Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 5, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 3T/18/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318010096

Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Daňo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8318010096.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné samosudcom JUDr. Ivanom Daňom v trestnej veci obžalovaného U. F., pre
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, o obžalobe
prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné sp.zn. 1Pv 582/17/7702 zo dňa 01.02.2018, podľa § 284

ods.1Trestnéhoporiadku,nahlavnompojednávaníkonanomdňa05.februára2019vHumennom,takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný U. F. X. Ň. I. , W.. XX.XX.XXXX U. Q., trvale bytom Q., T. XXXX/XX,

j e v i n n ý , ž e

ako otec mal. Y. Č., W.. XX.XX.XXXX, aj napriek tomu, že mu povinnosť prispievať na výživu dieťaťa
vyplýva priamo zo zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo
dňa 11.09.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.11.2015, bol zaviazaný prispievať na jej výživu

sumou vo výške 40,- eur vždy do prvého dňa v mesiaci do rúk matke dieťaťa E. V., za obdobie od
05.02.2015 doposiaľ si v mieste trvalého bydliska a inde túto svoju povinnosť úmyselne pravidelne
neplní, aj keď vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti na výživu dieťaťa prispievať môže, čím tak za
uvedené obdobie dlhuje na výživnom matke dieťaťa sumu najmenej 1.960,- eur,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného a
uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ust. §
138 písm. b/ Tr. zák.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia
slobody v trvaní 12 /dvanásť/ mesiacov nepodmienečne.Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal na obžalovaného U. F. obžalobu pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného
zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe sp.zn. 1Pv
582/17/7702 zo dňa 01.02.2018 i vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vo veci vydal dňa 19.02.2018 trestný rozkaz, ktorým obžalovaného uznal za vinného zo skutku

uvedeného v obžalobe a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s miestom
výkonu v ústave na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Obvinený po
zatknutí a následnom dodaní Okresnému súdu Humenné na základe príkazu na zatknutie proti tomuto
trestnému rozkazu podal odpor s odôvodnením, že dlhované výživné zaplatí dodatočne. Obžalovanému
bol zároveň oznámený termín hlavného pojednávania na deň 05.02.2019, ktorý zobral na vedomie.

Na hlavné pojednávanie dňa 05.02.2019 sa obžalovaný nedostavil. Súd preto vykonal hlavné
pojednávanie za splnenia zákonných podmienok v jeho neprítomnosti. Dokazovanie súd vykonal
prečítaním výpovede U. F. z prípravného konania, výsluchom svedkyne - poškodenej a listinnými
dôkazmi.

Obžalovaný U. F. v rámci svojho výsluchu v prípravnom konaní dňa 09.03.2016 potvrdil, že je otcom
mal. Y. Č. a je si vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči nej na základe súdneho rozhodnutia vo
výške 40,- eur mesačne od 05.02.2015. Od tohto dátumu sa s dcérou nestretol a neplnil si voči nej
vyživovaciu povinnosť, pretože nepracoval. Niektoré obdobia bol aj vedený na úrade práce, niektoré

mesiace bol samoplatcom. Od septembra 2016 doposiaľ je riadne zamestnaný v spoločnosti Mecom
Group v Humennom ako údržbár a zarobí priemerne 600,- eur mesačne. Nechcel sa vyjadriť k tomu,
prečo výživné neplatil ani potom, keď sa zamestnal a zaviazal sa, že výživné zaplatí do konca februára
2018, keď si vybaví pôžičku. Vie, že na výživnom dlhuje matke dieťaťa sumu 1 440,- eur.

Na hlavnom pojednávaní súd vypočul svedkyňu E. V., ktorá k veci uviedla, že obžalovaný jej neprispieva
na výživu mal. Y. Č. od jej narodenia, teda od 05.02.2015. K dnešnému dňu jej dlhuje asi 1.920,- eur, t.j.
za štyri roky po 40,- eur. S dcérou sa stretol iba jediný raz, inak ju nekontaktuje ani sa na ňu nepýta, a to
ani telefonicky. Vie, že v minulosti pracoval v Mecome a teraz by mal pracovať v autoservise. Ona poberá
len rodičovský príspevok a prídavky na tri deti. Mal. Y. Č. nikdy netrpela núdzou, aj keď jej obvinený

neprispieval na jej výživu, lebo jej pomáhala matka a neskôr aj svokra. Maloletá v súčasnosti navštevuje
materskú škôlku.

Rozsah vyživovacej povinnosti obžalovaného bol upravený rozsudkom Okresného súdu Humenné
sp.zn. XXC/XXX/. zo dňa 11.09.20157, podľa ktorého bolo určené jeho otcovstvo k mal. Y. Č., a

bola schválená rodičovská dohoda o jej zverení do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný
prispievať na dcérinu výživu sumou 40,- eur mesačne, vždy do 1. dňa v mesiaci od právoplatnosti
rozsudku, ktorá nastala 05.11.2015, počnúc 05.02.2015, k rukám matky.

Neplnenie vyživovacej povinnosti obžalovaným preukazuje nielen výpoveď matky maloletej, ale aj jeho

vlastné priznanie počas jeho výsluchu v prípravnom konaní dňa 09.03.2016, keď priznal, že vie aj o dlhu
na výživnom a že tento je schopný vyrovnať najneskôr do konca februára 2018, pretože dovtedy by si
mal vybaviť pôžičku.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné vyplynulo, že obžalovaný U. F. nie je vedený

v evidencii uchádzačov o zamestnanie, naposledy bol v tejto evidencii v roku 2014, a nepoberá žiadne
dávky. Náhradné výživné za neho nebolo a nie je vyplácané.

Podľa správy Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, zo dňa 14.12.2017 obžalovaný je vedený ako
zamestnanec v pracovnom pomere, a to od 07.09.2016, poberateľom dôchodku nie je.Obžalovaný sa na Okresný súd Humenné na hlavné pojednávanie nedostavil, ale mal vedomosť o tom,
že zaplatením dlžného výživného môže byť spod obžaloby oslobodený.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil aj s listinnými dôkazmi, a to prehľadom
plnenia výživného, rodným listom mal. Y. Č., rozsudkom OS Humenné 21C/267/2015, odpisom registra
trestov, výpisom z evidencie priestupkov, správami úradu práce, sociálnej poisťovne a daňového úradu,
daňovým priznaním obž. za rok 2014, výpisom z katastra nehnuteľností, pracovnou zmluvou a dodatkom
k nej o zmene na dobu neurčitú, odpisom mzdového listu a pracovným posudkom.

Podľa pracovnej zmluvy zo 07.09.2016 medzi spoločnosťou Mecom Group s.r.o. Humenné a
obžalovaným mal byť U. F. zamestnaný ako pracovník výroby 2. Dodatkom č. 6 zo dňa 06.12.2017 bola
upravená jeho mzda, a to na dobu neurčitú, s účinnosťou od 01.01.2018.

Na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že

obžalovaný U. F. svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, a to tak po stránke subjektívnej, ako
aj objektívnej, na základe čoho ho súd uznal vinným. Obžalovaný ako otec mal. dcéry Y. Č., W..
XX.XX.XXXX, aj napriek tomu, že mu povinnosť prispievať na výživu dieťaťa vyplýva priamo zo zákona
o rodine i z rozhodnutia súdu, za obdobie od narodenia dieťaťa vo februári 2015 do dňa rozhodovania

súdu o jeho vine a treste na výživu mal. dcéry dlhuje matke dieťaťa sumu najmenej 1 960,- eur.
Svoju povinnosť si úmyselne neplnil po dlhšiu dobu aj napriek tomu, že jeho otcovstvo k maloletej
a vyživovacia povinnosť boli určené ešte rozsudkom súdu v septembri 2015, a vzhľadom na svoje
možnostiaschopnostinavýživudieťaťaprispievaťmohol,pretožeakozamestnanývspoločnostiMecom
Group s.r.o. Humenné mal pravidelný príjem. Aj keď podľa svojho posledného vyjadrenia po predvedení

na súd na základe Príkazu na zatknutie v tejto spoločnosti od augusta 2018 už nepracuje, žiadne výživné
neuhradil ani do uvedeného obdobia, keď bolo v jeho reálnych možnostiach pravidelne ho k rukám matky
poukazovať. Jeho dlh na výživnom sa medzičasom vyšplhal na sumu 1 960,- eur.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.

Podľa správy o povesti Mesta Q. obžalovaný má trvalý pobyt v Q. na adrese T. XXXX/XX, ale na tejto
adrese sa nezdržiava a jeho terajší pobyt nie je známy. Doposiaľ nebol riešený v priestupkovom konaní.

Podľa odpisu registra trestov sa obžalovaný do stretu so zákonom dostal tretíkrát. V roku 2012 bol
rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. XT/XXX/XXXX zo dňa 19.11.2012 odsúdený pre prečin
ohrozovania pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona na trest zákazu činnosti
viesťmotorovévozidláapeňažnýtrest,ktorýzaplatil,pretosananehohľadí,akokebynebolodsúdený.V

roku 2016 bol rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. XT/XX/XXXX zo dňa 19.05.2016 odsúdený
pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený 3-ročný trest odňatia
slobody s podmienečným odkladom výkonu a so skúšobnou dobou dva roky, ako aj obmedzenie
spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Prokurátor uviedol, že vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania v priebehu vyšetrovania i
súdneho konania bolo preukázané, že obž. U. F. mal možnosť plniť si vyživovaciu povinnosť vo vzťahu
k mal. Y. Č., túto povinnosť si úmyselne dobrovoľne neplnil aj napriek tomu, že v rozhodnom období
mal príjem, je vlastníkom nehnuteľností, o maloletú nejavil žiadny záujem a od času, keď sa maloletá
narodila,saoňužiadnymspôsobomnestaral.Podľavyjadreniamatkymaloletejobžalovanýkdnešnému

dňu dlhuje na výživnom celkom 1 920,- eur. Podľa výpovede matky maloletá však netrpela núdzou, o
túto sa riadne starala, pri výžive maloletej jej pomáhala matka a toho času svokra. Je nepochybné, že
obž. U. F. už bol v minulosti súdne trestaný, a teda pri uznaní viny a ukladaní trestu navrhol, aby mu táto
skutočnosť bola zohľadnená ako priťažujúca v zmysle ust. § 37 písm. m/ Tr. zák., aby ho súd uznal za
vinného v zmysle obžalobného návrhu a uložil mu nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici

zákonom stanovenej trestnej sadzby, a pre výkon uloženého trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného zistil prítomnosť jednej poľahčujúcej okolnosti, a to, že sa k
spáchaniu trestného činu priznal ( § 36 písm. l/ Tr. zák. ), priťažujúcu okolnosť zistil takisto jednu, a to, že
už bol za trestný čin súdený ( § 37 písm. m/ Tr. zák. ) Vzhľadom k vyrovnanému pomeru oboch okolností

súd nepristúpil k úprave trestnej sadzby. Pri prečine zanedbania povinnej výživy je v zmysle ods. 3 je
trestná sadzba jeden až päť rokov pri treste odňatia slobody. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil všetky
zákonné kritériá na uloženie trestu. S ohľadom na charakter trestnej činnosti, jej závažnosť a osobu
obžalovaného súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov,
pretože v jeho prípade pre okolnosti spáchania súdeného skutku je potrebné faktické odňatie slobody

pre obžalovaného. Nepodmienečný trest odňatia slobody v uvedenej výmere je podľa názoru súdu pre
obžalovanéhodostatočný,primeranýapotrebný,amalbyplniťvýchovnúfunkciuzhľadiskaindividuálnej
ajgenerálnejprevencie.Súdpriukladanítrestuzohľadnil ľahostajnosťanezodpovednosťobžalovaného
ako otca voči maloletému dieťaťu, aj jeho pasivitu v priebehu súdneho konania zaplatiť aspoň časť dlhu
na výživnom. V danom prípade dlh na výživnom na strane obžalovaného sa ešte zvýšil v porovnaní
s výškou dlhu uvedenou v obžalobe. Počas vykonávania nepodmienečného trestu odňatia slobody by

si mal obžalovaný uvedomiť, že ako otec maloletého dieťaťa má voči nemu povinnosti vyplývajúce zo
zákona o rodine aj zo súdneho rozhodnutia, a teda mal by sa voči nemu začať správať ako zodpovedný
otec. Pre výkon uloženého trestu súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák., pretože v posledných desiatich rokoch pred
spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

S prihliadnutím na všetky horeuvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenie, súd vo veci
rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v

Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená

podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol
urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie
mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať, a to i proti vôli
obžalovaného v jeho prospech, jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o
mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.