Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Galanta

Judgement was issued by JUDr. Eva Foltánová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10Cb/48/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313214110
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2313214110.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v právnej veci žalobcu: BEIJER REF Slovakia, s.r.o., so sídlom Krajná 29,

Bratislava, zast.: FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 2, Bratislava, konajúca JUDr.
Danielom Futejom, proti žalovanému: Q.. W. X., K.. XX.X.XXXX, O. B. XXX/X, Š., zastúpený: TIMAR &
partners, s.r.o., advokátska kancelária, Štúrova 42, Šaľa, o zaplatenie 6.453,23 eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť 653,23 Eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
653,12 Eur od 25. januára 2013 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V ostatnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v rozsahu 70 % trov konania, ktorú sumu určenú
samostatným uznesením je povinný zaplatiť žalobca žalovanému do troch dní od právoplatnosti
uznesenia o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou na tunajšom súde prostredníctvom svojho právneho zástupcu 30. mája
2013 žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie náhrady škody vo výške 6 453,23,-Eur s 8,75 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 6 453,23,-Eur od 23. januára 2013 do zaplatenia a uplatnil si náhradu

trov konania.
2. Žalobu skutkovo vymedzil tak, že žalobca so žalovaným uzavrel Zmluvu o vedení účtovnej a daňovej
evidencii / ďalej len zmluva / na dobu neurčitú počnúc od 1. augusta 2012. Žalovaný žalobcovi oznámil
listom z 27. decembra 2012 zánik svojho živnostenského oprávnenia na poskytovanie služieb v oblasti
vedenia účtovníctva, z ktorého dôvodu žalobca oznámil zánik účinnosti zmluvy k 18. decembru 2012,
napriek dojednaným dôvodom ukončenia účinnosti zmluvy. Týmto konaním žalobcu vznikla žalovanému
škoda tým, že musel vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti žalovaného vo výške 6 700,-Eur,

ktorá spočíva v nákladoch na odmenu účtovníka, vrátane vykonania opráv, prípravy ročnej uzávierky a
daňového priznania, konsolidáciu údajov a prípravy správy pre materskú spoločnosť, cestovné náklady
konateľa a náhrady za ubytovanie a právne zastúpenie v zmysle vyčíslenia žalobcu. Žalovaný žalobcovi
zaslal faktúru č. 120100158 zo 17. decembra 2012 za poskytnuté služby v mesiaci december 2012
vo výške 246,77,-Eur. Žalobca následne vyzval žalovaného na zaplatenie 6 453,23,-Eur po započítaní
pohľadávok.
3. Po právnej stránke žalobca žalobu odôvodnil podľa § 373 Obchodného zákonníka / ďalej len ObZ /,

§ 384 ods. 1 a § 380 ObZ.
4. Spolu so žalobou žalobca súdu zaslal oznámenie o zániku živnostenského oprávnenia, zmluvu o
vedení účtovnej a daňovej evidencii, faktúry, návrh na stretnutie o započítaní pohľadávok.5. Žalobca podaním z 31. júla 2013 súdu zaslal zmenu návrhu na začatie konania, v zmysle ktorého
žiadal súd, aby zaviazal žalovaného žalobcovi zaplatiť 4 308,16,-Eur s 8, 75 % ročným úrokom
z omeškania zo sumy 4 308,16,-Eur od 23. januára 2013 do zaplatenia. Vzniknutú škodu vyčíslil

nasledovne:
- cestovné náhrady konateľa vo výške 353,-Eur
- náhrada za ubytovanie vo výške 373,25,-Eur / 7 nocí Hotel Bratislava /
- náhrada služobného motorového vozidla vo výške 819,08,-Eur / nafta, leasing, diaľničná známka, 2
690 km /

- odmena účtovníka vo výške 1 080,-Eur / za mesiac december 2012 a január 2013 /
- vypracovanie ročnej uzávierky a daňového priznania za rok 2012 vo výške 720,-Eur
- právne zastúpenie vo výške 1 209,60,-Eur. Predmetná suma bola znížená o sumu 246,77,-Eur, ktorá
predstavovala úhradu za služby poskytnuté žalovaným za mesiac december 2012.
6. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným oznámením zo 17. októbra 2013
súdu oznámil, že nárok žalobcu neuznáva , čo do právneho dôvodu, ako aj výšky a žiadal žalobu v plnom

rozsahu zamietnuť. Mal za to, že žalobca definoval porušenie povinnosti ako ukončenie zmluvného
vzťahu, a teda realizáciu práva, ktoré nikdy nemôže byť porušením povinnosti zakladajúcim nárok na
náhradu škody. Pokiaľ žalobca nepreukáže porušenie povinnosti, nemôže byť daná ani škoda a ani
príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a škodou.
7. Súd vo veci vypočul strany, navrhnutých svedkov, oboznámil sa s podstatným obsahom spisu a zistil

tento skutkový a právny stav vo veci.
8. Žalobca je obchodnou spoločnosťou podnikajúcou pod obchodným menom od 17. septembra 2013
BEIJER REF Slovakia, s.r.o. so sídlom Krajná 29, Bratislava 821 04, zapísaná v obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, volžka číslo 92876/B.
9. Žalovaný bol zapísaný do živnostenského registra. Svoju činnosť ukončil 19. decembra 2012.

10. Konateľ žalobcu dal do pozornosti súdu, že zamestnanci firmy koncom roka čerpajú dovolenky,
a tak to bolo aj na konci roka 2012, keď zamestnanci si čerpali dovolenku od 20. decembra 2012 do
2. januára 2013. O tom, že žalovaný dal výpoveď zo zmluvy sa dozvedel 2. januára 2013. Začiatkom
decembra upozornil žalovaného, že do 11. januára 2013 musí urobiť finančnú uzávierku a výkazy do
Švédska. Žalovaný nepripravil výkazy pre matku do Švédska napriek mailovej komunikácii, a preto

oslovil firmu, ktorá pre žalobcu pracovala do roku 2012 za účelom vykonania výkazov pre firmu do
Švédska. Konateľ žalovaného videl porušenie povinnosti u žalovaného v tom, že v rozpore so zmluvou
dal žalobcovi výpoveď. Konateľ žalobcu vysvetlil , čo znamená spracovanie účtovnej agendy tak, že
pracovníčky pani I. U. O. vystavovali faktúry a úlohou žalovaného bolo kontrolovať tieto faktúry. V oblasti
účtovníctvaúlohoužalovanéhobolohlásiťDPH,mzdyavypracovaniefinančnejuzávierkyareportovanie

do Švédska. Žalovaný mal povinnosť reportovať správy jedenkrát do mesiaca, a to spravidla vždy do
10-teho dňa za predchádzajúci mesiac. Poukázal na to, že žalovanému zaslal mail s tým, že prevádzka
bude zatvorená, o čom žalovaný mal vedomosť a že do 11. januára 2013 je potrebné pripraviť report na
uzávierku do Švédska. Vysvetlil pojem účtovná evidencia január 2013 tak, že táto spočíva v kontrole
faktúr za obdobie od 1. augusta 2012 do konca mesiaca december 2012 + report + daňové priznanie za

rok 2012.Podľa konateľa žalobcu podľa uzavretej zmluvy mal žalovaný dať výpoveď, tak že táto by bola
ukončená do konca januára 2013 a od 1. februára 2013 by mal mať novú firmu, ktorá by vykonávala
práce pre žalobcu. Ďalej uviedol, že na prevádzku do Vlčian chodil jedenkrát za tri týždne na dva, tri dni.
Nevedel povedať, aké právne služby poskytol právny zástupca žalobcu v zmysle vystavenej faktúry.
11. Strany uzavreli Zmluvu o vedení účtovnej a daňovej evidencie 1. augusta 2012, pričom v článku II.

vymedzili predmet zmluvy, ako záväzok zhotoviteľa mesačne spracovať účtovnú agendu objednávateľa
v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy a príslušnými právnymi predpismi. Zhotoviteľ v bode 2. článku II.
zmluvy sa zaviazal mesačne spracovať účtovnú evidenciu objednávateľa a zostavovať účtovnú závierku
za objednávateľa, ako aj spracúvať daňovú evidenciu objednávateľa. Zmluva bola uzavretá na dobu
neurčitú, počnúc od 1. augusta 2012. Zmluvné strany sa dohodli, že účinnosť zmluvy je možné ukončiť:

a/písomnouvýpoveďoudoručenoudruhejstrane,atoajbezuvedeniadôvodu,pričomsazmluvnéstrany
dohodli, že výpovedná lehota je jeden mesiac a začína plynúť prvý deň nasledujúceho kalendárneho
mesiaca po doručení výpovede
b/ odstúpením od zmluvy, ktoré nadobúda účinnosť dňom jeho doručenia zmluvné strany sa dohodli,
že dôvodom na odstúpenie od tejto zmluvy je podstatné porušenie povinnosti zmluvných strán

na základe tejto zmluvy, ktorými sa rozumie v prípade porušenia povinnosti zo strany zhotoviteľa:
omeškanie objednávateľa s úhradou odmeny zhotoviteľa o viac ako 30 dní po jej splatnosti, ako aj
neposkytnutie dokladov potrebných na spracovanie agendy zhotoviteľovi zo strany objednávateľa, na
ktorých predloženie bol objednávateľ zhotoviteľom vyzvaný.12. Žalovaný žalobcovi zaslal faktúru s dátumom vyhotovenia 17. decembra a dátumom splatnosti 2.
januára 2013 na sumu 246,77,-Eur za vedenie účtovníctva v mesiaci december 2012.

13. Žalobca predložil faktúru č. 2013/23 so splatnosťou 27. február 2013 za právne služby poskytnuté
v mesiaci január 2013 vo výške 1 209,60,-Eur.
14. Právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného listom z 21. januára 2013 vo veci návrhu na stretnutie a
oznámenie o započítaní pohľadávok vo výške 246,77,-Eur zo strany žalovaného a vo výške 6 700,-.Eur
zo strany žalobcu.

15. Žalobca predloženými faktúrami č. B. U. B. XXXXXXXX preukazoval fakturované sumy vo výške
720,-Eur a 1 080,-Eur, ktoré sumy boli vyplatené spoločnosti U., W..Y..R.. za činnosť ekonomického
poradcu a spracovanie ročnej uzávierky za tok 2012 a vedenie účtovnej evidencie za mesiac január
2013.
16. Žalobca cestovnými príkazmi preukazoval zahraničnú cestu konateľa žalobcu z D. P. B. U. G. B. P.
O. 7. januára 2013, 21. januára 2013 a pokladničnými blokmi nákupy v dňoch 3. januára 2013, 7. januára

2013, 10. januára 2013, 11. januára 2013, 17. januára 2013, 21. januára 2013, 23. januára 2013, 24.
januára 2013, 28. januára 2013, 30. januára 2013, 31. januára 2013.

17. Súd konanie v časti o zaplatenie 2 145,07,-Eur s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 23. januára
2013 do zaplatenia zastavil uznesením z 8. júla 2014 č. k. 10Cb/48/2013-95.

18. Svedkyňa U. I. uviedla, že pre žalobcu pracovala štyri roky ako administratívna pracovníčka.
Pracovný pomer jej trval do 30. novembra 2012, pričom od 20. októbra 2012 čerpala dovolenku. V
pracovnom pomere vykonávala fakturáciu, mala na starosti pokladňu a pracovala s došlými faktúrami.
Pán E. a konateľ žalobcu určovali žalovanému, čo má robiť. Žalovaný s konateľom žalobcu sa stretávali
raz za mesiac.

19. Svedok H.. G. E. uviedol, že u žalobcu pracoval od mája 2012 do marca 2013 ako vedúci pracovník.
Spolupráca so žalovaným fungovala tak, že žalovaný začiatkom mesiaca chodil do spoločnosti, keď
boli zúčtované faktúry. Spolu robili aj na reportingu. Potvrdil, že žalovaný v mesiaci november alebo
december 2012 vravel, že prechádza z jednej formy na inú podnikateľskú činnosť v čom on nevidel
problém, pretože spolupráca bola dobrá a v podstate by sa zmenil len podnikateľský subjekt na strane

žalovaného.Ďalejpotvrdil,žežalovanývykonávalsvojučinnosťprežalobcuvofirme.Zvýpovedesvedka
vyplýva, že konateľ žalobcu chodil do spoločnosti jeden až dvakrát do mesiaca na jeden, dva dni. Počas
pobytu konateľa žalobcu na prevádzke, účtoval si konzultácie, cestovné a štvorhviezdičkový hotel.
20. Na základe zisteného skutkového stavu vo veci súd právne vec uzatvára:
21. Podľa § 373 ObZ kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu

tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami
vylučujúcimi zodpovednosť.
01.01.1992
22. Podľa § 379 ObZ ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu

ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s
prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri
obvyklej starostlivosti.
01.01.1992
23. Podľa § 376 ObZ poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinností

povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú
bola poškodená strana povinná.
24. Podľa § 384 ods. 1 ObZ osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu
urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo na jej zmiernenie. Povinná osoba nie je povinná
nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil.

25. V danom prípade predmetom konania je nárok na náhradu škody vzniknutej z uzavretej zmluvy
medzi stranami. Uzavretím zmluvy medzi stranami vznikol obchodnoprávny vzťah, v zmysle ktorého
žalovaný mal viesť účtovnú a daňovú agendu žalobcu. Účastníci zmluvného vzťahu sa dohodli na
ukončenízmluvyzdôvodovuvedenýchvzmluve,t.j.výpoveďou,odstúpením.Povinnosťnahradiťškodu
postihuje stranu, ktorá poruší povinnosť zo záväzkového vzťahu. O záväzkovú zodpovednosť ide nielen

vtedy, keď dôjde k porušeniu akejkoľvek povinnosti priamo zo zmluvy alebo povinnosti vyplývajúcej
zo zákona. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon, b/ vznik škody, c/
príčinná súvislosť / kauzálny nexus / medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Predpoklady vzniku
zodpovednosti za škodu majú objektívny charakter. Zodpovedná strana sa môže od zodpovednostioslobodiť / liberovať /, ak preukáže, že k nesplneniu povinnosti došlo v dôsledku okolností vylučujúcich
zodpovednosť.
26. a/ protiprávny úkon - žalobca za porušenie povinnosti žalovaného považoval nevykonanie činnosti

v zmysle zmluvy počas doby jedného mesiaca ako výpovednej lehoty, keď oznámil žalobcovi, že
mu 18. decembra 2012 zaniklo živnostenské oprávnenie, zásadu postupovať pri výkone predmetu
činnosti vyplývajúceho zo zmluvy s odbornou starostlivosťou, riadne a v súlade s relevantnými právnymi
prepismi, chrániť práva a oprávnené záujmy žalobcu ako objednávateľa pri dodržaní všeobecne
záväzných právnych predpisov a žalovaný nedodržal zmluvne dohodnutú výpovednú dobu v trvaní

jedného mesiaca. Zo žaloby vyplýva porušenie žalovaného v tom, že žalovaný listom žalobcovi oznámil
zánik svojho živnostenského oprávnenia na poskytovanie služieb v oblasti vedenia účtovníctva k 18.
decembru 2012. Povinnosťou žalovaného v zmysle uzavretej zmluvy bol záväzok zhotoviteľa mesačne
spracovať účtovnú agendu objednávateľa v súlade s ustanoveniami tejto zmluvy a príslušnými právnymi
predpismi. V praxi táto činnosť predstavovala spoluprácu s U. I., ktorá pre žalovaného pripravovala
faktúry. Faktúry mu pripravovala pokiaľ bola prítomná na pracovisku, teda do 20. októbra 2012,

od ktorej doby čerpala dovolenku do 30. novembra 2012, kedy došlo k ukončeniu jej pracovného
pomeru u žalobcu. Na základe predložených faktúr žalovaný faktúry skontroloval, robil DPH a mzdy.
Žalovanývykonávalčinnosťnapracovisku,konkrétnevkanceláriisvedkyne. Domovsiprácuneodnášal.
Žalovanému dávali príkazy na prácu svedok H.. E. a konateľ žalobcu. Táto skutočnosť bola potvrdená
nielen svedkyňou U. I., ale aj H.. G. E., ktorý potvrdil, že žalovaný činnosť vykonával v sídle žalobcu

a že jeho činnosť spočívala v konrolingu účtovných a daňových dokladov. Nakoniec túto skutočnosť
potvrdil aj konateľ žalobcu. Svedok H.. G. E. kontroloval žalovaného, pričom od neho dostával výkazy a
spolu robili reporting. Reporting bol robený na mesačnej báze, pričom svedok dostal výpoveď od žalobcu
v mesiaci december 2012. Podľa potvrdenia konateľa žalobcu od 6. decembra 2012 bola prevádzka
uzatvorená, ktorá skutočnosť bola oznámená žalovanému mailom a okrem toho upozornil žalovaného,

aby pripravil do 11. januára 2013 report na uzávierku do Švédska. Následne na to potvrdil, že od 17.
decembra 2012 do 7. januára 2013 nikto v spoločnosti nepripravil uzávierku. Po ukončení pracovného
pomeru so svedkyňou I. bola za prípravu dokladov pre žalovaného zodpovedná pani O. a pán K.. Z
dochádzkyzamestnancovjezrejmé,žepo17.decembri2012do31.decembra2012obidvajapracovníci
čerpalidovolenku,takžežalovanémužalobcanezabezpečildokladynakontrolu. Doprácenastúpiliaž7.

januára 2013.V tomto smere žalobca poukázal na ustanovenie § 376 ObZ, v zmysle ktorého poškodená
strana nemá nárok na náhradu škody, keď táto vznikla v súvislosti s nesplnením povinnosti poškodenej
strany, na ktorú bola povinná alebo nedostatok súčinnosti, na ktorú bola poškodená strana povinná. V
zmysle článku II. zmluvy mal žalovaný činnosť vykonávať v mesačných intervaloch s tým, že žalobca
bol povinný poskytnúť mu do 10-teho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca doklady, ktorých

kontrola mala byť predmetom zmluvy. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný úkony vykonával
do 17. decembra 2012. To znamená, že žalovaný vykonával svoju činnosť vyplývajúcu zo zmluvy do
17. decembra 2012, za ktoré mu bola vyplatená aj odmena na základe podkladov predložených zo
strany žalobcu. Ďalšiu činnosť po tomto dátume nemohol vykonať v dôsledku zániku živnostenského
oprávnenia.Nazákladetejtoskutočnostisúdnesúhlasísnázoromžalovanéhovyslovenýmjehoprávnou

zástupkyňou, že v danom prípade je potrebné použiť ustanovenia § 376 ObZ, ohľadne neposkytnutia
súčinnosti zo strany žalobcu, keď pani O. a pán Novák, ktorí mali pripraviť podklady pre žalovaného
čerpalidovolenkuabezpredloženiapodkladovnemoholžalovanývypracovaťanireport. Takétotvrdenie
je nepodstatné pre posúdenie protiprávneho konania, pretože žalovaný po 17. decembri 2012 nemohol
vykonávať svoju činnosť, ktorú sa zaviazal plniť na základe uzavretej zmluvy. Žalovaný mal vedomosť

o uzavretí zmluvy a plnenia povinností pre neho vplývajúcich zo zmluvy, pričom jeho povinnosťou bolo
ukončiť živnosť tak, aby naplnil literu zmluvy ohľadne ukončenia účinnosti zmluvy. Konateľ žalobcu
potvrdil, že povinnosťou žalovaného bolo v prípade, ak chcel dať výpoveď zo zmluvy, mal tak urobiť,
aby výpovedná lehota uplynula do konca januára 2013 a od februára 2013 by si zabezpečil novú firmu
za účelom výkonu práce, ktorá bola predmetom zmluvy.

27. b/ škoda je majetková ujma, ktorú možno vyjadriť v peniazoch. Škodou sa rozumie ujma spočívajúca
v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné
vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je
ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu
majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Náš právny poriadok

rozoznáva dva druhy škôd: 1. skutočnú škodu / damnum emergens /, 2. ušlý zisk / lucrum cessans /.
Žalobca si uplatnil z titulu náhrady škody škodu spočívajúcu v náhrade mzdy konateľa, , ktorú žalobcu
v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Cestovné náhrady konateľa žalobcu - žalobca ani jedným
dôkazom nepreukázal, že by konateľ žalobcu, len v dôsledku ukončenia činnosti žalovaného muselnavštíviť prevádzku žalobcu vo Vlčanoch. Z tohto dôvodu potom nie sú preukázané, ani náklady
spojené s ubytovaním. Súd dáva do pozornosti, že prevádzka žalobcu sa nachádza vo Vlčanoch okres
Šaľa, a potom je nelogické, keď iba v dôsledku činnosti žalovaného sa konateľ žalobcu ubytoval v

štvorhviezdičkovom hoteli v Bratislave. Rovnaké odôvodnenie súd používa pri náhrade služobného
motorového vozidla. Čo sa týka odmeny účtovníka za mesiac december 2012 a január 2013 v sume 1
080,-Eur,tútosumusižalobcauplatnilnazákladevystavenejfaktúryspoločnosťouU.,W..Y..o.začinnosť
ekonomického poradcu a vedenie účtovnej evidencie za január 2013, a to za spracovanie výkazov
december 2012 vo výške 360,-Eur a za účtovnú evidenciu január 2013 vo výške 720,-Eur. To znamená,

že spoločnosť U., W..Y..R.. vykonala činnosť , ktorá bola predmetom zmluvy a ktorú mal povinnosť
vyhotoviťžalovaný. Uvedenáspoločnosťvykonalaajčinnosťekonomickéhoporadcuaspracovalaročnú
uzávierku za rok 2012, za ktorú činnosť vyfakturovala sumu 720,-Eur. Spoločnosť vykonala činnosti,
ktoré mal v zmysle zmluvy vykonať žalovaný. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil v dôsledku ukončenia
živnostenského oprávnenia. Žalovanému za predmetné obdobie by prislúchala odmena vo výške 900,-
Eur / 2 x 450 /, ktorá suma nemôže tvoriť škodu, pretože aj žalovanému by žalobca musel zaplatiť za

vykonanú činnosť. Náklady za právne zastúpenie si žalobca uplatnil v zmysle vystavenej faktúry číslo
2013/25 z 13. februára 2013, splatná 27. februára 2013 predmetom ktorej bola fakturované právne
služby poskytnuté v mesiaci 2013. Z faktúry nevyplýva, za aké právne služby bola faktúra vystavená,
v akej právnej veci, koľko úkonov bolo vykonaných, v akej dohodnutej cene. Dokonca právny zástupca
žalobcu na pojednávaní konanom 12. septembra 2016 nevedel konkretizovať právne služby poskytnuté

žalobcovi.
c/ príčinná súvislosť - V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje priama
väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok).
Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku. Právnym posúdením je
vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má

byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný
význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná.
Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu
(ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať
zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové

hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní
vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná
(sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza

následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený;
nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v
komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou
zákon spája zodpovednosť za škodu.(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2010, sp. zn. 5 Cdo
126/2009).

28. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca je sčasti dôvodná. Žalobca
preukázal porušenie povinnosti, spočívajúcej v tom, že žalobca v rozpore so zmluvou ukončil svoju
činnosť zrušením živnostenského oprávnenia v rozpore s článkom VII. bodu a/ zmluvy, keď činnosť je
možné ukončiť písomnou výpoveďou doručenou druhej strane s tým, že výpovedná lehota bola určená
na obdobie jedného mesiaca. V danom prípade žalovaný listom doručeným žalobcovi 27. decembra

2012 oznámil zánik živnostenského oprávnenia a zánik účinnosti zmluvy. To znamená, že žalobca
konal v rozpore so zmluvou, v dôsledku ktorej žalobcovi vznikla škoda, pretože činnosti ktoré vykonával
žalovaný, musel dať spracovať spoločnosti U., s.r.o., ktorá dvoma faktúrami žalobcovi vyfakturovala 1
800,-Eur / 720 + 1 080 /. Z tejto sumy súd odpočítal sumu, ktorú by musel žalobca žalovanému zaplatiť za
poskytnutú činnosť, ktorú by mal vykonať žalovaný vo výške 900,-Eur za dva mesiace / december 2012

a december 2013 /, z ktorej sumy súd odpočítal sumu 246,77,-Eur, ktorú sumu žalobca započítal, t. j.
vo výške 653,23,-Eur. Ostatné nároky žalobcu súd zamietol, pretože žalobca nepreukázal, že mu vznikli
predmetné náklady spojené s ukončením živnostenského oprávnenia žalovaného. Súd mal preukázanú
aj príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti , ako následkom a vznikom škody ako následkom. V
prípade, že by žalovaný postupoval v súlade so zmluvou v časti ukončenia zmluvy, žalobcovi by nebola

vznikla škoda spojená s vykonaním činnosti inej spoločnosti, ktorá si za svoju činnosť fakturovala sumy,
ktoré sú predmetom uplatnenia náhrady škody.
29. Súd v danom prípade zaviazal žalovaného zaplatiť škodu žalobcovi vo výške 653,23,-Eur spolu s
8,75 % ročnými úrokmi z omeškania od 25. januára 2013, pretože žalovaný sa dostal do omeškania splatením nároku žalobcu, keď žalobcovi na základe výzvy z 21. januára 2013 žalobcovi nárok nezaplatil
podľa § 369 ods. 1 ObZ. Súd žalobcovi priznal úroky z omeškania dátumom od 25. januára 2013,
pretože strany sa mali stretnúť v advokátskej kancelárii 24. januára 2013, takže žalovaný sa nemohol

do omeškania dostať od 23. januára 2013. V ostatnej časti súd žalobu ako nedôvodne podanú zamietol.
30. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku / ďalej len
CSP /, tak že žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 70 % / úspech žalovaného vo výške
85 % , neúspech žalobcu vo výške 15 % = 70 / s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po
právoplatnosti rozsudku súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Galanta.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis.
V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.