Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 27, 2019

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 4T/42/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0019010220
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Sojka, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2019:0019010220.1

Uznesenie

Okresný súd Michalovce - samosudca JUDr. Stanislav SOJKA, PhD. v trestnej veci obvineného C. Y.,
pre prečin sprenevery podľa § 213 ods.1 Tr.zák. dňa 27.05.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 ods. 1 písm. c/ Tr. por. s poukázaním na § 215 ods. 1 písm. b/ Tr. por. zastavuje trestné
stíhanie proti obvinenému C. Y., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom T. pod U. XXX, okres Michalovce,
pre prečin sprenevery podľa § 213 ods.1 Tr.zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 03.10.2018 v obci L., okres Michalovce, si podpísaním nájomnej zmluvy prenajal od 04.10.2018 do
12.10.2018 stavebné kovové lešenie, ktoré mal dňa 13.10.2018 majiteľovi vrátiť, pričom od 13.10.2018
do dnešného dňa tak neučinil, lešenie nevrátil a toto si prisvojil, čím tak pre poškodeného E. U., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX, okres Michalovce spôsobil škodu podľa vyčíslenia vo výške 1 550 €,

pretože nie je tento skutok trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce podal tunajšiemu súdu obžalobu na obvineného C. Y. pre
prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr.zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené v obžalobe.
Súd preskúmaním obžaloby v zmysle § 241 Tr.por. zistil, že skutok pre ktorý prokurátor podal obžalobu
tunajšiemu súdu nie je trestným činom, nie je dôvod na postúpenie veci a preto trestné stíhanie zastavil.

Súd pri preskúmavaní obžaloby zistil nasledujúce skutočnosti.

Obvinený C. Y. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že na základe inzerátu podpísal s
poškodeným E. U. dňa 3.10.2018 zmluvu o prenájme stavebného lešenia na obdobie od 4.10 do
12.12.2018, ktoré následne aj previezol do Prešova za účelom renovácie budovy na Q. ulici XXX,

vlastníkom ktorej bol K.. M. T., pričom je si vedomý porušenia zmluvných podmienok nevrátením lešenia
v dohodnutom termíne z dôvodu zaneprázdnenosti a pokazenej dodávke. Zároveň uviedol, že niekedy
v mesiaci november 2018 bol poškodený za nim v sídle firmy, kde mu oznámil, že lešenie sa nachádza
na Q. ul. XXX v T. a môže si ho zobrať, pretože on je zaneprázdnený a má problém s prevozom
lešenia, pričom neskôr od p. T. - majiteľa renovovanej budovy vedel, že lešenie sa nachádza v jeho
budove z dôvodu, aby ho niekto neodcudzil. Obvinená zároveň uviedol, že ľutuje svoje konanie a škodu

poškodenému nahradí.

Poškodený E. U. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní potvrdil uzatvorenie zmluvy s obvineným na
určitú dobu, po uplynutí ktorej však obvinený lešenie nevrátil a preto sa ho snažil viackrát kontaktovať,
pričom obvinený sa vyhováral na zaneprázdnenosť a pokazenú dodávku. Zároveň uviedol, že pri
osobnom stretnutí v mesiaci november mu obvinený oznámil, že lešenie si môže vyzdvihnúť na Q. ul.

XXX v T., avšak neskôr po príchode do T. dňa 13.12 2018 tam žiadne lešenie nenašiel a preto oznámil
vec polícii, ktorou bolo zistené, že lešenie bolo uložené v budove na Q. ul.XXX v T., avšak majiteľombudovy mu bola vydaná len časť lešenia a obvinený mu doposiaľ neuhradil škodu za časť odcudzeného
lešenia ani za čas používania mimo dohodnutej doby.
Svedok K.. M. T. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní potvrdil privezenie lešenia obvineným na

renováciu jeho budovy, ako aj predĺženie času renovácie o 1 týždeň s tým, že po ukončení prác bolo
lešenie uložené vedľa budov, o čom bol informovaný obvinený a keď si všimol postupné ubúdanie z
lešenia, tak niekedy v mesiaci december 2018 uskladnil lešenie v jeho budove.
Svedok T. U. vo svojej výpovedi z prípravného konania taktiež potvrdil rekonštrukciu predmetnej budovy
za pomoci lešenia, dovezeného obvineným a následné jeho uloženie vedľa budovy, o čom bol podľa

ďalšieho svedka Y. U. informovaný obvinený.
Zo zmluvy o prenájme stavebného lešenia, uzatvorenej medzi obvineným a poškodeným E. U. vyplýva,
že bola uzavretá na dobu od 4.10.2018 do 12.10.2018, pričom v prípade odcudzenia, alebo poškodenia
lešenia sa nájomca - obvinený zaväzuje okrem iného nahradiť, alebo opraviť poškodené časti (čl. 8 )
a za každý deň omeškania je prenajímateľ oprávnený požadovať pokutu vo výške ceny dohodnutej za
deň prenájmu (čl.9 ).

Z preberacieho protokolu je zrejmé, že poškodenému neboli vrátené všetky časti lešenia.

Súd po preskúmaní súdneho spisu považuje za potrebné uviesť, že trestné právo predstavuje vždy
posledný prostriedok, ktorý je možné použiť len vtedy ak použitie iných prostriedkov právneho poriadku
neprichádza do úvahy, alebo je zjavne neúčelné. Trestné právo a trestnoprávna kvalifikácia určitého

konania , (ktoré má súkromnoprávny základ) ako trestného činu je potrebné považovať za ultima ratio,
teda za krajný právny prostriedok, ktorý má význam predovšetkým celospoločenský, t.j. z hľadiska
ochrany základných spoločenských hodnôt.
Je však neprijateľné, aby túto ochranu aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní, ktorých úlohou
jeochranaprevažnecelospoločenskýchhodnôtaniepriamokonkrétnychsubjektívnychprávjednotlivca,

ktoré svojou povahou spočívajú v súkromnoprávnej sfére.
V právnom štáte je podľa súdu neprípustné, aby prostriedky trestnej represie slúžili k uspokojovaniu
subjektívnych práv súkromnoprávnej povahy, keď nie sú popritom splnené všetky predpoklady
vzniku trestnoprávnej zodpovednosti. Trestné stíhanie nie je namieste, keď sa konanie podozrivého
pohybovalo výhradne v rovine civilnoprávnych, obchodnoprávnych vzťahov.

Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že úlohou činných v trestnom konaní nie je riešiť civilnoprávne
problémy a už vôbec nie je ich úlohou nahrádzať činnosť súdov v rámci dokazovania v civilnoprávnom
a obchodnoprávnom konaní.
Súd zastáva názor, že trestné právo má miesto len tam kde sú iné prostriedky ochrany práv fyzických a
právnických osôb vyčerpané, neúčinné, alebo nevhodné, pričom štát tieto prostriedky (trestného práva )

môže uplatňovať len na báze zdržanlivosti , t.j. tam kde iné nástroje práva zlyhali alebo sú neefektívne
a neadekvátne. V konkrétnych prípadoch je preto mimoriadne dôležité zohľadniť mimotrestné právne
normy a skutočnosti, že posudzované konkrétne prípady sa môžu dotýkať zmluvných vzťahov a to najmä
obchodných, resp. civilnoprávnych medzi subjektami súkromného práva, charakterizovaných vysokým
stupňom uplatnenia autonómie vôle zmluvných strán.

Súd taktiež považuje za potrebné zdôrazniť, že orgány činné v trestnom konaní nemôžu prehliadnuť
zjavnú skutočnosť, že nástroje pomocou ktorých sa realizuje trestnoprávna ochrana, obmedzujú
základné práva a slobody a len dôsledné rešpektovanie princípu ultima ratio zaručuje, že takéto
obmedzenia bude možné ešte považovať za proporcionálne s účelom sledovaným trestným
konaním. Jednotlivé zložky proporcionality pritom sú spôsobilosť, nevyhnutnosť a adekvátnosť použitia

trestnoprávneho prostriedku ochrany a vyjadrujú nutnosť zodpovedania otázky či neexistuje alternatívne
riešenie v mimotrestnej oblasti, ktoré by predstavovalo menšie obmedzenie základných práv konkrétnej
osoby.
Z princípu nevyhnutnosti vyplýva, že možnosť využiť trestnoprávny prostriedok nesmie byť natoľko
jednoduchá a bežná, aby pre oprávnené subjekty bolo najvýhodnejšie celkom rezignovať na aktívnu

ochranu ich práv a záujmov v takej miere, ktorú od nich treba rozumne vyžadovať. Takýto stav by totiž
odporoval zásade ultima ratio ale aj zásade vigilantibus iura ( právo pomáha bdelým).

Podľa súdu v nadväznosti na už uvedené skutok sa nestáva automaticky trestným činom len preto, že
ho za trestný čin označí oznamovateľ - poškodený v podanom trestnom oznámení, resp. v zápisnici

o podaní trestného oznámenia. Oznamovateľ, resp. poškodený má síce právo na podanie trestného
oznámenia a následne orgány činné v trestnom konaní majú povinnosť sa ním zaoberať a rozhodnúť
o ňom, avšak konečné posúdenie, či skutok napĺňa znaky konkrétnej skutkovej podstaty trestného činu
je plne v kompetencii orgánov činných v trestnom konaní a nie oznamovateľa, resp. poškodeného.Je pravdou, že každý má síce zákonný nárok na to, aby sa jeho podaniami kompetentné orgány
zaoberali a aby ich vybavili, avšak nikto nemá nárok na to, aby výsledok tohto vybavenia zodpovedal
jeho predstave.

Súd taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že aby bolo možné kvalifikovať nejaké konanie ako trestný
čin, tak k tomu je potrebné, aby boli naplnené jeho materiálne aj formálne znaky, pričom za trestný čin
je možné označiť len konanie nebezpečné pre spoločnosť, ktoré je zároveň aj protiprávnym konaním,
t.j. že vykazuje znaky niektorej skutkovej podstaty trestného činu, uvedenej v osobitnej časti Trestného
zákona, pričom k naplneniu pojmových znakov skutkovej podstaty trestného činu je zároveň potrebné,

aby boli naplnené všetky znaky súčasne.

Súd konštatuje, že v tomto konkrétnom prípade absentujú obligatórne znaky skutkovej podstaty
trestného činu a to tak objektívna ako aj subjektívna stránka u obvineného.
V uvedenom prípade bola prokurátorom podaná obžaloba na obvineného pre trestný čin sprenevery
podľa § 213 ods.1 Tr.zák..

Trestného činu podvodu podľa § 213 ods. 1 Tr.zák. sa dopustí ten kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu
bola zverená a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú, pričom malou škodou sa v zmysle § 125
ods. 1 Tr.zák. rozumie suma, presahujúca 266 eur.
Podstatným znakom skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 213 Tr.zák. je nevyhnutná
prítomnosť úmyselného konania ako formy zavinenia podľa § 15 písm.a,b/ Tr.zákona, pričom je potrebné

poukázať aj na ustálenú rozhodovaciu súdnu prax z ktorej plynie záver, že zavinenie páchateľa musí byť
vždy preukázané výsledkami dokazovania a musí z nich logicky vyplývať záver o existencii zavinenia,
pričom sa tento záver musí zakladať na skutkových zisteniach vyplývajúcich z vykonaného dokazovania.
Súd po preskúmaní všetkých dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu dospel k jednoznačnému
záveru, že v uvedenom prípade nedošlo zo strany obvineného k naplneniu skutkovej podstaty prečinu

sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr.zák. a po ukončení dokazovania v prípravnom konaní neboli splnené
zákonné podmienky pre podanie obžaloby na obvineného, pretože v uvedenom prípade sa jednalo
a jedná o civilnoprávny spor, na riešenie ktorého sú príslušné civilnoprávne súdy a nie polícia a
prokuratúra.

V nadväznosti na vyššie uvedené súd považuje za potrebné poukázať na nasledujúce ďalšie dôležité
skutočnosti.

V uvedenom prípade na základe inzerátu obvinený uzatvoril s poškodeným zmluvu o prenájme
stavebného lešenia na určitú dobu za vopred dohodnutých zmluvných podmienok.

Na základe tejto skutočnosti je zrejmé, že medzi obvineným a poškodeným vznikol dvojstranný
civilnoprávny vzťah. Ak na základe tohto vzťahu obvinený prevzal od poškodeného stavebné lešenie na
určitú dobu, tak následne po jej uplynutí bol povinný lešenie vrátiť poškodenému a ak obvinený lešenie
poškodenému v dohodnutej lehote nevrátil, tak tento poškodený má právo domáhať sa vrátenia lešenia,
resp. časti nevráteného lešnia a ďalšej finančnej sumy za oneskorené vrátenie lešenia, prípadne ďalšej

náhrady ďalšej škody na základe uzavretej zmluvy o prenájme podaním žaloby príslušnému súdu v
rámci civilnoprávneho konania., avšak zo spisu nevyplýva, aby si poškodený uplatňoval náhradu škody
voči obvinenému v civilnom konaní.
Súd zastáva názor, že z celého súdneho spisu vôbec nevyplýva, aby obvinený si prisvojil stavebné
lešenie(viďskutkováveta obžaloby).Samotnénevráteniepožičanej,resp.prenajatejvecivdohodnutom

čase podľa zmluvy predsa nemôže bez ďalších preukázaných skutočností znamenať, že sa jedná
o trestný čin sprenevery. Samotné porušenie zmluvných podmienok predsa nemôže automaticky
znamenať, že jedna zo zmluvných strán spáchala trestný čin. Ak by to tak malo byť, tak potom štát by
nepotreboval na riešenie takýchto sporov civilné súdy, pretože prokuratúra by z takýchto civilnoprávnych
sporov „vyrobila“ trestné činy.

Súd naviac v uvedenom prípade poukazuje na výpovede obvineného, ale aj vyššie uvedených svedkov,
z ktorých nikto nepotvrdil, aby obvinený na škodu poškodeného si prisvojil cudziu vec, resp. ani aby
mal takýto úmysel to urobiť, keďže vykonaným dokazovaním v prípravnom konaní bolo preukázané, že
obvinený doniesol na stavbu prenajaté lešenie, ktoré následne aj bolo uložené pri stavbe za účelom jeho
vrátenia poškodenému, pričom obvinený aj informoval poškodeného o mieste uloženia lešenia, ktorého

časť niekto následne odcudzil a preto svedok K.. T. po tomto zistení časť lešenia radšej uskladnil vo
svojom objekte a následne bola táto zvyšná časť vydaná poškodenému.Súd s poukázaním na vyššie uvedené zastáva jednoznačný názor, že v uvedenom prípade sa jedná o
klasický civilnoprávny spor.
Súd zároveň konštatuje, že orgány, činné v trestnom konaní by v žiadnom prípade nemali vstupovať

do tohto civilnoprávneho vzťahu a hrozbou trestného stíhania nútiť niekoho, aby za niekoho iného
plnil zmluvné záväzky a vykonávať dokazovanie v trestnom konaní, ako podklad pre následné civilné
konanie, namiesto opačného postupu, keď v prvom rade by trestnému konaniu v tomto prípade malo
skôr predchádzať civilnoprávne konanie.
Úlohou orgánov, činných v trestnom konaní nie je riešiť civilnoprávne problémy a civilnoprávne vzťahy.

Ak orgány, činné v trestnom konaní majú zo zákona právo niekoho stíhať, teda majú určitú moc, tak to
neznamená, že môžu toto svoje právo, resp. právomoc aj zneužívať v konaní, na ktoré sú príslušné len
súdy, a to súdy civilnoprávne.

Súd konštatuje, že orgány činné v trestnom konaní sú povinné postupovať v prípravnom konaní len a
len zákonným spôsobom a len a len na základe zákonným spôsobom vykonaných dôkazov, ktoré sa

jednoznačne „opierajú“ o nespochybniteľné fakty a nemôžu začínať trestné stíhanie a následne vznášať
obvinenia osobám len na základe domnienok o možnom naplnení znakov skutkovej podstaty trestného
činuaajtozaúčelompoužitiahrozby-vtomtokonkrétnomprípadenielenhrozbytrestnoprávnejrepresie
proti niekomu s cieľom prinútiť ho k nejakému konaniu.

Súd v nadväznosti na uvedené skutočnosti záverom opätovne konštatuje, že v uvedenom prípade sa
jedná o civilnoprávny vzťah a preto konanie zastavil.

Podľa § 241 ods. 1 písm.c/Tr.por. obžalobu podanú na súde pre prečin a zločin s hornou hranicou
trestnej sadzby neprevyšujúcou osem rokov preskúma samosudca a podľa jej obsahu a obsahu spisu

trestné stíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1 Tr.por.

Podľa § 215 ods. 1 písm.b/Tr.por. prokurátor zastaví trestné stíhanie, ak nie je tento skutok trestným
činom a nie je dôvod na postúpenie veci.

Spoukázanímnavyššieuvedenésúdrozhodoltak,akojetouvedenévovýrokovejčastitohtouznesenia.

Týmto rozhodnutím nie sú dotknuté práva poškodeného vymáhať si náhradu škody v civilnoprávnom
konaní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní od jeho oznámenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.