Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 4, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/374/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115223074
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3115223074.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcov: 1. U. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. J. XXX, 2. S. D.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. J. XXX, obaja žalobcovia zastúpení JUDr. Soňou Miškovičovou,
advokátkou so sídlom v Novom Meste nad Váhom, Čsl. armády 4, proti žalovanému: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Pribinova 25, IČO: 35792752, zastúpený zástupcom:
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Kubániho 16, o určenie
neplatnosti právnych úkonov, sudcom JUDr. Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 22.10.2015 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobcov, ktorou sa domáhajú
určenia neplatnosti Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 29.05.2008, uzavretej
medzi sporovými stranami (ďalej aj ako „úverová zmluva“) a Zmluvy o uznaní dlhu č. XXXXXXXXXX
zo dňa 01.12.2009, uzavretej medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným (ďalej aj ako „zmluva o uznaní
dlhu“). Túto žalobu odôvodnili poukazom na ustanovenia úverovej zmluvy, napr. na výšku úrokovej
sadzby, počet splátok, zmluvnú odmenu, dohodu o vystavení biankozmenky, výšku úroku z omeškania,
zmluvné pokuty, predĺženie premlčacej doby, dohodu o zrážkach zo mzdy, ktoré považujú za neprijateľné

zmluvné podmienky. Ďalej uviedli, že úverová zmluva bola uzatváraná v priestoroch vlakovej stanice
v Trenčíne, bez možnosti si túto zmluvu prečítať. Žalobkyňa uzatvorila zmluvu v sociálnej tiesni. Ku
dňu spísania žaloby zaplatila žalovanému celkovo 1.474,37 eur. Okresný súd Trenčín uznesením sp.zn.
34C/52/2015 zo dňa 20.05.2015 nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť
zdržať sa uplatnenia práva na zrážky zo mzdy žalobkyne v 1. rade na základe dohody o zrážkach
zo mzdy, ktorá bola obsahom úverovej zmluvy. Žalobkyňa (správne žalobca v 2. rade, pozn. súdu)
takisto so žalovaným uzatvorila dňa 01.12.2009 dohodu o uznaní dlhu, v ktorej sa zaviazala splatiť

sumu 5.269,10 eur v 36 mesačných splátkach. Táto zmluva o uznaní dlhu by nikdy nebola uzatvorená
bez úverovej zmluvy a ak nie je platná úverová zmluva, nie je platná ani od nej závislá zmluva o
uznaní dlhu. Existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení odôvodnili tým, že
hrozí, že sa žalovaný bezdôvodne obohatí. Takisto vznikne nenapraviteľná ujma bez vykonania súdnej
kontroly, pričom zákaz vykonávania zrážok zo mzdy má len dočasný charakter. Žalobcom bol na základe
úverovej zmluvy poskytnutý úver vo výške 1.857,67 eur za ročný úrok 72,23 % (správne 79,49 %,
pozn. súdu), ktorý možno považovať za neprimeraný v rozpore s dobrými mravmi. Žalobcovia sa vopred

museli podrobiť podmienkam zmluvy, nemali možnosť popierať oprávnenosť vymáhanej pohľadávky, čo
spôsobilo nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcov.2. Na doručenú žalobu reagoval žalovaný písomným vyjadrením k žalobe zo dňa 30.03.2017. V
ňom uviedol najmä to, že žalobu považuje za nedôvodnú, pretože ustanovenia úverovej zmluvy
korešpondujú so zákonom o spotrebiteľských úveroch, nie sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

Takisto poukázal na ustanovenie § 4 ods.4 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého je úverová
zmluva platná ak bol spotrebiteľovi poskytnutý úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. Nie je možné v zmysle
relevantnej právnej úpravy vysloviť záver o neplatnosti právneho úkonu.

3. Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal právnu zástupkyňu

žalobcov a právneho zástupcu žalovaného. Pojednávania sa zúčastnili právna zástupkyňa žalobcov a
žalobkyňa v 1. rade. Právny zástupca žalovaného svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred písomne
ospravedlnil.

4. Právna zástupkyňa žalobcov na pojednávaní predniesla žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením.
Na doplnenie ďalej uviedla, že žalobcovia si zobrali úver od žalovaného za účelom rekonštrukcie

nehnuteľnosti. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodňujú tým, že ak súd nevyhlási
úverovú zmluvu za neplatnú, žalovaný bude realizovať dohodu o zrážkach zo mzdy, ktoré v súčasnosti
nerealizuje kvôli zákazu vyplývajúceho z nariadeného predbežného opatrenia tunajšieho súdu sp.zn.
34C/52/2015.Zopatrnostisadomáhajúajurčenianeplatnostizmluvyouznanídlhu,ktorábezprostredne
nadväzovala na úverovú zmluvu a ak by bola určená za neplatnú úverová zmluva, automaticky by sa

tým zneplatnila aj zmluva o uznaní dlhu. Žalovaný zneužil sociálne postavenie žalovaného v 2. rade teda
to, že je na invalidnom dôchodku a dal mu podpísať aj zmluvu o uznaní dlhu. Žalobcovia žalovanému
titulom splácania splatili pravdepodobne celú istinu. Úverové podmienky sú písané malým písmom.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to úverovou zmluvou z prílohovej

obálky, oznámením veriteľa o schválení úveru na č.l. 11, písomným vyjadrením zo dňa 13.07.2015 na č.l.
12, Dohodou o uznaní dlhu na č.l. 13 a uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 34C/52/2015 zo dňa
20.05.2015 z pripojeného spisu. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil pre rozhodnutie
o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov a vec
právne posúdil.

6. Medzi sporovými stranami bola dňa 29.05.2008 uzatvorená zmluva, označená ako Zmluva o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný ako veriteľ žalobcom
(spoludlžníkom) úver v sume 55.000,- Sk (teda 1.825,67 eur) a žalobcovia sa zaviazali vrátiť poskytnutý
úver v 36 splátkach v sume 3.322,-Sk. Podľa vyjadrenia žalobkyne v 1. rade ho čerpali žalobcovia za

účelom rekonštrukcie nehnuteľnosti. V úverovej zmluve bola RPMN bola uvedená vo výške 81,64 %,
priemerná RPMN nebola uvedená a bola dohodnutá výška úroku 79,49 % ročne. Súčasťou úverovej
zmluvy je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (bod 7 úverovej zmluvy). Žalobcovia vrátili
žalovanému minimálne sumu 1.474,37 eur, ako to vyplýva z listu žalovaného zo dňa 13.07.2015 (č.l. 12
spisu). Dňa 01.12.2009 uzatvoril žalobca v 2. rade so žalovaným Dohodu o uznaní dlhu so splátkovým

kalendárom, v zmysle ktorej sa zaviazal zaplatiť dlh v sume 5.269,10 eur v 36 mesačných splátkach
vo výške 146,36 eur. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp.zn. 34C/52/2015 zo dňa 20.05.2015 bolo
nariadené predbežné opatrenie, ktorým bolo žalovanému uložené zdržať sa uplatnenia práva na zrážky
zo mzdy žalobkyne v 1. rade z Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v bode 7 Zmluvy o revolvingovom
úvere č. 8400008306 zo dňa 29.05.2008. Zároveň bolo žalobkyni v 1. rade (ako navrhovateľke) uložené,

aby v lehote 3 mesiacov od právoplatnosti tohto predbežného opatrenia podala návrh na začatie konania
vo veci samej. Podľa návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľka (žalobkyňa v 1. rade)
mienila podať žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky - Dohody o zrážkach zo mzdy
uvedenej v bode 7 Zmluvy o revolvingovom úvere.

7.1 Podľa § 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30.06.2016, návrhom na začatie
konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je,
ak je na tom naliehavý právny záujem.

7.2 Podľa § 137 Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, žalobou možno požadovať, aby

sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý
spôsobusporiadaniavzťahumedzistranamivyplývazosobitnéhopredpisu,c)určení,čituprávojealebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak
vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.7.3 Podľa § 470 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní

nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

7.4 Podľa § 52 ods.1 až 4 Občianskeho zákonníka v účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

7.5 Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

7.6 Podľa § 261 ods.3 písm. d) Obchodného zákonníka, v znení účinnom v čase vzniku záväzkového
vzťahu,toutočasťouzákonasaspravujúbezohľadunapovahuúčastníkovzáväzkovévzťahy:zozmluvy
o úvere ( § 497).

7.7 Podľa § 1 ods.1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“,
tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

7.8 Podľa § 4 ods.1, ods.3 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o

spotrebiteľskom úvere. Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere
platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať
alebo dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje
náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov.

8. Žaloba žalobcov bola podaná na súde v čase platnosti a účinnosti Občianskeho sporového poriadku
(OSP), ktorý stratil svoju platnosť a účinnosť dňom 01.07.2016, kedy nadobudol platnosť a účinnosť
Civilný sporový poriadok (CSP). Tieto dva procesné predpisy, ktoré súd aplikoval v priebehu konania
upravujú procesne prípustné žaloby rôzne. Ako je uvedené vyššie, žalobcovia sa domáhajú určenia

neplatnosti dvoch právnych úkonov, teda určenia právnej skutočnosti. Podľa OSP je možné domáhať
sa určenia aj neplatnosti právneho úkonu, ak je na požadovanom určení daný naliehavý právny záujem.
Podľa CSP sa je možné domáhať neplatnosti právneho úkonu (určenia právnej skutočnosti) ak právo na
požadovanéurčenievyplývazosobitnéhopredpisu. Jezrejmé,žeprávodomáhaťsaurčenianeplatnosti
úverovej zmluvy a zmluvy o uznaní dlhu nevyplýva zo žiadneho osobitného právneho predpisu. Teda

podľa explicitného znenia CSP sa nemožno domáhať jej neplatnosti. CSP však v ustanovení § 470 ods.2
ustanovuje, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Súd vzhľadom na toto ustanovenie uzatvára, že ak bola podaná žaloba v
čase účinnosti OSP, ktorý procesne pripúšťal takýto druh žaloby, priznáva podanej žalobe tento účinok.
Teda, že je možné rozhodovať na základe podanej žaloby aj o neplatnosti právneho úkonu, ak je daný

naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

9. Ako je uvedené v predchádzajúcom odseku, pre rozhodnutie súdu o tom, že nejaký právny úkon je
neplatný, je potrebné, aby bol daný právny záujem na takomto určení, pričom tento záujem musí byťnaliehavý. Podľa ustálenej judikatúry je tento naliehavý právny záujem daný vtedy, ak sa nemožno
domáhaťpriamoplneniaaakbyprávnepostaveniežalobcubeztakéhotourčeniaboloneisté.Posúdenie
naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu

znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho
právneho záujmu. Určovacia žaloba bude zvyčajne prípustná vtedy, ak sa ňou odstraňuje spornosť
vzťahu účastníkov a predchádza vzniku ďalších sporov, prípadne ak sa vytvára pevný základ právneho
vzťahu medzi nimi. Žaloba o určenie v zmysle § 80 písm.c/ Občianskeho súdneho poriadku nie je
spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k

inej právnej otázke.

10. Právny vzťah medzi sporovými stranami, založený úverovou zmluvou je spotrebiteľským vzťahom
podľa § 52 Občianskeho zákonníka, pretože uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Išlo totiž
o zmluvu, ktorú uzavreli žalobcovia ako spotrebitelia so žalovaným ako dodávateľom, pretože pri
ich uzatváraní žalovaný konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalobcovia sú fyzickými

osobami, nepodnikateľmi. Predmetná úverová zmluva je zároveň aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere,
pretože sa jednalo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi vo forme úveru
poskytnutého veriteľom. Zároveň nejde o žiadny z prípadov uvedených v § 1 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľským úverom je podľa § 2 ods.1 tohto zákona dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,

úveru alebo v inej právnej forme.

11. Žalobcovia odôvodnili existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení iba tým,
že hrozí, že sa žalovaný bezdôvodne obohatí a vznikne nenapraviteľná ujma bez vykonania súdnej
kontroly, pričom zákaz vykonávania zrážok zo mzdy má len dočasný charakter.

12. Súd k tejto argumentácii uvádza, že k vzniku bezdôvodného obohatenia vôbec nemusí dôjsť.
Tejto hrozbe môžu samotní žalobcovia predísť tým, že vrátia žalovanému iba poskytnutú istinu úveru,
teda vrátia mu to, čo im poskytol na základe podľa nich neplatného právneho úkonu. Ak sú toho
názoru, že viac žalovanému nepatrí, nemajú dôvod mu plniť. Je potom na rozhodnutí žalovaného, či

sa bude súdnou cestou domáhať práv, ktoré mu podľa neho patria (úrokov úveru, poplatkov a pod.). V
prípade, že tak žalovaný učiní, môžu sa žalobcovia ako žalovaní brániť proti takejto žalobe tvrdením o
neplatnosti úverovej zmluvy, resp. jej časti. Ak tak žalovaný neučiní, ide iba o akademický spor, v ktorom
má súd rozhodnúť o neplatnosti právneho úkonu bez priameho a bezprostredného vplyvu na právne
postavenie účastníkov konania. Práve preto zákon vyžaduje existenciu právneho záujmu na určení

neplatnosti právneho úkonu, ktorý musí byť navyše aj naliehavý. V súčasnosti platný a účinný Civilný
sporový poriadok dokonca v zásade ani nepripúšťa žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ak to
výslovne neustanovuje osobitný právny predpis. Súd na základe uvedeného konštatuje, že žalobcovia
nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení neplatnosti oboch právnych úkonov.

13. V súvislosti s neexistenciou naliehavého právneho záujmu na podanej žalobe súd poukazuje aj na
rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 6Co/463/2013 zo dňa 08.03.2016, s ktorého názorom
sa stotožňuje, a v ktorom krajský súd vyslovil, že nezanedbateľným argumentom proti pripusteniu
záveru, že už samotné postavenie spotrebiteľa osvedčuje jeho naliehavý právny záujem na určení
neplatnostiúverovejzmluvy,pretožepotrebujemaťvyriešenúotázku,akýjejehoskutočnýdlhnadrámec

poskytnutých finančných prostriedkov, je aj to, že pripustením správnosti uvedeného výkladu by mohlo
dôjsť k plytvaniu zdrojov v rozhodovacej činnosti súdneho systému v dôsledku zavalenia súdov žalobami
spotrebiteľov, keďže by bolo prípustné, aby každý spotrebiteľ (ktorých sú nepochybne státisíce), bez
akéhokoľvek iného právneho dôvodu po uzavretí spotrebiteľskej zmluvy, by podal na súde návrh na
určenie neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere (bez spoplatnenia takéhoto návrhu podľa § 4 ods. 2

písm. za/ zákona č. 71/1992 Z.z.) len preto, aby vedel, koľko má zaplatiť nad rámec požičaných peňazí,
hoci by rozhodnutie o takomto určení neplatnosti spotrebiteľskej zmluvy v prípade jeho nerešpektovania
žalovaným nemohlo byť priamo vykonateľné niektorým zo spôsobov uvedených v ustanovení § 63
Exekučného poriadku.

14. Súd sa takisto stotožňuje aj s právnym názorom Krajského súdu v Trenčíne, ktorý bol vyjadrený v
rozsudku sp.zn. 17Co/339/2015 z 28.09.2016, podľa ktorého žalobca (spotrebiteľ, pozn. súdu) nemá
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetných zmlúv, pretože žalobca môže dosiahnuť
takéto určenie neplatnosti v inom súdnom konaní, v ktorom môže uplatniť svoje práva alebo sa brániťvočiuplatnenýmprávamdruhéhoúčastníka.Podanážalobaniejeprocesnevhodnýmnástrojomochrany
žalobcovho práva, nakoľko by sa ňou nedosiahlo odstránenie spornosti práva a neodstránila by sa teda
ani neistota vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, naopak je značný predpoklad, že po tomto konaní

by nasledovalo iné (ďalšie) súdne konanie. Rozhodnutie o určení práva, ktorého sa žalobca v žalobe
domáha, nijakým spôsobom neovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Neexistuje právo
žalobcu, ktoré by mohlo byť ohrozené v závislosti od rozhodnutia o určení neplatnosti predmetných
zmlúv. Odvolací súd sa v uvedenom rozhodnutí stotožnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý
zamietol žalobu o neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pre nedostatok naliehavého právneho

záujmu na požadovanom určení. Súd prvého stupňa uviedol, že žalobcovi nič nebráni v tom, aby
svoje práva vykonal takým spôsobom, že žalovanému zaplatí len to, o čom je presvedčený, že mu je
povinný zaplatiť. Pre prípad toho, že by žalovaný nebol rovnakého právneho presvedčenia ako žalobca
a uplatnil by si svoje práva na zaplatenie dohodnutej peňažnej čiastky proti žalobcovi na súde, žalobcovi
nič nebráni v tom, aby sa svojho právneho presvedčenia o neplatnosti zmluvy a dodatku k zmluve
domáhal v takomto súdnom konaní. Naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo neplatnosti

určitého právneho úkonu je len vtedy, ak takéto určenie nemožno dosiahnuť v inom súdnom konaní,
v ktorom si účastníci môžu uplatniť svoje práva alebo sa brániť voči uplatneným právam druhého
účastníka právneho vzťahu. O takýto prípad vo veci návrhu žalobcu nejde (žalovaný doposiaľ neuplatnil
voči žalobcovi nárok zo zmluvy na súde), a preto na ňom nie je naliehavý právny záujem. Na tomto
závere nič nemení ani to, že v prípade žalobcu ide vo vzťahu k žalovanému o spotrebiteľa podľa

predpisov hmotného práva, keďže naliehavý právny záujem je inštitút procesného práva, ktorý je celkom
indiferentný vo vzťahu k uplatňovanému hmotnému právu. To, že naliehavý právny záujem nerozlišuje
medzi žalobcom spotrebiteľom a iným žalobcom vyplýva z toho, že i spotrebiteľ si môže uplatniť svoje
práva ako každý iný účastník v tom prípade, ak sa voči nemu bude druhá strana domáhať plnenia,
na ktoré nemá právny nárok. Pripustenie naliehavého právneho záujmu v takomto prípade by viedlo k

absurdnému záveru o tom, že súdy by museli vecne preskúmavať platnosť akýchkoľvek, a teda všetkých
spotrebiteľských právnych vzťahov bez ohľadu na to, či by si dodávatelia vôbec chceli uplatňovať svoje
práva, resp. či by dojednanie takýchto podmienok bolo významné pre povinnosti zmluvných strán.

15. Takisto je potrebné uviesť, že tunajší súd uznesením sp.zn. 34C/52/2015 zo dňa 20.05.2015 nariadil

predbežné opatrenie, ktorým bolo žalovanému uložené zdržať sa uplatnenia práva na zrážky zo mzdy
žalobkyne v 1. rade z Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v bode 7 Zmluvy o revolvingovom úvere
č. 8400008306 zo dňa 29.05.2008 a uložil žalobkyni v 1. rade (ako navrhovateľke), aby v lehote 3
mesiacov od právoplatnosti predbežného opatrenia podala návrh na začatie konania vo veci samej.
Pritom podľa návrhu na nariadenie predbežného opatrenia navrhovateľka (žalobkyňa v 1. rade) mienila

podať žalobu o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky - Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v
bode 7 Zmluvy o revolvingovom úvere, nie určenie neplatnosti úverovej zmluvy. Ako je zrejmé z podanej
žaloby, žalobcovia nepodali uvedenú žalobu vo veci samej, ale podali žalobu o určenie neplatnosti
úverovej zmluvy ako celku a zmluvy o uznaní dlhu. Túto okolnosť žalobcovia vôbec nereflektovali
a v podstate podali žalobu v rozpore s vlastným návrhom a v rozpore s nariadeným predbežným

opatrením. Možno teda uzavrieť, že žalobcovia nepodali žalobu vo veci samej (vo vzťahu k nariadenému
predbežnému opatreniu).

16. Nad rámec potreby odôvodnenia tohto rozsudku súd uvádza, že vo všeobecnosti pre zmluvu o
úvere platí, že je zmluvou, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť peňažné

prostriedky v stanovenej výške a dlžník sa zväzuje poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Pre
zmluvu o úvere Obchodný zákonník nestanovuje žiadnu formu. Podstatnými časťami zmluvy sú určenie
subjektov (veriteľa a dlžníka), určenie poskytovaných peňažných prostriedkov čo do čiastky a meny a
záväzok dlžníka, že poskytnuté peňažné prostriedky vráti a zaplatí úroky. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere, naopak musí byť pod následkom neplatnosti uzatvorená v písomnej forme, pričom oproti zmluve

o úvere podľa Obchodného zákonníka, musí obsahovať popri všeobecných náležitostiach zmluvy o
úvere aj iné náležitosti, uvedené v zákone o spotrebiteľských úveroch. Ich neuvedenie má rôzne
právne následky, v závislosti od jednotlivých náležitostí a od následného správania sa zmluvných strán.
Dlžník môže, pokiaľ si strany nedohodnú lehotu inú, požadovať dojednanú čiastku do doby, pokiaľ je
poskytnutie úveru niektorou zo strán vypovedané. Veriteľ je povinný požadované prostriedky poskytnúť

v lehote, ktorú si strany dohodli, alebo ktorú vo svojom požiadavku stanovil dlžník, inak bez zbytočného
odkladu po doručení žiadosti. Povinnosťou veriteľa je prijať vrátené prostriedky a to i pred dohodnutou
lehotou. Dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v lehote dohodnutej v zmluve, inak
podľa všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka, alebo ak je to pre spotrebiteľa priaznivejšiepodľa ustanovení Občianskeho zákonníka. K dôvodom neplatnosti úverovej zmluvy ako celku v zásade
žalobcovia nič právne relevantné neuviedli (v zmysle podstatných náležitostí úverovej zmluvy).

17. Nemenej významnou skutočnosťou, pre ktoré bolo potrebné žalobu žalobcov zamietnuť je aj
ustanovenie § 4 ods.3 zákona o spotrebiteľských úveroch podľa ktorého sa zmluva o spotrebiteľskom
úvere pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 považuje za platnú, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. V konaní nebolo sporné, že žalobcami bol
čerpaný spotrebiteľský úver, preto absencia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods.2

zákona o spotrebiteľských úveroch, nemá za následok neplatnosť úverovej zmluvy.

18. V tejto súvislosti súd konštatuje, že predmetná úverová zmluva neobsahuje všetky náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch (napr. priemernú RPMN,
konečnú splatnosť úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov), avšak táto
skutočnosť má za následok iba bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Rovnako tak to platí aj v prípade,

akjeúrokdohodnutývrozporesdobrýmimravmi.Platnýjeibavčasti,ktoráneodporujedobrýmmravom.
Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru nesúvisí s platnosťou úverovej zmluvy. Prijatie plnenia, ktoré
zodpovedá istine úveru od dlžníka z takejto úverovej zmluvy nie je bezdôvodným obohatením. Na druhej
strane však prijatie plnenia nad tento rámec (teda prijatie plnenia prevyšujúceho istinu úveru) už možno
považovať za bezdôvodné obohatenie, resp. získanie majetkového prospechu bez právneho dôvodu.

V takom prípade je namieste domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia a nie určenia neplatnosti
úverovej zmluvy, resp. jej bezúročnosti a bezpoplatkovosti.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

20.1 Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

20.2 Podľa § 262 ods.1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20.3 Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku, pretože žalovaný

bol v konaní plne úspešný. Súd však na rozhodnutie aplikoval aj ustanovenie § 257 Civilného sporového
poriadku, v dôsledku čoho mu súd nepriznal náhradu trov konania. Súd vzal do úvahy skutočnosť, že
žalovaný si voči žalobcom mimosúdne uplatňuje peňažné nároky, ktoré mu zjavne nepatria, resp. podľa
názoru súdu sú v rozpore s dobrými mravmi (akékoľvek úroky, tobôž vo výške 79,49 % ročne, zmluvné
pokuty). Táto okolnosť je pre aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku pre súd rozhodujúca. V

podstate tak súd použitím tohto ustanovenia sankcionuje žalovaného za konanie v zjavnom rozpore
s právom, čo mu musí byť známe z rozhodovacej činnosti súdov vo veciach, v ktorých vystupuje ako
sporová strana. Takisto nie je bez významu, že ide o obchodnú spoločnosť so základným imaním
500.000 eur, ktorého predmetom činnosti je aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom
z vlastných zdrojov a v prípade žalovaných ide o fyzické osoby.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa

poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.