Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, April 23, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/71/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2602899874
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2602899874.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:
JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcov: 1. Ing. Y. J., nar. XX.X.XXXX,
bytom X., Z. XXX/XX, 2. Mgr. T. J., nar. XX.X.XXXX, bytom X., Židovská XXX/XX, obaja zastúpení AK:
JUDr. Ivana Hutňavová, so sídlom Bratislava, Krížna č. 38, proti žalovaným: 1. H. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X., Y. XXX/XX, 2. T. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom X., Y. XXX/XX, 3. Y. Y., nar. X.X.XXXX, bytom

I. B. P. č. XXX, 4. C. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom I. B. P.. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 5C/108/2002-755 zo
dňa 29.1.2014, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd mení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcov
1/ a 2/ (Ing. Y. J. a Mgr. T. J.), právneho predchodcu žalovanej 1/ a žalovanej 2/ (N. Z.), žalovanej 2/
(T. Z.), žalovaného 3/ (Y. Y.), žalovanej 4/ (C. Y.) v spoločnom dvore k parcele č. 147/2 - záhrada vo
výmere 255 m2, k parcele č. 147/3 - ostatná plocha vo výmere 163 m2, k parcele č. 147/4 - záhrada

vo výmere 40 m2, k parcele č. 148/2 - záhrada vo výmere 27 m2, k parcele č. 149/2 - záhrada vo
výmere 65 m2, k parcele č. 149/3 - záhrada vo výmere 55 m2, k parcele č. 150/1 - zastavaná plocha
vo výmere 35 m2, k parcele č. 150/2 - zastavaná plocha vo výmere 284 m2 zapísaných Katastrálnym
úradom v Trnave Správa katastra Senica na LV č. XXXX pre obec a k.ú. I. Nová Ves v registri „C“. Parcely
sa zlučujú a znovurozdeľujú podľa Geometrického plánu č. 2/2012 (sp. zn. 5C/108/2002), mapový
list č. ZS-XIX-16-16 vypracovaného znalcom Ing. Jurajom Uhliarikom dňa 30.10.2012 na zlúčenie a

znovurozdelenie pozemkov parcelné čísla 147/2, 147/3, 147/4, 148/2, 149/2, 149/3, 150/1, 150/2 a
vyznačenie práva uloženia inžinierskych sietí na parcelách číslo 147/3, 147/4, 150/1, 150/2, 149/2, 149/3
úradne overeného Správou katastra Senica Ing. Jarmilou Kováčovou dňa 7.11.2012 pod č. 654/2012,
ktorý je súčasťou tohto rozsudku.

II. Prikazuje do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu 1/ a žalobkyne 2/ (Ing. Y. J. a Mgr. T. J.)
novovytvorenú parcelu č. 147/3 - ostatné plochy vo výmere 180 m2 v podiele 1/5, novovytvorenú parcelu

č. 147/2 - záhrada vo výmere 148 m2 v podiele 1/1, zapísané Katastrálnym úradom v Trnave, Správa
katastra Senica na LV č. XXXX pre obec a k.ú. I. B. P. v registri „C“, do bezpodielového spoluvlastníctva
právneho predchodcu žalovanej 1/ a 2/ (N. Z.) a žalovanej 2/ (T. Z.) novovytvorenú parcelu č. 147/3 -
ostatné plochy vo výmere 180 m2 v podiele 1/5, novovytvorenú parcelu č. 150/2 - zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 148 m2 v podiele 1/1, zapísané Katastrálnym úradom v Trnave Správa katastra
Senica na LV č. XXXX pre obec a k. ú. I. B. P. v registri „C“, do výlučného vlastníctva žalovanej 2/ (T.

Z.) novovytvorenú parcelu č. 147/3 - ostatné plochy vo výmere 180 m2 v podiele 1/5, novovytvorenú
parcelu č. 150/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 134 m2 v podiele 1/1, novovytvorenú parcelu
č. 150/4 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 14 m2 v podiele 1/1, zapísané Katastrálnym úradom
v Trnave Správa katastra Senica na LV č. XXXX pre obec a k.ú. I. B. P. v registri „C“, do bezpodielového
spoluvlastníctva žalovaného 3/ a žalovanej 4/ (Y. Y. a C. Y.) novovytvorenú parcelu č. 147/3 - ostatné
plochy vo výmere 180 m2 v podiele 2/5, novovytvorenú parcelu č. 147/4 - záhrada vo výmere 100 m2 v
podiele 1/1, novovytvorenú parcelu č. 149/2 - záhrada vo výmere 100 m2 v podiele 1/1, novovytvorenú

parcelu č. 149/3 - záhrada vo výmere 100 m2 v podiele 1/1, zapísané Katastrálnym úradom v TrnaveSpráva katastra Senica na LV č. XXXX pre obec a k.ú. I. B. P. v registri „C“, podľa geometrického plánu
č. 2/2012 (5C/108/2002), mapový list č. ZS-XIX-16-16 vypracovaného znalcom Ing. Jurajom Uhliarikom
dňa 30.10.2012 na zlúčenie a znovurozdelenie pozemkov parcelné čísla 147/2, 147/3, 147/4, 148/2,

149/2, 149/3, 150/1, 150/2 a vyznačenie práva uloženia inžinierskych sietí na parcelách číslo 147/3,
147/4, 150/1, 150/2, 149/2, 149/3 úradne overeného Správou katastra Senica Ing. Jarmilou Kováčovou
dňa 7.11.2012 pod č. 654/2012, ktorý je súčasťou tohto rozsudku.

III. Zriaďuje vecné bremeno práva prechodu peši, prejazdu motorovými vozidlami a priznanie práva

uloženia inžinierskych sietí ako aj ich užívanie na novovytvorené parcely číslo 147/3, 150/1, 150/2,
149/3 a 149/2 vo vyznačenom rozsahu (body 49, 48, 38, 39, 40, 41) podľa geometrického plánu č.
2/2012 (5C/108/2002), mapový list č. ZS-XIX-16-16 vypracovaného znalcom Ing. Jurajom Uhliarikom
dňa 30.10.2012 na zlúčenie a znovurozdelenie pozemkov parcelné
čísla 147/2, 147/3, 147/4, 148/2, 149/2, 149/3, 150/1, 150/2 a vyznačenie práva uloženia inžinierskych
sietí na parcelách číslo 147/3, 147/4, 150/1, 150/2, 149/2, 149/3 úradne overeného Správou katastra

Senica Ing. Y. Kováčovou dňa 7.11.2012 pod č. 654/2012, ktorý je súčasťou tohto rozsudku, v prospech
Západoslovenskej energetiky, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 35 823 551 za účelom
vykonania opravy a údržby elektroenergetického zariadenia.

IV. Zriaďuje vecné bremeno práva prechodu peši a priznanie práva uloženia inžinierskych sietí ako aj

ich užívanie na novovytvorené parcely číslo 149/2, 147/4 vo vyznačenom rozsahu (body 41, 42) podľa
geometrického plánu č. 2/2012 (5C/108/2002), mapový list č. ZS-XIX-16-16 vypracovaného znalcom
Ing. Jurajom Uhliarikom dňa 30.10.2012 na zlúčenie a znovurozdelenie pozemkov parcelné čísla 147/2,
147/3, 147/4, 148/2, 149/2, 149/3, 150/1, 150/2 a vyznačenie práva uloženia inžinierskych sietí na
parcelách číslo 147/3, 147/4, 150/1, 150/2, 149/2, 149/3 úradne overeného Správou katastra Senica

Ing. Y. W. dňa 7.11.2012 pod č. 654/2012, ktorý je súčasťou rozsudku, v prospech žalobcov 1/ a 2/ (Ing.
Y. J. a Mgr. T. J.) ako vlastníkov novovytvorenej parcely č. 147/2 za účelom vykonania opravy a údržby
elektroenergetického zariadenia.

V. Žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/ priznáva voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo (Ing.
Y. J. a T. J.) navrhovateľov 1/ a 2/ (akt. žalobcov) a odporcov 1/ (právna nástupkyňa po pôvodnom
žalovanom N. Z.), 2/ (aj ako právna nástupkyňa po pôvodnom žalovanom N. Z.), 3/, 4/ (akt. žalobcov)

v spoločnom dvore k parcele č. 147/2 - záhrada vo výmere 255 m2, k parcele č. 147/3 - ostatná plocha
vo výmere 163 m2, k parcele č. 147/4 - záhrada vo výmere 40 m2, k parcele č. 148/2 - záhrada
vo výmere 27 m2, k parcele č. 149/2 - záhrada vo výmere 65 m2, k parcele č. 149/3 - záhrada vo
výmere 55 m2, k parcele č. 150/1 - zastavaná plocha vo výmere 35 m2, k parcele č. 150/2 - zastavaná
plocha vo výmere 284 m2 zapísaných Katastrálnym úradom v Trnave Správa katastra Senica na LV č.

XXXX pre obec a k.ú. I. B. P. v registri „C". Parcely sa zlučujú a znovurozdeľujú podľa Geometrického
plánu č. 2/2012 (5C/108/2002), mapový list č. ZS-XIX-16-16 vypracovaného znalcom Ing. Jurajom
Uhliarikom dňa 30.10.2012 na zlúčenie a znovurozdelenie pozemkov parcelné čísla 147/2, 147/3, 147/4,
148/2, 149/2, 149/3, 150/1, 150/2 a vyznačenie práva uloženia inžinierskych sietí na parcelách číslo
147/3, 147/4, 150/1, 150/2, 149/2, 149/3 úradne overeného Správou katastra Senica Ing. Y. W. dňa

7.11.2012 pod č. 654/2012, ktorý je súčasťou tohto rozsudku. Okresný súd prikázal do bezpodielového
spoluvlastníctva žalobcov 1/ Ing. Y. J. a žalobkyne 2/ Mgr. T. J. novovytvorenú parcelu č. 147/3 - ostatné
plochy vo výmere 180 m2 v podiele 1/5, novovytvorenú parcelu č. 147/2 - záhrada vo výmere 148
m2 v podiele 1/1, zapísané Katastrálnym úradom v Trnave, Správa katastra Senica na LV č. XXXX pre
obec a k.ú. I. B. P. v registri „C", do bezpodielového spoluvlastníctva pôvodne žalovaného 1/ N. Z. a

žalovanej 2/ T. Z., novovytvorenú parcelu č. 147/3 - ostatné plochy vo výmere 180 m2 v podiele 1/5,
novovytvorenú parcelu č. 150/1 (pozn.: zrejmá chyba v písaní súdu prvého stupňa, správne 150/2) -
zastavané plochy a nádvoria vo výmere 148 m2 v podiele 1/1, zapísané Katastrálnym úradom v Trnave
Správa katastra Senica na LV č. XXXX pre obec a k.ú. I. B. P. v registri „C", do výlučného vlastníctva
žalovanej 2/ T. Z. novovytvorenú parcelu č. 147/3 - ostatné plochy vo výmere 180 m2 v podiele

1/5, novovytvorenú parcelu č. 150/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 134 m2 v podiele 1/1,novovytvorenú parcelu č. 150/4 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 14 m2 v podiele 1/1, zapísané
Katastrálnym úradom v Trnave/, Správa katastra Senica na LV č. XXXX pre obec a k.ú. I. B. P. v registri
„C", do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaného 3/ Y. Y. a žalovanej 4 C. Y. novovytvorenú parcelu

č. 147/3 - ostatné plochy vo výmere 180 m2 v podiele 2/5, novovytvorenú parcelu č. 147/4 - záhrada vo
výmere 100 m2 v podiele 1/1, novovytvorenú parcelu č. 149/2 - záhrada vo výmere 100 m2 v podiele
1/1, novovytvorenú parcelu č. 149/3 - záhrada vo výmere 100 m2 v podiele 1/1, zapísané Katastrálnym
úradom v Trnave Správa katastra Senica na LV č. XXXX pre obec a k.ú. I. B. P. v registri „C", podľa
geometrického plánu č. 2/2012 (5C/108/2002), mapový list č. ZS-XIX-16-16 vypracovaného znalcom

Ing. Jurajom Uhliarikom dňa 30.10.2012 na zlúčenie a znovurozdelenie pozemkov parcelné čísla 147/2,
147/3, 147/4, 148/2, 149/2, 149/3, 150/1, 150/2 a vyznačenie práva uloženia inžinierskych sietí na
parcelách číslo 147/3, 147/4, 150/1, 150/2, 149/2, 149/3 úradne overeného Správou katastra Senica Ing.
Y. W. dňa 7.11.2012 pod č. 654/2012, ktorý je súčasťou rozsudku. Okresný súd riadil vecné bremeno
práva prechodu peši, prejazdu motorovými vozidlami a priznanie práva uloženia inžinierskych sietí ako
aj ich užívanie na novovytvorené parcely číslo 147/3, 150/1, 150/2, 149/3 a 149/2 vo vyznačenom

rozsahu (body 49, 48, 38, 39, 40, 41) podľa geometrického plánu č. 2/2012 (5C/108/2002), mapový
list č. ZS-XIX-16-16 vypracovaného znalcom Ing. Jurajom Uhliarikom dňa 30.10.2012 na zlúčenie a
znovurozdelenie pozemkov parcelné čísla 147/2, 147/3, 147/4, 148/2, 149/2, 149/3, 150/1, 150/2 a
vyznačenie práva uloženia inžinierskych sietí na parcelách číslo 147/3, 147/4, 150/1, 150/2, 149/2,
149/3 úradne overeného Správou katastra Senica Ing. Y. W. dňa 7.11.2012 pod č. 654/2012, ktorý

je súčasťou tohto rozsudku, v prospech Západoslovenskej energetiky, a.s., so sídlom Čulenova 6,
Bratislava, IČO: 35 823 551 za účelom vykonania opravy a údržby elektroenergetického zariadenia.
Okresný súd zriadil vecné bremeno práva prechodu peši a priznanie práva uloženia inžinierskych sietí
ako aj ich užívanie na novovytvorené parcely číslo 149/2, 147/4 vo vyznačenom rozsahu (body 41,
42) podľa geometrického plánu č. 2/2012 (5C/108/2002), mapový list č. ZS-XIX-16-16 vypracovaného

znalcom Ing. Jurajom Uhliarikom dňa 30.10.2012 na zlúčenie a znovurozdelenie pozemkov parcelné
čísla 147/2, 147/3, 147/4, 148/2, 149/2, 149/3, 150/1, 150/2 a vyznačenie práva uloženia inžinierskych
sietí na parcelách číslo 147/3, 147/4, 150/1, 150/2, 149/2, 149/3 úradne overeného Správou katastra
Senica Ing. Y. W. dňa 7.11.2012 pod č. 654/2012, ktorý je súčasťou rozsudku, v prospech žalobcov 1/
a 2/ Ing. Y. J. a Mgr. T. J. ako vlastníkov novovytvorenej parcely č. 147/2 za účelom vykonania opravy a

údržby elektroenergetického zariadenia. O trovách konania strán a trovách štátu rozhodne okresný súd
až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 Zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku.

2. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 5C/108/202-449 zo dňa 11.6.2010 (prvým).

Krajský súd v Trnave na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ rade uznesením č. k. 9Co/286/2010-532 zo dňa
29.11.2011 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V
odôvodnení uznesenia uviedol, že záver súdu prvej inštancie, že v danom prípade je potrebné zrušiť
podielové spoluvlastníctvo strán reálnou deľbou, považuje za správny. V ďalšom konaní uložil súdu
prvej inštancie vysporiadať sa s vytknutými nedostatkami, zrušiť podielové spoluvlastníctvo

strán a v prípade vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením prihliadať na veľkosť
podielov strán i na účelné využitie nehnuteľnosti všetkými spoluvlastníkmi, prípadne zvážiť zriadenie
vecného bremena prechodu, doplniť dokazovanie opätovným výsluchom znalkyne Ing. Ivany Zemkovej
a v prípade potreby nariadiť vypracovanie nového znaleckého posudku, resp. kontrolného znaleckého
posudku k posudku Ing. Ivany Zemkovej zo dňa 4.6.2007. Poukázal, že pri rozhodnutí treba vziať do

úvahy tak názor podielových spoluvlastníkov ako aj zmluvu o mimosúdnej dohode zo
dňa 3.5.2011.

3. Po zrušení veci odvolacím súdom všetky strany sporu zhodne navrhli doplniť dokazovanie nariadením
vypracovania nového znaleckého posudku na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a s takýmto

postupom sa stotožnil i okresný súd a nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru
geodézia a kartografia, odvetvie geodézia Ing. Jurajom Uhliarikom. Podľa zistení znalca bolo rozdelenie
uvedených nehnuteľností reálnou deľbou optimálnym riešením zohľadňujúcim najefektívnejšie využitie
pozemkov a prístup na novovzniknuté pozemky s prihliadnutím na využívanie priľahlých pozemkov strán
sporu, a preto na základe svojich zistení navrhol prikázať do bezpodielového spoluvlastníctva

žalobcov 1/ a 2/ Ing. Y. J. a Mgr. T. J. novovytvorenú parcelu č. 147/3 - ostatné plochy vo výmere
180 m2 v podiele 1/5, novovytvorenú parcelu č. 147/2 - záhrada vo výmere 148 m2 v podiele 1/1
zapísané Katastrálnym úradom v Trnave Správa katastra Senica na LV č. XXXX pre obec a k.ú. I. B. P.
v registri „C", do bezpodielového spoluvlastníctva pôvodne označeného žalovaného 1/ N. Z. a žalovanej2/ T. Z. prikázať novovytvorenú parcelu č. 147/3 - ostatné plochy vo výmere 180 m2 v
podiele 1/5, novovytvorenú parcelu č. 150/1 (pozn. správne 150/2)- zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 148 m2 v podiele 1/1 zapísané Katastrálnym úradom v Trnave Správa katastra

Senica na LV č. XXXX pre obec a k.ú. I. B. P. v registri „C", do výlučného vlastníctva žalovanej 2/ T. Z.
prikázaťnovovytvorenúparceluč.147/3-ostatnéplochyvovýmere180m2vpodiele1/5,novovytvorenú
parcelu č. 150/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 134 m2 v podiele 1/1, novovytvorenú
parcelu č. 150/4 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 14 m2 v podiele 1/1 zapísané Katastrálnym
úradom v Trnave Správa katastra Senica na LV č. XXXX pre obec a k.ú. I. B. P. v registri „C" a do

bezpodielového spoluvlastníctva žalovaných 3/ a 4/ Y. Y. a C. Y. prikázať novovytvorenú parcelu č.
147/3 - ostatné plochy vo výmere 180 m2 v podiele 2/5, novovytvorenú parcelu č. 147/4 - záhrada
vo výmere 100 m2 v podiele 1/1, novovytvorenú parcelu č. 149/2 - záhrada vo výmere 100 m2 v
podiele 1/1, novovytvorenú parcelu č. 149/3 - záhrada vo výmere 100 m2 v podiele 1/1 zapísané
KatastrálnymúradomvTrnaveSprávakatastraSenicanaLVč.XXXXpreobecak.ú.I.B.P.vregistri„C".
Znalec pri znovurozdelení parciel bral do úvahy reálnu využiteľnosť novovzniknutých parciel a skutočné

vlastnícke podiely podľa aktuálneho LV č. XXXX a vlastnícke vzťahy účastníkov konania k priľahlým
nehnuteľnostiam. Elektrické vedenie prechádza cez novo navrhované parcely č. 147/3, 147/4, 149/2,
149/3, 150/1 a 150/2, a preto navrhol zriadiť vecné bremeno práva prechodu peši, prejazdu motorovými
vozidlami a priznanie práva uloženia inžinierskych sietí ako aj ich užívanie na parcely č. 147/3, 150/1,
150/2, 149/3, 149/2 vo vyznačenom rozsahu (body 49, 48, 38, 39, 40, 41) v prospech Západoslovenskej

energetiky, a.s. za účelom vykonania opravy a údržby elektroenergetického zariadenia a zriadiť vecné
bremenoprávaprechodupešiapriznanieprávauloženiainžinierskychsietíakoajichužívanienaparcely
č. 149/2 a 147/4 vo vyznačenom rozsahu (body 41, 42) v prospech vlastníka parc. č. 147/2 za účelom
vykonania opravy a údržby elektroenergetického zariadenia. Podľa zistenia znalca sa parcela č. 147/3
v súčasnosti nevyužíva ako prístupová cesta a nie je povrchovo upravená pre účel prístupovej cesty.

Strany sa k parcele č. 147/3 vyjadrili, že nie je potrebné ju zachovať ako prístupovú cestu k jednotlivým
pozemkom a je možné ju navrhnúť cez súčasné pozemky parc. č. 148/3, 148/2, 149/3, 147/4 a tieto
vyjadrenia vzal znalec pri vyhotovovaní návrhu geometrického plánu v úvahu. Podľa zistenia znalca
vecné bremeno práva uloženia inžinierskej siete v súčasnej dobe nebráni využívaniu pozemkov podľa
spôsobu využívania, avšak pri realizácii prístupovej cesty a plánovanej vodovodnej prípojky, znalec

navrhol preložiť elektrické vedenie do novo navrhovanej parc. č. 147/3, aby neboli zaťažené novo
navrhované pozemky parc. č. 150/1, 150/2, 149/3 a 149/2 vecným bremenom. Pri návrhu reálneho
rozdelenia nehnuteľností vzal znalec v úvahu i vôľu žalovaných 3/ a 4/ odstúpiť svoj podiel v prospech
ostatných vlastníkov nehnuteľností.

4. Súd prvej inštancie k námietkam žalobcov 1/ a 2/ voči znaleckému posudku Ing. Juraja Uhliarika
uviedol, že za účelom vysvetlenia vytknutých skutočností požiadal znalca o vyhotovenie písomného
vyjadrenia k týmto námietkam a následne znalca i vypočul. Znalec Ing. Juraj Uhliarik vo svojom
písomnom vyjadrení č. 07/2013 zo dňa 2.7.2013 uviedol, že predmetom delenia nie je iba časť
spoločného dvora vo výmere 369,6 m2, tzn. 2/5 spoločného dvora, ale všetky nehnuteľnosti

nachádzajúce sa na LV č. XXXX, ktoré majú celkový súčet výmer 924 m2. Znalec uviedol, že ako
znalcovi z odboru geodézie a kartografie mu neprináleží vyjadrovať sa k právnej stránke zámennej
zmluvy a zmluvy o mimosúdnej dohode zo dňa 3.5.2011. Zápisom pozemku parc. č. 147/2 vo výmere
369,6 m2 ako zákonného nároku žalobcov 1/ a 2/, podľa ich žiadosti, by zanikol prístup k danému
pozemku z miestnej komunikácie a z toho vyplývajúce jeho účelné využitie. Ak by k takémuto zápisu

prišlo, znalec nevedel vysvetliť akým právnym úkonom by bolo zapísané vlastnícke právo na žalobcov
1/ a 2/, keďže by už prislúchajú plochu 369,6 m2, ktorá predstavuje podiel 1/5 mali zapísanú v parc. č.
147/2. Podľa zistení znalca pozemok parc. č. 147/3, na základe miestnej ohliadky, nie je v súčasnosti
prispôsobenýakoprístupovácestanapriľahlépozemky.Prinávrhugeometrickéhoplánuapokonzultácii
so stranami priamo na mieste znalec pristúpil k návrhu novej prístupovej cesty vedenej pozdĺž parc. č.

136 a 137, ktorá zohľadňuje obsluhu objektov v zmysle stavebno-technický predpisov, dovozu materiálu,
dostupnosti osobným motorovým vozidlom, požiarnou technikou a zdravotnou službou na všetky novo
navrhované pozemky. Znalec vzal do úvahy prejav vôle žaloavných 3/ a 4/ vzdať sa svojho podielu
v prospech ostatných strán sporu, avšak keďže títo nepredložili žiadny konkrétny návrh, znalec v
geometrickom pláne novo navrhované parc. č. 147/3 vo výmere 180 m2 a parc. č. 147/4, 149/2 a 149/3

každú vo výmere 100 m2 navrhol tak, aby čo najreálnejšie vystihovali vôľu žalovaných 3/ a 4/ v ďalšom
kroku. Znalec uviedol, že podľa aktuálneho LV č. XXXX je súčet výmer evidovaných nehnuteľností 924
m2. Spôsob využívania pozemku ako spoločný dvor (kód-19) je vedený na LV č. XXXX len pri parc. č.
150/1 vo výmere 35 m2 a parc. č. 150/2 vo výmere 284 m2, čo predstavuje súčet výmer spoločnéhodvora 319 m2. Žalobcovia 1/ a 2/ podľa svojich nárokov nemôžu dostať do výlučného vlastníctva 369,6
m2 vzhľadom na to, že v novo navrhovanej prístupovej ceste na parc. č. 147/3 s výmerou 180 m2 budú
vedení ako spoluvlastníci v podiele 1/5 k celku. Znalec uviedol, že na LV č. XXXX sa nenachádza parcela

so spôsobom využitia ako spoločná cesta tak, ako tvrdia žalobcovia a ak má žalobca na mysli parc. č.
147/3,takpritejtoparcelejeuvedenýspôsobvyužívaniapozemku37,tedapozemok,naktoromsúskaly,
rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok. S
poukazom na tvrdenie žalobcov 1/ a 2/, že pôvodne žalovaný 1/ N. Z. a žalovaná 2/ T. Z. dostanú cca 404
m2 znalec uviedol, že vlastnícke podiely vedené na LV č. XXXX nie sú evidované výhradne v prospech

pôvodne žalovaného 1/ a žalovanej 2/ ako bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Z tohto dôvodu
majú pôvodne žalovaný 1/ a žalovaná 2/ nárok iba na 1/5 z celkovej plochy 924 m2, čo predstavuje 184
m2 a nie 404 m2, ako uvádza žalobca. Na 1/5 vlastníckeho podielu má nárok výhradne žalovaná
2/. Čo sa týka tvrdenia žalobcov 1/ a 2/, že znalec nezohľadnil pri vypracovaní znaleckého posudku
zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a vyhlášku Ministerstva životného
prostrediaSRč.532/2002Z.z.atietoporušil,znalecuviedol,ženiejemožnévyjadriťsakcelémuzákonu

o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a k vyhláške, avšak návrhom geometrického plánu je
zabezpečené riadne a bezproblémové využívanie novo navrhovaných pozemkov. Čo sa týkalo právnych
otázok žalobcov 1/ a 2/ znalec uviedol, že k týmto mu, ako znalcovi z odboru geodézie a kartografie,
neprináleží vyjadrovať sa. Znalec pri výsluchu na súde dňa 10.4.2013 požiadal, aby žalobcovia 1/ a
2/ jednoznačne konkretizovali nedostatky znaleckého posudku a porušenia zákona, ktoré mu vytýkajú,

pričom k tomuto žalobcov vyzval i okresný súd, avšak žalobca 1/ opätovne všeobecne uviedol, že tých
nedostatkov je toľko, že sa ani nedajú vymenovať a podľa jeho názoru je znalecký posudok nulitný.

5. Súd prvej inštancie mal preukázané zo spisu Okresného súdu Senica sp. zn. 6C/78/2009, že na
tunajšom súde je vedené konanie o návrhu žalobcov proti žalovaným Y. Y. a C. Y. o určenie vlastníckeho

práva, ktorým sa žalobcovia domáhajú nahradenia prejavu vôle žalovaných uzavrieť zámennú zmluvu o
prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti so žalobcami podľa Geometrického plánu č. 153/98 zo dňa
9.3.1998 na oddelenie parc. č. 146/6 a 146/7 zo dňa 10.2.1997 tým spôsobom, že z parc. č. 146/4
- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 279 m2 zapísanej na LV č. XXXX Katastrálny úrad Trnava
Správa katastra Senica vo vlastníctve navrhovateľov sa vyčlení nová parc. č. 146/6 vo výmere 113 m2,

ktorá bude prevedená do spoluvlastníctva odporcov, z parc. č. 146/2 vo výmere 79 m2 zapísanej na LV
č. XXX Katastrálny úrad Trnava Správa katastra Senica vo vlastníctve odporcov sa vyčlení nová parc.
č. 146/7 vo výmere 71 m2, ktorá bude prevedená do spoluvlastníctva navrhovateľov, z parc. č. 145/3
zapísanej na LV č. XXX Katastrálny úrad Trnava Správa katastra Senica vo vlastníctve žalovaných vo
výmere472m2savyčlenínováparc.č.145/9vovýmere5m2,ktorábudeprevedenádospoluvlastníctva

žalobcov. Toto konanie nie je právoplatne skončené.

6. V priebehu preskúmavaného konania prišlo dňa 3.5.2011 medzi žalovanými 3/ a 4 a žalobcami 1/
a 2/ k uzavretiu Zmluvy o mimosúdnej dohode, pričom ich dohoda znela tak, že v prípade, ak nepríde
v priebehu súdneho konania vedeného na Okresnom súde Senica pod sp. zn. 5C/108/2002 (teda v

priebehukonaniavdanejveci)kdohodevšetkýchstránomimosúdnomvyriešeníveci,súhlasiamanželia
Y. (teda žalovaní 3/ a 4/) s prikázaním svojho spoluvlastníckeho podielu 1/5 v nehnuteľnostiach do
vlastníctva manželov J. (teda pôvodne žalovaného 1/ a žalovanej 2/) za náhradu vo výške 5,5 Eur/1 m2,
zníženú o čiastku 203,50 Eur, ktorú sú manželia Y. povinní kompenzovať manželom J. podľa zámennej
zmluvy zo dňa 14.1.2010. Táto zmluva o mimosúdnej dohode zo dňa 3.5.2011 je len doterajším

výsledkom konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 6C/78/2009, vec nie je do dnešného dňa
rozhodnutá,totokonanieniejetedadodnešnéhodňaprávoplatneskončenézčohovyplýva,ževýsledok
tohto konania ani nemôže byť okresnému súdu známy. Za daného stavu okresný rozhodol vo veci
podľa aktuálneho zápisu nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania, v katastri nehnuteľností a za
použitia Znaleckého posudku č. 01/2012 zo dňa 14.11.2012 vypracovaného znalcom z odboru geodézia

akartografia,odvetviegeodéziaIng.JurajomUhliarikom,ktorýprivyhotoveníznaleckéhoposudkupoužil
taktiežaktuálnyvýpis zLVč.XXXXpreobecak.ú.I.B.P.,nakoľkopôvodnežalovaného1/,žalovaných
2/, 3/, 4/ s použitím Znaleckého posudku č. 159/2002 vypracovaného, na žiadosť žalobcov 1/ a 2/ Ing.
Milanom Priehradným dňa 17.9.2002, nesúhlasili. Okresný súd sa s obsahom ako i
so závermi uvedenými v znaleckom posudku Ing. Juraja Uhliarika v celom rozsahu stotožnil a s týmto

znalecký posudkom súhlasili a nemali voči nemu žiadne námietky ani pôvodne žalovaný 1/, žalovaný
2/, 3/, 4/. Okresný súd sa vysporiadal s námietkami žalobcov 1/ a 2/ k tomuto znaleckému posudku,
za využitia výsluchu znalca ako i písomného vyjadrenia znalca č. 07/2013 zo dňa 2.7.2013 a dospel k
záveru, že námietky žalobcov 1/ a 2/ k tomuto znaleckému posudku nie sú dôvodné. Žalobcovia 1/ a 2/vo svojich námietkach voči znaleckému posudku poukazovali najmä na skutočnosť, že znalec nevzal v
úvahu zmluvu o mimosúdnej dohode žalobcov 1/ a 2/ so žalovanými 3/ a 4/ zo dňa 3.5.2011
a porušil zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a aj vyhlášku Ministerstva

životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z., pričom žalobcovia 1/ a 2/ ani na žiadosť znalca a ani na výzvu
okresného súdu jednoznačne nekonkretizovali nedostatky znaleckého posudku a porušenia
zákona znalcom, ktoré mu vytýkajú, uviedli len všeobecne, že nedostatkov je toľko, že sa ani nedajú
vymenovať a podľa ich názoru je znalecký posudok nulitný. Vzhľadom k takémuto všeobecnému
tvrdeniu žalobcov 1/ a 2/ nebolo možné znalcovi, a ani súdu prvej inštancie, vyjadriť sa k údajnému

porušeniu zákona znalcom pri vypracovaní znaleckého posudku. Okresný súd sa stotožnil s tvrdením
znalca, že v rámci tohto konania nie je možné a ani účelné vyjadriť sa k celému zákonu o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku ako i k vyhláške, avšak návrhom geometrického
plánu, ktorý je súčasťou znaleckého posudku je zabezpečené riadne a bezproblémové využívanie novo
navrhovaných pozemkov.

7. Okresný súd sa pri rozhodovaní v danej veci v zmysle záverov Krajského súdu v Trnave vyslovených
v uznesení č. k. 9Co/286/2010-532 zo dňa 29.11.2011 zaoberal tak názorom všetkých podielových
spoluvlastníkov ako aj Zmluvou o mimosúdnej dohode zo dňa 3.5.2011 uzavretou medzi žalobcami 1/
a 2/ a žalovanými 3/ a 4/ a dospel k záveru, že túto zmluvu o mimosúdnej dohode nie je možné v danej
veci a za daného stavu akceptovať, čo správne poňal i znalec pri vypracovaní znaleckého posudku.

Žalobcovia 1/ a 2/ a takisto i žalovaní 3/ a 4/ mali jednoznačnú vedomosť o konaní v danej veci a jeho
predbežných výsledkoch, avšak napriek tomu mali žalobcovia 1/ a 2/ snahu ovplyvniť výsledok konania
v danej veci práve podaním žaloby na okresný súd proti žalovaným 3/ a 4/, ktorá vec je vedená pod sp.
zn. 6C/78/2009, a ktorým sa domáhajú nahradenia prejavu vôle žalovaných 3/ a 4/ uzavrieť zámennú
zmluvu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré súvisia s nehnuteľnosťami,

ktoré sú predmetom tohto konania, v dôsledku čoho žalovaní 3/ a 4/ Zmluvu o mimosúdnej dohode
dňa 3.5.2011 aj podpísali, a to len v snahe napomôcť tým ukončeniu všetkých sporov so žalobcami
1/ a 2/ ohľadom výkonu spoluvlastníckeho práva. Pôvodne žalovaný 1/ a žalovaná 2/ so Zmluvou o
mimosúdnej dohode zo dňa 3.5.2011 nesúhlasili z toho dôvodu, že táto je v rozpore s ustanovením § 140
Občianskeho zákonníka, nakoľko i pôvodne žalovaný 1/ a žalovaná 2/ majú záujem o spoluvlastnícky

podiel žalovaných 3/ a 4/, avšak tento im ako spoluvlastníkom na odkúpenie nebol vôbec ponúknutý.
Vzhľadom k tomu, že obsah Zmluvy o mimosúdnej dohode zo dňa 3.5.2011 uzavretej medzi žalovanými
3/ a 4/ a žalobcami 1/ a 2/ je koncipovaný len všeobecne pre prípad, ak nepríde v priebehu súdneho
konania v danej veci (sp. zn. 5C/108/2002) k dohode všetkých strán sporu o mimosúdnom vyriešení veci,
kedy budú žalovaní 3/ a 4/ súhlasiť s prikázaním svojho spoluvlastníckeho podielu 1/5 v

nehnuteľnostiach do vlastníctva žalobcov 1/ a 2/ za náhradu a takáto zmluva nemá v súčasnej dobe
žiadne právne účinky, nie je celkom možné zaoberať sa platnosťou, resp. neplatnosťou tejto zmluvy tak,
ako to vyplýva priamo z ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka a riešiť túto otázku ako predbežnú
a preto okresný súd s poukazom na už uvedené skutočnosti dospel práve k záveru, že túto zmluvu o
mimosúdnej dohode nie je možné v danej veci a za daného stavu akceptovať.

8. Za daného stavu okresný súd dospel k záveru, že Znalecký posudok č. 01/2012 zo dňa 14.11.2012
vypracovaný znalcom z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia Ing. Jurajom Uhliarikom je
pre rozhodnutie vo veci možné použiť, a preto rozhodol tak ako uviedol vo výrokovej časti.

9. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia 1/ a 2/, navrhli ho zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.
Argumentovali tým, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, rozsudok je arbitrárny, nezákonný a nepreskúmateľný. V prvom rade namietali, že súd

prvej inštancie vydal usmernenie, ktoré nezodpovedá výkladu § 142 Občianskeho zákonníka, a ktoré
znalec vzhľadom na svoje vedomosti a vzdelanie (geodet a kartograf) vyložil podľa vlastnej úvahy
a zmiešal pojem reálne rozdelenie a účelné rozdelenie. Okresný súd opakuje procesnú chybu, ktorú
pripustil v rozsudku zo dňa 11.6.2010 a to tým, že nedal sporu právny rámec, ktorý má súd pred
stanovením znalca určiť. Opätovne zvolil znalca z odboru geodézia a kartografia, ktorý vie zamerať

objekty, ale nemá vedomosti zo stavebného práva, ako sa ukázalo v praxi. Okresný súd nedal znalcovi
presné pokyny súvisiace s § 134, § 142, § 151n a § 151o Občianskeho zákonníka, stavebným zákonom
a jeho vykonávacími vyhláškami, technickými normami, požiarnymi predpismi a územným plánom obce.
Po celý čas trvania sporu okresný súd nedospel k tomu, že má rozdeliť spoločný dvor na základeprávnych skutočností, zaobstarať si vyjadrenie príslušného stavebného úradu, následne určiť znalca
z odboru geodézia a kartografia, ktorý na základe pokynov vypracuje geometrický plán, nie posudok.
Na základe usmernenia na pojednávaní dňa 6.6.2012 žalobcovia 1/ a 2/ zaslali okresnému súdu návrh

podkladov - list zo dňa 14.6.2012, ktoré by mal znalec pri vyhotovení posudku vziať do úvahy. Znalec
však tento návrh vôbec nekomentoval. Ďalej namietali, že prístup k nehnuteľnostiam žalobcov 1/, 2/
a pôvodne žalovaného 1/ a žalovanej 2/ zabezpečuje účelová komunikácia - parcela č. 147/3 z
roku 1890, teda v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka je tento stav vydržaný a žalobcovia 1/ a 2/ na
tom trvajú, pretože vzhľadom na dispozície objektov je to jediná prístupová cesta, ktorá ešte vyhovuje

stavebnotechnickým predpisom. Pred rozdelením nehnuteľností sa okresný súd nezaoberal nákladmi
na rozdelenie nehnuteľností a neskúmal predpoklady na rozhodnutie. Pred zrušením spoluvlastníctva
je okresný súd povinný sa zaoberať tým, ako sú spoluvlastníci ochotní hradiť náklady na rozdelenie veci
(výrub stromov, zemné úpravy, stavba plotov, uloženie inžinierskych sietí, vodovod, obsluha objektov,
dopravné pomery, oprava a údržba objektov, umiestnenie smetných nádob, vývoz
žumpy). Do úvahy okresný súd nevzal, že znalec vo svojom posudku porušil stavebný zákon, vyhlášku

Ministerstvaživotnéhoprostredia532/2002Z.z.,§142,§134,§151n,§151o,§151pOZ,zákon70/1998
Z. z. o energetike, zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane poľnohospodárskej pôdy. V písomnom
vyjadrení znalec uviedol, že stavebný zákon sa nedá dodržať, čo pri reálnom rozdelení podľa výšky
podielov je v tomto prípade samozrejmé. Znalec porušil všeobecné požiadavky na navrhovanie stavieb
podľa stavebného zákona - stavba musí byť prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo účelovej

komunikácie,nevzaldoúvahytechnicképodmienkynapojeniastaviebpriliehajúcichkspoločnémudvoru
na vodovod, odvoz odpadu, vývoz žumpy. Za hranicou logického myslenia je odporúčanie znalca, aby
žalobcovia chodili do svojej nehnuteľnosti cca 40 m pešo cez pozemok o šírke cca 3 m, na ktorom sú
košaté stromy a vzápätí sa k nehnuteľnosti predierali medzierkou medzi studňou a domom
a košatým Lawsonovým cypruštekom, kde je problém prejsť aj s veľkou taškou. Znalec tiež porušil

vyhlášku MŽP č. 532/2002 Z. z., podľa ktorej odstup domov od spoločných hraníc pozemkov je min. 2 m.
Znalec porušil neoprávneným a nezdôvodneným spôsobom práva žalobcov 1/ a 2/, keď na naliehanie
pôvodne žalovaného 1/ a žalovanej 2/ zmenil prístupovú cestu. Strany sa na ničom nedohodli, znalec
jednal osobitne so žalobcom 1/ a osobitne s pôvodne žalovaným 1/, žalovanými 2/, 3/. Podľa žalobcov
1/ a 2/ príchod k nehnuteľnostiam na spoločnom dvore je od roku 1890 na pôvodnej parcele 147/3, toto

právo prešlo s vlastníctvom veci na žalobcov, ktorí ho vydržali výkonom svojho práva spolu so svojimi
predchodcami. Právo je spojené s nehnuteľnosťou na parcele 147/1 a okresný súd ho
nemôže zrušiť, pretože je to jediný prístup, ktorý vyhovuje stavebnotechnickým predpisom. Prekládka
cesty, ktorá je iným druhom pozemku - ostatnou plochou nemôže byť zamenená za záhradu v zmysle
zákona 220/2004 Z. z. o ochrane poľnohospodárskej pôdy. Znalec nemôže svojím posudkom meniť

druh pozemku, je to výhradné právo vlastníka, ktorí má podať žiadosť na pozemkový úrad v súlade s
územným plánom obce.

10. K odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ sa vyjadrili pôvodne žalovaný 1/ a žalovaná 2/ uviedli, že navrhujú
napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdiť. Žalobcovia poukazujú na porušenie rôznych právnych

predpisov, ktorého sa mal znalec pri rozdeľovaní spoločného dvora dopustiť. Tieto predpisy sa ale
vzťahujú na novostavby, a žalobcovia neberú do úvahy existujúci stav. Riešenie prístupovej cesty tak,
ako ju navrhol znalec, je jediným možným a účelným riešením, aby každý zo spoluvlastníkov
mohol mať ucelené pozemky. Žalovaní s takýmto vymedzením cesty súhlasili napriek tomu, že
prídu o časť úrodnej pôdy na novej prístupovej ceste a musia zachovať prístup na pôvodnej prístupovej

ceste cca vo výmere 66 m2. S riešením žalobcov - zachovaním pôvodnej prístupovej cesty nesúhlasia,
nakoľko chcú rovnako ako žalobcovia využívať svoje pozemky v celosti.

11. K odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ sa vyjadrili žalovaní 3/ a 4/ uviedli, že napadnutý rozsudok žiadajú ako
vecne správny potvrdiť, nakoľko sa v plnom rozsahu stotožňujú s rozdelením spoločných

nehnuteľností, pričom ho považujú za účelné. Bolo by možné aj iné rozdelenie - podľa individuálnych
záujmov jednotlivých spoluvlastníkov, ale za cenu neúčelného využitia ostatných novovytvorených
parciel ostatnými účastníkmi.

12. Rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 9Co/291/2014-808 zo dňa 18.8.2015 odvolací súd

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 5C/108/2002-755 zo dňa 29.1.2014 (druhý) potvrdil a
zároveň opravil rozsudok č. k. 5C/108/2002-755 zo dňa 29.1.2014 tak, že vo výroku 3. o prikázaní
nehnuteľností, kde má byť namiesto „do bezpodielového spoluvlastníctva odporcov (akt. žalovaných) v
1. a 2. rade N. Z. a T. Z. novovytvorenú parcelu č. 147/3 - ostatné plochy vo výmere 180 m2 v podiele1/5, novovytvorenú parcelu č. 150/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 148 m2 v podiele 1/1,
zapísané Katastrálnym úradom v Trnave Správa katastra Senica na LV č. XXXX pre obec a k.ú. I. B. P.
v registri „C"," správne uvedené „do bezpodielového spoluvlastníctva odporcov (akt. žalovaných) v 1. a

2. rade N. Z. a T. Z. novovytvorenú parcelu č. 147/3 - ostatné plochy vo výmere 180 m2 v podiele 1/5,
novovytvorenú parcelu č. 150/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 148 m2 v podiele 1/1,
zapísané Katastrálnym úradom v Trnave Správa katastra Senica na LV č. XXXX pre obec a k.ú. I. B. P.
v registri „C" s tým, že o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.

13. Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie žalobcov 1/ a 2/ uznesením č. k.
2Cdo/120/2017-871 zo dňa 31.1.2018 rozsudok tunajšieho súdu č. k. 9Co/291/2014-808 zo dňa
18.8.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keď opomenutím doručiť vyjadrenie žalovaných 1/ a
2/ (č.l. 774) a žalovaných 3/ a 4/ (č.l. 788) žalobcom došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces
a tým k odňatiu im možnosti konať pred súdom podľa § 237 ods. 1 písm. f) OSP.

14. Potom čo sa v dôsledku rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vec (rozsudok súdu prvej inštancie č. k.
5C/108/2002-755 zo dňa 29.1.2014) stala opäť predmetom odvolacieho konania, strany nový odvolací
návrh nepodali.

15. Keďže v priebehu odvolacieho konania dňa 15.3.2016 zomrel pôvodne žalovaný 1/ N. Z. odvolací

súd uznesením č. k. 9Co/71/2018-952 zo dňa 19.3.2019 rozhodol, že v konaní pokračuje s dedičom po
poručiteľovi N. Z., a to s H. P. (ako žalovanou 1/), keďže T. Z. ako ďalšia dedička po N. Z. je už stranou
sporu ako žalovaná 2/.

16. Žalobcovia 1/ a 2/ sa vyjadrili k vyjadreniam pôvodne žalovaného 1/, žalovanej 2/ ako aj žalovaného

3/ a žalovanej 4/ k odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ uviedli, že napadnutým rozsudkom okresný súd zmenil
prístupovú cestu (cez parcelu č. 147/3) k domu vlastnícky patriacom žalobcom, ktorá je prístupovou
cestou od roku 1890, čím im fakticky bol znemožnený prechod k nehnuteľnosti (domu). Prístup k
domu žalobcov, ktorý konštituoval súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vedie cez pozemok,
ktorý je vedený ako záhrada. Súd prvej inštancie preferoval len hľadisko dané znalcom a geometriou,

vôbec nevzal do úvahy iné okolnosti, opomenul fakt, že stavba musí byť prístupná z cesty, miestnej
komunikácie alebo účelovej komunikácie. Prístupová cesta v spoločnom dvore k nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalobcov je účelová prístupová komunikácia zapísaná v katastri nehnuteľností ako ostatná
plocha vo výmere 163 m2 (nie 66 m2 ako to uvádza žalovaná 2/). Dom vo vlastníctve žalobcov má číslo
XX podľa číslovania na vyústení účelovej komunikácie na hlavnú ulicu obce I. B. Ves. Ostatné parcely

sú vedené v evidencii katastra ako záhrady, resp. spoločný dvor. Znalec Ing. Juraj Uhliarik v znaleckom
posudku a následne súd prvej inštancie, ktorý svoje rozhodnutie oprel výlučne o obsah a závery
znaleckého posudku, zmenil druh (účelové určenie) pozemkov tvoriacich spoločný dvor, t. j. druh parciel,
pričom o zmene druhu pozemkov je oprávnený rozhodnúť len pozemkový úrad. Znalec nezohľadnil
účelné využitie nehnuteľností a využitia prístupu k nim (a to aj v rámci spoločného dvora), nerešpektoval

územný plán obce a jeho historickú časť. Parcela č. 147/3 tvoriaca spoločný dvor (prístupová cesta)
bola okresným súdom ponechaná v podielovom spoluvlastníctve (žalobcovia v podiele 1/5, pôvodne
žalovaný 1/ a žalovaná 2/ v podiele 1/5, žalovaná 2/ v podiele 1/5, žalovaní 3/ a 4/ v podiele 2/5),
nedošlo k jej reálnemu rozdeleniu, čo okresný súd žiadnym spôsobom neodôvodnil. Inštitút spoločného
dvora podlieha osobitnému režimu, nie je v spoluvlastníctve, ale prenáleží ideálnym podielmi ku všetkým

domom, ktorých vlastníci ho spoločne užívajú. Podiel sa viaže k nehnuteľnosti a nie ku konkrétnemu
vlastníkovi, preto nie je možné nakladať so spoluvlastníckym podielom k spoločnému dvoru bez stavby,
ku ktorej sa viaže. Na prevod podielu spoločného dvora sa neviaže § 140 Občianskeho zákonníka
(KS BB 14Co/47/2006). Okresný súd vyporiadením dotknutých pozemkov tvoriacich spoločný dvor
nevytvoril funkčné celky v spojení s nehnuteľnosťami, ku ktorým spoločný dvor pôvodne patril, a ku

ktorým sa viaže, neuviedol, ktorým nehnuteľnostiam spoločný dvor slúži a je s nimi neoddeliteľne
spojený. K námietke žalovanej 2/ ohľadom znášania svojvôle žalobcov vecným bremenom týkajúceho
sa umiestnenia rozvodovej skrine poukázali na to, že okresnému súdu nepatrí rozhodovanie o prekládke
elektrického vedenia, pričom umiestnenie rozvodnej skrine je vykonané v súlade s právnymi predpismi.

17. K vyjadreniu žalobcov 1/ a 2/ k vyjadreniu žalovanej 2/ k odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ sa vyjadrila
žalovaná2/,ktoráuviedla,žeprechodbolzabezpečenýobojsmerneaparcelač.147/3mohlabyťvedená
len uprostred dvora, na ktorom boli a sú postavené domy po oboch stranách. V súčasnosti pozemky
v zadnej časti za domami už neslúžia pôvodnému účelu, teda podmienkam roku 1890. Teda prístup kdomu žalobcov cez pôvodnú parcelu č. 147/3 účelovo stratil význam a efektívnosť využívania uprostred
spoločného dvora. V evidencii nehnuteľností je parcela historicky vedená ako spoločný dvor a v katastri
na LV ako ostatná plocha, je zatrávnená, udržiava sa len kosením. Podľa vlastníckej hranice katastra

v najužšej časti má šírku cca 2,20 metra a má prístup z verejnej komunikácie. Nová prístupová cesta
parcela č. 147/3 s výmerou 180 m2 (znalecký posudok č. 1/2012 Ing. Juraj Uhliarik) má
vytýčený ten istý prístup z verejnej komunikácie ako pôvodná prístupová cesta a v dĺžke 23 metrov
z celkovej dĺžky 52,88 metrov je tiež rovnaká s pôvodnou prístupovou cestou. V celej dĺžke má šírku
3,4 metra a vedie priamo až k domu žalobcov. Nová vytýčená prístupová cesta parcela č. 147/3

nevedie uprostred spoločného dvora, pre všetkých spoluvlastníkov sú výmery v celosti, ku každej
parcele spoluvlastníkov je z prístupovej cesty zabezpečený príjazd vozidlom z verejnej komunikácie s
vyhovujúcou šírkou cesty 3,4 metra. Žalobcovia si vybudovali stavbu na umiestnenie rozvodovej skrine
takmer v prostriedku spoločného dvora, jedná sa o čiernu stavbu. Ďalším príkladom svojvôle žalobcov je
rekonštrukcia oplotenia (betónové oplotenie), ktorá je drobná stavba a podlieha ohlasovacej povinnosti
podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona. Oplotenie je tiež na novovytvorenej parcele č. 149/2 a bez

schválenia drobnej stavby.

18. K vyjadreniu žalobcov 1/ a 2/ k vyjadreniu žalovaných 3/ a 4/ k odvolaniu žalobcov 1/ 2/ sa vyjadrili
žalovaní 3/ a 4/, ktorí uviedli, že námietky žalobcov voči novému rozdeleniu navrhnutého znalcom
Ing. Uhliarikom sa nezakladajú na reálnom právnom stave veci, nemajú oporu v aktuálnom územnom

pláne obce. Vytvorený stav plne vyhovuje potrebe prístupu na všetky novovytvorené pozemky, teda aj
žalobcov. Žalobcovia lživo tvrdia, že prístup po spoločnom dvore je spevnenou účelovou komunikáciou,
tento nebol nikdy spevnený okrem zatvárania. Druh pozemku nie je z hľadiska potreby prístupu k inej
nehnuteľnosti relevantný. Prípadná zmena druhu pozemku je možné bez akýchkoľvek prekážok, bez
vyňatia z poľnohospodárskeho pôdneho fondu úhrady finančného odvodu za záber. Spoločný dvor je

podielovým spoluvlastníctvom, hoci nie je štandardným typom podielového spoluvlastníctva. Pričom
parcela č. 147/3 je podielovým spoluvlastníctvom strán.

19. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z.,
ďalej CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok

(ďalej OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolania
boli podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky ich podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto

postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

20. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Z. z. Občianskeho súdneho poriadku -
ďalej OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech
boli rozhodnutia vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti

ktorému zákon odvolanie v čase ich podaní pripúšťa § 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 363
CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP, ktoré
má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady

týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým
stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, a to bez potreby ďalej zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke
súduminimálne5dnípredjehovyhlásením(§219ods.3CSP),adospelkzáveru,žeodvolaniežalobcov

nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je obsahovo vecne správny, potrebné
bolo (iba) zmeniť formuláciu výroku rozhodnutia v súvislosti s právnym nástupníctvom po zomrelom N.
Z. (pôvodne žalovaný 1/).21. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcov
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veciach správne, ak rozhodol tak ako je uvedené v
odseku 1 tohto rozsudku. Názory Najvyššieho súdu SR vyslovené v jeho zrušujúcom rozhodnutí sp.

zn. 2Cdo/120/2017-871 zo dňa 31.1.2018 boli pritom pre odvolací súd záväzné (§ 243d ods. 1 OSP
akt. § 455 CSP), teda odvolací súd postupoval tak, že doručil vyjadrenie žalovaných 1/ a 2/ (č.l. 774) a
žalovaných 3/ a 4/ (č.l. 788) žalobcom 1/ a 2/ ako následné vzájomné vyjadrenia strán.

22. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého

obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil, rozhodol vecne správne, potrebné bolo iba zmeniť formuláciu
výroku rozhodnutia s ohľadom na právnych nástupcov po N. Z..

23. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná

vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné
správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

24. Zmyslom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva je nové konštituovanie hmotnoprávnych vzťahov,
ktoré sa odvodzujú od spoločnej veci a vyporiadanie doterajších vzťahov, rozhodnutie súdu preto
musí celkovo vyriešiť doteraz existujúci spoluvlastnícky vzťah. Z toho dôvodu predmetom zrušenia a
vyporiadania je vždy celá vec, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve strán sporu, pričom na strane

žalobcov či žalovaných musia byť uvedení vždy všetci podieloví spoluvlastníci.

25. Z podstaty podielového spoluvlastníctva, ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade
dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať
súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže

byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z
akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Zákon dáva súdu smernice, ako si má počínať pri vyporiadaní, ak
ani na súde pokus o zmierne vybavenie veci nevedie k cieľu. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
vykonáva súd jedným z týchto troch spôsobov: a) reálne rozdelenie veci podľa výšky podielov, b)
prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu, c) predaj veci a

rozdelenie výťažku podľa výšky podielov, pričom zákon stanovuje nielen možné spôsoby zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ale aj záväzné poradie, v ktorom môžu byť použité tieto
jednotlivé spôsoby vyporiadania. Súd však nie je viazaný návrhmi ani vzájomnými návrhmi strán sporu,
pokiaľ ide o formu vyporiadania podielového spoluvlastníctva (v zmysle zásady "ne eat iudex ultra
petitum partium" vyplývajúc z ustanovenia § 216 ods. 2 CSP pôvodne § 153

ods. 2 OSP), avšak ani takéto návrhy nemožno v konaní nechať bez povšimnutia. Najprirodzenejším
spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky
ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú
vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením
veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá

ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať
o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle (pozri vysvetlivky k § 118) a aby
rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností (§ 34 a nasl. katastrálneho
zákona). Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu nových parciel,
a tým aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba vyhotoviť grafický polohopisný plán, ktorý má

mať náležitosti geometrického plánu zodpovedajúceho všetkým požiadavkám geodézie a kartografie,
potvrdený jeho zhotoviteľom a overený príslušným katastrálnym odborom okresného úradu). Len takýto
technický podklad na zmenu týkajúcu sa pozemkových nehnuteľností sa môže stať súčasťou rozsudku
o ich reálnom rozdelení.

26. Zmyslom zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva je nové konštituovanie hmotnoprávnych vzťahov,
ktorésaodvodzujúodspoločnejveciavyporiadaniedoterajšíchvzťahov,rozhodnutiesúdumusícelkovo
vyriešiť doteraz existujúci spoluvlastnícky vzťah. Z tohto dôvodu predmetom zrušenia a vyporiadania je
vždy celá vec, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve strán.27. Z povahy o sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva, že na strane
žalobcov či žalovaných musia byť uvedení vždy všetci podieloví spoluvlastníci a že predmetom konania

je vždy celá vec. Keďže predmetom konania nie je v odvolacom konaní deliteľný, celý výrok vo veci
samej je vždy jedným zo spôsobov zrušenia podielového spoluvlastníctva a rozhodnutie vo veci,
ho by pozostávalo z niekoľkých oddelených častí (v danom prípade výrok o zrušení podielového
spoluvlastníctva, výrok o prikázaní do výlučného vlastníctva stranám sporu, zriadenie vecného
bremena), nie je rozhodnutím o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom. Rozhodnutie

odvolacieho súdu sa vždy vzťahuje na celý výrok vo veci a žiadna jeho časť nenadobúda oddelene
právoplatnosť.

28. Spoločný dvor predstavuje špecifický inštitút, ktorého podstata spočíva v jeho spoločnom užívaní
viacerými spoluvlastníkmi. Je považovaný za predmet spoluvlastníckeho vzťahu v zmysle Občianskeho
zákonníka. Na spoločné vlastníctvo dvora je potrebné aplikovať ustanovenia § 137 až § 142

Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú situáciu, kedy tú istú vec vlastní viacero osôb (spoluvlastníkov),
pričom mieru, ako sa jednotliví spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach k spoločnej veci,
vyjadruje ich spoluvlastnícky podiel formou percenta alebo zlomku. Ak nie je právnym predpisom
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, platí, že podiely všetkých spoluvlastníkov sú rovnaké
(§ 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Spoluvlastnícky podiel má však ideálny charakter (opak tzv.

reálneho spoluvlastníctva); to znamená, že každý spoluvlastník sa podieľa na právach a povinnostiach k
celej spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu. Spoluvlastnícky podiel teda nie je reálne
určená časť spoločnej veci, s ktorou by mohol spoluvlastník nakladať ako so samostatnou vecou. Vo
všeobecnosti platí, že vlastník spoluvlastníckeho podielu je oprávnený so svojím podielom nakladať,
to znamená, že môže predať, darovať, založiť a pod. Pri prevode spoluvlastníckeho podielu však platí

zákonné ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri prevode spoluvlastníckeho
podielu majú ostatní podieloví spoluvlastníci predkupné právo. To neplatí, ak spoluvlastník prevádza
svoj spoluvlastnícky podiel na tzv. blízku osobu (§ 116 Občianskeho zákonníka).

29. Aj podľa odvolacieho súdu vzhľadom na zistený skutkový stav boli splnené zákonné predpoklady pre

použitie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre zrušenie a vyporiadenie podielového spoluvlastníctva
strán a to reálnom deľbou spoločného pozemku (ako to uzavrel aj okresný súd). Súd prvej inštancie
správne ustanovil znalca z odboru geodézie a kartografie, aby v znaleckom posudku navrhol
účelné rozdelenie spoluvlastníctva účastníkov konania k predmetným pozemkom, nakoľko znalec v
predmetnom odbore musí mať dostatočnú kvalifikáciu na to, aby rozdelenie a usporiadanie parciel

navrhol v súlade so stavebným zákonom a súvisiacimi právnymi predpismi. Žalobcovia neuvádzajú v
čom usmernenie súdu prvej inštancie nezodpovedá výkladu § 142 Občianskeho zákonníka. Nakoľko
medzi stranami sporu nedošlo k dohode, bolo potrebné pristúpil k druhej možnosti, a tou bola reálna
deľbanehnuteľnostípodľapodielovstránsprihliadnutímnaúčelnévyužitieveci(pričomtaktopostupoval
aj okresný súd). Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie rozdeliť nehnuteľnosti podľa znaleckého posudku

Ing. Uhliarika riadne odôvodnil, keď žalovaní voči nemu nemali žiadne námietky, pričom sa vyporiadal so
všetkými námietkami žalobcov s poukazom na obsah 2. odseku na strane 15 napadnutého uznesenia,
na ktoré odkazuje odvolací súd. Aj odvolací súd považuje rozdelenie nehnuteľností medzi stranami
sporu za správne a spravodlivé, keď súd prvej inštancie prihliadol na účelné využitie novovzniknutých
parciel všetkými stranami.

30. Žalobcovia sa už počas konania na súde prvej inštancie domáhali, aby súd rozdelil nehnuteľnosti
aj s prihliadnutím na mimosúdnu dohodu uzatvorenú medzi žalobcami 1/ a 2/ a žalovanými 3/ a 4/ zo
dňa 3.5.2011, podľa ktorej ak medzi stranami sporu sp. zn. 5C/108/2002 vedenom na okresom súde
nedôjde k dohode, žalovaní 3/ a 4/ súhlasia s prikázaním svojho podielu 1/5

na predmetných nehnuteľnostiach do vlastníctva žalobcov 1/ a 2/ za náhradu vo výške 5,5 Eur/m2
zníženú o 203,50 Eur, ktorú sú žalovaní 3/ a 4/ povinní kompenzovať žalobcom podľa zámennej zmluvy
zo dňa 14.1.2010. Odvolací súd síce vo svojom predošlom rozhodnutí uviedol, že okresný súd musí
prihliadať aj na obsah tejto dohody, ale to neznamená, že je pre okresný súd bezo zvyšku záväzná
a okresný súd môže rozhodnúť len v súlade s ňou. V predmetnom konaní ustanovený znalec určil

najúčelnejšie rozdelenie predmetných nehnuteľností, s ktorým sa súd prvej inštancie ako aj odvolací
stotožnil, a ktoré nekorešponduje s dohodou uzatvorenou medzi žalobcami 1/, 2/ a žalovanými 3/ a
4/. Súd rozhodujúci o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva tak ako už odvolací súd konštatoval v
odseku 25 nie je viazaný návrhmi strán na vyporiadanie, kľúčové je účelné využitie veci. Samozrejmeiná by bola situácia ak by sa dohodli všetky strany sporu, teda všetci podieloví spoluvlastníci. Odvolací
súd je toho názoru, že dohoda (zo dňa 3.5.2011) uzatvorená medzi žalobcami a žalovanými 3/ a 4/
poškodzuje žalovanú 1/, 2/ (ako právne nástupkyne pôvodne žalovaného 1), nakoľko tieto by mali k

podielu žalovaných 3/, 4/ predkupné právo (s poukazom na záver odvolacieho súdu v odseku 26),
pričom by mohli s ostatnými spoluvlastníkmi súperiť o tento podiel prostredníctvom ponúknutia vyššej
kúpnej ceny, čo by im však predmetná mimosúdna dohoda zabránila. Súd prvej inštancie teda správne
neprihliadol na predmetnú dohodu, nakoľko prihliadnutie na ňu by nezabezpečilo spravodlivé rozdelenie
spoluvlastníckych podielov.

31. Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstva sa nadobúda smrťou poručiteľa.

32. Podľa § 175l ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak mal poručiteľ v čase svojej smrti s pozostalým
manželom majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, o ktorého vyporiadanie sa nezačalo konanie na
súde, vyporiada sa tento majetok v konaní o dedičstve podľa osobitného zákona (akt. § 195 Civilného

mimosporového poriadku).

33. Nakoľko v priebehu odvolacieho konania zomrel N. Z. (pôvodne žalovaný 1/), postupoval odvolací
súd tak, že uznesením č. k. 9Co/71/2018-952 zo dňa 19.3.2019 pokračoval v konaní s dedičkou H. P.
(aktuálne žalovaná 1/), keďže už ďalšia dedička T. Z. je stranou sporu (žalovaná 2/), pričom obe sú

zákonnými dedičkami po N. Z. v zmysle Osvedčenia o dedičstve zo dňa 29.7.2016 sp. zn. 65D/221/2016,
Dnot 24/2016. Nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania však zahŕňajú aj spoluvlastnícky podiel
o veľkosti 1/5, ktorý mal N. Z. so žalovanou 2/ v bezpodielovom spoluvlastníctve. Vzhľadom na uvedené
má odvolací za to, že danú situáciu pokiaľ ide o požiadavku žalobcov 1/ a 2/ k predmetu zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, nebolo možné riešiť iným spôsobom, keďže smrťou N.

Z. zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo N. Z. a žalovanej 2/, ako tým, že bolo nutné prikázať do
bezpodielového spoluvlastníctva právneho predchodcu žalovanej 1/ a 2/ (N. Z.) a žalovanej 2/ (T. Z.)
novovytvorenú parcelu č. 147/3 - ostatné plochy vo výmere 180 m2 v podiele 1/5, novovytvorenú parcelu
č. 150/2 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 148 m2 v podiele 1/1, zapísané Katastrálnym úradom
v Trnave Správa katastra Senica na LV č. XXXX pre obec a k. ú. I. B. P. v registri „C", keď predmetom

dohody dedičiek o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle Osvedčenia o
dedičstve č. k. p. zn. 65D/211/2016-36 zo dňa 29.7.2016 neboli nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto
konania, ktoré mal N. Z. a žalovaná 2/ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.

34. Žalobcovia 1/, 2/ ďalej namietali, že prístup k nehnuteľnostiam žalobcov 1/ , 2/ a pôvodne

žalovaného 1/, žalovanej 2/ zabezpečuje účelová komunikácia parc. č. 147/3 od roku 1890, a teda
v zmysle § 134 Občianskeho zákonníka je tento stav vydržaný a žalobcovia 1/ a 2/ na takomto
usporiadaní trvajú, pretože vzhľadom na dispozície objektov je to jediná prístupová cesta, ktorá vyhovuje
stavebnotechnickým predpisom.

35. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

36. Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na

základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

37. Námietka žalobcov 1/, 2/ o vydržaní účelovej komunikácie je neopodstatnená a značne zmätočná.
V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobcovia sú spoluvlastníkmi parc. č. 147/3, preto k nej nemohli
vydržať právo prechodu. Právo prechodu je vecným bremenom, teda právom k cudzej veci. V danom
prípadevšakpredmetnáparcelaniejecudzouvecou,pretože(aj)žalobcovia1/,2/sújejspoluvlastníkmi.
V danej veci je teda podstatné len účelné využitie nehnuteľností, pričom súd prvej inštancie toto

dostatočne odôvodnil, ako je už uvedené vyššie.

38. Žalobcovia 1/, 2/ ďalej namietali, že okresný súd sa nezaoberal tým, ako sú spoluvlastníci ochotní
hradiť náklady na rozdelenie veci. Žalobcovia však neuviedli, aké náklady by pri rozdelení veci malivzniknúť. Jediný reálny náklad, ktorý môže vzniknúť je náklad na výrub stromov. Tu však netreba
zabúdať na skutočnosť, že nová parcela č. 147/3 zostáva vzhľadom na osobitnosť existujúceho stavu
delených pozemkov v spoluvlastníctve všetkých strán, preto sa na týchto nákladoch budú podieľať všetci

spoluvlastníci v zmysle § 137 Občianskeho zákonníka.

39. Žalobcovia 1/, 2/ taktiež namietali, že znalec porušil všeobecné požiadavky na navrhovanie stavieb
podľa stavebného zákona (že stavba musí byť prístupná z cesty, miestnej alebo účelovej komunikácie)
a tiež vyhlášku 532/2002 Z. z., podľa ktorej odstup domov od spoločných hraníc pozemkov je min. 2

m. K tejto námietke je možné uviesť len to, že znalec musel vychádzať z existujúceho stavu, pričom
v danej veci nejde o vytvorenie nových pozemkov, na ktorých bude prebiehať výstavba, vtedy by bolo
rozumné predmetné pozemky rozdeliť tak, aby zodpovedali stavebným predpisom. Za daných okolností
však bolo potrebné prihliadať najmä na účelné využitie nehnuteľností nielen žalobcov ale aj žalovaných.
Nehnuteľnosť žalobcov bude podľa napadnutého rozsudku prístupná zo spoločnej parcely 147/3, pričom
žalobcovia neuviedli, ktorý dom bude vzhľadom na súdom určené rozdelenie od hranice pozemkov

menej ako 2 m. Treba pripomenúť, že aj nehnuteľnosť žalobcov stojí menej ako 2 m od hranice s
pozemkom obce, pričom za daných okolností nezostáva iné, ako existujúci stav tolerovať, napriek tomu,
že je v rozpore s citovanou vyhláškou.

40. Posledným argumentom žalobcov 1/, 2/ bola skutočnosť, že prekládka cesty nie je vecou znaleckého

posudku, ale rozhodnutia pozemkového úradu. Znalec nemôže rozhodnúť o zmene účelového určenia
pozemku a z ostatnej plochy urobiť záhradu a naopak. Je pravdou, že k takejto zmene znaleckým
posudkom a rozhodnutím súdu nedôjde, a že o zmenu druhu pozemku musí požiadať vlastník, ale vo
vlastnom záujme tak noví vlastníci budú musieť urobiť. Žalobcovia 1/, 2/ však nepredložili dôkaz o tom,
že by pozemkový úrad takúto zmenu nepovolil.

41. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, mal odvolací súd za to, že boli splnené všetky zákonného
predpoklady na zrušenie a vyporiadanie podielové spoluvlastníctvo strán reálnou deľbou, súd prvej
inštancie rozhodol v podstate vecne správne, potrebné bolo len zmeniť formuláciu výroku rozhodnutia
súdu prvej inštancie, ktorá sa týkala prikázania do bezpodielového spoluvlastníctva novovytvorenej

parcely č. 147/3 - ostatné plochy vo výmere 180 m2 v podiele 1/5, novovytvorenej parcely č. 150/2
(v napadnutom rozsudku chybou v písaní nesprávne uvedená ako č. 150/1) - zastavané plochy a
nádvoria vo výmere 148 m2 v podiele 1/1 právnemu predchodcovi žalovanej 1/ a 2/ (N. Z.) a
žalovanej 2/, ostatnú (správnu) časť výroku rozsudku prvej inštancie odvolací súd prevzal do výroku
svojho rozhodnutia.

42. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali
do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí

dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu
argumentáciu odvolateľov, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací
súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

43. V odvolacom konaní úspešným žalovaným 1/, 2/, 3, 4/ v merite veci v celom rozsahu, keďže došlo iba
kformálnejzmeneformulácienapadnutéhovýrokuvznikolpodľa §255ods.1CSPa§396ods.1CSP
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej rozsahu voči žalobcom, ktorý boli v celom rozsahu
neúspešní a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali úspešným

žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/ výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady
trov konania na odvolacom a dovolacom súde rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po
právoplatnostitohtorozhodnutiasamostatnýmuznesením,ktorévydásúdnyúradník(§262ods.2CSP).

44. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).