Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/86/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217724
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4312217724.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova ul. č. 25, Bratislava,

IČO: 35807598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO:36864421, proti
žalovanému: Slovenská republika, v jej mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, sudkyňou JUDr. Máriou
Malíkovou, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa písomne podanou žalobou zo dňa 28. 9. 2012 domáha, aby súd medzitýmnym rozsudkom
rozhodol o základe veci tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym

úradným postupom Okresného súdu Levice, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu voči povinnému C.
J. a ďalej žiada, aby súd rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej
škody sumu 125 eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 440 eur. V žalobe namietal vecnú a miestnu
príslušnosť Okresného súdu Levice, ktorý rozhodoval v exekučnom konaní a žiadal, aby nadriadený
súd rozhodol o prikázaní veci inému súdu, nakoľko sudcovia Okresného súdu Levice sú vylúčení z
prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania. Vo veci

samejodôvodnilžalobutým,žeakooprávnenýsubjektnavrholsúdnemuexekútorovivykonaťexekúciuz
dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní a zákonných ustanovení zo strany dlžníka, povinného C.
J..Exekučnýsúdnapriektomu,ževecnevykazovalaprvkynadmernejprávnejzložitosti,nevyžadovalasi
takúspoluprácusúčastníkmikonania,ktorábymohlamaťsvojoukomplexnosťoupodstatnývplyvnačas
potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, návrh na vykonanie exekúcie, ako aj žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie spĺňali všetky materiálne a formálne náležitosti predpokladané zákonom,
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 10. 2. 2009 vydaním poverenia

súdnemu exekútorovi, s omeškaním viac ako 8 mesiacov. Žalobca tvrdí, že v predmetom prípade
neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Tento postup
exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom. Žalobca si v dôsledku nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Žalobcovi vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období,

ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a
rozhodnutímonej.Vtomtoobdobívynaložilnasprávupohľadávkyprostredníctvompracovnýchvýkonov
zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70 eur, na udržiavanie a správu informačného
systému sumu 40 eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu,na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu sumou, na
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde
sumu 15 eur. Celkovo vynaložil žalobca vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v období, ktoré

zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej sumu 125 eur. Výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných
nákladov a to z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Hmotná
škoda pozostáva zo škody spočívajúcej v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových
výdajoch a výdajoch spojených so stratou času zamestnanca. Vyčíslenie vychádza z účtovnej agendy.

Žalobca si zároveň uplatnil i náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie
porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky a práva na spravodlivý
súdny proces nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Nesprávny úradný postup okresného súdu je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej
intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu. Márnym
plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde

k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných rizík - neskorým ukončením
procedúry exekučným súdom k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným, k insolvencii povinného a najmä, že žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného
súdu v zákonnej lehote včas efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu
vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva. Všeobecný súd pri realizácii základného práva na

súdnu ochranu je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na
rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ
v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej
satisfakciezaporušeniezákladnýchprávaprincípovprávnehoštátu. Žalobcasiuplatňujeakoprimeranú
náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského

plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonom
čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík
ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky (spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu ) sumu 440 eur za 8 celých mesiacov (55 eur za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny

ústavného súdu, teda 660 eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55 eur za mesiac). Upozornil, že v danej veci
bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 240 dní. Žalobca postupoval podľa ustanovenia § 15
ods.1zákonačíslo514/2003Z.z.apísomnoužiadosťoupožiadalžalovanéhoopredbežnéprerokovanie
jeho nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval.
Žalovaná v písomnom vyjadrení namietala zmätočnosť podania. V jednotlivých žalobách sa vyskytujú

viaceré nedostatky, nie sú uvedené spisové značky príslušných a exekučných konaní, chýbajú
relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd. Žalobca nepriložil ani jeden relevantný dôkaz,
ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody,
nemajetkovej ujmy, odkazuje na exekučný spis, celú dôkaznú povinnosť prenáša na úd napriek tomu,
že dôkazné bremeno znáša žalobca sám. Ďalej poukazuje na nejasnosť, neexistenciu titulu nároku

na náhradu škody, nakoľko zo žaloby nie je jasné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje
škodu, keďže v žalobe sa tituly prelínajú a žalobca jednoznačne neuvádza, z ktorého titulu si svoj
nárok uplatňuje. Nie je zrejmé, či si žalobca uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu
z dôvodu prieťahov, z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia alebo z dôvodu
nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. K uvádzaným prieťahom v konaní poznamenala, že

žalobca síce uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, avšak formu žiadostí o informáciu o
stave konania, nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu tvrdených
prieťahov a k ich účinnému odstráneniu. Okrem toho žalovaná sa domnieva, že všeobecný súd v
konaní o náhradu škody, nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má
iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej

moci sa môže poškodený domáhať na súde až po uplynutí šiestich mesiacov odo dňa prijatia jeho
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Prvé žiadosti obdržala žalovaná dňa 23.
4. 2012. Keďže žaloba bola podaná už v mesiaci september 2012, je zrejmé, že žalobca ju nepodal
po uplynutí šesť mesačnej lehoty, ale skôr. Predbežné prerokovanie nároku je zákonom ustanovenou
podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie. Preto žalovaná tvrdí, že

ideopredčasneuplatnenýnároknasúde.Zároveňžalovanáuviedla,ženapriekopakovanýmvýzvamna
doplnenie žiadosti, ktoré Ministerstvo spravodlivosti SR zaslalo žalobcovi po doručení prvotných žiadostí
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, bola Ministerstvu spravodlivosti SR doručená iba
všeobecná odpoveď, kde žalobca nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie,dátum, kedy sa žalobca dozvedel o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, uviesť
skutočnosť,čibolipodávanésťažnostipredsedovisúdunaprieťahy,anidokladypreukazujúceohrozenie
práv zánikom povinného, jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými odôvodňuje vznik

nemajetkovej ujmy. Žalobca neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadosti
a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie
sám požiadal. K argumentácii žalobcu o vydaní rozhodnutia o žiadosti o vydanie poverenie po 15-
dňovej lehote uviedol, že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1. 6. 2011
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/ Exekučného poriadku,

pričom podľa § 44 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku ide o vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského
súdu a rozhodcovskej komisie a zmierov nimi schválených. Pred 1. 6. 2011 ustanovenie § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku znelo: "vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených". V dôvodovej správe je k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. d/ uvedené, že
správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila
svojim autentickým výkladom aj Národná rada Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor SR, čím

sa iba explicitnejšie ujasnila litera zákona, aby sa predišlo mylným interpretáciám tohto ustanovenia.
Argumentácia žalobcu je v tejto súvislosti preto nefundovaná a nepravdivá a § 41 ods. 2 písm. d/
Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudky aj pred 1. 6. 2011. Poukázala na
judikatúru Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 16/02, z ktorej vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom
stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v konaní. O náhrade škody môže pri posudzovaní

nároku na náhradu škody konajúci súd vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní iba v prípade,
ak by tieto boli konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie
vybavenia sťažnosti na prieťahy, v právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým
sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v
súdnom konaní, právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že

bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo v právoplatnom rozhodnutí
Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa
porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k predpokladom
posúdenia existencie zbytočných prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia ani povinnosť ich
preukázania a teda žalovaná vzťahom na vyššie uvedené nepovažuje existenciu prieťahov v konaní

za preukázanú. Žalovaná vo vzťahu k náhrade škody z titulu nesprávneho úradného postupu vzniesla
námietku premlčania dôvodiac, že právo na náhradu škody sa podľa § 19 ods. 1 zákona číslo 514/2003
Z.z. premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak mala žalobcovi vzniknúť
škoda práve nesprávnym úradným postupom, spočívajúcim v zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie po 15-dňovej lehote, lehota na uplatnenie tohto nároku uplynula po troch rokoch

od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Pri uplatnenom nároku došlo k uplynutiu 15-dňovej lehoty pred dňom 23. 4.
2009 (t.j. tri roky pred dňom, kedy boli žalovanej doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku). Žalovaná k uplatnenej materiálnej škode uviedla, že žalobca nepreukázal existenciu škody a
nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Žalobca neuvádza, či predmetné vecné

náklady predstavujú podľa § 17 ods. 1 zákona číslo 514/2003 Z.z. skutočnú škodu alebo ušlý zisk, v
ktorom sme by musel žalobca produkovať dôkazy preukazujúce existenciu tejto škody. Poukázala na
to, že žalobca, ako spoločnosť, ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti potrebuje a
využíva informačný systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov, ktorý systém musel využívať
nielen počas domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím, ako aj po ňom, nielen na správu

pohľadávok v exekučnom konaní, ale aj iných pohľadávok. Akákoľvek výška nákladov prevádzkovania
na správu informačného systému vznikla žalobcu bez ohľadu na tvrdené prieťahy a jej uplatnenie
považuje žalovaná za účelové. Aj pri ďalšej položke majetkovej škody - udržiavanie - systému, ide o
činnosť, ktorú musí žalobca vykonávať na každodennej báze, najmä pri poskytovaní úverov. Požadovať
paušálne sumy za spomínané veľmi všeobecne uvedené činnosti je nesprávne a znovu účelové. V

súvislosti s paušálnou sumou na administratívne spracovanie urgencií exekučnému súdu a publikačné
výdaje, žalovaná dodala, že za tieto si žalobca uplatňuje neprimerané čiastky. Na základe týchto
skutočností žalovaná považuje uplatnenie nároku na majetkovú škodu za nepodložené a paušálne
sumu 125 eur za každého dlžníka za nadhodnotenú ale najmä za nepreukázanú. Skutočnú škodu je
potrebné dokázať listinnými dôkazmi, ktoré preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo

dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčíslovaniu škody zo strany žalobcu, pričom preskúmanie
predmetného nároku je znemožnené. Žalobca nepreukázal vznik a ani výšku škody. Namieta tiež,
že žalobca zjavne opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné
preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené skutočnostizo žalobného nároku nevyplývajú a z toho dôvodu žalovaná nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej
ujmy, ako ani to, že by sa mala poskytovať jej náhrada v peniazoch. Pre úspešné uplatnenie práva
na náhradu škody podľa zákona číslo 514/2003 Z.z. je nevyhnutné okrem existencie nesprávneho

úradného postupu, resp. nezákonného rozhodnutia, vzniku škody, či nemajetkovej ujmy, preukázať aj
príčinnú súvislosť medzi týmito zložkami. Je toho názoru, že vychádzajúc zo základnej charakteristiky
príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že
žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Na základe týchto skutočností je žalovaná toho
názoru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu

úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody ani prípadnej nemajetkovej ujmy,
čím neexistuje ani príčinná súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom súdu, spočívajúcim v
zamietnutí návrhu na vydanie poverenia po zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou
škodou a nemajetkovou ujmou. Z tohto dôvodu považuje žalobu za právne neopodstatnenú a žiada ju
v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň si uplatnila nárok na náhradu trov konania.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 10. 12. 2013 uviedol, že nesprávny úradný postup

exekučného súdu spočíva v tom, že exekučný súd nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora na vydanie
poverenia v zákonom stanovenej lehote, ale až po tejto lehote. Z tohto dôvodu vznikla žalobcovi
majetková škoda, ktorá je vyčíslená paušálne v podanej žalobe. K tejto výške majetkovej škody objednal
žalobca v znaleckom ústave Ekonomická univerzita v Bratislave znalecký posudok, ktorý sa bude
podrobne zaoberať výškou majetkovej škody, ktorú žalobca utrpel v dôsledku oneskoreného rozhodnutia

exekučného súdu. Škoda vznikla nečinnosťou exekučného súdu, ktorý o žiadosti oprávneného
nerozhodol v zákonnej 15 dňovej lehote, z ktorého dôvodu boli podávané viaceré sťažnosti, napr. zo
dňa 30. 8: 2010. Príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a úradným postupom videl v tom, že počas
doby, počas ktorej rozhodoval exekučný súd, vynaložil žalobca prostriedky na personálne a materiálne
zabezpečenie pohľadávok, na ich správu, musel zabezpečiť ľudí, ktorí tieto pohľadávky evidovali,

expedovali, sťažnosti a urgencie exekučnému súdu vypracovávali. Plynutím tohto času došlo aj k riziku,
že pohľadávky nebudú vymožené v dôsledku čoho exekučný súd svojim nesprávnym postupom reálne
spôsobil škodu tak po materiálnej stránke, ako aj zavinil riziko zmarenia vymoženia pohľadávok. Žalobca
podal žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie tohto nároku dňa 23. 4. 2012, do dnešného dňa
od žalovaného neobdržal žiadnu odpoveď.

Žalovaná sa pojednávania nezúčastnila, svoju neúčasť ospravedlnila a súhlasila s konaním v jej
neprítomnosti.Ztohtodôvodusúdpojednávalpodľa§101ods.2Občianskehosúdnehoporiadku(zákon
číslo 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, ďalej len "OSP"), v neprítomnosti žalovanej.
V predmetnej veci vykonal súd dokazovanie a to najmä oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to
uznesením Krajského súdu Nitra, odpoveďou žalobcu, spisom Okresného súdu Levice sp. zn. 12Er

979/2008 a písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Žalobca sa v danej veci domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z titulu nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu, ktorým bol Okresný súd Levice vo veci vymáhania pohľadávky
oprávneného, ktorým bol žalobca, proti povinnému C. J., o zaplatenie 949,35 eura s príslušenstvom.
V tejto exekučnej veci oprávnený dňa 20. 9. 2008 spísal pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom

Krutým v Exekútorskom úrade v Bratislava zápisnicu, ktorá obsahuje návrh na vykonanie exekúcie proti
povinnému C. J., na základe exekučného titulu, ktorým bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
sp.zn.SR03456/08zodňa6.5.2008,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa9.6.2008avykonateľnosťdňa
12. 6 2008. Týmto rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému
sumu 949,35 eura istiny, úrok vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy 939,39 eura od 19. 1. 2008, a trovy

konania229,87eura.SúdnyexekútorJUDr.RudolfKrutýdňa3.11.2008doručilOkresnémusúduLevice
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ku ktorej žiadosti pripojil zápisnicu obsahujúcu
návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 20. 9. 2008, plnomocenstvo, rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu sp.zn. SR 034456/08 zo dňa 6. 5. 2008, výpis z obchodného registra oprávneného. Exekučný súd
dňa 10. 2. 2009 v predmetnej veci vydal poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Súdny

exekútor prevzal poverenie dňa 17. 2. 2009.
Nahliadnutím do Spr 1001/12 súd zistil, že žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovania nároku
žalovanému dňa 23. 4. 2012.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon) vo veci náhrady škody, ktorá

bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola
spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.Podľa § 9 ods. 1 zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za
nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej

moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok
postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d)
Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej
pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 1 zákona (v znení platnom v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie
poverenia), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona v znení v čase začatia tohto konania a podania návrhu na vydanie poverenia,
právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom

opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o
predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 16 ods. 1 zákona v znení v čase vydania poverenia a podania tohto návrhu ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže

sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 17 ods. 1 zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. 1a)
Podľa § 17 ods. 2 zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným

postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa§17ods.3zákona,výškanemajetkovejujmyvpeniazochpodľaodseku2saurčujesprihliadnutím
najmä na
a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 19 ods. 1 zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia,

ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.
Podľa § 19 ods. 3 zákona, lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa
podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.
Podľa § 41 ods. 1 zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom ku dňu podania žiadosti o udelenie

poverenia, (ďalej len "Exekučný poriadok"), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu
aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba

a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení platnom v čase do 31.05.2010), súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd
nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie

alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.
V predmetnej veci sa žalobca domáha náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z

titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Levice. Právnym predpisom, upravujúcim
zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, je zákon číslo 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová
udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom (škodovou
udalosťou) a vznikom škody, d/ zavinenie (len v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej

zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie).
Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je citovaným zákonom koncipovaná
ako zodpovednosť objektívna (podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť), čo
znamená, že zo strany oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie
vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda (ak vznikla), je výsledkom

činnosti príslušného orgánu štátu (tzv. zodpovednosť za výsledok) . Ústavným základom uvedenej
zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 ústavy ("Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím súdu , iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným
postupom").
Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a

následku , ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
Z uvedených skutočností vyplýva, že nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik
zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu,

ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska
zmenšenia majetku navrhovateľa rozhodujúcim, t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu,
jeho majetok by sa nezmenšil.
V nadväznosti na zákonné podmienky vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom, v danej veci súd skúmal tieto podmienky a dospel k záveru, že splnené neboli. Je nesporné,

že žaloba žalobcu vychádza z platnej úpravy, nakoľko právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje
ktorémukoľvek subjektu domáhať sa ochrany svojich práv využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s
ustanovením§127ods.1ÚstavySR.Otázku,čivkonkrétnomprípadeboloaleboneboloporušenéprávo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný
preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na

konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť
veci,správanieúčastníkaapostupsúdu(napr.I.ÚS41/02).Súdnekonaniezpohľadudodržiavanialehôt
či už zákonných, resp. primeraných lehôt na rozhodnutie v danej veci, nie je kompetentný preskúmavať
všeobecný súd v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na
podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad

by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať
postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov. Pokiaľ by súd konajúci o náhrade
škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to
záver, že všeobecné súdy by preskúmavali postup iných všeobecných súdov, čo by mohlo smerovať
aj k porušeniu inštančného princípu súdnictva. V exekučnom spise sa sťažnosť predsedovi súdu na

prieťahy v konaní, ani žiadosť o stav konania, či sťažnosť na prieťahy v konaní adresovaná Ústavnému
súdu Slovenskej republiky, nenachádza. S poukazom na tieto skutočnosti je potrebné konštatovať, že
žalobcom uvádzané opatrenia (v žalobe na strane 3 a 4) nie sú pravdivé, keďže exekučný spis tieto
žiadosti ani sťažnosti neobsahuje.
Nesprávny úradný postup nesmie mať svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí (rozsudok NS

SR sp. zn. 4Cdo/24/04). Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu nezakladajú vady
konania ako je zhromažďovanie podkladov, hodnotenie zistených skutočností a právne posúdenie, ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie (rozsudok NS ČR sp. zn. 2Cdon 129/97 zo dňa 29. 6. 1999).
Takéhoto nároku by sa poškodený mohol domáhal podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., čo všaknavrhovateľ vyslovene vylúčil, a to len v prípade, že by bolo rozhodnutie exekučného súdu nezákonné,
čo sa nepreukázalo. V odôvodnení rozhodnutia súdy po aplikovaní právnych noriem vyjadria právny
názor. Ak sa právny názor ukáže následne ako nesprávny, nejde o nesprávny úradný postup, ale za

splnenia ďalších zákonných podmienok môže viesť k nezákonnému rozhodnutiu, za ktoré by štát niesol
zodpovednosť len v prípade, ak by bolo zrušené alebo zmenené. Rovnako vykonanie dokazovania,
ktoré považuje účastník za nadbytočné, či dokonca podľa účastníka je protizákonné, nepredstavuje
nesprávny úradný postup. Rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva nemožno hodnotiť ako
nesprávny úradný postup (uznesenie NS ČR sp. zn. 25Cdo 1018/2007 zo dňa 25. 8. 2009).

Žalobca namieta, že exekučný súd sa dopustil nesprávneho postupu tým, že poverenie súdnemu
exekútorovi na vykonanie exekúcie v danej veci vydal nie v zákonnej, 15 dňovej lehote, ale po viac ako 8
mesiacoch,resp.po240dňoch.Súdvtomtoprípadeskúmal,čiexekučnýsúddodržalzákonnú15-dňovú
lehotu, z akého dôvodu táto dodržaná nebola a či je tu existencia dôvodu na náhradu škody, a či vôbec
nejakáškodavznikla.Podľa§41ods.2písm.d)Exekučnéhoporiadku,účinnéhovčasepodaniažiadosti
o udelenie poverenia (t.j. do 31. 5. 2010), bolo v čase podania žiadosti o udelenie poverenia možné vydať

poverenie, na základe vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
akoexekučnéhotitulu.Ažneskôrbolzákonvuvedenejčastinovelizovanýtak, žeexekučnýmtitulomboli
vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. Podľa žalobcu rozhodcovský rozsudok je exekučný
titul podľa § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul bol
uvedený do § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku novelou účinnou od 1. 6. 2011. Novelizácia

predmetného ustanovenia by bola nadbytočná, ak by išlo o exekučný titul podľa písmena i). Skutočnosť,
že rozhodcovský rozsudok sa za exekučný titul považoval podľa písmena d) potvrdzuje aj komentár k §
44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého k novele účinnej od 1. 6. 2010 o zániku 15 dňovej lehoty
na vydanie poverenia na základe rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu potreby preskúmavania
písomností pre prípad neprípustnosti exekúcie. Zákon číslo 144/2010 Z.z., ktorý novelizoval Exekučný

poriadok, sa vzťahuje aj na konania začaté pred účinnosťou tohto zákona (komentár k § 44 Exekučného
poriadku). K vydávaniu poverení na základe exekučného titulu rozhodcovského rozsudku dochádzalo a
dochádza podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Pre výklad zákona je podstatný úmysel
zákonodarcu - Národnej Rady SR prezentovaný v dôvodovej správe k novele § 41 ods. 2 písm.
d) Exekučného poriadku. Podľa zdôvodnenia žalobcu by súd musel vydávať poverenie na základe

rozhodcovského rozsudku v lehote 15 dní s poukazom na § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku aj
v súčasnosti, keď rozhodcovské rozsudky sú uvedené v ustanovení § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku, čo je nižšie uvádzanou judikatúrou vyvrátené. V čase podania žiadostí na vydanie poverenia
lehota na vydanie poverenia v prípade rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu neexistovala.
Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, platného v čase podania žiadosti o udelenie poverenia

(3. 11. 2008) upravovalo povinnosť súdu vydať poverenie v lehote 15 dní, ak nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom. Už toto samotné znenie zákonného ustanovenia oprávňovalo exekučný súd ex offo skúmať
exekučný titul nielen z formálneho, ale aj z vecného hľadiska.
Ak je predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, aj keď účastník

rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci
neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. Takúto interpretáciu označených ustanovení

zákona o rozhodcovskom konaní v spojitosti s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje naplnenie
príkazu vyplývajúceho z princípu ochrany práv spotrebiteľa, ktorým je odstránenie značnej nerovnováhy
v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Ochrana
spotrebiteľa je predmetom verejného záujmu a je nevyhnutná pre zvýšenie životnej úrovne a kvality
života občanov. Okrem toho tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné

právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Toto
právo sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňovaný
nejaký nárok. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť
spotrebiteľovi z úradnej povinnosti účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na
exekúciu rozhodcovského rozsudku.

Keďže v danom prípade bol exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd bol jednoznačne a
nespochybniteľne oprávnený ex offo skúmať, či tento rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade so
zákonom (zákon o rozhodcovskom konaní), ale tiež či pôvodný titul tohto rozhodnutia (zmluva o úvere)
neobsahoval neprijateľné podmienky a či rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade so zákonomo rozhodcovskom konaní a v súlade s ostatnými právnymi predpismi upravujúcimi spotrebiteľské právo.
Exekučný súd preto správne skúmal exekučný titul (rozhodcovský rozsudok). Je nesporné, že súd
nevydal poverenie v 15-dňovej lehote tak, ako mu to ukladalo ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku, ale poverenie na vykonanie exekúcie vydal súdnemu exekútorovi dňa 10. 2. 2009, t.j. po
uplynutí troch mesiacov. Za tejto situácie účastníkom exekučného konania nemohol a ani nevznikol
žiadny stav právnej neistoty. Nepravdivé a zavádzajúce sú tvrdenia žalobcu v podanej žalobe, že súd
vydal poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie po 8 mesiacoch, resp. bol v omeškaní 240
dní (žiadosť exekučnému súdu súdnym exekútorom bola súdu doručená dňa 3. 11. 2008, poverenie

bolo súdom vydané dňa 10. 2. 2009).
Nárok na náhradu škody si žalobca uplatňuje výlučne podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., dôvodiac,
že príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. V súvislosti s
prípadným prieťahom v danej veci sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa sťažnosť na
prieťahy v konaní, nerozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. V

zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v súčasnom znení by len takéto podklady by boli relevantné
pre priznanie náhrady škody. Citované ustanovenie je platné od 1. 1. 2013. Aj keď žaloba bola podaná v
roku 2012, súd je toho názoru, že predmetné ustanovenie možno brať do úvahy ako výklad pôvodného
ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. platného v čase podania
návrhu na vydanie poverenia a začatia tohto konania.

Z uvedených dôvodov súd preto konštatuje, že v danej exekučnej veci vedenej Okresným súdom
Levice sp.zn. 12Er 979/2008 nezistil žiadny nesprávny úradným postup, zakladajúci nárok na náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy žalobcu.
V danej veci žalovaný namieta zmätočnosť žaloby žalobcu s poukazom na ustanovenie § 43 ods. 1
Občianskehosúdnehoporiadku(zákončíslo99/1963Zb.vzneníneskoršíchpredpisov,ďalejlen"OSP"),

ktorú námietku súd vyhodnotil ako účelovú, keď dospel k záveru, že žaloba spĺňa náležitosti v zmysle
§ 43 OSP a zákona číslo 514/2003 Z.z.. Žalobca v podanej žalobe uviedol čoho sa domáha, voči komu
smeruje a z akého dôvodu, pričom nepredloženie dôkazov nie je dôvodom na zastavenie konania, ale
má vplyv na výsledok sporu a môže viesť k zamietnutiu návrhu.
Ďalej žalovaný namieta predčasnosť podanej žaloby, keď žalobca síce podal návrh na predbežné

prerokovanie návrhu podľa § 15 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z., avšak neodstránil vady tohto návrhu,
na odstránenie ktorých ho vyzval. Súd preto skúmal, či žalobca podal žalovanému návrh v zmysle
ustanovenia § 15 ods. 1 zákona a z písomného vyjadrenia žalovaného zistil, že tento bol podaný
dňa 23. 4. 2012. Žalobca podal súdu žalobu o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy súdu
dňa 28. 9. 2012. V čase podania žaloby súdu šesťmesačná zákonná lehota ešte neuplynula, avšak

v čase rozhodovania súdu, táto lehota už uplynula a žalovaný návrhu žalobcu v rámci predbežného
prerokovania nevyhovel. Súd preto žalobu za predčasne podanú nepovažoval a vo veci rozhodol.
Žalovaný v písomnom vyjadrení vzniesol námietku premlčania dôvodiac, že lehota na uplatnenie
tohto nároku (premlčacia lehota) uplynula po troch rokoch od momentu uplynutia 15-dňovej lehoty od
doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na to,

exekučné konanie bolo začaté v roku 2008 (dňa 3. 11. 2008) doručením žiadosti o udelenie poverenia
súdu)ažalobcasa predbežnéhoprerokovaniadomáhalvroku2012(dňa23.4.2012),predmetný nárok
žalobcu na náhradu škody, súd nepovažoval za premlčaný, keďže podľa § 19 ods. 1 zákona, právo na
náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. V danom prípade
bolo vydané poverenie súdnemu exekútorovi dňa 10. 2. 2009. Z tohto dôvodu námietku premlčania

vznesenú žalovaným, súd neakceptoval.
V danej veci sa žalobca domáha náhrady tak majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy. Nevyhnutnými
predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová udalosť, b/ vznik
škody, c/ príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom (škodovou udalosťou) a
vznikom škody, d/ zavinenie (len v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej zodpovednosti

nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie). Podľa § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu
bola takým postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumie majetková ujma, ktorá vznikla
fyzickejaleboprávnickejosobe, jevyjadriteľnávpeniazoch aspočíva vzmenšení(úbytku)existujúceho
majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa

vec uviedla do predošlého stavu, resp., aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do
predošlého stavu nie je možné alebo účelné. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným
postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený,
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či vkomplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon
spája zodpovednosť za škodu. Nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti
podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo

a nesprostredkovane spôsobené práve a len týmto postupom, t.j. postupom, ktorý by bol z hľadiska
zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim, teda ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho
majetok by sa nezmenšil.
V danej veci žalobca súdu nepredložil žiadne dôkazy o existencii majetkovej škody 125 eur, keď
síce zdôvodnil z akých položiek táto škoda pozostáva (70 eur na správu pohľadávky prostredníctvom

pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, 40 eur na udržiavanie a
správu informačného systému, 15 eur na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému
súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na
exekučnom súde), avšak žiadny dôkaz v tomto smere súdu nepredložil. Okrem toho súd poznamenáva,
že v exekučnom spise sa nenachádza žiadna urgencia, žiadosť, či sťažnosť oprávneného, z ktorého

dôvodu nemohli oprávnenému vzniknúť náklady na administratívne spracovanie textov urgencií. Iba
samotné tvrdenie žalobcu o existencii vyššie uvedenej škody nie je možné považovať za preukázanú
existenciu výšky škody. Súd vyčíslenú výšku škody vynaloženú na správu pohľadávky, ako aj výšku
škody na udržiavanie a správu informačného systému považoval za účelovú, nepreukázanú, nakoľko
je toho názoru, že žalobca musel pohľadávku spravovať informačným systémom aj za situácie, ak by

bol exekučný súd rozhodol bezodkladne po doručení žiadosti o udelenie poverenia. Je však nesporné,
že žalobca žiadnym spôsobom žalovanú výšku hmotnej škody súdu nepreukázal. Taktiež žalobca, na
ktorom je preukázanie existencie príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a konaním žalovaného, túto
žiadnym spôsobom nepreukázal, čím sa dostal do dôkaznej núdze. Súd nezistil príčinnú súvislosť medzi
vznikom škody a postupom exekučného súdu, ktorý žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

vyhovel po troch mesiacoch z dôvodu, že ani v prípade, ak by súd bol rozhodol bezodkladne (na
nasledujúci deň), by hmotná škoda žalobcovi nevznikla. Ani v tomto prípade by nemohol vymáhať
pohľadávku od povinného, v tomto čase nedošlo k zániku povinného, keďže ním bola fyzická osoba,
ktorá nestratila právnu spôsobilosť, nedošlo k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným
a ani k insolvencii povinného (tieto skutočnosti žalobca súdu vôbec nepreukázal napriek tomu, že v

žalobe tvrdí, že k nim došlo), taktiež súdu nepreukázal, aké kroky mohol uskutočniť k zabezpečeniu
vymožiteľnosti pohľadávky. Vydanie poverenia exekučným súdom po troch mesiaciacoch žalobcovi
nezmarilo vykonanie krokov smerujúcich k náhrade exekučného titulu. Aj keď v prípade nesprávneho
úradného postupu ide o objektívnu zodpovednosť, je nevyhnutné preukázať konkrétnu skutočnosť,
zakladajúcu túto zodpovednosť štátu za vznik škody. V danom prípade žiadna takáto skutočnosť

žalobcom preukázaná nebola.
K uplatnenej nemajetkovej ujmy súd poznamenáva, že táto bola uplatnená neopodstatnene, nakoľko
súd skonštatoval, že k nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu nedošlo, teda nedošlo
porušeniu základného práva na súdnu ochranu, nedošlo k vnútorným zásahom do spoločnosti, k
ovplyvňovaniu podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušeniu práv žalobcu, strate legitímnych

očakávaní, k strate dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné
vymoženie pohľadávky tak, ako to žalobca sám v podanej žalobe tvrdí, pričom toto svoje tvrdenie
žiadnym spôsobom nepreukázal a vykonaným dokazovaním bolo zistené a preukázané, že k týmto jeho
tvrdeniam zo strany exekučného súdu vôbec nedošlo.
Vzhľadom k tomu, že súd dospel k názoru, že na strane žalovaného, konajúceho cestou exekučného

súdu, nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, vo veci sa ďalej nezaoberal ani výškou majetkovej
škody ani nemajetkovej ujmy, pretože nebol zistený právny základ a to zodpovednosť žalovaného za
uplatňovanú ujmu.
Záverom súd poznamenáva, že úlohou súdu je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne
sa odvíjajúcich skutočností. Ukladať súdu zákonodarcom zákonnú lehotu je riešenie, ktoré nemôže

dostatočne zohľadňovať okolnosti toho ktorého prípadu. Lehoty nemôžu zohľadniť množstvo podaní,
o ktorých ten, ktorý súd v danom čase rozhoduje. Zákonodarný zbor SR v prípade rozhodcovských
rozsudkov lehotu na vydanie poverenia zrušil. V rámci exekučného konania má súd právo preskúmať
dôkazy aj bez návrhu účastníkov, ako aj ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského
rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky, či priebeh rozhodcovského konania (rozhodnutia: NS

SR 3 Cdo 146/2011, 3 MCdo 11/2010, 5 Cdo 291/2010, US SR IV. ÚS 60/2011, I. ÚS 16/2002). V
danom prípade bolo poverenie vydané exekučným súdom po troch mesiacoch (žiadosti o udelenie
poverenia bolo vyhovené), pričom táto skutočnosť automaticky nemôže mať za následok, že žalobcovi
v dôsledku uvedeného postupu vznikla škoda (rozhodnutie ÚS SR I. ÚS 16/2002). Zároveň v danej vecineboli konštatované zbytočné prieťahy v konaní či nečinnosť súdu. Majetková škoda nebola preukázaná
a nemajetková ujma nezávisí automaticky, len od zistenia nedodržania zákonnej či primeranej lehoty,
ale aj od okolností, ktoré sú v tejto veci v odôvodnení konštatované a na základe ktorých súd nevidel

dôvod pre finančnú satisfakciu vo forme nemajetkovej ujmy. Predmetnú žalobu súd považuje za účelovú
a to aj s poukazom na ďalšie, hromadne podané totožné návrhy, v ktorých žalobca taktiež neuvádza
správne údaje o počte dní omeškania, nepreukazuje existenciu škody, príčinnú súvislosť a pod.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci

úspech, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si ich neuplatnil a žiadne trovy mu ani nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.