Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/41/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8706205248
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8706205248.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: Okresné stavebné bytové
družstvo Poprad, Moyzesova 3368/25, Poprad, IČO: 36 168 815, zastúpený advokátskou kanceláriou
Hudzík & Partners s.r.o., Mnoheľova 830/15, Poprad, IČO: 47 251 654, proti žalovaným: 1/ B. M., nar.
XX.X.XXXX, bytom S. XXXX/XX, S., zastúpená S. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, S., 2/
P.. Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, S., adresa na doručovanie písomností J. L. XXXX/X,
S., právne zast. Mgr. Mariánom Bobkom, advokátom, Nám.sv. Egídia 78, 058 01 Poprad, v konaní o
zaplatenie 6.816,77 Eur a príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad

č.k. 11C/93/2006-524 zo dňa 12.09.2017 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. okrem výroku I. o zastavení
konania v časti istiny 5.308,57 Eur.

P r i z n á v a žalovaným v 1. a 2.rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v
plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady tak prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. v časti istiny 5.308,57 Eur konanie zastavil. II. Návrh

voči žalovanej v 1.rade zamietol. III. Návrh voči žalovanému v 2.rade zamietol. IV. Vyslovil, že žalovaní
v 1.a 2.rade majú nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust.§ 243, § 243a Obchodného zákonníka a
ust.§ 179 Zákonníka práce.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že má za to, že zo strany žalovanej v 1.rade nedošlo k spôsobeniu

škody tak, ako ustanovuje § 243a Obchodného zákonníka, nakoľko nebolo preukázané zo strany
žalobcu, že finančné prostriedky žalovaná v 1. rade použila pre svoju potrebu. Tieto finančné prostriedky
odovzdala riaditeľovi P.. C., ktorý aj potvrdil prevzatie týchto finančných prostriedkov. Súd nemal
preukázané,žežalovanáv1.radenepostupovalasodbornoustarostlivosťouavdobrejviereažekonala
v rozpore so záujmami družstva, nakoľko finančné prostriedky boli odovzdané P.. C., ktorý preukázal
použitie finančných prostriedkov dokladmi, ktoré odovzdal R. E. na zaúčtovanie (zoznam č.l. 49 - 54
spisu), kde okrem iného je aj pokladničný doklad zo dňa 17.05.2004. Vo vzťahu k žalovanej v 1.rade a

k vykonaným dôkazom súd prvej inštancie poukázal na výpoveď svedkyne R. E. a P.. Z. N..

4. Vo vzťahu k žalovanému v 2.rade súd prvej inštancie uviedol, že mal preukázané zo spisu
13C/37/2006, že medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade bola uzavretá pracovná zmluva v zmysleZákonníka práce dňom 01.05.2004. Preto vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd posudzoval nárok
žalobcu podľa ust. § 179 Zákonníka práce. Konštatoval, že pri všeobecnej zodpovednosti zamestnanca
je zamestnávateľ povinný preukázať zamestnancovi jeho zavinenie. To znamená, že dôkazné bremeno

spočíva na zamestnávateľovi a zamestnanec nemusí preukazovať, že škodu nespôsobil. Zároveň
poukázal na judikát Rč. 6/1965. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že zo strany zamestnávateľa -
žalobcu nebolo preukázané zavinenie zamestnanca, nakoľko aj z výsluchu svedkyne E. a predložených
listinných dôkazov mal súd preukázané, že zo strany žalovaného v 2. rade bol predložený menný
zoznam a listiny, ktoré boli povinní zaúčtovať zamestnanci. O tom, že tieto listinné materiály boli prevzaté

zamestnankyňou žalobcu a o tom, že doklady sa stratili, tak za to nie je zodpovedný žalovaný v 2. rade.
Žalovaný v 2. rade preukázal, že predložil listiny na zaúčtovanie a z akého dôvodu tieto listiny neboli
zaúčtované, resp. tieto listiny sa stratili, nenesie žiadnu zodpovednosť žalovaný v 2. rade.

5. Zodpovednosť za škodu je založená na princípe zavinenia, ktoré spočíva v úmysle alebo v
nedbanlivosti. Úmysel môže byť priamy, čo znamená, že ten kto škodu spôsobil vedel a chcel svojim

konaním spôsobiť škodu, a nepriamy - ten kto škodu spôsobil vedel, že svojim konaním môže spôsobiť
škodu a pre prípad, že ju spôsobí bol s tým uzrozumený. Nedbanlivosťou škodu spôsobí ten kto vie, že
svojim konaním môže spôsobiť škodu, ale z nejakých dôvodov sa spolieha, že ju nespôsobí, alebo ten
ktonevedel,žesvojimkonanímškoduspôsobí,hocisozreteľomnaokolnostialebosvojeosobnépomery
o tom má alebo mohol vedieť (nevedomá nedbanlivosť). Zatiaľ čo zodpovednosť zamestnávateľa

za škodu je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, preto sa zamestnávateľovi zavinenie
nepreukazuje, zodpovednosť zamestnanca je založená na princípe subjektívnej zodpovednosti a vzniká
vtedy keď sú splnené všetky predpoklady jej vzniku vrátane preukázania zavinenia. Súd nemal zo
strany žalobcu preukázané, že zo strany žalovaného v 2.rade - zamestnanca došlo k zavineniu.
Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, tak ako stanovuje ustanovenie § 179 Zákonníka práce. V

uvedenom prípade, ak by preukázal žalobca zavinenie zo strany žalovaného, mohlo by sa jednať
o všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti
za škodu sú: existencia pracovnoprávneho vzťahu, protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť
medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Tieto základné predpoklady musia byť presne, jasne
špecifikované.Súdnazákladelistinnýchdôkazovvýsluchustránsporu asvedkovnemalpreukázané,že

zo strany žalovaného v 2. rade došlo a sú splnené predpoklady zodpovednosti za škodu. Nebolo určené
zavinenie a taktiež vznik škody, nebol preukázaný ani protiprávny úkon. Nakoľko ako súd vyššie uviedol
zo svedeckých výpovedí mal súd preukázané, že k pochybeniu došlo zo strany zamestnancov žalobcu.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 255 ods. 1 C.s.p., a to tak, že žalovaní

mali úspech v plnom rozsahu, a preto žalobca je povinný nahradiť trovy konania žalovaným, ktoré budú
presne špecifikované v písomnom vyhotovení uznesenia súdu prvej inštancie.

7. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Uviedol, že súd prvej inštancie pri svojom
rozhodovaní nedostatočne prihliadol na závery odvolacieho súdu, ktoré vyjadril vo svojom uznesení,

ktorým zrušil rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 11C/93/2006-437. Právne odôvodnil svoje odvolanie
ust.§ 365 ods.1 písm.f/ a h/ Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.). Podľa názoru žalobcu nebolo
preukázané, aby suma 10.000,-Sk, ktorú vybrala žalovaná v 1.rade dňa 17.05.2004 bola odovzdaná
žalovanému v 2.rade alebo inak riadne zúčtovaná. Pokiaľ konajúci súd považoval za rozhodný dôkaz
preukazujúci opak listinu označenú ako Potvrdenie o účele vybratých finančných prostriedkov- č.k.

11C/93/2006 je zrejmé, že toto nebolo vyhotovené skôr ako 11.11.2013, ako uvádza dátum tam uvedený.
Ako je ďalej zrejmé, už z označenia predmetnej listiny táto bola vyhotovená zjavne pre potreby súdneho
konania 9 a pol roka po spornom výbere finančných prostriedkov, pričom ako vyplýva z textu uvedenej
listiny,výberybolibežnoupraxou,kdejemálopravdepodobné,žebystakýmveľkýmčasovýmodstupom
s určitosťou osoby vedeli potvrdiť účel použitia tejto sumy, ktorý je v samotnom potvrdení špecifikovaný

iba vágne - úhrady spojené s činnosťou predstavenstva družstva a činnosťou družstva. Všetky tieto
okolnosti znižujú dôveryhodnosť uvedeného dôkazu, ktorý navyše mal byť vlastnou rukou vyhotovený
Z.. F. K. v origináli, kde predmetný dôkaz má tvoriť iba opis originálu, kde nie je zrejmé, kedy bol
vyhotovený a navyše nie je podpísaný osobou, ktorá ho mala vyhotoviť, ale iba žalovanou v 1.rade a
žalovaným v 2.rade. Žalobca sa domnieva, že práve výsluch Z.. F. K. by objasnil okolnosti vyhotovenia

predmetného potvrdenia, kde iba na základe jeho výsluchu by bolo možné vyvodiť záver o vierohodnosti
predmetného potvrdenia, na ktorom súd prvej inštancie založil výrok II. týmto odvolaním napadnutého
rozsudku. Žalobca nepovažuje uvedený dôkaz za vierohodný a má za to, že jeho nárok podľa § 243 ods.
2 Obchodného zákonníka voči žalovanej v 1.rade je dôvodný. Vo vzťahu k výroku III. týmto odvolanímnapadnutého rozsudku poukázal žalobca predovšetkým na výsluch svedka- P.. N. a Ľudmily E.. Je
nesporné, že medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade existoval v čase výberov pracovnoprávny vzťah.
Bolo dostatočne preukázané, že žalovaný sumu 1.176,26 Eur vybral z bankových účtov žalobcu a tieto

žalobcovi nevrátil. Žalobca sa domnieva, že žalovaný ani riadnym spôsobom nezdokladoval účel ich
použitia. Je zrejmé, že žalovaný v 2.rade týmto svojím konaním spôsobil žalobcovi škodu, za ktorú
je podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce zodpovedný práve zamestnanec, v tomto prípade žalovaný v
2.rade. Vo vzťahu k výroku IV. podal žalobca odvolanie z dôvodu, že tento priamo súvisí s výrokmi II. a
III. rozsudku, ktoré boli odvolaním rovnako napadnuté, čo vyplýva z vyššie uvedeného, kde pri zmene

oboch výrokov pri aplikácii tzv. princípu úspechu musí tento výrok nevyhnutne nadväzovať na výroky II.
a III. rozsudku. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd podľa ust.§ 391 ods.1 C.s.p. zrušil napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov
odvolacieho konania.

8. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná v 1.rade. Uviedla, že žalobca žalobu zo dňa 12.05.2006

postavil na nepravde a fabulácií. Nepravdivo tvrdí, že žalovaná v 1.rade bola z funkcie predsedu
predstavenstva odvolaná dňa 19.06.2003. Zároveň žalobca konštatuje, že žalovaná v 1.rade bola do
19.05.2004 zapísaná v obchodnom registra ako predseda predstavenstva žalobcu. Žalobca ešte pred
podaním žaloby, pred dňom 12.05.2006 mal v rukách právoplatný rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp.zn. 2Cbs 6/03, 2Cbs 8/03 z 24.03.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.04.2004, teda viac

ako 2 roky pred podaním vykonštruovanej žaloby z 12.05.2006. Podľa tohto právoplatného rozsudku
žalovaná v 1. rade nebola platne odvolaná z funkcie predsedu predstavenstva dňa 19.06.2003, pretože
uznesenie zo dňa 19.06.2003, ako aj uznesenie zo dňa 25.09.2003 súd určil za neplatné. Teda nedošlo
platne ani k zvoleniu E. E. a spol. za predsedu predstavenstva žalobcu dňa 19.06.2003, ani dňa
25.09.2003. A ako potvrdzuje právoplatný rozsudok Krajského súdu v Prešove E. E. a spol. nebol

platne zvolený za predsedu predstavenstva žalobcu ani dňa 19.05.2004 pretože aj uznesenie náhradnej
členskej schôdze žalobcu zo dňa 19.05.2004 určil Krajský súd v Prešove za neplatné a v obchodnom
registri bol správny zápis, že žalovaná v 1.rade je predsedom predstavenstva žalobcu OSBD Poprad. S
odstupom času presne 21.10.2015 Krajský súd v Prešove v inom konaní 3Co/89/2015, v právoplatnom
rozsudku v odôvodnení na str.8 konštatoval, že dňa 19.06.2003 ani dňa 25.09.2003 nedošlo k účinnému

odvolaniu žalovanej v 1.rade z funkcie predsedníčky predstavenstva a nedošlo k účinnému zvoleniu
nového predstavenstva družstva. Žalovaná v 1. rade citovala z čl. 71 ods. 2 Stanov OSBD Poprad
zo dňa 29.11.2001, z ktorých vyplýva, že nároky družstva zo zodpovednosti členov orgánov družstva
za škodu uplatňuje predstavenstvo. Voči členom predstavenstva uplatňuje nároky družstva kontrolná
komisia,prostredníctvomňouurčenéhočlenakomisie.Podľačl.71ods.3stanovtietonárokydružstvasa

môžu uplatniť na súde len s predchádzajúcim súhlasom zhromaždenia delegátov. Z uvedeného vyplýva,
že 7-členné predstavenstvo žalobcu musí mať zápisnice predstavenstva so schválenými uzneseniami
predstavenstva, kde tieto uznesenia určili údajne spôsobenú škodu žalobcovi vo výške 10.000,- Sk a
menovite kto takúto škodu a ako spôsobil. Ďalej musí mať žalobca k preukázaniu, že predstavenstvo
podkladovémateriályoúdajnespôsobenejškodevovýške10.000,- Skvočižalovanejv1.radepredložilo

na rokovanie, schválenie a vymáhanie nároku Zhromaždeniu delegátov ešte pred podaním žaloby v
zmysle čl. 71 ods.3 platných stanov žalobcu. Žalobca predložil súdu do spisu na č.l. 271) správu
nezávislého auditora P.. S. M. pre zhromaždenie delegátov - audit účtovnej závierky OSBD Poprad
zostavenú k 31.12.2004, teda za celý rok 2004, kedy bola údajne spôsobená škoda vo výške 10.000,-
Sk. Za účtovnú závierku je zodpovedné výkonné vedenie družstva a predstavenstvo. Za výkonné

vedenie družstva vystupoval vtedajší riaditeľ družstva - žalovaný v 2.rade, čo potvrdila aj svedkyňa
N. dňa 29.11.2013 na pojednávaní. V rozpore so zákonom a účtovnými predpismi však túto účtovnú
závierku za rok 2004 ani nevidel, ani ju nezostavoval, ani sa na jej zostavovaní nijako nepodieľal, ani
ju nepodpísal žalovaný v 2.rade, ktorý na to bol zákonne oprávnený a účtovnú závierku nepodpísal
ani nikto z vtedajších údajných členov štatutárneho orgánu družstva, ktorí sú uvedení v spise na č.l.

286 v čele s E. E.. Nie je teda vôbec zrejmé ktorá neznáma osoba v rozpore so zákonom vyhotovila,
resp. participovala nezákonne za výkonné vedenie spoločnosti OSBD Poprad za žalovaného v 2.rade
na zostavenie účtovnej závierky za rok 2004 a je zjavné, že účtovná závierku za rok 2004 nemá legitimitu
a je zmanipulovaná. Naviac v zmysle právnych predpisov žalobcu v zmysle stanov OSBD Poprad zo
dňa 29.11.2001 článok 76 ods. 3 písm. c/ stanov, najvyšší orgán družstva Zhromaždenie delegátov

schvaľuje ročnú účtovnú závierku. Žalobca v konaní predkladá súdu svoje nepravdivé listiny ako údajný
dôkaz jeho tvrdení. Na č.l.200 spisu je nepravdivá listina žalobcu, kde žalobca klamlivo uvádza, že
účtovná závierka za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie bola schválená Zhromaždením
delegátov dňa 26.05.2005 a 27.04.2005. Pozvánky žalobcu na schôdzu Zhromaždenia delegátov natieto dni neobsahujú program rokovania Zhromaždenia delegátov schválenie účtovnej závierky za rok
2004. Ani uznesenia Zhromaždenia delegátov neobsahuje uznesenie o schválení účtovnej závierky
za rok 2004, kedy údajne vznikla škoda 10.000,- Sk žalobcovi. Naviac tieto uznesenia určil Okresný

súd Poprad za neplatné. Rozsudky sp.zn. 18Cb/48/2006 a 16Cb/224/2006 sú právoplatné. Účtovná
jednotka, teda žalobca - OSBD Poprad nemá právoplatne schválenú účtovnú závierku za rok 2004,
údajná žalobcova škoda 10.000,- Sk nie je uvedená v účtovnej závierke za rok 2004, údajná žalobcova
škoda 10.000,- Sk nebola prerokovaná a uznesením schválená ani predstavenstvom žalobcu, ani
zhromaždením delegátov žalobcu. V septembri 2005 E. E., jeho dôverná priateľka P.. Z. N. a Ing.N. S.,

všetci vystupujúci za žalobcu, v rozpore s právnymi predpismi a nezákonne premiestnili celé účtovníctvo
žalobcu mimo sídla žalobcu z Z. ulice č.XXXX/XX na cca 4 kilometre vzdialenú S. ulicu v S.. Pri
takejto nezákonnej manipulácii s účtovníctvom žalobcu nie je možné dôverovať objektívnosti účtovníctva
žalobcu a teda ani jeho údajne nedoloženým dokladom zo strany žalovaných. Žalovaná v 1.rade má
za to, že údajne chýbajúce doklady od žalovaných zástupcovia žalobcu úmyselne zatajili, aby poškodili
svojich dlhoročných nenávidených protivníkov, ktorí poukazujú aj na súdoch na podvodné konanie

terajších zástupcov žalobcu. Žalobca vo svojej žalobe žaluje žalovanú v 1.rade a žalovaného v 2.rade.
Takátožalobaneobstojí,pretožepodľa§243aods.2 zákonač.513/1991Zb.členoviapredstavenstvasú
zodpovední spoločne a nerozdielne. Na druhej strane, žalobca účelovo nevymáha spôsobenú škodu na
svojich terajších zástupcoch E. E. a spol., teda žalobca nepreukázal kedy a akým spôsobom sa podieľal
žalovaný v 2.rade a ako výkonné vedenie družstva na príprave účtovnej závierky družstva za roky 2004

a 2005, resp. ktorá osoba a na akom právnom základe sa v mene výkonného vedenia družstva - v mene
riaditeľadružstvazúčastnilaprípravy,resp.schváleniaročnejúčtovnejzávierky zarok2004a2005akde
v účtovnej závierke je uvedená údajná spôsobená škoda 10.000,- Sk. Žalobca nedoložil do spisu úplné
zápisnice predstavenstva družstva, v ktorých sa nachádzajú schválené uznesenia predstavenstva vo
veci údajne spôsobenej škody 10.000,- Sk predsedníčkou predstavenstva, teda žalovanou v 1.rade, vo

veci spôsobu vymáhania škody vo výške 10.000,- Sk od žalovanej v 1.rade, vo veci schválenia účtovnej
závierky za rok 2004 s údajne spôsobenou škodou vo výške 10.000,- Sk, vo veci schválenia účtovnej
závierky za rok 2005 s údajne spôsobenou škodou vo výške 10.000,- Sk, vo veci podania žaloby na súd
o zaplatenie 205.362,10 Sk s prísl., vo veci uplatnenia nárokov žalobcu na súde po predchádzajúcom
súhlase Zhromaždenia delegátov v zmysle čl. 71 ods.3 stanov žalobcu. Žalobca špekulatívne v odvolaní

špekuluje vo veci potvrdenia o účele vybratých finančných prostriedkov, ako nedôveryhodného dôkazu,
pretože tam chýba podpis Z..F. K. a je tam skratka „v.r." Podľa názoru žalovanej v 1.rade potvrdenie
o účele vybratých finančných prostriedkov zrozumiteľne deklaruje, že predstavenstvo má vedomosť o
skutočnostiach uvedených v tomto potvrdení a nejde o žiadne konšpirácie. Žalovaná v 1. rade pripojila
totožnú listinu Potvrdenie o účele vybratých finančných prostriedkov s tromi podpismi, vrátane Z..F. K..

Preto sa žalovaná v 1.rade s rozsudkom v prvom rozsahu stotožnila.

9.Kodvolaniužalobcusavyjadrilajžalovanýv2.rade.Uviedol,žedokazovaniejednoznačnepreukázalo
účel a použitie sporných transakcií, čo potvrdzuje presný opis týchto podstatných rozhodujúcich
okolností uvádzaných v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalobca v odvolaní poukazuje na

skutočnosť, že osoby, ktoré sa vyjadrovali k transakciám nemôžu pre veľký časový odstup potvrdiť
uvádzané skutočnosti. Na druhej strane sám žalobca uvádza nové skutočnosti a navrhuje dopočuť
Z.. F. K., ktorý by mal objasniť okolnosti sporných transakcií po 11 rokoch od rozhodného obdobia.
Žalovaný v 2.rade uviedol, že žaloba mal možnosť k týmto nie novým sporným skutočnostiam navrhnúť,
vypočuť označeného svedka oveľa skôr než v podanom odvolaní. Žalobca opomína skutočnosť, že

vierohodnosť potvrdenia potvrdzujú aj iné okolností, ktoré sú zrejmé z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia. Žalovaný v 2.rade nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že si peňažné prostriedky ponechal a
žalobcovi nevrátil. K uvedenému záveru žalobca mylne dospel z výsluchu svedkov P..N. a E., ktoré
nemali všetky potrebné vedomosti o rozhodných skutočnostiach významných pre dané konanie. V tomto
smere poukázal žalovaný v 2.rade na vyjadrenia žalovaných a na dôkazy potvrdzujúce ich tvrdenia a to

najmä bloky o nákupe a pokladničné doklady doložené k sumu 1.176,23 Eur a na písomnosť označenú
ako „Úvaha riaditeľa správy OSBD Poprad“ č. 18/07/2005 zo dňa 29.07.2005. Žalovaný v 2.rade sa
stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že zo strany žalobcu neboli preukázané predpoklady pre
vznik zodpovednosti žalovaného v 2. rade a to najmä existencia škody a jej zavinenie žalovaným v
2.rade. Preto navrhol rozsudok v odvolaním napadnutej časti podľa ust.§ 387 ods.1 C.s.p. potvrdiť.

Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktoré aj vyčíslil.10. K vyjadreniu žalovaného v 2.rade sa vyjadrila žalovaná v 1.rade. Má za to, že žalovaný v 2.rade
konštatuje totožné skutočnosti ako žalovaná v 1.rade, že žalobca nepreukázal v súlade so zákonom
údajne spôsobenú škodu.

11. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust.§ 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa ust.§ 385 C.s.p. a contrario v napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zastavení konania
v časti istiny 5.308,57 Eur (I.) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a

webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 20.03.2019 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením, i to, či súd prvej

inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne
svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní ( vid rozhodnutie ÚS SR , sp. zn. II.ÚS 78/05).

14. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v napadnutej časti správne zistil skutkový stav
v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a na základe vykonaného dokazovania
dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávaný spor aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia
napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. V priebehu odvolacieho

konania žalobca nepredostrel relevantný argument majúci súvis s prejednávaným sporom, ktorý by bol
takej povahy, že by mohol priniesť pre odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

15. Súd prvej inštancie mal za preukázané vybratie sumy 10.000,- Sk žalovanou v 1.rade z účtu
v Tatrabanke č. XXXXXXXXXX dňa 17.05.2004 v hotovosti. Poukázal na to, že žalovaná v 1.rade

nepoužila finančné prostriedky pre svoje účely, čo bolo potvrdené aj potvrdením zo dňa 11.11.2013 na
č.l. 384 P. P.. Z tohto potvrdenia vyplýva, že celá suma 10.000,- Sk bola odovzdaná do rúk riaditeľa
správy družstva - teraz žalovaného v 2.rade. Finančné prostriedky mal použiť na úhrady súvisiace s
činnosťou predstavenstva družstva žalovaný v 2.rade, ktorý bol oprávnený narábať a disponovať s
finančnými prostriedkami družstva v zmysle Stanov družstva, článok 85 ods.1. Za účtovníctvo v zmysle

organizačného poriadku družstva zodpovedal riaditeľ družstva a ekonomická námestníčka družstva.
Zároveň súd prvej inštancie mal za preukázané s poukazom na č.l. 327 spisu, že riaditeľ správy, teda
žalovaný v 2.rade vydal dňa 20.07.2005 úlohu riaditeľa správy na základe ktorej R. E. bola povinná
zabezpečiť zúčtovanie dokladov uvedených v prílohách. Okrem iných dokladov je to aj pokladničný
doklad zo dňa 17.05.2004 o výbere v hotovosti 10.000,- Sk žalovanou v 1.rade. Súd prvej inštancie

z toho vyvodil, že návrh voči žalovanej v 1.rade je nedôvodný, nakoľko súd nemal preukázané zo
strany žalobcu, že žalovaná v 1. rade svojím konaním spôsobila škodu podľa ustanovenia § 243a
ods. 2 Obchodného zákonníka a zároveň súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že členovia
predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie sú zodpovední spoločne a
nerozdielne za škodu, ktorú tým družstvu spôsobili. Žalobca vo svojom odvolaní namieta, že potvrdenie

o účele vybratých finančných prostriedkov bolo podpísané až dňa 11.11.2013 a že tam chýba podpis Z..
F. K.. K tomu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie z listiny síce vyvodil, že finančné prostriedky
bolo odovzdané žalovanou v 1.rade žalovanému v 2.rade, ale pri vyhodnotení pravosti údajov vychádzal
izba z podpisu B. M. a P. P.. V priebehu konania žalobca nenavrhol vypočuť Z.. F. K., pričom ide o novotu
v odvolacom konaní, ktorú nebolo možné v odvolacom konaní použiť, lebo neboli splnené podmienky

uvedené v ust.§ 366 písm.a/, b/, c/, d/ na jej použitie. Preto na túto odvolaciu námietku odvolací
súd neprihliadol. Zároveň je potrebné už nad rámec vyššie uvedeného uviesť, že v odvolacom konaní
žalovaná v 1.rade k svojmu vyjadreniu k odvolaniu pripojila na č.l. 542 spisu potvrdenie o účele vybratých
finančných prostriedkov zo dňa 11.11.2013 aj s podpisom Z.. F. K..16. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, ktorý zodpovedá pravidlám formálnej logiky
v bode 15.odôvodnenia, že nedošlo k spôsobeniu škody tak, ako to ustanovuje § 243a Obchodného

zákonníka, nakoľko nebolo preukázané zo strany žalobcu, že finančné prostriedky vo výške 10.000,-
Sk žalovaná v 1.rade použila pre svoju potrebu. Vykonaným dokazovaním bolo riadne preukázané, že
tieto finančné prostriedky odovzdala žalovanému v 2.rade, ktorý aj potvrdil prevzatie týchto finančných
prostriedkov. Zároveň nebolo preukázané, že by žalovaná v 1.rade nepostupovala s odbornou
starostlivosťou a v dobrej viere a že konala v rozpore so záujmami družstva. To, že finančné prostriedky

boli odovzdané žalovanému v 2.rade bolo preukázané dokladmi, ktoré mal žalovaný v 2.rade odovzdať
R. E. na zúčtovanie podľa zoznamu na č.l. 49-54 spisu. Tam sa nachádza aj pokladničný doklad zo dňa
17.05.2004.

17. Vo vzťahu k žalovanému v 2.rade mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi žalobcom a
žalovaným v 2.rade bola uzavretá pracovná zmluva v zmysle Zákonníka práce dňa 01.05.2004. Súd

prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na spis 13C/37/2006. Preto právny vzťah medzi žalobcom
a žalovaným v 2.rade posudzoval podľa ust.§ 179 Zákonníka práce. Súd prvej inštancie správne
konštatoval, že pri všeobecnej zodpovednosti zamestnanca je zamestnávateľ povinný preukázať
zamestnancovi jeho zavinenie. Teda dôkazné bremeno spočíva na zamestnávateľovi a zamestnanec
nemusí preukazovať, že škodu nespôsobil. Správne súd prvej inštancie poukázal i na judikát Rč.6/1965.

I v danom prípade pravidlám formálnej logiky zodpovedá záver súdu prvej inštancie, že zo strany
zamestnávateľa žalovaného v 2.rade, teda žalobcu nebolo preukázané zavinenie zamestnanca.
Skutočne aj z výsluchu svedkyne E. a predložených listinných dôkazov bolo preukázané, že zo strany
žalovaného v 2. rade bol predložený menný zoznam a listiny, ktoré boli povinní zaúčtovať zamestnanci.
Tak ako bolo uvedené vyššie na č.l. 51 až 54 spisu, je zoznam pokladničných dokladov, kde na každej

stranejedoledátumprevzatiadňa20.07.2005apodpisR.E..Súdprvejinštancietedasprávneuvažoval,
že pokiaľ žalovaný v 2. rade preukázal, že predložil listiny na zaúčtovanie, skutočnosť, že tieto neboli
zaúčtované alebo sa stratili, nemôže byť na zodpovednosti žalovaného v 2. rade. Správna je i úvaha
súdu prvej inštancie vyjadrená v bode 26.odôvodnenia, teda že zatiaľ čo zodpovednosť zamestnávateľa
za škodu je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, preto sa zamestnávateľovi zavinenie

nepreukazuje, zodpovednosť zamestnanca je založená na princípe subjektívnej zodpovednosti a vzniká
vtedy keď sú splnené všetky predpoklady jej vzniku, vrátane preukázania zavinenia. Odvolací súd
súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že sa žalobcovi nepodarilo preukázať, že zo strany žalovaného
v 2.rade došlo k zavineniu. Teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno, tak ako stanovuje ustanovenie §
179 Zákonníka práce. Súd prvej inštancie konštatoval, že k pochybeniu došlo zo strany zamestnancov

žalobcu. K odvolacej námietku žalobcu vo vzťahu k žalovanému v 2.rade odvolací súd uvádza, že
skutočnosť, že žalovaný v 2.rade vybral sumu 1.176,26 Eur v konaní nebola sporná. Spornou bola
otázka, či žalovaný riadnym spôsobom zdokladoval účel použitia finančných prostriedkov. Žalobca raz
tvrdí, že žalovaný v 2.rade finančné prostriedky nevrátil a raz že nezdokladoval účel ich použitia. Z
uvedeného vyvodzuje záver v odvolaní, že žalovaný v 2.rade spôsobil žalobcovi škodu podľa ust.§ 179

ods.1 Zákonníka práce. V tejto súvislosti odvolací súd znova poukazuje v súlade so záverom súdu
prvej inštancie na princíp subjektívnej zodpovednosti zamestnanca za škodu, ktorá vzniká vtedy, keď
sú splnené všetky predpoklady jej vzniku, vrátane preukázania zavinenia. Žalobca skutočne v tomto
smere dôkazné bremeno neuniesol tak ako to ustanovuje § 179 Zákonníka práce, na ktorý sám v
odvolaní poukazuje. Pokiaľ nie je splnený jeden predpoklad vzniku škodu, ktoré musia byť splnené

kumulatívne, je potrebné zaoberať sa splnením ďalších predpokladov aj keď tak súd prvej inštancie z
dôvodu komplexnosti posúdenia nároku urobil.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu dal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zrozumiteľnú a
presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty strán sporu, pričom tak garantoval stranám sporu

ich právo na spravodlivé súdne konanie. To, že neboli naplnené očakávania žalobcu, teda nebolo
rozhodnuté v súlade s jeho návrhom a nebol akceptovaný jeho právny názor ešte neznamená, že došlo
k porušeniu jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie. Súd prvej inštancie postupoval v
súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi majúc na pamäti základné právo strán sporu na
súdnu ochranu a túto stranám sporu poskytol v požadovanej kvalite.

19. Správne súd prvej inštancie rozhodol i o trovách konania vo vzťahu žalobcu k žalovaným v 1.a
2,.rade. Preto odvolací súd podľa ust.§ 387 ods.1,2 C.s.p. stotožňujúc sa s dôvodmi uvedenými v
rozhodnutí rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust.§ 396 ods.1 v spojení s ust.§ 255
ods.1 C.s.p. Úspešným žalovaným v 1,.a 2.rade priznal odvolací súd nárok na náhradu trov odvolacieho

konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu. Zároveň odvolací súd konštatuje pretože tak
neurobil súd prvej inštancie, že o výške priznanej náhrady trov prvoinštančného i odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením podľa ust.§ 262 ods.2 C.s.p.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.