Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, August 22, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/254/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115215775
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5115215775.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu:

Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava - Staré Mesto,
právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom Karadžičova 8, P.O.BOX 205, 810 00
Bratislava, proti žalovanému: Q. D., K.. XX.X.XXXX, I. O. Ž.- G., Ú. XXX/XX, Š. R. W., o zaplatenie
3.504,70 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 404,64 Eur z a s t a v u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.286,68 EUR spolu s úrokom z omeškania

vo výške 9 % ročne zo sumy 2.286,68 EUR od 23.6.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a .

IV. Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 30,50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca (Consumer Finance holding, a.s.) sa podaním doručeným Okresnému súdu
Žilina dňa 21.05.2015 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na

zaplatenie sumy 3.504,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 23.6.2012 do
zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa 9.5.2011 zmluvu o pôžičke
č. 6094501, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku v celkovej výške 3.100,- Eur. Žalovaný
sa zaviazal dlžnú sumu uhradiť v 48 mesačných splátkach v sume 104,10 Eur. Do podania žaloby
žalovanýuhradilsumuvovýške813,32Eur.Vzhľadomnato,žežalovanýporušilsvojupovinnosťsplácať
poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, žalobca listom zo dňa 25.5.2012 označeným

ako "predžalobná upomienka" vyzval žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo.
Žalovaný do dňa podania žaloby dlžné splátky neuhradil. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby
predstavuje sumu 3.504,70 Eur.
3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 24.11.2015, písomne v súdom určenej lehote
nevyjadril.

4. Na základe návrhu zmenu strany sporu na strany, súd uznesením sp.zn. 8C/254/2015-28 zo dňa

16.10.2015 súd pripustil zmenu subjektov na strane žalobcu tak, že do konania na miesto doterajšieho
žalobcu vstúpil ako žalobca Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava,
IČO: 35 831 154. Následne podľa výpisu z Obchodného registra SR bolo zistené, že u nového žalobcu,
došlo s účinnosťou od 17.2.2018 k zmene obchodného mena na Intrum Slovakia, s.r.o.5. Súd vo veci nariadil a dňa 25.7.2018 vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho
zástupcu. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil svoju a žalobcovu neprítomnosť na nariadenom

pojednávaní z dôvodu jeho pracovnej zaneprázdnenosti a nenavyšovania trov konania v súlade so
zásadou hospodárnosti s tým, že súhlasil, aby súd vo veci rozhodol bez účasti žalobcu a jeho právneho
zástupcu. V podaní doručenom súdu dňa 24.7.2018 na podanej žalobe žalobca čiastočne zotrval a v
časti o zaplatenie zmluvných poplatkov v sume 404,64 Eur zobral žalobu späť. Žalovaný na pojednávaní
uviedol,žepozosplatnenížalovanejsumyuhradilvhotovostižalobcovisumu2.664,18eur;čopovažoval

za preukázané z prehľadu splátok a úhrad. Po upozornení sudkyne, že z uvedeného prehľadu úhrad a
splátok vyplýva iba, že predpísaná splátka bola po zosplatnení úveru vo výške 2.664,18 € a samotná
úhrada z uvedeného nevyplýva, uviedol, že uvedenú sumu vyplatil v hotovosti, o čom má doklad doma.
Okrem toho žalovaný vzniesol námietku premlčania Potvrdil, že so žalobcom uzatvoril zmluvu o pôžičke
a na jej základe získal sumu 3.100 €. Dňom 25.05. 2012 ho žalobca vyzval k okamžitej úhrade dlžnej
sumy. Prakticky jednostranne odstúpil od zmluvy o pôžičke. Tým si bol vedomý, že som sa ja na

jeho úkor obohatil v zmysle § 450 ods. 1, 2 Občianske zákona. Žalovaný na jednej strane tvrdil, že
premlčacie doby sú v danom prípade 2-ročné v zmysle ustanovenia § 107 Občianskeho zákona a
žalobca si svoju pohľadávku mohol uplatniť nasledujúci deň po odstúpení od zmluvy, t.j. 26.05. 2012.
Žalobu podal až 21.05. 2015, čo je podľa žalovaného „skoro“ po premlčaní. Žalovaný ďalej uviedol,
že predpísanú splátku po zosplatnení úveru v prehľade splátok a úhrad uvedenú v treťom stĺpci vo

výške splátka 2.664,18 € s dátumom 20.06. 2012 žalovaný uhradil. O čom však súdu do dnešného dňa
nedoložil doklad a bol toho názoru, že úhrada vyplýva práve z prehľadu splátok a úhrad. Žalovaný okrem
uvedeného v písomnom vyjadrení predloženom súdu na pojednávaní dnešného dňa uviedol, že žiada
žalobu zamietnuť aj z dôvodu, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, kde namietal, že neobsahuje náležitosti
uvedené v § 9 ods. 2 písmeno k) a preto je zmluva bezúročná a bez poplatkov. Po predbežnom právnom

posúdení žalovaný ako dôkaz navrhol predložiť súdu potvrdenie o úhrade vo výške 2.664,18 Eur. Na
základe tejto skutočnosti, zohľadniac, že žaloba bola podaná v čase účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku, súd odročil pojednávanie na 22.8.2018.

6. Dňa 16.8.2018 žalovaný súdu doručil vyjadrenie (č.l. 63), z obsahu ktorého vyplýva, že opakovane

poukázal na obsah prehľadu splátok, z ktorého má podľa jeho názoru vyplýva, že svoj dlh voči žalobcovi
uhradil, a preto žiadal žalobu zamietnuť. Okrem toho poukázal aj na predošlé vyjadrenie, podľa ktorého
zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom a je úver mal byť preto bezúročný a bez poplatkov.

7. Na pojednávaní dňa 22.8.2018 súd vec prejednal a rozhodol za prítomnosti žalovaného a v

neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu, ktorí svoju neúčasť v písomnom podaní doručenom
súdu dňa 22.8.2018 ospravedlnili z dôvodu hospodárnosti. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie
oboznámením listinných dôkazov, písomných a ústnych vyjadrení strán sporu. Žalovaný na pojednávaní
zopakoval, že síce si pôžičku od žalobcu zobral, avšak ju celú uhradil a zaplatil dokonca aj viac. Žalovaný
súdu nepredložil doklad o úhrade pôžičky preto, že v priebehu rokov žalobca viackrát menil účty a on

sám vymenil dve, resp. banky, a tak sa k potvrdeniu o úhrade dlhu toho času nedopracoval. Trval na
tom, že dlh je aj premlčaný a žiadal žalobu zamietnuť.

8. Súd tak na základe žalobcom produkovaných dôkazov, písomných a ústnych vyjadrení žalovaného,
dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení

právnych predpisov a dospel k nasledovným záverom:

9. Súd sa prioritne zaoberal čiastočným späťvzatím žaloby, a to v časti nároku na zaplatenie zmluvných
úrokov vo výške 404,64 Eur.

10. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), žalobca môže vziať
žalobu späť.

11. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá
späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí

vo veci samej.12. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

13. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, ktorým je čiastočné späťvzatie žaloby v sume 404,64 Eur,
súd konanie v tejto časti v zmysle § 144 CSP zastavil.

14. Následne súd zistil, že zmluvou o pôžičke Quatro č. 6094501 zo dňa 9.5.2011 uzatvorenou medzi

spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom poskytol veriteľ
žalovanému pôžičku - spotrebiteľský úver v celkovej sume 3.100,- Eur, ktorý mal žalovaný splatiť v 48
mesačných splátkach po 104,10 Eur. RPMN bola v zmluve určená na 24,67 %, priemerná hodnota
RPMN bola 20,04 % a ročná úroková sadzba činila 29,03 %. Termín konečnej splatnosti bol stanovený
na 5/2015. Celková suma spotrebiteľského úveru bola určená na sumu 4.996,80 Eur. Súčasťou zmluvy
boli všeobecné obchodné podmienky.

15. Žalobca vyzval žalovaného upomienkou zo dňa 25.5.2012 na okamžitú úhradu všetkých splátok
jednorazovo v sume 4.216,66 Eur v lehote do troch dní od doručenia tejto výzvy.

16. Žalovaný podľa platobnej histórie (č.l. 7 spisu) uhradil celkovo na úvere sumu 813,32 Eur.

17. Žalobca si celkovo žalobou vychádzajúc z tvrdenia, že žalovaný sa predmetnou zmluvou zaviazal
na úhradu úveru sumou 4.996,80 Eur (z tejto sumy činí istina vo výške 3.100,- Eur) a zaplatil len
sumu 813,32 Eur, uplatňoval po čiastočnom späťvzatí žaloby iba sumu 3.100,06 Eur spolu s úrokom z
omeškania. Súd následne žalobu vyhodnotil podľa nasledovných zákonných ustanovení:

18. Podľa § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonníka (ďalej iba „OZ“) pokiaľ nie je v ďalších
ustanoveniachuvedenéinak,premlčaciadobajetrojročnáaplynieododňa,keďsaprávomohlovykonať
po prvý raz.

19. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

21. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

22. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

23. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b)
veriteľomfyzickáosobaaleboprávnickáosoba,ktoráponúkaaleboposkytujespotrebiteľskýúvervrámci
svojej podnikateľskej činnosti.

24. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

25. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek

počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie

platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť

čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnotaročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

26. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

27. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

28. Podľa ust. § 657 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb., zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

29. Podľa ust. § 658 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb., pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť

úroky.

30. Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 586/2008 Z.
z. účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro

v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

31. Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení nariadenia Vlády SR č. 20/2013 Z. z.
účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania

sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

32. Súd sa následne prednostne zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaného
na pojednávaní dňa 25.7.2018, ktorý tvrdil, že žalobca podal žalobu „skoro po premlčaní“, keďže
dlh spoplatnil 25.5.2012 a žalobu podal 21.5.2015. Na pojednávaní ďalej uvádzal, že nárok žalobcu

sa mal premlčať v lehote 2 rokov odo dňa predčasnej splatnosti úveru. Uvedenú námietku súd
vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko k mimoriadnej splatnosti úveru došlo 25.5.2012 (čo samotný
žalovaný nerozporoval), pričom žalobu žalobca doručil súdu dňa 21.5.2015. V zmysle § 101 v spojení
s § 103 Občianskeho zákonníka „ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§
565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, a tak v danom prípade sa

nárok žalobcu premlčí to vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehote, ktorá by tak uplynula dňa 25.5.2015.
Žaloba bola podaná dňa 21.5.2015, t.j. v zákonnej premlčacej lehote.

33. Následne súd posúdil samotný žalobný nárok. Žalobca ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní
predmetnej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z výpisu z

obchodného registra vyplýva, že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov a
pôžičiek z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom.

34. Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní
predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom

posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a dospel k záveru, že záväzkový
vzťah, ktorý vznikol medzi stranami sporu na základe zmluvy uzavretej dňa 9.5.2011 je vzťahom
občianskoprávnym a je potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona.

35. Keďže súd ustálil, že zmluva uzatvorená so žalovaným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a
vzťahuje sa na ňu zákon č. 129/2010 Z.z. účinný do 30.11.2011, súd najskôr zisťoval, či zmluva o
spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z..36. Po jej preskúmaní súd zistil, že zmluva neobsahuje povinné náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z., a to:

- podľa § 9 ods. 2 písm. f) : konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru.

37. V zmluve nie je úplne uvedená konečná splatnosť úveru, pričom zmluva uvádza iba údaj o konečnej
splatnosti úveru - 5/2015. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru
už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej

splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t.j. ktorým dňom. Takýto údaj však účastníkmi zmluvy uzavretá
zmluva neobsahovala. Podľa názoru súdu, na to, aby bol dostatočne presne a určito uvedený tento
zákonom vyžadovaný údaj, malo by byť presne uvedené, na ktorý deň pripadá konečná splatnosť úveru.

38. Súd preto v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. poskytnutý úver považuje z dôvodu absencie
uvedených náležitostí za bezúročný a bez poplatkov, a to pre absenciu náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.

f), t.j. nejasné označenie konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

39. Súd mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol právny vzťah na základe vyššie
uvedenej zmluvy uzavretej zo dňa 9.5.2011. Aj s poukazom na to, že zo strany žalobcu išlo o činnosť
v zmysle ust. § 2 ods. 2 ObZ a zo strany žalovanej nešlo o obdržanie peňažných prostriedkov na

výkon jej zamestnania, povolania alebo podnikania, pričom išlo o dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov žalobcom žalovanému, súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi vznikol právny vzťah v
zmysle príslušných ust. zákona č. 129/2010 Z. z. a rovnako v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ.

40. Súd však poukazuje na to, že dotknutá zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným neobsahovala

náležitosti podľa cit. ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. o konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. Z uvedeného je zrejmé, že predmetná zmluva je v zmysle cit. ust. § 11
ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia zmluvy zmluva aj
napriek chýbajúcim podstatným náležitostiam platná, ale rovnako v zmysle uvedeného ustanovenia
sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V danom prípade bol

nepochybne žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 3.100,- EUR. Keďže súd predmetnú zmluvu
vyhodnotil ako bezúročnú a bez poplatkov, žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi iba tzv. „čistú istinu
úveru“, t.j. sumu 3.100,- EUR, teda to čo právny predchodca žalobcu žalovanému poskytol.

41. Nakoľko súd zistil, že žalovaný celkovo prijal pôžičku vo výške 3.100,- Eur a podľa predloženej

platobnej histórie vykonal úhrady spolu vo výške 813,32 Eur, preto súd z vyššie uvedených dôvodov
súd považuje návrh žalobcu o zaplatenie sumy 3.100,06 EUR za dôvodný iba v časti o zaplatenie
sumy 2.286,68 EUR (rozdiel medzi poskytnou pôžičkou v sume 3.100,- Eur a úhradou žalovaného
v sume 813,32 Eur), na ktorej zaplatenie zaviazal žalovaného a vo zvyšku, t.j. o zaplatenie sumy
813,38 EUR návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol. Žalovaný na pojednávaní dňa 25.7.2018 síce

tvrdil, že celý dlh žalobcovi uhradil a súd mu s ohľadom na § 470 CSP poskytol dodatočnú 15-dňovú
lehotu na preukázanie týchto tvrdení, no žalovaný doklad o akejkoľvek inej úhrade súdu nedoručil, a
to nielen v lehote 15.dní uložených súdom, ale ani do pojednávania vo veci samej. Uvedené žalovaný
odôvodnil zmenou banky ako aj častými zmenami účtu žalobcu, na ktorý pôžičku platil. V tomto smere
súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 22. 9. 2010, sp. zn. 3 M Cdo 6/2010, podľa

ktorého: „Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov
na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie
dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom)

uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie
neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť
označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať
uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca
uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom,

ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť,
musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto
súvislostihovoríotzv.presúvanídôkaznéhobremena.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkazného
bremena medzi účastníkov konania v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania a na tom,ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.“ S ohľadom na
uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, súd konštatuje, že žalovaný neuniesol bremeno dôkazu
ohľadom preukázania svojho tvrdenia, že dlh z titulu predmetnej zmluvy o pôžičke uhradil. Preto súd

žalovaného zaviazal na uhradenie zvyšku čistej istiny v sume 2.286,68 Eur a vo zvyšnej časti žalobu s
ohľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o pôžičke, zamietol.

42. Žalobca si zároveň uplatnil úroky z omeškania vo výške 9 %, a to pôvodne zo sumy 3.504,70
Eur a v zmysle čiastočného späťvzatia zo sumy 3.100,06 EUR od 23.6.2012 do zaplatenia. Z ust. §

517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vyplýva, že je kogentne
stanovená iba horná hranica úrokov z omeškania, ktorej prekročenie nie je prípustné. Žalovaný bol
listom žalobcu zo dňa 25.5.2012 vyzvaný k úhrade dlžných splátok v lehote do troch dní od prevzatia
výzvy a zároveň ho žalobca upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Žalovaný výzvu
neprevzal v odbernej elhote a žalobcovi sa zásielka vrátila dňa 31.5.2012 (kópia zásielky na č.l. 6).
V zmysle priložených všeobecných obchodných podmienok, a to bodu 13.2. sa zásielka doručovaná

klientovi na adresu uvedenú v zmluve, považuje aj v prípade jej neprevziata za doručenú, a to piatym
dňom kedy bola daná na prepravu. V danom prípade, si žalobca uplatnil nárok na zákonný úrok až od
23.6.2012. Výška úrokovej sadzby k 23.6.2012 predstavovala 9 %. Súd preto žalobnému návrhu v časti
uplatneného úroku z omeškania z priznanej sumy vyhovel, vo zvyšnej časti žalobu zamietol (t.j. nepriznal
úrok z omeškania zo sumy prevyšujúcej 2.286,68 Eur od 23.6.2012 do zaplatenia).

43. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení preto súd žalovaného
zaviazal, aby žalobcovi zaplatil sumu 2.286,68 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 2.286,68 EUR od 23.6.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

44. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

45. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

47. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Predmetom

konania bolo zaplatenie sumy 3.504,70 EUR s úrokom z omeškania. Súd žalobcovi priznal sumu
2.286,68 EUR s úrokom z omeškania. V časti o zaplatenie 404,64 Eur súd v zmysle § 256 ods. 1
CSP dospel k záveru, že zastavenie konania v tejto časti zavinil žalobca, ktorý žalobu v časti zobral
späť, pričom čiastočné späťvzatie žaloby žalovaný preukázateľne nezapríčinil. Preto v tomto smere bola
úspešnou stranou sporu protistrana. Súd žalobcovi priznal sumu 2.286,68 EUR s úrokom z omeškania.

Procesný úspech žalobcu je teda vo výške 65,25 % (2.286,68 EUR/ 3.504,70 EUR x 100%). Procesný
úspech žalovaného je vo výške 1.218,02 EUR. Vzhľadom k predmetu konania je to 34,75 % (1.218,02
EUR / 3.504,70 EUR x 100%). Čistý procesný úspech žalobcu s prihliadnutím na jeho procesný
neúspech je vo výške 30,50 % (65,25 % - 34,75 %). Preto je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi trovy
konania v rozsahu 30,50 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo

v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a

aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.