Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 11, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Csp/62/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318202404
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8318202404.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s. r. o., so

sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 358 311 54, právne zastúpeného: JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: D. A., N.. XX.XX.XXXX, A. X.
XXXX/XX, XXX XX S. v konaní o zaplatenie sumy 392,99 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 132,36 eur spolu s úrokom z omeškania
- vo výške 5,05% ročne zo sumy 392,99 eur od 1.9.2015 do 20.4.2016
- vo výške 5% ročne zo sumy 374,84 eur od 21.4.2016 do 12.5.2016,
- vo výške 5% ročne zo sumy 357,52 eur od 13.5.2016 do 15.6.2016,

- vo výške 5% ročne zo sumy 340,20 eur od 16.6.2016 do 15.07.2016,
- vo výške 5% ročne zo sumy 322,88 eur od 16.7.2016 do 15.8.2016,
- vo výške 5% ročne zo sumy 305,56 eur od 16.8.2016 do 16.9.2016,
- vo výške 5% ročne zo sumy 288,24 eur od 17.9.2016 do 13.10.2016,
- vo výške 5% ročne zo sumy 270,92 eur od 14.10.2016 do 12.1.2017,
- vo výške 5% ročne zo sumy 253,60 eur od 13.1.2017 do 22.2.2017,
- vo výške 5% ročne zo sumy 236,28 eur od 23.2.2017 do 14.9.2017,

- vo výške 5% ročne zo sumy 218,96 eur od 15.9.2017 do 12.10.2017,
- vo výške 5% ročne zo sumy 201,64 eur od 13.10.2017 do 16.11.2017,
- vo výške 5% ročne zo sumy 184,32 eur od 17.11.2017 do 16.1.2018,
- vo výške 5% ročne zo sumy 167,00 eur od 17.01.2018 do 17.04.2018,
- vo výške 5% ročne zo sumy 149,68 eur od 18.4.2018 do 16.5.2018
- vo výške 5% ročne zo sumy 132,36 eur od 17.5.2018 do zaplatenia

a to všetko v pravidelných mesačných splátkach každá vo výške 17,32 eur vždy do 20. dňa v príslušnom

kalendárnom mesiaci, prvýkrát počnúc splátkou splatnou 20. dňa v mesiaci nasledujúcom po mesiaci,
v ktorom nadobudne tento rozsudok právoplatnosť, pod hrozbou straty výhody splátok s tým, že
omeškanie s plnením ktorejkoľvek splátky alebo jej časti má za následok splatnosť celého plnenia ku
dňu nasledujúceho po prvom dni omeškania.

II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

III. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 17,32 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.

IV. Súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu.

o d ô v o d n e n i e :1. Pôvodný žalobca Všeobecná úverová banka, a. s.; skrátený názov: VÚB, a. s. podal dňa XX.XX.XXXX
na súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu na istine sumu 392,99 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania

a trovy právneho zastúpenia.

2. V žalobe uviedol, že túto podáva ako právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding a. s.,
so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 359 231 30 z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti
so žalobcom Táto skutočnosť je uvedená vo výpise z OR OS Bratislava I, Oddiel: Sa, Vložka číslo 341/

B. V zmysle projektu rozdelenia zlúčením, žalobca. ako právny nástupca pokračuje v prevádzkovaní
tzv. ostatného podnikania zanikajúcej spoločnosti Consumer Finance Holding a. s., ktorým sa rozumejú
všetky ostatné zložky podnikania zanikajúcej spoločnosti okrem TRIANGEL - splátkového predaja a
leasingu QCar.

PôvodnýveriteľuzatvorilsožalovanýmdňaXX.X.XXXXzmluvuopôžičkeevid.č.XXXXXXX,nazáklade

ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 600,- eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať
pôžičku v pravidelných 72 mesačných splátkach v sume 17,32 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky
vo výške 1247,04 eur. Do podania žaloby žalovaný uhradil z vyššie uvedenej zmluvy sumu 450,32 eur.
Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé splátky riadne a včas,
preto ho žalobca listom zo dňa 27.6.2015 - predžalobná upomienka vyzval k úhrade dlžných splátok a

upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo,
žalobca dňa 19.8.2015 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 26.8.2015 -
Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru.

Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 392,99 eur. Žalobca si týmto uplatňuje

zároveň zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení
okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou. V zmysle článku
15.2 zmluvných podmienok zásielka sa považuje za doručenú piatym dňom odo dňa podania na poštovú
prepravu.

Zmluvnú pokutu evidovanú v prehľade splátok a úhrad v sume 64,63 eur si žalobca neuplatňuje. Ku
dňu podania žaloby mala žalovaný uhradiť sumu 812,93 eur /označené v Prehľade splátok a úhrad ako
stĺpec „Splátka“/. Uvedenú sumu (ďalej len „istina“) tvorí: súčet predpísaných splátok do zosplatnenia
dlhu („suma splátok“) a suma po zosplatnení. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaný uhradila
sumu 450,32 eur. Uvedená suma je v Prehľade splátok a úhrad evidovaná v stĺpci „Úhrada“.

Súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré
si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške 30,38 eur /označené na konci výpisu ako stĺpec „MP3“/.
V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom pohľadávky aj náklady spojené s jej
uplatnením t.j. v predmetnej veci sú týmito nákladmi náklady spojené s vymáhaním pohľadávky.

Na základe uvedeného výšku dlžnej sumy žalovaného ku dňu podania žaloby tvorí: istina + náklady na
vymáhanie - prijaté úhrady = žalovaná suma, teda 812,93 eur + 30,38 eur- 450,32 eur = 392,99 eur..

3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil Notársku zápisnicu N. XXXX/XXXX, N. XXXXX/

XXXX, N. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vrátane príslušnej prílohy, Prehľad splátok a úhrad ku dňu
30.4.2018, Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 26.8.2015, Zmluvu o poskytnutí
najľahšej pôžičky číslo zmluvy XXXXXXXXXX, ev. č. XXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX vrátane zmluvných
podmienok, Predžalobnú upomienku zo dňa XX.X.XXXX vrátane doručenky.

4. Podľa ust. § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako
„CSP“) súd doručoval žalovanému žalobu s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach,
uznesenie - výzva na vyjadrenie k žalobe, ktoré si žalovaný prevzal dňa 31.08.2018.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným súdu F. XX.XX.XXXX, v ktorom uviedla, že s

podanou žalobou nesúhlasí z dôvodu neschopnosti túto dlžnú sumu zaplatiť, pretože je dôchodcom s
mesačným príjmom vo výške 251,40 eur a zároveň spláca úvery v sume 165,59 eur Stavebnej sporiteľni
130,- eur, Consumer Finance Holding a. s. 20,- eur a Intrum 15,59 eur a navyše ju čaká v októbri 2018súd proti spoločnosti Intrum v rovnakej veci. Žalovaný ďalej uviedol, že mesačný príjem je nízky, má zlý
zdravotný stav a potrebuje veľa drahých liekov.

6. Podľa ust. § 167 ods. 3 CSP súd doručoval žalobcovi vyjadrenie žalovaného k žalobe, a s výzvou
na vyjadrenie. Podaním doručeným súdu 20.09.2018 žalobca uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení
nepoužil prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré by mali vplyv na posudzovanie
oprávnenosti žalovanej pohľadávky. Nakoľko v konaní po vzájomných vyjadreniach neostali sporné
skutočnosti, žalobca je toho názoru, že je možné vydať platobný rozkaz v zmysle žalobného petitu,

pričom následne si žalovaný môže dohodnúť podmienky splácania svojho dlhu. Žalobca dodal, že
v prípade konkrétneho návrhu splácania môže pristúpiť na povolenie splácania dlhu v pravidelných
mesačnýchsplátkach.Žalobcatiežoznámil, žepohľadávka,ktorájepredmetomtohtosúdnehokonania,
bola postúpená na spoločnosť Intrum Slovakia s. r. o..

7. Uznesením sp. zn. XCsp/XX/XXXX-XX zo dňa 21.01.2019 súd pripustil, aby do konania namiesto

žalobu Všeobecná úverová banka, a. s. vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s. r. o., so sídlom Mýtna
48, 811 07 Bratislava, IČO: 358 311 54 a to na základe návrh na zmenu strany sporu na strane
žalobcu z dôvodu uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom
spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a. s.., ako postupcom a spoločnosťou Intrum Slovakia, s.
r. o. ako postupníkom, ktorej predmetom je aj pohľadávka žalobcu ako postupcu voči žalovanému

ako dlžníkovi. Spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o. súhlasila s tým, aby do konania vstúpila na miesto
doterajšieho žalobcu. K návrhu postupník pripojil aj Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa
24.9.2018 adresované žalovanej.

8. Písomným podaním doručeným súdu dňa 01.02.2019 žalobca súdu oznámil, že v priebehu konania

eviduje zo strany žalovaného plnenie v sume 17,32 eur a to dňa 16.5.2018. Z dôvodu čiastočného
plnenia žalobca zobral týmto podaním žalobu v časti o zaplatenie sumy 17,32 eur späť a navrhol konanie
v tejto časti zastaviť. Žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 375,76 eur s úrokom z
omeškania vo výške 5,05% p. a. zo sumy 392,99 eur od 01.9.2015 do 16.5.2018, s úrokom z omeškania
vo výške 5,05% p. a. zo sumy 375,67 eur od 17.5.2018 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a

trovy právneho zastúpenia.

9. Na pojednávanie nariadené na deň XX.XX.XXXX sa nedostavil žalobca, právny zástupca žalobcu,
predvolanie na pojednávanie im bolo riadne a včas doručené. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil
svoju neúčasť a neúčasť žalobcu na pojednávaní podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX a súhlasil

s tým, aby súd konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Žalovaný uviedol, že okrem tejto zmluvy mal
uzatvorenú so Všeobecnou úverovou bankou a predtým Concumer Finance Holding ešte ďalšie 4
zmluvy, pričom sa viedli súdne konania aj o týchto zmluvách. Pri troch zmluvách bol od platenia
oslobodený, nakoľko tieto preplatil, jednu spláca, a aj tento dlh na túto zmluvu spláca, pričom udáva,
že navrhuje, aby bola zaviazaná na platenie v splátkach, pretože jej dôchodok je výške 260,- eur a

nedokáže zaplatiť dlh v jednej sume. Takisto poukázal, že má zdravotné problémy a musí vynakladať
peniaze na lieky. Súd toto pojednávanie odročil z dôvodu nezhody medzi tvrdenými skutočnosťami v
žalobe a predloženou zmluvou o poskytnutí najľahšej pôžičky.

10. Písomným podaním doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na

pojednávaní nariadenom na deň XX.X.XXXX z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti a nenavyšovania
trov konania v súlade so zásadou hospodárnosti konania. Vzhľadom k tomu, že žalovaný svoj záväzok
voči nemu doposiaľ neuhradil, trval žalobca na podanej žalobe v nadväznosti na jeho podanie
doručené súdu dňa 01.02.2019. S prihliadnutím na vôľu žalovaného súhlasil s uhrádzaním pohľadávky
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 17,32 eur splatných vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc prvou

splátkou splatnou 20. dňa v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom rozhodnutie súdu nadobudne
právoplatnosť. Ak sa žalovaný dostane do omeškania so zaplatením ktorejkoľvek z mesačných splátok,
prípadne jej časti, stráca výhodu splátok a celý dlh sa stáva splatným, ku dňu nasledujúcemu po prvom
dni omeškania s úhradou ktorejkoľvek zo splátok alebo jeho časti. Žalobca s týmto podaním súdu
predložil Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 23.4.2014, Súhlas so spracovaním osobných

údajov, Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, Informáciu o ročnej percentuálnej
miere nákladov, Informácie o finančnom sprostredkovaní, Potvrdenie o prevzatí hotovosti.11. Žalovaný na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX predložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa
XX.XX.XXXX, z ktorého vyplýva, že bol žalovanému zvýšený starobný dôchodok od 1. januára 2019 na
sumu 260,10 eur mesačne, ktorý Sociálna poisťovňa bude poukazovať vždy do 10-tého dňa v mesiaci.

12. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

13. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, so Zmluvou o poskytnutí najľahšej pôžičky číslo zmluvy:

XXXXXXXXXX zo dňa 23.4.2014 vrátane zmluvných podmienok, potvrdením o prevzatí hotovosti zo dňa
23.4.2014, predžalobnou upomienkou zo dňa 27.6.2015 vrátane doručenky preukazujúcej doručenie
zásielky žalovanej dňa 08.7.2015, Oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 26.8.2015,
Prehľadom splátok a úhrad ku dňu 30.4.2018, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 24.9.2018,
s písomnými vyjadreniami žalobcu zo dňa 01.02.2019 a zo dňa 06.3.2019, výpoveďou žalovanej a zistil
tento skutkový stav:

Skutkový stav

14. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. ako pôvodný veriteľ a žalovaný ako klient uzavreli
dňa XX.X.XXXX Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky evid. č. XXXXXXX, na základe ktorej spoločnosť

poskytlažalovanejpôžičkuvovýške600,-euratovhotovosti,očomsvedčížalobcompredloženýdoklad
- potvrdenie o prevzatí hotovosti zo dňa XX.X.XXXX podpísaný žalovaným.

15. Z časti zmluvy označenej V. Pôžička vyplývajú nasledovné údaje:
- typ pôžičky: mobilná pôžička,

- termín konečnej splatnosti (mesiac/rok): 04/2020,
- pôžička: 600,- eur,
- celkové náklady spotrebiteľa: 647,04 eur
- celková čiastka: 1247,04 eur,
- splátka s poistením 17,32 eur

- splátka: 17,32 eur,
- počet splátok: 72,
- fixná ročná úroková sadzba: 32 %,
- RPMN: 32 %,
- priemerná hodnota RPMN: 25,82 %,

16. V časti zmluvy označenej „Vyhlásenie klienta“ žalovaný prehlásil, že sa pred podpísaním
zmluvy oboznámil so zmluvnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, súhlasil s
nimi a zaviazal sa ich dodržiavať, ďalej vyhlásil, že sa oboznámil so zmluvnými podmienkami aj
prostredníctvom Formulára Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere, že mu bola

poskytnutá informácia o ročnej percentuálnej miere nákladov a to prostredníctvom formulára Informácia
o RPMN a priemernej hodnote RPMN za príslušný kalendárny štvrťrok, ktoré mu boli doručené a tieto
aj prevzal. Ďalej žalovaný vyhlásil, že súhlasí s výškou a počtom splátok uvedených v zmluve, tieto sa
zaviazal uhrádzať pravidelnými splátkami v termínoch a výške určenej zmluvou. Súhlasil so zmluvnou
pokutou a úrokom z omeškania prislúchajúcim spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti

plniť splátky riadne a včas.

17. Podľa časti zmluvy IX označenej ako Zmluvné podmienky bodu 1. Všeobecné ustanovenia
spoločnosť poskytuje klientom pôžičku v súlade s ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch.

Podľa časti Zmluvy IX označenej ako Zmluvné podmienky bodu 6 Podmienky splácania klient je povinný
riadne a včas splácať poskytnutú pôžičku, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch
určených splátkovým kalendárom, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume a termínoch
uvedených v zmluve a v termíne uvedenom v bode 6.2 týchto zmluvných podmienok. Podľa bodu 6.2
pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo zmluve stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v

príslušnom kalendárnom mesiaci. Prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy,
pokiaľ nie je dohodnuté inak.Podľa časti Zmluvy IX označenej ako Zmluvné podmienky bodu 12 Skončenie zmluvy, právo klienta na
odstúpenie od zmluvy bodu 12.1 zmluva sa skončí úplným splnením všetkých záväzkov a pohľadávok
klienta vo vzťahu k spoločnosti podľa zmluvy.

Podľa časti Zmluvy IX označenej ako Zmluvné podmienky bodu 12 Skončenie zmluvy, právo klienta
na odstúpenie od zmluvy bodu 12.4 spoločnosť má právo na vyhlásenie okamžitej splatnosti pôžičky v
prípade, ak je klient v omeškaní so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace a spoločnosť
upozornila na uplatnenie tohto práva klienta 15 dní vopred.

Podľa časti Zmluvy VIII označenej ako Zmluvné podmienky bodu 13 Poplatky, pokuty, úrok z omeškania
bodu 13.4 v prípade ak spoločnosť vyhlási podľa bodu 12.4 okamžitú splatnosť pôžičky je klient povinný
uhradiť úrok z omeškania vo výške stanovenej nariadením vlády č. 87/1995 Z. z.. Výška úrokov z
omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa časti Zmluvy VIII označenej ako Zmluvné podmienky bodu 13 Poplatky, pokuty, úrok z omeškania
bodu 13.6 súčasťou pohľadávky spoločnosti voči klientovi sú aj náklady vynaložené spoločnosťou na
zabezpečenie vymáhania pohľadávky.

Podľa časti Zmluvy IX označenej ako Zmluvné podmienky bodu 15 Doručovanie spoločnosť doručuje
písomnosti na adresu klienta uvedenú v zmluve na účely doručovania alebo na inú adresu písomne
oznámenú klientom spoločnosti najneskôr predo dňom oznámenia písomností na poštovú prepravu
spoločnosťou. Oznámenia zasielané klientovi do vlastných rúk sa považujú za doručené okamihom,
kedy klient príslušné oznámenie obdrží, inak okamihom, kedy klient príslušné oznámenie odmietne

prevziať alebo sa príslušné oznámenie zaslané spoločnosťou na poslednú známu adresu klienta vráti
spoločnosti ako nedoručená, a to aj v prípade, že sa klient o zaslaní príslušného oznámenia nedozvedel.
Ostatné písomné zásielky sa považujú za doručené okamihom, kedy klient príslušnú zásielku obdrží,
inak piatym dňom, keď bola písomnosť podľa údajov spoločnosti daná na poštovú prepravu na poslednú
známu adresu klienta.

18. Predžalobnou upomienkou zo dňa 23,04.2014 vyzval pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding,
a. s. žalovaného na úhradu nedoplatku na splátkach v celkovej výške 74,47 eur a to bezodkladne s tým,
že ak do 05.08.2015 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 04/2015, bude veriteľ oprávnený úver
zosplatniť. Predžalobná upomienka bola žalovanému doručená dňa 08.07.2015. Žalovaný nedoplatok

na splátkach v stanovenej lehote neuhradil, preto spoločnosť Consumer Finance Holding, a. s. listom
zo dňa 26.8.2015 celý úver zosplatnil. Dlžná čiastka ku dňu zosplatnenia predstavovala sumu 647,19
eur, pričom istina úveru bola 639,73 eur..

19. Z prehľadu splátok a úhrad súd zistil, že žalovaný po poskytnutí pôžičky veriteľovi na splátkach

celkovo do podania žaloby na súd uhradil sumu 450,32 eur (viď č. l. 11), po zosplatnení žalovaný uhradil
sumu 277,12 nepravidelnými splátkami po 17,32 eur a po podaní žaloby na súd uhradil dňa 16.5.2018
sumu 17,32 eur.

20. Žalovaný vo svojich vyjadreniach nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu a ani nerozporoval obsah listín

predložených žalobcom, preto súd považoval vyššie uvedené zistené skutočnosti za nesporné.

Právny stav
platný a účinný ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere

21. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvárania
zmluvy (ďalej len ,,Zákon“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 Zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnotaročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods.1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie

alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

22. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvárania

zmlúv (ďalej len ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 8 ods. 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak
opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to,

aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný
spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

Podľa § 8 ods. 4 Zákona o ochrane spotrebiteľa za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci
skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom

podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je
zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie
o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

23. Podľa § 3 ods. 1. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,, Občiansky zákonník“),

výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

25. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Podľa § 295 CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

Posúdenie veci súdom

27. Zmluvou o pôžičke prenecháva jedna strana (veriteľ) druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa
druhu a táto druhá strana sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Najčastejšie sú predmetom
pôžičky peniaze. Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom - odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi.

28. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o pôžičke, z ktorej vzniknutú pohľadávku nadobudla ako
právny nástupca spoločnosť VÚB, a. s. a následne spoločnosť Intrum Slovakia, s. r. o. ako postupník
titulom Zmluvy o postúpení pohľadávky, a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu
v tomto konaní.

29. Ďalej súd zistil, že zmluva o pôžičke je zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tietopodmienkyindividuálneovplyvniť.Občianskyzákonníkpodrobnejšiešpecifikujevšeobecnépravidlá

pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia
v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú
neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára
zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar aslužby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ
mávedomostiaskúsenostiaoprotispotrebiteľovivystupujeakozvýhodnenýúčastníkzmluvnéhovzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou.

30. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov
bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných
podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a
použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda

o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a
dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka najmä formulárových zmlúv,
ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ
vopredpripravenýaktorýpoužívavdvochaleboviacerýchprípadoch,pričomspotrebiteľspravidlaobsah
zmluvy nemení.

31. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na
myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými
vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Čl. 6 ods.
1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom
zmysle, že vnútroštátnemu súdu, ktorý zistí nekalú povahu zmluvnej podmienky, prináleží jednak bez

toho, aby počkal, či spotrebiteľ predložil v tejto súvislosti návrh, vyvodiť všetky dôsledky, ktoré podľa
daného vnútroštátneho práva vyplývajú z takého zistenia, s cieľom zabezpečiť, aby touto podmienkou
nebol tento spotrebiteľ viazaný, a jednak v zásade na základe objektívnych kritérií posúdiť, či dotknutá
zmluva môže bez uvedenej podmienky naďalej existovať. Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex
offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné

na tento účel.

32. Na základe vykonaného dokazovania má teda súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným bola uzatvorená zmluva o pôžičke, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou, na základe
ktorej bola poskytnutá žalovanému pôžička vo výške 600,- eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splatiť v 72

splátkach vo výške á 17,32 eur mesačne. Žalovaný doposiaľ zaplatil sumu 467,64 eur, a to do podania
žaloby na súd sumu 450,32 eur a po podaní žaloby sumu 17,32 eur dňa 16.5.2018. Tieto skutočnosti
neboli medzi stranami sporu sporné.

33. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 375,67 eur spolu s úrokom

z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 392,99 eur od 01.9.2015 do 16.5.2018 a s úrokom
z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 375,67 eur od 17.5.2018 do zaplatenia, ktorá suma
predstavuje súčet neuhradených splátok a zostatok pôžičky po zosplatnení.

34. Súd po dôkladnom preštudovaní listinných dôkazov dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský

úver formou pôžičky považuje podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch za
bezúročný a bez poplatkov, pretože v zmluve o pôžičke absentujú údaje požadované zákonom o
spotrebiteľských úveroch v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) a k).

K vyhodnoteniu, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov

35.Súdjetohonázoru,žezmluvaopôžičkeuzatvorenámedzistranamisporuneobsahujepovinnéúdaje
a to údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o termíne konečnej splatnosti úveru podľa
ust. § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Gramatickým výkladom tohto ustanovenia
súd dospel k záveru, že je potrebné rozlišovať pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej

splatnosti úveru“. V danom prípade sa nejedná o totožné pojmy. Ustanovenie uvedené v zmluvných
podmienkach, že „zmluva skončí úplným splnením všetkých záväzkov a pohľadávok klienta vo vzťahu
ku spoločnosti podľa zmluvy“, je neurčité a nezrozumiteľné. Stanovenie obligatórnej náležitosti zmluvy
znamená presné a jasné vymedzenie obsahovej informácie, nie nutnosť spotrebiteľa odvodzovať takýto
údaj (informáciu) pred podpisom zmluvy. Pod pojmom doba je náležite rozumieť dlhší časový úsek,

obdobie, ktoré sú ohraničené začiatkom a koncom. Ak zákonodarca určil, že zmluva o spotrebiteľskom
úver musí obsahovať ako podstatnú náležitosť dobu trvania zmluvy, bolo povinnosťou veriteľa takúto
dobu trvania zmluvy v zmluve o pôžičke uviesť. Pre úplnosť súd uvádza, že pojem „počet splátok“, ktorý vzmluve o pôžičke je numeratívne vyjadrený číslom 72, nie je možné stotožňovať s pojmom „doba trvania
zmluvy“, pretože nevystihuje ani začiatok a ani koniec obdobia.

36. Údaj o termíne konečnej splatnosti pôžičky má byť uvedený tiež presne a to uvedením konkrétneho
dňa,mesiacaaroku,kedyspotrebiteľskýúvernadobudnekonečnúsplatnosť.Termínznamenáuvedenie
presného dátumu konečnej splatnosti úveru na rozdiel od pojmu lehota, vyjadrujúca určitú dĺžku trvania.
Poskytovateľ úveru (ktorý je autorom formulárovej zmluvy) v čase uzatvárania zmluvy nepochybne
pozná každú jednotlivú jej obsahovú náležitosť a teda aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského

úveru a dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Je preto v súlade s potrebou zachovania
elementárnej zmluvnej rovnováhy účastníkov zmluvy, aby spotrebiteľ v tomto rozhodujúcom časovom
momente nemusel odvodzovať obligatórne náležitosti zmluvy, ale ich v tom čase tiež poznal (aj s
prihliadnutím na značný rozsah údajov obsiahnutých v zmluve, ich formuláciu, zrozumiteľnosť a to
obsahovú aj formálnu). Preto sa vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru,
ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Súd zdôrazňuje, že termín konečnej

splatnosti úveru musí byť spotrebiteľovi známy najneskôr v čase, kedy vstupuje do zmluvného vzťahu, v
predmetnom prípade dňa 23.04.2014. Súd je tiež toho názoru, že pôvodný veriteľ, ktorého predmetom
podnikania je poskytovanie spotrebiteľských úveroch občanom, vie vzhľadom na svoju dlhoročnú prax
a skúsenosť určiť aj časový horizont schvaľovania žiadosti klientov a teda aj konkrétne náležitosti, o
ktorých má byť spotrebiteľ včas oboznámený.

37.Účelomzákonaospotrebiteľskýchúveroch ajehovyššieuvedenýchustanoveníjeto,abyspotrebiteľ
už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho bude
povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová
(dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných

údajov (obdobný názor je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012,
sp. zn. 17Co/151/2012).

38. Povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzatvorenia
zmluvy medzi žalobcom a žalovaným bola aj výška, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, pričom slová výška, počet a termín splátok sa viaže ku každej tam z uvedených zložiek
spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom. Zákonom stanovené
členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka
tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi
uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. V zmluve je uvedený iba počet splátok a výška mesačnej

splátky, čo znamená, že nie je splnená požiadavka, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Obzvlášť neurčitá je zmluvná formulácia
určenia termínu splatnosti splátky v zmluvných podmienkach, podľa ktorej je termín určený splátkovým
kalendárom, alebo v zmluve, alebo v bode 6.2 v zmluvných podmienkach, pričom zmluvné podmienky
sú v podstate zmluvou. Takéto znenie zmluvy je pre bežného spotrebiteľa nejasné, neurčité a nie je ani

v súlade s uvedeným zákonným ustanovením. Zmluva o pôžičke tiež odkazuje na splátkový kalendár,
avšak tento nebol k zmluve o pôžičke zo strany žalobcu predložený a súd má pochybnosť, či bol tento
aj skutočne žalovanému odovzdaný.

39. Musí byť bez akýchkoľvek pochybností ustálené, že účelom uvedenej právnej úpravy je poskytnutie

ochrany spotrebiteľovi. Spotrebiteľ má byť totiž informovaný o výške úrokov z úveru a poplatkoch
súvisiacich s úverom. Žalobca pritom ako dodávateľ má zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uviesť údaje o výške úrokov, a to nielen percentuálnym vyjadrením, a poplatkov a to priamo v
zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky. Iba takáto informácia pre spotrebiteľa prispieva k
transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný v predmetnom

prípade však túto možnosť nemal, keďže výška úrokov a poplatkov nie je uvedená v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

40. Súd poukazuje na ustálenú súdnu prax Krajského súdu v Prešove, podľa ktorého „pre všetky
spotrebiteľské spory, v ktorých sa rieši otázka, či má zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať splátky

v členení na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov alebo nie, ako aj otázka, kedy sa považuje
spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, je skutočnosť, že smernica zakotvuje tzv. úplnú
harmonizáciu úplne irelevantná, pretože Slovenská republika pri implementácii smernice zo zákona
povinnosť tzv. úplnej harmonizácie porušila. To, že Súdny dvor Európskej únie vo veci E.-XX/XXXXpotvrdil, že smernica sa má vykladať tak, že členské štáty nesmeli zachovať ani zaviesť vo svojom
vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice je bezvýznamné,
pretože v tomto konkrétnom prípade išlo o vnútroštátne právo nad rámec smernice. Slovenská republika

nesprávne transformovala do svojho právneho poriadku smernicu 2008/48, ak vo svojej vnútroštátnej
právnej úprave vyžaduje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzať výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov. Ak by slovenský zákonodarca chcel vyjadriť to isté, čo požaduje
smernica, ktorá navyše obsahuje požiadavku tzv. úplnej harmonizácie, je zrejmé, že by použil takú
istú terminológiu ako používa smernica. Avšak slovenský zákonodarca takúto terminológiu nepoužil,

ale k termínu „splátky“ pridal slová „istiny, úrokov a iných poplatkov“. V takomto prípade dochádza ku
kolízii obsahového znenia Zákona o spotrebiteľských úveroch a Smernice Rady 93/13/EHS, ktoré má za
následok sprísnenú požiadavku slovenského zákonodarcu na uvedenie členenia splátok spotrebiteľa v
zmluve o spotrebiteľskom úvere, a to konkrétne na istinu, úroky a poplatky. Priama aplikácia ustanovení
smernice však prichádza do úvahy len subsidiárne ako ultima ratio vtedy, ak eurokonformný výklad
problematického vnútroštátneho ustanovenia nie je možný. Priama aplikácia ustanovenia smernice však

nesmie mať za následok uloženie povinnosti fyzickej alebo právnickej osobe, to znamená, že smernica
nikdy nemôže mať horizontálny ani obrátený vertikálny priamy účinok. V tejto súvislosti odvolací súd
zároveň dodáva, že ak by vykladal vnútroštátne právo eurokonformne, pridržiaval sa obsahového znenia
smernice a od dodávateľa nevyžadoval členenie splátky na istinu, úroky a poplatky, upustil by tak od
zákonnej požiadavky, čo by malo za následok výklad vnútroštátneho práva contra legem a prekročenie

limitov uplatnenia nepriameho účinku smernice, pričom takýto postup je neprípustný.“

41. Pre úplnosť súd poukazuje aj na iný názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky
vyslovený v uznesení sp. zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018 podľa ktorého, „vychádzajúc z účelu
Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z.

a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie
je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala
číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné
ustanovenie zákona č. 129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť

požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale
len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

42. Zámerom zákonodarcu síce bolo transponovať Smernicu v celom rozsahu a nepochybne nebolo,
aby ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice, avšak do „konfliktu“

sa zákon so Smernicou dostal v dôsledku priznania vyššej ochrany spotrebiteľa stanovením požiadavky
rozčlenenia splátky na istinu, úroky a iné poplatky, aby spotrebiteľ mal vedomosť v akej výške bude platiť
istinu a v akej výške na úroky a ostatné poplatky.

43. Pri existencii protichodných názorov súdov vyššej inštancie súd konajúci v tejto veci sa priklonil k

záverom, ku ktorým dospel Krajský súd v Prešove a ktorý odklon od rozhodnutia Najvyššieho súdu vo
vecisp.zn.3Cdo/146/2017zodňa22.02.2018austáliltak,že„princípprávnejistotyprevažuje,smernica
nemá priamy účinok na horizontálne vzťahy medzi jednotlivcami a nepriamy účinok smernice nemožno
použiť contra legem, a preto v súlade s doterajšou masívnou aplikačnou praxou súdov je potrebné
vyžadovať aj špecifikáciu splátok podľa istiny, úrokov a poplatkov.“ (pozri rozhodnutie Krajského súdu

v Prešove, sp. zn. 21Co/86/2018 z 3.7.2018) K tomu je potrebné ešte dodať, že dve rôzne zákonné
formulácie predmetnej obsahovej náležitosti zákona o spotrebiteľských úveroch (zákonná úprava do
novelizácie do 1.5.5018 a po uvedenom dátume), nemôžu smerovať k jednému výkladu (pozri rozsudok
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/464/2016 zo dňa 28.03.2018).

44. Výklad zákona č. 129/2010 Z. z. nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej
istoty. Pojem právnej istoty je v slovenskom Civilnom sporovom poriadku vyjadrený v článku 2 ods. 2
ako „stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v
ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo“. Ustálená judikatúra

slovenských súdov podala (a aj podáva) stabilný výklad ustanovenia zákona ohľadom potreby členenia
splátok úveru.45. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Tento výklad dopadá aj na zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle citovaného zákona s poukazom

na § 1 ods. 8 Zákona č. 129/2010 Z. z., kde je vyjadrená subsidiarita Občianskeho zákonníka, ako
aj subsidiarita osobitných predpisov. Podstatou spotrebiteľskej ochrany je, že sa spotrebiteľ ocitá vo
faktickom nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých
dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho dodávateľa,
lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné

podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa.
Spoločným znakom právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto
faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou
podmienkou fungovania materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci

spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany slabšej strany (spotrebiteľa).

46. Práve z vyššie uvedeného dôvodu bol prijatý aj zákon č. 129/2010 Z. z. a ustanovil osobitné
náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej
nerovnováhy bol spotrebiteľ účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru

a vedel lepšie ako pri nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce
pre neho z uzatvorenej úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech
ochrany spotrebiteľa preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval
bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a
tým spotrebiteľa vystavuje nerovnému postaveniu.

47. Žalovaný bol tak na istine pôžičky povinný zaplatiť žalobcovi sumu 600,- eur, teda sumu, ktorá mu
bola zo strany žalobcu reálne poskytnutá. Zo strany žalovaného boli uhradené finančné prostriedky vo
výške 467,64 eur a teda nesplatená časť pôžičky je vo výške 132,36 eur. Súd v tejto časti nárok žalobcu
považuje za dôvodný a žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy v lehote troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

48. Súd tiež zamietol žalobu v časti zaplatenia sumy 30,38 eur titulom nákladov, ktoré vznikli žalobcovi
v súvislosti s vymáhaním pohľadávky. Žalobca nepreukázal, na aké konkrétne úkony tieto náklady boli
vynaložené a komu boli uhradené, a teda nebola preukázaná účelnosť použitia týchto nákladov. Právna

úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej
nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu.
Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa
sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo
procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného

sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je
nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí
poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k žalobe je potrebné doložiť
všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s
poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie

svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a
to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku
nie je možné prihliadať.

K úrokom z omeškania

49. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto si žalobca
podanou žalobou uplatnil aj úrok z omeškania a to vo výške 5,05% ročne zo sumy 392,99 eur
od 01.9.2015 do 16.5.2018 a v rovnakej výške, t. j. 5,05% p. a. zo sumy 375,67 eur odo dňa
17.5.2018 do zaplatenia, pričom žalobca nezohľadnil skutočnosť, že žalovaný na pohľadávku čiastočne

plnil po zosplatnení spotrebiteľského úveru nepravidelne sumou 17,32 eur v dňoch 28.5.2014,
20.8.2014, 15.10.2014, 13.11.2014, 14.01.2015, 13.02.2015, 13.02.2015, 12.3.2015, 22.4.2015,
12.6.2015, 14.10.2015, 21.01.2016, 20.4.2016, 12.5.2016, 15.6.2016, 15.7.2016, 15.8.2016, 16.9.2016,
13.10.2016, 12.01.2017, 22.02.2017, 14.9.2017, 12.10.2017, 16.11.2017, 16.01.2018 a 17.4.2018.50. Rozhodnou skutočnosťou pre určenie právnej úpravy je deň vzniku záväzkového vzťahu, bez ohľadu
na to, či omeškanie nastalo pred alebo po účinnosti Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Zmluva bola

uzatvorená dňa 23.4.2014 teda v čase, kedy v zmysle nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z
omeškaniajeo5percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku. Základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky od 19.12.2015 do 16.3.2016 bola vo výške 0,05 %, od 16.3.2016 bola vo výške 0,00 %.
V zmysle uvedeného súd priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozsudku so začiatkom omeškania od 1.9.2015, teda od šiesteho dňa nasledujúceho po
dni fikcie doručenia oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 26.08.2015 berúc do
úvahy vykonané platby žalovaného po zosplatnení počnúc z tej výšky, od ktorej sa žalobca domáhal ich
zaplatenia. Podľa názoru súdu, sa žalobca domáhal nesprávne úrokov z omeškania, kedy žiadal úroky
z omeškania za obdobie zo sumy, ktorá sa v dôsledku nepravidelného platenia žalovaným postupne
znižovala.

K povoleniu úhrady záväzku formou splátok

51. Podľa § 232 ods. 1 CSP vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť
plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.

Podľa odseku 2 ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím
lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Podľa odseku 3 lehota na plnenie je tri dni a plynie o
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa v budúcnosti splatné dávky a splátky,

vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd
môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého
plnenia.

52. V danom prípade žalovaný navrhol, aby svoj dlh mohol aj naďalej splácať, žalobca vyjadril súhlas

na splatení záväzku v mesačných splátkach po 17,32 eur splatných k 20. dňu v mesiaci pod stratou
výhody splátok s tým, že prvá splátka bude splatná do 20. dňa v mesiaci nasledujúcom po mesiaci,
v ktorom rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd
lehotu na splnenie povinnosti uloženej žalovanému určil v splátkach a to aj s ohľadom na nepriaznivú
sociálnu a majetkovú situáciu žalovaného s prihliadnutím na legitímne očakávanie veriteľa o úhrade dlhu

v primeranej dobe. Súd dospel k záveru, že výška splátky 17,32 eur mesačne je primeraná. Zároveň
súd určil podmienky splatnosti splátok, dôsledky ich neplnenia a aj podmienky zročnosti celého dlhu.

K zastaveniu konania

53. Podľa ust. § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa ust. 145 ods. 1 a 2 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí
vo veci samej.

Podľa ust. 146 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného
je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

54. Ak vezme účastník svoj návrh na začatie konania späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým
prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo (R 54/1992).

55. Na základe citovaných zákonných ustanovení a v súlade s návrhom žalobcu súd nemal dôvod

nevyhovieť návrhu na späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 17,32 eur s príslušenstvom a konanie v tejto
časti zastavil. Vzhľadom na to, že k späťvzatiu žaloby došlo ešte pred pojednávaním, súd na prípadný
nesúhlas žalovanej so späťvzatím žaloby podľa ustanovenia § 146 ods. 1 CSP by neprihliadol.K trovám konania

56. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa druhého odseku tohto ustanovenia ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

57. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

58.Vdanomprípadebolopredmetomkonaniazaplateniesumy392,99eurspríslušenstvom.Súdžalobe
čo do sumy 132,36 eur s príslušenstvom vyhovel, v časti o zaplatenie 17,32 eur zastavil, čo súd kladie
za zavinenie žalovaného pre čiastočné plnenie na svoj dlh počas konania a žalobu vo zvyšnej časti
zamietol. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 38,09% a úspech žalovaného predstavuje 61,91%.
Úspešnejšej žalovanej tak vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 23,82%.

59. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil a ani
nevyčíslilapodľaobsahuspisumuanižiadnetrovyvkonanínevznikli.Civilnýsporovýporiadokvýslovne
nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania,
o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne nevznikli.

Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku
alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto v danej veci s použitím Základných princípov
čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho
zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania

neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov
CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania
nepriznáva. Preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a náhradu trov
konania nepriznal žiadnej zo strán sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie,
ktoré sapodľaust.§362CPSpodávavlehote15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdHumenné.

Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.