Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, November 23, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/70/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514010045
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Mitterpáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7514010045.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Mitterpákovej, sudcov
JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Martina Michalanského, v trestnej veci obžalovanej M. G. pre zločin
sprenevery podľa § 213 ods. 1, 4 písm. a/ Tr. zák., o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Košice - okolie sp. zn. 6T/9/2014 zo dňa 10. 3. 2015 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach
dňa 23. novembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, c/,ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 6T/9/2014 zo dňa 10. 3. 2015 bola obžalovaná

M. G. uznaná vinnou z o zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa
mala dopustiť tak, že

ako konateľka spoločnosti Zorik, s.r.o. Rožňava v čase od 29.3.2010 do 23.5.2011, v rozpore s
partnerskou zmluvou Renault a partnerskou zmluvou Dacia, ktoré ako zmluvný partner uzavrela
so spoločnosťou Tempus - Car, s.r.o. Košice, ako koncesionárom, finančné prostriedky, získané z

predaja 26 osobných motorových vozidiel zn. Renault a zn. Dacia jednotlivým zákazníkom, neodviedla
spoločnosti Tempus - Car, s.r.o. Košice, tieto použila na iný účel, resp. ich použila v prospech spoločnosti
Zorik, s.r.o. Rožňava, čím spoločnosti Tempus - Car, s.r.o. Košice spôsobila škodu vo výške 320 682,84
€.

Súd jej za to uložil podľa § 213 ods. 4 Tr. zákona v spojení s § 36 písm. j), § 38 ods. 3, ods. 8 a § 39

ods. 1 Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov a podľa
§ 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona súd zaraďuje obžalovanú na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanej povinnosť nahradiť poškodenému Tempus - Car, s.r.o.,
IČO: 31712312, so sídlom Železiarenská 49, 040 15 Košice škodu vo výške 297 559,75 eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodeného Tempus - Car, s.r.o., IČO: 31712312, so sídlom Železiarenská
49, 040 15 Košice odkázal so zvyškom jeho nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Proti všetkým výrokom, okrem výroku o odkázaní poškodeného na občianske súdne konanie, podala
odvolanie obžalovaná. Tvrdí, že okresný súd sa nevysporiadal s tou časťou jej obhajoby, v ktorej

poukazovala na spôsob hospodárenia jej spoločnosti a na to, že nemala žiadnu vedomosť o tom, odkiaľ
pochádzajú peniaze, ktorými uhrádzala záväzky spoločnosti. Pripustila, že jej voči poškodenému vznikoldlh, ale nie v dôsledku sprenevery, ale v dôsledku hospodárskej krízy, keď jej záväzky prevýšili príjmy.
Uviedla, že využila všetky prostriedky, aby zvrátila stratu spoločnosti, dokonca na úhradu záväzkov
spoločnosti použila nielen vlastné, osobné prostriedky, aj keď spoločnosť ručila len vlastným majetkom,

ale aj manželove, s ktorým mala zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Okrem toho dala do
pozornosti krajského súdu výpoveď svedkyne Ing. A., že práve ona iniciatívne navrhla riešiť vzniknutý
problém. Zdôraznila, že poškodenému navrhovala vyrovnanie dlhu ponukou skladových zásob jej
autosalónu a dielne, vrátane servisného vybavenia a prostriedkov výpočtovej techniky, ktorých hodnota
vysoko presahovala 100 000 eur, čo však odmietol. Považuje za nonsens, že bola odsúdená aj za

dodané, resp. nanútené náhradné diely, ktoré boli na sklade, aj keď poškodenému ponúkla možnosť ich
vrátenia. Všetky tieto okolnosti podľa jej názoru spochybňujú jej úmysel spreneveriť tovar poškodeného.
Namietala, že z vykonaného dokazovania vôbec nie je zrejmé, kto je poškodeným subjektom. Aj keď by
sa dopustila žalovaného skutku (čo vylúčila), poškodeným by nemal byť Tempus - car s.r.o., pretože jej
nezveril žiadne peniaze. V tejto súvislosti poukázala nato, že vozidlá, ktoré jej táto spoločnosť zverila
si neprisvojila, ale predala ich v súlade s účelom zverenia. Obžaloba jej kladie za vinu, že spreneverila

peniaze, tie však od spoločnosti nikdy nedostala, pretože tie jej zverili jednotliví zákazníci. Dodala, že
poškodený mal zmluvu so svojím dodávateľom - importérom, podľa ktorej vlastnícke právo k vozidlám
prechádzalo na poškodeného až v momente zaplatenia kúpnej ceny od kupujúceho. V tomto smere
poukázala na výpoveď svedkyne Ing. A., že vlastníkom fakturovaných vozidiel nebola spoločnosť, ktorej
sa v tomto konaní priznalo postavenie poškodeného, ale importér. Vyjadrila názor, že odôvodnenie

rozsudku v časti výroku o škode nespĺňa potrebné náležitosti. Nie je z neho zrejmé, ako súd dospel
k výške škody, ktorú v priebehu konania relevantne spochybňovala. Dodala, že žiaden zo svedkov
netvrdil a nepotvrdil, že by jej dal alebo zveril financie pri kúpe auta pre kohokoľvek iného než pre
ňou zastupovanú spoločnosť. Namietala aj právnu kvalifikáciu jej konania podľa odseku 4 a vyčíslenie
škody predložené poškodeným. Uviedla, že viackrát upozornila na to, že uznanie dlhu bolo učinené

len pre účely civilného konania. Aj okresný súd v priebehu konania uznal pochybenia pri vyčísľovaní
škody, pričom poukázala nato, že svedok Kavečanský vozidlo nekúpil prostredníctvom spoločnosti Zorik
s.r.o., ale prostredníctvom spoločnosti SWAM, s.r.o. Košice, spochybnila kúpu vozidla pod položkou 15,
uviedla, že poškodený navýšil škodu u vozidla pod položkou 10 o 7 000 eur oproti faktúre a pri vozidle
pod položkou č. 19 poškodený tiež nevedel hodnoverne vysvetliť, akým spôsobom dospel k vyčíslenej

sume. Konštatovala, že celková hodnota vozidiel nebola taká vysoká ako uvádzal pri vyčíslení škody
poškodený (350 000 eur) a v tejto súvislosti poukázala na zoznam všetkých 27 vozidiel od poškodeného
s uvedením ich VIN čísla a predajnej ceny (278 727,08 eur). Z tejto čiastky je potrebné odpočítať sumu
za vozidlo odpredané svedkovi A. inou spoločnosťou, ako aj hodnotu vozidla uvedeného pod položkou
15 v sume 26 872,62 eur, tiež aj sumu 7 000 eur, o ktoré poškodený navýšil cenu vozidla pod položkou

10, jej maržu za predaj všetkých vozidiel, aj príslušnú vratku DPH, zisk poškodeného, skladné a bonus,
ktorý patril jej. Vysvetlila, že v oblasti, v ktorej podnikala bolo úplne bežné, že jeden deň nemala na
účte prostriedky a na druhý deň jej nabehla väčšia suma, z ktorej mohla uhradiť inú faktúru Namietala
posúdenie jej vzťahu s poškodeným ako komisionárskym podľa § 577 Obchodného zákonníka, nakoľko
medzi nimi nikdy nebola zmienka o tom, že by sa záležitosť mala uzavrieť na účet poškodeného. Podľa

jej názoru zmluva medzi nimi bola inominátna, pričom ona nebola nikdy subjektom obchodného práva a
tým medzi ňou a poškodeným nikdy nemohol vzniknúť obchodnoprávny vzťah, iba medzi poškodeným a
spoločnosťou, ktorú zastupovala. Poukázala na vysvetlivky k § 213 Tr. zák., podľa ktorých nedodržanie
lehoty na vrátenie zverenej veci nie je spreneverou, bolo by ňou až vtedy, ak by páchateľ odmietol vec
vrátiť. Dodala, že ona mala a stále má ochotu uhradiť dlžné faktúry poškodenej. Namietala, že súd

nepribral do konania znalca z oblasti účtovníctva, ktorý by odstránil pochybnosti vo výške škody, pretože
by vychádzal okrem iného z vystavených faktúr, z ročných uzávierok, ktoré by mohli odzrkadľovať aj
prípadnéplatbyčikompenzácie,ktorénemohlarealizovaťvdôsledkuabsencieúčtovníctva.Podotkla,že
trestné právo má by prostriedkom ultima ratio, pričom samotný poškodený pripustil, že najprv zvažoval
podanie civilnej žaloby, ktorú nakoniec ani nepodal. Podľa jej názoru v danej veci ide o výlučne o

obchodnoprávny spor medzi dvoma spoločnosťami, pričom aj vo veci dozorujúci prokurátor najprv
rozhodol o zastavení trestného stíhania. Záverom upresnila, že bola stále zodpovednou podnikateľkou,
dokonca ocenenou a že bola odsúdený len preto, že sa spoločnosť, ktorú zastupovala dostala do krízy
a do neschopnosti uhrádzať svoje záväzky.

Z uvedených dôvodov navrhla, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok a sám rozhodol o jej
oslobodení, alternatívne, aby vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.Naverejnomzasadnutíkrajskéhosúduobhajcaobžalovanejodkázalnapísomnéodvolanieobžalovanej,
pričom doplnil, že nebola preukázaná subjektívna stránka žalovaného trestného činu. V tejto súvislosti
dal krajskému súdu do pozornosti, že obžalovaná iniciovala riešenie problémov pri podnikaní, dokonca

na to použila aj prostriedky, ktoré nepatrili spoločnosti, ale aj jej samotnej a jej manželovi, s ktorým mala
zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Prokurátor krajskej prokuratúry navrhol zamietnuť odvolanie obžalovanej ako nedôvodné. Podľa jeho
názoru bolo dostatočne preukázané, že obžalovaná svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej

podstaty sprenevery. To, že sa pokúsila urovnať problém aj z prostriedkov patriacich do jej výlučného
vlastníctva, ako aj výlučného vlastníctva svojho manžela okresný súd zohľadnil pri ukladaní trestu, ktorý
jej z týchto dôvodov znížil pod zákonom stanovenú dolnú hranicu.

Na podklade takto podaného odvolania odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z výpovede
obžalovanej, z výpovede splnomocnenca poškodeného JUDr. F. F., z výpovede znalkyne D.. L.,
svedkyne D.. T. A., svedkyne F. F., D.. D. V., V. Q., z prečítaných výpovedí svedkov B., A., V., A.,

U., B., A., B., B., P.. O., X., J., U., A., A., Q., F., K., X., L., Q., U., A., V., A., V. a U., zo správy
spoločnosti Tempus z c.l. 335-336 správu z č. l. 387 - 389, vyjadrenie z čl. 391, uznanie záväzku čl.
337-341, faktúry z č. l. 342 - 385, ročné dodatky ku koncesionárskej zmluve Renault za roky 2011
a 2008, Dacia za rok 2011 na č. l. 392 - 434, 474 - 508, 549 - 570, partnerské zmluvy z č. l. 435 -
473, 509 - 548, správu Volks bank leasing z č. l. 571-579, evidenčné karty vozidiel z č. l. 580-621,

správu z Daňového úradu z čl. 622-655, 656-678, správu z Unikredit bank z čl. 679-768, správu z
Tatrabanky z čl. 769-778, správu z ČSOB z čl. 779-848, správu z VVS z č. l. 849- 853, správu z
VSE čl. 854-857, správu z SPP čl. 858-861, správu sociálnej poisťovne 862-914, správu zo VšZP z
čl. 915-918, správu Union zdravotnej poisťovne z čl. 918- 919, správu z Dôvery - zdravotnej poisťovne
z čl. 920-921, správu z VUB leasing č. l. 922-951, výpis z katastra z č. l. 952, výpis z obchodného

registra čl. 953-955, výpis zo živnostenského registra z č. l. 956 - 957, prehľad o predaných vozidlách čl.
958-960, podanie obvinenej z čl. 961-989, správa z mesta Rožňava, odpis z RT z čl. 1017-119, podanie
z čl. 221-222, odpis RT zo dňa 5.3.2014, na podklade ktorých dospel k záveru, že obžalovaná svojím
konaním naplnila všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák.
a tým, že svojim konaním spôsobila poškodenému škodu vo výške 320.682,84 eur jej konanie podriadil

pod kvalifikovanú skutkovú podstatu sprenevery upravenú v § 213 ods. 4 písm. a/ Tr. zák.. Pokiaľ ide
o platobnú disciplínu spoločnosti Zorik s.r.o., okresný súd si z vykonaného dokazovania všimol, že síce
táto spoločnost' uhrádzala svoje faktúry, avšak stávalo sa, že sa na niektoré pozabudlo napríklad ako
pri faktúre splatnej dna 10.5.2010, ktorá nebola vyplatená, avšak faktúry splatné neskôr vyplatila dna
13.5.2010. Z prečítaných výpovedí svedkov mal okresný súd preukázané, že všetci svedkovia za svoje

vozidlá zaplatili celu kúpnu cenu a to spoločnosti Zorik s.r.o. či už samostatne alebo prostredníctvom
leasingovej spoločnosti, pričom spoločnost' Zorik s.r.o. za tieto vozidlá nevyplatila faktúry poškodenému,
čo aj sama uznala pri uznaní záväzkov. Pokiaľ ide o vzťah medzi obžalovanou a poškodeným, tento
okresný súd posúdil ako komisionársku zmluvu, pretože vykonaným dokazovaním zistil, že obžalovaná
predávala vozidlá ešte ako cudziu vec vo vlastnom mene, za čo mala nárok na províziu. Zákazníci

boli podľa tvrdenia obžalovanej nedočkaví a tak im vozidlo odovzdávala potom, ako jej zaplatili kúpnu
cenu, aj keď ešte nebola jeho vlastníčkou. Podľa zmluvy s poškodeným sa ňou mala stať' až potom,
ako spoločnost' Zorik s.r.o. zaplatí za kúpnu cenu aj s príslušenstvom. Vozidlá mali byt' podľa výpovede
obžalovanej, splnomocnenca poškodeného a svedkyne Ing. A. vydané zákazníkom až po úplnom
uhradení kúpnej ceny vozidla poškodenému. Obžalovaná mala teda povinnost' odovzdat' vyplatené

peňažné prostriedky od zákazníkov poškodenému, teda vyplatit' faktúry poškodenému a nie si tieto
prostriedky ponechat' a použit' ich na plnenie svojich ďalších záväzkov. Tým, že obžalovaná sama
priznala, že tieto prostriedky, ktoré neboli jej, použila na splnenie svojich vlastných záväzkov voči
iným veriteľom, si ich vlastne prisvojila, čím naplnila všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu
sprenevery. Okresný súd nezahrnul do skutku vozidlo pod položkou 1 zoznamu, pretože vykonaným

dokazovaním zistil, že svedok A. za vozidlo nezaplatil spoločnosti Zorik s.r.o., ale spoločnosti SWAM
spol. s r.o. a o dlh, ktorý poškodený evidoval k tomuto vozidlo vo výške 15.000,01 eur znižoval celkovú
výšku škody, ktorá mala byť daným trestným činom spôsobená poškodenému. Sud vylúčil zo skutku aj
vozidlo pod položkou 15 zoznamu ocenene na 26.872,62 eur a o toto krátil celkovú výšku škody, pretožev spisovom materiáli nebol zabezpečený žiadny dôkaz, ktorý by sa k predmetnému vozidlu vzťahoval.
Pokiaľ ide o vozidlá pod položkami 10 a 19 zoznamu, došlo k rozporom medzi vyčísleným dlhom a
fakturovanou čiastkou, pri ktorom okresný súd vychádzal z čiastky nižšej v prospech obžalovanej, keďže

vykonaným dokazovaním sa nepodarilo spoľahlivo preukázať, ktorá z týchto dvoch súm bola za vozidlá
skutočne uhradená a o tuto krátil škodu vyčíslenú poškodeným.

Krajský súd sa s týmto záverom okresného súdu nestotožnil pre chyby v napadnutých výrokoch
rozsudku, najmú pre nejasnosť a neúplnosť jeho skutkových zistení preto, že sa súd nevysporiadal

so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, v dôsledku vznikli pochybnosti o správnosti
skutkových zistení, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy.

Z obsahu spisu je zrejmé, že okresný súd považoval za poškodeného v trestnom konaní spoločnosť
Tempus - Car s.r.o. Košice, za ktorú bol na začiatku konania splnomocnený konať advokát JUDr. F.
F.. Z obsahu spisu, konkrétne z č.l. 1059 je zrejmé, že poškodený odvolal plnú moc JUDr. F. a žiadal

doručovať všetky písomnosti priamo na adresu spoločnosti. Oznámenie o odvolaní plnej moci zaslal
súdu aj JUDr. F. podaním zo dňa 14. 10. 2013.

Z obsahu spisu je ďalej zrejmé, že okresný súd napriek tomu vypočúval na hlavnom pojednávaní
konanom dňa 26. 9. 2014 ako splnomocnenca poškodeného JUDr. F. F. ohľadne spôsobu obchodovania

poškodeného so spoločnosťou Zorik s.r.o., pričom v spise sa nenachádza žiada listina o tom, že by
odo dňa vypovedania plnej moci došlo k obnoveniu, resp. udeleniu novej plnej moci tomuto advokátovi.
S týmto splnomocnencom okresný súd riadne konal aj na pojednávaniach dňa 5. 3. 2015 a dňa 10.
3. 2015, splnomocnenec vykonával práva poškodeného, vyjadroval sa k vykonávaným dôkazom aj
na pojednávaní, prevzal aj jemu doručované písomné vyhotovenie rozsudku. Z obsahu odôvodnenia

napadnutého rozsudku je navyše zrejmé, že aj o túto výpoveď okresný súd oprel svoje závery o
charaktere vzťahu medzi poškodeným a obžalovanou a na tomto podklade potom dospel k záveru, že
konaním obžalovanej boli naplnené všetky znaky trestného činu sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zák.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným

spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Krajský súd dospel k záveru, že okresný súd sa touto zásadou náležite neriadil, pretože pri uznaní

viny obžalovanej vychádzal z dôkazov, ktoré neboli získané zákonným spôsobom. Svedok JUDr. F. totiž
nemal žiadne právo vystupovať v pozícii splnomocnenca poškodeného a z tejto vypovedať o spôsobe
obchodovaniapoškodenéhosospoločnosťouZoriks.r.o.aovýškeškody.Lenvprípade,akabyboltento
svedok zákonne vypočúvaný mimo strany poškodeného, bolo by možné prihliadať na jeho výpoveď.

Vzhľadom k tomu, že tento svedok nemal žiadne právo vystupovať na strane poškodeného, okresný súd
nemohol pri uznaní viny obžalovanej vychádzať z tohto dôkazu a keďže bez tohto dôkazu vykonané
dokazovanie neposkytovalo dostatočný podklade pre konečné rozhodnutie o vine obžalovanej,
krajskému súdu neostávalo nič iné, ako bez vecného skúmania námietok obžalovanej vec vrátiť
okresnému súdu na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou odstrániť vytýkané nedostatky,

zopakovať tú časť konania, kde vystupoval za poškodeného JUDr. F. F. tak, aby konala buď priamo s
poškodeným, prípadne jeho splnomocnencom podľa riadnej plnej moci, umožnil mu realizovať svoje
práva, ale aj povinnosti a v tejto súvislosti sa aj pokúsil odstrániť rozpory vo výške škody, na ktoré
obžalovaná poukazovala na svojom odvolaní. Za tým účelom bude jeho povinnosťou zvážiť vypočuť aj
ďalšie osoby ako svedkov, opätovne vo veci rozhodnúť a v odôvodnení sa vysporiadať aj s tou časťou

námietok obžalovanej, prečo považoval práve Tempus - Car, s.r.o. za poškodeného.

Tobolidôvody,prektorékrajskýsúdrozhodoltak,akojetouvedenévovýrokovejčastitohtorozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.