Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 14, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/301/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117218205
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2117218205.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: L. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom V. P.,
t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody, Ilava, Mierové
námestie 1/1, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru a väzenskej a justičnej stráže, so sídlom
Bratislava, Šagátova 1, o neúplnú a nejasnú žalobu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu

Trnava č. k. 29C/22/2017-59 zo dňa 24. augusta 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .

II. Vec bude postúpená Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky so sídlom Štúrova 2, 812 85
Bratislava 1 po právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. výrokom podanie žalobcu zo dňa 19.7.2017
doručené Okresnému súdu Trnava dňa 20.7.2017 a doplnené podaním zo dňa 29.6.2018 predloženým
Okresnému súdu Bratislava I dňa 29.6.2018 odmietol, II. výrokom nepriznal žalovanému nárok na
náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 104 ods. 1, § 127 ods. 1, 2, § 129
ods. 1, 2, 3, § 132 ods. 1, 2, 3, § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Vecne argumentoval
v podstate tým, že rovnako podanie zo dňa 29.6.2018 (predložené Okresnému súdu Bratislava I v
rámci vybavovania dožiadania okresného súdu), ktorým bolo doplnené podanie zo dňa 19. 7.2017
neobsahovalo náležitosti riadnej žaloby, vyzval okresný súd žalobcu uznesením, č. k. 29C/22/2017-55

zo dňa 9.8.2018 (doručené žalobcovi dňa 16.8.2018) na doplnenie a odstránenie vady podania zo dňa
19.7.2017 a podania zo dňa 29.6.2018 (v lehote 10 dní od jeho doručenia), označením dôkazov na
preukázanie rozhodujúcich skutočností, pripojením dôkazov, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,
ktoré nemôže bez svoj viny pripojiť a uvedením zrozumiteľného, jasného a vykonateľného žalobného
návrhu, t. j. čoho sa žalobca domáha (petit, z ktorého bude zrejmé, čo žalobca navrhuje a čoho sa
domáha). Podaním zo dňa 18.8.2018 (doručeným dňa 23.8.2018) žalobca podanie zo dňa 19.7.2017 v

spojení s doplnením podania zo dňa 29.6.2018 doplnil, avšak opätovne neuviedol zrozumiteľný, jasný a
vykonateľný žalobný návrh, t. j. petit, z ktorého by bolo zrejmé akého rozhodnutia sa žalobca domáha.
Žalobca síce uvádza ako požaduje, aby okresný súd rozhodol, avšak takýto žalobný návrh naďalej
zostáva zmätočný, nezrozumiteľný, neurčitý, nejasný a nevykonateľný. Teda ani na výzvu okresného
súdu žalobca neodstránil v stanovenej lehote nedostatky podania, keď o následkoch bol riadne poučený,
pričomnedoplnenievovýzveuvedenýchnedostatkov,vpodobeneuvedeniajasne,presne,zrozumiteľne

a vykonateľne formulovaného petitu, má za následok nemožnosť v konaní pokračovať, okresný súd
podanie žalobcu odmietol.3. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd rozhodol tak, že žalovanému sa nárok na náhradu
trov konania nepriznáva. V konaní vznikla situácia, kedy žalobca síce zapríčinil zastavenie konania

(neodstránením vád podania), avšak žalovanému nevznikli žiadne trovy konania.

4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie voči uzneseniu v celom rozsahu, ktoré navrhol zmeniť
alternatívne zrušiť a vrátiť na ďalšieho konanie a nové rozhodnutie. Trvá na petite v zmysle podania zo
dňa 29.6.2018, ktorý je jasný, zrozumiteľný a vykonateľný. Ďalej uviedol, že žalovaný mu bráni užívať

zákonom priznaný benefit nielen ako blízkej osoby, ale taktiež v prístupe oprávneného k zástupcovi
maloletého syna, takýto stav trvá 7 rokov. Okrem dôkazov, ktoré už ku konaniu pripojil nie je schopný
pripojiť ďalšie z dôvodu, že rozhodnutia žalovaného boli a sú interného charakteru bez písomným
rozhodnutí. Stav je možné overiť u riaditeľa ÚVTOS - TT Mgr. T. W., ktorý rozhodol o zákaze telefonovať
žalobcovi počas výkonu trestu na číslo matky (maloletého syna) o čom je opakovaný záznam v karte
odsúdeného. Uvedené sa deja aj v súčasnosti vo ÚVV Bratislava a taktiež má nelegálnym rozhodnutím

ZVJS znemožnený kontakt so zástupcom maloletého syna aj s ním samým. Podľa zákona č. 475/005
Z. z. o VTOS sú ad hoc „blízkym i osobami“ syn a taktiež matka uvedená v rodnom liste dieťaťa spolu
s otcom. Do týchto práva nesmie ZVJS zasahovať a regulovať ich podľa subjektívneho názoru, alebo
vnútorných predpisov odporujúcich verdiktu súdu, prípadne prianiu niektorej zo strán, otec-matka-dieťa.
Situácia vo výkone väzby je ešte enormejšia z dôvodu, že okruh osôb, ktorým je možné telefonovať

podľa zákona č- 221/2006 Z. z. o výkone väzby (§ 21 ods. 1) nie je limitovaný vzťahom, ale výlučne
počtom 5 osôb (obdobne aj na návšteve) t.j. komukoľvek.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom

- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. b/ CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach
daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na
prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), viazaný pritom

skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušiť.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie preskúmavaným

uznesením správne v súlade so zákonom odmietol žalobu žalobcu, keďže žalobu neopravil v súlade s
uznesením, ktorým bol vyzvaný na odstránenie vád žaloby.

7. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že dňa 20.7.2017 doručil žalobca podanie, ktorým žiada rozhodnúť
žalobou v zmysle § 137 písm. b), c), d) Civilného sporového poriadku a domáha sa, aby súd v

zmysle čl. 2 ods. 1 Civilného sporového poriadku nastolil vo veci stav právnej istoty pre odsúdených
v podobnej situácii ako žalobca, aby postupoval v zmysle čl. 4 ods. 2 a v súlade s čl. 3 ods. 1
Civilného sporového poriadku a vyložil právnu normu (zákon č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu) v
súlade s ústavou a medzinárodnými dohovormi. V prípade porušenia práv nariadil organizácii okamžité
odstránenie prekážok uplatňovaných v súčasnosti na základe nesprávneho a nezákonného výkladu

zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu (§ 2 písm. d/) voči styku odsúdených s rodičmi svojich
potomkov v prvom rade a to obzvlášť v prípadoch, keď rodič prostredníctvom druhého rodiča sleduje
preukázateľne cieľ zachovania a posilnenia vzťahových a citových väzieb k potomkom. Okresný súd
Trnava požiadal dňa 19.4.2018 postupom podľa ustanovenia § 104 ods. 1 CSP Okresný súd Bratislava
I o poskytnutie súčinnosti - výsluch žalobcu, ktorý sa nachádza v Ústave na výkon väzby a ústave na

výkon trestu odňatia slobody. Zo zápisnice z dožiadania konaného na Okresnom súde Bratislava I dňa
29.6.2018 vyplýva, že žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe a tiež trvá na dôvodoch žaloby zo dňa
19.7.2017 a dopĺňa žalobu podaním zo dňa 29. 6.2018 (predložil spolu s rozsudkom Okresného súdu
Bratislava III, č. k. 38P/6/2012-156 zo dňa 28.2.2013, odpoveď Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa
11.5.2017, odpoveď Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 20.3.2015 a zo

dňa 16.6.2015). Podaním zo dňa 29.6.2018 označeným ako doplnenie k žalobe zo dňa 19.7.2017 sa
domáha, aby žalovaný osobám odsúdeným vo výkone trestu odňatia slobody priznal štatúty blízkych
osôb v súvislosti s ich postavením rodiča, voči druhému rodičovi spoločne počatého dieťaťa v zmysle
determinácie § 2 písm. d) zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu a to aj za situácie, ženeboli manželmi, druhmi, družka a ani nežili v spoločnej domácnosti za splnenia týchto podmienok:
a) obaja rodičia sú zapísaní v rodnom liste dieťaťa, b) rodič vo výkone trestu odňatia slobody nemá
zakázaný alebo obmedzený styk niektorú z foriem kontaktu, ktorú si nárokuje v ÚVTOS rozhodnutím

súdu, c) dieťa nebolo počaté spáchaním trestného činu. Zásah žalovaného do precizovaných práv
žalobcu ako rodiča maloletého a prioritne obliga deteminovaného rozsudkom SR 38P/6/2012 voči
povinnej matke maloletého a nemenej tiež práv maloletého syna odsúdeného v zmysle vyšších či
nižších právnych noriem, bol zrejmým vybočením z právneho rámca právnej spoločnosti a predstavuje
porušenie jeho práv. Súd prikazuje žalovanému, aby tento stav nezákonného znemožňovania kontaktu

s maloletým synom prostredníctvom telefónu za asistencie zástupcu matky maloletého okamžitou
platnosťou odstránil a tak umožnil v zmysle zákona túto komunikáciu - blízkym osobám. Uznesením č.
k. 29C/22/2017-55 zo dňa 9.8.2018 okresný súd vyzval žalobcu na doplnenie podania zo dňa 19.7.2017
v spojení s podaním zo dňa 29.6.2018 o označenie dôkazov na preukázanie rozhodujúcich skutočností,
pripojením dôkazov, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svoj viny pripojiť,
uvedenie zrozumiteľného, jasného a vykonateľného žalobného návrhu, t. j. čoho sa žalobca domáha

(petit, z ktorého bude zrejmé, čo žalobca navrhuje a čoho sa domáha). Dňa 23.8.2018 doručil žalobca
podanie, ktorým sa domáha žalobného návrhu, žalovaný je povinný v zmysle znenia zákona č. 475/2005
Z. z. o výkone trestu (§ 2 písm. d/) priznať bez výhrad všetky benefity vzťahujúce sa na osoby zákonom
špecifikované ako blízke osoby aj odsúdeným voči druhému rodičovi spoločne počatého dieťaťa, pokiaľ
toto preukážu rodným listom dieťaťa, v ktorom je táto osoba rodiča uvedená. Ak je výkon práv a

povinností odsúdeného alebo druhého rodiča, prípadne osoby, ktorej bolo dieťa odsúdeného zverené
do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov upravenej precizovane rozhodnutím súdu je povinný
toto žalovaný dôsledne rešpektovať a to aj v prípade, ak by jedna zo strán obligom viazaných rozsudkom
práva vyplývajúcimi z vyšších či nižších právnych noriem rozhodla tieto mariť prostredníctvom vyzývania
žalovaného na nastolenie rôznych obštrukcií a zákazov proti oprávnenému odsúdenému. Povinnosť

žalovaného sa vzťahuje aj na prípady, keď obvinený vo výkone väzby považuje za potrebné kontaktovať
telefonicky orgány štátu, štátne správy, resp. juristov v centre právnej pomoci v SR. Zásady zmienené
vyššie platia analogicky aj v prípade výkonu väzby voči obvinenému v zmysle zákona č. 221/2006 Z. z.
o výkone väzby prostredníctvom žalovaného, ak obvinený preukáže oprávnený nárok - komunikovať s
osobou viazanou rozhodnutím súdu na zastupovanie inej osoby v rodinnom či obdobnom pomere voči

obvinenému.

8. Podľa § 3 CSP, súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci,
ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

9. Podľa § 4 CSP, iné spory a veci prejednávajú a rozhodujú súdy, len ak to ustanovuje zákon.

10. Podľa § 10 ods. 1 CSP, ak spor alebo vec patrí do právomoci iného orgánu Slovenskej republiky, súd
konanie bezodkladne zastaví a spor alebo vec mu postúpi. Právne účinky spojené s podaním žaloby
zostávajú zachované.

11. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli
splnené procesné podmienky.

12. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

13. Danosť súdnej právomoci je jednou z prvoradých procesných podmienok konania, preto jej splnenie
musí súd skúmať v každom štádiu konania a na každom stupni. Nedostatok procesných podmienok

spôsobuje vady konania, pričom nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľnou vadou konania, ktorej
následkom je vždy zastavenie konania. Zároveň je však súd povinný indikovať orgán, do ktorého
právomoci vec patrí a tomuto orgánu vec postúpiť.

14. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 304/2005 Z. z. (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov, spôsob

výkonu trestu odňatia slobody, práva a povinnosti odsúdených a dozor a kontrolu nad výkonom trestu.

15. Podľa § 27 zákona ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a
doplnení niektorých zákonov, odsúdený má právo najmenej dvakrát za kalendárny mesiac telefonovať vtrvaní najmenej 20 minút v čase určenom v ústavnom poriadku prostredníctvom telefónneho zariadenia
umiestneného v ústave najviac piatim blízkym osobám, ktorých meno, priezvisko, adresu a telefónne
číslo uvedie vo svojej písomnej žiadosti. Riaditeľ ústavu môže v odôvodnených prípadoch povoliť

odsúdenému telefonovať aj s inou ako blízkou osobou.

16. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby obvinený má právo najmenej dvakrát
za kalendárny mesiac telefonovať najmenej 20 minút v čase určenom v ústavnom
poriadkuprostredníctvomtelefónnehozariadeniaumiestnenéhovústavenajviacpiatimosobám,ktorých

meno, priezvisko, adresu a telefónne číslo uvedie vo svojej písomnej žiadosti. Počas telefonovania môže
riaditeľ ústavu nariadiť prítomnosť príslušníka zboru. Obvinený v kolúznej väzbe môže telefonovať iba
po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, ktorý si môže
vyhradiť svoju prítomnosť pri telefonovaní.

17. Podľa § 96 zákona č. 475/2005 Z. z., dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave vykonáva

prokurátor podľa osobitného predpisu.

18. Podľa § 97 ods. 1 a 2 zákona č. 475/2005 Z. z., kontrolu výkonu trestu v ústave vykonávajú: a)
Národná rada Slovenskej republiky, b) minister a osoby ním poverené, c) generálny riaditeľ a
osoby ním poverené, d) právnické osoby alebo fyzické osoby, ak tak ustanovuje osobitný predpis alebo

medzinárodný dohovor, ktorým je Slovenská republika viazaná, ods. 2 ustanovením odseku 1 nie je
dotknutá povinnosť zboru v rozsahu jeho pôsobnosti vykonávať vlastnú kontrolnú činnosť.

19. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, pôsobnosť prokuratúry vykonávajú
prokurátori a) trestným stíhaním osôb podozrivých zo spáchania trestných činov a dozorom nad

zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania v rozsahu podľa osobitného zákona
a v prípravnom konaní, b) dozorom nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby
pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná sloboda je obmedzená na základe rozhodnutia
súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu.

20. Podľa § 18 ods. 1 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre prokurátor dozerá na to, aby
v celách policajného zaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody,
ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia, boli držané alebo umiestnené osoby len na
základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach
dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy.

21. Podľa § 18 ods. 3 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, prokurátor je povinný a) vykonávať
previerky zachovávania zákonnosti v miestach uvedených v odseku 1 alebo odseku 2, b) písomným
príkazom ihneď prepustiť na slobodu osobu držanú v mieste uvedenom v odseku 1 alebo odseku 2
nezákonne bez rozhodnutia alebo v rozpore s rozhodnutím súdu alebo iného oprávneného

štátneho orgánu, c) písomným príkazom zrušiť rozhodnutie alebo pozastaviť vykonávanie rozhodnutia,
príkazu alebo opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v odseku 1 alebo odseku 2
aleboichnadriadenéhoorgánu,aksúvrozporesozákonomalebosinýmvšeobecnezáväznýmprávnym
predpisom, d) dozerať, aby sťažnosti a oznámenia osôb držaných v miestach uvedených v odseku 1
alebo odseku 2 sa bez meškania odoslali tým orgánom alebo činiteľom, ktorým sú adresované.

22.Podľa§18ods.6písm.d)zákonač.153/2001Z.z.,oprokuratúreprivykonávanídozorujeprokurátor
oprávnený preverovať, či rozhodnutia a opatrenia orgánov vykonávajúcich správu miest uvedených v
odsekoch 1 a 2 zodpovedajú zákonom a ostatným všeobecne záväzným právnym predpisom.

23. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z., o prokuratúre na vykonávanie dozoru nad zachovávaním
zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody alebo osoby, ktorých osobná
sloboda je obmedzená (§ 18), je príslušný krajský prokurátor a v rozsahu ním určenom jemu podriadení
prokurátori, ods. 2 miestne príslušný na vykonávanie dozoru je krajský prokurátor tej prokuratúry, v ktorej
obvode má sídlo orgán vykonávajúci správu miesta uvedeného v odseku 1.

24. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z., o prokuratúre Generálna prokuratúra je ústredný
štátny orgán a najvyšší orgán prokuratúry nadriadený ostatným orgánom prokuratúry, ods. 2 písm. a)
Generálna prokuratúra zabezpečuje plnenie úloh patriacich do pôsobnosti generálneho prokurátora,b) riadi, organizuje a kontroluje činnosť podriadených prokuratúr, c) dozerá na jednotné uplatňovanie
zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podriadenými prokuratúrami, d) vedie
register trestov a zabezpečuje ochranu údajov uvedených v registri trestov pred zničením, odcudzením,

stratou, poškodením, neoprávneným prístupom, zmenou alebo rozširovaním podľa osobitného zákona,
28)e)plníúlohyvoblastiinformačnéhosystémuverejnejsprávypodľaosobitnéhozákona,28a)spravuje
a zabezpečuje Centrálny informačný systém prokuratúry a v spolupráci s podriadenými prokuratúrami
zabezpečuje prevádzku a ochranu ich informačných systémov, f) plní ďalšie úlohy podľa pokynov
generálneho prokurátora.

25. V súvislosti s vyššie uvedeným, odvolací súd zastáva názor, že namietaný postup žalobcom v
súvislosti s možnosťou telefonického kontaktu vo výkone trestu odňatia slobody (resp. vo výkone
väzby), konkrétne v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou, Ústav na výkon
väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody Bratislava, patrí do právnej úpravy verejného práva
trestnoprávneho charakteru, pričom sa jedná o výlučne o právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona

č. 475/2005 Z. z. a zákona č. 221/2006 Z. z., ktorá súvisí s výkonom trestu, ktorý bol žalobcovi uložený
v zmysle ustanovení Trestného zákona a podľa Trestného poriadku, podmieňujúce jej trestnoprávny
charakter.

26. Ďalej je potrebné uviesť, že príslušný ústav na výkon trestu odňatia slobody (resp. na výkon väzby)

postupuje podľa zákona č. 475/2005 Z. z. (v spojení s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 368/2008 Z. z., ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody), ktorý je jedným
z prameňov trestného práva procesného, keďže vykonávacie konanie je posledným štádiom trestného
konania, ktoré je rámcovo upravené v štvrtej časti Trestného poriadku a zákon č. 475/2005 Z. z.
je osobitným vykonávacím predpisom k Trestnému poriadku. Dozor nad zachovávaním zákonnosti v

ústave na výkon trestu odňatia slobody vykonáva prokurátor (§ 96 zákona č. 475/2005 Z.z. v spojení s
§ 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 153/2001 Z.z.). Príslušný prokurátor dozerá na to, aby sa vo výkone trestu
odňatia slobody dodržiavali zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, pričom jednotlivé
prostriedky, resp. nástroje, ktorými prokurátor disponuje pri výkone tohto dozoru vyplývajú zo zákonných
ustanovení § 18 zákona č. 153/2001 Z. z.

27. S poukazom na vyššie uvedené dospel odvolací súd k záveru, že predmetný vzťah stranami
nemožno podriadiť pod vzťahy výslovne vypočítané v § 3 a 4 CSP, nakoľko nejde o vzťah
súkromnoprávny a ani vzťah, pri ktorom zákon ustanovuje, že ho prejednávajú súdy. Súd prvej
inštancie nepostupoval správne, ak vyzýval žalobcu na odstránenie vád podania, ktorého obsah nespĺňa

predpoklady v zmysle § 3 a § 4 CSP, preto je napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nesprávne.

28. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozhodol tak, že uznesenie súdu prvej inštancie podľa
§ 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil, postupom podľa § 391 ods. 1 CSP konanie zastavil a vec postúpil
Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky s poukazom na § 40 ods. 1 písm. b) v spojení s § 18 zákona

č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, keďže v predmetnej veci sa tvrdenia žalobcu vzťahujú k jeho pobytu
v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou ako aj v Ústave na výkon väzby a
výkon trestu odňatia slobody Bratislava, ktoré sa nachádzajú v rôznych obvodoch Krajských prokuratúr
(Bratislava, Trnava), pričom podľa zistenia v lustrácii ZVJS sa žalobca ku dňu rozhodnutia nachádza v
Ústave na výkon trestu odňatia slobody a ústav na výkon väzby Ilava, t.j. v obvode Krajskej prokuratúry

v Trenčíne.

29. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením
§ 396 ods. 1 CSP, ale vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Vzhľadom k
tomu, že v tejto časti bolo konanie zastavené pre nedostatok právomoci súdu, nemôže byť ani priznaný

nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).