Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 30, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/85/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5309206674
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5309206674.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobcu: BNP
PARIBAS PERSONALFINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko,
zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločností pod č. 542 097 90, konajúca na území SR
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom

Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, právne zastúpeného JUDr. Helenou Strachotovou,
usadenoueuroadvokátkou,sosídlomD.X,XXXXXZ.,protižalovanému:M.F.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
F., XXX XX C., zastúpenému opatrovníčkou M. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XX, XXX XX C., právne
zastúpenému JUDr. Marianom Holým, advokátom, so sídlom C.. X/A, XXX XX C., o zaplatenie 572,65
eur s príslušenstvom po zrušení rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Čadca č. k. 6C/135/2009-136 zo dňa 24.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 457,71 eur spolu

s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 457,71 eur od 06.06.2009 do zaplatenia a vo výroku
o trovách prvostupňového konania p o t v r d z u j e .
V ostatnej časti, odvolaním strán sporu nenapadnutej, ponecháva rozsudok prvoinštančného súdu n
e d o t k n u t ý .

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v celom

rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd konanie v časti úrokov z omeškania prevyšujúceho 9,25
% ročne zo sumy 560,14 eur od 01.05.2009 do zaplatenia zastavil; žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi
sumu 457,71 eur spolu s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania od 06.06.2009 do zaplatenia; vo zvyšnej
časti žalobu zamietol; žalobcovi priznal nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 59,86
%. Podstatným pre rozhodnutie prvoinštančný súd považoval, že rozsudkom
6C 135/2009 zo dňa 15.04.2010 bol súdom zrušený rozhodcovský rozsudok, ktorým bolo uložené

žalovanému zaplatiť žalobcovi 572,65 eur s príslušenstvom s odôvodnením, že v čase uzatvárania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.06.2008 žalovaný konal v duševnej poruche, ktorá mala za
následok jeho neschopnosť posudzovania následkov právneho úkonu. Pokiaľ rozhodcovský súd uložil
mu zaplatiť žalobcovi 572,65 eur s príslušenstvom, konal v rozpore so zákonom, pretože v zmysle ust.
§ 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní pri rozhodovaní boli porušené
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Rozsudok rozhodcovského súdu

zo dňa 03.08.2009 bol vydaný v čase, keď žalovaný bol zastúpený opatrovníčkou, avšak išlo o právny
úkon, ktorý vykonal už v čase, keď nebol spôsobilý rozpoznať následky svojho správania a posúdiť
mieru záväzkov, ktoré na seba preberá. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru považovalsúd za preukázané, že v predtlači - formulárovom type bola uzatvorená žiadosť/zmluva o poskytnutie
spotrebiteľského úveru dňa 24.06.2008 na tovar v predajnej cene 18.789,- Sk, pričom žalovaný uhradil
akontáciu v sume 2.000,- Sk. Úver bol poskytnutý v celkovej sume 16.789,- Sk po prepočte na platnú

menu v sume 557,29 eur s počtom splátok 12 vo výške 1.571,- Sk mesačne pri ročnej úrokovej sadzbe
22 % s tým, že prvá splátka bude splatná najneskôr 15.07.2008, RPMN bola určená vo výške 24,31 %
a priemerná RPMN bola v percentách označená ako: dodá NBS. Predmetnú zmluvu súd posúdil ako
zmluvu spotrebiteľskú uzatvorenú podľa príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. účinného v
čase uzatvorenia zmluvy. Znaleckým posudkom vypracovaným v konaní Okresného súdu Brezno sp. zn.

8Ps/4/2009 mal preukázané, že po prekonaní cievnej mozgovej príhody v apríli 2008 (zmluva podpísaná
24.06.2008) žalovaný nie je spôsobilý k žiadnym právnym úkonom. Na podklade toho konštatoval,
že právne úkony, ktoré vykonal žalovaný, boli neplatné z dôvodu, že ich urobil v duševnej poruche,
ktorá ho robí na tento právny úkon neschopným podľa § 38 ods. 2 OZ. Postupom podľa § 457 OZ,
po zohľadnení sumy uhradenej žalovaným 99,58 eur uložil žalovanému uhradiť v prospech žalobcu
iba rozdiel medzi reálne prevzatou sumou, ktorú od právneho predchodcu žalobcu obdržal a úhradou

vykonanou v prospech žalobcu, t. j. sumu 457,71 eur. Z tejto sumy uložil žalovanému uhradiť i úroky
z omeškania počnúc od 06.06.2009, teda odo dňa nasledujúceho po doručení výzvy opatrovníčke
žalovaného na úhradu dlhu. S prihliadnutím potom pomer úspechu, neúspechu v spore priznal žalobcovi
náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 59,86 %.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalovaný. Uviedol, že súd
v tomto konaní pôvodne rozhodoval o žalobe p. M. o zrušení rozhodcovského rozsudku, ktorým bol
zaviazaný zaplatiť záväzok z úverovej zmluvy. Po zrušení rozhodcovského rozsudku mal
žalobca možnosť disponovať so žalobou. Žalobca k zmene žaloby nepristúpil. Naďalej si uplatňoval
pohľadávku z úverovej zmluvy. Podkladom pre prípadné uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia by boli celkom iné skutkové tvrdenia, ako uviedol žalobca v samotnej žalobe. Súd je viazaný
žalobou, teda mal rozhodovať o uplatnenom práve, o pohľadávke z úverovej zmluvy. Z odôvodnenia
rozsudku vyplýva, že právna kvalifikácia uplatneného nároku nie je vecou žalobcu, ale súdu, pričom s
takýmto názorom súdu nie je možné súhlasiť. Podľa § 132 a § 140 CSP právnu kvalifikáciu uplatneného
nároku uvádza žalobca už v žalobe, poprípade pri zmene žaloby. Súd je návrhom žalobcu viazaný,

nemôže priznať iný nárok, než aký si žalobca uplatňuje. Súd správne prijal názor, že úverová zmluva je
neplatným právnym úkonom. Pokiaľ cituje ust. § 457 OZ, je z neho zrejmé, že účastníci neplatnej zmluvy
súpovinnísivzájomnevrátiťposkytnutéplnenia.Jednásaotedavzájomnépodmienenésynalagmatické
plnenia. Súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi iba rozdiel medzi reálne prevzatou sumou a
úhradou vykonanou v prospech žalobcu. Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, ako dospel k záveru,

že žalobca reálne poskytol žalovanému akékoľvek plnenie. Pri použití § 457 OZ je možné účastníkom
priznať len také plnenie, ktoré bolo aj skutočne poskytnuté. V tejto súvislosti poukázal na okolnosti
uzatvorenia úverovej zmluvy s tým, že žalovaný si vybral v predajni elektrospotrebičov - NAY v Banskej
Bystrici tovar, ktorý si chcel zakúpiť. Predajca ako zástupca právneho predchodcu žalobcu uzatvoril so
žalovaným úverovú zmluvu, na základe ktorej právny predchodca žalobcu zaplatil kúpnu cenu priamo

na účet predajcu. Predajca na podklade toho odovzdal žalovanému tovar. Z uvedeného je zrejmé, že
žalobca, resp. jeho právny predchodca žalovanému neposkytol žiadne plnenie, ale za neho na základe
úverovej zmluvy zaplatil kúpnu cenu priamo na účet predajcu. Na základe týchto skutočností by bolo
možné uvažovať o bezdôvodnom obohatení na strane žalovaného podľa § 454 OZ. O tomto prípade by
však bolo možné uvažovať len vtedy, ak by kúpna zmluva medzi žalovaným a predajcom bola platná.

Nakoľko však žalovaný v čase jej uzatvorenia trpel duševnou poruchou, ktorá ho robila na tento úkon
nespôsobilým, predmetná úverová zmluva bola vyhlásená za neplatnú. Právny predchodca žalobcu plnil
na základe neplatnej úverovej zmluvy tretej osobe - predajcovi záväzok za žalovaného zaplatiť kúpnu
cenu za tovar z neplatnej kúpnej zmluvy. Žalobca by sa tak mohol domáhať vydania bezdôvodného
obohatenia ale len priamo osobe, proti ktorej plnenie z neplatných zmlúv poskytol a nie voči žalovanému.

V takomto prípade žalovaný nemá pasívnu vecnú legitimáciu. Keby súd prvej inštancie vykonal riadne
dokazovanie,náležitezistilskutkovýstav,nemoholbyovecirozhodnúťvneprospechžalovaného.Žiadal
preto rozsudok prvoinštančného súdu zmeniť, žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalobcovi uložiť
zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom
odvolaní (§ 379 CSP) a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 CSP) bez nariadenia pojednávania(podľa § 385 CSP a contrario) odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. V časti, ktorá odvolaním strán sporu napadnutá nebola,
ponechal rozhodnutie prvoinštančného súdu nedotknuté.

5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vo veci vecne správne rozhodol,
pokiaľ žalovanému uložil uhradiť v prospech žalobcu rozdiel medzi ním reálne prevzatou sumou úveru
a plnením, ktoré na úhradu dlhu žalobcovi poskytol.

6. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že rozsudkom okresného súdu
č. k. 6C/135/2009-52 zo dňa 15.04.2010 došlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku vydaného
Stálym rozhodcovským súdom pri Komerčnej rozhodcovskej spoločnosti, a. s., Čadca č. rozsudku
KRS/269/2009 zo dňa 03.08.2008. V zmysle ust. § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. súd
ex lege pokračoval v konaní v rozsahu uplatnenom v pôvodnej žalobe.

7. Je možné prisvedčiť námietke žalovaného o tom, že v pôvodnej žalobe si uplatnil žalobca nárok zo
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, pričom súd s poukazom na neplatnosť predmetnej
úverovej zmluvy pri právnej kvalifikácii nároku žalobcu postupoval podľa § 457 OZ.

8. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zmena žaloby je podaním vo veci
samej, je dispozitívnym úkonom žalobcu a je prejavom jeho slobody, v dispozícii s konaním a predmetom
konania. Ust. § 140 CSP upravuje legálnu definíciu zmeny žaloby. Zmena žaloby je návrh, ktorým
sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo. Za zmenu žaloby už nová právna úprava
považujeajpodstatnúzmenualebodoplnenierozhodujúcichskutočnostítvrdenýchvžalobe.Preúplnosť

však treba dodať, že právna kvalifikácia uvedená v žalobe nie je pre súd naďalej rozhodujúca, preto nie
je zmenou žaloby ani zmena právnej kvalifikácie. Právne posúdenie nároku patrí len súdu samému, tak
ako to napokon vyplýva z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 58/99.

9. Vychádzajúc z uvedeného, je možno konštatáciu prvoinštančného súdu o tom, že právna kvalifikácia

v danom prípade nie je vecou žalobcu, ale súdu, považovať za správnu.

10. Pokiaľ ďalej žalovaný namieta i nesprávnu právnu kvalifikáciu zo strany súdu s tým, že vzhľadom
na okolnosti, za akých bol úver poskytnutý, neprichádza do úvahy aplikácia ust. § 457 OZ, ale je možné
uvažovať o bezdôvodnom obohatení na strane žalovaného podľa § 454 OZ, odvolací súd

dodáva, že pokiaľ právny predchodca žalobcu poskytol finančné prostriedky na základe kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi žalovaným a predajcom priamo predajcovi, možno uzavrieť, že k bezdôvodnému
obohateniu žalovaného na úkor žalobcu došlo postupom podľa § 454 OZ, nakoľko právny predchodca
žalobcu plnil za žalovaného to, čo podľa práva mal plniť sám, teda uhradil za neho kúpnu cenu.

11. Na druhej strane však nie je možné súhlasiť s námietkou žalovaného o tom, že k bezdôvodnému
obohateniu došlo nie na strane žalovaného, ale na strane predajcu, nakoľko právny predchodca žalobcu
neplnil za predajcu, ale plnil za žalovaného. Byť i na základe neplatnej kúpnej zmluvy predajca poskytol
žalobcovi ním žiadaný tovar, a teda je úplne nelogické, aby si žalovaný ponechal tovar a predajca vrátil
žalobcovi ním vo forme úveru poskytnutému v prospech žalovaného úhradu kúpnej ceny.

12. Na podklade uvedeného možno uzavrieť, že pokiaľ by i odvolací súd sa stotožnil s námietkou
žalovaného o tom, že v danom prípade nemal byť nárok žalobcu priznaný podľa § 457 OZ, ale podľa §
454 OZ, nemohol zároveň súhlasiť s ním prijatou konštrukciou o tom, že na podklade tohto zákonného
ustanovenia sa bezdôvodne obohatil predajca prijatím sumy z neplatne uzatvorenej spotrebiteľskej

zmluvy o poskytnutí úveru, nakoľko žalovaný by tak prijal tovar, za ktorý by nemusel nikomu zaplatiť. V
nadväznosti na uvedené odvolací súd postup prvoinštančného súdu, pokiaľ žalovanému uložil zaplatiť
žalobcovi rozdiel medzi reálne poskytnutou sumou úveru a finančnými čiastkami, ktoré žalovaný na
úhradu dlhu poskytol, považoval za správny, i keď na podklade inej právnej kvalifikácie.

13. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, na podklade čoho odvolací súd priznal žalobcovi náhradu
trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalovanému v celom rozsahu. V časti, ktorá odvolaním strán sporu
napadnutá nebola, ponechal odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu nedotknuté.14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)