Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, April 17, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžfk/23/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2017200111
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Rumana

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:2017200111.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.

Ivana Rumanu a sudcov Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci
sťažovateľa (pôvodne žalobcu): AL Agroservis, s.r.o., so sídlom 1093 Vydrany 930 16, IČO: 36 280 208,
právne zastúpený: JUDr. Tibor Szakál, advokát, so sídlom Hlavná 26/5, 929 01 Dunajská Streda, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100304845/2017 zo dňa 15. februára 2017, v
konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/17/2017-80
zo dňa 28.06.2018, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti rozsudku
Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/17/2017-80 zo dňa 28.06.2018 z a m i e t a.

Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 100304845/2017 zo dňa 15. februára 2017, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona
č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 1670600/2016 zo

dňa 03.11.2016, ktorým bol podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určený rozdiel v sume 37 162,06
eura, zdaňovacie obdobie október 2011 žalobcovi ako daňovému subjektu.
2.Zobsahuadministratívnehospisukrajskýsúdzistil,žeDaňovýúradTrnava,pobočkaDunajskáStreda
vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu
z dodávateľských faktúr od dodávateľa spoločnosti BELIEF s.r.o. za zdaňovacie obdobie október 2011,
o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9210401/5/4014581/2013 Sche zo dňa 3.9.2011. Správca dane

zistil,žeodvolávajúcivzdaňovacomobdobíoktóber2011siuplatnilnároknaodpočítaniedanezpridanej
hodnoty aj z faktúr vystavených daňovým subjektom BELIEF, s.r.o., Jesenského 5026/13A, 929 01
Dunajská Streda ktorými bola vyfakturovaná repka: faktúrou č. 1182011 (interné číslo FP1110006) zo
dňa 17.10.2011 (dátum dodania: 17.10.2011), množstvo 33,00 t, v sume 16 830,00 eur, z toho základ
dane 14 025,00 eur a 20% DPH 2 805,00 eur; faktúrou č. 1192011 (interné číslo FP1110007) zo dňa
18.10.2011 (dátum dodania: 18.10.2011), množstvo 58,18 t, v sume 29 671,80 eura, z toho základ
dane 24 726,50 eura a 20% DPH 4 945,30 eura; faktúrou č. 1202011 (interné číslo FP1110008) zo dňa

20.10.2011 (dátum dodania: 20.10.2011), množstvo 189,04 t, v sume 95 276,16 eura, z toho základ
dane 79 396,80 eura a 20% DPH 15 879,36 eura, faktúrou č. 1212011 (interné číslo FP1110009) zo dňa
21.10.2011 (dátum dodania: 21.10.2011), množstvo 63,94 t, v sume 32 225,76 eura, z toho základ dane
26 854,80 eura a 20% DPH 5 370,96 eura; č. 1222011 (interné číslo FP1110010) zo dňa 24.10.2011(dátum dodania: 24.10.2011), množstvo 24,52 t, v sume 12 358,08 eura, z toho základ dane 10 298,40
eura a 20% DPH 2 059,68 eura; faktúrou č. 1232011 (interné číslo FP1110011) zo dňa 25.10.2011
(dátum dodania: 25.10.2011), množstvo 72,64 t, v sume 36 610,56 eura, z toho základ dane 30 506,80

eura a 20% DPH 6 101,76 eura.

3. Krajský súd konštatoval, že správca dane rozsiahlym a podrobným dokazovaním zisťoval skutočnosti
rozhodné pre právne posúdenie veci a podľa názoru správneho súdu je takto zistený skutkový stav
dostatočným základom pre vyvodenie záveru, že deklarovaný tovar -repka olejná nebola dodaná

žalobcovi osobou uvedenou na faktúre, t. j. spoločnosťou BELIEF, s.r.o. Krajský súd pri uvedenom
závere vychádzal práve z výsledkov preverovanej prepravy tovaru, ktoré nepreukázali, že tovar bol v
držbe spoločnosti BELIEF, s.r.o. Tento záver nie je spôsobilá zmeniť ani výpoveď T., ktorá potvrdila,
že faktúry pre žalobcu vystavila a spoločnosť BELIEF, s.r.o. tento tovar žalobcovi dodala, a to z
dôvodu, že toto tvrdenie nemalo na základe vykonaného dokazovania materiálny podklad. Správca
dane práve vykonaným dokazovaním, ktorým nebolo preukázané, že by spoločnosť BELIEF, s.r.o.

vlastnila deklarovaný tovar, spochybnil splnenie hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie práva
žalobcu na odpočítanie dane a to práve z faktúr, ktoré spoločnosť BELIEF, s.r.o. ako dodávateľa tovaru
deklarovali. Následne došlo k presunu dôkazného bremena na žalobcu, ktorý mal na základe tohto
oprávneného spochybnenia vlastníckeho práva spoločnosti BELIEF, s.r.o. k deklarovanému tovaru,
preukázať, že táto spoločnosť skutočne dodaný tovar vlastnila, ktorá skutočnosť by mala za následok

preukázanie, že tejto spoločnosti vznikla daňová povinnosť. Z uvedených dôvodov preto správny súd
nesúhlasí s námietkou žalobcu, že ho správca dane neprimerane zaťažil vo vzťahu k preukázaniu
skutočností rozhodných na uplatnenie práva na odpočítanie dane. Žalobca za účelom preukázania
zdaniteľných plnení doložil daňové doklady, ktorých vierohodnosť a pravdivosť bola zo strany správcu
dane spochybnená, pričom daňovému subjektu sa nepodarilo preukázať opak. Správny súd v tejto

súvislosti zdôrazňuje, aj za podpory ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (pozri napríklad rozsudok
NS SR sp. zn. 3Sžfk/13/2016 z 21. marca 2018), že samotným predložením faktúry a účtovaných
dokladov ešte nie je vyčerpané dôkazné bremeno daňového subjektu, keďže faktúra a účtovné doklady
predstavujúlenformálnedokladyovykonanípredmetnéhoobchodu,pričomnepreukazujújehoskutočnú
realizáciu. Realizáciu zdaniteľného obchodu je tak daňový subjekt v rámci svojho dôkazného bremena

povinný preukázať aj inými bežnými dokladmi používanými v obchodnom styku, ktoré preukazujú reálne
uskutočneniepredmetnéhoobchodu,svedeckýmivýpoveďami,prípadnečímkoľvek,čobypreukazovalo
reálnosť samotného obchodu, čím sa má pochopiteľne na mysli aj realizovanie obchodu osobou
uvedenou na faktúre. Práve z dôvodu, že v danom prípade došlo k reálnemu spochybneniu skutočného
dodávateľa deklarovaného tovaru zo strany správcu dane, dôkazné bremeno sa presunulo na žalobcu,

ktorý mal následne preukázať opak. Práve z dôvodu opodstatneného presunu dôkazného bremena zo
správcu dane na žalobcu, nie je možné na daný prípad aplikovať rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Sžf/l/2011 (žalobca mal zrejme na mysli rozhodnutie 3Sžf/l/2010).

4. Krajský súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania dane z pridanej

hodnoty z predložených faktúr (§ 49 ods. 1 a 2, § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH). Z uvedeného
dôvodu správca dane a následne žalovaný tým, že žalobcovi určili rozdiel dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie október 2011 vo výške 37 162,06 eur rozhodli vecne správne. Podľa názoru
správneho súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa
podrobnevysporiadalsodvolacíminámietkami,rozhodnutiejezaloženénanáležitézistenomskutkovom

stave veci, ktorý skutkový stav zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu a v daňovom konaní
nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP
zamietol.

5. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ v zastúpení advokátom včas kasačnú sťažnosť. Zásadnou
spornou otázkou medzi účastníkmi konania je posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom
vyplývajúcim z ust. § 24 ods. l písm. b) Daňového poriadku, v ktorom prípade žalobca tvrdí, že došlo
k neprimeranému prenosu dôkazného bremena na žalobcu. Ďalším zásadným žalobným bodom bolo,
že skutkový stav zistený správcom dane bol nedostatočný na riadne posúdenie veci, a preto žalobca

navrhoval doplniť dokazovanie vykonaním konkrétnych dôkazov.

6. Preukázanie nákupov obchodnej spoločnosti BELIEF s.r.o. od obchodných iných spoločností je
dôkazným bremenom správcu dane, ktorý sa pridržiava absolútnosti požiadavky, pokiaľ ide o povinnosťdaňového subjektu preukazovať skutočnosti, na ktoré bol správcom dane vyzvaný v priebehu konania
(§ 24 ods. l písm. b) daňového poriadku). Sťažovateľ tvrdil, že táto zákonná povinnosť daňovníka
má svoje rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora a judikatúrou Najvyššieho súdu SR ohraničené

medze. Vo viacerých rozsudkoch (5Sžf/22/2009, 3Sžf /1/2010) bol vyslovený právny názor záväzný pre
postup a rozhodovanie správcu dane, že cit. „v zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové
subjekty sledovali a kontrolovali výrobné a obstarávacie procesy u iných subjektov, a to najmä z toho
dôvodu, že zákon nedáva im právne prostriedky na sledovanie týchto procesov“. Teda dožadovať sa
od žalobcu identifikácie predchádzajúceho vlastníka tovaru pred dodávateľom nemá oporu v zákone

(keby ho žalobca vedel identifikovať, potom by uzatváral určite cenovo výhodnejšiu obchodnú zmluvu
priamo s týmto vlastníkom tovaru). Nositeľom oprávnení, t. j. sledovania a kontrolovania výrobných a
obstarávacích procesov u iných daňových subjektov, predchádzajúcich dodávateľov predchádzajúcich
vlastníkov - obchodných partnerov, nie je kontrolovaný daňový subjekt, preto správca dane si musí pri
vedení dokazovania, pri hodnotení dôkazov uvedomiť rozsah reálnych zákonných práv a oprávnení
kontrolovaného daňového subjektu voči iným daňovým subjektom pri vstupovaní do obchodných

kontraktov a ich realizácii. Z ustanovení zákona vyplýva záver, že dôkazné bremeno znáša daňový
subjekt len ku skutočnostiam, ktoré sám tvrdí.

7. Správca dane sa celý čas domáhal od daňového subjektu písomností, t .j. dokladov BELIEF s.r.o.
(ktoré daňový subjekt nikdy nemal, nemohol mať a ani si ich od BELIEF s.r.o. nemohol zákonným

spôsobom vyžiadať na rozdiel od správcu dane - lebo daňovník na to zákonné oprávnenie nemá),
ktoré mali byť podľa vyjadrenia bývalej konateľky BELIEF s.r.o. Prisky Csibovej odovzdané novému
spoločníkovi a konateľovi obchodnej spoločnosti BELIEF s.r.o., Ladislavovi Surányimu pri prevode
celého obchodného podielu BELIEF, s.r.o., na Ladislava Surányiho.7.7.2012. Správca dane mal až do
leta 2015 čas tri roky na to, aby nového konateľa vypočul a zabezpečil príslušné spisové podklady.

8. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa písomne nevyjadril.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý
rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v

zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň
vyhláseniarozhodnutiabolzverejnenýminimálne5dnívoprednaúradnejtabulianainternetovejstránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).

10. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že správca dane preveroval dopravu predmetného tovaru

(repky), ktorý vyfakturovala spoločnosť BELIEF, s.r.o. sťažovateľovi za zdaňovacie obdobie október
2011. Správca dane zaslal výzvy Národnej diaľničnej spoločnosti a.s. Bratislava a žiadosti o
medzinárodnú výmenu informácií do Maďarska. Žalovaný údaje uviedol aj v svojom rozhodnutí, v
tabuľke na s. 5 napadnutého rozhodnutia. Príjemcom tovaru v sklade v o Veľkom Blahove boli
spoločnosti Start Team, s.r.o. ,Dunajská Streda A&N Cosmetic Slovakia Group, s.r.o., Bratislava. V

daňovom konaní nebola preukázaná skutočnosť, že by spoločnosť BELIEF s.r.o. disponovala týmto
tovarom ako vlastník. Svedkyňa Priska Csibová (bývalá konateľka BELIEF, s.r.o) vo svedeckej výpovedi
pred správcom dane dňa 14,11.2012 do zápisnice o ústnom pojednávaní č. 9210401/5/3340163/2012/
Sche uviedla, že spoločnosť BELIEF, s.r.o. nemala vlastné skladové priestory.

11. Kasačný súd konštatuje, že v konaní neboli naplnené skutočnosti pre presun dôkazného bremena
na správcu dane v zmysle výkladových princípov z rozsudku najvyššieho súdu vo veci Iron Club sp. zn.
3Sžf/1/2011 ASPI JUD 65295 SK. Presun dôkazného bremena na správcu dane v judikovanom prípade
sa týkal dodania tovaru, kedy daňový subjekt fyzicky disponoval tovarom a mal k nemu vystavenú
faktúru. Prenos dôkazného bremena v zmysle rozsudku 3Sžf/1/2011 nemožno aplikovať na daný prípad

žalobcu.

12. Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu.
Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov,
ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci

daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 zákona č. 563/2009
Zb.). Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ § 49 ods.
2 zák. č. 222/2004 Z. z.), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos
dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrouvnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Správca dane a ani správny
súd nemôžu žalobcovi určovať, aké dôkazy mal predložiť na preukázanie ním tvrdených skutočností.

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky
žalobcu vznesené v kasačnej sťažnosti za nedôvodné, a preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa
§ 461 SSP zamietol.

14. O trovách kasačného konania rozhodol podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s ustanoveniami § 167

ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP a contrario tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania
z dôvodu neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania zo zákona
nevyplýva.
15. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.