Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 25, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/76/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814200681
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5814200681.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci žalobkyne: S.
H., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. č. XX, proti žalovaným: 1/ Ing. Z. V., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom V., K. S. č. XXXX/X, 2/ O. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. K. č. XXX, obaja
zast.: JUDr. Šárka Sameliaková, advokátka, so sídlom v J., E. č. XX, 3/ M. K., rod. G., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom V., H. č. XXXX, zast.: JUDr. Daniel Šintaj, advokát, so sídlom v G. G., S. U.. XX, konaní
o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k.
4C/10/2014-93 zo dňa 13. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaní v 1/, 2/ a 3/ rade m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Námestovo rozsudkom č.k. 4C/10/2014-93 zo dňa 13. októbra 2016 zamietol žalobu
žalobkyne. Žalobkyňu zaviazal k povinnosti nahradiť žalovaným trovy konania v plnej výške, ktorá bude
číselne uvedená v uznesení po právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobkyňa podanou žalobou sa domáhala určenia, že je výlučnou
vlastníčkou nehnuteľnosti a to parcely C-KN č. 1246/15 o výmere 1.062 m2, trvalé trávne porasty,

zapísaná na LV č. XXXX, nachádzajúca sa v k.ú. V. na tom skutkovom a právnom základe, že v októbri
2009 navštívila geodetickú kanceláriu Ing. Z. V., nakoľko mala problém s hranicou lesa a chcela si
dať zamerať pozemok. Ing. V. jej neposkytol geodetické služby, ale začal jej dávať návrhy, aby mu
odpredala les. Keďže pracoval ako geodet, mal znalosti ohľadom cien, za aké sa v danej lokalite
predávali nehnuteľnosti, pričom zneužil jej nevedomosť a predmetnú nehnuteľnosť získal za nízku
sumu. V tom čase bola v geodetickej kancelárii prítomná aj O. Y., ktorá ju taktiež požiadala o odpredaj
pozemku. Kúpnu zmluvu zo dňa 5.11.2010 považuje za absolútne neplatnú, pretože sa prieči dobrým

mravom. Žalovaný Ing. Z. V. uviedol, že si pamätá, keď prišla žalobkyňa do geodetickej kancelárie s
požiadavkou, že chce niečo zamerať. On jej vytlačil snímok a opýtal sa jej, či to nechce predať. Povedal
jejajkonkrétnusumu.Vtedynepovedalanič,aleodva-tritýždnesaohlásila,žechcepredávaťpozemky.
od ponuky až po uzavretie kúpnej zmluvy mala dostatok času s tým, že kúpna cena bola pravdivo daná
do kúpnej zmluvy a reálne jej aj vyplatená. Dokopy takto uzavreli štyri zmluvy. Nepôsobila na neho,
že by si neuvedomovala, čo koná. Vždy mala čas na rozmyslenie a ona sama prišla s tým, že chce
predávať pozemky.

Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobkyňa ako predávajúca a
žalovaná O. Y. a Ing. Z. V. ako kupujúci uzatvorili dňa 05.11.2010 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX k.ú. V., pozemok E-KN parc. č. 542
vodná plocha o výmere 3888 m2, pozemku E-KN, parc. č. 543 lesný pozemok o výmere 11.559 m2a to len tá časť, ktorý podľa geometrického plánu č. 419622449-207/2010 vyhotoveného geodetickou
kanceláriou Ing. Z. V. zo dňa 29.10.2010 zodpovedá podielu ,,1" vodná plocha o výmere 288 m2, ktorý
s dielom ,,2" lesný pozemok o výmere 774 m2 vytvára novovytvorenú parcelu č. 1246/15 trvalé trávne

porasty o výmere 1.062 m2 vo vzťahu ku kupujúcej O. Y. v 1/2 účasti a nehnuteľnosť zapísanú na
LV č. XXX k.ú. V. , pozemok E-KN parc. č. 542 vodná plocha o výmere 3.888 m2, pozemku E-KN
parc. č. 543 lesný pozemok o výmere 11.559 m2 a to len tú časť, ktorá podľa geometrického plánu č.
41962249-207/2010 vyhotoveného geodetickou kanceláriou Ing. Z. V. zo dňa 20.10.2010 zodpovedá
podielu ,,1" vodná plocha o výmere 288 m2, ktorý s dielom ,,2" lesný pozemok o výmere 774 m2 vytvára

novovytvorenú parcelu č. 1246/15 trvalé trávne porasty o výmere 1.062 m2 vo vzťahu ku kupujúcemu
Ing. Z. V. v 1 účasti. Spornou v konaní bola platnosť predmetnej kúpnej zmluvy. Žalobkyňa v konaní
namietala absolútnu neplatnosť predmetnej kúpnej zmluvy pre jej rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka vzhľadom na neprimerane nízku kúpnu cenu. Súd prvej inštancie vykonaným
dokazovaním nemal preukázané, že by uzavretá kúpna zmluva medzi žalobkyňou a žalovanými v 1/
a 2/ rade, ktorou došlo k prevodu sporných nehnuteľností, bola v rozpore s dobrými mravmi. Nebolo

preukázané, že by v danom prípade išlo o absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ. Iný
dôvod absolútnej neplatnosti žalobkyňou tvrdený nebol a súd ani iný dôvod absolútnej neplatnosti
nezistil, keď na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že kúpna zmluva bola uzavretá
slobodne, vážne, táto je dostatočne určitá a zrozumiteľná, pričom plnenie, ktorej predmetom zmluvy
je možné. Obsah kúpnej zmluvy a jej účel sa neprieči zákonu. Kúpna zmluva bola uzavretá písomne,

a teda bola dodržaná aj forma ustanovená zákonom. Žalobkyňa k uzavretiu kúpnej zmluvy pristúpila
slobodne, mala dostatok času na rozhodnutie, či kúpnu zmluvu uzavrie. Medzi nimi prebehli rokovania
ohľadom kúpnej ceny. Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že žalovaní vedeli z titulu výkonu svojho povolania o
cene pozemkov, táto skutočnosť preukázaná nebola. Žalovaný v 1/ rade je geodetom a žalovaná v
2/ rade bola zamestnankyňou geodetickej kancelárie, teda ani jeden z nich nie je znalcom z odboru

oceňovania nehnuteľnosti, a preto nebol dôvod, aby vedeli o skutočnej trhovej hodnote kupovaných
nehnuteľností. Z výpovede žalobkyne vyplynulo, že žalovaný v 1/ rade jej navrhol cenu, za ktorú by
od nej odkúpil predmetnú nehnuteľnosť. Žalobkyňa mala možnosť pred uzavretím zmluvy si preveriť
hodnotu nehnuteľnosti či už prostredníctvom obce, urbáru alebo realitnej kancelárie. Taktiež z jej
výpovede vyplynulo, že v čase uzatvárania zmluvy nemala finančné problémy, pre ktoré by bola nútená

nehnuteľnosti predať. S poukazom na uvedené žalobu ako nedôvodnú zamietol.

2. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa odvolanie. Nesúhlasila s rozsudkom okresného súdu,
vytýkala mu nesprávne rozhodnutie a že vychádzal z rozsudkov českého Najvyššieho súdu, ktoré si
ale nesprávne právne vyložil. Uviedla, že vo všeobecnosti, keď Najvyšší súd ČR odkazoval, že hrubý

nepomer alebo nízka cena nestačí, že potrebné sú okolnosti, tak on neuviedol, aké okolnosti. Naše
slovenské súdy si to vykladali ako, že treba dokazovať zneužitie. Pritvrdili, že žalovaný by mal byť
znalá osoba. Lenže to nie je právne správne. Aj znalec si má právo dohodnúť cenu, nemôžeme ho
diskriminovať. Aj znalec si má právo dohodnúť cenu. Pokiaľ súdu neuznávajú hrubo podhodnotený
predaj pozemku za nemravný, tak ani znalec sa nemôže úžery dopustiť. Najskôr musí súd uznať, že

hrubo podhodnotený predaj pozemku je nemravný. Pri predaji prvých pozemkov dokonca sa nevedela
rozhodnúť, či to vôbec chce predať alebo nie, ale zakrátko sa rozhodla predať. Pri ďalších pozemkoch
jej telefonovali. Ona vychádzala z dedičskej listiny, čo je úradná cena, bola v tej veci nezorientovaná.
Oni to zneužili a navrhli jej extrémne nízke ceny. Navrhuje krajskému súdu, aby zopakoval dôkazy, aby
vypočul znalca Jána Žochňáka. Ona bola osobne za týmto znalcom a ten jej povedal, že kúpna zmluva je

nemravná a že pozemky plánované na stavbu sú oveľa hodnotnejšie, ako obyčajné poľnohospodárske
pozemky.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrili žalovaní v 1/ a 2/ rade. Uviedli, že nesúhlasia s odvolaním
a stotožňujú sa s rozsudkom okresného súdu, s jeho právnym záverom a vyhodnotením skutkových

zistení. Vykonaním žalobkyňou navrhnutých dôkazov by nezmenilo rozhodnutie vo veci. Považujú za
potrebné poukázať na to, že žalobkyňa sa v inom konaní vedenom Okresným súdom Námestovo pod
sp.zn. 9C/140/2013 žalobným návrhom, ktorý bol postavený na obdobných dôvodoch, ako predmetný
žalobný návrh, domáhala určenia vlastníckeho práva k iným nehnuteľnostiam v k.ú. V. voči žalovanému
v 3/ rade a žalovanému v 4/ rade, avšak neúspešne a jej žalobný návrh bol zamietnutý a Krajský súd v

Žiline i súd v Žiline, toto rozhodnutie potvrdil rozhodnutím č.k. 10Co/314/2014-123 zo dňa 18.12.2014.
Žalovaní v 1/ a 2/ rade navrhujú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalovaným
náhradu trov odvolacieho konania.4. Žalovaná v 3/ rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie je správne, vychádza zo zisteného skutkového stavu a zo správneho právneho posúdenia
veci. V konaní nebolo preukázané, že by kupujúci pri dojednávaní kúpnej zmluvy konali v rozpore

s dobrými mravmi. Žalobkyňa nebola nútená k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, nebola ani v tiesni, mala
dostatok času na to, aby si predaj premyslela. Žalobkyňa sa stavia stále do pozície osoby neznalej a
neskúsenej, čo je však v zjavnom rozpore s tým, ako vystupuje pred súdom a aké podania vo veci
podáva. Vo svojom odvolaní rozoberá niektoré právne predpisy a uvádza rozhodnutia Najvyššieho súdu
ČR, Ústavného súdu a súdu Spolkovej republiky Nemecko. V konaní uviedla, že od roku 2004 viedla

súdny spor so Slovenskou republikou a to bez právneho zastúpenia, pričom si naštudovala príslušné
predpisy. Žalobkyňa sa len tvári ako osoba neznalá a neskúsená, v snahe zvrátiť svoje rozhodnutie v
minulosti, predať predmetné pozemky. Ak si vedela naštudovať právne predpisy k sporu so Slovenskou
republikou, pripraviť žalobu a zastupovať sa, je nepravdepodobné, aby nevedela v čase rozhodovania
sa predať pozemky o tom, kde sa dá preveriť trhová cena pozemkov, resp. ich charakter. Mala dostatok
času na rozhodnutie, či vôbec pozemky predá a v akej cene. Ak tvrdí, že si sama neoverovala, či

kúpna cena je primeraná, táto skutočnosť ide na jej ťarchu. Je plne spôsobilou osobou, ktorá si sama
dokáže zistiť informácie k úkonom, ktoré mieni robiť. Nič jej nebránilo, aby si aj v čase rozhodovania
o predaji pozemkov rozhodné informácie zistila. Nikdy žiadnym spôsobom k podpisu kúpnej zmluvy
nebola nútená. Napadnutú zmluvu uzatvorila žalobkyňa až rok odo dňa, keď začala pozemky predávať
žalovaným v 1/ a 2/ rade. Jednalo sa teda o dostatočne dlhú dobu na zváženie takéhoto rozhodnutia a

zistenie potrebných informácii. Navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ust. § 379 CSP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario
v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP a toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne

správne.

6. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie pokiaľ ide o zamietnutie
žaloby. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci,

vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd.
Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

7. Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že predpokladom úspešnosti žaloby o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu a skutočnosť,
že žalovaný vec neprávom zadržuje a pri určovacej žalobe aj preukázanie naliehavého právneho záujmu
na žiadanom určení.

8. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam
z dôvodu absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 5.11.2010 pre rozpor s dobrými mravmi v
zmysle § 39 Občianskeho zákonníka vzhľadom na neprimerane nízku kúpnu cenu. Dobré mravy sú
objektívnou hodnotovou kategóriou. O tom, čo je a čo nie je v súlade s dobrými mravmi, nerozhoduje
názor jednotlivca, ale objektívne hľadisko, ktoré sa vyvodzuje z konkrétnych okolností. Skutočnosť,

či sa určitý právny úkon prieči dobrým mravom, musí byť preto zisťovaná vždy nezávisle od vôle
účastníkov daného právneho úkonu. Pri hodnotení toho, či je konkrétny právny úkon v súlade
s dobrými mravmi, je vždy potrebné prihliadať na čas, miesto a okolnosti, za ktorých došlo ku
konaniu. Podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy, ktorou sa prevádza vlastníctvo nehnuteľnosti, je
okrem presného vymedzenia nehnuteľnosti (údajmi z katastra nehnuteľnosti) aj určenie kúpnej ceny.

V súkromnom práve tak, ako správne poznamenal súd prvej inštancie, platí zásada zmluvnej voľnosti,
resp. zmluvnej slobody - teda zásada slobodne si vybrať svojho zmluvného partnera, slobodne si vybrať
typ zmluvy, ktorý so zmluvným partnerom uzavrieme, ako aj slobodne si určiť obsah zmluvy, teda aj
kúpnu cenu. Občiansky zákonník, ktorý upravuje kúpnu zmluvu, nelimituje výšku kúpnej ceny. V ust.
§ 589 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že cenu treba dojednať v súlade so všeobecne závažnými

právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná, pričom týmito všeobecne záväznými právnymi predpismi
sa rozumie najmä zákon č. 18/1996 Z.z. o cenách, ktorý však v zásade nereguluje dohadovanie výšky
ceny v súkromnoprávnych vzťahoch týkajúcich sa prevodu nehnuteľnosti. Platné právo teda v zásade
nezakazuje uzavrieť takú kúpnu zmluvu, kde kúpna cena medzi zmluvnými stranami je dohodnutá vovýške, ktorá nereflektuje reálnu trhovú hodnotu nehnuteľnosti, a to ani v prípade, ak je kúpna cena
dohodnutá extrémne nižšie, ako je hodnota nehnuteľnosti alebo naopak, extrémne vyššie. Dohodu
o kúpnej cene ponecháva zákon na zmluvné strany a v ich zmluvnej voľnosti ich neobmedzuje.

Napriek uvedenému však nemožno bez výhrad uzavrieť, že znevýhodnenej či poškodenej strane platné
právo nepriznáva žiadnu ochranu. Neprimerané protiplnenie však bez ďalšieho nemožno považovať
za rozporné s dobrými mravmi. K vyhláseniu rozpornosti s dobrými mravmi vždy musia v zmluvnom
procese pristúpiť ešte ďalšie vady. Teda právny úkon, kde jeden dostane podstatne viac, než získa
druhý, môže byť pre rozpor s dobrými mravmi vyhlásený za neplatný, ale len vtedy, ak týmto právnym

úkonom sledovali účastníci nemravný cieľ alebo tento úkon mal nemravné následky. Správne preto súd
prvej inštancie uviedol, že v zmysle § 39 OZ môže nastať situácia, že v dôsledku príliš nízkej kúpnej
ceny môže byť právny úkon, v danom prípade kúpna zmluva, v rozpore s dobrými mravmi, no nie je
tomu vždy. Samotná skutočnosť, že bola dohodnutá nízka cena, pokiaľ táto bola výsledkom zmluvného
jednania účastníkov konania tak, ako to bolo v preskúmavanej veci, sa neprieči dobrým mravom, pokiaľ
na uzatvorenie zmluvy nemá vplyv i okolnosť, v dôsledku ktorej by sa takéto konanie priečilo dobrým

mravom alebo sa takýmto postupom sledoval nemravný cieľ, čo ale v predmetnom konaní zistené
nebolo.

9. Postup súdu prvej inštancie pri vyhodnocovaní dôkaznej situácie bol správny. V konaní nebolo
preukázané, že by uzavretá kúpna zmluva medzi žalobkyňou a žalovanými v 1/ a 2/ rade, ktorou došlo

k prevodu predmetných nehnuteľností, bola v rozpore s dobrými mravmi, a teda nebolo preukázané, že
by išlo o absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 OZ. Za danej procesnej situácie odvolací súd
nepovažoval odvolacie námietky žalobkyne za dôvodné. Na základe vyššie uvedených skutočností a
dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

10. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s poukazom na ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaní v 1/, 2/ a 3/ rade boli v odvolacom konaní v plnom rozsahu
úspešnou stranou sporu, a preto bolo rozhodnuté, že majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia s
poukazom na ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)