Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 16, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Co/17/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616210135
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jamrišková, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6616210135.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie

Jamriškovej PhD., členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Mariána Blahu v právnej veci
žalobcu E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. číslo XXX/XX, XXX XX J., právne zast. JUDr. Elena Matulová,
advokátka so sídlom Železničná 7, 987 01 Poltár proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 o uloženie povinnosti, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 5Csp/30/2016-125 zo dňa 31. januára 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č. k. 5Csp/30/2016-125 zo dňa 31. januára 2018 p o t v r d
z u j e.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím pripustil okresný súd zmenu žaloby tak, že žalobca sa domáhal aby súd
uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa
20.12.2007uzatvorenejmedziPOHOTOVOSŤ,s.r.o.sosídlomPribinovač.25,81109BratislavaaE.H.,
nar. XX.XX.XXXX bytom J., R. č. XXX/XX, XXX XX J. v Zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa 20.12.2007.
DruhouvýrokovouvetouuložilokresnýsúdžalovanémupovinnosťzdržaťsapoužitiaDohodyozrážkach
zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 20.12.2007 uzatvorenej medzi POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom

Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava a E. H., nar. XX.XX.XXXX bytom J., R. č. XXX/XX, XXX XX J. v Zmluve
o úvere č. XXXXXXX zo dňa 20.12.2007. Žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov konania voči
žalovanému.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobca dňa 05.08.2016 podal na súd návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia a žalobu vo veci samej, kde sa pôvodne domáhal neplatnosti
Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.12.2016 uzavretou medzi POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom

Pribinova 25, 811 09 Bratislava a žalobcom. Na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzavretej
20.12.2007 Všeobecných obchodných podmienok a Dohody o zrážkach zo mzdy a príjmov k Zmluve
č. XXXXXXX zo dňa 20.12.2007 žalovaný listom zo dňa 27.11.2013 požiadal zamestnávateľa žalobcu
o zrážky zo mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.12.2007. Výška zabezpečenej
pohľadávky v dohode je určený žalovaným vo výške 86,96 Eur. Žalobca sa domáhal neplatnosti
Dohody o zrážkach zo mzdy. Uviedol, že trpí právnymi vadami a výška zabezpečenia v nej obsiahnutá
neprimerane zasahuje do majetku žalobcu, čím vytvára značnú nerovnováhu v postavení veriteľa a

dlžníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút umožňuje dodávateľovi siahnuť na
majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných zmlúv
alebo z neplatných právnych úkonov a to spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
spotrebiteľa, ktorý je povinný sa takémuto konaniu dodávateľa podriadiť bez predchádzajúcej súdnejkontroly a prípadných neprijateľných klauzúl uplatneného nároku dodávateľa. Preto je Dohoda o
zrážkach zo mzdy neprijateľná a tým je aj neplatná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 1-6 OZ. Dohoda
o zrážkach zo mzdy bola vyhotovená na predtlačenom formulári, do ktorého sa ručne dopisujú údaje,

čo dokazuje jej hromadný charakter a teda nebola so spotrebiteľskom osobitne vyjednaná čo spôsobuje
jej absolútnu neplatnosť, lebo odporuje dobrým mravom. Žalobcovi nikto s odbornou starostlivosťou
nevysvetlil dôsledky podpísania Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Žalobca nemal možnosť
výberu, mohol prijať úverové podmienky ako celok vrátane Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov. Znenie dohody bolo vopred pripravené zo strany veriteľa a žalovaný napriek spornosti tejto

dohody požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy aj keď neexistuje žiadne súdne
rozhodnutie, ktoré by uložilo povinnosť plniť, pričom veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to
bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom.

3. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému neodkladné opatrenie zdržať sa
uplatňovania práva z Dohody o zrážkach zo mzdy a uložil tretej osobe - zamestnávateľovi žalobcu

nevykonávať zrážky. Uviedol, že na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXX zo dňa 20.12.2007 bol
poskytnutý úver vo výške 16 000 Sk, t.j. vo výške 531,10 Eur. Zmluva o úvere neobsahuje predpísané
náležitosti RPMN, ročnú úrokovú sadzbu, rozpis splátok istiny, úrokov, poplatkov a iných, preto je podľa
zákona č. 258/2001 Z. z. bezúročná a bez poplatkov a žalovaný má nárok na vrátenie úveru vo výške
531,10 Eur. Žalobca si požičal 531,10 Eur a vrátiť mal sumu 1 043,61 Eur, čo predstavuje takmer 100

% poskytnutej sumy. Z Prehľadu zrážaných súm vyplýva, že žalobcovi bola zrazená suma 2 455,76 Eur
od decembra 2013 do apríla 2016.

4. Žalobca sa podaním zo dňa 24.07.2017 domáhal zmeny žaloby a žiadal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 20.12.2007 uzavretej

medzi žalovaným a žalobcom.

5.Okresnýsúdvydaldňa30.08.2016neodkladnéopatrenie,ktorýmuložilžalovanémuzdržaťsapoužitia
Dohody o zrážkach zo mzdy do právoplatného rozhodnutia vo veci samej pod č. k. 5Csp/30/2016-60.
Neodkladné opatrenie nadobudlo právoplatnosť 04.10.2016.

6. Žalovaný žiadal v konaní pred okresným súdom žalobu zamietnuť. Podľa jeho názoru Dohoda
o zrážkach zo mzdy spĺňa základne náležitosti, a to písomnú formu, súhlas spotrebiteľa s dohodu
a uvedenie rozsahu vykonávaných zrážok. V prípade Dohody o zrážkach zo mzdy nemôže dôjsť k
nekontrolovateľnému konaniu zo strany veriteľa, pretože právny predpis § 551 ods. 1 Občianskeho

zákonníka (ďalej len OZ) obsahuje zákonný limit výšky vykonávaných zrážok tým, že zrážky zo mzdy
nesmú byť väčšie ako by boli v prípade výkonu rozhodnutia. Ak by sa stalo, že platiteľ mzdy by
zrazil dlžníkovi zo mzdy viac, než bol oprávnený a povinný zraziť a tieto sumy by poukázal veriteľovi,
veriteľ by sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohatil a preto by musel túto sumu vrátiť. Žalobca bol
oboznámený so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru veriteľa, aj o možnosti uplatniť si Dohodu

o zrážkach zo mzdy. V rámci VPPÚ za účelom zabezpečenia pohľadávok z úverovej zmluvy veriteľ
požaduje poskytnutie zabezpečenia vo forme Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov. V procese
vytvárania žiadosti o úvere a uzavretia zmluvy, kde bol žalobca informovaný nielen o zmluve, ale aj
o zabezpečovacích prostriedkoch, ku ktorým pristúpil a kde si mohol jednotlivé dojednania dohodnúť,
je možné vydedukovať, že boli individuálne dojednané. Samotná Dohoda o zrážkach zo mzdy bola

uzavretá platne podľa § 551 OZ. Dohoda predstavuje samostatný dokument, ktorý predstavuje len
jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorými si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená.
Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorý má spotrebiteľský alebo iný charakter nie je
vylúčená. Toto je v súlade so zákonom č. 250/2007 Z. z., v ktorom zákonodarca pripustil možnosť
zabezpečenia uspokojenia pohľadávok alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy

dohodou o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, ak táto dohoda je uzavretá vo forme osobitnej listiny.
Nerealizovaním zrážok zo mzdy by bol záväzok žalobcu voči žalovanému vyšší, než keby sa pravidelne
vykonávali zrážky zo mzdy. Každá platba v prospech Zmluvy o úvere žalobcu sa totiž započítava
prednostne na istinu a teda aj dohodnuté úroky sa počítajú stále z nižšej sumy.

7. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie o pripustení zmeny žaloby tým, že je v súlade s § 139 Civilného
sporového poriadku (ďalej len CSP), pričom zmena žaloby nie je v rozpore ani s ustanovením § 294 CSP,
podľa ktorého sa zmena žaloby v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ.8. Rozhodnutie o uložení povinnosti žalovanému zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy
odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v Zmluve o úvere č. XXXXXXX zo dňa
20.12.2007 nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov, tak ako to stanovuje § 4 ods. 2 ZSU.

Preto uvedený spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, t.j. žalovaný by mal nárok
len na zaplatenie poskytnutej sumy žalobcovi vo výške 16.000,- Sk.

9. Pokiaľ ide o samotnú Dohodu o zrážkach zo mzdy, okresný súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu
majúc za to, že pokiaľ žalobca so žalovaným uzavreli dohodu o zrážkach zo mzdy, je táto neplatná z

dôvodu neurčitého vymedzenia zabezpečovanej pohľadávky. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy
je formulárovou zmluvou, ktorá nebola individuálne dojednaná, čo vyplýva z jej formy keď je predtlačená
na papieri a vyplnená ručne, pričom je evidentné, že žalovaný do uvedenej dohody o zrážkach z
príjmov dopísal dlžnú čiastku, nakoľko predtlačený formulár podpisovaný v roku 2007, kde bola uvedená
výška v mene "Sk", ktorá je v tejto dohode prečiarknutá, poukazuje na to, že uvedené nemohlo byť
napísané v čase podpisu zmluvy alebo bolo dopísané až dodatočne žalobcom. Táto dohoda svojim

obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom postavení strán v neprospech spotrebiteľa -
žalobcu. Žalobca nemal ani inú možnosť podpisu úverovej zmluvy bez toho, aby nepodpísal aj takúto
dohodu a takto uvedený postup žalovaného je kvalifikovaný ako nekalá praktika podľa § 7 ZOS, keďže
narušuje alebo môže narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa k poskytnutej službe.
Takto v zmysle § 52 a nasl. OZ nepoužíva právnu ochranu. Je zrejmé, že uvedená suma uvedená v

dohode o zrážkach zo mzdy umožňuje takto žalovanému obísť dôležitý prvok únijného práva a to ex
offo súdnu kontrolu súdnych podmienok, či nespôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa, resp. umožňuje žalovanému uplatňovať si od žalobcu nárok na ktoré nemá
nárok. V danom prípade keďže žalobca si uplatňuje voči žalovanému nároky zo zmluvy, ktorá je zo
zákona bezúročná a bez poplatkov a má nárok len na sumu 531,10 Eur (16.000 Sk), pričom už vymohol

viac ako 2.455,7 Eur, je dôvodné žalovanému zabrániť v ďalšom nezákonnom uplatňovaní Dohody o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov z 20.12.2007. Okresný súd poukázal aj na argumentáciu uvedenú
v rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co/124/2016 zo dňa 25.04.2017, s ktorého závermi
sa stotožnil.

10. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
CSP) a žalobcovi ako úspešnej strane v spore v celom rozsahu priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému.

11. Voči rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalovaný podľa § 365 ods.1 písm. d), f) a h)

CSP. Uviedol, že súd prvého stupňa rozsudok nedostatočne odôvodnil najmä tým, že sa nevysporiadal
s argumentáciou žalovaného a iba nekriticky prevzal argumentáciu žalobcu, čím odňal žalovanému
možnosťkonaťpredsúdomprvéhostupňa.Súdprvejinštanciedospelnazákladevykonanýchdôkazovk
nesprávnym skutkovým zisteniam a napokon rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

12. K nepreskúmateľnosti rozhodnutia uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia súd musí stručne, jasne a
výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a ako vec právne posúdil. Poukázal na judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva, komisie a Ústavného súdu SR, najmä nález sp.zn. IÚS 226/03 z

12.05.2004, v zmysle ktorých treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj
nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

13. Žalovaný poukázal na ust. § 137 CSP a uviedol, že § 137 CSP písm. c) pripúšťa určovacie
žaloby len vo vzťahu k právam a už nie k právnym vzťahom ako § 80 písm. c) Občianskeho

súdneho poriadku a vo vzťahu k právnym skutočnostiam len v prípade, ak to predpokladá osobitný
predpis, napr. dobrovoľná dražba, uznesenie valného zhromaždenia alebo skončenie pracovného
pomeru. Civilný sporový poriadok vôbec nepripúšťa žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy. Pripomenul, že zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi
skutočnosťami v zmysle § 2 ods.1 OZ. Určenie existencie právnej skutočnosti napr. že právny úkon

je neplatný odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení
právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v
prítomnosti. Vychádzajúc zo znenia § 137 písm. d) CSP je možné konštatovať, že CSP v zásade
nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb, pri ktorých to vyplývaz osobitného predpisu. Žalobca sa domáha určenia neplatnosti právnej skutočnosti, teda neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy a nie určenia, či tu právo je alebo nie. Poukázal pritom na rozhodnutie
Okresného súdu v Žiline sp.zn. 16Csp/52/2016, v ktorom bola žaloba zamietnutá, nakoľko žalobca

sa domáhal určenia právnej skutočnosti, ktorá nevyplývala z osobitného právneho predpisu, čo je
základnou podmienkou určovacej žaloby. Rovnako právnu otázku posúdil Najvyšší súd SR sp.zn.
Cdo/251/2015 zo dňa 16.03.2016 a Okresný súd Levice sp.zn. 7C/681/2015.

14. K dohode o zrážkach zo mzdy žalovaný uviedol, že táto bola uzavretá platne podľa § 551

OZ v súlade s právnymi predpismi. Ide o dohodu zmluvných strán, ktorú uzatvorili na základe ich
dobrovoľnosti. Predmetná dohoda spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch podľa §
34 a nasl. OZ. Možnosť zabezpečenia záväzku je esenciálnou zložkou každého zmluvného vzťahu,
na základe ktorého je veriteľ, resp. záujem veriteľa chránený pred zlou platobnou disciplínou dlžníka.
Poukázal na to, že dohoda obsahuje súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a
súčasne boli poukazované na účet veriteľa, pričom tieto zrážky neboli dohodnuté vo výške, ktorá by

odporovalaust.§551OZ.Dohodaozrážkachzomzdyjeobsiahnutánasamostatnomdokumenteateda
predstavuje osobitnú listinu a žalobca mal možnosť si predmetnú dohodu preštudovať a až následne na
to potvrdiť jej prijatie svojim vlastnoručným podpisom. To že dohoda predstavuje samostatný dokument
je rovnako v súlade so zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa, v ktorom zákonodarca pripustil možnosť
zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy

dohodou o zrážkach mzdy a iných príjmoch, ak je táto uzavretá vo forme osobitnej listiny. Žalovaný
zastáva názor, že nerealizovaním dohody o zrážkach zo mzdy by žalobcovi vznikla závažnejšia ujma
ako jej realizovaním, pretože bez realizácie zrážok zo mzdy by bol záväzok žalobcu voči žalovanému
vyšší, ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy žalobcu. Každá platba v prospech zmluvy o
úvere žalobcu sa totiž prednostne pripočítava na istinu a teda aj dohodnuté úroky sa počítajú stále z

nižšej sumy. Vyplnenie dohody o zrážkach zo mzdy mal klient možnosť individuálne dohodnúť, teda
znemožňuje to aby šlo iba o formulárovú listinu, ktorú možno buď prijať alebo odmietnuť. Klient sa
svojim pričinením podujal k jej podpisu, prijatiu, overeniu obsahu a preto nemožno hovoriť o absencii
individuálneho dojednania zabezpečovacieho prostriedku.

15. Žalovaný uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa základné náležitosti, a to písomnú formu,
súhlas dlžníka s dohodou, uvedenie rozsahu vykonávaných zrážok vo výške 86,97 Eur a identifikáciu
platiteľa. Z uvedeného dôvodu nie je možné vyhlásiť ju za neplatnú. Žalovaný poprel, že v prípade
dohody o zrážkach zo mzdy môže dôjsť k nekontrolovanému konaniu zo strany veriteľa, pretože právny
predpis Občiansky zákonník obsahuje zákonný limit výšky vykonávaných zrážok s tým, že zrážky zo

mzdy nesmú byť väčšie ako by boli v prípade výkonu rozhodnutia, predbežným opatrením súdu možno
uložiť aj povinnosť platiteľa mzdy nevykonávať zrážky podľa účastníkmi dohodnutej dohody o zrážkach
zo mzdy a ak by sa stalo, že platiteľ by zrazil dlžníkovi zo mzdy viac než bol oprávnený a povinný zraziť,
bezdôvodne by sa obohatil na úkor dlžníka a preto by musel tieto sumy vrátiť.

16. Žalovaný uviedol, že zákonodarca určuje výslovne, kde použitie určitého právneho inštitútu
v spotrebiteľských vzťahoch nepripustí. Podľa § 53 ods.7 OZ zabezpečenie splnenia záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti je pri
spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Ak teda zákonodarca v tom istom zákone zakáže použitie jedného
zabezpečovacieho prostriedku v spotrebiteľských vzťahoch a o ostatných mlčí, použitím výkladu a

contrario je zrejmé, že ostatné zabezpečovacie prostriedky sú v spotrebiteľských vzťahoch právne
povolené, a to vrátane dohody o zrážkach zo mzdy. Ten istý záver platí aj v prípade zák. č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. Aj príslušné ust. Smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere
aozrušeníSmerniceRady87/102/EHS,ktorébolitransponovanédopríslušnýchpredpisovslovenského
právneho poriadku, najmä Zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne pripúšťajú zabezpečenie

spotrebiteľských úverov. Neprípustnosť dohody o zrážkach zo mzdy za účelom zabezpečenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere sa ani v Smernici nespomína. Práve naopak Smernica výslovne uvádza, ktoré
úvery a spôsoby ich zabezpečenia nie sú prípustné, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy medzi nimi
nie je uvedená. Aj sám zákonodarca teda v súlade s príslušnou európskou legislatívou zabezpečenia
pripúšťa a v žiadnom prípade preto nemožno námietku žalobcu o neprijateľnosti dohody o zrážkach

zo mzdy považovať za relevantnú. Na základe uvedeného je zrejmé, že neexistuje žiaden zákonný
dôvod na to, aby dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút nemohla byť so spotrebiteľmi
uzatváraná. V prípade, ak by sa pri každom predložení dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi
vyžadovalo rozhodnutie súdu, inštitút by stratil opodstatnenosť a nebol by ani zaradený k mimosúdnymzabezpečovacím prostriedkom, ktoré si môže veriteľ uplatniť voči neplatiacemu dlžníkovi, ktorý nie
je ochotný napriek upomienkam začať plniť svoj dlh. Navyše veriteľ sa tým snaží dlžníka ušetriť o
navyšovanie dlžnej sumy, ktorá je spojená so súdnymi trovami, trovami exekučnými konania a trovami

právneho zastúpenia, na úhradu ktorých by mal právo. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby
odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, resp. aby zmenil
rozhodnutie okresného súdu tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu. Zároveň si uplatnil nárok na
náhradu trov konania.

17.Kodvolaniužalovanéhosavyjadrilžalobca,ktorýuviedolževzhľadomnapovahusporuapostavenie
jednotlivých zmluvných strán v Zmluve o úvere č. XXXXXXX uzavretej dňa 20.12.2007, všeobecných
obchodných podmienok a dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov k Zmluve o úvere č. XXXXXXX zo
dňa 20.12.2007 je potrebné konštatovať, že sa jedná o formulárové typy zmlúv, teda ide o spotrebiteľský
právnyvzťah,vktoromžalobcavystupujeakospotrebiteľažalovanýakododávateľaideospotrebiteľskú
zmluvu podľa § 52 OZ. Žalovaný listom zo dňa 27.11.2013 požiadal zamestnávateľa žalobcu o zrážky zo

mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 20.12.2007 a zamestnávateľ začal s realizáciou
zrážok zo mzdy, čo vyplýva z výplatných pások. Žalobcovi bolo zo mzdy za obdobie od 12/2013
do 7/2016 zrazená suma vo výške 2.750,53 Eur. Na základe uvedeného možno konštatovať, že zo
stany žalovaného došlo k aktívnemu vymáhaniu plnenia na základe dohody o zrážkach zo mzdy a
iných príjmov, čo bez akejkoľvek súdnej ochrany zasahuje do majetkových práv žalobcu. V zmysle

ust. § 551 OZ dlžník zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to napriek
neexistencii súdneho rozhodnutia. Týmto postupom získal veriteľ koncentrovanú moc nad majetkom
dlžníka, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia
majetku žalobcu nepotrebuje súdne rozhodnutie. Žalobca zopakoval argumenty, ktoré uplatnil v konaní
pred okresným súdom, poukázal na rozhodnutie C-106/77 Siementhal a uviedol, že znaky neprijateľnej

zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, napr. neprimeraná sankcia za
porušenie záväzku spotrebiteľa, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“
zákona, podľa ktorého bola dojednaná. Vzhľadom na výšku poskytnutého úveru 531,10 Eur a dohody,
že dlžník vráti 1.043,61 Eur, teda o 512,52 Eur viac, čo predstavuje takmer 100% poskytnutej sumy, je
táto zmluvná podmienka neprijateľná a teda neplatná. Výšku úrokov označil žalobca za neprimerane

vysokú vzhľadom na úrokové sadzby obchodných bánk pri podobných produktoch.

18. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že má naliehavý právny záujem na takomto určení, ktoré vyplýva
priamo zo samotného zákonného ustanovenia, najmä § 3 ods.5 zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa.
Citoval rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo/483/2014, v zmysle ktorého naliehavý právny

záujem je daný, nakoľko len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca
nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne
argumentovať vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, aby naďalej neprevádzal zrážky zo mzdy.

19. Žalobca vo vyjadrení tiež poukázal na skutočnosť, že žalovaný už uplatňoval pohľadávku z Úverovej

zmluvy č. XXXXXXX v rozhodcovskom konaní, na základe čoho bol vydaný rozhodcovský rozsudok
SR 13229/08 zo dňa 16.01.2009, pričom následne žalovaný podal návrh na vykonanie exekúcie EX
24943/14, ale Okresný súd Lučenec uznesením č.k. 7Er/794/2014-85 žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, čo bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp.zn. 43CoE/300/2016 zo dňa 28.09.2016. Žalovaný teda pohľadávku na základe

jednej úverovej zmluvy uplatnil viackrát. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd
rozhodnutie okresného súdu potvrdil a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia
v odvolacom konaní.

20. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení

§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa
ustanovenia § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané
súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1
a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené
na úradnej tabuli krajského súdu.

21. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho zistil okresný súd:22. Žalobca dňa 20.12.2007 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o úvere č. XXXXXXX. Žalovaný na základe
uvedenej zmluvy poskytol žalobcovi úver 16.000,- Sk (531,10 Eur) Zmluvné strany si v Zmluve dohodli
poplatok vo výške 15.440 Sk (512,51 Eur), pričom žalobca mal celkovo zaplatiť sumu 31.440 Sk

(1.043,61 Eur).

23. Dňa 20.12.2007 žalobca so žalovaným uzavreli dohodu o zrážkach z príjmov, z ktorej vyplynulo,
že ňou žalovaný zabezpečil pohľadávku zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXX, pričom v dohode o zrážkach
zo mzdy sa uvádza, že celková výška pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi predstavuje čiastku 3 782,21

Eur, pričom v uvedenom texte je škrtnutá položka "Sk" a dodatočne dopísaná uvedená suma v eurách.
Podľa čl. II žalobca dlžník súhlasil s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním
pravidelných mesačných splátok a aby zamestnávateľ/vyplácateľ dôchodku zrážal mesačne z jeho mzdy
čiastku 2 620 Sk (86,96 Eur) a uhrádzal na účet veriteľa.

24. Žalovaný žiadosťou o zrážky zo mzdy zo dňa 27.11.2013 vyzval zamestnávateľa žalobcu B.T.

Transport s.r.o., Piaristická 6, Trenčín, aby na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 20.12.2007
a dohody o zrážkach zo mzdy vykonával zrážky zo mzdy až do sumy 3.782,21 Eur. Za obdobie 12/2013
do 07/2016 bolo žalobcovi strhnutých 2.750,53 Eur.

25. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo

spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

26. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

27. Podľa § 300 CSP, na konanie podľa tohto oddielu sa primerane použijú všeobecné ustanovenia o
konaní, ak nie je ustanovené inak.

28. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej

činnosti, zamestnania alebo povolania.

29. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a

uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

30. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

31. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, účastníkom ktorých je spotrebiteľ sa použijú vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

32. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

33. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

34. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.35. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

36. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

37. Podľa § 380 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), odvolací
súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

38. Podľa § 551 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), uspokojenie
pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy,
zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

39. Žalovaný v odvolaní označil rozhodnutie okresného súdu za nepreskúmateľné, pričom všeobecne

namietol, že okresný súd sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného a iba nekriticky prevzal
argumentáciu žalobcu. Okresný súd pritom v odôvodnení zrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré žalobe
vyhovel. Zdôraznil, že dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neplatnú preto, že v nej zabezpečovaná
pohľadávka nebola vymedzená dostatočne určito. Dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy
nebola individuálne dojednaná a že svojim obsahom spôsobuje značnú nerovnováhu v zmluvnom

postavení strán v neprospech spotrebiteľa. Okresný súd uviedol aj ďalšie dôvody, avšak už z citovaných
dôvodov je zrejmé, že svoj myšlienkový postup odôvodnil v súlade s požiadavkami Civilného sporového
poriadku, preto námietku žalovaného, že rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné odvolací súd
vyhodnotil ako nedôvodnú.

40. Žalovaný v odvolaní správne poukázal na skutočnosť, že v zmysle ust. § 137 CSP je možné domáhať
sa toho, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je alebo o určení právnej skutočnosti, ak to
vyplýva z osobitného predpisu, z čoho je možné vyvodiť, že od účinnosti Civilného sporového poriadku
už nie je možné vyhovieť žalobe, ktorou by sa žalobca domáhal určenie neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy. Pokiaľ v tejto súvislosti žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR č. 8Cdo/483/2014 je nutné uviesť, že toto bolo prijaté na základe právnej úpravy účinnej za
Občianskeho súdneho poriadku. Je možné stotožniť sa s tvrdením žalovaného, že v žalobe o určenie
neplatnosti právneho úkonu ako o určení právnej skutočnosti je možné vyhovieť iba za predpokladu, že
to tak vyplýva z osobitného predpisu, čo v prípade dohody o zrážkach zo mzdy zo žiadneho osobitného
predpisu nevyplýva. Žalobca však práve v dôsledku zmeny právnej úpravy navrhol súdu, aby pripustil

zmenu žaloby tak, že sa nedomáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ale domáhal
sa uloženia povinnosti zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Domáhať sa žalobou, aby súd
rozhodol o splnení povinnosti je v súlade s § 137 písm. a) CSP a preto okresný súd postupoval správne,
ak o takto formulovanej žalobe konal a pokiaľ jej na základe vykonaného dokazovania vyhovel. Ak
by žalovaný nezmenil pôvodne formulovaný petit žaloby a naďalej by trval na výroku, ktorým by súd

rozhodol o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, v takom prípade by súd musel v zmysle § 137 CSP
takýto návrh zamietnuť.

41. Žalovaný v odvolaní uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá so žalobcom spĺňa základné
náležitostianiejemožnévyhlásiťjuzaneplatnú.Vtejtosúvislostisaodvolacísúdpriklonilkargumentácii

okresného súdu, ktorý správne poukázal na skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola ku dňu
jej uzavretia dňa 20.12.2007 doplnená tak, aby bolo zrejmé, aká je celková výška pohľadávky veriteľa
voči dlžníkovi. Pre určenie výšky tejto sumy bolo v dohode o zrážkach zo mzdy uvedené „nevyplňovať
pri podpise tejto dohody viď bod č.5 všeobecných podmienok Zmluvy o úvere“.

42. Dohoda o zrážkach zo mzdy je v zmysle § 551 písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom, na
základe ktorej sa títo dohodnú, že veriteľova pohľadávka bude uspokojená zrážkami zo mzdy dlžníka,
pričom z tohto vymedzenia vyplýva, že veriteľ má nárok na to, aby zamestnávateľ dlžníka strhával
dlžníkovi zrážky zo mzdy až do doby, kým nie je celá pohľadávka veriteľa uspokojená. Táto pohľadávka
veriteľa však musí byť dohodnutá konkrétnym spôsobom. Strany si môžu dohodnúť konkrétnu presnú

výšku dlžnej sumy, ktorú môžu uviesť do dohody o zrážkach zo mzdy alebo môžu vymedziť právny úkon,
z ktorého pohľadávka vznikla, pričom nárok na splácanie zrážok zo mzdy bude mať veriteľ až do doby,
kým nebude v plnom rozsahu uhradená vrátane príslušenstva tejto pohľadávky.43. V prípade dohody o zrážkach zo mzdy, na základe ktorej si žalovaný voči žalobcovi uplatňoval
zrážky zo mzdy, zmluvné strany konkrétnym spôsobom vymedzili pohľadávku, na základe ktorej mal
mať žalovaný nárok na poukazovanie zrážok zo mzdy žalobcu, s čím žalobca svojim podpisom súhlasil,

avšak zároveň sa rozhodli túto výšku pohľadávky určiť konkrétnou sumou, ktorú však už doplnil sám
žalovaný bez toho, aby v tejto časti dohody vyjadril svoj súhlas žalobca. Celkovú výšku pohľadávky vo
výške 3.782,21 Eur tak doplnil žalovaný bez toho, aby sa ohľadom tejto celkovej výšky strany dohodli,
v rozsahu určenia celkovej výšky pohľadávky preto k dohode strán nedošlo a v tejto časti nemohla
byť dohoda o zrážkach zo mzdy platne uzavretá. Zároveň v dohode o zrážkach zo mzdy sa strany

nedohodli, že je veriteľ oprávnený uplatňovať si zrážky zo mzdy vzhľadom na konkrétnu pohľadávku,
keďže v bode I písm. a) iba všeobecným spôsobom konštatujú, že veriteľ a dlžník uzavreli Zmluvu o
úvere č. XXXXXXX, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 16.000,- Sk a dlžník sa
zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 15.440,- Sk, t.j. celkovo
čiastku 31.440,- Sk. Pre prípad omeškania s úhradou dlhu sa dlžník v zmluve zaviazal zaplatiť veriteľovi
úrok z omeškania vo výške 0,25% z dlžnej sumy denne. V rozsahu tohto vymedzenia pohľadávky

dlžník potvrdil uvedené údaje svojim podpisom. Strany si však v takomto vymedzení právneho titulu, z
ktorého vznikol dlžníkovi záväzok voči veriteľovi nedohodli, že táto konkrétna pohľadávka bude až do
jej úplného zaplatenia predmetom zrážok zo mzdy, naopak strany si dohodli v bode B, že celková výška
pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi predstavuje čiastku, ktorá ku dňu uzavretia Dohody nebola stranami
dohodnutá a vyplnená. Až následne po dátume podpísania tejto dohody dlžníkom veriteľ bez súhlasu

dlžníka jednostranne vyplnil sumu 3.782,21 Eur ako celkovú výšku pohľadávky. Pokiaľ nebola platne
dohodnutá celková výška pohľadávky, ani spôsob určenia výšky pohľadávky, pohľadávka nemôže byť
určená dostatočne na to, aby podliehala dohode o zrážkach zo mzdy.

44. Pokiaľ však žalovaný v odvolaní namietol, že nie je podľa platného právneho poriadku dôvod, prečo

by nemohol v spotrebiteľských veciach uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy, v tejto časti je možné s
jeho argumentáciou súhlasiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy sama o sebe je zabezpečovacím inštitútom,
ktorého aplikácia je prípustná na základe Občianskeho zákonníka a nie je vylúčená ani osobitnými
predpismi upravujúcimi ochranu spotrebiteľa, ako je Zákon o ochrane spotrebiteľa alebo Zákon o
spotrebiteľských úveroch. Preto za predpokladu, že by dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v

súlade s náležitosťami, ktoré vyžadujú ust. § 551 OZ, takúto dohodu by bolo možné akceptovať. Na
rozdiel od okresného súdu odvolací súd dospel k záveru, že táto dohoda o zrážkach zo mzdy bola
uzavretá individuálne, keďže z nej vyplýva, že je uzavretá v samostatnom dokumente a z dokazovania
nevyplynulo, že by uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy bolo podmienkou poskytnutia úveru v zmysle
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľ tak nebol nútený dohodu o zrážkach zo mzdy uzavrieť a

pokiaľ ju uzavrel, urobil tak dobrovoľne na základe vlastnej vôle.

45. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietol, že dohoda o zrážkach zo mzdy má všetky náležitosti, pretože
okrem toho že je uzavretá písomnou formou a obsahuje súhlas dlžníka s dohodou, obsahuje aj uvedenie
rozsahu vykonávaných zrážok vo výške 86,97 Eur, ktoré korešponduje s ust. Občianskeho zákonníka,

keďže nie je vyššie ako ich ustanovuje pre výkon rozhodnutia § 866 OZ. V tejto časti je možné so
žalovaným súhlasiť a je možné súhlasiť aj s tým že celková výška, ktorá sa má zraziť nie je obligatórnou
náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy, keďže ako bolo vyššie uvedené, v zásade platí, že celková
výška zrazených súm závisí od výšky pohľadávky, ktorá v čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy
nemusí byť ešte známa vzhľadom na to, že pohľadávka veriteľa v prípade nezaplatenia istiny rastie o

príslušenstvo pohľadávky.

46. Ak sa však zmluvné strany rozhodnú, že celkovú výšku pohľadávky uvedú napriek tomu, že táto nie
je obligatórnou náležitosťou dohody o zrážkach zo mzdy, musí prísť ku konsenzu aj ohľadom celkovej
výšky pohľadávky, ktorá má podliehať zrazeniu a pokiaľ nie je konsenzus ohľadom tejto celkovej výšky

pohľadávky uzavretý, nie je možné hovoriť o platne uzavretej dohode o zrážkach zo mzdy.

47. Pokiaľ nie je ku dňu uzavretiu Dohody o zrážkach zo mzdy jej celková výška známa (práve preto,
že nie je vopred zrejmé dokedy dôjde k jej celkovému splateniu a teda dokedy bude k pohľadávke
prirastať jej príslušenstvo) je možné uzavrieť Dohodu o zrážkach zo mzdy tak, že sa v nej len vymedzí

pohľadávkanazákladektorejsúzrážkyzomzdyvykonávané.Napríkladspôsobomakotourobiližalobca
ažalovanývbodeI.a)Dohody.Vtakomprípadevšakniejemožnéuviesťkonkrétnusumucelkovejvýšky
pohľadávky. Alebo je možné uviesť celkovú výšku pohľadávky, pretože je vopred buď známa, alebo je
známa maximálna výška pohľadávky, pre ktorú si zmluvné strany dohodnú možnosť vykonávať zrážkyzo mzdy, v takom prípade však musia túto sumu strany dohodnúť obojstranne, nie ako jednostranné
vyhlásenie veriteľa bez dodatočného súhlasu dlžníka.

48. Zároveň je možné poukázať na správne zistenie okresného súdu, ktorý vzhľadom na posúdenie
zmluvy o úvere dospel k záveru, že keďže absentovala povinná náležitosť zmluvy o úvere v podobe
uvedenia údaju o RPMN (čo v zmysle § 4 ods.2 písm. g) bola obligatórna náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) je následkom neuvedenia RPMN spotrebiteľský úver považovaný za bezúročný
a bez poplatkov. Na základe takto zisteného skutkového stavu je teda zrejmé, že žalobca už žalovanému

prostredníctvom doposiaľ vykonaných zrážok zo mzdy spotrebiteľský úver, na ktorý sa mala vzťahovať
Dohoda o zrážkach zo mzdy vrátil v plnom rozsahu.

49. Vzhľadom na uvedené tak okresný súd dospel k správnemu záveru, ak prejudiciálne posúdil Dohodu
o zrážkach zo mzdy ako neplatnú a na základe tohto zistenia rozhodol o uložení povinnosti žalovanému,
aby sa zdržal jej použitia.

50. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že dohoda o zrážkach zo mzdy je platná a nie je dôvod chrániť
spotrebiteľa proti nej aj vzhľadom na skutočnosť, že v prípade ak platiteľ mzdy zrazí dlžníkovi zo mzdy
viac než bol oprávnený a povinný zraziť a tieto sumy by poukázal veriteľovi, veriteľ by sa na úkor dlžníka
bezdôvodne obohatil a preto by musel tieto sumy vrátiť, je nutné uviesť, že v prejednávanom prípade ku

dňu prijatia rozhodnutia okresného súdu už bolo zrejmé, že každá ďalšia platba poskytnutá žalovanému
zo mzdy žalobcu by bola bezdôvodným obohatením žalovaného a v takomto prípade by bolo v rozpore
s dobrými mravmi, ak by súd priznal žalovanému naďalej právo, aby využíval dohodu o zrážkach zo
mzdy vo svoj prospech.

51. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v zmysle § 387 ods. CSP ako
vecne správne potvrdil.

52. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní

úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade § 262 ods. 2 v nadväznosti na
§ 251 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie.

53. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).