Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 11, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316010432
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2316010432.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Jozefa Piknu a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci proti obžalovanému U. P. pre prečin
usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm.
h) Trestného zákona, o odvolaní prokurátora a poškodenej proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo
dňa 10.10.2018, č. k. 1T/98/2016 - 522 na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.4.2019 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie prokurátora a poškodenej S. Q., nar. XX.X.XXXX, z a
m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zo dňa 10.10.2018 Okresný súd Galanta, č. k. 1T/98/2016 - 522 podľa § 285
písm. b) Trestného poriadku oslobodil obžalovaného U. P. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta
pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.

h) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 16.08.2013 v čase o 19.20 hod. riadil samohybný pracovný stroj, zberaciu rezačku zn. John Deere
7380, EČV: KNM 417, VIN: 1Z07380YHDM513010 s nasadeným adaptérom na zber silážnej kukurice s
celkovou šírkou 3,44 m, po ceste č. III/5727 na úseku medzi obcami Čierna Voda a Nové Osady smerom
na obec Čierna Voda a to bez sprievodných vozidiel, pričom pri prechádzaní ľavotočivou zákrutou, ľavou
prednou stranou svojho stroja 0,6 m zasahoval do ľavého jazdného pruhu, po ktorom v tom čase v

smere od obce Čierna Voda na obec Nové Osady vykonával jazdu T. Q., na motocykli zn. Suzuki SV
650, EČV: SC 206AF, ktorý z nezistených príčin padol z motocykla a následne narazil do ľavej prednej
časti pracovného stroja, následkom nárazu utrpel mnohopočetné poranenia, ktorým na mieste podľahol,
obvinený svojim konaním porušil ustanovenie predpisu § 14 predpisu č. 464/2009 Z. z. - vyhlášky
Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o
prevádzke vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách, pričom obvinený používal pracovný stroj

v premávke na pozemných komunikáciách v rozpore s ustanovením § 8 zákona č. 135/1961 Zb. o
pozemných komunikáciách účinného v čase spáchania skutku,
pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku poškodenú S. Q. s jej nárokom na náhradu škody odkázal na
civilný proces.
K výroku o oslobodení obžalovaného okresný súd uviedol, že nakoľko pri vzniku následku spolupôsobilo

viac príčin (konanie obžalovaného a poškodeného), je potrebné hodnotiť osobitne každú príčinu, pokiaľ
ide o jej význam pre vznik následku a určiť jej dôležitosť pre následok, ktorý nastal.
V prípade obžalovaného prvostupňový súd nezistil to, že ako vodič rezačky John Deere by svojou jazdou
porušil dôležitú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ktorá okolnosť
by bola v príčinnej súvislosti so zavinením dopravnej nehody a spôsobením následku, smrti motocyklistu
T. Q..

Prvostupňový súd zistil, že v prípade používania cesty III. triedy, jazdou samohybného pracovné stroja,
zberacej rezačky zn. John Deere 7380 s celkovou šírkou 3,44 m, uvedené vozidlo nebolo sprevádzanésprievodnými vozidlami vybavenými zvláštnymi výstražnými svietidlami oranžovej farby a označené
špeciálnym označením a zároveň čiastočne zasahovalo do protismerného jazdného pruhu, predným
ľavým kolesom cca 0,60 m.

Prvostupňový súd však nemal za preukázané, že na užívanie tejto cesty, keďže sa jednalo o presun
poľnohospodárskych strojov a zariadení pri poľnohospodárskych prácach, by sa vyžadovalo povolenie
cestného správneho orgánu (s poukazom na ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. platné
v čase skutku - „Povolenie nie je potrebné pre vozidlá ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných
zborov a na presun poľnohospodárskych strojov a zariadení pri poľnohospodárskych prácach v rámci

obhospodarovaného územia.“).
Obžalovaný pri jazde s kosačkou v danom úseku vozovky porušil ustanovenie § 14 predpisu č. 464/2009
Z. z o prevádzke nadrozmerných vozidiel, pretože jeho vozidlo nebolo sprevádzané sprievodnými
vozidlami vybavenými zvláštnymi výstražnými svietidlami oranžovej farby a označené špeciálnym
označením.Otejtopovinnostivšakaninebolupozornenýsvojimzamestnávateľom,ktoréhopovinnosťou
bolo rešpektovať zákon.

Naproti tomu prvostupňový súd zistil, že zo strany vodiča motocykla boli porušené viaceré ustanovenia
zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, konkrétne
- § 3 ods. 2 písm. a) - správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť
alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému,
dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim

schopnostiam,
- § 3 ods. 2 písm. b) - poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia, §
16 ods. 1 - vodič je povinný rýchlosť jazdy prispôsobiť najmä svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla
a nákladu, poveternostným podmienkam, stavu a povahe vozovky a iným okolnostiam, ktoré možno
predvídať. Vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť,

na ktorú má rozhľad,
- § 41 ods. 3 - vodič iného vozidla je povinný podľa okolností znížiť rýchlosť jazdy alebo aj zastaviť
vozidlo, ak vozidlo uvedené v odseku 1 používa zvláštne výstražné svetlo oranžovej farby.
S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti dospel prvostupňový súd k záveru, že konanie
obžalovaného U. P. spočívajúce v jazde s vozidlom, ktoré čiastočne zasahovalo do protismerného

jazdnéhopruhucca0,60manebolovskutočnostivzmyslezákonasprevádzanésprievodnýmivozidlami
vybavenými zvláštnymi výstražnými svietidlami oranžovej farby a označené špeciálnym označením, nie
je možné jednoznačne a bez pochybnosti dať do príčinnej súvislosti so zavinením dopravnej nehody a
spôsobeným následkom, t.j. smrťou motocyklistu T. Q..
Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vodič motocykla pri jazde do pravotočivej zákruty

nerešpektoval viaceré ustanovenia zákona o cestnej premávke a vzhľadom aj na svoju neskúsenosť na
vzniknutú situáciu reagoval nesprávnou technikou jazdy, v dôsledku čoho s motocyklom počas brzdenia
prešieldoprotismernéhojazdnéhopruhu,kdedošlokjehopáduašmýkaniusapovozovkeažpookamih
nárazu motocykla do ľavého kolesa kosačky.
Na základe uvedeného mal prvostupňový súd za preukázané a ustálené, že motocyklista nebohý T. Q.

svojou nesprávnou technikou jazdy za súčasného porušenia ustanovení zákona o cestnej premávke
zapríčinil kolíznu situáciu, v dôsledku čoho utrpel rôzne mnohopočetné zranenia, ktorým na mieste
nehody podľahol.
Na základe uvedeného podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku prvostupňový súd obžalovaného U.
P. spod obžaloby Okresnej prokuratúry Galanta pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm.

a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona oslobodil, pretože skutok nie
je trestným činom.
Vzhľadom na oslobodzujúci rozsudok prvostupňový súd poškodenú S. Q. s nárokom na náhradu škody
odkázal na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie prokurátor (č. l. 519), ktoré odôvodnil na č. l.

536 - 537, ako i poškodená (č. l. 519), ktoré odôvodnila na č. l. 544. Obžalovaný sa vzdal práva podať
odvolanie.
V písomne odôvodnenom odvolaní prokurátor uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím
prvostupňového súdu o oslobodení obžalovaného, nakoľko podľa jeho názoru boli vykonanými
dôkaznými prostriedkami získané také dôkazy, ktoré preukazujú zavinené nedbanlivostné konanie

obžalovaného.
Vodič kosačky pri bežnej technike jazdy nemal možnosť nezasahovať za geometrický stred vozovky,
avšak vzhľadom k šírke kosačky a pri prejazde úseku zákruty so zníženými rozhľadovými pomermi
vznikala pre protiidúcich vodičov, pohybujúcich sa aj správnou technikou jazdy, kolízna situácia (a tov dôsledku zasahovania kosačky do protismerného jazdného pruhu). S ohľadom na uvedené možno
konštatovať, že pohyb kosačky v nehodovom úseku bol s ohľadom na šírku kosačky a šírku cesty z
technického hľadiska kolízny.

Podľa predpisu č. 349/2009 Z. z. predmetná kosačka presahovala najväčšiu prípustnú šírku. S ohľadom
na uvedené je možné pohyb danej kosačky, v danom nehodovom úseku, považovať za technicky
nesprávny, resp. vyvolávajúci vznik kolíznej situácie. Bez ohľadu na presnú rýchlosť motocyklistu na
začiatku nehodového deja v rozpätí od 61 km/h do 90 km/h, jednou z príčin dopravnej nehody bola
nesprávna technika jazdy vodiča kosačky (skutočnosť, že zasahoval do protismerného jazdného pruhu

cca 60 cm, čím dochádzalo k vzniku kolíznej situácie pri jazde v zákrute). Toto vozidlo malo byť
sprevádzané ako nadrozmerná preprava, nakoľko jeho šírka bola cca 3,44 m. Kosačka v čase nehody
zasahovala do protismeru a smerovala doprava. Týmto prvkom vyvolávala kolíznu situáciu protiidúcemu
vozidlu a v dôsledku toho bola príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska.
Prokurátor je toho názoru, že spoluzavinenie dopravnej nehody obžalovaným je jednoznačne
preukázané. Je nepochybné, že v dôsledku nesprávnej techniky jazdy obžalovaného vznikla kolízna

situácia, pričom nie je zrejmé, na základe čoho súd prvého stupňa ustálil záver, že poškodený T. Q.
svojou nesprávnou technikou jazdy zapríčinil kolíznu situáciu. Aj z doplnku k znaleckému posudku č.
1/2015 vyplýva, že míňanie sa s protiidúcou rezačkou, ktorá zasahuje do protismerného jazdného pruhu
(ako k tomu došlo v predmetnom prípade), nie je v cestnej premávke obvyklou dopravnou situáciu
a to najmä v prípade neprehľadnej zákruty. Pri takýchto podmienkach nie je možné vylúčiť tzv. efekt

„preľaknutia sa“.
S poukazom na všetky okolnosti nehodového deja je prokurátor toho názoru, že nesprávna technika
jazdy obžalovaného vyvolávajúca kolíznu situáciu bola jednoznačne v príčinnej súvislosti so vzniknutým
následkom. Samotná tragická nehoda bola z časti zapríčinená aj zavineným konaním obžalovaného,
ktorý vyvolal kolíznu situáciu, pričom jeho zavinenie nemôže byť vylúčené s poukazom na tú skutočnosť,

že u poškodeného došlo k efektu „preľaknutia sa“.
Je zrejmé, že spoluzavinenie dopravnej nehody zo strany obžalovaného bolo dostatočne preukázané
minimálne v zmysle naplnenia skutkovej podstaty prečinu usmrtenia podľa §149 odsek 1 Trestného
zákona.
Prokurátor vzhľadom na uvedené navrhol, aby krajský súd zrušil rozsudok Okresného súdu Galanta sp.

zn. 1T/98/2016 zo dňa 10.10.2018 a nariadil okresnému súdu, aby vec znovu prejednal a rozhodol.
V písomne odôvodnenom odvolaní poškodená uviedla, že sa plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
odvolania, ktoré podal prokurátor. Je toho názoru, že prvostupňový súd nesprávne a jednostranne
vyhodnotil vykonané dokazovanie na hlavných pojednávaniach v predmetnej trestnej veci vedenej proti
obžalovanému U. P., s tým že následne obžalovaného v plnom rozsahu oslobodil spod obžaloby a ju

ako poškodenú odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Je presvedčená, že kolíznu situáciu na vozovke, následkom ktorej došlo k smrteľnej nehode jej syna,
zapríčinil jednoznačne obžalovaný technikou svojej jazdy, čo potvrdilo aj znalecké dokazovanie, na čo
správne poukazuje aj prokurátor v odvolaní. Je pre ňu nepochopiteľné, na základe čoho sa v danom
prípade operuje tzv. efektom preľaknutia sa, pretože nie je možné preukázať exaktným spôsobom, že

k takémuto niečomu vôbec mohlo prísť.
Poškodená žiada, aby krajský súd vyhovel odvolaniu prokurátora, aby zrušil oslobodzujúci rozsudok
v celom rozsahu a prikázal súdu prvého stupňa, aby opätovne konal a rozhodol a to tak, že usmerní
prvostupňový súd k prehodnoteniu dokazovania s tým, že obžalovaný bude uznaný vinným a bude mu
uložený spravodlivý trest a zároveň bude zaviazaný k náhrade škody, ktorá bola z jej strany riadne a

včas uplatnená. Zároveň navrhla, aby odvolací súd prípadne využil možnosť a rozhodol, že vec po
zrušení a vrátení prvostupňovému súdu má byť prejednaná pred iným sudcom prvostupňového súdu.
K odvolaniu prokurátora sa vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Ivana Javora tak,
že má za to, že obžaloba neuniesla dôkazné bremeno i keď prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní
vykonal rozsiahle dokazovanie a vyhovel všetkým návrhom obžaloby na vykonanie dokazovania.

Odôvodnenie odvolania obžaloby považuje za účelové a nesprávne. Prokuratúra v odvolaní poukazuje
na skutočnosť, že obžalovaný s kosačkou jazdil v úseku zákruty. Z vykonaného dokazovania, najmä
obhliadky miesta nehody jednoznačne vyplýva, že k zrážke vozidiel došlo z pohľadu jazdy obžalovaného
pred ľavotočivou zákrutou, teda ešte na rovnom úseku cesty. Naopak, z pohľadu jazdy motocykla k
zrážke došlo po prejdení pravotočivej zákruty, kde práve poškodený pri prejazde zákrutou prešiel s

motocyklom do protismeru.
Ak by poškodený - motorkár dodržiaval všetky obmedzenia a povinnosti, bezkolízne by sa minuli,
dokonca by bezkolízne zastavil vo svojej jazdnej dráhe. Žiadnu kolíznu situáciu obžalovaný nevytváral.Naviac, z dôvodu rozmerov kosačky bola kosačka vybavená výstražnými oranžovými svetlami, majákmi,
ktoré poškodený mohol vidieť včas a bol povinný na tieto výstražné svetlá reagovať.
V prípade správnej techniky jazdy poškodeného by nedošlo k jeho pádu z motocykla a k následnému

prejdeniu do protismeru, do jazdnej dráhy obžalovaného. Poškodený svojou technikou jazdy závažným
spôsobom porušoval viacero pravidiel cestnej premávky, čím primárne vytváral nebezpečnú situáciu pre
seba, ako aj iných účastníkov cestnej premávky.
Obžaloba nekriticky opomenula, že v smere jazdy poškodeného - motorkára, bola cesta označená
výstražnou dopravnou značkou A1a - Zákruta vpravo. Táto dopravná značka upozorňovala

poškodeného na smerový oblúk vpravo (zákrutu), kde si bezpečný prejazd vyžadoval výrazné zníženie
rýchlosti jazdy. Napriek tomu poškodený motorkár vchádzal do zákruty rýchlosťou až 90 km/h, keď
rýchlosť primeraná rozhľadu v zákrute bola maximálne 75 km/h. Poškodený motorkár mal povinnosť v
zmysle ustanovenia § 41 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke pribrzdiť už v momente, keď mohol
vidieť oranžový maják na kosačke.
Ak by si motorkár plnil zákonné povinnosti vodiča, reagoval by na výstražnú dopravnú značku už pred

zákrutou „Pozor zákruta“, jazdil bližšie pri pravom okraji svojho jazdného pruhu, dbal na zvýšenú
opatrnosť voči vozidlám so zapnutým oranžovým majákom, sledoval situáciu na vozovke a prispôsobil
rýchlosť svojim schopnostiam a rýchlosti primeranej dohľadu za zákrutu, mohol sa bezpečne s kosačkou
minúť, alebo mohol bezpečne zastaviť pred kosačkou. Bezpečne znamená, nenáhlym konaním, teda
bez nebezpečenstva mohol pokračovať v jazde popri kosačke, či pred kosačkou zastaviť, čo nebolo

nevyhnutné.
Podľa obhajoby je jednoznačne a bez pochýb preukázané, že jedine nesprávne konanie, nesprávna
technika jazdy poškodeného motorkára Q. spôsobila dopravnú nehodu, vyvolala pád motocykla a
motorkáranavozovkuanásledneneovládateľný,nekontrolovateľnýpohybmotocykladoprotismeru,kde
celým svojim objemom vošiel do protismeru pod kosačku obžalovaného. Poškodený doslova vysokou

rýchlosťou „vyletel“ zo zákruty, dostal šmyk, prešiel do protismeru, kde v jazdnej dráhe kosačky spadol
pod kosačku. Obžalovaný nemal žiadnym spôsobom možnosť zrážke zabrániť. Žiaden dôkaz nepotvrdil,
či prípadné chýbajúce sprievodné vozidlo by ovplyvnilo nesprávnosť jazdy poškodeného, či v prípade
jazdy sprievodného vozidla poškodený by znížil rýchlosť jazdy a zvýšil pozornosť a venoval sa vedeniu
motocykla viac ako tomu v skutočnosti bolo. Je preukázané, že poškodený nereagoval na kolónu

traktorov s oranžovými majákmi a tak žiadnym spôsobom nerešpektoval ustanovenie § 41 ods. 3 zákona
č. 8/2009 o cestnej premávke, keď na rovnom úseku cesty pred pravotočivou zákrutou nebral žiadny
ohľad na kolónu vozidiel so zapnutým výstražným svetlom oranžovej farby, neznížil rýchlosť jazdy
vôbec. Obžaloba nepreukázala, že práve osobné vozidlo - sprievodné vozidlo by donútilo poškodeného
zvýšiť opatrnosť a znížiť rýchlosť jeho jazdy a tak zabrániť zrážke s kosačkou, keď poškodený vôbec

nereagoval na výstražné svetlá - majáky zapnuté na vozidlách tvoriacich kolónu a už vôbec nereagoval
na výstražné svetlá - majáky zapnuté na kosačke obžalovaného, ktorú kosačku s majákom mohol vidieť
už na vzdialenosť 92 m.
Poškodený nebral ohľad ani na profil cesty, po ktorej jazdil, teda zákrutu, do ktorej vchádzal a svoju
rýchlosť jazdy vôbec neprispôsobil rýchlosti primeranej rozhľadu, ktorá bola podľa znalca 75,5 km/

h. Poškodený vôbec nevidel, čo je za zákrutou, napriek tomu rýchlosť neznížil. Poškodený porušil aj
povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 8/2009, nakoľko nejazdil pri pravom okraji
vozovky, ale zákrutu prechádzal takmer pri stredovej čiare.
Nie sú žiadne pochybnosti o technike jazdy poškodeného, naopak, je preukázané, že ak by poškodený
rešpektoval uložené povinnosti, jazdil by teda primeranou rýchlosťou a pri pravom okraji vozovky, úplne

bezpečne by sa vozidlá vzájomne minuli.
Poškodený teda nerešpektoval a neposlúchol pokyn z výstražnej dopravnej značky - § 3 ods. 2 písm. b)
zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“),
rýchlosť jazdy neprispôsobil svojim schopnostiam - § 16 ods. 1 prvá veta zákona, jazdil neprimeranou
rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť motorku na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad - § 16 ods. 1

posledná veta zákona, nejazdil pri pravom okraji vozovky - § 9 ods. 1 zákona, neznížil rýchlosť jazdy, ak
vozidlo použilo zvláštne výstražné svetlo oranžovej farby - § 41 ods. 3 zákona a nesplnil si všeobecnú
povinnosť a nesprával sa ohľaduplne a neprispôsobil svoje správanie situácii v cestnej premávke a
svojimschopnostiam-§3ods.2,písm.a)zákona(videlkolónuprotiidúcichpoľnohospodárskychvozidiel
so zapnutými oranžovými svetlami).

Práve porušenie uvedených povinností poškodeným Q. bolo v príčinnej súvislosti so vznikom a
priebehom a následkom predmetnej dopravnej nehody a preto nesprávna technika jazdy poškodeného
bola primárnou a zásadnou príčinou predmetnej dopravnej nehody.Z uvedených dôvodov obhajoba navrhla, aby odvolací súd odvolanie prokurátora v zmysle ustanovenia
§ 319 Trestného poriadku zamietol.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 (podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala
alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo
podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné) alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 (súd
rozhodol v nezákonnom zložení, obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby,
alebo hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené

zákonné podmienky), preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným vo vyššie citovanom ustanovení Trestného
poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podali procesné strany na to oprávnené,

pričom tak urobili v lehote ustanovenej v zákone a dospel k zisteniu, že odvolanie prokurátora ako i
poškodenej nie sú dôvodné.
Krajský súd v prvom rade konštatuje, že okresný súd po obdržaní obžaloby vykonal všetky dôkazy
potrebné pre objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne a v ich súhrne
podľa pravidiel uvedených v § 2 odsek 12 Trestného poriadku a následne sa dopracoval k správnemu

rozhodnutiu.
Následne v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods.
1 Trestného poriadku uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel. Rovnako tak uviedol, akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných
dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, ako sa okresný

súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení Trestného zákona v otázke viny respektíve neviny
obžalovaného.
Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je presvedčivé, nakoľko vychádza
zo skutkového stavu ako bol zistený na hlavnom pojednávaní, preto proti nemu nemá podstatné výhrady

a odôvodnenie napadnutého rozsudku si osvojuje a v podrobnostiach na toto odôvodnenie odkazuje.
Odvolací súd ustálil, že okresný súd nepochybil pri postupe v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti
potrebné pre rozhodnutie v predmetnej trestnej veci. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní
dostatočne dokazovanie, správne vyhodnotil všetky zákonné dôkazy.
Krajský súd sa stotožnil z názorom okresného súdu ako i s argumentáciou obhajoby uvádzanou jednak

na hlavnom pojednávaní ako i vo vyjadrení k odvolaniu prokurátora, že konanie obžalovaného U.
P. spočívajúce v jazde s vozidlom, ktoré čiastočne zasahovalo do protismerného jazdného pruhu
cca 0,60 m a nebolo v zmysle zákona sprevádzané sprievodnými vozidlami vybavenými zvláštnymi
výstražnými svietidlami oranžovej farby a označené špeciálnym označením, nie je možné jednoznačne
a bez pochybnosti dať do príčinnej súvislosti so zavinením dopravnej nehody a spôsobeným následkom,

t.j. smrťou motocyklistu T. Q..
V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje ako priama väzba javov
(objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Atribútom
príčinnej súvislosti je „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne)
predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný,

neprerušený.
Ajpodľaodvolaciehosúdubolovkonanípreukázané,žepoškodenýporušilviacerodôležitýchpovinností
kladených mu zákonom o cestnej premávke, ktoré uvádzal v odôvodnení rozsudku aj prvostupňový
súd a poukázala na ne aj obhajoba vo svojom vyjadrení. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že ak
by poškodený dodržal čo i len niektoré ním porušených ustanovenia zákona o cestnej premávke, i

napriek tomu, že obžalovaný za absencie sprievodných vozidiel ľavou prednou stranou svojho stroja
0,6 m zasahoval do ľavého jazdného pruhu, kolízia by nevznikla. Nebolo preukázané, že chýbajúce
sprievodné vozidlá boli v priamej príčinnej súvislosti so vznikom dopravnej nehody.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd považoval napadnutý rozsudok za správny a
zákonný v oboch jeho výrokoch, preto odvolanie okresného prokurátora podľa § 319 Trestného poriadku

zamietol ako nedôvodné.
Vo vzťahu k odvolaniu poškodenej, krajský súd uvádza, že táto sama v odôvodnení svojho odvolania
správne uviedla, že čo do viny jej v danom prípade trestný poriadok nepriznáva právo podať odvolanie.S poukazom na ustanovenie § 308 odsek 1 Trestného poriadku sa odvolací súd ani nemohol zaoberať
jej argumentáciou vo vzťahu k vine obžalovaného, uvedenou v odôvodnení ňou podaného odvolania.
Vzhľadom k tomu, že okresný súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, správne rozhodol v zmysle §

288 ods. 3 Trestného poriadku, keď poškodenú S. Q. s jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný
proces a preto krajský súd aj odvolanie poškodenej podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.