Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, April 29, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/78/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316208400
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8316208400.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu J. F., nar. XX.X.XXXX, bytom K.
XXX, zast. J. F.L., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX proti žalovanému Východoslovenská distribučná,
a.s., Mlynská 31, Košice, IČO: 36 599 361 o vyslovenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 13.03.2018 č.k. 10Csp 51/2016-261
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
priznáva žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. Vyslovil, že o výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Náhradu nákladov za výsluch znalca Slovenskej republike nepriznal. Náhradu súdneho poplatku súd
Slovenskej republike nepriznal.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd:

1) Vyslovil, že „odstúpenie od zmluvy o pripojení zo dňa 10.05.2012“ medzi Východoslovenskou
distribučnou akciovou spoločnosťou, Mlynská 31, Košice a J. F., K. XXX je neplatné,
2) Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 958,11 eur titulom vrátenia bezdôvodného
obohatenia s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 958,11 eur od 21.05.2012 do zaplatenia,
3) Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1824,31 eur titulom nevyhnutných nákladov na
materiál a práce vykonané pri realizácii novej elektrickej prípojky s 9% úrokom z omeškania ročne zo
sumy 1824,31 eur od 15.05.2012 do zaplatenia,

4) Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6 693,94 eur titulom nevyhnutných nákladov na
úplné odstránenie škôd spôsobených realizáciou žalovaným vynútenej novej elektrickej prípojky,
5) Uložil žalovanému povinnosť vrátiť „Merač spotrebovanej elektrickej energie“ z oplotenia rodinného
domu na pôvodné umiestnenie do steny rodinného domu,
6) Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 45 eur titulom nákladov za vypracovanie
znaleckého posudku,
7) Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 20 eur titulom administratívnych nákladov,

8) Uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom nemajetkovej ujmy sumu 20 000 eur,
9) Uložil žalovanému uhradiť žalobcovi trovy konania.
Podaním doručeným súdu dňa 13.03.2017 požiadal žalobca o čiastočnú zmenu žalobného petitu a
žiadal k bodu 2), aby súd zaviazal žalovaného uhradiť mu sumu 958,11 eur s 9% úrokom z omeškaniaročne od dňa 21.05.2012 do zaplatenia, čo je totožný výrok ako v podanej žalobe a zmenu žiadal aj
k bodu 3), kde sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 1 824,31 eur s 9%
úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 824,31 eur od 15.05.2012 do zaplatenia, čo je taktiež totožný

výrok ako je uvedený v žalobe. Odlišné sú iba dôvody uvedené k týmto bodom, ale samotný výrok je
rovnaký ako je uvedený v žalobe, preto súd o zmene nerozhodoval.

3.Vosvojejžalobežalobcauviedol,žedňa10.05.2012bolazamestnancamižalovanéhovjehorodinnom
dome vykonaná kontrola odberného miesta elektriny. Túto zamestnanci žalovaného vykonali bez toho,

aby si vyžiadali povolenie vstupu do obydlia žalobcu a následné merania vykonali bez jeho prítomnosti.
Kontrolou dospeli len k podozreniu, že v dome žalobcu dochádza k neoprávnenému odberu elektrickej
energie. Dňa 11.05.2012 bol spísaný žalovaným „zápis o zistenom neoprávnenom odbere“. Záznam
bol spísaný u žalovaného a žalobca sa nemal možnosť k nemu vyjadriť. Napriek tvrdeniu žalobcu, že
vo svojom dome nemá neoprávnený odber a išlo iba o podozrenie, odpojili ho od dodávky elektrickej
energie a to z dôvodu neoprávneného odberu elektrickej energie. Odpojenie od dodávok elektrickej

energie je v rozpore s ustanovenia § 39 ods. 1 písm. a, a b) zákona č. 656/2004 Z.z., pretože žalobca mal
uzavretú riadnu zmluvu o pripojení a nebol zistený neoprávnený zásah do meradla, čo bolo potvrdené,
pretože všetky overovacie plomby boli bez prerušenia.
Prípisom zo dňa 10.05.2012 mu žalovaný oznámil odstúpenie od zmluvy o pripojení vzťahujúci sa na
odberné miesto K. XXX. Následne dňa 16.05.2012 mu bola doručená faktúra na sumu 778,11 eur za

škodu spôsobenú údajným neoprávneným odberom elektrickej energie. Žalovaný vôbec neskúmal, či
sa skutočná škoda vzniknutá údajným neoprávneným odberom dá alebo nedá vyčísliť. Žalovaný vôbec
nemal právo domáhať sa škody, pokiaľ súd nerozhodol, či ku škode naozaj došlo. Súčasťou faktúry
bol aj sprievodný list, z ktorého vyplynulo, že odberné miesto bude opätovne pripojené do siete až po
uhradení vzniknutej škody a za splnenia podmienok uvedených v prevádzkovom poriadku žalovaného.

Takouto podmienkou okrem iného bolo aj to, že žalobca si musí na vlastné náklady zriadiť prekládku
elektromeru na verejne prístupné miesto s realizáciou novej elektrickej prípojky, s čím súviselo aj
vypracovanie nového projektu elektrickej prípojky s následnou revíznou správou. Vzhľadom na vedené
trestné konania, kde bol predpoklad, že potrvá určitý čas, nemal žalobca inú možnosť ako uhradiť
údajnú škodu, aby mu boli obnovené dodávky elektrickej energie. V súvislosti s prekládkou elektrickej

prípojky poukázal žalobca na ustanovenia § 38 zákona č. 656/2004 Z.z. , kde náklady na prekládku
elektroenergetického zariadenia je povinný uhradiť ten, kto potrebu prekládky vyvolal. Žalovaný nemal
oporu v zákone, aby tieto náklady pod nátlakom preniesol na žalobcu.
Ohľadom údajného neoprávneného odberu sa na Okresnom súde Humenné viedlo konanie pod sp.
zn. 22T 50/2012, pričom žalobca bol oslobodený spod obžaloby. Tým, že žalobca bol spod obžaloby

oslobodený, vznikla mu konaním žalovaného škoda. Ide o sumu 778,11 eur, ktorú musel uhradiť
za údajný neoprávnený odber elektrickej energie, sumu 2004,31 eur ako náklady na zriadenie novej
elektrickej prípojky, kde je započítaný aj pripojovací poplatok vo výške 180 eur, sumu 1.609,60 eur za
vykonané práce, sumu 241 eur za práce vykonané na odstránení škôd na izbe, ktoré boli spôsobené
realizáciou novej prípojky, sumu 241 eur za práce vykonané na odstránení škôd na predsieni, sumu

414,40 eur za práce, ktoré sa budú musieť vykonať na odstránenie škôd na fasáde domu, ktoré boli
spôsobené realizáciou novej prípojky, sumu 2 482,44 eur náklady na práce, ktoré sa budú musieť
vykonať na odstránení škôd na terazzovej dlažbe na chodníku a príjazdových pásoch pre automobil,
ktorá škoda bola spôsobená pri realizácii novej prípojky, sumu 1006,50 eur - založenie nového trávnika,
sumu 315 eur - škoda na ovocných drevinách v dôsledku výkopových prác pri realizácii novej prípojky,

sumu 384 eur ako škodu na znehodnotených potravinách, pretože žalobca nemal 47 dní elektrinu, preto
sa mu znehodnotili potravinové výrobky. Zároveň žiadal žalobca, aby súd uložil povinnosť žalovanému
vrátiťaumiestniťelektromernapôvodnémiesto.Taktiežsiuplatnilnáhradusumy45eurzavypracovanie
znaleckého posudku a 20 eur ako administratívne náklady.
Konaním žalovaného mu zároveň bola spôsobená nemajetková ujma, keďže svojím neprofesionálnym

prístupom, výsledkom ktorého bolo začatie trestného stíhania voči žalobcovi, zasiahol do jeho zdravia,
cti, súkromia a dôstojnosti a žalobca musel vyhľadať lekársku pomoc a dlhodobo sa liečiť na srdce,
pretože po trestnom oznámení utrpel infarkt myokardu. Aj spoluobčania v obci začali na neho pozerať
ako na zlodeja, keďže informácia o jeho akože čiernom odbere elektriny sa rýchlo rozšírila po obci.

4. Žalobca spolu so žalobou predložil súdu listinné dôkazy a to zápis o zistenom neoprávnenom
odbere zo dňa 11.05.2012, fotodokumentáciu k tomuto zápisu, odstúpenie od zmluvy o pripojení zo
dňa 10.05.2012 z ktorého vyplýva, že žalovaný odstúpil od zmluvy o pripojení vzťahujúcej sa na miesto
pripojenia K. XXX a to z dôvodu podstatného porušenia Zmluvy o pripojení - odber elektriny v rozporeso Zmluvou o pripojení a zákonom č. 656/2004 Z.z., faktúru zo dňa 15.05.2012 na sumu 778,11 eur ,
sprievodný list k faktúre za neoprávnený odber elektriny, príjmový doklad zo dňa 21.05.2012 na sumu
778,11 eur.

Z predloženého rozsudku Okresného súdu Humenné č. 22T 50/2012 zo dňa 06.03.2014, z ktorého
vyplýva, že žalobca bol oslobodený spod obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou Humenné za skutok,
ktorého sa mal dopustiť tak, že v období od 09.11.2011 do 10.05.2012 uskutočnil neoprávnený odber
elektrickej energie na odbernom mieste v rodinnom dome č. XXX v obci K. tým spôsobom, že vykonal
neoprávnený zásah na prívodovom vodiči medzi poistnou skriňou a elektromerovým rozvádzačom

uvedeného rodinného domu, čím došlo k napojeniu časti elektrickej inštalácie rodinného domu mimo
merania a týmto bola nesprávne meraná a následne aj fakturovaná elektrická energia, pričom došlo
k jej neoprávnenému odoberaniu v celkovom objeme 81,823 kWh, čím tak svojím konaním spôsobil
Východoslovenskej distribučnej a.s. Košice škodu vo výške 778,11 eur a to z dôvodu, že nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný - žalobca stíhaný. Taktiež bolo predložené
uznesenie Krajského súdu v Prešove č. 9To 28/2014 zo dňa 11.09.2014, ktorým bolo odvolanie

okresného prokurátora proti rozsudku OS Humenné č. 22T 50/2012 zo dňa 23.01.2014 zamietnuté. Z
odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že dôvod pre ktorý bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby
podľa § 285, písm. a) Trestného poriadku - nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný
stíhaný sa uplatní, keď súd po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov opatrených a vykonaných
za súčinnosti strán a na základe výsledkov vykonaného dokazovania nemôže spoľahlivo uzavrieť, že

sa vôbec stal skutok uvedený v žalobnom návrhu. Zároveň v tomto odôvodnení súd konštatoval, že
pracovníci, ktorí vykonávali kontrolu, nepostupovali v súlade s interným predpisom a teda, že v prípade
zistenia neoprávneného odberu ich povinnosťou bolo privolať políciu.
Žalobca ďalej predložil súdu návrh na mimosúdne vyrovnanie zo dňa 24.11.2014, odpoveď na
mimosúdne vyrovnanie zo dňa 09.12.2014, posledný pokus o mimosúdne vyrovnanie zo dňa

02.01.2015, fotodokumentáciu z realizácie novej elektrickej prípojky, výpis z listu vlastníctva č. XX,
katastrálneho územia K. N. R.,
Z predloženého znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý vypracovala znalkyňa Ing. C. V. a ktorý bol do
spisového materiálu predložený žalobcom vyplýva výška nákladov, ktoré bolo potrebné vynaložiť na
zriadenie novej elektrickej prípojky s príslušenstvom pre rodinný dom č.s. XXX v K. predstavuje sumu

2.004,31 eur - z toho náklady na vyhotovenie projektovej dokumentácie vo výške 85 eur a náklady na
odstránenie poškodených konštrukcií vo výške 400 eur.

5. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 09.11.2016 sa vyjadril k neplatnosti
odstúpenia od zmluvy o pripojení. V súčasnosti je odberné miesto žalobcu pripojené do distribučnej

sústavy žalovaného a má uzatvorené všetky zmluvy potrebné k tomu, aby mohol žalovaný riadne
odoberať elektrickú energiu. Žalobca uzatvoril so žalovaným zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy
dňa 26.06.2012 a táto je platná a účinná dodnes. Preto má žalovaný za to, že na určovacom výroku
o vyslovenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o pripojení zo dňa 10.05.2012 nie je naliehavý právny
záujem.

Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení.
V uvedenom prípade samotnou určovacou žalobou žalobca môže len zistiť, či v roku 2012 bolo
odstúpenie od zmluvy o pripojení v súlade s platnými právnymi predpismi, avšak takýmto určením
nedôjde v prípade úspechu žalobcu k zmene právneho stavu medzi účastníkmi konania, ani k zmene

ich práv a povinností. Žalobcom požadované rozhodnutie vo vzťahu k určovaciemu výroku o vyslovenie
neplatnosti odstúpenia od zmluvy nie je v danom prípade spôsobilé čokoľvek na právnom postavení
žalobcu ani žalovaného nič zmeniť.
Medzi žalobcom a žalovaným v súčasnosti existuje platný právny vzťah založený na základe zmluvy
o pripojení uzatvorenej dňa 26.06.2012. Medzi žalobcom a žalovaným, tak v otázke platnosti zmluvy

o pripojení neexistuje stav právnej neistoty, ktorý by bolo potrebné v tomto konaní vyriešiť. To, že je
žalobca pripojený do distribučnej sústavy možno napokon vyvodiť aj zo samotného textu žaloby. Na
základe uvedeného, tak má jednoznačne za to, že žalobca naliehavosť právneho záujmu na určovacom
výroku nepreukázal, z ktorého dôvodu žiada žalovaný žalobu v tomto bode zamietnuť.
Žalovaný je prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy podľa zákona č. 251/2012 Z. z. o

energetike a tento vykonáva svoju činnosť na základe povolenia vydaného Úradom pre reguláciu
sieťových odvetví č. XXXXE XXXX na území Košického, Prešovského a časti Banskobystrického kraja.
Dňa 10.05.2016 uskutočnili poverení pracovníci žalovaného kontrolu odberného miesta č. XXXXXX,
pri ktorej bol zistený neoprávnený odber elektriny. Poverení pracovníci žalovaného vyhotovili ouvedenom zistení Zápis o zistenom neoprávnenom odbere. Z popisu okolností kontroly vyplýva, že v
elektromerovom rozvádzači umiestnenom na fasáde rodinného domu žalobcu, teda na mieste, ktoré nie
je verejne prístupné, bol namontovaný elektromer č. XXXXXXX, ktorý bol určený pre odberné miesto

žalobcu.
Predmetnou kontrolou bol zistený nameraný prúd na fáze L3 pri hodnote 19, 4 ampéra. Súčasne
bola druhým meracím prístrojom na fáze L3 na svorkovnici elektromera nameraná nulová hodnota
ampéra (0,0 A). Rozdiel medzi týmito meraniami na rovnakej fáze L3 bol 19, 4 ampéra. Elektromer teda
nezaznamenával na danej fáze odoberanú elektrickú energiu. Elektrina odoberaná týmto spôsobom

nebola meraná a teda ani fakturovaná, čím dochádzalo k vzniku škody na strane žalovaného.
Na základe meraní uskutočnených poverenými pracovníkmi žalovaného má žalovaný za to, že na
mieste žalobcu bol uskutočnený neoprávnený odber elektriny. Takýto spôsob odberu elektriny možno
subsumovať pod ustanovenie § 39 ods. 1 písm. a) a c) vtedy platného zákona č. 656/2004 Z. z. o
energetike, t. j. v danom prípade sa jednalo o (1) odber elektriny v rozpore so zmluvou o pripojení.
Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z. platilo, že pri neoprávnenom odbere elektriny je ten kto

elektrinu odoberal povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú
škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý v danom
prípade vydáva Ministerstvo Hospodárstva SR. Podmienky vzniku civilnoprávnej zodpovednosti za
neoprávnený odber elektriny obsiahnuté v normatívnej vete predmetného ustanovenia platia aj podľa

súčasnej právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 251/2012 Z. z. o energetike.
Škoda, ktorá bola žalobcovi vyčíslená a následne aj fakturovaná bola uplatňovaná v zmysle
občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Na základe uvedených skutočností vystavil žalovaný
žalobcovi ako osobe, ktorá elektrinu na danom odberom mieste odoberala faktúru vo výške 778,11 EUR.
Ako aj žalobca sám vo svojom návrhu uvádza, tak táto faktúra bola z jeho strany riadne uhradená.

Žalovaný prijal od žalobcu plnenie na základe vyššie opísaného právneho titulu a teda jeho
konanie nenapĺňa ani jednu zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia upraveného všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Z uvedeného dôvodu žalovaný navrhoval žalobu v danom bode v plnom
rozsahu zamietnuť.
V tejto súvislosti poukázal žalovaný na povinnosti zakotvené v ustanovení § 30 ods. 2 písm. c) vtedy

platného zákona č. 656/2004 Z. z., podľa ktorého bol odberateľ povinný udržiavať odberné elektrické
zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave.
Podľa ustanovenia § 30 ods. 4 zákona č. 656/2004 Z. z. ďalej platilo, že akýkoľvek zásah do odberného
elektrického zariadenia, ktorým prechádza nemeraná elektrina bez predchádzajúceho písomného
súhlasu prevádzkovateľa distribučnej sústavy, je zakázaný.

V súvislosti s výkonom kontroly odberného miesta žalobcu, je potrebné uviesť, že žalovaný je v
zmysle ustanovenia § 11 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike (predtým § 10 zákona č. 656/2004
Z. z.) oprávnený, v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme, vstupovať na cudzie pozemky a
do cudzích objektov a zariadení v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti.
Výkonom povolenej činnosti v uvedenom prípade bola kontrola odberného miesta a zabezpečenie

správnosti merania distribuovanej elektriny v zmysle príslušných ustanovení zákona o energetike.
Uvedené oprávnenia vstupov na cudzie pozemky za účelom výkonu povolenej činnosti viaznu na
cudzích nehnuteľnostiach v prospech žalovaného ako zákonné vecné bremená.
Práva vstupu na cudzie pozemky za účelom plnenia zákonných povinností žalovaného sú v korelačnom
vzťahu k zákonnej povinnosti odberateľa elektriny, resp. vlastníka dotknutého pozemku tento vstup

umožniť.
Podľa ustanovenia § 30 ods. 2 písm. a) zákona č. 656/2004 Z. z. platilo, že odberateľ elektriny v
domácnosti je povinný umožniť prevádzkovateľovi distribučnej sústavy montáž určeného meradla a
nevyhnutný prístup k meradlu.
Podľa ustanovenia § 30 ods. 3 písm. e) zákona č. 656/2004 Z. z. platilo, že vlastník nehnuteľnosti

alebo správca nehnuteľnosti je povinný umožniť v nevyhnutnom rozsahu prevádzkovateľovi distribučnej
sústavy prístup k odbernému elektrickému zariadeniu, ktoré má vo vlastníctve alebo v správe.
Z vyššie uvedených zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že žalovaný resp. jeho poverení
zamestnanci majú pri výkone svojej činnosti možnosť vstupovať na cudzie nehnuteľnosti aj to aj bez
výslovného súhlasu odberateľa resp. vlastníka pozemku. Z uvedeného dôvodu tak možno tvrdenia

žalobcu o tom, že kontrola jeho odberného miesta bola vykonaná bez jeho predchádzajúceho povolenia
a v jeho neprítomnosti považovať pre toto konanie za právne irelevantné.Podanou žalobou sa žalobca domáhal voči žalovanému náhrady škody z titulu náhrady nevyhnutných
nákladov na realizáciu novej elektrickej prípojky ako aj z titulu nevyhnutných nákladov na úplné
odstránenie škôd spôsobených realizáciou novej elektrickej prípojky.

Podľa právnej teórie možno civilnoprávnu zodpovednosť za škodu v zmysle ustanovenia § 420 zákona
č. 40/1964 Zb. (ďalej len ako občiansky zákonník) uplatniť v prípade, ak sú splnené nasledovné
predpoklady zodpovednosti za škodu: (1) porušenie právnej povinnosti, t.j. existencia protiprávneho
úkonu, (2) vznik škody ako majetkovej ujmy, (3) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym
úkonom a napokon (4) zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym konaním spôsobil.

Ad 1) Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je úkon - prejav vôle, pričom tento
úkon je protiprávny. Úkon je protiprávny ak došlo k porušeniu právnej povinnosti, t.j. ak týmto úkonom
objektívne vznikol rozpor medzi tým, ako určitá osoba skutočne konala (prípadne opomenula konanie)
a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti uložené právnym predpisom alebo inou právnou
skutočnosťou.
Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom (na žalobcovi), keďže

protiprávnosť zákon nepredpokladá. Žalobca tvrdí, že žalovaný nemal právo preniesť náklady na
preložku elektrickej prípojky na odberateľa, pričom poukazuje na ustanovenie § 38 v tom čase platného
zákona č. 656/2004 Z. z. Ďalej tvrdil, že rekonštrukciu elektrickej prípojky s prekládkou elektromeru na
verejne prístupné miesto mohol žalovaný podľa ustanovenia § 46 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z. z. o
energetike požadovať až pri druhom neoprávnenom odbere elektriny. S uvedenou argumentáciou sa

nemožno za žiadnych okolností stotožniť, nakoľko uvedené tvrdenia vychádzajú z nesprávnej aplikácie
zákonných právnych noriem.
Predovšetkým je potrebné ustáliť, že ustanovenie § 38 zákona č. 656/2004 Z. z. upravuje podmienky
preložky elektroenergetického rozvodného zariadenia, ktorými možno chápať len také zariadenia, ktoré
sú súčasťou prenosovej alebo distribučnej sústavy a ktoré slúžia na prepravu elektriny odberateľom.

V žiadnom prípade nie je možné za elektroenergetické rozvodné zariadenia považovať zariadenia
odberateľa elektriny, ktoré slúžia na odber elektriny a ktoré sú jeho majetkom.
Čo sa týka ustanovenia § 46 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z. z. tak toto ustanovenie je v prejednávanom
prípade bez akejkoľvek právnej relevancie, nakoľko vstúpilo do účinnosti až 01.09.2012 t.j. po tom čo
boli žalobcovi zo strany žalovaného stanovené podmienky pripojenia a vykonaná samotná realizácia

odberného elektrického zariadenia.
Žalovaný považoval požiadavku umiestnenia merania na verejne prístupnom mieste za plne legitímnu
a v tejto súvislosti si nie je vedomý porušenia akejkoľvek právnej povinnosti.
Podľa v tom čase platného ustanovenia § 24 ods. 2 písm. o) zákona č. 656/2004 Z. z. je resp. bol
prevádzkovateľ distribučnej sústavy povinný pripojiť odberné zariadenie k distribučnej sústave, ak sú

splnené technické a obchodné podmienky pripojenia k sústave. Technické podmienky pripojenia je
oprávnený stanoviť výhradne prevádzkovateľ distribučnej sústavy, nakoľko je osobou, ktorá zodpovedá
za stabilnú, bezpečnú a efektívnu prevádzku distribučnej sústavy. Žalovaný v prípade stanovenia
podmienok pripojenia pristupuje k všetkým žiadateľom jednotne a nediskriminačne, pričom inak tomu
nebolo ani v prípade žalobcu. Technické podmienky pripojenia boli žalobcovi stanovené vyjadrením

zo dňa 19.06.2012. V týchto podmienkach (bod 6) bola vyjadrená požiadavka na umiestnenie
elektromerového rozvádzača na mieste prístupnom pre pracovníkov energetiky aj v čase neprítomnosti
odberateľov t.j. na verejne prístupnom mieste.
Ad 2) Vznik škody je ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. Škoda sa v
právnom zmysle definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného, ktorú možno vyjadriť

peňažným ekvivalentom, t.j. peniazmi (R 55/1971). Dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu
(výške) zaťažuje poškodeného (žalobcu).
V tomto konaní žalobca rozlišuje medzi škodou spôsobenou realizáciou elektrickej prípojky - odberného
elektrického zariadenia a škodou v podobe nevyhnutných nákladov na úplné odstránenie škôd
spôsobených realizáciou elektrickej prípojky.

Čo sa týka samotnej realizácie elektrickej prípojky, tak uvedené nemôže byť za žiadnych okolností
vnímané ako škoda, a to z dôvodu, že elektrické zariadenie bolo vybudované žalobcom, slúži pre
potreby žalobcu a ostáva vo výlučnom vlastníctve žalobcu. V uvedenom prípade nedošlo k ujme na
majetku žalobcu, ale len k transformácii peňazí do hmotnej podoby - odberného elektrického zariadenia.
Realizáciou elektrickej prípojky sa majetkový stav žalobcu neznížil a teda uvedená skutočnosť nemôže

byť skutočnou škodou ani ušlým ziskom.
Čosatýkanákladovnaopravuškôd,ktorévzniklipristavebnýchprácachnaelektrickejprípojke,ktomuto
žalovaný uviedol, že takáto škoda nebola zo strany žalobcu preukázaná a nevyplýva ani z predloženéhoznaleckého posudku. V samotnom znaleckom posudku sa uvádza, že pre stanovenie týchto nákladov
neboli poskytnuté žiadne doklady.
Až zarážajúco pôsobí skutočnosť, že žalobca sa v petite žaloby domáha zaplatenia sumy 6693,94 EUR

z titulu vynaloženia nevyhnutných nákladov na odstránenie škôd spôsobených realizáciou elektrickej
prípojky, pričom podľa znaleckého posudku by sa malo jednať o sumu 400 EUR. Žalobca vznik škody
žiadnym relevantným spôsobom nepreukazuje, pričom ním tvrdené skutočnosti ostávajú len v rovine
tvrdenia. Zo žalobcom predložených podkladov možno spoľahlivo konštatovať, že tvrdenia žalobcu o
vzniku škody sú len hypotetické a z pohľadu uplatnených nárokov nie sú spôsobilé privodiť pre žalobcu

priaznivý výsledok sporu.
Ad c) a d) Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak
vznikla konkrétna majetková ujma následkom konkrétneho protiprávneho úkonu škodcu, teda ak je jeho
konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Príčinou môže byť len také protiprávne
konanie, bez ktorého by škodný následkom nevznikol.

Podľa názoru žalovaného v uvedenom prípade absentuje príčinná súvislosť medzi požiadavkou
žalovaného na umiestnenie elektromerového rozvádzača na verejne prístupné miesto vo vzťahu k
škodám uvádzaným žalobcom. V uvedenom prípade navyše práce na elektrickej prípojke vykonával
sám žalobca svojpomocne na vlastné nebezpečenstvo.
Návrh žalobcu na navrátenie merania na pôvodné miesto, fasádu rodinného domu, ktoré nie je

žalovanému voľne prístupné nemá oporu v platných právnych predpisoch. Uvedeným by došlo k
podstatnému zásahu do postavenia žalovaného pri plnení jeho zákonných povinností. V tejto súvislosti
poukázal žalovaný na ustanovenia týkajúce sa zabezpečenia merania elektriny, napríklad ustanovenie
§ 40 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z., podľa ktorého je prevádzkovateľ distribučnej sústavy povinný
každoročnevykonaťfyzickýodpočeturčenéhomeradlanaodbernommieste,svýnimkoutýchodberných

miest, ktoré nie sú vybavené určeným meradlom s diaľkovým odpočtom.
Uvedená požiadavka žalobcu sa navyše javí ako nelogická a bezúčelová, keďže uvedené by si
vyžadovalo rekonštrukciu NN prípojky - odberného elektrického zariadenia žalobcu. Túto rekonštrukciu
by musel vykonať žalobca a to z dôvodu, že odberné elektrické zariadenie nie je majetkom žalovaného
a žalovaný nemôže zasahovať do majetku tretích osôb.

Súčasné umiestnenie merania na verejne prístupnom mieste považuje žalovaný za vyhovujúce a v
plnom súlade so všeobecne platnými právnymi predpismi a technickými podmienkami prevádzkovateľa
distribučnej sústavy.
K otázke nemajetkovej ujmy žalovaný uviedol, že postup žalovaného v súvislosti s oznámením
neoprávneného odberu elektriny na odbernom mieste žalobcu predstavoval výkon zákonom uloženej

povinnosti vyplývajúcej z trestnoprávnych predpisov, čo je okolnosťou vylučujúcou neoprávnenosť
zásahu. Žalovaný navyše v komunikácii s orgánmi činnými v trestnom konaní ani v žiadnej inej
komunikácii nikdy neuviedol, že neoprávnený odber mal byť spôsobený práve osobou žalobcu.
Vyšetrovanie okolností neoprávneného odberu elektriny a podanie obžaloby na žalobcu boli už v
kompetencii orgánov činných v trestnom konaní.

Pri vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej
osoby podľa § 13 Občianskeho zákonníka musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka
existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení
alebo len ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, tento zásah musí byť
neoprávnený (protiprávny) a musí byť zistená existencia príčinnej súvislosti medzi takým zásahom

a neoprávnenosťou takého zásahu. Nenaplnenie ktorejkoľvek z týchto predpokladov potom vylučuje
možnosť nástupu sankcií podľa ustanovenia § 13 Občianskeho zákonníka.
Neoprávnený odber elektriny predstavuje z hľadiska právneho, technického a morálneho neželaný
spoločenský jav, na ktorého elimináciu sa využívajú rôzne druhy nástrojov, či už právnej ale aj
mimoprávnej povahy. Významnú úlohu v oblasti boja proti neoprávneným odberom elektriny tvoria

právne nástroje trestného práva. Podľa názoru žalovaného v prejednávanom prípade nemôže ísť
o zásah do osobnosti žalovaného tým, že žalovaný oznámil orgánom činným v trestnom konaní
skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin. Tu - pokiaľ nie sú prekročené zákonom
stanovené medze - ide o situáciu, kedy nad individuálnymi záujmami fyzickej osoby, do ktorých
osobnosti je zasahované, prevláda závažnejší, významnejší a funkčne vyšší verejný záujem, ktorým je

riadne prešetrenie okolností neoprávneného odberu elektriny a prípadné následné vyvodenie právnej
zodpovednosti za toto protiprávnej konanie.6. Spolu s písomným vyjadrením predložil žalovaný listinné doklady a to: zmluvu o pripojení č.
XXXXXXXXXZoP zo dňa 26.6.2012, prílohu k zmluve o pripojení, zápis o zistenom neoprávnenom
odbere zo dňa 11.05.2012, výpočet škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny zo dňa

11.05.2012, výpočet škody - metodika zo dňa 11.05.2012, fotodokumentáciu, správu o meracom
zariadení zo dňa 10.05.2012, vyjadrenie prevádzkovateľa distribučnej sústavy k žiadosti o pripojenie do
distribučnej sústavy zo dňa 19.06.2012.

7. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca dňa 13.12.2016 písomné vyjadrenie, v ktorom žalobca uviedol

k čl. II, že v tomto prípade ide najmä o to, či žalovaný postupoval pri kontrole odberného miesta žalobcu v
súlade s právnymi normami čoho dôsledok bolo odpojenie rodinného domu žalobcu od dodávky elektriny
a odstúpenie žalovaného od zmluvy o pripojení. V priamej súvislosti sa s týmto viažu aj náklady a škody
spôsobené realizáciou novej elektrickej prípojky. Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Humenné
vedenom pod sp. zn. 22T/50/2012 zo dňa 23.01.2014 bolo preukázané že "nebolo preukázané, že sa
skutok stal“ ((neoprávnený odber elektrickej energie ( ďalej len NO)). V príčinnej súvislosti sa s tým

viaže právny záver, že zo strany žalovaného odpojenie rodinného domu žalobcu od dodávky elektrickej
energie a odstúpenie od zmluvy o pripojení zo dňa 10.05.2012 bolo nezákonné a nemalo oporu v
žiadnom právnom predpise a bolo vykonané v rozpore v tom čase platným zákonom č. 656/2004 Z.z.
(Zákon o energetike). Žalobca poukázal na ustanovenia § 39, 40 Občianskeho zákonníka, § 451 a
457 Občianskeho zákonníka. Nový právny vzťah bol uzatvorený v príčinnej súvislosti s neoprávneným

odpojením dodávky elektriny a odstúpením žalovaného od zmluvy o pripojení zo dňa 10.05.2012. Z tohto
dôvodu žalobcovi vznikli finančné náklady ako so samotnou realizáciou novej elektrickej prípojky, tak aj
vedľajšie finančné náklady za škody spôsobené na majetku v súvislosti s nutnými prácami na vrátenie
vecí do takej miery, aby mohol svoj majetok užívať bez obmedzení. Týmto prácam sa nedalo vyhnúť a
boli realizované tak, aby dochádzalo k čo najmenším škodám. Žalovaným uvádzaným novým právnym

vzťahom žalobcovi vznikla nová povinnosť a to, že musí niesť objektívnu zodpovednosť za prípadné
poškodenie majetku žalovaného na verejne prístupnom mieste. V uvedenom prípade požadované
rozhodnutie vo vzťahu k určovaciemu výroku o neplatnosti odstúpenia od zmluvy o pripojení uvedie
právne postavenie žalobcu a žalovaného do pôvodného stavu , tak ako to bolo, pred nezákonným
odstúpením od zmluvy o pripojení a súčasne odpojením od dodávky elektriny. Zároveň žalobca uviedol,

že v danom prípade je zmluva o pripojení spotrebiteľskou zmluvou a treba na ňu aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.
K článku III žalobca uviedol, že žalovaný vôbec neskúmal, či sa dá skutočná škoda vyčísliť na základe
objektívnych skutočností, tak ako mu to ukladá ustanovenie § 39 ods. (2) zákona č. 656/2004 Z.z.
(Zákon o energetike) a automaticky použil k vyčísleniu škody všeobecný právny predpis ktoré vydalo

Ministerstvo hospodárstva SR a tým bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom . Podľa názoru
žalobcu žiadny interný vykonávací predpis nemôže obmedzovať práva chránené zákonom a pridávať
povinnosti odberateľovi, ktoré presahujú nad rámec zákona. Žalovaný sa bráni „legitímnou ochranou
distribútora elektriny proti neoprávneným odberom elektriny a verejným záujmom ... ". Žalovaný vo
svojom vyjadrení k žalobe tvrdí, že je právne irelevantná tá skutočnosť, že kontrola bola vykonaná bez

prítomnosti žalobcu a bez jeho súhlasu so vstupom do obydlia a zároveň, že poverení zamestnanci majú
pri výkone svojej činnosti oprávnenie vstupovať na cudzí pozemok aj bez výslovného súhlasu majiteľa
nehnuteľnosti. K tomuto žalobca poukázal na ustanovenia § 30 ods. 3 písm. e) zákona č. 656/2004 Z.
z.. K tomu žalobca uviedol, že z jeho strany žalovanému v žiadnom konaní neuprel právo obsiahnuté
v ustanovení § 30 zákona č. 656/2004 Z. z..

V ďalšom žalovaný už neakceptoval ustanovenie § 10 ods. (1) zákona č. 656/2004 Z. z.. Z ustanovení
tohto zákona vyplýva, že na kontrolu odberného miesta sa výnimka vstupu bez predchádzajúceho
oznámenia a povolenia vlastníka nehnuteľnosti nevzťahuje. Pri tom povinnosť povolenia vstupu na
nehnuteľnosť vyplýva aj z Interného metodického vykonávacieho predpisu žalovaného v ČI. 5.2.1
„Prístup na odberné miesto a úvodná komunikácia s odberateľom je všeobecne platná pre každú

činnosť zamestnancov spoločnosti. Žalovaný oprávnenosť vstupu na pozemok žalobcu odôvodňuje
aj zriadeným zákonným vecným bremenom. Z listu vlastníctva č. 72 je zrejmé, že vecné bremeno v
prospech žalovaného na pozemok žalobcu nie je zriadené.
K čl. IV k argumentácii žalovaného o náhrade spôsobenej škody je žalobca toho názoru, že sú splnené
všetky podmienky vyplývajúce z § 420 zákona č. 40/1964 Zb..

1) Porušenie právnej povinnosti - žalovaný kontrolu odberného miesta žalobcu vykonal nielen v rozpore
s vlastným interným vykonávacím metodickým pokynom, ale aj v rozpore s ustanoveniami zákona č.
656/2004 Z. z. (o energetike), zákona č. 40/1964 Zb. (Občianskeho zákonníka) v súbehu s právami
spotrebiteľa zakotvenými v zákone č. 634/1992 Zb.,2) Príčinná súvislosť - týmto protiprávnym konaním žalovaného vznikla ujma na majetku žalobcu a to
finančné náklady na prekládku merača spotrebovanej elektrickej energie na verejne prístupné miesto a
s tým súvisiaca realizáciu novej elektrickej prípojky, náklady spojené s výkonom týchto prác na novej

prípojke v dôsledku čoho došlo k poškodeniu nehnuteľnosti.
3) Preloženie merania elektrickej energie (elektromeru) si žalovaný vynútil a to, že len na základe
podozrenia z NO ho odpojil od dodávky elektriny a odstúpil od zmluvy o pripojení dňa 10.05.2012.
Znovupripojenie do distribučnej siete sa riadi už len na základe novej zmluvy o pripojení, a to tej, na ktorú
sa žalovaný v celom odvoláva. V technických podmienkach tejto zmluvy je mimo iného aj povinnosť

umiestnenia elektromeru na verejne prístupné miesto. Práve s týmto umiestnením elektromeru na
verejne prístupné miesto sa viazalo zriadenie novej elektrickej prípojky, čo je štyridsať metrov. Legitímne
by to zo strany žalovaného bolo v tom prípade, ak by toto plnenie od žalobcu si žalovaný vyžadoval
na základe zisteného NO, a nie len z podozrenia o NO. K argumentácii žalovaného, že nedošlo k
ujme na majetku žalobcu z dôvodu, že táto nová elektrická prípojka slúži pre potreby žalobcu a ostáva
vo výlučnom vlastníctve žalobcu. V uvedenom prípade došlo len k transformácii peňazí do hmotnej

podoby - odberného elektrického zariadenia, žalobca uviedol, že zriadenie tejto novej elektrickej prípojky
bolo žalovaným vynúteným plnením voči žalobcovi, a to na základe krivého obvinenia žalobcu z NO
žalovaným a následným odpojením distribúcie elektriny žalobcovi a odstúpením od zmluvy o pripojení.
K argumentácii, že k znaleckému posudku neboli predložené žiadne doklady, žalobca uviedol, že k
tomuto znaleckému posudku priložil pokladničné doklady o zakúpenom tovare na realizáciu preložky

elektromeru na verejne prístupné miesto a kópie sú súčasťou posudku. Posudok je vypracovaný len na
nevyhnutné náklady a práce s tým súvisiace. V posudku je uvedené, že sa jedná iba o hrubé vápenné
omietky a taktiež je zmienka o vedľajších poškodeniach nehnuteľností a s tým súvisiace.
Skutočnosť, že žalovaného zaráža suma 6693,94 Eur žalobca uviedol, že táto suma je stanovená jednak
za finančné náklady, ktoré musel žalobca vynaložiť, aby svoju nehnuteľnosť mohol užívať bez takých

obmedzení, ktoré súvisia s dôstojným bývaním, tak aj na finančné náklady, ktoré musel vynaložiť, aby
svoju nehnuteľnosť uviedol do stavu v akom bola pred neoprávneným odpojením rodinného domu od
dodávky elektrickej energie.
K čl. V žalobca uviedol, že žalovaný popiera preloženie merača na pôvodné miesto s poukazom na
ustanovenia § 40, ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. No keď žalobca vo svojom návrhu zo dňa 09.09.2016

na túto právnu normu poukázal, tak žalovaný to poprel, lebo táto právna norma nebola v tom čase v
platnosti.
K čl. VI k veci trestného oznámenia žalovaného, v prípade z neoprávneného odberu elektrickej energie,
je dostatočne preukázané, že žalovaný pri kontrole odberného miesta žalobcu postupoval v rozpore
ako s vlastnými internými normami, tak aj v rozpore s právnymi normami. O neoprávnenom odbere sa

len domnieval. Aj napriek tomu podal trestné oznámenie. Ako dôkazy k tomuto trestnému oznámeniu
predložil „Zápis o zistenom neoprávnenom odbere" a fotodokumentáciu, ktorá mala preukazovať tento
neoprávnený odber.
K zápisu o zistenom NO žalobca uviedol, že už tento nesie znaky manipulácie navodenia dojmu, že
skutočne sa jednalo o neoprávnený odber a to tým, že žalovaný uviedol, že súčasne robil na dvoch

miestach merania a záznam.
K argumentácii žalovaného, že vrátenie elektromeru na pôvodné umiestnenie by si vyžiadalo
rekonštrukciu prípojky, tak to sa nezakladá na pravde. Táto prípojka je v takom stave v akom bola
pred odpojením žalovaným od distribučnej siete. Čiže žalovaný nespraví nič, iba zapojí elektromer na
pôvodnom umiestnení a pripojí túto prípojku na distribučnú sieť, tak ako to spravil pri novej prípojke.

Elektromer bude na takom mieste, kde sa k nemu dá bežne dostať. Toto je preukázané aj skutočnosťou,
že pracovníci pri kontrole sa k tomuto elektromeru dostali bez toho, aby ho o to požiadali.
V konečnom dôsledku žalovaný poukazuje na skutočnosť, že on ako oznamovateľ trestného činu nikdy
priamo neoznačil žalobcu ako neoprávneného odberateľa. Je to zarážajúce tvrdenie žalovaného, keď
pri uplatňovaní údajnej škody sa opiera o objektívnu zodpovednosť majiteľa nehnuteľnosti. Čiže aj pri

trestnom stíhaní sa uplatňuje objektívna zodpovednosť.
V podstate tu nejde o to, či priamo určil podozrivého z NO, ale na základe čoho a akých skutočností a
dôkazov podal trestné oznámenie. Žalovaný zasiahol do osobnosti žalobcu, cti a dobrého mena nielen
tým, že v dôsledku jeho protiprávneho konania bolo voči nemu vedené trestné stíhanie, tak aj v dôsledku
tejto psychickej záťaže a bezmocnosti bolo natrvalo poškodené zdravie žalobcu a to tým, že utrpel infarkt

myokardu.

8. Spolu s týmto vyjadrením predložil žalobca výpis z listu vlastníctva č. XX katastrálneho územia K.
N. R., prepúšťaciu správu, z ktorej vyplýva, že bol žalobca hospitalizovaný v čase od 11.06.2012 do13.06.2012 a z ktorej vyplýva diagnóza akútny trasmurálny infarkt myokardu na iných miestach, návrh na
mimosúdne vyrovnanie zo dňa 24.11.2016, ktorým žalovaný ponúkol žalobcovi mimosúdne vyrovnanie
na sumu 1095 eur, vyjadrenie žalobcu k ponuke na mimosúdne vyrovnanie.

9. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 14.03.2017 uviedol, že ako
bolo uvedené v prechádzajúcom písomnom vyjadrení, naďalej má žalovaný za to, že na žalobcom
uplatňovanom určovacom výroku o vyslovenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o pripojení zo dňa
10.05.2012, nie je daný naliehavý právny záujem. V súlade s ustálenou súdnou praxou sa naliehavý

právny záujem vždy viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou
daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty
v jeho právnom vzťahu. Medzi stranami sporu nie je sporné, že v súčasnosti je odberné miesto
žalobcu pripojené do distribučnej sústavy žalovaného na základe platnej a účinnej zmluvy o pripojení
zo dňa 26.06.2012. V súčasnosti má teda žalobca, z pohľadu prevádzkovateľa distribučnej sústavy,
uzatvorené všetky zmluvy potrebné k tomu, aby mohol byť riadne pripojený do distribučnej sústavy

a odoberať elektrickú energiu na svojom odbernom mieste. Medzi žalobcom a žalovaným preto v
súčasnosti neexistuje v otázke platnosti zmluvy o pripojení stav právnej neistoty, ktorý by bolo potrebné
v tomto konaní vyriešiť. So zreteľom na vyššie uvedené je teda potrebné ustáliť, že určenie neplatnosti
odstúpenia od zmluvy o pripojení zo dňa 10.05.2012 nepovedenie k definitívnemu odstráneniu spornosti
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Je zrejmé, že základným motívom žalobcu v tomto konaní je

dosiahnutiepeňažnéhoplnenia.Určenieneplatnostiodstúpeniaodzmluvyopripojenízodňa10.05.2012
nebude znamenať úplné vyriešenie obsahu spornosti právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným,
posúdenie tejto otázky môže mať nanajvýš prejudiciálny charakter vo vzťahu k ostatným peňažným
nárokom uplatňovaným žalobcom v tomto konaní.
Žalobca tvrdí, že žalovaný dňa 10.05.2012 postupoval pri zisťovaní a odstraňovaní neoprávneného

odberu elektrinu na jeho odbernom mieste v rozpore so všeobecne záväznými predpismi ako aj v
rozpore s vlastným metodickým pokynom. Tieto tvrdenia považuje žalovaný za účelové a vychádzajú z
nesprávnej interpretácie právnych predpisov. Predovšetkým je potrebné ustáliť, že Metodický pokyn č.
XXXXXXX, na ktorý sa žalobca vo svojich vyjadreniach opakovane odvoláva, je interný dokument, ktorý
vypracoval a schválil žalovaný pre svoje vlastné potreby. Tento dokument nie je všeobecne záväzný

právny predpis, ktorý by bol schválený zákonom predvídaným spôsobom a vyhlásený v požadovanej
forme. Metodický pokyn neobsahuje normatívne právne vety, ktoré by mal vykladať súd a taktiež ani
pravidlásprávaniasa,ktorébybolivynútiteľnéštátnoumocou.Metodickýpokynvypracovanýžalovaným
upravuje výhradne vzťah medzi žalovaným a jeho príslušnými zamestnancami. Porušenie ustanovení
metodického pokynu sa môže odraziť nanajvýš tak v rovine vyvodenia pracovnoprávnej zodpovednosti,

vo vzťahu medzi žalovaným ako zamestnávateľom a príslušným pracovníkom ako zamestnancom.
Porušenie ustanovení interného metodického pokynu tak samo o sebe nemôže postačovať na osvojenie
si záveru, že žalovaný konal protiprávne.
Žalovaný naďalej trvá na tom, že poverení pracovníci žalovaného postupovali dňa 10.05.2012 v
súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a v medziach oprávnení, ktoré prevádzkovateľovi

distribučnej sústavy priznával vtedy platný a účinný zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike (Zákon o
energetike). Nad rámec doterajšej argumentácie žalovaný uviedol, že neoprávnený odber elektriny
je z hľadiska právneho aj morálneho neželaný spoločenský jav, na ktorého elimináciu sa využívajú
rôzne druhy nástrojov, či už právnej ale aj mimoprávnej povahy. Za neoprávnený odber elektriny môže
byť voči jeho páchateľovi vyvodená trestnoprávna zodpovednosť v zmysle noriem trestného práva,

administratívna zodpovednosť podľa noriem správneho práva ako aj občianskoprávna zodpovednosť
podľa noriem civilného práva. Opakovane žalovaný uviedol, že zákon o energetike ukladá povinnosť
odberateľom elektriny umožniť prevádzkovateľovi distribučnej sústavy montáž meradla a nevyhnutný
prístup k nemu (§ 30 ods. 2 písm. a) Zákona o energetike). Uvedené platí aj vo vzťahu k vlastníkom
a správcom nehnuteľnosti, ktorí sú povinní umožniť prevádzkovateľovi distribučnej sústavy nevyhnutný

prístup k odbernému elektrickému zariadeniu, ktoré majú vo vlastníctve alebo správe (§ 30 ods. 3 písm.
e) Zákona o energetike.
Žalovanému nie je zrejmé, z akého ustanovenia Zákona o energetike vyvodzuje žalobca svoje
tvrdenie a presvedčenie, že na výkon svojej povolenej činnosti, t.j. zabezpečovať bezpečnú, stabilnú
a efektívnu prevádzku distribučnej sústavy, potrebuje žalovaný súhlas alebo povolenie odberateľa

resp. vlastníka pozemku. Podľa vedomia žalovaného sa takéto ustanovenie vo vzťahu k vstupom
na pozemok odberateľa, odberným elektrickým zariadeniam, či určeným meradlám v Zákone o
energetike do dnešného dňa nenachádza a ani sa nikdy nenachádzalo. Čo sa týka predchádzajúceho
oznámenia o vstupe na pozemok, tak tu žalovaný uviedol, tento argument žalobcu sa vo vzťahu kzisťovaniu a odstraňovaniu neoprávnených odberov elektriny javí ako nelogický. Povinnosť takéhoto
predchádzajúceho oznámenia by nevyhnutne viedla k zmareniu kontroly a znemožneniu zistenia a
odstránenia neoprávneného odberu elektriny. Účelom Zákona o energetike je neoprávneným odberom

elektriny predchádzať a nie znemožňovať ich odhalenie a odstránenie.
V tejto súvislosti poukázal žalovaný na ustanovenia § 10 ods. 2 Zákona o energetike, podľa ktorého sa
predchádzajúce oznámenie nevyžaduje v prípade, ak ide o (i) bezprostredné ohrozenie života, zdravia
a majetku osôb a pri likvidáciu týchto stavov, (ii) stav núdze alebo predchádzanie jeho vzniku, alebo
(iii) poruchy, údržbu alebo havárie na zariadeniach sústavy alebo siete a počas ich odstraňovania.

Neoprávneným odberom elektriny jednoznačne dochádza k bezprostrednej majetkovej ujme na strane
prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Logickým dôsledkom neoprávneného odberu je, že takto odobratú
elektrinu nie je možné namerať a preto ani fakturovať odberateľovi. Bezprostredná ujma navyše súvisí aj
soskutočnosťou,ženeoprávnenýodberelektrinyspôsobujevdistribučnejsústavetechnickéstraty,ktoré
zapríčiňujú nestabilitu napäťovej hladiny príslušného elektrického vedenia. Pokles a kolísanie napäťovej
hladiny na príslušnom elektrickom vedení môže mať vplyv aj na ostatných odberateľov elektriny a viesť

k vzniku škôd na ich odberných elektrických zariadeniach resp. elektrických spotrebičoch. Na účely
pokrytia technických strát v sústave musí preto žalovaný nakúpiť od tretích osôb dostatočné množstvo
elektriny, aby tieto straty pokryl a bola tak zabezpečená stabilná, bezpečná a efektívna prevádzka
distribučnej sústavy.
V prejednávanom prípade navyše nie je sporné, že poverení pracovníci žalovaného sa pohybovali po

pozemku žalobcu za prítomnosti odberateľa elektriny. Žalobca pracovníkom žalovaného vo vstupe na
svoj pozemok nijako nebránil. Uvedené skutočnosti vyplývajú zo záznamu o zistenom neoprávnenom
odbere zo dňa 10.05.2017, predložených fotografií, ako aj zo spisu z trestného konania vedeného pod
sp. zn. 22T/S0/2012.
Žalovaný aj naďalej trvá na nameraných hodnotách na odbernom mieste žalobcu a stojí si za tým, že na

danom odbernom mieste bola elektrina odoberaná spôsobom, ktorý neumožňoval jej meranie určeným
meradlom, čím na danom odbernom mieste dochádzalo k neoprávnenému odberu elektriny. Napokon
ani samotné odborné vyjadrenie vykonané v trestnom konaní nevylúčilo možnosť odberu elektriny cez
„T" zariadenie ovládané stýkačom, nakoľko, ako zo samotného odborného vyjadrenia vyplýva, toto
zariadenie mohlo byť napojené mimo ističov elektroinštalácie domu. V tejto súvislosti si nechal žalovaný

vypracovať znalecký posudok, ktorý ku dňu vyhotovenia toto vyjadrenie ešte nemal k dispozícii.
Čo sa týka predpokladov pre vyvodenie civilnoprávnej zodpovednosti za škodu, tak tu žalovaný sa v
plnom rozsahu odvoláva na svoje predchádzajúce písomné stanovisko. Opätovne žalovaný upozornil
na rozpor medzi žalobcom požadovanom nárokom na náhradu škody vo výške 6693, 94 EUR a výškou
škody podľa znaleckého posudku, ktorá bola znalcom vyčíslená na výšku 400 EUR. Je nevyhnutné

zdôrazniť, že tento listinný dôkaz na podporu svojich tvrdení predložil sám žalobca. Na základe
uvedeného je potrebné dospieť k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a teda nepochybne
nepreukázal pravdivosť svojich tvrdení o tom, že realizáciou elektrickej prípojky mu bola spôsobená
škoda v tvrdenej výške.
Odhliadnuc od vyššie uvedeného má žalovaný jednoznačne za to, že žalobcom uplatňované nároky sú

toho času už premlčané a preto vzniesol námietku premlčania. Vydanie bezdôvodného obohatenia a
nárok na náhradu škody sú majetkovými právami, ktoré podliehajú premlčaniu. Zásada hospodárnosti
konaniamusíviesťkonajúcisúdktomu,abyprednostneposúdilvkonanívznesenúnámietkupremlčania
vzhľadom k tomu, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo
veci samej, bez potreby vykonania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky bezdôvodného obohatenia,

škody a podobne (R 29/1983). V tejto súvislosti poukázal žalovaný na ustanovenia § 100 ods. 1, 106
ods. 1,2, 107 ods 1,2 Občianskeho zákonníka.
Pri premlčaní práva na náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník
stanovuje kombinovanú premlčaciu dobu a to subjektívnu a objektívnu. Začiatok ich plynutia je
ustanovený odlišne a odlišný a od seba nezávislý je aj ďalší priebeh ich plynutia, ako aj ich skončenie.

Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno
prekročiť. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený
skutočne dozvedel o škode a o škodcovi resp., že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor
bezdôvodné obohatenie získal. Na druhej strane objektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď
došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla resp., keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne došlo.

V prejednávanom prípade je vo vzťahu k začatiu plynutia premlčacej doby potrebné osobitne skúmať
jednotlivé nároky žalobcu, tj. osobitne ustanoviť začiatok plynutia nároku na náhradu škody a osobitne
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.Žalobca odvíja svoj nárok na náhradu škody z titulu povinnosti vybudovania novej elektrickej prípojky,
ktorú musel realizovať z dôvodu stanovenia nových pripojovacích podmienok. Tieto pripojovacie
podmienky stanovuje v súlade s platnou právnou úpravou prevádzkovateľ distribučnej sústavy.

Pripojovacie podmienky boli žalobcovi stanovené listom zo dňa 19.06.2012 a nachádzajú sa v spise. Na
základe pripojovacích podmienok vybudoval žalobca elektrickú prípojku, odberné elektrické zariadenie.
Následne bola dňa 26.06.2012 uzatvorená zmluva o pripojení. Zmluva o pripojení mohla byť uzatvorená
až po tom, či boli splnené obchodné a technické podmienky, ergo, keď mal žalobca svoje odberné
elektrické zariadenie v technicky spôsobilom stave a v súlade s podmienkami pripojenia stanovené

prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy.
Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že škodová udalosť, z ktorej žalobca odvodzuje svoje
nároky vznikla najneskôr 26.06.2012, kedy už musel mať žalobca zrealizovanú novú elektrickú prípojku.
Uvedené korešponduje aj so znaleckým posudkom predloženým žalobcom, kde sa znalec vyjadril,
že predmetná elektrická prípojka bola vybudovaná v júni 2012, pričom odborná prehliadka a odborná
skúška bola vykonaná dňa 18.06.2012.

Škoda, ktorá teda mala v súvislosti s realizáciou novej elektrickej prípojky vzniknúť vznikla najneskôr
dňa 18.06.2012 resp. 26.06.2012. Od tohto okamihu mohol žalobca uplatniť svoje právo po prvý raz.
Nič na tom nemení ani skutočnosť, že voči žalobcovi prebiehalo trestné konanie. Ustanovenie § 112
Občianskeho zákonníka totiž upravuje spočívanie premlčania iba v tom prípade, ak veriteľ v premlčacej
dobeuplatnísvojeprávonasúdealebouinéhopríslušnéhoorgánuavzačatomkonaníriadnepokračuje.

Za uplatnenie práva, ktorého cieľom je zachovanie premlčacej doby, treba pritom podľa konštantnej
judikatúry považovať úkon oprávneného smerujúci k tomu, aby bolo rozhodnuté o existencii daného
práva. Právo na náhradu škody sa v občianskoprávnom konaní uplatňuje žalobou (1 Cdo 43/2010).
Žalobca uplatnil svoj nárok na náhradu škody žalobou dňa 09.09.2016, teda po uplynutí subjektívnej
aj objektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula najneskôr dňa 18.06.2015 (berúc do úvahy objektívnu

premlčaciu dobu).
Čo sa týka nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, tak k tomu malo podľa žalobcu dôjsť tým,
že žalobca uhradil škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny dňa 20.05.2012, teda prijatím
predmetného plnenia, na ktorý nebol právny dôvod. Medzi žalobcom a žalovaným nie je sporné, že
žalobcauhradilškoduspôsobenúneoprávnenýodberomelektrinynazákladefaktúryzodňa15.05.2012.

Vydanie bezdôvodného obohatenia je vzhľadom na dátum podania žaloby toho času už premlčané, a
to ako v subjektívnej, tak aj objektívnej premlčacej dobe.
Čo sa týka premiestnenia merania na verejne prístupné miesto, trvá žalovaný na svojom doterajšom
stanovisku, že tento návrh je neúčelný. Žalovaný ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy, ktorý
zodpovedá za efektívnu, bezpečnú a stabilnú prevádzku distribučnej sústavy je oprávnený určiť aj

technické podmienky pripojenia odberateľov do distribučnej sústavy. Pokiaľ má žalobca pocit, že
žalovaný postupoval v súvislosti s jeho pripojením v rozpore so zákonom o energetike, mal by sa obrátiť
na príslušný orgán štátnej správy na úseku energetiky. Orgánom štátnej správy na úseku energetiky,
ktorý je oprávnený vykonávať kontrolu nad dodržiavaním ustanovení zákona o energetike týkajúcich sa
pripojeniaodberateľovdodistribučnejsústavyjevzmysleustanovenia§90písm.a)zákonaoenergetike

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví.
Čo sa týka údajného neoprávneného zásahu do osobnosti, cti a dobrého mena žalobcu, tak žalovaný
uviedol, že verejne, ani vo vzájomnej korešpondencii ani iným spôsobom neoznačil žalobcu ako osobu,
ktorá sa dopustila trestného činu. Žalovaný predložil orgánom činným v trestnom konaní fotografie
a záznam zo zápisu z neoprávneného odberu elektriny, čím si ako právnická osoba len plnil svoje

oznamovacie povinnosti podľa všeobecne záväzného právneho predpisu.
Zabezpečenie ďalších úkonov vedúcich k objasneniu trestného činu a zisteniu osoby páchateľa bolo
vykonávané orgánmi činnými v trestnom konaní, nie žalovaným.
Vyjadrenia žalobcu o účelovej manipulácii s fotodokumentáciou a nameranými hodnotami považoval
za účelové a ničím nepodložené tvrdenia. Tieto tvrdenia sú navyše v rozpore s výpoveďami svedkov,

pracovníkov, ktorí vykonávali kontrolu odberného miesta dňa 10.05.2012, a ktorí uviedli, že tzv. „T
zariadenie" prostredníctvom, ktorého dochádzalo k neoprávnenému odberu nemohol zriadiť žalobca,
keďže je zrejmé, že na to nemá potrebné technické znalosti. Samotné výpovede pracovníkov
vykonávajúcich kontrolu teda boli v trestnom konaní v prospech žalobcu. Účelové manipulovanie s
dôkazmi sa preto javí ako nelogické.

10. Zo strany žalovaného bol predložený znalecký posudok č. 29/2017 vypracovaný doc. Ing. K. K.,
PhD., znalcom z odboru elektrotechniky. Znalec na otázky položené žalobcom odpovedal nasledovne:1) na otázku, či je možné v prípade ak na odbernom mieste, kde bol v HDS skrinke nameraný na
fáze L3 prúd vo výške 19,4 A a súčasne bol na prívodných vodičoch v elektromery na fázach L1, L2
a L3 nameraný prúd z nulovou hodnotou, aby všetka takto odobratá energia bola riadne a správne

zaznamenávaná určeným meradlom znalec uviedol, že takýto prípad je nereálny.
2.Naotázku,čijemožné,abyprinameranýchhodnotáchprúduvHDSskrinkeelektromernezaznamenal
odobratú energiu, znalec uviedol, že áno, ale iba v prípade, ak k odberu dochádza medzi HDS a
elektromerom a teda je to neoprávnený odber.
3) na otázku, či je technicky možné, aby v prípade zapnutého hlavného ističa na odbernom mieste, na

poistkovej skrini bola nameraná hodnota 19,4 A a po krátkom časovom odstupe - v prípade, že merania
nie sú realizované súčasne, bola na svorkovnici elektromera nameraná hodnota 0,00 A, znalec uviedol,
že je to technicky možné, za podmienky vytvorenia modelovej situácie nulového odberu v rodinnom
dobe, ktorú je potrebné realizovať v krátkom časovom odstupe. Nesmú byť zapojené žiadne spotrebiče,
napr. chladnička, žiadne osvetlenie a tiež televízne prijímače, rádioprijímače, počítače a pod., ktoré aj
keď nie sú priamo zapojené, ale sú v pohotovostnom režime odoberajú nejaký prúd, ktorý elektromer

bude registrovať, tento prúd musí ampérmeter namerať.
4) na otázku, či je možné, aby odchýlky v meraní zaznamenané dňa 10.05.2012 na odbernom mieste
K. XXX boli spôsobené poruchou, znalec uviedol, že nie.
5) na otázku, či zodpovedajú prístroje použité pri meraní zo dňa 10.05.2012 požiadavkám podľa
všeobecné záväzných predpisov znalec uviedol, že áno.

11.Žalobcanavrholnámietkupremlčaniažalovanéhozamietnuť,pretožežalovanýpoužilnekalúpraktiku
a protiprávnu donucovaciu praktiku, čo je v rozpore so zákonom o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný
nemá morálne právo domáhať sa premlčania. Zároveň sa žalobca odvolával na ustanovenia § 106
ods. Občianskeho zákonníka a poukázal na skutočnosť, že ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, tak

je premlčacia lehota 10 rokov.

12. Zo strany žalobcu bol predložený znalecký posudok č. 51/2017 vypracovaný Ing. C. V., ktorá na
otázku, aby určila výšku nákladov, ktoré je potrebné vynaložiť na opravu poškodených stavebných
konštrukcií v rodinnom dome a pri rodinnom dome č.s. XXX, k.ú. K., ktoré poškodenia vznikli pri zriadení

novej elektrickej prípojky s príslušenstvom pre rodinný dom č.s. XXX M. K. po odpojení rodinného domu
od elektrickej energie uviedla sumu - spevnené plochy 564,85 eur, oprava vnútorných omietok - 1 489,16
eur, maľby vnútorných omietok 156,89 eur, oprava vonkajších omietok 357,69 eur, založenie trávnika
208,78 eur, spolu s 20% DPH suma 3 332,64 eur.

13. Žalobca predložil súdu podnet adresovaný na Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie
zo dňa 19.04.2017, odpoveď na podnet zo dňa 12.06.2017. Žalovaný predložil certifikáty o kalibrácii.

14. Podaním doručeným súdu dňa 12.01.2018 sa žalobca vyjadril k znaleckému posudku Doc. Ing.
K. K., PhD.. Vo svojom vyjadrení uviedol, že si chcel nechať vypracovať kontrolný znalecký posudok.

Ním oslovený znalec odmietol kontrolný posudok vypracovať s tým, že otázky položené zadávateľom
Východoslovenskou distribučnou a.s. Košice, Mlynská 31, sú účelovo špecifikované tak, že iným
spôsobom sa na ne nedá odpovedať, len tak ako zodpovedal znalec Doc. Ing. K. K. PhD.. Z tohto dôvodu
ho odporučil, aby si dal k danej veci vypracovať odborné vyjadrenie, v ktorom sa dá vecou zaoberať v
širších súvislostiach, alebo k danej veci súdu uvedie vlastné vyjadrenie.

Následne žalobca oslovil spoločnosť UEZ s.r.o., so sídlom Tolstého 6, 06601 Humenné. Majiteľom
firmy bolo žalobcovi oznámené, že už nezamestnáva zamestnanca, ktorý by takéto odborné vyjadrenie
mohol vypracovať. Z tohto dôvodu oslovil firmu NEMEC elektromontáže s.r.o. so sídlom Tolstého, 06601
Humenné , kde bolo žalobcovi oznámené, že sa ním zadaným vyjadrením môžu zaoberať až v druhej
polovici decembra 2017. Dňa 10.01.2018 bolo žalobcovi oznámené, že k znaleckému posudku č. XX/

XXXX nemajú výhrady a žalobcom požadované odborné vyjadrenie nevypracujú z dôvodu, že VSD a.s.
Košice je ich obchodný partner.
Podľa názoru žalobcu by sa súd otázkou existencie zisteného neoprávneného odberu zo dňa10.05.2012
na odbernom mieste K. XXX okr. S. nemal vôbec zaoberať, lebo rozsudkom Okresného súdu v
Humennom zo dňa 28.01.2014 sp. zn. 22T/50/2012 v spojení s uznesením odvolacieho Krajského súdu

v Prešove zo dňa 11.09.2014 sp. zn. 9To/28/2014 bol žalobca spod obžaloby oslobodený, lebo nebolo
dokázané, že skutok sa stal (skutok krádeže elektriny - neoprávneného odberu elektriny).Žalobca je presvedčený, že každý odborník v odbore elektrotechniky potvrdí, že k predmetnému
neoprávnenému odberu nemohlo dôjsť tak ako ho uviedli pracovníci, ktorí kontrolu vykonali dňa
10.05.2012 na predmetnom odbernom mieste.

K bodu 11.1 znaleckého posudku žalobca uviedol, že v tomto bode sa nestotožňuje s „konštatovaním"
znalca, že na základe zápisu o zistenom neoprávnenom odbere zo dňa 11.05.2012 v predmetnom
prípade malo dochádzať k neoprávnenému odberu elektriny. V tomto „Zápise o zistenom neoprávnenom
odbere" sú popísané skutočnosti, ktoré nesynchronizujú s fotodokumentáciou vytvorenou 10.05.2012
pri kontrole odberného miesta v obci K. Č..F..XXX okr. S.. Hlavne tento „Zápis o zistenom neoprávnenom

odbere " nebol spísaný na mieste v deň kontroly, ale až na druhy deň to je 11.05.2012. Chýba na ňom
podpis majiteľa odberného miesta a prítomnosť a podpis privolaného príslušníka polície. Povinnosť
privolať políciu k zistenému neoprávnenému odberu týmto zamestnancom žalovaného bola uložená v
bode 6. Metodického pokynu č. 2011008, čo potvrdil ako Okresný súd Humenné vo svojom rozsudku,
tak aj odvolací Krajsky súd v Prešove v trestnej veci 22/T/50/2012.
K bodu 11.2 znaleckého posudku žalobca uviedol, že tvrdenie znalca, že pri meraní 10.05.2012

na predmetnom odbernom mieste bolo zistené napätie na všetkých troch svorkách elektromera,
pričom elektromerom netiekol žiaden prúd, čo znamená, že na danom odbernom mieste nie je
odber elektrickej energie, ktorý by bol registrovaný elektromerom, je zavádzajúce, lebo z priloženej
fotodokumentácie je zrejmé, že elektrické napätie nie je merané súčasne s meraním elektrického prúdu.
Toto meranie napätia bolo realizované až po meraní elektrického prúdu. Táto skutočnosť vyplýva nielen

z priloženej fotodokumentácie, ale je potvrdená aj výpoveďami pracovníkov, ktorí meranie vykonali a
to na pojednávaniach na Okresnom súde Humenné v trestnej veci vedenej pod číslom 22T/50/2012. V
žiadnom prípade sa nedá tvrdiť, že pri meraní elektrického prúdu boli vodiče pod elektrickým napätím.
Ak by toto tvrdenie znalca malo byť pravdivé, tak by s meraním elektrického prúdu malo súčasne
prebiehať aj meranie elektrického napätia. Je mnoho faktorov na dosiahnutie situácie, aby pri meraní

odoberaného elektrického prúdu, vykazovali nulové namerané hodnoty. Ako jeden príklad žalobca
uviedol, že pri meraní elektrického prúdu mohol byť vypnutý hlavný vypínač a týmto vodiče na vstupných
svorkách elektromeru neboli pod elektrickým napätím, čo spôsobilo, že boli namerané nulové hodnoty
odoberaného elektrického prúdu. Skutočnosť že v hlavnej domovej skrinke (Ďalej len HDS) bol na
fáze „L3" nameraný odber elektrického prúdu 19,4 ampéra, nič nedokazuje, lebo z fotodokumentácie

nevyplýva, aby aj na fáze „L3" na svorke elektromeru v elektromerovom rozvádzači C nemal byť v tom
istom okamihu odber elektrického prúdu 19,4 ampéra. Ak by toto tvrdenie znalca malo mať váhu, tak by
s meraním elektrického prúdu na svorke „L3" v HDS muselo súčasne prebiehať aj meranie elektrického
prúdu v ER na svorke „L3" elektromeru. Mimo iného z fotodokumentácie nie je možné identifikovať, ktorá
fáza na vstupných svorkách elektromeru je fáza „L3", lebo všetky vodiče sú čiernej farby.

Skutočnosť že sa malo jednať o súčasné meranie z priloženej fotodokumentácie nevyplýva a to z
dôvodu, že každý digitálny fotoaparát má záznam dátumu a času. V tomto prípade táto funkcia bola
vypnutá. Preto sa nedá tvrdiť', že bolo vykonané súčasné meranie elektrického prúdu ako v HDS tak
na svorkách elektromeru. Toto potvrdil aj znalec na pojednávaní v tejto veci dňa 25.10.2017 , kde vo
výpovedi na otázku, či išlo o súčasné merania, uviedol „ Nie, v tesnom slede". Hlavne sa to po technickej

stránke nedalo zrealizovať a to z dôvodu, že HDS a ER sú umiestnené na rozličných miestach rodinného
domu. Ak sa meralo v HDS a zároveň sa tento stav fotil, ten istý okamžik nemohol byť tým istým
fotoaparátom zaznamenaný na inom mieste, v ER. Čiže nielen z technického hľadiska sa to zrealizovať
nedá,alepriečisatoajpologickejstránke.Jezrejmé,žesanemohlojednaťosúčasnémeranieafotenie.
K bodu 11.3 a 11.4 znaleckého posudku žalobca uviedol, že zaoberať sa otázkou použitých meracích

prístrojov je bezpredmetné a to z dôvodu, že sériové čísla uvedené v predmetnom znaleckom posudku
(Kyoritsu, typ KEW 2003, výrobné číslo 222758 a typ KEW 2001, výrobné číslo 221303) sú odlišné ako
boli uvedené v trestnej veci 22T/50/2012 (Kyoritsu, typ KEW 2003R, výrobné číslo 01235840 a typ KEW
MATE 2001, výrobné číslo 0212303). Jedná sa o celkom odlišné výrobné čísla meracích prístrojov. Na
základe hore uvedeného je otázne, aké meracie prístroje boli v skutočnosti použité.

K bodu 11.5 znaleckého posudku žalobca uviedol, že pri zváraní dňa 10.05.2012 t.j. v čase kontroly
odberného miesta, bol použitý zvárací prístroj domácej výroby s tyristorovým usmerňovačom C použité
TYRISTORY ČKD T 100/1000). Zapínanie a zvárací prúd bol riadený otočným potenciometrom s
počiatočným zapínaním. Zapnutím potenciometra, bol aktivovaný aj stýkač, ktorým bolo privedené
elektrickénapätienaprimárnevedeniezváraciehotransformátoru.Ďalšímpootáčanímpotenciometrasa

riadil potrebný zvárací elektrický prúd. Tento potenciometer nebol pevne spojený so zváracím prístrojom,
ale k tomuto prístroju sa pripájal napichovacím konektorom. Týmto je zabezpečené, že zvárací prúd
sa môže riadiť pri zváraní aj ďalej od zváracieho zariadenia, čo je v praxi bežné. Chladenie tyristorov
nebolo aktívne - zabezpečené chladiacim ventilátorom, ale pasívne - odvádzaním tepla prostredníctvomhliníkových chladiacich profilov. Z tohto je zrejmé, že keď sa nezváralo, tak predmetné zváracie
zariadenie nemohlo odoberať ani žiadny elektrický prúd. Vyjadrenie znalca, že zváracie zariadenie aj
keď sa ním nezvára musí odoberať elektrický prúd je z hore uvedených skutočností neopodstatnené

a neudržateľné.
K bodu 11.6 žalobca uviedol, že k tomuto bodu na pojednávaní dňa 25.10.2017 predložil súdu
ako dôkaz kópiu pokladničného dokladu *0005 zo dňa 07.06.2012 a vysvetlenie, že do predmetnej
kontroly, to je 10.05.2012 voda pre domácnosť sa ohrievala plynovým kotlom PROTHERM 18/25
KTV s prietokovým ohrievačom prípravy teplej vody. Tento kotol musí byť pre svoj chod napájaný

elektrickou energiou. Žalobca bol pre podozrenie z neoprávneného odberu elektrickej energie odpojený
dodávateľom elektrickej energie - VSD a.s. Košice od dodávky elektriny. Po znovu pripojení k elektrickej
energii mu tento kotol pri otvorení vodovodného ventilu nenaskočil a kontrolkou hlásil poruchu. Žalobca
nadobudolpodozrenie,žezamestnanci,ktoríkontroluvykonali,svojoučinnosťouatoniekoľkonásobným
za sebou opakujúcim sa zapínaním a vypínaním hlavného vypínača, a tým aj prívodu elektrickej energie,
poškodili elektroniku predmetného kotla. Preto dňa 07.06.2012 si zakúpil kombinovaný ohrievač teplej

vodytyp„TATRAMATLOVK150L"-takzvanýobojživelník.Odznovupripojeniadodistribučnejsiete,toje
odjúna2012ohrievalvodupredomácnosťelektrickouenergiou.Ztohtodôvodunastalnajehoodbernom
mieste aj zvýšený odber elektrickej energie tak ako to je uvedené v znaleckom posudku. Ďalej žalobca
uviedol, že elektrospotrebiče ako je televízny prijímač a DVD prehrávač sú napájané z rozvodných
zásuviek predlžovacieho kábla opatrený prepäťovou ochranou s centrálnym vypínaním. Pre úsporu

elektrickej energie tieto elektrospotrebiče sa vždy vypínajú týmto centrálnym vypínačom. Čiže nemohli
byť v pohotovostnom (stand by) režime. Chladnička s mrazničkou má dlhý interval spínania a preto
počas merania nemusela byť v činnosti, čiže neodoberala elektrickú energiu. Nakoľko mimo majiteľa
nehnuteľnosti v čase kontroly odberného miesta nebol v domácnosti nik iný prítomný, tak nemohli byť
v prevádzke ani iné spotrebiče. Dôvod zvýšenia odberu elektrickej je z hore uvedeným odôvodnením

a dôkazu akceptovateľný.
K bodu III.1 znaleckého posudku žalobca uviedol, že odpoveď znalca je neudržateľná vzhľadom na hore
uvedené skutočnosti. K bodu III. 2 žalobca uviedol, že táto otázka je žalovaným položená účelovo, na
ktorú sa iným spôsobom nedá odpovedať iba tak ako na ňu odpovedal znalec. K bodu III.3 žalobca
uviedol, že je to po technickej stránke možné tak ako to uviedol znalec. Ale na základe skutočností, ktoré

uviedolžalobcavbode11.6vdanomprípadenaodbernommiestežalobcudochádzaknulovémuodberu
elektrickej energie. K bodu III.4 žalobca uviedol, že v tomto bode súhlasí s vyjadrením znalca, ale tiež tu
existuje „ALE" a táto otázka nemá k danému prípadu žiadny význam. Teoreticky by takýto prípad mohol
nastať a to v takom prípade, že vodiče vychádzajúce z elektromerového rozvádzača do elektroinštalácie
domu sú vedené tou istou trasou ako vodiče smerujúce z HDS do ER. Vodič smerujúci z HDS do ER

(na svorku elektromeru) napr. na fáze „L3" by mal poškodenú izoláciu. Vodič na fáze „L3" vychádzajúci z
ER (zo svorky elektromeru) by mal tiež poškodenú izoláciu. Ak by sa tieto vodiče na poškodenej izolácii
spojili, nenastal by tzv. skrat ale vzniklo by už spomínané tzv. T pripojenie . Z praktického hľadiska je
takáto situácia viac ako menej pravdepodobná. V danom prípade táto možnosť bola vylúčená, lebo z
výpovede svedka J. F. na pojednávaní v trestnej veci 22T/50/2012, z ktorej vyplýva, že hneď po kontrole

dal vysekať vodiče z múru vedúce medzi ER a HDS, kde teoreticky sa tieto vodiče mohli spojiť. Žiadne
poškodenie vodičov nebolo zistené.

15. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k nasledujúcim záverom. Nepochybne bolo
preukázané, že dňa 10.05.2012 bola zamestnancami žalovaného v jeho rodinnom dome vykonaná

kontrola odberného miesta elektriny. Dňa 11.05.2012 bol spísaný žalovaným „Zápis o zistenom
neoprávnenom odbere“. Na základe tejto kontroly bol rodinný dom žalovaného odpojený od elektrickej
energie. Zároveň však súd prvej inštancie v trestnom konaní skonštatoval, že pracovníci vykonávajúci
kontrolu porušili metodický pokyn a pri zistenom neoprávnenom odbere neprivolali políciu. Na druhej
strane metodický pokyn je záväzný len pre žalovaného a jeho zamestnancov a jeho porušenie môže

viesť k vyvodeniu pracovnoprávnej zodpovednosti vo vzťahu zamestnanec a zamestnávateľ.
Prípisom zo dňa 10.05.2012 žalovaný oznámil žalobcovi odstúpenie od zmluvy o pripojení vzťahujúci sa
na odberné miesto K. XXX. Následne dňa 16.05.2012 bola žalobcovi doručená faktúra na sumu 778,11
eur za škodu spôsobenú údajným neoprávneným odberom elektrickej energie. Súčasťou faktúry bol aj
sprievodný list, z ktorého vyplynulo, že odberné miesto bude opätovne pripojené do siete až po uhradení

vzniknutej škody a za splnenia podmienok uvedených v prevádzkovom poriadku žalovaného. Takouto
podmienkou okrem iného bolo aj to, že žalobca si musí na vlastné náklady zriadiť prekládku elektromeru
na verejne prístupné miesto s realizáciou novej elektrickej prípojky, s čím súviselo aj vypracovanie
nového projektu elektrickej prípojky s následnou revíznou správou.Z predloženého rozsudku Okresného súdu Humenné č. 22T 50/2012 zo dňa 06.03.2014, z ktorého
vyplýva, že žalobca bol oslobodený spod obžaloby podanej Okresnou prokuratúrou Humenné za skutok,
ktorého sa mal dopustiť tak, že v období od 09.11.2011 do 10.05.2012 uskutočnil neoprávnený odber

elektrickej energie na odbernom mieste v rodinnom dome č. XXX M. Y. K. tým spôsobom, že vykonal
neoprávnený zásah na prívodovom vodiči medzi poistnou skriňou a elektromerovým rozvádzačom
uvedeného rodinného domu, čím došlo k napojeniu časti elektrickej inštalácie rodinného domu mimo
merania a týmto bola nesprávne meraná a následne aj fakturovaná elektrická energia, pričom došlo
k jej neoprávnenému odoberaniu v celkovom objeme 81,823 kWh, čím tak svojím konaní spôsobil

Východoslovenskej distribučnej a.s. Košice škodu vo výške 778,11 eur a to z dôvodu, že nebolo
dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný - žalobca stíhaný. Taktiež bolo predložené
uznesenie Krajského súdu v Prešove č. 9To 28/2014 zo dňa 11.09.2014, ktorým bolo odvolanie
okresného prokurátora proti rozsudku OS Humenné č. 22T 50/2012 zo dňa 23.01.2014 zamietnuté. Z
odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že dôvod pre ktorý bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby
podľa § 285, písm. a) Trestného poriadku - nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný

stíhaný sa uplatní, keď súd po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov opatrených a vykonaných
za súčinnosti strán a na základe výsledkov vykonaného dokazovania nemôže spoľahlivo uzavrieť, že
sa vôbec stal skutok uvedený v žalobnom návrhu.
Základom pre daný spor je preukázanie skutočnosti, že došlo na odbernom mieste K. 156 k
neoprávnenému odberu elektrickej energie. Táto skutočnosť jednoznačne preukázaná nebola, o čom

svedčí aj hore citované odôvodnenie rozsudku zo dňa 23.01.2014. Súd preto pri rozhodovaní vychádzal
zo skutočnosti, že nebolo jednoznačne preukázané, že by došlo k neoprávnenému odberu.

16. Prvým výrokom svojej žaloby sa žalobca domáhal, aby súd vyslovil, že odstúpenie od zmluvy o
pripojení zo dňa 10.05.2012 je neplatné. Žalovaný v tomto prípade vo svojich vyjadreniach namietal, že

v súčasnosti je odberné miesto žalobcu pripojené do distribučnej sústavy žalovaného a má uzatvorené
všetky zmluvy potrebné k tomu, aby mohol žalovaný riadne odoberať elektrickú energiu. Žalobca
uzatvoril so žalovaným zmluvu o pripojení do distribučnej sústavy dňa 26.06.2012 a táto je platná a
účinná dodnes. Preto má žalovaný za to, že na určovacom výroku o vyslovenie neplatnosti odstúpenia
od zmluvy o pripojení zo dňa 10.05.2012 nie je naliehavý právny záujem.

Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení.
V uvedenom prípade samotnou určovacou žalobou žalobca môže len zistiť, či v roku 2012 bolo
odstúpenie od zmluvy o pripojení v súlade s platnými právnymi predpismi, avšak takýmto určením
nedôjde v prípade úspechu žalobcu k zmene právneho stavu medzi účastníkmi konania, ani k zmene

ich práv a povinností. Žalobcom požadované rozhodnutie vo vzťahu k určovaciemu výroku o vyslovenie
neplatnosti odstúpenia od zmluvy nie je v danom prípade spôsobilé čokoľvek na právnom postavení
žalobcu ani žalovaného nič zmeniť.
Medzi žalobcom a žalovaným v súčasnosti existuje platný právny vzťah založený na základe zmluvy
o pripojení uzatvorenej dňa 26.06.2012. Medzi žalobcom a žalovaným, tak v otázke platnosti zmluvy

o pripojení neexistuje stav právnej neistoty, ktorý by bolo potrebné v tomto konaní vyriešiť. To, že je
žalobca pripojený do distribučnej sústavy možno napokon vyvodiť aj zo samotného textu žaloby. Na
základe uvedeného, tak mal jednoznačne za to, že žalobca naliehavosť právneho záujmu na určovacom
výroku nepreukázal, z ktorého dôvodu žiadal žalovaný žalobu v tomto bode zamietnuť.
Podľa § 137 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo

najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
V danom prípade sa v tejto časti súd stotožňuje s vyjadrením žalovaného, že tu chýba naliehavý právny
záujem. Medzi stranami sporu existuje platný právny vzťah založený na základe zmluvy o pripojení zo
dňa 26.06.2012, nie je tu stav právnej neistoty a vyslovením neplatnosti odstúpenia od zmluvy zo dňa

10.05.2012 by sa právne postavenie strán sporu nezmenilo. Žalobca naliehavosť právneho záujmu na
takomto výroku nepreukázal, preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

17. Druhým bodom žaloby sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť mu sumu 958,11
eur titulom bezdôvodného obohatenia spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od

21.05.2012 do zaplatenia. V tejto sume je zahrnutá suma 778,11 eur, ktorú zaplatil žalobca žalovanému
nazákladefaktúryzodňa15.05.2012akoškoduspôsobenúneoprávnenýmodberomelektrickejenergie.
Zvyšok sumy predstavuje suma 180 eur a to pripojovací poplatok za opätovné zavedenie elektrickejenergie. Podľa predloženého príjmového dokladu zo dňa 21.05.2012 je nepochybné, že žalobca zaplatil
žalovanému sumu 778,11 eur.
V tejto časti žaloby žalovaný k veci uviedol, že dňa 10.05.2016 uskutočnili poverení pracovníci

žalovaného kontrolu odberného miesta č. XXXXXX, pri ktorej bol zistený neoprávnený odber elektriny.
Poverení pracovníci odporcu vyhotovili o uvedenom zistení Zápis o zistenom neoprávnenom odbere. Z
popisu okolností kontroly vyplýva, že v elektromerovom rozvádzači umiestnenom na fasáde rodinného
domu žalobcu, teda na mieste, ktoré nie je verejne prístupné, bol namontovaný elektromer č. XXXXXXX,
ktorý bol určený pre odberné miesto žalobcu.

Predmetnou kontrolou bol zistený nameraný prúd na fáze L3 pri hodnote 19, 4 ampéra. Súčasne
bolo druhým meracím prístrojom na fáze L3 na svorkovnici elektromera nameraná nulová hodnota
ampéra (0,0 A). Rozdiel medzi týmito meraniami na rovnakej fáze L3 bol 19, 4 ampéra. Elektromer teda
nezaznamenával na danej fáze odoberanú elektrickú energiu. Elektrina odoberaná týmto spôsobom
nebola meraná a teda ani fakturovaná, čím dochádzalo k vzniku škody na strane žalovaného.
Na základe meraní uskutočnených poverenými pracovníkmi žalovaného má žalovaný za to, že na

mieste žalobcu bol uskutočnený neoprávnený odber elektriny. Takýto spôsob odberu elektriny možno
subsumovať pod ustanovenie § 39 ods. 1 písm. a) a c) vtedy platného zákona č. 656/2004 Z. z. o
energetike, t. j. v danom prípade sa jednalo o (1) odber elektriny v rozpore so zmluvou o pripojení.
Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z. platilo, že pri neoprávnenom odbere elektriny je ten kto
elektrinu odoberal povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú

škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý v danom
prípade vydáva Ministerstvo Hospodárstva SR. Podmienky vzniku civilnoprávnej zodpovednosti za
neoprávnený odber elektriny obsiahnuté v normatívnej vete predmetného ustanovenia platia aj podľa
súčasnej právnej úpravy obsiahnutej v zákone č. 251/2012 Z. z. o energetike.

Škoda, ktorá bola žalobcovi vyčíslená a následne aj fakturovaná bola uplatňovaná v zmysle
občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Na základe uvedených skutočností vystavil žalovaný
žalobcovi ako osobe, ktorá elektrinu na danom odberom mieste odoberala faktúru vo výške 778,11 EUR.
Ako aj žalobca sám vo svojom návrhu uvádza, tak táto faktúra bola z jeho strany riadne uhradená.
Žalovaný prijal od žalobcu plnenie na základe vyššie opísaného právneho titulu a teda jeho

konanie nenapĺňa ani jednu zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia upraveného všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Z uvedeného dôvodu žalovaný navrhuje žalobu v danom bode v plnom
rozsahu zamietnuť.
V tejto časti žaloby sa súd nestotožňuje s vyjadrením žalovaného. Bolo v trestnom konaní preukázané,
že nedošlo ku skutku tak, ako bol zo strany žalovaného preukazovaný a teda nemohlo dôjsť zo strany

žalobcu ani k následnej škode vo výške 778,11 eur, ktorú preukázateľne žalobca žalovanému uhradil. V
danom prípade došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu v sume 778,11 eur.
Podľa § 451 Občianskeho zákonníka kto sa úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový

prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
V danom prípade sa žalovaný na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil o sumu 778,11 eur, pretože išlo
o plnenie bez právneho dôvodu. Túto sumu si žalobca vyúčtoval z dôvodu náhrady škody, ktorú mu
mal spôsobiť žalobca, avšak bolo preukázané, že nedošlo ku skutku, od ktorého odvodzuje žalovaný
náhrady škody, teda ide o plnenie bez právneho dôvodu a žalobcovi vznikol nárok na vrátenie tejto sumy.

Žalovaný však vzniesol námietku premlčania.
Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí
za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho
úkor obohatil.
Najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné

bezdôvodné obohatenie za desať rokov, odo dňa od kedy k nemu došlo.
V danom prípade žalobca sumu 778,11 eur uhradil dňa 21.05.2012. Od začiatku žalobca tvrdil, že u neho
o žiadny neoprávnený odber nejde, a hore uvedenú sumu musel uhradiť, pretože by ho žalovaný bez
zaplatenia tejto sumy opätovne do siete nepripojil. Zaplatením sumy 778,11 eur sa žalovaný dozvedel
kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a v akej výške. Premlčacia lehota subjektívna začala plynúť

dňa 22.05.2012 a uplynula dňom 22.05.2014 a objektívna trojročná premlčacia lehota uplynula dňom
22.05.2015. Žaloba bola podaná dňa 9.9.2016. Námietka premlčania v tejto časti je teda dôvodná.
Doklad o zaplatení poplatku vo výške 180 eur za opätovné pripojenie do siete nebol doložený žalobcom,
ale vzhľadom na novú uzavretú zmluvu zo dňa 26.06.2012 je predpoklad, že táto suma bola zaplatenánajneskoršie v tejto deň. Aj v tejto časti je nárok žalobcu premlčaný, subjektívna premlčacia lehota
uplynula dňa 27.06.2014 a objektívna premlčacia lehota uplynula dňa 27.06.2015. Z dôvodu premlčania
uplatneného nároku súd žalobu v tejto časti zamietol.

18. Tretím a štvrtým výrokom sa žalobca domáhal náhrady škody vo výške 1 824,31 eur z titulu
nevyhnutných nákladov za materiál a práce vykonané pri realizácii novej elektrickej prípojky a vo
výške 6 693,94 eur z titulu nevyhnutných nákladov na úplné odstránenie škôd spôsobených realizáciou
odporcom vynútenej elektrickej prípojky. Tieto náklady žalobcovi vznikli z dôvodu, že pre opätovné

pripojenie do elektrickej siete musel vybudovať novú elektrickú prípojku podľa pokynov žalovaného
a v súvislosti s tým mu vznikli hore uvedené náklady. Výšku škody preukazoval žalobca znaleckými
posudkami. Zo znaleckého posudku č. 60/2016, ktorý vypracovala Ing. C. V. vyplýva, že výška nákladov,
ktoré bolo potrebné vynaložiť na zriadenie novej elektrickej prípojky s prísl. pre rodinný dom č.s. XX
M. K. po odpojení domu od elektrickej energie predstavuje sumu 1 519,31 eur - kde sú započítané
náklady na východziu prehliadku, pripojovací poplatok, náklady na projektovú dokumentáciu vo výške

85 eur, náklady na odstránenie poškodených konštrukcií 400 eur. Celková výška nákladov je 2 004,31
eur. Žalobca si v treťom výroku uplatňuje sumu 1 824,31 eur a v znaleckom posudku je celková
výška nákladov 2 004,31 eur. Je zrejmé, že od sumy 2 004,31 eur bola odpočítaná suma 180 eur
ako poplatok za opätovné pripojenie, ktorú sumu si uplatnil žalobca v bode 2 petitu žaloby. Taktiež
predložil žalobca znalecký posudok č. 51/2017 vypracovaný Ing. C. V., kde je výška nákladov, ktoré je

potrebné vynaložiť na opravu poškodených stavebných konštrukcií v rodinnom dome a pri rodinnom
dome s.č. XXX katastrálneho územia K. predstavuje celkovo sumu 3 332,84 eur, ktorá pozostáva
zo sumy 564,85 eur spevnené plochy, 1 489,16 eur oprava vnútorných omietok, 156,89 eur maľby
vnútorných omietok, 357,69 eur oprava vonkajších omietok, 208,78 eur založenie trávnika, DPH 20%
555,47 eur. V štvrtej časti si žalobca uplatnil sumu 6 693,94 eur, avšak znaleckým posudkom bola

preukázaná len odôvodnenosť sumy 3 332,84 eur. V tejto časti žalobca nepreukázal z akých dôvodov
požaduje rozdiel medzi sumou 6 697,94 eur a sumou 3 332, 84 eur t.j. sumu 3 365,10 eur. Čo do sumy 3
365,10eursúdpovažuježalobužalobcuzanedôvodnú,pretožežalobcanijakýmspôsobomnepreukázal
za čo túto sumu požaduje.
Žalovaný k tejto časti žaloby uviedol, že podľa právnej teórie možno civilnoprávnu zodpovednosť za

škodu v zmysle ustanovenia § 420 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len ako občiansky zákonník) uplatniť
v prípade, ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu: (1) porušenie právnej
povinnosti, t.j. existencia protiprávneho úkonu, (2) vznik škody ako majetkovej ujmy, (3) existencia
príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a napokon (4) zavinenie toho, kto škodu svojím
protiprávnym konaním spôsobil.

Ad 1) Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je úkon - prejav vôle, pričom tento
úkon je protiprávny. Úkon je protiprávny ak došlo k porušeniu právnej povinnosti, t.j. ak týmto úkonom
objektívne vznikol rozpor medzi tým, ako určitá osoba skutočne konala (prípadne opomenula konanie)
a tým, ako konať mala, aby splnila povinnosti uložené právnym predpisom alebo inou právnou
skutočnosťou.

Dôkazné bremeno preukázania protiprávnosti úkonu spočíva na poškodenom (na žalobcovi), keďže
protiprávnosť zákon nepredpokladá. Žalobca tvrdí, že žalovaný nemal právo preniesť náklady na
preložku elektrickej prípojky na odberateľa, pričom poukazuje na ustanovenie § 38 v tom čase platného
zákona č. 656/2004 Z. z. Ďalej tvrdil, že rekonštrukciu elektrickej prípojky s prekládkou elektromeru na
verejne prístupné miesto mohol žalovaný podľa ustanovenia § 46 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z. z. o

energetike požadovať až pri druhom neoprávnenom odbere elektriny. S uvedenou argumentáciou sa
nemožno za žiadnych okolností stotožniť nakoľko uvedené tvrdenia vychádzajú z nesprávnej aplikácie
zákonných právnych noriem.
Predovšetkým je potrebné ustáliť, že ustanovenie § 38 zákona č. 656/2004 Z. z. upravuje podmienky
preložky elektroenergetického rozvodného zariadenia, ktorými možno chápať len také zariadenia, ktoré

sú súčasťou prenosovej alebo distribučnej sústavy a ktoré slúžia na prepravu elektriny odberateľom.
V žiadnom prípade nie je možné za elektroenergetické rozvodné zariadenia považovať zariadenia
odberateľa elektriny, ktoré slúžia na odber elektriny a ktoré sú jeho majetkom.
Čo sa týka ustanovenia § 46 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z. z. tak toto ustanovenie je v prejednávanom
prípade bez akejkoľvek právnej relevancie, nakoľko vstúpilo do účinnosti až 01.09.2012 t.j. po tom čo

boli žalobcovi zo strany žalovaného stanovené podmienky pripojenia a vykonaná samotná realizácia
odberného elektrického zariadenia.
Žalovaný považuje požiadavku umiestnenia merania na verejne prístupnom mieste za plne legitímnu a
v tejto súvislosti si nie je vedomý porušenia akejkoľvek právnej povinnosti.Podľa v tom čase platného ustanovenia § 24 ods. 2 písm. o) zákona č. 656/2004 Z. z. je resp. bol
prevádzkovateľ distribučnej sústavy povinný pripojiť odberné zariadenie k distribučnej sústave, ak sú
splnené technické a obchodné podmienky pripojenia k sústave. Technické podmienky pripojenia je

oprávnený stanoviť výhradne prevádzkovateľ distribučnej sústavy nakoľko je osobou, ktorá zodpovedá
za stabilnú, bezpečnú a efektívnu prevádzku distribučnej sústavy. Žalovaný v prípade stanovenia
podmienok pripojenia pristupuje k všetkým žiadateľom jednotne a nediskriminačne, pričom inak tomu
nebolo ani v prípade žalobcu. Technické podmienky pripojenia boli žalobcovi stanovené vyjadrením
zo dňa 19.06.2012. V týchto podmienkach (bod 6) bola vyjadrená požiadavka na umiestnenie

elektromerového rozvádzača na mieste prístupnom pre pracovníkov energetiky aj v čase neprítomnosti
odberateľov t.j. na verejne prístupnom mieste.
Ad 2) Vznik škody je ďalším nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu. Škoda sa v
právnom zmysle definuje ako peniazmi vyjadriteľná ujma na majetku poškodeného, ktorú možno vyjadriť
peňažným ekvivalentom, t.j. peniazmi (R 55/1971). Dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu
(výške) zaťažuje poškodeného (žalobcu).

V tomto konaní žalobca rozlišuje medzi škodou spôsobenou realizáciou elektrickej prípojky - odberného
elektrického zariadenia a škodou v podobe nevyhnutných nákladov na úplné odstránenie škôd
spôsobených realizáciou elektrickej prípojky.
Čo sa týka samotnej realizácie elektrickej prípojky, tak uvedené nemôže byť za žiadnych okolností
vnímané ako škoda, a to z dôvodu, že elektrické zariadenie bolo vybudované žalobcom, slúži pre

potreby žalobcu a ostáva vo výlučnom vlastníctve žalobcu. V uvedenom prípade nedošlo k ujme na
majetku žalobcu, ale len k transformácii peňazí do hmotnej podoby - odberného elektrického zariadenia.
Realizáciou elektrickej prípojky sa majetkový stav žalobcu neznížil a teda uvedená skutočnosť nemôže
byť skutočnou škodou ani ušlým ziskom.
Čosatýkanákladovnaopravuškôd,ktorévzniklipristavebnýchprácachnaelektrickejprípojke,ktomuto

žalovaný uviedol, že takáto škoda nebola zo strany žalobcu preukázaná a nevyplýva ani z predloženého
znaleckého posudku. V samotnom znaleckom posudku sa uvádza, že pre stanovenie týchto nákladov
neboli poskytnuté žiadne doklady.
Až zarážajúco pôsobí skutočnosť, že žalobca sa v petite žaloby domáha zaplatenia sumy 6693,94 EUR
z titulu vynaloženia nevyhnutných nákladov na odstránenie škôd spôsobených realizáciou elektrickej

prípojky, pričom podľa znaleckého posudku by sa malo jednať o sumu 400 EUR. Žalobca vznik škody
žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, pričom ním tvrdené skutočnosti ostávajú len v rovine
tvrdenia. Zo žalobcom predložených podkladov možno spoľahlivo konštatovať, že tvrdenia žalobcu o
vzniku škody sú len hypotetické a z pohľadu uplatnených nárokov nie sú spôsobilé privodiť pre žalobcu
priaznivý výsledok sporu.

Ad c) a d) Nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak
vznikla konkrétna majetková ujma následkom konkrétneho protiprávneho úkonu škodcu, teda ak je jeho
konanie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Príčinou môže byť len také protiprávne
konanie, bez ktorého by škodný následkom nevznikol.

Podľa názoru žalovaného v uvedenom prípade absentuje príčinná súvislosť medzi požiadavkou
žalovaného na umiestnenie elektromerového rozvádzača na verejne prístupné miesto vo vzťahu k
škodám uvádzaným žalobcom. V uvedenom prípade navyše práce na elektrickej prípojke vykonával
sám žalobca svojpomocne na vlastné nebezpečenstvo.
Aj v tejto časti vzniesol žalovaný námietku premlčania.

Žalobca odvíjal svoj nárok na náhradu škodu z titulu povinnosti vybudovania novej elektrickej prípojky,
ktorú musel realizovať z dôvodu stanovenia nových pripojovacích podmienok. Tieto pripojovacie
podmienky stanovuje v súlade s platnou právnou úpravou prevádzkovateľ distribučnej sústavy.
Pripojovacie podmienky boli žalobcovi stanovené listom zo dňa 19.06.2012 a nachádzajú sa v spise. Na
základe pripojovacích podmienok vybudoval žalobca elektrickú prípojku, odberné elektrické zariadenie.

Následne bola dňa 26.06.2012 uzatvorená zmluva o pripojení. Zmluva o pripojení mohla byť uzatvorená
až po tom, čo boli splnené obchodné a technické podmienky teda keď mal žalobca svoje odberné
elektrické zariadenie v technicky spôsobilom stave a v súlade s podmienkami pripojenia stanovené
prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy.
Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že škodová udalosť, z ktorej žalobca odvodzuje svoje

nároky vznikla najneskôr 26.06.2012, kedy už musel mať žalobca zrealizovanú novú elektrickú prípojku.
Uvedené korešponduje aj so znaleckým posudkom predloženým žalobcom, kde sa znalec vyjadril,
že predmetná elektrická prípojka bola vybudovaná v júni 2012, pričom odborná prehliadka a odborná
skúška bola vykonaná dňa 18.06.2012.Škoda, ktorá teda mala v súvislosti s realizáciou novej elektrickej prípojky vzniknúť vznikla najneskôr
dňa 18.06.2012 resp. 26.06.2012. Od tohto okamihu mohol žalobca uplatniť svoje právo po prvý raz.
Nič na tom nemení ani skutočnosť, že voči žalobcovi prebiehalo trestné konanie. Ustanovenie § 112

Občianskeho zákonníka totiž upravuje spočívanie premlčania iba v tom prípade, ak veriteľ v premlčacej
dobeuplatnísvojeprávonasúdealebouinéhopríslušnéhoorgánuavzačatomkonaníriadnepokračuje.
Za uplatnenie práva, ktorého cieľom je zachovanie premlčacej doby, treba pritom podľa konštantnej
judikatúry považovať úkon oprávneného smerujúci k tomu, aby bolo rozhodnuté o existencii daného
práva. Právo na náhradu škody sa v občianskoprávnom konaní uplatňuje žalobou (1 Cdo 43/2010).

Žalobca uplatnil svoj nárok na náhradu škody žalobou dňa 09.09.2016, teda po uplynutí subjektívnej
aj objektívnej premlčacej doby, ktorá uplynula najneskôr dňa 18.06.2015 (berúc do úvahy objektívnu
premlčaciu dobu).
Podľa § 420 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti
Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti

tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škody takto spôsobený podľa tohto zákona
nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 24 ods. 2 písm. o zákona č. 656/2004 účinného do 01.09.2012 prevádzkovateľ distribučnej
sústavy je povinný pripojiť odberné zariadenie k distribučnej sústave, ak sú splnené technické a

obchodné podmienky pripojenia k sústave.
Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za
desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla, to neplatí ak ide o škodu na zdraví.

V danom prípade súd považuje nárok žalobcu za dôvodný tak, ako to bolo vyššie uvedené. Ako bolo
v konaní preukázané v trestnom konaní bolo konštatované, že sa nestal skutok tak ako bol v trestnom
konaní špecifikovaný a ako je aj vyššie uvedené. Z toho dôvodu má súd za to, že pokiaľ by nedošlo
k podaniu trestného oznámenia, naďalej by mal žalobca prípojku na pôvodnom mieste. V súvislosti s
odpojením žalobcu od elektrickej energie a jeho znovu zapojením, bol žalobca povinný splniť podmienky

stanovené žalovaným, pretože v prípade nesplnenia týchto podmienok, nebol by žalobca opätovne
pripojený do siete. Na vybudovanie novej prípojky boli vynaložené zo strany žalobcu náklady, ktoré
súd považuje za odôvodnené do sumy, ktorú žalobca preukázal predloženými znaleckými posudkami.
Zmluva a opätovné zapojenie žalobcu do siete bolo vykonané dňa 26.06.2012. Opätovným zapojením si
mohol žalobca od žalovaného uplatňovať náhradu škody, ktorá mu v súvislosti s opätovným zapojením

a vybudovaním novej elektrickej prípojky vznikla. Právo si prvýkrát mohol uplatniť dňa 27.06.2012 a
objektívna aj subjektívna lehote uplynula žalobcovi dňa 27.06.2015, pričom žaloba bola podaná dňa
09.09.2016. V žiadnom prípade nebolo v konaní preukázané, že by konanie žalovaného v súvislosti so
zisteným neoprávneným odberom bolo úmyselné. Z dôvodu premlčania súd nárok žalobcu aj v tejto
časti zamietol.

19. V piatom výroku požadoval žalobca, aby súd uložil žalovanému povinnosť vrátiť merač elektrickej
energie z oplotenia rodinného domu na pôvodné miesto umiestnené do steny rodinného domu.
Podľa vyjadrenia žalovaného návrh žalobcu na navrátenie merania na pôvodné miesto, fasádu
rodinného domu, ktoré nie je žalovanému voľne prístupné nemá oporu v platných právnych predpisoch.

Uvedeným by došlo k podstatnému zásahu do postavenia žalovaného pri plnení jeho zákonných
povinností. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na ustanovenia týkajúce sa zabezpečenia merania
elektriny, napríklad ustanovenie § 40 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z. z., podľa ktorého je prevádzkovateľ
distribučnej sústavy povinný každoročne vykonať fyzický odpočet určeného meradla na odbernom
mieste, s výnimkou tých odberných miest, ktoré nie sú vybavené určeným meradlom s diaľkovým

odpočtom.
Uvedená požiadavka žalobcu sa navyše javí ako nelogická a bezúčelová, keďže uvedené by si
vyžadovalo rekonštrukciu NN prípojky - odberného elektrického zariadenia žalobcu. Túto rekonštrukciu
by musel vykonať žalobca a to z dôvodu, že odberné elektrické zariadenie nie je majetkom žalovaného
a žalovaný nemôže zasahovať do majetku tretích osôb.

Súčasné umiestnenie merania na verejne prístupnom mieste považuje žalovaný za vyhovujúce a v
plnom súlade so všeobecne platnými právnymi predpismi a technickými podmienkami prevádzkovateľa
distribučnej sústavy.K argumentácii žalovaného, že vrátenie elektromeru na pôvodné umiestnenie by si vyžiadalo
rekonštrukciu prípojky, tak to sa nezakladá na pravde. Táto prípojka je v takom stave v akom bola
pred odpojením žalovaným od distribučnej siete. Čiže žalovaný nespraví nič, iba zapojí elektromer na

pôvodnom umiestnení a prípoji túto prípojku na distribučnú sieť, tak ako to spravil pri novej prípojke.
Elektromer bude na takom mieste, kde sa k nemu dá bežne dostať. Toto je preukázané aj skutočnosťou,
že pracovníci pri kontrole sa k tomuto elektromeru dostali bez toho, aby ho o to požiadali.
V tejto časti žaloby sa súd stotožňuje s názorom žalovaného, že vrátenie meracieho zariadenia na
pôvodné miesto nemá oporu v zákone. V súčasnosti je meracie zariadenie žalobcu vybudované

na verejne prístupnom mieste a opätovná prekládka by si vyžadovala ďalšie náklady. Ak súd v
predchádzajúcom odseku uviedol, žalobca by mal nárok na náhradu nákladov, ktoré mu v súvislosti s
novovybudovaným meračom vznikli, avšak súd žalobu v tejto časti zamietol z dôvodu premlčania. A ako
bolo v predchádzajúcom odseku uvedené podľa § 24 ods. 2 písm. o zákona č. 656/2004 Z.z. žalovaný
stanovuje technické a obchodné podmienky pre pripojenie do distribučnej siete. Preto súd aj v tejto časti
žalobu žalobcu zamietol.

20. V šiestej časti petitu požadoval žalobca nemajetkovú ujmu vo výške 20 000 eur. Túto časť žaloby
odôvodnil tým, že konaním žalovaného bolo začaté trestné stíhanie voči osobe žalobcu, ktoré zasiahlo
do jeho života, cti, zdravia. V dôsledku trestného konania sa žalobca dlhodobo liečil na srdce, po
podanom trestnom oznámení sa občania začali pozerať na žalobcu ako na zlodeja, pretože v malej obci

sa takáto informácia rýchlo rozšírila. Takýmto konaním došlo aj k strate dôvery voči žalobcovi občanmi
obce.
K otázke nemajetkovej ujmy žalovaný uviedol, že postup žalovaného v súvislosti s oznámením
neoprávneného odberu elektriny na odbernom mieste žalobcu predstavoval výkon zákonom uloženej
povinnosti vyplývajúcej z trestnoprávnych predpisov, čo je okolnosťou vylučujúcou neoprávnenosť

zásahu. Žalovaný navyše v komunikácii s orgánmi činnými v trestnom konaní ani v žiadnej inej
komunikácii nikdy neuviedol, že neoprávnený odber mal byť spôsobený práve osobou žalobcu.
Vyšetrovanie okolností neoprávneného odberu elektriny a podanie obžaloby na žalobcu boli už v
kompetencii orgánov činných v trestnom konaní.
Pri vzniku občianskoprávnych sankcií za nemajetkovú ujmu spôsobenú zásahom do osobnosti fyzickej

osoby podľa § 13 Občianskeho zákonníka musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka
existencie zásahu objektívne spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení
alebo len ohrození osobnosti fyzickej osoby v jej fyzickej a morálnej integrite, tento zásah musí byť
neoprávnený (protiprávny) a musí byť zistená existencia príčinnej súvislosti medzi takým zásahom
a neoprávnenosťou takého zásahu. Nenaplnenie ktorejkoľvek z týchto predpokladov potom vylučuje

možnosť nástupu sankcii podľa ustanovenia § 13 občianskeho zákonníka.
Neoprávnený odber elektriny predstavuje z hľadiska právneho, technického a morálneho neželaný
spoločenský jav, na ktorého elimináciu sa využívajú rôzny druhy nástrojov, či už právnej ale aj
mimoprávnej povahy. Významnú úlohu v oblasti boja proti neoprávneným odberom elektriny tvoria
právne nástroje trestného práva. Podľa názoru žalovaného v prejednávanom prípade nemôže ísť

o zásah do osobnosti žalovaného tým, že žalovaný oznámil orgánom činným v trestnom konaní
skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin. Tu - pokiaľ nie sú prekročené zákonom
stanovené medze - ide o situáciu, kedy nad individuálnymi záujmami fyzickej osoby, do ktorých
osobnosti je zasahované, prevláda závažnejší, významnejší a funkčne vyšší verejný záujem, ktorým je
riadne prešetrenie okolností neoprávneného odberu elektriny a prípadné následné vyvodenie právnej

zodpovednosti za toto protiprávnej konanie.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo
odneoprávnenýchzásahovdoprávanaochranujejosobnosti,abysaodstránilinásledkytýchtozásahov

a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 3 ods. 2 Trestného poriadku sú štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické
osoby povinné bez meškania oznamovať orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti nasvedčujúce
tomu ,že bol spáchaný trestný čin a včas vybavovať dožiadania orgánov činných v trestnom konaní a
súdov.

V tejto časti sa súd stotožňuje s názorom žalovaného, že podanie trestného oznámenia obsahujúceho
informáciu, že došlo k protiprávnemu konaniu, nemôže byť zásahom do osobnosti žalobcu, najmä ak
žalovaný nikdy neuviedol, že neoprávnený odber mal byť spôsobený práve osobou žalobcu. Žalovaný
si len plnil svoju povinnosť vyplývajúcu z hore uvedených ustanovení zákona a podozrenie, že došlok spáchaniu trestného činu oznámil orgánom činným v trestnom konaní, bez toho, aby priamo označil
žalobcu. Všetky nasledujúce kroky vykonávali orgány činné v trestnom konaní. Žalovaný si len splnil
svojho oznamovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z výkonu jeho práce. Súd žalobu v tejto časti zamietol

z dôvodu, že je toho názoru, že žalovaný svojím konaním nijako nezasiahol do osobnostných práv
žalobcu a preto súd aj v tejto časti žalobu zamietol. A taktiež zo strany žalobcu neboli preukázané žiadne
skutočnosti, že sa nejakým spôsobom zmenilo jeho postavenie v obci, že sa zmenilo nazeranie občanov
na neho, tieto skutočnosti v žalobe iba skonštatoval. Taktiež nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi
jeho zdravotnými problémami a konaním žalovaného.

21. Náklady, ktoré si uplatňuje žalobca v sume 45 eur titulom nákladov na vypracovanie znaleckého
posudku a sumu 20 eur titulom administratívnych nákladov predstavujú trovy konania žalobcu, o ktorých
je rozhodnuté nižšie.

22. Spolu so žalobou požiadal žalobca o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Keďže ide o

spotrebiteľský spor, že žalobca od súdneho poplatku oslobodený.

23. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

24. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

25. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

26. Keďže súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, bol žalovaný v plnom rozsahu úspešný a
preto mu súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V súvislosti s konaním bol

vypočutý doc. Ing. K. K.. PhD., ktorému súd priznal uznesením 10Csp 51/2016 zo dňa 8.12.2017
odmenuvovýške60,46eur,ktorábolavyplatenázoštátnychprostriedkov.Pretoženeúspešnýžalobcaje
oslobodenýodplateniasúdnychpoplatkovasúunehopredpokladypreoslobodenieodplateniasúdnych
poplatkov a žalovaný bol v konaní úspešný, súd náhradu nákladov vo výške 60,45 eur Slovenskej
republike nepriznal.

27. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch ak je poplatník od poplatku oslobodený
asúdjehonávrhuvyhovel,zaplatípodľavýsledkukonaniapoplatokalebojehopomernúčasťodporca,ak
nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva,
o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo

ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

28. Žalobca je od platenia súdnych poplatkov oslobodený a žalovaný bol v konaní úspešný preto súd
Slovenskej republike náhradu súdneho poplatku nepriznal.

29. Žalobca v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a žalobe
vyhovel v celom rozsahu.

30. Podľa názoru žalobcu v zásade bude daný naliehavý právny záujem na určení každej skutočnosti,
ktorá môže mať vplyv na zmluvný vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, čo zodpovedá požiadavke, aby z

úradnej povinnosti rozhodnutie súdu bolo spôsobilé ovplyvniť právne postavenie žalobcu.

31. Súd sa v tejto súvislosti nezaoberal otázkou, že práve konanie žalovaného, ktoré je nielen v rozpore
s dobrými mravmi a zaužívanými tradíciami, ale aj v rozpore s ustanoveniami zákona o energetike,
zákona o ochrane spotrebiteľa a v neposlednom porušením týchto právnych noriem došlo k porušeniu

základných občianskych a ľudských práv žalobcu ako spotrebiteľa.32. Z viacerých rozhodnutí súdov SR vyplýva, že pri rozhodovaní súdov je potrebné skúmať prijateľnosť
zmluvných podmienok a nekalých - agresívnych obchodných praktík, je na vyslovenie určovacieho
výroku vždy daný naliehavý právny záujem.

33. Vyslovením súdu, že odstúpenie od zmluvy o pripojení je neplatné, tak stranám sporu by vznikla
povinnosť vrátiť si všetko, čo z tejto neplatnej zmluvy získali. Je bezpredmetné, že žalobca popri
určovacej žalobe uplatnil aj žalobu na plnenie. V každom prípade by sa súd musel zaoberať výškou a
dôvodom plnenia. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu je v tomto

prípade potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na
cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia.

34. Práve preto požadované rozhodnutie urovná právo žalobcu do stavu, ako bolo pred nezákonným,
vynúteným (bez právneho dôvodu) odstúpením od zmluvy o pripojení a uvedie právny vzťah žalobcu
a žalovaného do stavu (pôvodného zmluvného vzťahu, pred nezákonným odstúpením od zmluvy o

pripojení), ktorý zodpovedá ustanoveniu § 37 ods. 1 OZ.

35. Vo vzťahu k ďalším uplatneným nárokom žalobca v podanom odvolaní uviedol, že žalovaný
bez právneho dôvodu a v rozpore so záväznými normami zákona o energetike a zákona o ochrane
spotrebiteľa si od žalobcu vynútil plnenie iba iluzórnej škody. V prípade žalobcu nebol ešte preukázaný

protiprávny úkon, no žalobca si uplatňoval formou nátlaku iba iluzórnu - zdanlivú škodu.

36. Podľa názoru žalobcu - že sa v tomto prípade jedná o úmyselné neoprávnené obohatenie potvrdzuje
fakt, že aj keď prijatie tohto iluzórneho - zdanlivého plnenia odpadlo, a to z dôvodu, že k neoprávnenému
odberu elektriny u žalobcu nedochádzalo, čiže nemohla žalovanému vzniknúť ani škoda, tak aj napriek

tomu žalovaný toto plnenie nevrátil naspäť.

37. Žalovaný vedel (musel vedieť), že vymáhaním a prijatím plnenia bez právneho dôvodu sa obohatí. A
z druhej strany chcel sa obohatiť, lebo toto prijaté plnenie nevrátil ani po odpadnutí, hoci len iluzórneho
nároku a ani po výzve na jeho vrátenie. Čiže konal hrubou nedbalosťou, čo je totožné s vedomou

nedbalosťou. Hrubá nedbalosť je zvláštnym druhom závažnej protiprávnosti vedomá, kedy konajúci
vedel, že môže škodu spôsobiť, avšak bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí.

38. Vzhľadom na uvedené sa vzniknuté bezdôvodné obohatenie považuje za úmyselné, pri ktorom platí
10-ročná objektívna premlčacia doba.

39. Beh subjektívnej premlčacej doby súd určil na deň, kedy žalobca pohľadávku žalovaného splatil, t.j.
22.05.2012 s odôvodnením, že od samého začiatku tvrdil, že neoprávnene elektrinu neodoberá, čiže
musel vedieť kto a v akej sume sa na jeho úkor obohatil.

40. Žalobca však bol až do rozhodnutia súdu presvedčený, že žalovaný koná v rámci právnych noriem,
ktoré sú na neho kladené v rámci jeho povolenej činnosti.

41. Až po právoplatnom rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 22T 50/2012 zo dňa 11.09.2014,
kedy súd žalobcu oslobodil spod obžaloby s tým, že nebolo preukázané, že skutok sa stal (neoprávnený

odber elektriny) nadobudol právo domáhať sa svojich zákonných práv vyplývajúcich v súvislosti, že
žalovaný žalobcu odpojil od dodávky elektriny, odstúpil od zmluvy o pripojení a prijal od žalobcu plnenie
bez právneho dôvodu a náhrady škody, ktorá mu týmto vznikla.

42. Odvolateľ má za to, že beh objektívnej premlčacej doby začal plynúť 11.09.2014 a končí 11.09.2024.

Beh subjektívnej premlčacej lehoty začal plynúť deň po právoplatnom rozsudku v trestnej veci, t.j.
12.09.2014 a skončil 12.09.2016. Žalobu doručil súdu 09.09.2016. Z toho je zrejmé, že žalovaným
vznesená námietka premlčania je nedôvodná z dôvodu, že svoje nároky uplatnil včas.

43. Nestotožňuje sa ani s odôvodnením súdu o zamietnutí časti žaloby o náhradu nemajetkovej

ujmy a to, že „žalovaný si len splnil svoju oznamovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva z výkonu jeho
práce.“ Poukazuje na článok 7.3.2 Metodického pokynu č. 2011008 žalovaného, kde je uvedené „Po
úplnom uhradení pohľadávky vykoná Manažment pohľadávok, v prípade neoprávneného odberu úkony
smerujúce k zastaveniu trestného stíhania.“44. Napriek tomu, že žalobca hoci len iluzórnu škodu uhradil, žalovaný aj napriek tomu podal na neho
trestné oznámenie. Nebyť protiprávneho konania žalovaného, nemuselo dôjsť k trestnému stíhaniu

žalobcu a týmto by mu nebola spôsobená škoda na majetku, nebolo by zasiahnuté do jeho občianskych
práv a v konečnom dôsledku z týchto traumatizujúcich okolností utrpel infarkt myokardu.

45. Predpokladom priznania finančného zadosťučinenia je najmä situácia, ak zásah do osobnosti bol
takej povahy, intenzity alebo takého trvania, že v jeho dôsledku došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej

osoby.

46. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdiť.

47. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok

spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že
odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

48. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver.

49. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič
nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

50. K otázke naliehavého právneho záujmu v tejto veci treba uviesť, že súd prvej inštancie túto otázku
posúdil správne.

51. Podľa ustálenej súdnej praxe, naliehavý právny záujem je daný v prípade, ak by bez tohto určenia
bolo právo žalobcu ohrozené, prípadne kde by bez tohto určenia sa jeho právne postavenie stalo

neistým.

52. Aktívnu legitimáciu k žalobe o určenie neplatnosti právneho úkonu (neplatnosti odstúpenia od
zmluvy) má teda ten, koho sa sporný právny vzťah týka, resp. do ktorého právneho postavenia zasahuje.
Nejde len o to, či sa sporný právny úkon žalobcu týka od svojho vzniku, ale tiež o to, ako sa následné

určenie (vyhovenie žalobe) premietne do jeho právnych pomerov.

53. Ak by súd prvej inštancie žalobe žalobcu o určenie, že odstúpenie od zmluvy o pripojení zo dňa
10.05.2012 medzi žalobcom a žalovaným je neplatné, toto rozhodnutie žalobcovi nemôže zaistiť (v
porovnaní s doterajším stavom) priaznivejšie postavenie, čo v konečnom dôsledku znamená, že sporný

právny úkon sa žalobcovho právneho postavenia netýka.

54. Nemá teda naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

55. Záver súdu prvej inštancie, že ak medzi stranami existuje platný právny vzťah založený na základe

zmluvy o pripojení zo dňa 26.06.2012, nie je tu stav právnej neistoty a vyslovením neplatnosti odstúpenia
od zmluvy zo dňa 10.05.2012 by sa právne postavenie strán sporu nezmenilo, teda žalobca naliehavosť
právneho záujmu na takomto výroku nepreukázal, považuje odvolací súd za správny.

56. K odvolacím námietkam žalobcu, týkajúcim sa premlčania sa žiada uviesť nasledovné.

57. S právnym názorom žalobcu, že právo domáhať sa svojich zákonných práv vyplývajúcich v súvislosti
s tým, že žalovaný ho odpojil od dodávky elektriny, odstúpil od zmluvy o pripojení a prijal od neho
plnenie bez právneho dôvodu a náhrady škody, ktorá mu tým vznikla, nadobudol až právoplatnosťou
rozsudku Okresného súdu Humenné, sp. zn. 22T 50/2012 zo dňa 11.09.2014, kedy ho súd oslobodil

spod obžaloby s tým, že nebolo preukázané, že skutok sa stal (neoprávnený odber elektriny) sa odvolací
súd nestotožňuje.58. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia náležitým spôsobom vysvetlil, kedy žalobcovi
začala plynúť subjektívna premlčacia doba pri uplatnených nárokoch na náhradu škody a na vydanie
bezdôvodného obohatenia.

59. Poškodený sa dozvie o tom, kto za škodu zodpovedá v momente, keď preukázateľne získal
informáciuookolnostiachvznikuškody,ktorémunapomôžuurobiťsidostatočnepravdepodobnýúsudok
o tom, kto za škodu zodpovedá. Nejde teda o nespochybniteľnú istotu pri určení zodpovednej osoby,
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty nezávisí ani od toho (ako sa v podanom odvolaní

domnieva žalobca), či a kedy si poškodený zabezpečí dostatok dôkazov, aby skutkové okolnosti, o
ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať.

60. V zmysle ustálenej súdnej praxe (R 29/1993) „ak sa účastník občianskeho súdneho konania
dovolá premlčania, nemôže súd premlčané právo priznať a návrh na začatie konania v takom prípade
zamietne. To platí pri práve (nároku) na náhradu škody aj v prípadoch, v ktorých nie je ešte preukázaná

zodpovednosť za škodu alebo výška škody.“

61. Obdobne, pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa
oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor
bezdôvodné obohatenie získal.

62. Nie je v tejto súvislosti dôvodné vysloviť iné závery, ako pri právnej úprave práva na náhradu škody.

63. Napokon, podľa názoru odvolacieho súdu, žalobca v podanom odvolaní nespochybnil právne
významným spôsobom záver súdu prvej inštancie, že žalovaný svojim konaním nijako nezasiahol do

osobnostných práv žalobcu a žalobca svoje tvrdenia v tomto smere iba konštatoval.

64. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok
ako vecne správny potvrdil.

65. Zároveň úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1, 2 CSP s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie.

66. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).