Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2015

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/212/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114216691
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6114216691.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom, v právnej veci

navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234
176, proti odporkyni: M. U., G.. XX. XX. XXXX, K. G. Ľ.. Š. XX, XXX XX K. K., Š. U. A. P., o zaplatenie
564,40 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Doručením oznámenia o vstupe vedľajšieho účastníka do konania dňa 19. 08. 2014 n e n a s t a l i
účinky vzniku vedľajšieho účastníctva na strane odporkyne.

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 199,02 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške

8,75 % ročne od 17. 07. 2014 do zaplatenia do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 28. 07. 2014 domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy
501,05 eura s príslušenstvom, ktorý odôvodnil tým, že s odporkyňou dňa 09. 02. 2011 uzatvoril
úverovú zmluvu Č.. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru vo výške
úverového rámca v sume 650,00 eur zo strany navrhovateľa odporkyni prostredníctvom úverovej
karty. Odporkyňa sa zaviazala riadne a včas platiť navrhovateľovi poskytnutý úver v pravidelných

mesačných splátkach s termínom splatnosti vo výške určenej v úverovej zmluve. Nakoľko odporkyňa
bola v omeškaní so splácaním úveru, bola vyzvaná listom zo dňa 28. 01. 2013 k splateniu celého
zostatku úveru, ktorý pozostával z nezaplatených splátok po splatnosti upomienky a zmluvnej pokuty
a zo zosplatnených budúcich splátok v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Na základe uvedeného sa
navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť sumu 501,05 eura, vyčíslený ročný úrok z
omeškania vo výške 63,35 eura, úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 501,05 eura od 17.
07. 2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

Odporkyňa sa k podanému návrhu nevyjadrila.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 15. 01. 2015, na ktorom po vykonanom dokazovaní listinami
zistil nasledovný skutkový stav: navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou dňa 09. 02. 2011 úverovú zmluvu
č. 6102014718, na základe ktorej poskytol odporkyni bezúčelový revolvingový úver s výškou úverového
limitu 650,00 eur, výškou mesačnej splátky 4% z dlžnej sumy, ročnou úrokovou sadzbou 26,28%,

11,88 % v závislosti na výške čerpanej čiastky podľa sadzobníka. Nakoľko odporkyňa čerpané finančné
prostriedky poskytnuté navrhovateľom riadne nesplácala, navrhovateľ odstúpil od zmluvy a vyzval
odporcu listom zo dňa 28. 01. 2013 k splateniu celého úveru čerpaného na základe zmluvy, a to do 15 dní
od odoslania výzvy. Výzva k splateniu celého dlhu bola odoslaná na poštovú prepravu dňa 31. 01. 2013.Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení účinnom

ku dňu uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy, t.j. do 30. 11. 2011 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského
úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru,
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených
s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere

okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: ročnú
percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady
použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

Podľa § 9 ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: priemernú
hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;

platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa
§ 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 1 ods. 8 zákona o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté
ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom
je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov

občianskeho práva.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za
dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej

len „OSP“), ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Vykonaným dokazovaním má súd preukázané, že navrhovateľ uzatvoril s odporkyňou dňa 09. 02.
2011 zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo 6102014718 (ďalej len „zmluva o spotrebiteľskom úvere“),
a to podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s Obchodných a Občianskym zákonníkom.

Na základe uzatvorenej zmluvy boli odporkyni, ktorá je fyzickou osobou nepodnikateľkou dočasne
poskytnuté finančné prostriedky vo forme úveru vo výške kreditného limitu 650,00 eur navrhovateľom,
ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Z dôvodu neplnenia zmluvných
podmienokodporkyňounavrhovateľlistomzodňa 28.01.2013oznámilodporkyniodstúpenieodzmluvy
podľa § 506 Obchodného zákonníka a požadoval zaplatiť celú dlžnú čiastku čerpaného úveru, tzv.

zosplatnenie úveru, ktorá predstavovala 599,94 eura v lehote do 15 dní od odoslania výzvy. Výzva bola
odporkyni odoslaná dňa 31. 01. 2013.

V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o termíne konečnej splatnosti,
ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, keď podľa Hlavy 7. -

Ukončenie úverovej zmluvy, úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.
(platné od 11. 06. 2010) (ďalej len „úverové zmluvné podmienky“) je zmluva o spotrebiteľskom úvere
uzatvorená na dobu neurčitú. Pokiaľ teda samotná zmluva o spotrebiteľskom úvere, úverové zmluvné
podmienky nie sú zmluvou, ale iba súčasťou zmluvy, neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru
(nie dobu trvania zmluvy), nemožno mať zato, že tento nedostatok možno nahradiť apelovaním na

potencionálnu aktivitu spotrebiteľa, vedúcu k určeniu termínu konečnej splatnosti úveru matematickými
operáciami z iných v spotrebiteľskej zmluve dostupných údajov. Naopak, je potrebné trvať na tom, že
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru musí byť určený konkrétnym časovým okamihom
zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol pred vstupom úverového vzťahu zohľadniť aj dĺžku jeho riadneho
trvaniaatýmuskutočniťnajvhodnejšiuvoľbumedziviacerýmiúverovýmiproduktmi,resp.dodávateľmi.K

uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým výkladom dotknutého ustanovenia, keď rozlišuje pojem
doba trvania zmluvy a pojem termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Vuzatvorenejzmluveospotrebiteľskomúvereniejeuvedenýúdajoročnejpercentuálnejmierenákladov
(ďalej len RPMN“), ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch.

Navrhovateľ nepreukázal, že by v zmluve bol uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. V
návrhu uviedol, že vzhľadom na charakter úveru nie je možné určiť výšku RPMN. S uvedeným tvrdením
sa súd nestotožnil, nakoľko zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 písm. j) uvádza ako jednu
z podstatných náležitostí uvedenie údaja o RPMN. Zároveň zákon o spotrebiteľských úveroch uvádza
(najmä v ustanovení § 11 ods. 3), ktoré úvery sa za spotrebiteľské úvery nepovažujú a všetky ostatné,

ktoré sú zmluvami o spotrebiteľskom úvere musia obsahovať všetky údaje uvedené v § 9 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch. Presné číselné vyjadrenie RPMN navrhovateľ nepreukázal, poukazoval
napr. na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6Co/95/2010. S uvedeným rozhodnutím sa
súd nestotožnil, nakoľko zákon o spotrebiteľskom úvere uvádza, ktoré zmluvy sa považujú za zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a tiež, ktoré konkrétne náležitosti musia zmluvy o spotrebiteľských úveroch

obsahovať. Zákon o spotrebiteľských úveroch neuvádza typy úverov, pri ktorých nie je možné RPMN
určiť. Uvádza iba v ustanovení § 4 a § 5 písomné podmienky ponuky spotrebiteľského úveru, ale pri
písomných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžaduje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2.
Na tomto mieste súd poukazuje, napr. na odôvodnenie rozhodnutí Krajského súdu Banská Bystrica, sp.
zn. 17Co/215/2012 zo dňa 10. 10. 2012, 13Co/324/2012 zo dňa 16. 05. 2013 a14Co/407/2012 zo dňa

15. 10. 2013.V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o celkovej čiastke, ktorú musí
spotrebiteľzaplatiť,vypočítanejnazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvyospotrebiteľskom
úvere, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch.

V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o výške, počte a termínoch splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských
úveroch, keď pri výške mesačnej splátky je uvedené, že je to 4% z dlžnej čiastky. Uvedené nemožno
považovať za súladné so zákonom o spotrebiteľských úveroch, keď významom tohto ustanovenia bolo,

aby spotrebiteľ pri podpise zmluvy bol informovaný o presnej výške každej jednotlivej mesačnej splátky
spotrebiteľského úveru a tiež termíne splatnosti každej jednotlivej splátky. Pokiaľ zmluva neobsahovala
presnú výšku mesačnej splátky, nemožno mať zato, že tento nedostatok možno nahradiť apelovaním
na potencionálnu aktivitu spotrebiteľa vedúcu k určeniu jej výšku matematickými operáciami z iných
spotrebiteľskej zmluve dostupných údajov. Naopak je potrebné trvať na tom, aby výška mesačnej splátky
boli v presnej výške uvedené zreteľne tak, aby spotrebiteľ mohol prestupom do úverového vzťahu

zohľadniť dostupné údaje uvedené dodávateľom, a tým uskutočniť najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými
úverovými produktmi, resp. dodávateľmi.

V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedený údaj o priemernej hodnote ročnej
percentuálnej miere nákladov, ktorý sa vyžaduje podľa § 9 ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských

úveroch.

Nakoľko uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky zákonom predpísané
náležitosti, keď absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti, o ročnej percentuálnej miere nákladov,
o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a

iných poplatkov a o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miere nákladov, podľa § 11 ods. 1 písm.
a) v spojení s § 9 ods. 2 písm. f), písm. písm. j), písm. k) a písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch,
sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa výpisu z úverového účtu odporcu predloženého navrhovateľom odporkyňa čerpala finančné

prostriedky vo výške 650,00 eur, pričom počas trvania zmluvy uhradila navrhovateľovi spolu 450,98
eura. Nakoľko poskytnutú úver navrhovateľa sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, odporkyňou
čerpaný úver bola povinná v uvedenej výške navrhovateľovi splatiť. Súd preto návrhu čiastočne vyhovel
a zaviazal odporkyňu, uhradiť navrhovateľovi 199,02 eura ako rozdiel medzi poskytnutými finančnými
prostriedkami a uhradenými finančnými prostriedkami (650,00 eur - 450,98 eura).

Z dôvodu omeškania odporkyne s plnením peňažného dlhu vznikol navrhovateľovi podľa § 369
Obchodného zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa predpisov Občianskeho práva.
Výšku úrokovej sadzby stanovuje § 3 ods. 1 nariadenia, a to v znení účinnom do 31. 01. 2013, nakoľko
zmluvný vzťah vznikol pred týmto dňom, a to navýšením osem percentuálnych bodov nad úrokovú

sadzbu Európskou centrálnou bankou. Odporcovi bola preto uložená povinnosť zaplatiť z dlžnej sumy
aj úrok z omeškania vo výške 8,75% od 16. 02.2013 (deň určený navrhovateľ v oznámení o odstúpení
zo zmluvy, t.j. 15 deň od odoslania výzvy) do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu doposiaľ trvá.

Návrh je nedôvodný v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal od odporkyne zaplatenia sumy nad 199,02
eura, nakoľko poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z tohto dôvodu nie je návrh
dôvodný ani v časti uplatnených vyčíslených úrokov z omeškania zo sumy prevyšujúcej 199,02 eura,
ktoré si navrhovateľ vyčíslil vo výške 63,35 eura a preto súd v prevyšujúcej časti, t.j. 365,38 eura návrh
zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 1 OSP. V konaní
úspešná odporkyňa (úspech navrhovateľa 35%, úspech odporkyne 65%) nepodala návrh na náhradu
trov konania. V konaní neúspešný navrhovateľ návrh na náhradu trov konania súdu podal. Súd preto o
trovách konania rozhodol tak, že v konaní neúspešnému navrhovateľovi uplatnenú náhradu trov konania
nepriznal.

Dňa 19. 08. 2014 bolo súdu doručené podanie JUDr. Andreja Cifru, advokáta, ktorým oznámil v mene
občianskeho združenia Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778 vstupvedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 OSP na strane odporkyne. Súd vyzval odporkyňu na
vyjadrenie k podanému návrhu na vstup vedľajšieho účastníka do konania na jej strane, ktorú prevzala
dňa 20. 10. 2014, pričom odporkyňa neudelila súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na

jej strane.

Podľa § 93 ods. 2 OSP, ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 OSP, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Podľa § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi

ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a tiež v súlade s názormi prezentovanými v odbornej
literatúre (viď Jaroslav Krajčo a kol., Občiansky súdny poriadok - Komentár, I. diel, str. 380, Eurounion,
2010) predpokladmi účasti vedľajšieho účastníka v konaní sú: a) výzva účastníka konania alebo

podnet vedľajšieho účastníka konania, b) uvedenie na strane ktorého účastníka bude vedľajší účastník
vystupovať, c) preukázanie právneho záujmu vedľajšieho účastníka na výsledku sporu (ak nejde o
prípad, v ktorom tento záujem vyplýva z osobitného zákona - k tomu viď tiež ďalej), d) rozhodnutie súdu
o prípustnosti vedľajšieho účastníka (ak účastník konania vznesie námietku neprípustnosti vedľajšieho
účastníctva), e) súhlas vedľajšieho účastníka, ak jeho vstup navrhol účastník konania, f) súhlas

(hlavného) účastníka konania, na strane ktorého má vedľajší účastník vystupovať, ak podnet na vstup
dal sám vedľajší účastník.

Vedľajší účastník môže do konania vstúpiť buď z vlastnej iniciatívy alebo iniciatívy účastníka konania.
Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší účastník, súd oboznámi

s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu vyjadril a oznámil, či vstupuje do
konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný úkon prejavujúci jeho vôľu
vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjde jeho písomné oznámenie
alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho účastníctva sa nevyžaduje
rozhodnutie súdu. Pokiaľ účastníkom navrhnutý subjekt neprejaví vôľu vstúpiť do konania v procesnej

pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo; nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa
stal vedľajším účastníkom konania.

Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o
(ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť

vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší
účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a
prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.

V prípadoch, na ktoré dopadá ustanovenie § 93 ods. 2 OSP zákon nestanovuje ako podmienku účasti

tretej osoby na konaní skutočnosť, že táto osoba má záujem na výsledku konania. Legitimácia na vstup
vedľajšieho účastníka do konania, ktorá je inak vyvodzovaná z jeho právneho záujmu na výsledku sporu
(§ 93 ods. 1 OSP), tu vyplýva priamo zo zákona. V prípade takejto právnickej osoby je pre jej procesné
postavenie vedľajšieho účastníka nevyhnutné, aby predmetom jeho činnosti bola ochrana práv, o ktoré
v konaní ide. Občiansky súdny poriadok v poznámke k uvedenému ustanoveniu odkazuje na niektoré

osobitné predpisy, ktoré naznačujú, aké právnické osoby môžu byť v postavení vedľajšieho účastníka.
Jedným z takých osobitných predpisov, je tiež zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktoré
bolo účinné do 31. decembra 2012 (ďalej len „zákon č. 250/2007 Z.z.“). V zmysle § 25 ods. 1 písm. a/
zákona č. 250/2007 Z.z. môže právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podať

návrh na začatie konania na správnom orgáne alebo na súde vo veci ochrany práv spotrebiteľov alebo
môže byť účastníkom konania, ak sú takéto ciele hlavnou náplňou jeho činnosti.V prípadoch, na ktoré sa vzťahuje ustanovenie § 93 ods. 2 OSP, je podstatnou podmienkou vedľajšieho
účastníctva v konaní súhlas (hlavného) účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať
(viď vyššie podaný výpočet predpokladov vedľajšieho účastníctva, konkrétne písm. f). Potreba súhlasu

účastníka, ktorý má byť v konaní podporovaný vedľajším účastníkom, vyplýva zo samej podstaty a
účelu vedľajšieho účastníctva. Z ustanovenia § 93 OSP nemožno žiadnym spôsobom vyvodiť, že by
vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať bez vyjadrenia súhlasu „ním podporovaného“ účastníka.
Je vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si
neželá. To, že niekto chce v konaní pred súdom podporovať (hlavného) účastníka konania v procesnom

postavení vedľajšieho účastníka, automaticky neznamená, že ním poskytovaná procesná pomoc je
hlavnému účastníkovi vítaná, že mu vyhovuje a že s ňou musí za každých okolností súhlasiť. To v
plnej miere platí aj vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, na ktorého sa vzťahuje § 93 ods. 2 OSP. Účel
procesnej pomoci v sporovom konaní, ktorú má vedľajší účastník poskytovať (hlavnému) účastníkovi
konania, môže byť naplnený, len ak účastník, na strane ktorého chce vedľajší účastník vystupovať,
s vedľajším účastníctvom súhlasí. I keď sa určitý subjekt stáva vedľajším účastníkom už v momente,

keď súdu dôjde jeho procesný úkon obsahujúci prejav vôle vstúpiť do konania v procesnom postavení
vedľajšieho účastníka, má bezpochyby účastník konania, ktorého chce vedľajší účastník v konaní
podporovať, procesné právo vyjadriť svoj súhlas ale aj nesúhlas s jeho vstupom do konania. Treba
mať totiž na pamäti, že v dôsledku rovnakých procesných práv a povinností môže vedľajší účastník
v procesnom zmysle (i keď len do určitej miery) zasahovať do priebehu konania a ovplyvňovať ho.

Napríklad rovnakými právami a povinnosťami vedľajšieho účastníka v konaní v zmysle § 93 ods. 3 OSP
treba rozumieť práva a povinnosti procesnej povahy, napr. priznanie náhrady trov konania, uloženie
povinnosti hradiť trovy konania (uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 480/2005
zo dňa 28. 04.2005). Vedľajší účastník môže svojim konaním priamo ovplyvniť výšku náhrady trov
konania aj v neprospech ním podporovaného účastníka, na strane ktorého vystupuje. Účastník konania

má preto právo udelením svojho (ne)súhlasu zabrániť tomu, aby pred súdom na jeho strane v pozícii
vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 OSP konal ten, koho účasť v konaní si neželá. Povahe a
účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa jednoznačne priečil vstup vedľajšie účastníka do
konania na strane účastníka konania, ktorý by bol tomuto účastníkovi podľa § 93 ods. 2 OSP nanútený
(z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 188/2012 zo dňa 05. 02. 2013).

Odporkyňa nevyjadrila súdu súhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jej strane. Jej
nečinnosť, alebo mlčanie, nie je možné zo žiadneho ustanovenia právneho poriadku posúdiť ako súhlas
s vystupovaním vedľajšieho účastníka na jej strane. Pokiaľ preto nevyjadrí účastník, na koho strane
má vedľajší účastník vystupovať svoj súhlas, oznámenie občianskeho združenia o vstupe do konania

nemá právnu relevanciu. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového konania by sa priečil vstup
takéhoto vedľajšieho účastníka do konania, ktorý by bol spotrebiteľovi nanútený.

So zreteľom na uvedené, pri absencii výslovnej právnej úpravy, ako postupovať v prípade, ak
oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník, nenastanú účinky vzniku

vedľajšieho účastníctva, považoval súd za potrebné deklaratórne rozhodnúť tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia (podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
6Cdo/207/2011 zo dňa 10. 10. 2012).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,

písomne v troch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy ,ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri

odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať
jeho núteného výkonu v exekučnom konaní.