Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 26, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoP/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617204192
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3617204192.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa S.. Z. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. XXX, t.č. bytom K., J.. N. XXX/XX, zastúpeného M. kanceláriou Z.. D. G. s.r.o., so sídlom v
K., Z. XXX/X, proti manželke navrhovateľa S.. S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, zastúpenej M.
kanceláriou S. Z. I., so sídlom v Y., J.. M. R. I. XX/XX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností

rodičov na čas po rozvode k mal. G. H., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, na odvolanie rodičov proti rozsudku Okresného
súdu Partizánske zo dňa 27.augusta 2018, č.k. 1P/66/2017-144, takto

r o z h o d o l :

RozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčastivýrokovII.,III.,IV.,V.,VI.,VIII.avsúvisiacich výrokoch
XI. a XII. p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. manželstvo rodičov mal. G. rozviedol. Maloletú G.
výrokom II. napadnutého rozsudku zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá sa
bude vykonávať v týždňových intervaloch, s výnimkou sviatkov a prázdnin uvedených v bode V. tohto
rozhodnutia s tým, že striedavá osobná starostlivosť sa bude vykonávať v mieste bydliska maloletého
dieťaťa na adrese K. XXX. I. F.. uložil matke povinnosť zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú
G. každý párny kalendárny týždeň, v čase od nedele 18:00 hod. predchádzajúceho kalendárneho

týždňa do nedele 18:00 hod. príslušného párneho kalendárneho týždňa s účinnosťou od prvého
párneho kalendárneho týždňa po právoplatnosti rozsudku. I. IV. uložil otcovi povinnosť zabezpečovať
osobnú starostlivosť o maloletú G. každý nepárny kalendárny týždeň v čase od nedele 18:00 hod.
predchádzajúceho kalendárneho týždňa do nedele 18:00 hod. príslušného nepárneho kalendárneho
týždňa s účinnosťou od prvého nepárneho kalendárneho týždňa po právoplatnosti rozsudku. I. V. upravil
osobnú starostlivosť o maloletú G. počas sviatkov a prázdnin tak, že:
- matka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú:

- každý párny kalendárny rok v čase od 25.12. od 14:00 hod. do 26.12. do 18:00 hod.
- každý nepárny kalendárny rok v čase od 24.12. od 09:00 hod. do 25.12. do 14:00 hod.
- každý párny kalendárny rok počas jarných prázdnin od 18:00 hod. nedele predchádzajúcej prvému
dňu jarných prázdnin do 18:00 hod. nedele posledného dňa jarných prázdnin;
- každý nepárny kalendárny rok počas Veľkonočných sviatkov od 18:00 hod. dňa predchádzajúceho
Veľkému piatku do 18:00 hod. Veľkonočného pondelku;

- každý párny kalendárny rok v čase od 15.07. od 18:00 hod. do 31.07. do 18:00 hod. a v čase
od 15.08. od 18:00 hod. do 31.08. o 18:00 hod.- každý nepárny kalendárny rok v čase od 30.06. od 18:00 hod. do 15.07. do 18:00 hod. a v čase od
31.07. od 18:00 hod. do 15.08. do 18.00 hod.;
- otec je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloletú:

- každý nepárny kalendárny rok v čase od 25.12. od 14:00 hod. do 26.12. do 18:00 hod.
- každý párny kalendárny rok v čase od 24.12. od 09:00 hod. do 25.12. do 14:00 hod.
- každý nepárny kalendárny rok počas jarných prázdnin od 18:00 hod. nedele predchádzajúcej prvému
dňu jarných prázdnin do 18:00 hod. nedele posledného dňa jarných prázdnin;
- každý párny kalendárny rok počas Veľkonočných sviatkov od 18:00 hod. dňa predchádzajúceho

Veľkému piatku do 18:00 hod. Veľkonočného pondelku;
- každý nepárny kalendárny rok v čase od 15.07. od 18:00 hod. do 31.07. do 18:00 hod. a v čase od
15.08. od 18:00 hod do 31.08. o 18:00 hod.
- každý párny kalendárny rok v čase od 30.06. od 18:00 hod do 15.07. do 18:00 hod. a v čase
od 31.07. od 18:00 hod. do 15.08. do 18.00 hod.;
s tým, že v čase osobitnej úpravy osobnej starostlivosti podľa tohto bodu rozhodnutia sa neuplatňuje

úprava podľa bodov II., F.. a IV. rozhodnutia.
I. VI. uložil rodičom povinnosť maloleté dieťa na odovzdanie druhému z rodičov riadne pripraviť s tým,
že sú si povinní maloleté dieťa odovzdávať a preberať osobne, v určenom čase, v mieste
bydliska maloletého. I. VII. rozhodol, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať
jej majetok. I. VF.. rozhodol, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičom vyživovaciu

povinnosť neurčuje. I. IX. určil, že miestom bydliska maloletej bude K. XXX, výrokom X., že rodinné
prídavky na maloletú a daňový bonus bude poberať matka maloletej. O trovách konania rozhodol
výrokom XI. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a výrokom XII. uložil
otcovi povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 1,76 eur do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto
rozhodnutia. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 22, § 23 ods. 1, 2, 3, § 24 ods. 1, 2, 4, § 25 ods.

1, 2, § 62 ods. 1 - 6, § 75 ods. 1, článkom 5 Zákona o rodine. Po zhodnotení výsledkov vykonaného
dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že návrh na rozvod manželstva účastníkov konania
bolpodanýdôvodne.Konštatoval,žesapokúšalrodičovmaloletejzmieriť,avšakanijedennebolochotný
pokúsiť sa manželstvo zachrániť (i keď v samom počiatku konania manželka navrhovateľa prezentovala
záujem na zachovanie manželstva, čo však s ohľadom na ďalšie vykonané dokazovanie bolo možné

hodnotiť len ako formálny prejav, nemyslený vážne). Obaja rodičia prezentovali v konaní, že už majú
partnerov, pričom otec v súčasnosti žije so svojou priateľkou v K., v jej byte. Matka žije naďalej spolu
s maloletou v spoločnej nehnuteľnosti, ktorú nadobudli s navrhovateľom za trvania manželstva. Ide o
rodinný dom v K.. O vzájomnom vyporiadaní ohľadom tohto domu sa zatiaľ nedokázali dohodnúť,
pričom náklady na jeho chod znášajú na polovicu, a to tak v otázke nákladov na hypotéku ako i na

energie. Z vykonaného dokazovania (výpoveď učiteľky maloletej, znalecký posudok, výpoveď otca i
matky) jednoznačne vyplynulo, že maloletá má pozitívny vzťah k obom rodičom a oboch ich veľmi ľúbi.
Ako to prezentovala i učiteľka H. H. na pojednávaní, maloletá spočiatku plakávala pri príchode do škôlky,
keď ju zanášal jeden z rodičov a i neskôr (asi po 4 týždňoch), keď už plač ustal, naďalej
sa dlho lúčila s rodičom, ktorý ju do škôlky odprevádzal a aj pri príchode pre ňu sa vždy pýtala, či

budú kontaktovať druhého rodiča, ktorý pre ňu nebol. I z toho, ako aj zo záverov znaleckého posudku
(maloletá má porovnateľne pozitívny vzťah k obom rodičom) súd prvej inštancie vyvodil, že z pohľadu
maloletej by bolo najlepším riešením, keby jej rodičia aj naďalej žili spolu a maloletá by tak mala oboch
svojich milovaných rodičov pri sebe, a to každý deň, aspoň pokiaľ je v tak útlom veku. Toto jej však v
súčasnosti rodičia nechcú poskytnúť, a to aj napriek tomu, že obaja počas celého konania prezentovali,

že im leží na srdci najlepší záujem ich dcéry a robia všetko len pre ňu (preto v konečnom dôsledku
otec uprednostnil na čas po rozvode zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti a nie do jeho
osobnej starostlivosti), aby maloletá mohla tráviť rovnaký čas s každým rodičom. Nakoľko však rodičia
tútonajprirodzenejšiualternatívuzpohľaduichdieťaťanedokázaliprijaťtak,abypotlačilisvojeegoistické
potreby, a to najmä ich pocit šťastia, súd ich za týchto okolností nechcel umelo proti ich vôli ďalej držať vo

zväzku manželskom, keďže rodičia už neboli ochotní pre jeho záchranu urobiť nič. V tejto súvislosti súd
tiež poznamenáva, že ani okolnosť, že obaja už majú iných partnerov, by nemusela byť prekážkou preto,
aby si v záujme svojej dcéry zvolili jej záujem pred svojím. Najmä pokiaľ ani jeden z nich nemá žiadny
iný záväzok (dieťa). V otázke úpravy rodičovských práv a povinností na čas po rozvode súd prvej
inštancie vychádzal a mal na zreteli najmä článok 5 Zákona o rodine, a teda najlepší záujem maloletého

dieťaťa, pričom prihliadol i k predstavám oboch rodičov ohľadne otázky úpravy. Otec ako navrhovateľ
od počiatku žiadal zveriť maloletú do striedavej osobnej starostlivosti, nakoľko toto riešenie považoval
za najvhodnejšie pre dcéru, pričom pokiaľ by mal vychádzať z toho, čo by chcel on, tak by ju chcel zveriť
do svojej osobnej starostlivosti. Matka maloletej od počiatku žiadala maloletú zveriť do svojej osobnejstarostlivosti, pričom striedavú osobnú starostlivosť nepovažovala za vhodnú pre maloletú, s ohľadom
na jej nízky vek a potrebu toho, aby maloletá bola pre ňu v známom prostredí. K návrhu súdu, či by boli
ochotní rodičia súhlasiť so striedavou osobnou starostlivosťou, kedy by maloletá zostávala a striedali

by sa rodičia, matka s touto alternatívou vyslovila súhlas, otec nebol naklonený tejto alternatíve, pričom
argumentoval tým, že maloletá sa dobre adaptovala na súčasnú situáciu, kedy boli rodičovské práva
upravené neodkladným opatrením a maloletá chodieva pravidelne za otcom do bytu jeho priateľky, kde
sa dobre cíti a má dobrý vzťah k jeho priateľke a dokonca otcovi povedala, že má jeho, maminku a tiež X.
(priateľka otca) a N. (priateľ matky). Súd prvej inštancie uviedol, že nebolo jednoduché nájsť optimálne

riešenie tejto situácie s tým, že najprirodzenejšie riešenie, aby rodičia zostali spolu, títo nechceli
akceptovať a nastaviť model úpravy rodičovských práv a povinností tak, aby zostala zachovaná zásada
najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa (nie rodičov) a za týchto okolností sa aj súdu javil ako najlepší
model, striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov. Avšak ako problém vnímal skutočnosť, že by sa
maloletá mala každý týždeň premiestňovať do inej domácnosti, čo by ju s ohľadom na jej vek a zdravotný
stav (problémy so srdiečkom a obličkami, maloletá pravidelne navštevuje a je v dispenzári u

kardiológa a nefrológa) mohlo značne poznamenať. Nejavilo sa to súdu ako šťastná alternatíva, i keď
maloletá túži po prítomnosti oboch rodičov. Z týchto uvedených dôvodov rovnako súd prvej inštancie
nepovažoval za šťastné riešenie pre maloletú, ak by ju zveril do osobnej starostlivosti jednému z rodičov
a upravil jej styk s druhým rodičom, pri zachovaní približne rovnakého času druhého rodiča s maloletou,
ale najmä času maloletej s týmto rodičom, lebo maloletá po tom túži, aby mohla byť s oboma. Preto sa

súdu nejavila ako vhodná ani súčasná úprava stanovená neodkladným opatrením v konaní tunajšieho
súdu, pod sp. zn. 4P/1/2018, nakoľko i táto úprava najviac dopadá a zaťažuje práve maloletú, ktorá
musí podľa vôle rodičov opúšťať jednu domácnosť, aby mohlo tráviť čas so svojím rodičom, a uspokojiť
tak svoju, ale i jeho potrebu, pričom maloletá nie je zodpovedná ani vinná za túto situáciu, ktorá je
medzi jej rodičmi, ale paradoxne je ňou najviac potrestaná. Súd prvej inštancie konštatoval, že siahol

po alternatíve, ktorá zatiaľ nebola často volená (aspoň nemá súd túto vedomosť) a využil tú skutočnosť,
že obaja rodičia majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov ich dom v K., ktorú otázku ešte
nevyriešili a dokonca sa obaja podieľajú na jeho financovaní polovicou, matka v ňom v súčasnosti žije aj
s maloletou, otec žije u svojej priateľky. Keďže ide o známe prostredie pre maloletú, kde sa cíti bezpečne
a ktoré jej vybrali jej rodičia a pri zvážení tej okolnosti, že maloletá by mala byť čo najmenej zasiahnutá

a trestaná za rozhodnutie rodičov, volil alternatívu striedavej osobnej starostlivosti, ktorá však bude
založená na princípe, že sa budú striedať rodičia v týždenných intervaloch (tento interval sa javil súdu
ako optimálny), s tým, že nie je vylúčené, že počas starostlivosti jedného rodiča môže druhý rodič tiež
obývať túto domácnosť (to by bolo najlepším riešením pre maloletú). Pre túto alternatívu je pozitívne i to,
že pokiaľ by rodičia nechceli zdieľať jednu domácnosť, má každý z nich alternatívu, kde sa môže počas

týždňa, keď nemá upravený styk s maloletou zdržiavať (otec u svojej priateľky a matka u priateľa, či
svojich rodičov). Takto budú mať rodičia na vlastnej koži možnosť pocítiť, čo pripravovali pre svoju dcéru,
pričom oni ako dospelí si dokážu ľahšie racionálne zdôvodniť toto stále menenie prostredia (dieťa sa s
touto otázkou nedokáže vysporiadať logicky, musí ju len akceptovať). Pokiaľ matka argumentovala tým,
že medzi nimi ako rodičmi nie je dobrá komunikácia, pričom ona nepovažuje za dostatočnú komunikáciu

ak sa otec o maloletej informuje prostredníctvom SMS správ súd v tejto súvislosti vo vzťahu k nariadenej
striedavej osobnej starostlivosti poukázal na inšpiratívne rozhodnutie českého ústavného súdu sp. zn.
I.ÚS 266/10(http://nalus.usoud.cz/Search/ResultDetail.aspx?id=67286&pos=1&cnt=2&typ=result), kde
z jedného zo záverov citovaného rozhodnutia vyplýva, že nemožno vylúčiť, že práve medzi rodičmi, ktorí
nie celkom dobre komunikujú, je striedavá starostlivosť podnetom a motiváciou na to, aby sa snažili

spolu čo najviac kooperovať. Striedavá starostlivosť núti rodiča, ktorý nebol tejto forme naklonený, a na
ktorého strane chýba ochota komunikovať, aby svoje správanie zmenil. Inak sa môže stať, že dôjde k
zmene starostlivosti a zvereniu dieťaťa do výchovného prostredia druhého rodiča. Súd prvej inštancie
poukázal i na absolvovanú mediáciu medzi rodičmi v prebiehajúcom konaní, ktorá bola zameraná i na
význam komunikácie medzi rodičmi maloletej v rozsahu 10 hodín, ktorá mohla rodičom napomôcť v

tom, aby sa sústredili najmä na kooperáciu v záujme maloletej a odosobnili sa od svojich vlastných
nevyriešených záležitostí. Nemal za vylúčené, aby obaja rodičia prípadne spoločne hľadali i iné formy
pomoci za účelom zlepšenia ich vzájomných vzťahov a vysporiadania sa so vzájomnými nevyriešenými
otázkami (s ohľadom i na znalkyňou konštatované zistenie, že rodičia s vnútornou netrpezlivosťou
očakávajú oslobodzujúce východisko zo súčasnej napätej situácie a sú rozvodovou situáciou natoľko

emocionálne zranení, že sa snažia hlavne citovo obrniť, čo však znemožňuje ich vzájomnú konštruktívnu
komunikáciu v záujme maloletej). Konečne pri rozhodnutí o forme starostlivosti rodičov o maloletú
mal súd na zreteli i kolíznym opatrovníkom formulovaný názor, že maloletá sa nachádza v etape života,
ktorá sa vyznačuje obdobím vzdoru (budovania si vlastnej autonómie, identity, sebadôvery a dôvery vočivzťahovým osobám a okolitému svetu). Je to vývinovo dôležité a náročné obdobie pre zdravý psychický,
fyzický i sociálny vývin dieťaťa. Vplyvom vzniknutej rozvodovej situácie a konfliktného vzťahu rodičov je
narušené saturovanie potreby istoty a bezpečia, pričom ranné obdobie života dieťaťa je obzvlášť citlivé

na zmeny ohrozujúce túto potrebu. Dieťa potrebuje výchovne a emocionálne stabilné prostredie, ktoré
bude napĺňať jeho potrebu lásky, istoty a bezpečia. Teda alternatíva, pre ktorú sa rozhodol súd nie je ani
vrozporesnázoromkolíznehoopatrovníka,nakoľkosúd vdanomprípadezohľadnilpredovšetkým
najlepší záujem maloletej. Súd prvej inštancie určil, že striedavá osobná starostlivosť sa bude vykonávať
v zásade v týždňových intervaloch. Takúto formu považoval za najlepšiu, umožňujúcu prežiť kvalitne

strávený čas s každým z rodičov, a to tak počas pracovného týždňa, ako aj počas víkendov, pričom
podstata tejto úpravy striedavej starostlivosti rodičov je v tom, že sa striedajú rodičia v mieste bydliska
maloletej, ktorým aj naďalej zostáva ich spoločná nehnuteľnosť nadobudnutá za trvania manželstva,
kde v súčasnosti maloletá žije i so svojou matkou. Pri určení, od kedy do kedy sa bude vykonávať
starostlivosť toho-ktorého rodiča súd prihliadal na denný režim maloletej. Je vhodné, aby maloletá bola u
každého z rodičov počas jedného celého pracovného týždňa a zodpovedajúceho víkendu, preto sa súdu

javí ako najvhodnejší deň na odovzdávanie maloletej nedeľa večer. Starostlivosť rozdelil medzi rodičov
na tom princípe, že jeden z rodičov bude starostlivosť zabezpečovať v párny týždeň a druhý z rodičov v
nepárny týždeň, pričom rodičia sa budú v starostlivosti o maloletú prestriedavať vždy v nedeľu o 18:00
hod. Vzhľadom na to, že rodičia žiadali upraviť osobitne styk s maloletou počas niektorých sviatkov a
prázdnin, súd prvej inštancie tomuto ich návrhu vyhovel, pričom zohľadnil okolnosť, že na úprave styku

počas týchto osobitných ročných období sa rodičia boli schopní dohodnúť. Súd tiež poznamenáva, že
počas osobitnej úpravy sa úprava v týždenných intervaloch nebude realizovať a po skončení osobitnej
úpravy bude v starostlivosti o maloletú pokračovať ten z rodičov, ktorému patrí osobná
starostlivosť podľa všeobecnej úpravy (podľa toho, či pôjde o párny alebo nepárny týždeň).
Pri osobitnej úprave starostlivosti o maloletú počas sviatkov a prázdnin súd prvej inštancie zohľadnil

vôľu rodičov maloletej a rešpektoval okolnosť, že sa títo dohodli na úprave styku s maloletou, pričom
upravil v tomto osobitnom období počas roka styk rodičov s maloletou tak, že rozdelil na polovicu
mesiace júl a august v každom kalendárnom roku, upravil starostlivosť počas jarných prázdnin tak, že
ju bude každý kalendárny rok zabezpečovať iný rodič. Rovnako upravil aj Veľkonočné sviatky s tým,
že v tom roku, v ktorom bude rodič zabezpečovať starostlivosť počas jarných prázdnin, nebude

zabezpečovať starostlivosť počas Veľkej noci. Počas Vianočných sviatkov upravil starostlivosť rodičov
o maloletú rovnako, ako sa vzájomne dohodli počas prebiehajúcej mediácie. Tým sa zabezpečí, aby
maloletá mohla prežiť dni voľna striedavo u oboch rodičov a prípadne aby s každým z rodičov mohla
prežiť aj letnú dovolenku. Osobitne rozhodol aj o tom, že počas realizácie osobitnej starostlivosti
počas prázdnin a sviatkov sa nebude realizovať všeobecná starostlivosť v týždenných intervaloch (a

teda ani striedanie sa rodičov v mieste bydliska maloletej), a to preto, aby medzi účastníkmi
nevznikali interpretačné nezhody ohľadom starostlivosti v tých týždňoch, na ktoré pripadne sviatok alebo
prázdniny. Ak by rodičia dospeli k zhodnému záveru, že im starostlivosť v niektorom konkrétnom dni
z praktických dôvodov nevyhovuje, môžu sa dohodnúť pre ten prípad aj na inej úprave. Ak sa však
nedohodnú inak, platí úprava podľa rozhodnutia súdu. Súd prvej inštancie uložil rodičom povinnosť

maloletú na odovzdanie druhému z rodičov riadne pripraviť s tým, že riadna príprava zahŕňa prípravu
fyzickú i psychickú, pričom k odovzdaniu a prevzatiu maloletej dôjde v mieste bydliska maloletej a na
tomto mieste sa bude i realizovať starostlivosť rodiča, ktorému pripadá starostlivosť v tom danom týždni.
Ako už vyššie súd naznačil, nevylučuje to možnosť, aby prípadne i druhý rodič zostal v tom týždni v tejto
domácnosti,aktonebudespojenéskomplikácioupreriadnurealizáciuosobnejstarostlivostitohorodiča,

ktorý v tom týždni starostlivosť zabezpečuje. Nepochybne by to bolo kladne prijaté zo strany maloletej.
O povinnosti oboch rodičov maloletú zastupovať a spravovať jej majetok súd rozhodol podľa § 24 ods.
1 Zákona o rodine. Obaja rodičia sú rovnako spôsobilí maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v
súlade s jej najlepším záujmom, preto rozhodol tak, že oprávnenie na zastupovanie a správu majetku
zveril obom rodičom. Ani otec, ani matka nemajú obmedzené rodičovské práva, preto nie je dôvod, aby

maloletú zastupoval a spravoval jej majetok len jeden z rodičov. O vyživovacej povinnosti rozhodol podľa
§ 24 ods. 1, § 62 a nasl. Zákona o rodine, osobitne s poukazom na § 62 ods. 6 Zákona o rodine.
Počas trvania striedavej osobnej starostlivosti neurčil výživné ani jednému z rodičov s odôvodnením,
že majú porovnateľný príjem. Nakoľko obaja rodičia súhlasili s tým, aby bola za poberateľa rodinných
prídavkov a daňového bonusu na maloletú ustanovená matka, súd tejto ich požiadavke vyhovel. O

trovách účastníkov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 CMP v zmysle ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom
navrhovateľ žiadal, aby súd o trovách konania rozhodol podľa tohto zákonného ustanovenia a manželka
navrhovateľa nemala v tomto smere žiadny návrh. Nakoľko bol v predmetnej veci podaný znaleckýposudok, pričom znalec si v konaní uplatnil i znalečné vo výške 501,76 eur, o ktorom rozhodol súd
uznesením č.k. 1P/66/2017-102 zo dňa 10.04.2018 tak, že priznal znalcovi znalečné v ním uplatnenej
výške, ktoré bolo hradené vo výške 500 eur z preddavkov rodičov (každý po 250 eur) a vo zvyšku v

sume 1,76 eur z rozpočtových prostriedkov štátu, bolo potrebné rozhodnúť o trovách štátu.
Navrhovateľ súhlasil, aby mu bola uložená povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 1,76 eur do
3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a rovnako s týmto súhlasila aj jeho manželka, preto ho zaviazal k
náhrade týchto trov.

2. Proti rozsudku, a to výrokom II., F.., IV., V., VI., VF.. podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie
matka maloletej. Navrhla, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukazovala na tú skutočnosť, že maloletá
mala v čase rozhodovania súdu prvej inštancie iba 3 a pol roka. Predpokladom zverenia maloletej
do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov je to, aby sa títo vedeli dohodnúť o podstatných
veciach týkajúcich sa maloletej, ako aj, aby spolu dobre vychádzali a riadne spolu komunikovali. V

konaní bolo preukázané, že tomu tak nie je. V tejto súvislosti poukazovala na znalecký posudok č.
27/2018 znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí PhDr. S. E., ktorá vzájomné
nastavenie rodičov charakterizovala ako antagonistické, ktoré skôr alebo neskôr maloletá v podvedomí
vycíti, čo môže spôsobiť destabilizáciu jej psychického stavu. Z uvedeného vyplýva, že vzťahy medzi
rodičmi sú v tak zlom stave, že súdne nariadenie osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov je

predčasné, resp. v súčasnej dobe absolútne nevhodné, s možným negatívnym dopadom na vývin
maloletej G.. Poukazovala aj na správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny K., odbor sociálnych vecí
a rodiny, z ktorej správy vyplýva, že striedavá osobná starostlivosť oboch rodičov o mal. G. je v súčasnej
dobe nevhodná. Kolízny opatrovník v záverečnom návrhu na pojednávaní dňa 27.08.2018 výslovne
uviedol, že navrhuje zveriť maloletú G. do osobnej starostlivosti matky. V podanom odvolaní matka

ďalej poukazovala na to, že otec opustil spoločnú domácnosť, ktorú mali rodičia s maloletou na adrese
bydliska, a to K. XXX, vybral zo spoločného bankového účtu 10.000 eur a viac sa do domu nevrátil. V
súčasnej dobe obýva rodinný dom na adrese K. XXX matka spolu s maloletou. Nakoľko otec do
domu na uvedenej adrese nechodí, vzhľadom k zlým vzťahom k matke maloletej, resp. môže sa stať, že
dom rodičia predajú, matka považuje petit rozsudku v časti, v ktorej bolo určené miesto výkonu striedavej

osobnej starostlivosti za nevykonateľný. Zdôrazňovala, že podľa článku 5 Zákona o rodine záujem
maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú.
Striedavá osobná starostlivosť, ako vyplýva zo znaleckého posudku, správy kolízneho opatrovníka, nie
je v záujme maloletej G.. Súdu prvej inštancie vytýkala, že dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a následným záverom § 365 ods. 1 písm. f/ CSP. Vzhľadom k

veku maloletej G., vytvoreným bytovým podmienkam, citovým vzťahom k rodičom, vyslovila názor, že
je v záujme maloletej zveriť ju do osobnej starostlivosti matky.

3. Proti rozsudku vo výroku II. v časti, ktorou bolo určené ako miesto výkonu striedavej osobnej
starostlivosti bydlisko maloletého dieťaťa na adrese K. XXX a výrokov naň obsahovo nadväzujúcich,

podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletej. Dôvodil, že pokiaľ ako miesto výkonu
striedavej osobnej starostlivosti určil súd rodinný dom súp. č. XXX v K., ktorý je aktuálne
v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov, rozvodom manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo
účastníkov k predmetnému rodinnému domu zaniká a bude potrebné vykonať jeho vyporiadanie.
Súčasný stav, keď navrhovateľ hradí polovicu nákladov spojených s užívaním predmetného rodinného

domu, ako aj polovicu splátky hypotéky, hoci v predmetnom rodinnom dome nebýva, je pre navrhovateľa
ďalej neúnosný a po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva sa bude snažiť čo najskôr
vyriešiť otázku vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom najpravdepodobnejším
spôsobom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov k predmetnému rodinnému domu
je jeho odpredaj tretej osobe, splatenie zostatku hypotéky k nemu sa viažucej a rozdelenie zvyšku kúpnej

ceny medzi účastníkov, keďže ani jeden z manželov nedisponuje finančnými prostriedkami na vyplatenie
finančného vyrovnania vzniknutého pri vyporiadaní BSM. V podanom odvolaní otec naďalej dôvodí,
že model striedavej osobnej starostlivosti, ktorý zvolil súd prvej inštancie, je napokon aj z praktického
a finančného hľadiska neúnosný a nerealizovateľný, nakoľko vyžaduje, aby každý z rodičov viedol a
financoval dve domácnosti, keďže obaja už majú nových partnerov. Rozhodnutie súdu v odvolaním

napadnutej časti vyznieva ako trest rodičov za to, že ich spolužitie rozvodom zaniká, pričom súd prvej
inštancie uprednostnil argumentáciu matky, že maloletá potrebuje mať svoj domov a mal. G. za domov
považuje dom v K., čo sa nezakladá na pravde. Mal za to, že názor súdu prvej inštancie, že striedanie
domácnosti by mohlo maloletú vzhľadom na jej vek a zdravotný stav negatívne poznamenať, nemáoporu vo vykonanom dokazovaní. Poukazoval na to, že po nariadení neodkladného opatrenia striedavá
osobná starostlivosť o maloletú vrátane striedania domácností prebieha bez problémov, a preto nevidí
dôvod na zmenu tohto režimu. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie zmenil tak, že miesto výkonu striedavej osobnej starostlivosti o maloletú G. nebude osobitne
určené a túto bude každý z rodičov realizovať v mieste svojho bydliska.

4. Opatrovník maloletej k podaným odvolaniam rodičov navrhol prehodnotiť skutočnosti, ktoré rodičia
maloletého dieťaťa uvádzajú a na základe toho rozhodnúť.

5. Otec v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správne rozhodnutie, s výnimkou časti výroku II. rozsudku, ktorou bolo
určené ako miesto výkonu striedavej osobnej starostlivosti bydlisko maloletého dieťaťa na adrese K.
XXX, potvrdil. Pokiaľ by však odvolací súd dospel k záveru, že striedavá osobná starostlivosť nie je
pre maloletú vhodná, žiada maloletú zveriť do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazať prispievať

na jej výživu podľa majetkových pomerov. Mal za to, že na zverenie maloletej do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov boli a sú splnené všetky podmienky tak právne, ako aj materiálne a v
neposlednom rade i osobnostné. Otec spĺňa všetky predpoklady na výchovu a osobnú starostlivosť
o maloletú, má k nej vytvorený pozitívny vzťah, ktorý chce naďalej budovať a prehlbovať. Dobre
pozná jej zdravotný stav, jej záľuby a potreby, a to materiálne, ako aj nemateriálne a tieto dokáže

plnohodnotne uspokojovať. Mal za to, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné a rozsiahle
dokazovanie, pričom na základe vykonaného dokazovania dostatočne zistil skutkový stav veci, ktorý
dôkladne a správne vyhodnotil a následne vo veci správne rozhodol, keď zveril mal. G. do striedavej
osobnej starostlivosti oboch rodičov. Vyjadril presvedčenie, že zverenie mal. G. do striedavej osobnej
starostlivosti oboch rodičov je v jej najlepšom záujme, nakoľko sa tým plne rešpektuje jej právo

na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov, ako aj jej právo na udržiavanie pravidelného
rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi, a to naviac za situácie, keď podľa
záverov znaleckého dokazovania obaja rodičia majú osobnostný potenciál pre výchovu a starostlivosť
o maloletú, vzťah medzi matkou a maloletou, ako aj medzi otcom a maloletou je obojstranne pozitívny,
citové väzby matky a otca k maloletej sú porovnateľné a maloletá má rada a potrebuje oboch svojich

rodičov. Model striedavej osobnej starostlivosti sa realizuje od nariadenia neodkladného opatrenia
uznesením Okresného súdu Partizánske č.k. 4P/1/2018-30 zo dňa 01.02.2018, pričom doposiaľ sa
v žiadnom smere nejaví a nebolo preukázané, že by to na maloletú negatívne vplývalo. V podanom
vyjadrení k odvolaniu otec nesúhlasí s tvrdením matky, že by spolu vzájomne nekomunikovali. Uviedol,
že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo jednoznačne preukázané, že rodičia maloletej spolu

komunikujú, čo otec preukázal predloženými správami (2850 SMS) a výpismi hovorov. Tvrdil, že na
základných a podstatných veciach týkajúcich sa maloletej sa s matkou vedia bez problémov dohodnúť,
a to napr. čo sa týka zdravotného stavu maloletej, spoločne navštevujú všetkých lekárov, tak isto spolu
komunikujú o prípadnej liečbe, o škôlke a aj mimoškolských aktivitách. Rodičia maloletej spolu normálne
komunikujú a tvrdenia matky vníma ako účelové a zavádzajúce, ktorými sa matka snaží vyvodiť náznak

nespolupráce medzi rodičmi, aby docielila zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia o zverení
maloletej do striedavej starostlivosti. Zásadne nesúhlasil ani s názorom kolízneho opatrovníka, že by
bola striedavá starostlivosť pre maloletú najmenej vhodnou formou, pričom kolízny opatrovník tento
svoj názor ničím nepodporil a otec ho označuje za neobjektívne paušalizované vyjadrenie s tým, že je
evidentné, že kolízny opatrovník striedavú starostlivosť odmieta bez skúmania konkrétnych okolností

prípadu. Kolíznemu opatrovníkovi tiež vytýka, že z jeho strany nebol žiadny záujem o pozorovanie
maloletej v domácnosti otca, a to napriek viacerým podnetom z jeho strany, aby navštívil aj jeho
domácnosť. Taktiež tvrdenie, že maloletá má vyrastať v známom prostredí je zavádzajúce, nakoľko
sama matka vo svojom odvolaní uviedla, že predmetný dom sa bude predávať a v tom prípade bude
byt, v ktorom žije spoločne s maloletou a partnerkou zatiaľ jediné miesto, ktoré maloletá dôverne

pozná a považuje ho za domov. Čo sa týka odsťahovania otca zo spoločnej domácnosti uviedol,
že sa neodsťahoval dobrovoľne, ale k tomuto kroku bol donútený správaním sa matky maloletej,
nakoľko otca po podanom návrhu na rozvod neustále vulgárne napádala a vyvrcholilo to jej fyzickým
útokom voči jeho osobe, pričom svedkom všetkých týchto udalostí bola aj maloletá. Odídením zo
spoločnej domácnosti sa neprestal o maloletú starať, ale plnohodnotne a minimálne rovnakým dielom

sa naďalej podieľa na starostlivosti o ňu tak, ako to bolo od jej narodenia. Poznamenal, že nechápe
opodstatnenie podaného odvolania matky, pretože na jednej strane žiada matka minimálny kontakt otca
s maloletou a na druhej strane, keď je potrebná zvýšená starostlivosť, najmä z hľadiska zdravotného
stavu maloletej, tak nemá žiadne výhrady a vyhovuje jej, keď otec zabezpečuje všetku potrebnústarostlivosť-komunikáciasotcom,odberbiologickéhomateriálu,zabezpečenieliekovavneposlednom
rade nepretržitá starostlivosť o maloletú, keď je s ňou otec na OČR. Považoval preto za otázne, prečo
za normálnych okolností, keď je maloletá zdravá, s ňou otec nemôže byť, ale keď je chorá a treba

zabezpečovať zvýšenú starostlivosť, tak matka s otcovou starostlivosťou a opaterou súhlasí. To, že sa
otec o maloletú vie postarať aj v najťažších chvíľach len dokazuje, že s maloletou má rovnaké silné puto
a rovnakým spôsobom je na neho maloletá G. naviazaná. Vyjadril presvedčenie, že zverením maloletej
do osobnej starostlivosti matky a úpravou styku otca s maloletou by najviac trpela práve maloletá, čo
nie je v jej záujme.

6. Opatrovník maloletej v písomnom vyjadrení k vyjadreniu otca k odvolaniu matky navrhol maloletú
zveriť do osobnej starostlivosti matky a otcovi určiť širokú úpravu styku, ktorá by korešpondovala s
úpravou uvedenou v neodkladnom opatrení, na ktorú sú už maloletá a aj jej rodičia zvyknutí. Uviedol,
že vykonal terénnou sociálnou prácou prešetrenie bytových pomerov u otca maloletého dieťaťa, ktorou
bolo zistené, že otec má vytvorené vhodné podmienky pre maloletú. Potvrdil, že v čase návštevy

opatrovníka sa mal. G. v domácnosti nenachádzala, avšak vzhľadom k tomu, že kolízny opatrovník nikdy
nespochybnil schopnosti otca postarať sa o svoje dieťa, nepovažoval za potrebné návštevu zopakovať.
Počas znaleckého dokazovania znalkyňa z odboru psychológie vykonala vyšetrenie a pohovor s
maloletou G., čo považuje opatrovník za dostatočne erudované spôsoby zisťovania názoru maloletej.
Mal za to, že pri striedavej osobnej starostlivosti je potrebné, aby rodičia boli schopní dohodnúť sa vo

všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, avšak v prípade maloletej G. sa rodičia
rozchádzajú v názoroch už len vo veci obliekania maloletého dieťaťa a návštevy voľnočasového krúžku.
Správanie rodičov mal. G. vníma ako boj o dieťa, nie ako spoločnú cestu výchovy v najlepšom záujme
maloletého dieťaťa. Poukázal na to, že v závere znaleckého posudku znalkyňa navrhuje rodičovskú
terapiu, čo nasvedčuje tomu, že vzťahy a komunikácia medzi rodičmi sú narušené. Vzhľadom na zistené

skutočnosti, kde rodičia maloletej neboli schopní riešiť svoje problémy a konflikty v rodine samostatne,
orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately navrhol ako súčasť vykonávaných opatrení
zabezpečeniemediácieakoodbornejmetódynauľahčenieriešeniakonfliktnýchsituáciívrodine.Rodičia
boli preto zaradení do procesu mediácie, avšak počas jej priebehu nedospeli k vzájomnej dohode
ohľadom starostlivosti o mal. G..

7. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti výrokov II., F.., IV., V., VI., VF.. a v súvisiacich výrokoch
XI. a XII. ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

8.Súdprvejinštancievspojenomkonanísrozvodommanželstvavzmysle§100CPMrozhodoloúprave
pomerov k maloletému dieťaťu z manželstva na čas po rozvode.

9. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie,

ktorým zveril maloletú G. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a s tým súvisiacimi výrokmi
II., F.., IV., V., VI., VF.., ako aj XI. a XII..

10. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní rodičmi
maloletej vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej

inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, vyhodnotil dôkazy v konaní
vykonaný každý jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, odôvodnil z akých dôvodov a ktoré tvrdenia
strán sporu mal za preukázané a ktoré nie, uviedol svoje skutkové zistenia, ktoré z dokazovania vyplynuli
a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá požiadavkám ust. § 220 CSP. Námietky rodičov uvedené v podanom odvolaní preto nemohli

privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní neboli preukázané, ani tvrdené také
skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd
osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne v zmysle § 387
ods. 2 CSP poukazuje. Na doplnenie správnosti odvolací súd uvádza:

11. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa, a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

12. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a
povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na
zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na
jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča
dohodnúťsanavýchoveastarostlivostiodieťasdruhýmrodičom.Súddbá,abybolorešpektovanéprávo

dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Záujmom
dieťaťa teda nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti oboch rodičov.

13. Súd pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do výchovy rodičov dbá predovšetkým o
záujem maloletého. Taktiež dbá na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na starostlivosť oboch

rodičov a udržovanie pravidelného osobného styku s nimi. Rovnako má súd prihliadnuť aj na citovú
orientáciu a zázemie dieťaťa, výchovným schopnostiam a zodpovednosti rodiča, stabilite budúceho
výchovného prostredia, k citovým väzbám na starých rodičov, či iných príbuzných, ale
aj k hmotnému zabezpečeniu zo strany rodiča, vrátane bytových pomerov. Každý z rodičov sa totiž
za určitých predpokladov (ak má o to záujem a je na to spôsobilý) môže nezastupiteľným spôsobom

podieľať na postupne sa vyvíjajúcej životnej orientácii dieťaťa, na jeho výchove, čím sa realizuje záujem
dieťaťa, ale aj záujem rodiča.

14. V danom prípade treba postupovať v súlade s praxou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý napr.
v rozhodnutí E. p. v. Italy zo 16. novembra 1999 (s odkazom aj na rozhodnutie vo veci Olsson

v. Sweden z 27. novembra 1992 a Johansen v. Norway z 23. septembra 1994) vyslovil, že medzi
záujmami dieťaťa a rodičov musí byť zachovaná rovnováha, pričom pri hľadaní tejto rovnováhy musí byť
osobitný význam venovaný najvyšším záujmom dieťaťa, ktoré môžu prevažovať nad záujmami rodiča.

15. Odvolací súd pripomína, že kritériom pre zverenie dieťaťa do striedavej výchovy nie je želanie

konkrétneho rodičia, ale predovšetkým záujem dieťaťa (porov. čl. 3 Dohovoru o právach
dieťaťa), ktorý musí byť pri rozhodovaní súdu prioritným hľadiskom, pričom súd sa súčasne musí snažiť
nájsť riešenie, ktoré nebude obmedzovať ani právo rodiča zaručené v čl. 32 ods. 4 Listiny
základných práv a slobôd.

16. Z ust. § 24 ods. 2 Zákona o rodine nevyplýva žiadna priorita prístupu pri rozhodovaní o tom,
komu bude dieťa zverené do starostlivosti. Je preto predovšetkým na súdoch, aby v súlade s
princípom nezávislosti rozhodovania súdnej moci, vzhľadom na zistený skutkový stav a vzhľadom na
nezastupiteľné osobné skúsenosti, vyplývajúce z bezprostredného kontaktu s účastníkmi konania a
znalosti vývoja rodinnej situácie, rozhodli o zverení maloletého do starostlivosti jedného alebo oboch

rodičov. Základným kritériom pritom musí vždy byť predovšetkým záujem dieťaťa.

17. Pri posudzovaní najlepšieho záujmu dieťaťa nemožno postupovať podľa vopred danej schémy, keď
striedavá starostlivosť nemôže byť súdmi paušálne využívaná ako forma "spravodlivého" rozdelenia
starostlivosti o dieťa medzi oboch rodičov.

18. Záujem a potreby konkrétneho dieťaťa je potrebné posudzovať v každom jednotlivom prípade
osobitne a so snahou o minimalizáciu negatívnych dôsledkov pre dieťa. Toto potvrdzuje aj stanovisko
Výboru pre práva dieťaťa Rady vlády pre ľudské práva zo dňa 14.10.2014 (stanovisko ku striedavej
starostlivosti o deti), podľa ktorého „Najlepší záujem dieťaťa je potrebné hľadať v každom jednotlivom

prípade osobitne, nie podľa akejkoľvek vopred danej schémy, a so snahou o minimalizáciu negatívnych
dôsledkov pre dieťa. Tak sa potom môže stať, že u niektorého dieťaťa sa najvhodnejším riešením môže
ukázať starostlivosť striedava, v iných prípadoch však tomu môže byť zverenie do starostlivosti jedného
z rodičov a dohoda, alebo rozhodnutie o optimálnej a zároveň reálnej forme o rozsahu styku druhého
z rodičov s dieťaťom. Výbor nepovažuje paušálne rozhodovanie preferujúce jedno z riešení za výraz

rešpektu k jedinečnosti dieťaťa a jeho potrieb.“

19.Zasituácie,kedyobajarodičiasúvšeobecnerovnakospôsobilísaosvojedieťariadnestarať(takako
tomu je aj v danej veci), je potrebné zohľadniť najmä osobnosť dieťaťa a jeho schopnosť sa vysporiadaťs enormnou záťažou, ktorú rozpad rodiny a eventuálne nastolenie striedavej starostlivosti, ktorá prináša
aj stratu doterajšieho zázemia a bezpečia domova, bezpochyby predstavuje. Je potrebné brať ohľad na
citovú orientáciu dieťaťa, aj hodnotu danú stálosťou výchovného prostredia a na možnosť zachovania

a rozvíjania jeho citových väzieb k blízkym osobám aj v širšom okolí, k jeho priateľom a záujmom. V
neposlednom rade je potrebné vziať do úvahy - a to najmä u malých detí - ktorý z rodičov sa o dieťa
doteraz osobne staral, dbal o jeho citovú a rozumovú výchovu a v podstate predstavoval pre dieťa
ústrednú osobu, ku ktorej je citovo pripútané.

20. Odvolací súd má pritom za to, že v tejto veci súd prvej inštancie tieto kritéria splnil, pretože
odôvodnenie svojho rozhodnutia založil na uprednostnení záujmu maloletej.

21. Odvolací súd je presvedčený, že striedavou osobnou starostlivosťou o maloletú G. budú lepšie
zabezpečené potreby maloletej a takáto forma starostlivosti bude v jej najlepšom záujme. V konaní
bolo preukázané, že obaja rodičia sú plne spôsobilí maloletú vychovávať a zabezpečovať jej potreby,

obaja majú záujme o osobnú starostlivosť o dieťa, maloletá má silné emocionálne väzby k obom svojim
rodičom a chce byť aj s jedným aj s druhým rodičom. Striedavá osobná starostlivosť môže pomôcť
maloletej, aby sa lepšie vyrovnala s rozchodom svojich rodičov a môže minimalizovať dopad rozchodu
rodičov na jej psychický vývin a na jej osobnosť. Takáto forma starostlivosti bude preto v najlepšom
záujme maloletej G., aj keď je samozrejmé, že rozhodnutie súdu vytvára preto len predpoklady a

naplnenie je celkom v rukách rodičov maloletej. Nesúhlas matky so striedavou osobnou starostlivosťou
môže byť relevantný len vtedy, ak je založený na dôvodoch, ktoré sú spôsobilé intenzívnym spôsobom
negatívne zasahovať do záujmu dieťaťa. Ak ide o racionálny alebo nepreskúmateľný dôvod, na ktorom
je založený nesúhlas rodiča so striedavou osobnou starostlivosťou, alebo sa v konaní preukáže, že
ide o nesúhlas spočívajúci v dôvode, ktorý preukázateľne nemá negatívny vplyv na záujem dieťaťa,

súd nemôže na tomto nesúhlase založiť rozhodnutie, ktorým návrhu na zverenie dieťaťa do striedavej
osobnej starostlivosti nevyhovie.

22. Odvolací súd pripúšťa, že pokiaľ sa týka určenia miesta výkonu striedavej osobnej starostlivosti
zo strany súdu prvej inštancie sa jedná o odvážne rozhodnutie, ktorým ale nepochybne tento sledoval

najlepší záujem maloletej a svoje rozhodnutie dôsledne a presvedčivo aj v tomto smere odôvodnil.
Maloletá je citovo naviazaná na oboch rodičov, túži žiť s oboma rodičmi. Rodičia sú spoluvlastníkmi
rodinného domu, v ktorom majú svoje trvalé bydliská a náklady súvisiace s rodinným domom hradia
spoločne. Práve v tomto rodinnom dome má maloletá pocit stability výchovného prostredia a ideálne
podmienky pre svoj rast a vývoj, a preto takéto rozhodnutie je v záujme maloletej, na ktorý záujem je

potrebnéprihliadaťanienazáujemrodičov,ktorízdôvoduvlastnéhopohodliaajednoduchšiehoriešenia
majú záujem, aby sa práve maloletá prispôsobovala ich záujmom a potrebám a striedala výchovné
prostredie, na ktoré je zvyknutá a ktoré jej plne vyhovuje. Nič nebráni rodičom v tom, aby v záujme
maloletej začali pristupovať k riešeniu záležitostí týkajúcich sa maloletej konštruktívne tak, aby našli
zhodu a aby mali na zreteli, že vývoju maloletej nijako neprospievajú práve spory rodičov. Pokiaľ sa

odvolacie námietky týkali tej skutočnosti, že predmetný rodinný dom bude predmetom vyporiadania
BSM, odvolací súd zdôrazňuje, že v súčasnosti sa nedá predvídať ako bude BSM rodičov vyporiadané
a kedy sa tak stane. Povinnosťou súdu je vychádzať zo stavu, ktorý je v čase jeho rozhodovania a
nemožno brať do úvahy skutočnosti, ktoré môžu, ale aj nemusia nastať.

23. S poukazom na vyššie uvedené bolo potom potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých
častiach, včítane závislých výrokov o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP
potvrdiť.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP tak, že žiadne z

účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

25. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne
príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a

doplnení ďalších zákonov a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných
majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných
papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia
nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie
priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene

premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.