Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 25, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 10C/730/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214223105
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erika Szalaiová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2214223105.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou Mgr. Erikou Szalaiovou v právnej veci navrhovateľky: F.

P., M.. XX.XX.XXXX, Q. D. XX, XXX XX G.. D. P., proti osobe: U. P., M.. XX.XX.XXXX, Q. R. XX, Š. o
určenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zmeňuje rozsudok G. P. D. P. Č.. XC/XXX/XX S. R. XX.XX.XXXX tak, že výživné na navrhovateľku
zo sumy XXX P. zvyšuje na sumu XX eur mesačne, od XX.XX.XXXX.
II. Dlh na zročnom výživnom za obdobie od XX.XX.XXXX R. XX.XX.XXXX je suma vo výške X.XXX,XX
eur.
III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke dlh na zročnom výživnom v mesačných splátkach po 40

eur mesačne spolu s bežným výživným vždy do XX. dňa toho-ktorého mesiaca tak, že omeškanie s
plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
IV. Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a .
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka návrhom zo dňa XX.XX.XXXX sa domáhal na tunajšom súde o zvýšenie výživného
na plnoleté dieťa.
2. Osoba k návrhu sa nevyjadril, na ústne pojednávanie sa nedostavil.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľky, oboznámil sa s pripojenými listinnými

dôkazmi to U. G. M. Š. Č..C..X, S. F. L. M. Č..C.. X, C. D. M. G. Č..C.. XX, D. G. D. P. Č.. XCXXX/XXXX
Č..C.. XX, M. Č..C.. XX, XC XXX/XX Č..C..XX, P. G. Š. Č..C.. XX, XX, XX, XX, XX, C. P. Č..C.. XX, P.
Ú. Č..C.. XX, P. P. U. Č..C.. XX, C. D. Č..C.. XX,XX, XX, XX, C. F. S. Č..C.. XX, XX,XX P. G. Y. Č..C..
XX, P. G. A. Č..C.. XX, C. P. Č..C.. XX, XX G. Č..C.. XX, XX, XXX,XXX, U. G. C. N. B.I. Č..C.. XX,XX,
A. D. G. D. P. Č.. XT/XX/XXXX Č..C.. XXX a ustálil nasledovný skutkový stav veci:
4. Navrhovateľka v návrhu ako aj na ústnom pojednávaní uviedla, že žije v spoločnej domácnosti s
matkou a s dvomi maloletými sestrami. Osoba t.j. otec bol zaviazaný s rozsudkom G. D. P. Č.. M. S. R.

XX.X.XXXX platiť výživné vo výške XXX P. (X,XX V.). Následne rozsudkom pod č. XC/XXX/XXXX bol
taktiež zaviazaný platiť výživné na sume XXX P.. Uloženú vyživovaciu povinnosť nikdy riadne neplnil,
počas celého obdobia od roku XXXX prispieval na výživu XX,XX eur. Uviedla, t.č. navštevuje X. D. Y.
F. Q., pripravuje sa na vysokoškolské štúdium na C. N., v tejto súvislosti dvakrát do týždňa absolvuje
spoplatnené doučovanie s úhradou nákladov XX eur týždenne. Okrem uvedených nákladov mesačné
výdavky na jej osobu predstavujú sumu vo výške XXX eur, ktoré znáša výlučne jej matka. Tá pracuje
ako zdravotnícky pracovník s mesačným príjmom cca XXX eur. Uviedla, že nemá vedomosti o tom, kde

pracuje osoba, teda otec, a taktiež nepozná výšku jeho mesačného zárobku.
5. Na ústnom pojednávaní dňa X.XX.XXXX uviedla, že žiada zvýšenie výživného od podania návrhu
vo výške XXX eur mesačne. Mesačne potrebuje na stravu a ošatenie XXX eur. Na stužkovú musela
platiť XXX-XXX V.. Na prihlášku na vysokú školu platila XXX eur. Má okuliare čo jej uhradila taktiežmatka. Na mobilný telefón potrebuje mesačne XX eur, na internet XX eur, na dopravu denne X,XX eur
nakoľko chodí denne z miesta trvalého bydliska na doučovanie. Býva u starých rodičov pričom prispieva
na stravu. Všetky ostané výdavky hradia jej starí rodičia, ktorí jej hradia aj doučovanie napr. z chémie.

S otcom nie je v žiadnom kontakte. Na pojednávanie dňa XX.X.XXXX poukázala na tú skutočnosť,
že navštevuje X. D. C. N. F. B.I.. Žiadala určiť výživné vo výške XXX eur mesačne. Poukázala na tú
skutočnosť, že naposledy jej otec platil výživné v r. XXXX vo výške XX eur mesačne pričom poukázala
na tú skutočnosť, že platí internát vo výške XX eur mesačne, ďalej na internet XX eur, ďalšie výdavky
má zaplatiť na učebné pomôcky, skriptá, ofotenie skrípt XX eur mesačne, za jeden obed platí X eur. Na

stravu potrebuje okolo XX eur, na telefón XX eur, na hygienické potreby XX eur, vreckové má XX eur na
týždeň. To jej prispievajú jej matky a starí rodičia zo strany rodičov. Chodí na brigády, keď má voľno v
škole. Žiadal preto k návrhu v celom rozsahu vyhovieť, zvýšiť výživné od podania návrhu.
6. Osoba - otec k návrhu sa nevyjadril, na ústne pojednávanie sa nedostavil napriek tomu, že bol riadne
predvolaný oznámením ako na č.l. XXX.
7. Podľa § 65 ods. 3 zák. o rodine výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

8. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre malol. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh.
9. Podľa § 78 ods. 3 zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
10. Podľa § 156 CMP účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba,

ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.
11. Konanie o určenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu možno začať len na návrh.
Aktívne legitimované na podanie návrhu je plnoleté dieťa, ktoré nie je schopné sa samé živiť.
Pasívne legitimovaný je rodič, ktorý si voči tomuto dieťaťu riadne neplní vyživovaciu povinnosť. Nie je
rozhodujúce, či oprávnený a povinný spolu žijú v spoločnej domácnosti a dokonca ani to, či sa stýkajú

resp. spolu komunikujú. Výživné na plnoletého sa má plniť opakovane v pravidelných mesačných
splátkach. Právo na výživné nemožno vôbec priznať, ak by to odporovalo dobrým mravom ( napr. životná
úroveň rodiča je nepomerne nižšia ako životná úroveň dieťaťa). Súdom určené výživné možno zrušiť na
návrh ak odpadnú predpoklady, ktoré zákon vyžaduje pre jeho určenie.
12. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť ( či už schválením

novej dohody alebo autoritatívnym rozhodnutím ) je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné
prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu
byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažným spôsobom prejavia v pomeroch
účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom,
že je doterajšie výživné neprimerané. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti,

dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho , ako aj nového rozhodovania, a to na základe
spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne
- okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne -
vývojom životných nákladov podľa odseku 3 § 78 Zák. o rodine. Na strane povinného môže byť takouto
zmenou strata zamestnania ( súd je povinný skúmať príčiny) dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej

vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito
okolnosťami napr. nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - už
školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov
a podobne. Až v prípade , ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť
o zmene výšky vyživovacej povinnosti.

13. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov.
Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať - je nevyhnutné obmedziť nároky
dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Zákon totiž neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať
životnú úroveň dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča je považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje
v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami

rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti
( fyzická zdatnosť, vzdelanie, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore a podobne.).
možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti ( dopyt na trhu práce, ohodnotenie rovnakej pozície
a podobne). Pre posúdenie možnosti a schopnosti povinného rodiča teda nie sú rozhodujúce jeho
skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové možnosti dané okrem iného, jeho fyzickým

stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností).
14. Až v prípade, ak má súd preukázané, že pomery účastníkov sa zmenili, môže rozhodnúť o zmene
výšky vyživovacej povinnosti.15. Ani určenie výšky výživného na spotrebné náklady dieťaťa nie je bezhraničné. Za súčasného
právneho stavu nemožno priznať spotrebné mesačné výživné vo výške vyššej, než sú preukázané
náklady na dieťa, a to ani v prípade, ak to pomery rodiča dovoľujú. Možno však - ak to pomery ( možnosti,

schopností a majetok) zaviazaného rodiča odôvodňujú, určiť okrem povinnosti platiť spotrebné výživné
aj povinnosť plniť splátky výživného, určeného na tvorbu úspor, podľa ustanovenia § 63 ods. 3 ZR. Toto
výživné má slúžiť na tvorbu úspor dieťaťa tým, že sa budú prostriedky zasielané povinným rodičom
kumulovaťnaosobitnomúčtemaloletého,ktorývprospechnehozriadirodič,ktorémubolodieťazverené
do osobnej starostlivosti. Akékoľvek nakladanie s týmto nespotrebovateľným výživným maloletého

je neprípustné bez súhlasu súdu. Môže byť použité výlučne pre potreby dieťaťa. Nesmie sa použiť
na zvyšovanie životnej úrovne celej rodiny, a to ani výnosy z neho, pretože je osobitným majetkom
maloletého oddelením od majetku spravovaného podľa § 32. Osobitosť tohto majetku je daná spôsobom
jeho tvorby. Právo na výživné je výlučným osobným právom oprávneného dieťaťa, jeho smrťou zaniká,
je neprevoditeľné a nescudziteľné.
16. Po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa môže súd pristúpiť k

druhému kroku, ktorým je určenie miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať
každý z rodičov. Toto určenie závisí od viacerých faktorov. Na strane každého povinného sú to v
prvom rade jeho zárobkového schopností a možností, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných
vyživovacích povinností a ich výška, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a
starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom, plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami

nad rámec určeným súdnym rozhodnutím.
17. Z uvedeného vyplýva, že miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí
byť rovnaká. Je nutné porovnať uvedené faktory u oboch rodičov navzájom a zohľadniť tiež osobnú
starostlivosť o dieťa, prípadne starostlivosť o spoločnú domácnosť.
18. Po porovnaní všetkých kritérií u oboch rodičov súd rozdelí náklady na dieťa medzi rodičmi tak,

že jednému z nich ( ktorému nebude dieťa zverené do osobnej starostlivosti) určí výživné. Výživné je
peňažná forma plnenia vyživovacej povinnosti. Povinný rodič ho bude platiť dieťaťu do rúk oprávneného
rodiča, ktorý je povinný použiť ho na úhradu potrieb dieťaťa. Nie je vylúčené, aby povinný rodič prispieval
aj nad rámec takto určeného výživného, avšak zákonnú povinnosť nemá.
19. Z uvedeného je zrejmé, že určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade,

paušálne určenie výšky výživného percentuálnou sadzbou z preukázané príjmu povinného rodiča náš
zákon nepozná.
20. Pri stanovení miery povinnosti každého rodiča podieľať sa na výžive dieťaťa sa uplatňuje množstvo
faktorov. Zákona priamo prikazuje súdu ( dikcia „ prihliada sa“) zohľadniť skutočnosť, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Osobná starostlivosť nie je zohľadňovaná len vo vzťahu k maloletým

deťom. Miera prihliadnutia je ponechaná na úvahu súdu a bude závisieť najmä od veku, zdravotného
stavu, potrieb dieťaťa, od jeho schopností a možností podieľať sa osobnú pomocou na uspokojovaní
vlastných potrieb ( § 43 ods. 2, 3 ZR).
21. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo
využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon nerozlišuje, či

ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy nemajú povinnosť konkrétne skúmať
otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti, ktoré sa koná. Pokiaľ súd vyzve
povinného rodiča, aby predložil doklady o svojich výdavkoch, môže tento dôkaz slúžiť skôr na stanovenie
jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby
plnil primeranú vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťa.

22. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako ja na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný sám na
seba berie ( § 75 ods. 1 zákona o rodine).

23.Nastraneoprávnenejnavrhovateľkyjepotrebnéskúmaťjejskutočnéodôvodnenépotrebysohľadom
na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú
dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotným, kultúrnymi a závisia predovšetkým
veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa sám o seba a podobne. Na

strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet
iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi
vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako vyživovacia povinnosť iných povinných voči týmto
osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovaťvýživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa
a jeho domácnosť. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť aj majetkové pomery oboch rodičov.
24. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného alebo

objektívne - vývojom životných nákladov. Až v prípade ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkom
zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Zmena výšky výživného alebo jeho
úplné zrušenie je možné najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Túto skutočnosť má súd
objektívne zistiť. Zmena pomerov musí byť preukázaná ku dňu vyhlásenia rozhodnutia o zmene.
25. Výživné súd určí podľa stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia. Pri rozhodovaní o výživnom

je potrebné porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako aj nového
rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Inak sa pri rozhodovaní
pri výživnom v dôsledku zmeny pomerov používajú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie
príslušného druhu výživného, kde podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd prihliadne na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkového pomery povinného. Potreby
dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti

a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú
obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne
možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú
nevyhnutné ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj
dieťaťa. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú rozhodujúce reálne zárobkové možnosti a schopnosti

každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho
charakteru. Odôvodnené potreby na strane maloletého dieťaťa môžu byť rôzne, závislé predovšetkým
od zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu prípravy na budúce
povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výživné slúži teda nielen na uspokojovanie všetkých
odôvodnených hmotných potrieb dieťaťa, ale i ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre vývoj a

výchovu dieťaťa ( vzdelávanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby ). Povinnosťou oboch rodičov je
venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú
alebo nežijú v spoločnej domácnosti, pretože neprestáva ani jeden z nich niesť osobnú zodpovednosť
za všestranný vývoj svojich detí, ktoré ešte nie sú schopné samé sa živiť, ktoré sú teda v plnej miere
výživou odkázané na svojich rodičov.

26. Súd z výsledkov vykonaného dokazovania mal jednoznačne za preukázané, že naposledy bolo
určené výživné na navrhovateľku rozsudkom G. P. D. P. U. Č.. XC/XXX/XXXX-XX S. R.J. XX.XX.XXXX.
Z predmetného rozsudku súd zistil, že navrhovateľka bola zverená v rozvodom konaní do osobnej
starostlivosti matky a otec bol zaviazaný na platenie výživného vo výške XXX P.k (X,XX V.) mesačne.
Navrhovateľka v návrhu poukázala na tú skutočnosť, že otec, teda osoba riadne výživné ani v tejto

výške neplatí pričom uviedla, že od posledného určenia výživného z roku XXXX nepodala ešte návrh
na zvýšenie výživného. V návrhu ako aj na ústnych pojednávaniach poukázala na tú skutočnosť, a to
najprv, že navštevuje X. D. Y. a t. č. X. ročník C. N. F. B. pričom potrebuje na živobytie ako aj na štúdium
finančné prostriedky. Pomáhajú jej matky a starí rodičia zo strany jej rodičov. Výdavky ktoré potrebuje
sú uvedené v tomto rozsudku pod bodom X J. X. Keďže navrhovateľka uviedla, že otec neoplatí riadne

výživné naposledy uhradil v roku XXXX XX eur a žiadala zvýšiť výživné na sumu XXX eur mesačne
a keďže súd zo správy polície ako na č.l. XX J. A. S. P. G. A. zistil, že osoba, teda otec sa nachádza
v pátraní. Túto skutočnosť súd zistil aj z ďalšej správy G. R. P., G. Š. S. R. XX.X.XXXX J. M. Č..C..
XX. Keďže polícia ďalej oznámil súdu, že terajší pobyt alebo miesto zdržiavania otca navrhovateľky je
neznámy, súd mu doručil cestou oznámenia termín pojednávania poukazujúc na §. XXX G.. X K. (Č..C..

XXX). S. P. Ú. R. P. (Č..C.. XX) súd zistil, že osoba nie je poberateľom dávky v pomoci hmotnej núdzi
a nie je v evidencii uchádzačov a o zamestnanie. Keďže v danom prípade súd zistil, že navrhovateľka
podala návrh na zvýšenie výživného od podania návrhu teda od XX.XX.XXXX súd zvýšil výživné na
navrhovateľku od podania návrhu teda od XX.XX.XXXX zo sumy XXX P. na sumu XX eur mesačne a
tým pádom zmenil rozsudok G. D. P. U. Č.. XC/XXX/XXXX S. R. XX.XX.XXXX. Zároveň súd určil dlh na

zročnom výživnom za obdobie od podania návrhu od XX.XX.XXXX R. XX.XX.XXXX F. F.B. XXXX,XX V.
(D. XXXX, XXXX, XXXX - A..T.. XX H. XX V., D. XXXX - XX H. XX V., F. D. XXXX X R. F. R. - X,XX V.
M. R. H. X =. X,XX V. A. P. XXXX,XX V.). Predmetnú sumu teda dlh na zročnom výživnom súd povolil
zaplatiť osobe v mesačných splátkach po XX eur mesačne spolu s bežným výživným tak, že omeškanie
splnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Zároveň súd, nakoľko navrhovateľka

žiadala určiť výživné najprv vo výške XXX eur a to pri podaní návrhu, potom zmenila svoj návrh a žiadala
určiť výživné vo výške XXX eur mesačne a súd určil výživné vo výške XX eur mesačne a vo zvyšku
žalobu zamietol, poukazujúc na tú skutočnosť, že u osoby nemal žiadne relevantné doklady predložené
okrem dokladov, že ten sa nachádza v pátraní, nie je vedený v zozname uchádzačov o zamestnanie,podľa lustrácii v S. ani vo výkone trestu odňatia slobody ani vi väzbe sa nenachádza, a podľa lustrácie
v SP nepoberá dôchodkové, nemocenské, úrazové poistenie a poistenie v nezamestnanosti.
27. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o § 255 ods. 2 CSP podľa ktorého ak mala strana vo

veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo
strán nemá na náhradu trov konania právo. Keďže navrhovateľky mali úspech čiastočný súd o trovách
konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolanievlehote15dníoddoručeniarozsudkunasúdeprotiktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania ktorého neprospech bolo rozhodnutie

vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa s ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( § 127 CSP).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).( § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky
b/súdnesprávnyprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesnépráva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c/ rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súd
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

g/zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súd prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( § 62 CMP).
Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadoplniťlendouplynutialehotynapodanie
odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( § 63
CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh

na nariadenie výkonu rozhodnutia.