Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, March 21, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117213333
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117213333.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerník a JUDr. Mareka Košča, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: V. X., XXX XX T. XXX, o zaplatenie 3.419,68
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. XXCsp/XXX/
XXXX - XX zo dňa 12. októbra 2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému :

- zaplatiť žalobcovi sumu 2.660 EUR spolu s 5 % - tným ročným úrokom z omeškania od 27.04.2017
do zaplatenia,
- kapitalizovaný úrok z omeškania v sume 1,79 EUR,
- nezaplatené poplatky za poistenie v sume 3,18 EUR,
atovsplátkachpo50EURmesačnesplatnýchvždydokoncakalendárnehomesiaca,počnúcmesiacom
nasledujúcim po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, až do úplného vyrovnania
dlhu s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej zo splátok, má za následok splatnosť celého plnenia

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,
§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.12.2013, § 232 ods. 3 CSP, § 232
ods. 4 CSP.

2. Z odôvodnenia vyplýva, že žalobou súdu doručenou dňa 22.05.2017 navrhol žalobca, aby súd uložil

žalovanej povinnosť zaplatiť mu nezaplatenú istinu 3.419,68 EUR, úrok 191,82 EUR, úroky z omeškania
1,79 EUR, úrok 15,90 % ročne z nezaplatenej istiny 3.419,68 od 27.04.2017 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 3.419,68 EUR od 27.04.2017 do zaplatenia, úrok
z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatených úrokov 191,82 EUR od 27.4.2017 do zaplatenia,
nezaplatené poplatky za poistenie vo výške 3,18 EUR a nahradiť trovy. Na základe vykonaného
dokazovania mal súd za nepochybne preukázané, že žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 3.700
EUR, ktorý žalovaná splácala do decembra roku 2016 mesačne po 66,59 EUR, avšak následne úver

prestala splácať, preto žalobca uver predčasne zosplatnil k 26.04.2017. Z úverovej zmluvy vyplýva, že
výška mesačnej anuitnej splátky predstavuje sumu 65 EUR a poplatok za poistenie schopnosti splácať
úver 1,59 EUR mesačne, teda spolu 66,59 EUR. V súvislosti s uzatvorením poistenia súd poukazuje na
to, že zo samotnej zmluvy, ako aj z ďalších žalobcom predložených listín, ako aj z výsluchu žalovanejnevyplýva, že v danom prípade bolo možné dojednať 2 typy poistenia tak, ako to vypovedala žalovaná,
resp. že poistenie možno dojednať na dobrovoľnej báze, teda že dlžník ho ani nemusí uzavrieť, o
čom by svedčali napr. možnosti poistenie dojednať, resp. odmietnuť jeho dojednanie, napr. vyznačením

krížikom. Za týchto okolností je teda nepochybné, že žalovaná musela uzatvoriť zmluvu aj s poistením,
teda poistenie nebolo dobrovoľné, ale bolo súčasťou zmluvy, a preto je potrebné pri výpočte výšky
RPMN vychádzať zo splátky 66,59 EUR a pri takejto výške splátky RPMN predstavuje 19,18 %, nie
18,42 EUR tak, ako je to uvedené v zmluve, čo je teda v neprospech žalovanej ako spotrebiteľky a
z tohto dôvodu sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V súvislosti s dojednaním poistenia

súd taktiež poukazuje na to, že zo samotnej zmluvy ani z ďalších listín skutočne nevyplýva, na aké
prípady, teda na aké poistné riziká sa vlastne poistenie vzťahuje, pričom z činnosti súdu nie je známe,
aby vôbec nejaké prípady neschopnosti splácať úver boli riešené cestou poistenia, v čom by mal určitú
súčinnosť poskytnúť samozrejme aj samotný žalobca, a takýmto spôsobom vlastne predísť súdnym
sporom z titulu súdneho vymáhania pohľadávok na základe úverovej zmluvy. V zmluve nie sú uvedené
predpoklady použité pre výpočet RPMN, pretože text, ktorý je v tejto súvislosti uvedený v rámci zmluvy,

podľa názoru súdu, nespĺňa zákonnú požiadavku uvedenia predpokladov použitých pre výpočet RPMN,
pretože predpoklady majú byť vyjadrené numericky pre konkrétnu zmluvu, čo má taktiež za následok,
že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V súvislosti so skúmaním bonity žalovanej súd
poukázal na to, že žalobca síce súdu predložil určité neprehľadné listiny (credit report - analitik, report
sociálnej poistovne, resp. žiadosť o poskytnutie spotrebného úveru), ale z týchto listín, podľa názoru

súdu nevyplýva, akým konkrétnym spôsobom vlastne žalobca skúmal bonitu žalovanej z hľadiska jej
príjmov a výdavkov, okrem toho, že z reportu sociálnej poisťovne vyplýva, že žalovaná bola zamestnaná,
čo má taktiež za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uviedol, že povinnosťou
žalobcu nie je iba predkladať určité listiny - prílohy, ktoré sú pre súd v podstate „nečitateľné“, ale že
povinnosťou žalobcu je presne textovo uviesť, akým konkrétnym spôsobom skúmal bonitu žalovaného

a čo zistil, resp. predložiť také listiny, z ktorých tieto skutočnosti budú úplne zrejme a nepochybné.
Vzhľadom na záver súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, preto súd priznal žalobcovi sumu,
ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 3.700 EUR a úhradami žalovanej z titulu
splácania úveru vo výške 1.040 EUR (65 EUR x 16 splátok), čo predstavuje sumu 2.660 EUR spolu s
príslušným zákonným úrokom z omeškania z priznanej istiny odo dňa nasledujúceho po zosplatnení

úveru. Zároveň priznal kapitalizovaný úrok z omeškania v sume 1,79 EUR a nezaplatené splátky za
poistenie v sume 3,18 EUR. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Vzhľadom na slabú sociálnu situáciu
žalovanej, ktorá je v podstate živiteľkou rodiny, keďže manžel poberá iba invalidný dôchodok v sume 160
EUR mesačne a spolu sa starajú o 3 deti, aj keď syn je už plnoletý, súd umožnil žalovanej splatenie dlhu
v primeraných splátkach po 50 EUR mesačne tak, aby nedošlo k prípadnému existenčnému ohrozeniu

jej, resp. jej rodiny, pričom súd má za to, že splácanie dlhu v takýchto splátkach by nemalo zásadným
spôsobom ovplyvniť postavenie žalobcu. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 a § 262
ods. 1, 2 CSP.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd podľa § 288 CSP

rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a
zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal
náhradu trov konania ako aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.
Jeho odvolanie smeruje proti zamietavej časti predmetného rozsudku a zároveň proti priznaniu možnosti
splácať dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach. Namietal, že poplatok za súbor poistenia

A a súbor poistenia B vyplýva zo Sadzobníka poplatkov, ktorý je súčasťou úverovej zmluvy. Obsah
jednotlivých súborov poistenia je uvedený v obchodných podmienkach pre úvery občanov. Skutočnosť,
že žalovaná požiadal o súbor poistenia A je už obsahom žiadosti o poskytnutie úveru, ktorý žalobca
súdu predložil. Čo sa týka nesprávneho výpočtu RPMN podľa jeho názoru celkové náklady spotrebiteľa
zodpovedajú násobku splátok (108) a výšky splátok (65,- eur) a súčtu s poplatkom za poskytnutie

úveru (111,- eur), t. j. 7.131,- eur. Uvedené je v súlade s § 2 ods. g/ zákona č. 129/2010 Z. z., podľa
ktorého poistenie sa zarátava do celkových nákladov iba vtedy, ak spotrebiteľ musel poistnú zmluvu
uzavrieť. Žalobca poskytuje úvery aj bez poistenia a to za rovnakých podmienok ako s poistením, teda
poistné nebolo povinné a teda správne nemalo byť započítané do celkových nákladov spotrebiteľa.
Povinnosť uzavrieť poistenie úveru nevyplýva zo zmluvy ani žiadneho iného dokumentu banky, nakoľko

daná povinnosť neexistuje, je len na rozhodnutí dlžníka, či poistenie uzavrie alebo nie. K možnosti
doplniť dokazovanie v odvolacom konaní poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove č. k. XXCo/
XX/XXXX - XXX zo dňa 20.2.2018 a uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. XCo/XXX/XXXX zo
4.10.2018. Považuje za nepreskúmateľné rozhodnutie súdu prvej inštancie pre nedostatok dôvodovjeho odôvodnenia a zároveň aj predčasné a vo vzťahu k žalobcovi aj prekvapivé, keď vo výzve voči
žalobcovi ešte pred nariadením pojednávania tú skutočnosť neuviedol (nepožiadal ho podľa § 150 ods. 2
CSP o doplnenie ďalších skutkových tvrdení a označenie dôkazov). Ak súd považoval návrh žalobcu za

neúplnýtak,akotovyplývazodôvodnenianapadnutéhorozsudkumalvyzvaťžalobcunajehodoplnenie/
opravu podľa § 129 ods. 1 CSP. Súd žalobcu na doplnenie žaloby nevyzval a napriek tomu vo veci
meritórne rozhodol, pričom uvedený postup je procesne vadný a žalobcovi ním bola odňatá možnosť
uplatňovať si procesné práva za účelom účinnej ochrany jeho práv. Žalobca ako banka si s odbornou
starostlivosťou preveril žalovanú ako žiadateľa o úver pred jeho poskytnutím ohľadom jeho schopnosti

splácania úveru podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Pri posudzovaní
bonity žalovanej pritom banka zobrala do úvahy:
- údaje zo spoločného registra bankových informácii a nebankového registra klientskych informácií
(SRBI/NRKI) prevereným záväzkov žiadateľa a ich splácania, z ktorého vyplýva, že v čase podania
žiadosti o spotrebiteľský úver nemala žalovaná žiadne iné záväzky,
- údaje poskytnuté samotným žalovaným žiadosťou poskytnutia úveru,

- údaje o príjmoch, výdavkoch a záväzku žiadateľa, z ktorého vyplýva, že žalovaná bola v čase podania
žiadosti vydatá, mala dve vyživovacie povinnosti, bola zamestnaná v automobilovom priemysle vo firme
Confektion E-SK s.r.o. z 21.5.2015 s príjmom vo výške 470,- eur, iné výdavky žalovaná neuviedla.
Poukázal na povinnosť žalovaného podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 uviesť úplne presné a pravdivé
údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľskú úver

- údaje zo Sociálnej poisťovne - preverenie príjmu žiadateľa podľa § 170 ods. 19 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení.
Zdôraznil, že tieto dokumenty žalobca predložil už podaním zo dňa 23.7.2018, keďže súd prvej inštancie
rozhodol o nezrozumiteľnom návrhu na začatie konania - nakoľko nemal ujasnené ako žalobca skúmal
bonitu žalovaného a čo vyplýva z ručeného reportu SRBI, pričom jeho rozhodnutiu nepredchádza

faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu na začatie konania žalobcom uplatňovaných
nárokov, hoci bol k takejto činnosti povinný, súd takýmto postupom, ktorý predchádzal vydaniu rozsudku,
odňal možnosť žalobcovi konať pred súdom. Ide o vady konania vymedzené v § 365 ods. 1 písm.
b/ CSP, ktoré sú prerušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces,
ktoré v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky zaručuje okrem zákonov aj čl. 46 a nasl.

Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Žiline, Krajského súdu v Košiciach,
Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trnave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu
v Bratislave. Ďalej namietal, že súd rozhodnutie o povolení splnenia splátkach vôbec neodôvodnil.
Rozhodnutie v tejto časti nie je podložené riadne vykonaným dokazovaním, lebo súd prvej inštancie

nezistil majetkové pomery, nepožadoval od žalovanej preukázanie potvrdení o príjmoch napriek tomu,
že účastníka konania aj v otázke lehoty platnosti zaťažuje povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť. Aj
v tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu prax Krajských súdov v Košiciach, v Nitre, v Prešove, v
Banskej Bystrici, v Bratislave a v Žiline.

5. Žalovaná sa k odvolaniu písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 304 CSP) po zistení,
že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalobca v zákonom stanovenej lehote (§
362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok Okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379

CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok Okresného
súdu v časti výroku napadnutého odvolaním potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP z dôvodu jeho
vecnej správnosti

7. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

8. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia - výroku rozhodnutia I o splatnosti prisúdených
pohľadávok a vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti konštatuje, že súd prvej inštanciev dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci. Vykonal dokazovanie, ktoré
vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa
odvolacísúdvplnomrozsahustotožnilapretoajspoukazomnacitovanéust.§387ods.2CSP,keďžesa

v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa obmedzuje len na konštatovanie
správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám
kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na

prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalobcu týkajúcej sa povolenia žalovanému splatiť dlh v mesačných
splátkach, odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadne povolenia
splátok na zaplatenie istiny a na tieto v podrobnostiach poukazuje. V súlade so súdom prvej inštancie
ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom, že predmetný vzťah medzi žalobcom
a žalovaným je vzťahom spotrebiteľským. Na predmetný právny vzťah je preto potrebné aplikovať

ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na ochranu spotrebiteľa podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
ako aj ust. § 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“).

7. K námietke žalobcu týkajúcej sa skúmania bonity žalovanej odvolací súd uvádza, že obdobne

ako súd prvej inštancie aj odvolací súd má za to, že v danom prípade sú splnené podmienky na
to, aby bol úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov a to minimálne z dôvodu, že žalobca
pri poskytovaní úveru hrubo porušil povinnosť skúmať bonitu žalovanej ako klienta podľa ust. § 11
ods. 2 ZoSÚ možno za hrubé porušenie povinnosti považovať posudzovanie schopnosti splácať úver
veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave, pričom neskúmanie čo i

len jednej z týchto kategórii spôsobuje bezúročnosť. Pokiaľ účelom skúmania bonity klienta je zistenie
všetkých údajov potrebných na posúdenie schopnosti klienta splácať úver, potom takéto posúdenie
nemôže byť zrealizované na základe skúmania, napr. príjmu a rodinného stavu klienta. Príjem aj rodinný
stav klienta môžu byť vyhovujúce, ale pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov klienta, nemôže
urobiť záver o tom, či klient je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. V danom prípade

ani z odvolania nevyplýva, že pred poskytnutím úveru skúmal žalobca výdavky žalovanej ako klienta
(napr. zisťovaním požadovaných informácií u samotnej žalovanej). Skúmanie bonity klienta len zistením
jeho príjmov a predložením neprehliadaných listín - nečitateľných, bez uvedenia akým konkrétnym
spôsobom skúmal bonitu žalovanej, a čo zistil, nie je dostatočné, pretože záväzky žalovanej ako klienta
môžu vyplývať jednak z verejných databáz (čo si žalobca môže overiť sám) a môže sa jednať aj o

súkromné pôžičky. Zisťovanie predmetných skutočností tak môže dať poskytovateľovi úveru obraz o
pomeroch ale aj výdavkoch klienta (napr. o zvýšených výdavkoch súvisiacich so zhoršeným zdravotným
stavom). Žalobca tak porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 7 ods. 1 ZoSÚ, z čoho je nevyhnutné
vyvodiť zákonné sankcie. Za nedôvodnú považuje odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu, že bolo
povinnosťou súdu odstraňovať vady, ak považoval ním predložené dôkazy za nepostačujúce. V tejto

súvislosti súd poukazuje na ust. § 153 ods. 1, 2 CSP a sudcovskú koncentráciu konania.

8. Vo vzťahu k predpokladom výpočtu RPMN odvolací súd uvádza, že RPMN predstavuje údaj dôležitý
pre vyjadrenie nákladov na úver a spotrebiteľom pomáha tento údaj spoznať, ak všetky náklady budú
spojené so spotrebiteľským úverom. Tým, že celkové náklady sú vyjadrené v percentuálnych bodoch,

zjednodušuje sa tým spotrebiteľovi porovnanie obdobných produktov na finančnom trhu, a tak aj výber
úveru pre toho - konkrétneho spotrebiteľa najvýhodnejšieho. Zároveň uvedenie všetkých predpokladov
výpočtu RPMN umožňuje tak spotrebiteľovi ako aj súdu zistiť, na základe čoho dospel veriteľ (dodávateľ)
k výsledku o konečnej výške RPMN a či je výpočet RPMN správny, nakoľko ani správne uvedenie RPMN
zo strany dodávateľa je klamanie spotrebiteľa. Hľadí sa na neho akoby RPMN nebolo uvedené. Je teda

jednoznačne, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny ako aj úrokov a iných poplatkov,
taktiež aj ich počet a termíny splátok, pretože uvedené požiadavky predstavujú predpoklad pre výpočet
RPMN. Ako správne uviedol súd prvej inštancie vzhľadom na absenciu údajov potrebných pre výpočet
RPMN sa predmetný úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

9. Vzhľadom na uvedené, keďže predmetný úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere je potrebné aj
podľa odvolacieho súdu kvalifikovať podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný
a bez poplatkov, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.10. Predmetom odvolacieho konania je aj preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie na
základe odvolania žalobcu v časti určenia splatnosti priznaného nároku žalobcu voči žalovanej. Odvolací
súd sa zaoberal tým, že existujú dôvody na to, aby bola žalovanej uložená povinnosť uhrádzať žalobcovi

priznanú istinu s príslušenstvom v splátkach a tiež výškou splátok, ktoré boli určené súdu prvej inštancie.
Na základe ustálenej súdnej praxe je pri úvahe o určenie lehoty na splnenie povinnosti alebo pri jej
určení, že peňažné plnenie sa môže vykonávať v splátkach nutné vychádzať z konkrétnych okolností
prípadu, súd musí prihliadnuť na osobné, majetkové pomery sporových strán, výšku priznaného
plnenia, platobnú schopnosť žalovanej, prejavenú snahu o plnenie záväzku žalovanou, dobu, po

ktorej by umožnenie vykonania plnenia v splátkach došlo k zaplateniu prisúdenej sumy s tým, aby
nepredstavovala neúmerne zvýhodnenie dlžníka na úkor veriteľa (čo zohľadní pri výške splátok a
podmienkach ich zročnosti) ako aj to, či povolenie plnenia prisúdenej sumy v splátkach neprimerane
nezasiahne do majetkových pomerov veriteľa, pričom súd môže určiť, že omeškanie splnenia jednej
splátke ma za následok zročnosť celého plnenia. Súd teda musí lehotu na plnenie určiť tak, aby jej
dĺžka nepoprela samotný účel súdneho konania a v konečnom dôsledku viedla k odstráneniu právnej

neistotymedzisporovýmistranami.Záversúdusplnenípodmienoknaurčeniedlhšejlehotynavykonanie
plnenia ako 3 dni od právoplatnosti rozsudku musí byť náležite odôvodnení. Odvolací súd dospel
k záveru o vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie pokiaľ povolil žalovanej dlh žalobcovi
splácať v mesačných splátkach, a to vzhľadom na jej sociálnu a majetkovú situáciu. Podľa názoru
odvolacieho súdu povolenie splátok na uhradenie prisúdenej čiastky nespôsobí žalobcovi ekonomické

problémy v jeho obchodnej činnosti. Splácanie prisúdenej sumy v mesačných splátkach nezasiahne
neprimerane ani do hospodárskych pomeroch žalobcu ako bankovej spoločnosti, ktorá ma v predmete
svojej obchodnej činnosti okrem iného zaradené aj poskytovanie úverov, a ktoré pohľadávky ich dlžníci
splácajú bežným spôsobom v splátkach. Odvolací súd zastáva názor, že slabší účastník, ktorým je
žalovaný ako spotrebiteľ nesporne je, si zaslúži ochranu, keď sa objektívne ocitol v takej situácii, že

by zaplatenie dlhu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku bolo pre neho devastujúce a dá sa povedať
nemožné. Žalovaná je živiteľkou rodiny a jej manžel je poberateľom invalidného dôchodku. Už pred
podaním žaloby sa pokúšala dohodnúť so žalobcom na nižších splátkach, ale jej žiadosti nebolo
vyhovené. V spoločnej domácnosti s ňou bývajú aj tri deti. Syn je už síce plnoletý ale nezamestnaný a
dcéry majú 13 a 10 rokov. Z jej príjmu 380,- eur a z invalidného dôchodku jej manžela vo výške 160,- eur

musia uhrádzať bežné výdavky na domácnosť, výdavky na lieky žalovaného a majú aj ďalšie pôžičky,
pričom musí splácať aj tento úver. Správne preto rozhodol súd prvej inštancie, ak povolil žalovanej
splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach po 50,- eur mesačne s tým, že omeškanie s plnením čo i
len jednej zo splátok ma za následok splatnosť celého dlhu.

11. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že v odvolacom konaní

bola žalovaná sporovou stranou, ktorá mala v odvolacom konaní úspech v celom rozsahu, preto jej
súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrade trov konania
rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením.

13. Rozhodnutie súdu bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).