Rozhodnutie Judgement was issued on Monday, June 11, 2007

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 3C/59/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5917206055
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2007

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kurjaková
ECLI: ECLI:SK:OSRK:2007:5917206055.13

Rozhodnutie

Okresný súd Ružomberok samosudkyňou JUDr. Monikou Kurjakovou v právnej veci navrhovateľa: P.
S. U. L. R., so sídlom L. R., IČO: XXX. X. XX, zast. splnomocneným zástupcom JUDr. Ľ. J., bytom R.,
K. S. č. X,proti odporcovi v 1. rade: L. S. R., štátny podnik so sídlom B. B., N.. S. č. X,. IČO: XX. XXX
XXX,. v 2. rade: S. P. F., so sídlom B., B. č. XX,. IČO: XX. XXX. XXX,. v konaní o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam , takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporcovi v 1. rade s a p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 0,-Sk.

Odporcovi v 2. rade s a p r i z n á v a náhrada trov konania o výške 90.318,50 Sk, ktoré mu je
navrhovateľ povinný zaplatiť v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným na Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 27. 1. 2004, ktorým vec bola postúpená
Okresnému súdu Ružomberok ako súdu miestne príslušnému, a to dňa 11. 3. 2004 sa navrhovateľ
pôvodne domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 1743 a č. 1747
pre k. ú. L. R., neskôr aj k nehnuteľnostiam na LV č. 1884 a 4266, keďže navrhovateľ svoj návrh upresnil
a doplnil viacerými podaniami /spolu 6 krát /, a to dňa 20. 1. 2004 - čl. 45 spisu, dňa 20. 1. 2004 -

čl. 63 spisu, dňa 10. 4. 2006 - čl. 117, dňa 15. 6. 2006 - čl. 131 spisu a dňa 26. 7. 2006 - čl. 155.
Pôvodne sa navrhovateľ domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v daných
podaniach a to voči odporcovi v 1. rade. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde dňa 13. 5. 2005
však navrhovateľ navrhol, aby súd do konania pripustil ako odporu v 2. rade - S. P. F., so sídlom B., B.
č. XX. na strane ako účastníka na strane odporcu, kde o tomto návrhu súd rozhodol uznesením č. k.
3C 59/2004-73 zo dňa 13. 5. 2005.

O vyššie uvedených doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhoch navrhovateľa súd rozhodol uzneseniami
č. k. 3C 59/2004-74 zo dňa 15. 5. 2005, č. k. 3C 59/2004-82 zo dňa 6. 7. 2005 a č. k. 3C 59/2004-174 zo
dňa 7.6.2007, ktorým rozhodol o pripustení zmeny žaloby v zmysle rozšírených návrhov navrhovateľa.
Uznesením č. k. 3C 59/2004-156 zo dňa 16. 4. 2007 tunajší súd rozhodol tak, že konanie v časti, v ktorej
sa navrhovateľ domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to pozemkom zapísaných
na liste vlastníctva č. 1884 vedenom Katastrálny úradom v ŽILINE, Správa Katastra Ružomberok,

nachádzajúcich sa v katastrálnom území L. R. zastavil, nakoľko navrhovateľ podaním doručeným
tunajšiemu súdu dňa 26. 7. 2007 - čl. 155 spisu, zobral svoj návrh späť v tej časti pokiaľ sa pôvodne
domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. 1184 pre k. ú. L. R..

Navrhovateľ svoj návrh, v ktorom sa domáhal určenia vlastníckeho práva k pozemkom zapísaných na
LV č. 1743, 1747 a 4266 / v konečnom dôsledku / odôvodňoval, a to aj s poukazom na právnu analýzu

založenú v spise na čl. 32, tak že pozemky uvedené na vyššie uvedených listoch vlastníctva dostal
právnypredchodcanavrhovateľa,atobývalíurbárniciT.R.odL.K.E.dosvojhovečnéhovlastníctva,akoodškodné, a to na základe dohody uzavretej medzi K. E. a bývalými urbárnikmi z T. R. dňa 17. 10. 1892
(tusúdpoznamenáva,žesprávnemalobyťdňa17.6.1892).Ďalejnavrhovateľuviedol,žebývalíurbárnici
tielesnéčasti,ktorésúpredmetomsporudostaliakoodškodnézasvojelesy,pričomvtedysavychádzalo

z nariadenia č. 1079 z roku 1900, ale vyššie uvedená dohoda z roku 1982 ani nariadenie č. 1079 z roku
1900 sa nezachovali, keďže sa nachádzali v archíve v L. H., ktorý bol v tom čase zničený požiarom.
Navrhovateľ v právnej analýze ďalej uviedol, že v rokoch 1860 až 1870 sa prevádzala komasácia v obci
L. R., pri ktorej bývalá štátna lesná správa zabrala titulom zaokrúhlenia svojich pozemkov, i pozemky
jednotlivých občanov v L. R., kde namiesto týchto zabratých pozemkov sa mali poškodení občania

odškodniť tým spôsobom, že im mala byť poskytnutá náhrada, čo sa však nestalo. Keďže komasácia
pre občanov nebola dokončená Š. lesná správa využívala všetky pozemky občanov. V roku 1920 nebola
prevedená ani segregácia majetku a nebol vykonaný ani zápis v pozemno-knižných vložkách, pričom
v roku 1922 sa v zmysle Zákona č. 354/1921 vlastnícke právo k týmto pozemkom zapísalo v prospech
česko-slovenského štátu v jednej polovici. Následne v roku 1949 v zmysle Zákona č. 312/1948 v spojení
v vládnym nariadením č. 315/1948 sa vlastnícke právo vložilo na Č.-S. Š. L., N. P., O. R. v B. v podiele ?.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že dôkazom toho, že výlučnými a pôvodnými pozemno- knižnými vlastníkmi
sú občania T. R. sú pozemno-knižné vložky č. 2 a 330. Tiež, že nárok na vrátenie majetku si uplatnil v
zmysle Zákona č. 299/1991 Zb., ktorý mu bol vydaný na základe dohody o vydaní majetku zo dňa 23. 9.
1992, ale následne S. L. Ž. žiadali vlastnenie majetku späť, pretože podľa ich názoru vydaný majetok
urbárskemu spoločenstvu nikdy nepatril.

Na pojednávaniach konaných vo veci navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu
zotrval na podanom návrhu v zmysle jeho doplnených zmien a žiadal, aby súd určil vlastnícke právo
navrhovateľa k pozemkom zapísaných na LV č. 1743, 1747 a 4266 tak, ako to uviedol vo svojom šiestom
pozmeňujúcom návrhu zo dňa 26. 7. 2006 / čl. 155 spisu /, ktorý súd pripustil uznesením na pojednávaní

dňa 7.6.2007. Navrhovateľ taktiež zotrval na dôvodoch, pre ktoré žiadal určiť vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam, pričom ďalej na pojednávaniach konaných vo veci doplnil, že nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom tohto sporu, boli dané do večného vlastníctva občanom L. R. od K. E., pričom išlo o pozemky,
ktoré mali byť vymerané, odčlenené a dané urbárnikom do večného vlastníctva, užívali sa až do tzv.
segregácie, ktorá mala prísť v roku 1921, následne sa mali tieto nehnuteľnosti zapísať na list vlastníctva.

Keďže bolo však medzivojnové obdobie k zápisu do pozemno-knižných vložiek na urbárnikov sa tieto
nehnuteľnosti nedostali, ale o užívaní svedčia aj žiadosti občanov o zápis, ako aj žiadosti o vydanie
nehnuteľnosti z roku 1921 až do roku 1946.
Na pojednávaní dňa 7.6.2007 ďalej navrhovateľ prostredníctvom svoj splnomocneného zástupcu
uviedol,žeprávnympredchodcomnavrhovateľaboloL.P.,ktorépredmetnépozemkydostaloodK.K.U..

V právnej analýze z čl. 70 spisu ďalej navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného zástupcu uviedol,
že bývalí urbárnici z T. R. dostali sporné pozemky ako odškodné od L. K. E. do svojho večného
vlastníctva. V roku 1944 bol vypracovaný zoznam spoločných majiteľov spoločného užívania bývalých
urbárnikov L. R., kde celkový počet podielnikov - majiteľov predstavoval číslo 471. Tento zoznam bol

schválenýŽ.Ú.vR.podčíslom11832-Les/1944,atodňa14.7.1944.Vlastníckeprávoktýmtosporným
nehnuteľnostiam im však chybou terajšej administratívy nebolo jednoznačne zapísané, nedopatrením
sa stalo, že nehnuteľnosti boli v zmysle zákona č. 354/1921 Zb. vložené na vklad do katastra a vlastnícke
právo prešlo na Č.- S. štát, a to v jednej polovici. Tento majetok urbárnikov potom v zmysle zákona
č. 312/1948 v znení vládneho nariadenia č. 315/1948 prešiel Č.-S. Š. L., N. P., O. R. v B. v podiele

jednej polovici. Podľa zákona č. 312/1948 došlo následne rozhodnutím ONV - Odbor pôdohospodárstva
v L. M. zo dňa 9. 6. 1958 k vyvlastneniu nehnuteľností aj keď k faktickému odovzdávaniu lesov zo
strany urbárnikov došlo až po roku 1958. Od roku 1991 si uplatnili nárok na vrátenie majetku podľa
zákona č. 229/1991, tento nárok im bol zmarený v dôsledku administratívnej chyby, keďže sa realizovalo
prerozdeľovanie okresov.

Odporca v 1. rade sa k návrhom navrhovateľa vyjadril vo svojich písomných vyjadreniach z čl. 106
spisu, ako aj z čl. 151 spisu, čl. 165, ako aj na pojednávaniach konaných vo veci, kde vo svojich
vyjadreniach namietol svoju pasívnu legitimáciu v tom zmysle, že odporca tak, ako bol označený zo
strany navrhovateľa, a teda L. S. R., štátny podnik by mohol byť v súdnom spore aktívne legitimovaný

za predpokladu, že by bolo preukázané, že spor sa týka lesných pozemkov vo vlastníctve štátu, alebo
lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy. Táto skutočnosť vyplýva z ustanovenia § 11 Zákona
č. 61/1977 Zb. o lesoch a z § 34 ods. 14 Zákona č. 330/1991 Zb., teda v prípadoch, keď by existencia
vlastníckeho práva štátu bola nesporná. Uviedol, že podľa jeho názoru vecne pasívne legitimovaným v1. rade nemôžu byť L. S. R., štátny podnik tak, ako ho navrhovateľ označil, ale S. R., zast. M. F. S. R.
na základe ustanovenia § 7 ods. 2 písm. d/ Zákona č. 575/2001 Z. z., kde táto skutočnosť je doložená aj
tým, že v listov vlastníctva č. 1747 a č. 1884 pre k. ú. L. R. je zrejmé, že podľa zápisu z listu vlastníctva

je vlastníkom sporných nehnuteľností S. R. a L. S. R., štátny podnik sú len správcom týchto pozemkov.
Tiež uviedol, že podľa jeho názoru navrhovateľ v konaní nepreukázal, že do pozemkovej knihy bolo jeho
vlastnícke právo, resp. právo jeho predchodcov zapísané a teda dostatočne nepreukázal právny titul pre
nadobudnutie vlastníctva v žalobe k označeným nehnuteľnostiam. Odporca v 1. rade prostredníctvom
svojho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 7. 6. 2007 v neposlednom rade spochybnil pasívnu

legitimáciu navrhovateľa na podanie predmetnej žalobe, keďže podľa jeho názoru existujú pochybnosti
o tom, že navrhovateľ je právnym nástupcom urbárnikov z roku 1892.

Odporca v 2. rade vo svojom vyjadrení z čl. 95 spisu uviedol, že podľa jeho názoru nie sú dostatočne
preukázané skutočnosti, ktoré by potvrdzovali oprávnenosť vlastníctva v prospech navrhovateľa, taktiež
namietal pasívnu vecnú legitimáciu odporcu v 2. rade, ktorý je len správcom sporných nehnuteľností, ale

nie vlastníkom. Tiež uviedol, že bez geometrického plánu, resp. bez identifikácie požadovaných parciel
niejemožnéurčiť,čiuvedenéparcelysúlenlesnýmiparcelami,alebočipoľnohospodárskymiparcelami.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi založenými v spise, osobitne s
rozhodnutím Okresného úradu v R. zo dňa 11.7.2003, ktorým bol navrhovateľ zapísaný do registra

spoločenských spoločenstiev s právnou subjektivitou - čl. 22 spisu, s právnymi analýzami navrhovateľa
z čl. 32 a 70 spisu, ako aj k tomu priloženými dôkazmi č. 1, č. 2, č. 3 z prílohovej obálky z čl. 72 spisu, s
pozemnoknižnou vložkou č. 330 - prílohová obálka z čl. 39 spisu, výpisom z pozemkovej knihy z čl. 15
spisu, ako aj s LV č. 1743, 4266 a 1747 z čl. 135 až 140 spisu.

V danom prípade po vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov konania, ako aj oboznámením sa s
listinnými dokladmi založenými v spise, súd návrh navrhovateľa zamietol, a to z viacerých dôvodov.

V tomto konaní navrhovateľ žiadal určiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam (trvalým trávnym porastom
a lesným pozemkom) nachádzajúcim sa v obci L. R., kat. územie L.. R., ktoré sú zapísané na LV č. 1743,

1747 a 4266 na vlastníka: SR -S. P. F. (LV č. 1743) a SR- L. S. R., š.p. (LV č. 1744 a 4266) v podiele 1/1,
keď navrhovateľ žiadal k niektorým pozemkom určiť vlastnícke právo v celku, u iných požadoval odčleniť
určitú výmeru tak, ako to vyplýva z jeho návrhu na zmenu žaloby (čl. 155 spisu), ktorú súd pripustil na
pojednávaní dňa 3.7.2007, a to uznesením č.k. 3C 49/2004-174.

Naprvommiestesasúdzaoberalskutočnosťou,čimánavrhovateľnažiadanomurčenínaliehavýprávny
záujem podľa § 80 písm. c) OSP a dospel k záveru, že takýto právny záujem na strane navrhovateľa
existuje, nakoľko určovacia žaloba je spravidla vždy prípustná vo vzťahu k nehnuteľnostiam z dôvodu,
že rozsudok vyhovujúci žalobe, môže byť jedným z predpokladov pre vykonanie obnovy vlastníckeho
práva pôvodného vlastníka, ak došlo k porušeniu jeho vlastníckeho práva .

Vo svojej právnej analýze z čl. 70 spisu navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu
svoje vlastnícke právo odvodzoval od práva bývalých urbárnikov obce T. R., ktorí sporné pozemky
získali od L. K. E. do svojho "večného vlastníctva", a to Dohodou zo dňa 17.6.1892 ako "odškodné".
Na pojednávaní dňa 7.6.2006 navrhovateľ cez splnomocneného zástupcu na otázku súdu, kto je

jeho právnym predchodcom, od ktorého odvodzuje svoje vlastnícke právo uviedol, že týmto právnym
predchodcom navrhovateľa bolo L. P., ktoré pozemky dostalo od K. K. U.. Tu mal súd za to, že v
tomto konaní si navrhovateľ zrejme dostatočne neuzrejmil základnú otázku, a teda od koho ako právny
nástupca odvodzuje svoje vlastnícke právo k sporným pozemkom. V prípade, ak by týmto právnym
predchodcom navrhovateľa bolo L. P. /vrchnosť/, súd mal za to, že navrhovateľ v tomto konaní právne

nástupníctvo nepreukázal.
V prípade, ak by právnym predchodcom navrhovateľa mali byť bývalí urbárnici obce T. R. (čo je
pravdepodobnejšie aj vzhľadom na listinné doklady, na ktoré sa navrhovateľ odvolával), tak potom sa
súd v tomto smere stotožnil s vyjadrením právneho zástupcu odporcu v 1. rade, a teda, že navrhovateľ
v tomto konaní nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva

k sporným nehnuteľnostiam. Pokiaľ sa navrhovateľ odvolával na "Zoznam k hlasovaniu oprávnených
skutočných spoločných majiteľov spoločne užívaného lesa, bývalých urbárnikov /komposesorátu/ v
L.. R." zo dňa 16.4.1944 - ako dôkaz č. 4, tak tu súd poznamenáva, že z tohto zoznamu nie je
zrejmé za akým účelom bolo toto hlasovanie bývalých urbárnikov realizované, akých častí lesa satýkalo, ku akým pozemkom sa toto vzťahovalo. Navyše ani z výpisov z pozemkových kníh č. 330 a
č. 2, ktoré navrhovateľ súdu predložil, nejakým spôsobom nevyplýva, že by pravdepodobný oprávnení
predchodcovia navrhovateľa (bývalý urbárnici) boli nejakým spôsobom v týchto knihách prvotne

zapísaní minimálne ako fyzické osoby s uvedením určitého podielu k príslušnému urbáru (od ktorého
sa okrem iného odvodzuje aj hlasovacie právo urbárnikov, ako by to bolo zrejmé aj z predloženého
"zoznamu"). Súd má za to, že v tomto prípade navrhovateľ nepreukázal titul nadobudnutia svojho
vlastníckeho právo k sporným pozemkom, a to pokiaľ sa tento odvolával na dohodu uzavretú dňa
17.6.1982 medzi bývalými urbárnikmi a K. E., ktorou mali byť sporné pozemky darované bývalým

urbárnikom, a ktorá teda mala predstavovať titul nadobudnutia vlastníckeho práva právneho predchodcu
navrhovateľa. Keďže navrhovateľ túto dohodu nepredložil (keď tvrdil, že sa táto nezachovala z dôvodu,
že zhorela v archíve L.. H.), pričom jej existenciu opieral o obsah zápisnice zo dňa 7.10.1892 - dôkaz
č. 1,ktkorá jednak bola predložená len vo forme kópie bez riadneho viditeľného úradného overenia,
navyše z obsahu tejto nie je zrejmé, či "lesný majetok s názvami R. B., P. P., P. K., D. H., spolu o
rozlohe 338 urbárkych jutár a 753 siah" sú skutočne tými lesnými pozemkami, a v tých výmerách, ku

ktorým si navrhovateľ v súčasnosti uplatňuje vlastnícke právo. To isté platí aj v prípade ďalších dôkazov,
ktoré navrhovateľ súdu predložil a to " Prevádzkového hospodárskeho plánu lesa" zo dňa 10.1.1914 -
predloženého ako dôkaz č. 2, ako aj z "Pravidiel hospodárskej agendy z roku 1904" - označené ako
dôkaz č. 3, z obsahu ktorých bez riadnej identifikácie parciel (geometrického plánu), nie je možné určiť,
že nehnuteľnosti vedené na LV č. 1743, 1747 a 4266 vznikli z pozemnoknižných parciel tam uvádzaných.

Súd tiež mal za to, že keby aj navrhovateľ bol v tomto spore aktívne legitimovaný ( ako právny nástupca
bývalých urbárnikov - čo však navrhovateľ nepreukázal), a keby aj uniesol dôkazné bremeno, ktoré
ho v tomto smere zaťažovalo v zmysle preukázania titulu nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam (čo navrhovateľ nepreukázal a teda dôkazné bremeno neuniesol), súd by musel žalobu

zamietnuť, keďže táto by smerovala proti subjektom označeným ako L. S. R., š.p. so sídlom B. B., N.
S. č. 8 - odporca v 1. rade a S. P. F. so sídlom B., B. 36-odporca v 2. rade, ktorý v spore o ručenie
vlastníckeho práva podľa názoru súdu nie sú pasívne vecne legitimované subjekty.
Je potrebné si tiež uvedomiť, že takto žalované subjekty sú označené jednak v rozpore s predloženými
LV č. 1743, 1747, 4266, v ktorých v časti B je ako vlastník zapísaná SR- L. S. R., š.p. a SR- S. P. F., a

teda že skutočným vlastníkom sporných nehnuteľností je štát. Tiež, že L. S. R. , š.p. a S. P. F. vykonávajú
len funkciu správcu tohto majetku, ktorý by mohol vystupovať ako zákonný zástupca štátu podľa § 50
ods. 3, 6 Zákona č. 326/2005 Z.z. - v prípade L. SR, š.p. a podľa § 34 ods. 14 zák. č. 330/1992 Zb.
v prípade S.. P. F., ale podľa názoru súdu len v tých veciach, keď je nesporná existencia vlastníckeho
práva štátu, a teda nie v sporoch, v ktorých je táto existencia vlastníckeho práva štátu popieraná.

O trovách tohto konania v pomere medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade súd rozhodol podľa §
142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi v 2. rade, ktorý bol v spore úspešný priznal náhradu trov konania
voči navrhovateľovi vo výške 0,- Sk, keďže tento si žiadne trovy konania neuplatnil a to ani po vyhlásení
rozsudku ani v priebehu konania. Súd takto musel rozhodnúť pri odôvodnení rozhodnutia, keďže pri

vyhlásení rozsudku priznal odporcovi v 2. rade trovy konania s tým, že ich výška bude vyčíslená v
písomnom vyhotovení rozsudku.
V pomere medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods.
1 OSP tak, odporcovi v 1. rade priznal právo na ich náhradu proti navrhovateľovi, keďže odporca v 1.
rade mal vo veci plný úspech.

Priznané trovy konania odporcu v 1. rade pozostávajú trov právneho zastúpenia v celkovej výške
90.318,50 Sk. Tieto trovy právneho zastúpenia advokáta odporcu v 1. rade pozostávajú z nasledovných
položiek: celkovo 7 úkonov právnej pomoci, 1 úkon á 12.150,- Sk, a to nasledovných:
1. prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 8.8.2005-čl. 93 spisu + režijný paušál v sume 150,-Sk / nie
ako si uplatnil advokát v sume 164,- Sk, keďže zo spisu je zrejmé, že tento prevzal zastúpenie klienta

v roku 2005 a nie v roku 2006/,
2. zastupovanie na pojednávaní dňa 10.1.2006- tu úkon vo výške ? odmeny + režijný paušál v sume
164,- Sk,
3. zastupovanie na pojednávaní dňa 29.6.2006 + režijný paušál v sume 164,- Sk,
4. zastupovanie na pojednávaní dňa 7. 6. 2007 + režijný paušál v sume 178,- Sk,

5. vyjadrenie k obsahu žaloby, doručené súdu dňa 5. 1. 2006 /čl. 106 spisu/ + režijný paušál v sume
178,- Sk,
6. vyjadrenie vo veci k pasívnej legitimácii odporcu v 2. rade zo dňa 12. 7. 2006 / čl. 151 spisu / + režijný
paušál v sume 178,- Sk,7. vyhlásenie rozsudku dňa 11. 6. 2007-tu úkon len vo výške ? odmeny teda v sume 6.075,- Sk + režijný
paušál v sume 178,- Sk.
Advokát si v súlade s vyhláškou a osobitným zákonom vyúčtoval aj hotové výdavky pozostávajúce z

cestovného L. M. - R. a späť / 2 x 25 km / osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Octavia, ev. č. LM
951 AV, pri spotrebe 5, 9 l / 100 km a cene nafty 36.-Sk v celkovej výške 416.-Sk za úkony uvedené pod
položkami č. 2, cestovné vo výške 416.-Sk k položke č. 3, cestovné vo výške 410.-Sk / cena nafty 34.-
Sk / k položke č. 4, a cestovné vo výške 410.-Sk k položke č. 7.
Súd tiež priznal advokátovi náhradu za stratu času, ktorú si tento, keďže jeho sídlo je v L. M. vyúčtoval

nasledovne: 4 x 1, 5 hodiny á 273.-Sk vo výške 1. 092.-Sk x 4, a to k položkám č. 2, 3, 4 a 7. .
V danom prípade súd advokátovi nepriznal úkon označený ako "rokovanie s klientom o možnej dohode
so žalobcom" vo výške 12.134,- Sk, nakoľko súd nemal zo spisu preukázané, že by zo strany klienta t.j.
odporcu v 2. rade k takémuto osobnému rokovaniu s advokátom došlo.
Súd taktiež nepriznal advokátovi uplatnenú 19 % -tnú DPH v takej výške, akú si tento uplatňoval, nakoľko
advokát pri výpočte DPH vychádzal z celkových trov právneho zastúpenia, čo je však v rozpore s

vyhláškou zákonom, konkrétne s § 18 ods. 3 vyhlášky, kedy sa tarifná odmena určená podľa § 9 až
14 zvyšuje o daň z pridanej hodnoty. V tomto prípade súd advokátovi priznal 19 % - tnú DPH len zo 7
úkonov vyššie uvedených, ktoré advokát vykonal, a teda zo sumy 69. 862, 50.-Sk, kde potom 19 % -
tná DPH predstavuje sumu 13. 274.-Sk.
Predmetné trovy konania boli vyúčtované v súlade s ustanoveniami § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), c),

d), ods. 3, ako aj v súlade s § 15 písm. a/, b/ a § 16 ods. 3, 4, § 17 ods. 1 ako aj § 18 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom a
účinnom znení.
Predmetné trovy konania je navrhovateľ povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu v 1. rade
XXXXXXXXX/XXXX. vedený v Č., a.s., pob. L. M., a to s poukazom na § 149 ods. 1 OSP.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a)
neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný, súd prvého stupňa, rozhodnutie

súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to
neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu, b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to
neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3 O.s.p., časť prvej vety za bodkočiarkou, h) rozsudok
je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Rozsah, v akom sa rozhodnutie

napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z tohto rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia
alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona / zák. č. 233/l995 Z. z. v platnom znení / .

V Ružomberku dňa 11. júna 2007JUDr. Monika Kurjaková

Za správnosť vyhotovenia: