Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, August 20, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/17/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5710200802
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5710200802.5

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej a členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v sporovej právnej veci
žalobkyne: F. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/X, XXX XX W., štátna občianka SR, právne
zastúpenej JUDr. Mario Buksa, právne služby, s.r.o., so sídlom Červenej armády 1, 036 01 Martin, IČO:
36 862 819, proti žalovanému: Obec Košťany nad Turcom, so sídlom 038 41 Košťany nad Turcom

64, IČO: 00 316 741, právne zastúpenému AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom P.O. Hviezdoslava
10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, o zaplatenie úroku z omeškania, o odvolaní žalovaného
v podaní zo dňa 13.3.2017 proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 120/2010-542 zo dňa
12.1.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 120/2010-542 zo dňa 12.1.2017, v napadnutom výroku I.
o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v sadzbe 9 % ročne zo sumy 28.537,84

Eur za obdobie od 02.06.2009 do zaplatenia a vo výroku III. o nároku na náhradu trov konania z r u š
u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom č.k. 18Cb 120/2010-542 zo dňa 12.1.2017 okresný súd ako súd prvej
inštancie (ďalej aj len ,,okresný súd“) výrokom I. žalovaného zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi
úrok z omeškania v sadzbe 9 % ročne zo sumy 28.537,84 Eur za obdobie od 02.06.2009 do zaplatenia,

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V poradí II. výrokom okresný súd vo zvyšku nárok na úrok z
omeškania zamietol a výrokom III. priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 2,46 %.

2. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobkyňa žiadala, aby okresný súd
zaviazalžalovanéhopovinnosťouzaplatiťžalobkynisumu54.547,12Eursúrokomzomeškaniavovýške
9 % ročne zo sumy 54.547,12 Eur od 15.02.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. V žalobe

uviedla, že na základe Nájomnej zmluvy č. 2/2005 (ďalej aj len „nájomnej zmluvy“), uzatvorenej
so žalovaným 27.09.2005, bola nájomkyňou budovy súp. č. XX (bývalý B. X.). postavenej na parc. č.
34/1, k.ú. N. nad G., o výmere 284,6 m2 a priľahlého nádvoria parc. č. 34/1, 34/2 a 34/3 o výmere 451
m2, k.ú. N. nad G.. Nehnuteľnosti užívala za účelom poskytovania služieb občanom, prevádzkovania
cukrárne, zariadenia na podávanie stravy a na poskytovanie iných služieb obyvateľom. Za užívanie
nehnuteľnosti mala platiť nájomné vo výške a spôsobom dohodnutým v čl. III. nájomnej zmluvy

- odpočtom (vzájomným zápočtom žalovaným odsúhlasených investícii žalobkyne na zhodnotenie
predmetu nájmu). Dohodnutým spôsobom, t.j. po súhlase žalovaného realizovala zhodnotenie predmetu
nájmu. Na žiadosť žalobkyne z 01.12.2008 Obecné zastupiteľstvo žalovaného na zasadnutí 19.01.2009
prijaloUznesenieč.11/2009,ktorýmsúhlasilosukončenímnájomnejzmluvydohodouk31.05.2009.Dňa
29.05.2009uzavrelistranyDohoduoskončenínájmupodľačl.VI.ods.2nájomnejzmluvyk31.05.2009a
03.06.2009, Dodatok č. 1 k Dohode o skončení nájmu, v ktorom určili dátum protokolárneho odovzdania

objektu, kľúčov, dokumentácie na 03.06.2009. Žalobkyňa na základe zmluvy realizovala rekonštrukciu
prenajatého objektu a jeho príslušenstva. V súlade s uznesením Obecného zastupiteľstva žalovaného č.11/2009 zo 04.02.2009 vyúčtovala žalovanému sumu 54.547,12 Eur, ktorá predstavuje súčet výdavkov
na zhodnotenie predmetu nájmu. Nedošlo ku kompenzovaniu výdavkov a nákladov, ktoré žalobkyňa
vyúčtovala žalovanému za plnenia, ktorými zhodnotila jeho majetok, preto sa tento bezdôvodne obohatil

podľa § 451 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj len ,,OZ“ alebo ,,Občiansky
zákonník“) a podľa § 458 ods. 1 OZ musí vydať všetko, čo nadobudol bezdôvodným obohatením.
Úrok z omeškania žalobkyňa uplatnila podľa § 517 ods. 2 OZ, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej aj
len ,,nariadenie č. 87/1995 Z.z.“) odo dňa nasledujúceho po lehote splatnosti faktúry č. 090001, t.j. od

15.02.2009 do zaplatenia.

3. Okresný súd poukázal na doterajší priebeh súdneho konania a právnu úpravu obsiahnutú v § 470
ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len ,,CSP“), § 391 ods. 2 CSP, § 451
ods. 1, 2 OZ, § 517 ods. 2 OZ, § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., § 563 OZ, § 230 CSP. V tejto
súvislosti okresný súd dôvodil, že vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP),

na nárok žalobkyne proti žalovanému na zaplatenie úroku z omeškania v prejednávanej veci aplikoval
ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 517 ods. 2 OZ, § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z.

4. Okresný súd mal preukázané právoplatným rozsudkom Okresného súdu Martin č.k.
18Cb 120/2010-280 zo dňa 23.2.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k.

14Cob/253/2012-375 zo dňa 28.11.2013 (právoplatnosť dňa 11.04.2012), že žalobkyni vznikol proti
žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 28.537,84 Eur, a to k dátumu
31.05.2009. Podľa odôvodnenia oboch rozsudkov bolo s právoplatnosťou ustálené, že v prejednávanej
veci vznikol žalobkyni nárok z titulu bezdôvodného obohatenia proti žalovanému, pri aplikácii §
451 a nasl. OZ, a to v rozsahu, ktorý bol priznaný súdom, vo výške 28.537,84 Eur. Nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia podľa odôvodnenia oboch rozsudkov vznikol z dôvodu ukončenia
zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami k 31.05.2009, teda po tomto dátume vznikol žalobkyni
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu 28.537,84 Eur. Predmetom konania ku dňu
12.01.2017 zostal iba nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Podstatným bolo v prejednávanej veci
(po právoplatnosti výroku, ktorým okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 28.537,84

Eur z titulu bezdôvodného obohatenia) vysporiadať sa s nárokom na zaplatenie úroku z omeškania,
a to za omeškanie s plnením priznaného nároku titulom bezdôvodného obohatenia 28.537,84 Eur.
Preukázateľne podľa vyššie uvedeného právoplatného rozsudku Okresného súdu Martin v spojení
s predmetným rozsudkom Krajského súdu v Žiline, bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného
vzniklo k dátumu 31.05.2009, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Martin na

strane 10 rozsudku, podľa ktorého: „...s ohľadom na čl. III./1,2, kde dohodnutý spôsob úhrady
nájomného vylučoval bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného počas trvania zmluvného vzťahu.
Preukázateľne nájomný vzťah skončil k 31. 5. 2019 (č.l.12), až po tomto dátume vznikol žalobkyni
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu 28.537,84 Eur...“. Okresný súd ďalej uviedol,
že ,,Vychádzajúc z ust. § 563 OZ, charakteru povinnosti v zmysle ust. § 451 OZ, že pohľadávka

titulom bezdôvodného obohatenia je osobitným druhom občianskoprávneho záväzkového vzťahu a
povinnosť vydať ho má každý, kto sa na úkor iného obohatil, t.j. plnenie v zmysle tohto ustanovenia je
plnením zo zákona, založeným touto špeciálnou právnou normou, ktorá vylučuje použitie všeobecných
ustanovení zákona a nie je viazané na splnenie akýchkoľvek subjektívnych predpokladov“. Okresný
súd zvýraznil, že podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, musí obohatenie

vydať, teda je čas plnenia ustanovený týmto právnym predpisom (§ 563 OZ) a vylučuje použitie
všeobecných ustanovení zákona. Povinnosť na vydane bezdôvodného obohatenia vzniká na základe
zákona a nie je viazaná na splnenie ďalších úkonov strán sporu, ani výzvy v zmysle § 563 OZ, lebo čas
plnenia je ustanovený právnym predpisom. Pri vzniku bezdôvodného obohatenia k dátumu 31.05.2009
bolo dôvodné, aby žalovaný vydal bezdôvodné obohatenie 01.06.2009. V konaní nebolo sporné, že

k tomuto dátumu žalovaný bezdôvodné obohatenie v priznanom rozsahu žalobkyni nevydal, a preto
sa dňom 02.06.2009 dostal do omeškania. Na základe uvedeného okresný súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie úroku z omeškania od 02.06.2009 do zaplatenia. Pokiaľ právny zástupca žalobkyne
na pojednávaní dňa 12.01.2017 uviedol, že má vedomosť o tom, že žalovaný plnil súdom uloženú
povinnosť v rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 120/2010-280 zo dňa 23.2.2012 do úradnej

úschovy, okresný súd uviedol, že uvedená okolnosť nemá relevanciu na rozhodovanie súdu o úroku
z omeškania pri preukázaní, že žalovaný sa dostal do omeškania k dátumu 02.06.2009; pre priznanie
úrokuzomeškaniabolorelevantnépreukázať,žepovinný,t.j.žalovanýsadostaldoomeškania.Okresný
súd ustálil z vykonaného dokazovania začiatok omeškania k termínu 02.06.2009. Doba omeškaniabola teda ohraničená začiatkom omeškania 02.06.2009 a jej koniec bol ohraničený „do zaplatenia“. V
čase rozhodovania okresného súdu podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne, žalobkyni žalovaný
bezdôvodné obohatenie nevydal, mal toto zložiť do úradnej úschovy. Okresný súd zamietol nárok na

úrok z omeškania za dobu od 15.02.2009 do 02.06.2009, nakoľko za toto obdobie nemal preukázané
omeškaniežalovaného.Okresnýsúdpriznalúrokzomeškaniapodľa§517ods.2OZvspojenís §3ods.
1 OZ (poznámka krajského súdu: okresný súd mal zrejme na mysli § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z.)
účinného v čase vzniku omeškania. V tejto spojitosti dôvodil, že podľa prechodného § 10c nariadenia
č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa

predpisov účinných k 31.01.2013 aj za dobu omeškania po 31.01.2013. Od 15.01.2009 do 31.03.2013
výška úrokov z omeškania je o 8 % vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky.
Podľa právnej úpravy, účinnej v čase vzniku omeškania, výška úrokov z omeškania sa posudzuje podľa
času vzniku omeškania. Základná sadzba Európskej centrálnej banky bola v rozhodnom období 1 %, a
preto okresný súd priznal úrok z omeškania 9 % k prvému dňu omeškania.

5. Pre úplnosť okresný súd uviedol, že dňa 12.01.2017 pojednával v neprítomnosti žalovaného a
jeho právneho zástupcu. Vychádzal pritom zo stavu v čase pojednávania, keď žiadosť o odročenie
pojednávania od právneho zástupcu žalovaného nebola doložená do spisu, bola doložená až po
pojednávaní (úradné záznamy na č.l. 528 rub spisu, č.l. 529 spisu, č.l. 530 spisu, čl. 531 spisu a č.l. 532
spisu). Okresný súd postupoval v zmysle § 180 CSP. Zistil neprítomnosť žalovaného a jeho právneho

zástupcu; pri doručení predvolania na pojednávanie právnemu zástupcovi žalovaného dňa 06.12.2016
(doručenka č.l. 521 rub spisu) a vyššie uvedenej skutočnosti rozhodol o tom, že pojednávať bude v ich
neprítomnosti, nakoľko bol toho názoru, že ich účasť nie je nevyhnutná. Tento záver okresný súd prijal s
ohľadom na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Martin a záväzný právny názor odvolacieho súdu
vo vyššie označených rozhodnutiach a otvoril pojednávanie.

6. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého,
o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súčasne okresný súd poukázal aj na § 262 ods. 2 CSP, pričom uviedol, že pomer úspechu vypočítal

nasledovne: ,,žiadaná istina: 54 547,12 Eur, žiadaný úrok z omeškania ku dňu vyhlásenia rozsudku 9
% ročne zo sumy vo výške 54 547,12 Eur od 15.2.2009 do 23.2.2012 tj. 14.848,77 Eur, spolu žiadaný
nárok: 69.395,89 Eur, priznaná istina: 28 537,84 Eur, priznaný úrok z omeškania ku dňu vyhlásenia
rozsudku: 9 % ročne zo sumy vo výške 28 537,84 Eur od 15.2.2009 do 23.2.2012 tj. 7.015,61 Eur,
spolu priznaný nárok: 35.553,45 Eur, úspech žalobcu: 35 553,45 Eur ku 69 395,89 Eur, tj. 51,23 %, čistý

úspech žalobcu 2,46 %.“

7. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v podaní právneho
zástupcu zo dňa 13.03.2017 (č.l. 550 spisu), doručenom prostredníctvom elektronických prostriedkov s
kvalifikovanýmelektronickýmpodpisomspoukazomnaodvolacídôvodvzmysle§365ods.1písm.a)až

h) CSP. V podanom odvolaní žalobca uviedol, že okresný súd o.i.: ,,nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom; rozhodoval aj keď na
to neboli splnené procesné podmienky a súd bol nesprávne obsadený; konanie zaťažil inými vadami,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd na základe (ne)vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam; vec nesprávne právne posúdil a postupom (i výsledkom
- napádaným rozhodnutím) súdu prvej inštancie došlo k zásahu do základných práv garantovaných
Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami, predovšetkým došlo k zásahu do základného práva v zmysle
čl. 46 ods.1 Ústavy (základné právo na súdnu ochranu) a v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru (pravo
na spravodlivé súdne konanie), rovnako podľa odvolateľa uvedené rozhodnutie zasahuje do (jeho)

základného práva garantovaného čl. 20 Ústavy a postup súdu prvého stupňa i uvedené rozhodnutie je
rovnako v rozpore i s ďalšími ústavnými normami (predovšetkým čl. 1 ods.1 a 2 Ústavy, čl. 2 ods. 1 a 2
Ústavy a čl. 152 ods. 4 Ústavy)“. Žalobca ďalej uviedol, že okresný súd vo veci rozhodol na pojednávaní
dňa 12.01.2017. Právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 10.01.2017, doručeným okresnému súdu
prostredníctvom portálu e-žaloby 10.01.2017 (a následne i v listinnej forme do podateľne Okresného

súdu Martin v čase pred vytýčeným termínom pojednávania) požiadal o ospravedlnenie neúčasti a o
odročenie pojednávania s potvrdením ošetrujúceho lekára o tom, že mu zdravotný stav neumožňuje
účasť na pojednávaní. Žalovaný dôvodil, že ak okresný súd uvádza, že uvedené malo byť založené do
spisu až v čase po vykonaní pojednávania, je to okolnosť, na ktorú žalovaný nemal žiaden vplyv, jehožiadosť bola okresnému súdu doručená pred samotným pojednávaním. Podľa žalovaného uvedeným
nesprávnym procesným postupom okresný súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v celosti a tak došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a odňatiu možnosti

strane konať pred súdom. Súčasne žalovaný poukázal na § 183 CSP, pričom bol názoru, že všetky
uvedené podmienky boli splnené - jednalo sa o dôvod vážny, ktorý nastal krátko pred pojednávaním
(a s ohľadom na lehotu na prípravu na pojednávanie nebolo ani teoreticky možné zastúpenie iným
advokátom) a strana o ňom súd informovala bezodkladne a so žiadosťou o odročenie pojednávania.
Okresný súd stranu neinformoval, že žiadosti nevyhovie. Vzhľadom na uvedené, t.j. vzhľadom na to,

že tu existoval dôležitý dôvod v zmysle § 183 CSP a boli splnené i všetky ostatné podmienky v zmysle
§ 183 CSP a strana prostredníctvom právneho zástupcu požiadala o odročenie pojednávania, a to z
dôležitého dôvodu, ktorý zabraňoval účasti jeho právneho zástupcu na pojednávaní, bol okresný súd
povinný pojednávanie v zmysle § 183 CSP odročiť. V tejto spojitosti žalovaný poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3 Cdo 16/01, z ktorého vybranú časť aj následne citoval.
Žalovaný ďalej uviedol, že neodročením pojednávania v rozpore so zákonom bolo strane (postupom

okresného súdu) znemožnené realizovať jej subjektívne práva, resp. procesné oprávnenia v konaní
napr. právo byť vypočutý, právo vyjadriť sa ku všetkým predloženým dôkazom, právo navrhovať dôkazy,
právo byť informovaný zo strany súdu o tom, ktoré skutkové a právne tvrdenia považuje za zhodné
a ktoré nie, resp. ktoré dôkazné prostriedky sa vykonajú a ktoré nie (a to s odôvodnením), právo na
záverečnú reč. To, že zdravotný stav zástupcu účastníka (v čase rozhodnutia odvolacieho súdu - strany

konania) je dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, je skutočnosť, ktorá vyplýva i z ustálenej
judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 31/1995, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 4 Cdo 68/2011). Rovnako podľa žalovaného konštantná je rozhodovacia prax i vo
vzťahu k znemožneniu vykonania vyššie špecifikovaných procesných oprávnení na základe skutočnosti,
že došlo k vykonaniu pojednávania napriek existencii vážneho dôvodu na jeho odročenie a žiadosti o

jeho odročenie. V tejto spojitosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 2Cdo 6/98 (ktorého vybranú časť i následne citoval) ako aj záver, vyjadrený v odbornej literatúre.
Žalovaný opätovne uviedol, že uvedeným nesprávnym procesným postupom súdu (neodročením
pojednávania napriek existencii vážneho dôvodu zabraňujúceho pojednávanie vykonať), tak okresný
súd znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. K námietke
nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaný dôvodil, že v odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že
okresný súd mal preukázané právoplatným rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 120/2010-280
zo dňa 23.2.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/253/2012-375 zo dňa
28.11.2013, právoplatnosť dňa 11.04.2012, že žalobkyni vznikol proti žalovanému nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia vo výške 28.537,84 Eur, a to k dátumu 31.05.2009. Krajský súd v zrušujúcom
rozhodnutí, vo vzťahu k odôvodneniu zrušenia, uviedol: „Pokiaľ okresný súd v napadnutom rozsudku,
časťou výroku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni i príslušenstvo, úroky z omeškania zo
sumy 28.537,84 Eur odo dňa 23.06.2010 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
tak krajský súd rozsudok okresného súdu tejto časti zrušil podľa § 221 ods. I písm. h) OSP a vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 OSP. Nosným dôvodom pre zrušenie bola
skutočnosť, že krajským súdom bol vyhodnotený základný vzťah účastníkov konania ako občiansko-
právny vzťah, na rozdiel od právneho vyhodnotenia okresného súdu. Okresný súd, pokiaľ išlo o priznaný
nárok v časti 28.537,84 Eur, posudzoval podľa úpravy vyplývajúcej z predpisov občianskeho práva,
napriek tomu, že konštatoval, že ide o vzťah obchodnoprávny. Pokiaľ však okresný súd vyhodnocoval

príslušenstvo prináležiace k uplatnenému nároku žalobkyne, tak uvedené príslušenstvo bolo primáme
vyhodnocované v prvostupňovom konaní cez ustanovenia OBZ. Vzhľadom na skutočnosť uvedeného
právneho posúdenia okresným súdom a aplikácie OBZ. vyhodnotil krajský súd predmetné právne
posúdenieaaplikáciuOBZvtejtočastiakonesprávneprávneposúdenie,zktoréhodôvoduvpredmetnej
časti zodpovedajúcej rozsahu uplatneného príslušenstva, vec zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie. Východiskom pri ďalšom rozhodovaní okresného súdu bude konštatovaná skutočnosť,
že vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi je občiansko-právny." Podľa žalovaného ,,Odvolací súd tak
žiadnym spôsobom nenamietal voči skutkovým záverom, skutkovo - právnemu posúdeniu, uviedol
výlučne, že na zistené skutkovo - právne posúdenie sa má vo vzťahu k úroku z omeškania aplikovať
nie norma obchodnoprávna, ale občianskoprávna - jednalo sa len o stanovenie aplikujúce právneho

predpisu, vzhľadom na zhodnú výšku občianskoprávnych a obchodnoprávnych úrokov z omeškania
nemalo mať uvedené žiaden vplyv na reálnu výšku úroku (o.i. danú stanovením začiatku omeškania)“.
Uvedené - konkrétne stanovenie začiatku omeškania - tak, ako bolo zistené okresným súdom v „prvom“
rozsudku vo veci, nebolo žiadnym spôsobom odvolacím súdom spochybnené, ten vec vrátil výlučneza účelom aplikácie inej normy stanovujúcej výšku úroku z omeškania, nie za účelom iného právneho
posúdenia iných právnych skutočností, ako je napr. začiatok omeškania. V „prvom“ rozsudku vo veci z
23.2.2012 okresný súd uviedol, že preukázateľne prvýkrát po skončení nájmu bol žalovaný požiadaný

o toto plnenie doručením platobného rozkazu, ktorý žalovaný prevzal 21.06.2010 (doručenka č.l. 41
rub spisu) a podľa § 340 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj len ,,OBZ“
alebo ,,Obchodný zákonník“) mal žalovaný plniť 22.06.2010 a omeškanie nastalo od 23.06.2010.
Uvedené - deň začiatku omeškania - tak už bolo okresným súdom i odvolacím súdom zistené a je
rozporné s právom na spravodlivé súdne konanie, aby bolo v „druhom“ konaní na okresnom súde, kde

bola vec vrátená výlučne za iným, v odvolaní špecifikovaným účelom, okresný súd nielenže uvedené
posudzoval opätovne, ale bez vykonania iného dokazovania s rozdielnym výsledkom. Ak okresný
súd ustálil, že žalovaný je v omeškaní od 23.06.2010, na uvedenom závere sa nemohlo nič zmeniť
a nie je zrejmé, ako dospel okresný súd k záveru, že žalovaný je v omeškaní od 02.06.2009. Ak
okresný súd tvrdil, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa odôvodnenia oboch rozsudkov
vznikol z dôvodu ukončenia zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami k 31.05.2009, teda po tomto

dátume vznikol žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v rozsahu 28.537,84 Eur, nebolo
podľa žalovaného zrejmé, ako uvedené súvisí so splatnosťou uvedeného súdmi tvrdeného nároku.
Žalovaný ďalej poukázal na § 451 ods. 1 OZ a § 563 OZ, pričom uviedol, že v prípade nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia právny poriadok neobsahuje žiadnu právnu normu upravujúcu čas
plnenia (splatnosť záväzku), preto platí, že časom splnenia záväzku vydať bezdôvodné obohatenie je

prvý deň po tom, kedy ten, na úkor ktorého bolo získané, požiada toho, kto je povinný bezdôvodné
obohatenie vydať, o splnenie záväzku a jeho vydanie. V tejto spojitosti žalovaný dal do pozornosti
uznesenie Najvyššie súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7 MCdo 5/2014 z 30.9.2014, ktorého vybranú
časť aj následne citoval, ako aj Čl. 2 ods. 2 základných princípov CSP. Podľa žalovaného tvrdenia
okresného súdu o tom, že v § 451 ods. 1 OZ je stanovený čas plnenia záväzku z titulu bezdôvodného

obohatenia tak nie je správny, v zákone sa vôbec o čase plnenia nenormuje, uvedené je i v rozpore s
ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Uvedený výrok bol tak podľa
žalovaného nesprávny; v súlade so zákonom (i ustáleným skutkovo-právnym stavom) bolo nutné za
začiatok omeškania považovať deň 23.06.2010, rovnako ako bolo uvedené ustálené v „prvom“ rozsudku
vo veci z 23.2.2012, v ktorom na str. 10 okresný súd uviedol, že preukázateľne prvýkrát po skončení

nájmu bol žalovaný požiadaný o toto plnenie doručením platobného rozkazu, ktorý žalovaný prevzal
21.06.2010 (doručenka č.l. 41 rub spisu) a podľa § 340 ods. 2 OBZ mal žalovaný plniť 22.06.2010 a
omeškanie nastalo od 23.06.2010 (pričom výsledkom aplikácie § 563 OZ je úplne zhodný skutkovo-
právny záver). Z uvedeného dôvodu žalovaný navrhol zmenu napádaného rozhodnutia v súlade s
uvedeným. Súčasne z uvedeného dôvodu žalovaný namietal aj rozhodnutie o trovách konania (jedná

sa o výrok závislý), neaplikáciu § 255 ods. 2 CSP, resp. § 257 CSP a navrhol uvedený výrok zmeniť
tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Žalovaný požiadal o priznanie nároku na
náhradu trov odvolacieho konania.

8. K doručenému odvolaniu žalovaného sa žalobkyňa písomne nevyjadrila.

9. Po predložení veci Krajskému súdu v Žiline dňa 20.6.2017 (ako súdu odvolaciemu) na konanie
a rozhodnutie o podanom odvolaní žalovaného v podaní právneho zástupcu zo dňa 13.03.2017 (č.l.
550 spisu), doručenom prostredníctvom elektronických prostriedkov s kvalifikovaným elektronickým
podpisom, bola vec podaním krajského súdu zo dňa 28.06.2017 (č.l. 589 spisu), vrátená okresnému

súdu ako predčasne predložená z dôvodu nezrovnalostí, bližšie špecifikovaných v predmetnom podaní

10. K opätovnému predloženiu veci krajskému súdu ako súdu odvolaciemu na konanie a rozhodnutie o
podanom odvolaní žalovaného v podaní právneho zástupcu zo dňa 13.03.2017 (č.l. 550 spisu), došlo
dňa 29.01.2018, ktorú uvedenú skutočnosť dotvrdzuje aj samotná predkladacia správa, nachádzajúca

sa na č.l. 606 spisu.

11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach podľa § 379 CSP v
spojení s § 380 ods. 1 CSP postupom bez nariadenia pojednávania s odkazom na § 385 ods. 1 CSP
a contrario a napadnutý rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 120/2010-542 zo dňa 12.1.2017 v

napadnutom výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v sadzbe 9 % ročne
zo sumy 28.537,84 Eur za obdobie od 02.06.2009 do zaplatenia a vo výroku III. o nároku na náhradu
trov konania zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvejinštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním
v senáte pomerom hlasov 3:0.

12. Primárne k procesnému postupu krajský súd uvádza, že v priebehu konania s účinnosťou od
01.07.2016, kedy nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 (§ 473 CSP) správne pokračoval
okresnýsúdod01.07.2016podľaCSP,apretobolajkrajskýsúdvodvolacomkonanípovinnýpostupovať
a konať podľa CSP. Vyplýva to z § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento

zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá
CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

13. Podľa § 379 CSP v spojení s § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný .

14. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení bol napadnutý rozsudok okresného
súdu č.k. 18Cb 120/2010-542 zo dňa 12.1.2017 preskúmavaný len v rozsahu odvolacích dôvodov
žalovaného, obsiahnutých v podanom odvolaní, v podaní právneho zástupcu zo dňa 13.03.2017 (č.l.
550 spisu), doručenom prostredníctvom elektronických prostriedkov s kvalifikovaným elektronickým

podpisom (ďalej aj len ,,KEP“). Z obsahu podaného odvolania žalovaného vyplynuli odvolacie dôvody
v procesnej ako aj vo vecno-právnej rovine, pričom bolo zrejmé, že čo do rozsahu bol napadnutým
rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 120/2010-542 zo dňa 12.1.2017 vo výroku I., ktorým bola
žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v sadzbe 9 % ročne zo sumy
28.537,84 Eur za obdobie od 02.06.2009 do zaplatenia a vo výroku III., ktorým bolo žalobcovi priznané

právo na náhradu trov konania v rozsahu 2,46 %.

15. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť

v konaní pred odvolacím súdom.

16. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

17. Odvolací súd sa pri preskúmaní napadnutého rozsudku a prvoinštančného konania, ktoré mu
predchádzalo, primárne zaoberal odvolacími dôvodmi žalovaného smerujúcimi k procesnému postupu
okresného súdu. Pritom zistil dôvodnosť tejto časti odvolania, čo vyústilo do rozhodnutia tak, ako vyplýva
z výrokovej časti tohto rozsudku odvolacieho súdu.

18.Podľa§183ods.1CSP,pojednávaniesamôžeodročiťlenzdôležitýchdôvodov.Pojednávaniemôže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali
zastúpiť.

19. Podľa § 183 ods. 2 veta prvá CSP, od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred
pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá
na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom.

20. Podľa § 183 ods. 3 CSP, strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod
bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky
okolnosti mohla predpokladať.

21. Žalovaný v podanom odvolaní namietol taký procesný postup okresného súdu, a to vykonanie

pojednávania dňa 12.01.2017 v neprítomnosti žalovaného (jeho právneho zástupcu), ktorým vo svojom
dôsledku mal odňať žalovanému možnosť konať pred súdom. Aj vo všeobecnosti krajský súd považuje
za potrebné uviesť, že pod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým
znemožní strane konania realizáciu procesných práv priznaných jej Civilným sporovým poriadkom zaúčelom obhájenia a ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Obsah práva na spravodlivý súdny
proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva, alebo ich diskriminovať
pri jeho uplatňovaní. Obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej

republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými predpismi, porušuje ústavnoprávne princípy
(napr. II. ÚS 85/06). Civilný sporový poriadok postup súdu a strán konania v civilom procese ústavou
zaručené právo osobnej prítomnosti na civilnom procese zabezpečuje tak, že ukladá súdu, aby nariadil
na prejednanie veci samej pojednávanie (s výnimkou upravenou v § 177 ods. 2 CSP), na ktoré, ak
je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, spravidla predvolá len zástupcu (stranu predvolá,

ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch), pričom predvolanie sa doručuje strane alebo jej zástupcovi
tak, aby mali dostatok času na prípravu (§ 178 ods. 2 CSP). Je potom na strane konania, či svoje
právo využije, ale nie. Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je neodňateľným právom
každej strany konania a to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon nestanovuje inak,
ak na tomto svojom práve strana konania trvá. Odvolací súd ďalej uvádza, že jednou zo súčastí
koncepcie spravodlivého civilného procesu, je tiež princíp rovnosti zbraní, ktorý okrem iného vyžaduje,

aby každý strana mala primeranú možnosť predložiť svoje návrhy za podmienok, ktoré nie sú podstatne
nevýhodnejšie než podmienky, za ktorých touto možnosťou disponuje druhá strana (viď rozsudky ESĽP
Ankerl v. Švajčiarsko, 1996 - V, s. 1567, Helle v. Fínsko, 1997 - VIII, s. 2928 a pod.). (K tomu obdobne
porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. júla 2010, sp.zn. 5Cdo 122/2010).

22. Aj z vyššie uvedeného je zrejmé, že právo strany, aby jej vec bola prejednaná verejne a v jej
prítomnosti,zaručenéčl.48ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky,nemožnochápaťtak,žebysúdnemohol
konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti strany konania, ale tak, že súd je povinný strane poskytnúť
priestor na uplatnenie tohto práva. Ak strane konania, ktorá bola riadne a v dostatočnom časovom
predstihu, spravidla najmenej päť dní pred konaním pojednávania, na pojednávanie predvolaná, bráni

v účasti na pojednávaní určitá prekážka, mala by z tohto dôvodu požiadať o odročenie pojednávania.
Z tohto predpokladu vychádza aj § 183 ods. 1 veta prvá CSP, v zmysle ktorého pojednávanie možno
odročiť len z dôležitého dôvodu.

23. Z obsahu predloženého spisového materiálu Okresného súdu Martin sp.zn. 18Cb/120/2010 bolo

zrejmé, že konanie veci začalo doručením žaloby žalobkyne na Okresný súd Martin dňa 29.01.2010 (č.l.
1 spisu). Vo veci samej, t.j. o nároku žalobkyne v podaní právneho zástupcu zo dňa 26.01.2010 (č.l. 1-3
spisu) bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 120/2010-280 zo dňa 23.2.2012,
a to tak, že v poradí I. výrokom bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 28.537,24
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 28.537,24 Eur odo dňa 23.06.2010

do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom II. bola žaloba vo zvyšku zamietnutá;
výrokom III. žiadnemu z účastníkov konania nebolo priznané právo na náhradu trov konania a v poradí
IV. výrokom bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobný návrh vo výške
1.712,17 Eur. V dôsledku vyvolaného odvolacieho konania, podaným odvolaním žalovaného v podaní
právnehozástupcuzodňa09.04.2012(č.l.295spisu). KrajskýsúdvŽiline(akosúdodvolací)rozsudkom

č.k. 14Cob/253/2012-375 zo dňa 28.11.2013 rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 120/2010-280
zo dňa 23.2.2012 v poradí I. výrokom, v napadnutej časti výroku, ktorým bola žalovanému uložená
povinnosť zaplatiť žalobkyni 28.537,24 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku, ktorým
bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za žalobný návrh vo výške 1.712,17 Eur
potvrdil a výrokom II. rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb 120/2010-280 zo dňa 23.2.2012 v

napadnutej časti výroku, ktorým bolo rozhodnuté o úrokoch z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
28.537,24 Eur odo dňa 23.06.2010 do zaplatenia a vo výroku o trovách prvoinštančného konania zrušil
a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Z obsahu spisového materiálu ďalej vyplývalo, že
po vrátení veci okresnému súdu Krajským súdom v Žiline (ako súdom odvolacím), okresný súd nariadil
na deň 12.01.2017 o 8:30 hod. pojednávanie vo veci a predvolal naň právneho zástupcu žalobkyne a

právneho zástupcu žalovaného (č.l. 520 spisu). Žalovaný (resp. jeho právny zástupca) predvolanie na
pojednávanie prevzal dňa 06.12.2016 (doručenka na č.l. 521 rub spisu), teda v dostatočnom časovom
predstihu (§ 178 ods. 2 CSP). Podľa obsahu zápisnice Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/120/2010-524
zo dňa 12.01.2017 bolo od 8:30 hod. vykonané pojednávanie vo veci v prítomnosti právneho zástupcu
žalobkyne a v neprítomnosti žalobkyne, žalovaného a právneho zástupcu žalovaného. Na pojednávaní

bolo vykonané a ukončené dokazovanie a bol vyhlásený rozsudok. Za zápisnicou o pojednávaní je v
spise žurnalizované písomné podanie právneho zástupcu žalovaného (č.l. 526-527 spisu), datované
dňom 10.01.2017, osobne podané do podateľne Okresného súdu Martin dňa 10.01.2017 (utorok)
o 12,15 hod., označené ako „Žiadosť o ospravedlnenie neúčasti, žiadosť o odročenie pojednávaniav konaní vedenom na OS Martin pod sp.zn. 18Cb/120/2010“, ktorým právny zástupca žalovaného
žiadal o odročenie pojednávania dňa 12.01.2017 o 8,30 hod. z dôvodu jeho zdravotného stavu, ako
aj s ohľadom na skutočnosť, že samotný žalovaný trvá na tom, aby sa predmetné pojednávanie

nevykonalo bez jeho právneho zástupcu. K žiadosti bolo doložené aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára zo
dňa 10.01.2017 (č.l. 527 spisu) o zdravotnom stave právneho zástupcu žalovaného, v rámci ktorého
bolo o.i u vedené, že: ,,...potvrdzujem, že pacient je práceneschopný a nie je schopný, a to s ohľadom
na jeho zdravotný stav, zúčastniť sa pojednávania vytýčeného na deň 12. január 2017“. Súčasne
za podanou žiadosťou právneho zástupcu žalovaného sú v spise žurnalizované jednotlivé vyjadrenia

administratívneho aparátu Okresného súdu Martin (č.l. 529-532 spisu) vo vzťahu k vyššie uvedenej
žiadosti právneho zástupcu žalovaného, za ktorými opätovne nasleduje podanie právneho zástupcu
žalovaného zo dňa 10.01.2017, ktoré bolo okresnému súdu doručené prostredníctvom elektronických
prostriedkov so zaručeným elektronickým podpisom (č.l. 533 spisu).

24. Z uvedených zistení teda vyplýva, že Okresný súd Martin disponoval písomným ospravedlnením

právneho zástupcu žalovaného vo vzťahu k jeho neúčasti na pojednávaní dňa 12.01.2017 už od
10.01.2017, avšak vo veci konajúcej sudkyni bolo toto ospravedlnenie predložené až po pojednávaní
(úradný záznam na č.l. 528 rub spisu, 529-532 spisu). V tejto spojitosti odvolací súd uvádza, že
uvedený nedostatočný administratívny postup okresného súdu však nemôže byť vyhodnotený k tiaži
žalovaného (jeho právneho zástupcu) ako strany konania, ktorý splnil podmienky podľa § 183 CSP,

keď v deň jeho práceneschopnosti, t.j. 10.01.2017, bez zbytočného odkladu oznámil okresnému súdu
dôvod na odročenie pojednávania nariadeného na 12.01.2017, o odročenie požiadal a z doloženého
potvrdenia na č.l. 527 spisu vyplýval i deň, kedy sa o dôvode odročenia dozvedel. Nepochybne v
danom prípade išlo o dôležitý dôvod na strane žalovaného (jeho právneho zástupcu) pre odročenie
pojednávania, ktorý nemohol žalovaný predvídať, ktorý záver odvolacieho súdu sa však netýka výlučne

tejto konkrétnej prejednávanej veci a nemožno ho generalizovať. V tomto smere odvolací súd podporne
a primerane poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 12.10.2010, sp.zn.
5Cdo 168/2010, podľa ktorého: „Súd môže posudzovať žiadosť účastníka o odročenie pojednávania len
z hľadiska dôležitých dôvodov, existenciu ktorých môže preveriť zo skutočností, ktoré sú mu známe v
čase rozhodovania o tejto žiadosti účastníka. Dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania posudzuje

súd preto predovšetkým z hľadiska preukázania skutočností, z ktorej účastník vyvodzuje existenciu
dôležitého dôvodu v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. Pokiaľ uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania
súduotejtožiadostiúčastníkahodnovernepreukázaná,zostávajehožiadosťibavrovinenepodložených
tvrdení. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania
vo všeobecnosti vtedy, ak účastník tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé

jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť
a súčasne sú vážne, dôležité a ospravedlniteľné z hľadiska objektívneho, tak aj subjektívneho (či mohla
byť prekážka predvídaná, prípadne odvrátená)“. Tiež podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 20.07.2010, sp.zn. 3 Obdo 11/2009, „Po účastníkovi, ktorý sa mieni k pojednávaniu včas
dostaviť, nemožno totiž spravodlivo požadovať, aby musel strpieť prejednanie a rozhodnutie veci v

jeho neprítomnosti, ak nastane prekážka alebo iná okolnosť, ktorá mu bráni sa pojednávania zúčastniť.
Táto prekážka alebo iná okolnosť súčasne musí predstavovať „dôležitý dôvod“. Preto príčina prečo
sa účastník pojednávania zúčastniť nemôže a z ktorej dôvodu žiada o odročenie pojednávania, sa
musí s ohľadom na jej povahu vyznačovať nepredvídateľnosťou, závažnosťou, rozsahom alebo z iných
dôvodov aspektom ospravedlniteľnosti“.

25. Krajský súd len primerane a podporne poukazuje na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/199/2016 z 12. decembra 2017, v zmysle ktorých „...Odňatím
možnosti konať pred súdom sa podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 rozumel procesne
nesprávny postup súdu znemožňujúci účastníkovi konania realizáciu jeho procesných oprávnení V

zmysle § 24 O.s.p. sa účastník mohol dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Podľa
§ 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračoval v konaní aj keď sú účastníci nečinní - ak sa riadne predvolaný
účastník neustanovil na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, mohol súd
vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadal pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané
dôkazy. 13.2. Vo všeobecnosti do uvedeného dňa platilo, že dôležitosť dôvodu, ktorým je odôvodňovaná

žiadosť o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p.), skúma súd z hľadiska okolnosti, ktorú uviedol
žiadateľ; môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti
o odročenie pojednávania. Dôležitý dôvod v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. mohol byť
vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenémupojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca každému
účastníkovi občianskeho súdneho konania za rovnakých okolností účasť na súdnom pojednávaní),
súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná

alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca účastníkovi prijať opatrenie prekonávajúce príčinu
neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca účastníkovi uskutočniť
kroky vedúce k jeho účasti na pojednávaní). V rozhodovacej praxi súdov sa choroba preukázaná
lekársky uznanou práceneschopnosťou považovala za dôležitý dôvod v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. (pozri
R 31/95). Podobne už najvyšší súd dospel k záveru, že zdravotný stav účastníka konania je dôvodom

na odročenie pojednávania, ak je súdu, a to už pred rozhodnutím o žiadosti o odročenie pojednávania,
preukázané vyjadrením ošetrujúceho lekára, že účastník konania nie je schopný bez ohrozenia života
alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania (viď R 132/2014). Zo spisu
vyplýva, že súd prvej inštancie nariadil pojednávanie na 26. januára 2015. Žalobca prevzal predvolanie
na toto pojednávanie 5. decembra 2014 a žalovaná, ktorá v tom čase nebola zastúpená advokátom,
23. decembra 2014 (č.l. 256 spisu). Listom doručeným súdu 3. decembra 2014 požiadala JUDr. Zuzana

Kondrlíková Plháková (už ako advokátka zastupujúca žalovanú na základe plnej moci vystavenej 1.
decembra 2014) o predĺženie lehoty na predloženie súdom požadovaných fotokópií dokladov do 30.
januára 2015 z dôvodu, že ide o rozsiahlu agendu. Súd prvej inštancie oznámil tejto advokátke listom
zo 4. decembra 2015, ktorý jej bol doručený 29. decembra 2014, že súhlasí s predlžením lehoty na
predloženie listinných dôkazov najneskôr do 9. januára 2015 s tým, že požadované doklady treba

predložiťnapojednávaní26.januára2015.Listomdoručenýmsúdu20.januára2015požiadalštatutárny
zástupca žalovanej (Miroslav Kondrlík), aby súd v priebehu dvoch mesiacov nevytyčoval pojednávanie,
nakoľko jej právna zástupkyňa je dlhodobo práceneschopná; k tomuto listu pripojil fotokópiu dokladu
o práceneschopnosti JUDr. Kondrlíkovej Plhákovej. Následne aj sama menovaná advokátka, podaním
doručeným súdu 22. januára 2015, požiadala o odročenie pojednávania nariadeného na 26. januára

2015, ako aj o ospravedlnenie svojej neúčasti na ňom z dôvodu práceneschopnosti trvajúcej od 12.
januára 2015, ktorú potvrdil jej ošetrujúci lekár, podľa vyjadrenia ktorého z 21. januára 2015 menovaná
niejeschopnábezohrozeniaživotaakoajmožnostizávažnéhozhoršeniazdravotnéhostavuabsolvovať
súdne pojednávanie. Pojednávania 26. januára 2015 sa zúčastnil žalobca a jeho právny zástupca. Súd
prvej inštancie pojednával bez prítomnosti žalovanej a jej právnej zástupkyne podľa § 101 ods. 2 O.s.p.

a vo veci meritórne rozhodol. 15. Je nesporné, že žalovaná bola od 3. decembra 2014 zastúpená
advokátkou s plnou mocou z 1. decembra 2014 (č.l. 262 spisu) a že súd prvej inštancie mal o tom
vedomosť. Pokiaľ právna zástupkyňa žalovanej podaním z 22. januára 2015 ospravedlnila neúčasť na
pojednávaní 26. januára 2015 z dôvodu jej choroby, o čom predložila doklad o práceneschopnosti aj s
vyjadrením ošetrujúceho lekára o tom, že sa nemôže zúčastniť pojednávania, neboli splnené zákonné

predpoklady vyplývajúce z § 101 ods. 2 O.s.p. pre to, aby súd mohol uskutočniť pojednávanie rozhodnúť
vo veci samej v neprítomnosti žalovanej a jej právnej zástupkyne. 16. Pokiaľ za daného stavu súd
prvej inštancie vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej a jej právnej zástupkyne, odňal
žalovanej možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Uvedená vada zakladá
nielen prípustnosť dovolania, ale tiež jeho opodstatnenosť.“ Pre úplnosť odvolací súd zvýrazňuje, že

zákonná sudkyňa, ktorá vec prejednala dňa 12.1.2017 nemala, podľa obsahu spisového materiálu, k
dispozícii predmetné ospravedlnenie právneho zástupcu žalovaného zo dňa 10.1.2017 a ani prílohy
tohto ospravedlnenia, takže dôvodnosť ospravedlnenia nemohla byť v relevantnom čase ňou ani
posúdená, preto ak bola vec prejednaná a rozhodnutá bez toho, aby bola žiadosť o ospravedlnenie a
odročenie pojednávania okresným súdom posúdená, nemohol odvolací súd prijať iný záver než ten, že

postupom okresného súdu došlo k odňatiu možnosti žalovaného konať pred súdom.

26. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd teda dospel k záveru, že postupom okresného súdu,
ktorý za vyššie uvedených okolností vykonal pojednávanie dňa 12.01.2017 v neprítomnosti žalovaného
(jeho právneho zástupcu), došlo k odňatiu možnosti tejto strany konania konať pred súdom. Preto bolo

nevyhnutné napadnutý rozsudok (tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia) z týchto procesných
dôvodov postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

27. Keďže k zrušeniu napadnutého rozsudku došlo výlučne z procesných dôvodov, nemal odvolací súd

priestor pre zaoberanie sa vecno-právnymi dôvodmi odvolania.

28. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.29. Podľa § 391 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej

inštancie vo veci ďalej postupovať.

30. V ďalšom konaní súd prvej inštancie opätovne vec prejedná, posúdi a rozhodne, pričom sa
dôsledne vysporiada aj s vecno-právnymi dôvodmi odvolania žalovaného, obsiahnutými v podanom
odvolaní v podaní právneho zástupcu zo dňa 13.03.2017 (č.l. 550 spisu), doručenom prostredníctvom

elektronických prostriedkov s kvalifikovaným elektronickým podpisom.

31. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.