Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 5Cpr/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5919200102
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Majerčíková

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2019:5919200102.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok sudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou v právnej veci žalobkyne: Y. X., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom: T. T., adresa pre doručovanie písomností: ul. X. č.7, XXX XX T., zast.: JUDr.
Vladimír Kašuba, PhD., advokát, Holubyho 51, 036 01 T., proti žalovanému: GEMA, s.r.o., so sídlom:
Kollárova 58, 036 01 T., IČO: 36383708, o neplatnosť ukončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalovanou ako zamestnávateľom
žalobkyni ako zamestnankyni podaním zo dňa 20.12.2018, je neplatné.

II. Pracovný pomer žalobkyne so žalovanou s a s k o n č i l dohodou o skončení pracovného pomeru

ku dňu 27.12.2018.

III. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku za
výpovednú dobu dvoch mesiacov vo výške 960,- eur, do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

IV. Žalobkyni s a p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100%, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť
žalobkyni vo výške určenej samostatným uznesením vydaným súdom prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 21.1.2019 sa žalobkyňa domáhala určenia, že okamžité
skončenie pracovného pomeru dané žalovanou ako zamestnávateľom žalobkyni ako zamestnankyni
podaním zo dňa 20.12.2018, je neplatné, že pracovný pomer žalobkyne so žalovanou sa skončil
dohodou o skončení pracovného pomeru ku dňu 27.12.2018 a žalovaná je povinná zaplatiť' žalobkyni
náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

2. V odôvodnení podanej žaloby uviedla, že k žalovanej nastúpila pracovať v polovici mesiaca apríl, no

na začiatku bez akejkoľvek pracovnej zmluvy, resp. dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného
pomeru. V tom čase som bola na rodičovskej dovolenke (stále poberám rodičovský príspevok) a
zároveň som bola dobrovoľne evidovaná ako uchádzač o zamestnanie na ÚPSVaR Martin. Odo dňa
24.04.2018 jej žalovaná dávala postupne podpísať dohody o pracovnej činnosti, a to vždy na jeden
deň. V skutočnosti však bola u žalovanej každý pracovný deň. Dňa 01.08.2018 so žalovanou uzavrela
pracovnú zmluvu s dohodnutým druhom práce - pomocný pracovník - pomocné práce v sklade. Keďže
malo ísť' o prvý stupeň náročnosti, tomu zodpovedala aj výška mzdy - bola to minimálna mzda. Žiadny

iný pracovnoprávny dokument so žalovanou nepodpísala (napr. dohodu o hmotnej zodpovednosti).
V skutočnosti vykonávala prácu obchodného zástupcu, ktorá spočívala v rozvoze vzoriek tovaru pre
potencionálnych zákazníkov, ako boli lekárne, očné optiky a pod., a v rozvoze tovaru po zákazníkoch,
ako boli predajne športových potrieb. Pred výjazdom vždy žalovaná naložila osobné motorové vozidlopotrebným tovarom - pri tomto žalobkyňa nebola a nikdy žiadne položky nekontrolovala a ani žiadny
súpis takto naloženého tovaru nikdy počas trvania pracovného pomeru nepodpisovala. Dňa 18.12.2018
žalobkyni počas výjazdu telefonovala konateľka žalovanej, ktorá jej oznámila, že na druhý deň bude

vykonaná inventúra „na sklade výrobkov, ktoré som mala prevziať za účelom výkonu práce."
Na túto inventúru sa žalobkyňa nedostavila, pretože bola nútená ostať doma pri maloletej dcére, čo
žalovanej oznámila. Dňa 27.12.2018 k bytu, v ktorom býva žalobkyňa, prišli tri osoby - po zazvonení
im otvorila matka žalobkyne, pričom do dverí vložil nohu Ing. Peter Tomáš. ktorý potom ostal stáť na
chodbe so svojou dcérou Ing. J. O. a konateľka žalovanej Ing. N. C. (švagriná N.. L. O.) vošla dovnútra

bytu so zapnutým nahrávaním. Za takýchto okolností si žalobkyňa neprevzala doručovanú písomnosť.
J. písomnosť bola okamžitým skončením pracovného pomeru v zmysle ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce. Údajné závažné porušenie pracovnej disciplíny malo spočívať v tom, že na sklade má
chýbať tovar v celkovej hodnote 3.375,96,-EUR. To bola jediná údajná inventúra. ktorá sa u žalovanej
od augusta 2018 mala vykonať. V písomnom vyhotovení okamžitého skončenia pracovného pomeru
sa uvádza, že žalobkyňa pri prerokovaní okamžitého skončenia pracovného pomeru mala niečo uviesť

na svoju obranu. Žiadne prerokovanie však nebolo - dňa 19.12.2018 bola vykonaná údajná inventúra,
kedy žalobkyňa bola s mal. dieťaťom doma, rovnako aj dňa 20.12.2018, a v tento deň malo byt'
vyhotovené okamžité skončenie pracovného pomeru. Po zistení takéhoto prístupu zo strany žalovanej
(ako aj vzhľadom k okolnostiam, ktoré predchádzali uzavretiu pracovného pomeru) zisťovala žalobkyňa
u bývalých zamestnancov žalovanej, prečo dochádza k takémuto konaniu z jej strany. Zistila som. že

takýtoprístupniejeojedinelý,právenaopak,opakujesaaumožňujehoto,ženiktonepodpisujeskutočný
objem vyskladneného tovaru a od zákazníkov nikdy nežiadali doklad potvrdzujúci prevzatie dodaného
tovaru (a to na pokyn zamestnávateľa). To znamená, že takýto obeh tovaru už nebol odkontrolovateľný a
užvôbecniezamestnancom.Tovarostávalvosobnommotorovomvozidle,doktoréhomaliprístupvšetci
u žalovanej. Žalobkyňa sa žiadneho konania. ktoré by bolo porušením pracovnej disciplíny nedopustila,

žiadny tovar nikomu nespreneverila. Žalovaná zasiela žalobkyni SMS o tom, že ak im nezaplatí sumu
3.375,96,- EUR, oznámia žalobkyňu na políciu.

3. Okresný súd Ružomberok uznesením č.k.5Cpr/1/2019-11 zo dňa 22.01.2019 vyzval žalovaného, aby
sa v lehote 10 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril k podanej žalobe, ak uplatnený nárok v

celom rozsahu neuznáva aby uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil
listiny na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Predmetné uznesenie bolo
zasielané žalovanému elektronicky do elektronickej dátovej schránky, pričom doručenie bolo vykonané
uplynutím úložnej doby rozhodnutia do vlastných rúk (doručenka č.l.12/rub spisu).

4. V súlade s ustanovením § 180 CSP súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalovanej, ktorá sa napriek
predvolaniu na pojednávanie nedostavila ani nepožiadala súd z dôležitých dôvodov o jeho odročenie.
Pokiaľideodoručovaniepísomnostídovlastnýchrúkžalovanej(žalobaspolusuznesenímapredvolanie
na pojednávanie), súd predmetné písomnosti doručoval do elektronickej schránky žalovaného podľa
osobitného predpisu, a to Zákona č.305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov

verejnej moci (Zákon e-Government). Elektronická schránka bola zriadená právnickej osobe zo zákona
od 01.07.2017, ide o elektronické úložisko v ktorom sú uchované elektronické správy a notifikácie. Do
elektronickej schránky sa doručujú aj dokumenty, ktoré sa doručujú do vlastných rúk, na potvrdenie
doručenia slúži elektronická doručenka, ktorou sa rozumie elektronický dokument obsahujúci údaje o
dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby prijímateľa, identifikátor

osoby odosielateľa a identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov, ktoré
sa elektronicky doručujú. Potvrdenie doručenia je podmienkou sprístupnenia elektronickej správy
prijímateľovi v jeho elektronickej schránke. Údaje uvedené v elektronickej doručenke sa považujú za
pravdivé, pokiaľ sa nepreukáže opak. Úložnou lehotou, počas ktorej je uložená elektronická úradná
správa, považovaná za nedoručenú, je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej

úradnej správy. Predvolanie na pojednávanie žalovanému tak bolo doručené fikciou doručenia dňa
21.03.2019.

5. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní zotrvala na písomne podanej žalobe,
ako aj na dôvodoch v nej uvádzaných. Na doplnenie právny zástupca špecifikoval výšku náhrady mzdy

za dva mesiace, ktorá predstavuje v zmysle pracovnej zmluvy sumu 960,- eur (480,- eur mesačne).
Žalobkyňa ďalej uviedla, že u žalovanej pracovala od 01.08.2018 v pozícii obchodného zástupcu,
ukazovala klientom vzorky, robila objednávky, i keď v pracovnej zmluve má uvedený druh výkonu práce,
pomocný pracovník - pomocné práce v sklade, čo uviedol samotný zamestnávateľ. Žiadnu dohoduo hmotnej zodpovednosti žalobkyňa nepodpisovala. Pokiaľ rozvážala tovar do prevádzok, podpísala
len papier - dokument pokiaľ by sa jej niečo stalo na ceste, aby bola chránená žalovaná, avšak tento
dokument žalobkyňa nemá k dispozícii. Za mesiac november jej bola odmena vyplatená, v decembri jej

nebola vyplatená žiadna čiastka. Žiaden súpis tovaru, ktorý žalobkyňa prepravovala jej nebol predložený
k dispozícii.

6. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, predložených
žalobkyňou, a to:

- dohody o pracovnej činnosti zo dňa 24.04.2018, 02.07.2018, 23.05.2018, 04.06.2018, 16.05.2018,
16.07.2018 (č.l.3-6 spisu),
- pracovná zmluva zo dňa 01.08.2018 (č.l.7 spisu),
- okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 20.12.2018 (č.l.8 spisu),
- potvrdenie zamestnávateľa pre zápočet predchádzajúcich období pracovnej neschopnosti (č.l.9 spisu),
- výplatné pásky žalovanej za rok 2018.

9. Podľa § 59 ods.1 písm. a), b) c), d) Zákonníka práce, pracovný pomer možno skončiť
a) dohodou,
b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,

d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa § 61 ods.1, 2 Zákonníka práce, výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj
zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo

výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď
neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.

Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť
pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie
dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí
lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5 .

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods.1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca

naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 79 ods.4 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec
netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, platí, ak sa so zamestnávateľom nedohodne
písomne inak, že sa jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak
a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby,
b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný

pomer skončiť.

Podľa § 79 ods.5 Zákonníka práce, v prípadoch ustanovených v odseku 4 písm. b) zamestnanec
má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného zárobku podľa § 134 za výpovednú dobu dvoch
mesiacov.

10. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha vyslovenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa 20.12.2018, ktoré bolo dané
žalobkyni listom žalovaného zo dňa 20.12.2018.

11. Okamžité skončenie pracovného pomeru je jednostranný právny úkon účastníka pracovného
pomeru adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru.
Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to iba vtedy, ak zamestnanec
bola právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo poručil závažne pracovnú disciplínu, a iba
v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však
do jedného roka odo dňa keď tento dôvod vznikol. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany

zamestnávateľa v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je výnimočným spôsobom skončenia
pracovného pomeru, zamestnávateľ môže skončiť pracovný pomer so zamestnancom okamžite len
vtedy, ak konanie zamestnanca možno s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti považovať za tak
závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo považovať, aby ho naďalej zamestnával. Dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru musí mať zamestnávateľ riadne zistený a preukázaný.

12. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha vyslovenia neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, ktorým zamestnávateľ skončil jednostranne pracovný
pomer so žalobkyňou z dôvodu zisteného manka u tovaru, ktorý bol žalobkyni zverený. Z odôvodnenia
okamžitého skončenia pracovného pomeru ďalej vyplýva, že dňa 19.12.2018 bola vykonaná inventúra

na sklade výrobkov, ktoré prevzala žalobkyňa za účelom výkonu práce, na inventúru sa žalobkyňa
nedostavila, o inventúre bol spísaný protokol a bolo zistené, že na sklade chýba tovar v celkovej hodnote
3.375,96 eur vrátane DPH.

13. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí spĺňať materiálne predpoklady (existenciu taxatívne

vymedzeného dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 Zákonníka práce)
a formálne predpoklady (písomnú formu, doručenie zamestnancovi, skutkovo vymedzený dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý nie je možné dodatočne meniť). Nedodržanie týchto
náležitostí má za následok neplatnosť tohto právneho úkonu.

14. Z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo
strany zamestnávateľa bolo vykonané písomne, a to listom zo dňa 20.12.2018, ktoré bolo doručované
žalobkyni v mieste jej bydliska dňa 27.12.2018 a ktoré podľa uvedenej listiny (č.l.8 spisu) si žalobkyňa
odmietla prevziať. S poukazom na ustanovenie § 38 ods. 4 Zákonníka práce odmietnutím prijatia
písomností nastávajú účinky doručenia tejto písomnosti, t.j. predmetná písomnosť bola doručená

žalobkyni dňa 27.12.2018, žalobkyňa v lehote vyplývajúcej z ustanovenia § 77 Zákonníka práce si
uplatnila nároky vyplývajúce z neplatného skončenia pracovného pomeru, a to žalobou podanou na
tunajšom súde dňa 21.01.2019.

15. Súd sa teda zaoberal dôvodnosťou okamžitého skončenia pracovného pomeru. Z vykonaného

dokazovania súd nemal za preukázaný dôvod, pre ktorý zamestnávateľ okamžite skončil pracovný
pomer so žalobkyňou, a to existencia zisteného manka na tovare, ktorý mal byť žalobkyni zverený a
skutočnosti, že za toto manko zodpovedá práve žalobkyňa. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal
existenciu manka na predmetnom tovare (nepredložil protokol o vykonanej inventúre, vstupné
údaje, výšku zisteného manka), rovnako nepreukázal, že za vzniknuté manko zodpovedá žalobkyňa

(nepredložil dohodu o hmotnej zodpovednosti, uzavretú so žalobkyňou, ani žiaden iný doklad, z ktorého
by vyplývalo, že žalobkyňa je zodpovedná za vzniknuté manko).

16. Na základe uvedeného, keďže súd nemal za preukázaný dôvod uvádzaný v okamžitom
skončení pracovného pomeru zo dňa 20.12.2018, súd žalobe vyhovel a určil, že okamžité skončenie

pracovného pomeru dané žalovanou ako zamestnávateľom žalobkyni ako zamestnankyni podaním zo
dňa 20.12.2018 je neplatné.17. S poukazom na § 79 ods. 3 Zákonníka práce, pracovný pomer, ktorý zamestnávateľ skončil neplatne
a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával skončí pracovný pomer
na základe zákona dohodou, a to pri neplatnom okamžitom skončení pracovného pomeru dňom, keď

mal pracovný pomer skončiť. V danom prípade mal pracovný pomer skončiť dňom 27.12.2018, z toho
dôvodu súd tejto časti vyhovel a rozhodol, že pracovný pomer žalobkyne so žalovanou skončil ku dňu
27.12.2018.

18. S poukazom na ustanovenie § 79 ods. 5 Zákonníka práce, v prípade neplatného okamžitého

skončenia pracovného pomeru vzniká zamestnancovi nárok na náhradu mzdy v sume priemerného
zárobku podľa § 134 Zákonníka práce za výpovednú dobu dvoch mesiacov. Keďže súd mal za
preukázaný priemerný zárobok žalobkyne, a to vo výške 480,- eur mesačne, uvedená okolnosť nebola
sporná, ani rozporovaná, súd i v tejto časti žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie náhrady
mzdy v sume priemerného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov, teda v sume 960,- eur.

19. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobkyni, ktorá bola
vo veci úspešná náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že výška trov konania bude určená
samostatnýmuznesenímvydanýmsúdnymúradníkompoprávoplatnostirozhodnutia,ktorýmsakonanie
končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Ružomberok. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní
rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.