Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, June 4, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/31/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118206049
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2118206049.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s.,
IČO 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, zastúpený splnomocnencom: Advokátska
kanceláriaJUDr.VeronikaKubriková,PhD.,s.r.o.,sosídlomMartinčekova13,Bratislava,protižalovanej:
C. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Vladimír Sidor, so sídlom

Železničná 4/A, Hlohovec, o zaplatenie 6.231,18 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti
uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 20Csp/58/2018-61 zo dňa 23.11.2018 vo výroku II., takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania m e
n í tak, že žalovaná má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v
plnom rozsahu.

II. Žalovaná m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením označeným v záhlaví súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil a výrokom II.
rozhodol, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

2. Uznesenie označené v záhlaví súd prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania právne

odôvodnil ustanovením § 257 Civilného sporového poriadku. Vecne argumentoval vo výroku o náhrade
trov konania súd prvej inštancie tým, že pri rozhodovaní o trovách konania sa rozhodol pre aplikovanie
ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku, nakoľko toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že
tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára
sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za
splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul

z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu
tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody
hodné osobitného zreteľa. Súd prvej inštancie považoval mimosúdne urovnanie práv a povinností strán
sporu, ktoré viedlo k zastaveniu konania, za okolnosť hodnú osobitného zreteľa, preto nepriznal náhradu
trov konania žiadnej zo strán, nakoľko žalobca neuviedol čas, obsah a dôvody mimosúdnej dohody o
predmetnej pohľadávke.

3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania podala odvolanie žalovaná
z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní
uviedla, že konaniu o zaplatenie 6.231,18 eur predchádzalo podanie žaloby zo strany žalovanej v
konaní sp. zn. 27Csp/39/2018, v ktorom sa žalovaná domáhala určenia, že úver je bezúročný a bez
poplatkov, v ktorom konaní došlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody, na základe ktorej strany upravili

sporné práva a povinnosti. Mimosúdna dohoda však vyporiadala práva a povinnosti vzniknuté iba v
konaní sp. zn. 27Csp/39/2018 a nie aj v tomto súdnom konaní, preto súd prvej inštancie dospel knesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne posúdil. Súd prvej inštancie nemal k dispozícii
mimosúdnu dohodu, preto jeho závery považuje žalovaná za predčasné. Strany si dohodou upravili
sporné práva a povinnosti vyplývajúce iba z konania sp. zn. 27Csp/39/2018, čím neboli dotknuté nároky

v tomto konaní. Žalovaná poukazuje tiež na to, že ako prvá iniciovala konanie voči žalobcovi sp.
zn. 27Csp/39/2018, v ktorom sa domáhala učenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, v priebehu
konania došlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody, pričom medzi tým žalobca podal novú žalobu o
zaplatenie, hoci medzi stranami už prebiehalo súdne konanie týkajúce sa totožnej zmluvy. Žalobca
napriek tomu, že sa viedlo konanie o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy, podal proti

žalovanej novú žalobu v totožnej veci, pričom túto následne vzal späť, keď sa v pôvodnom konaní
uzatvorila dohoda o urovnaní, teda procesná zodpovednosť v tomto konaní musí ísť na vrub žalobcu.
Žalobca totiž zavinil začatie tohto konania, napriek tomu, že ohľadom rovnakej zmluvy o úvere už jedno
konanie prebiehalo. Rovnako zavinil zastavenie konania po tom, čo zistil, že v skôr súdenej veci bola
uzatvorená mimosúdna dohoda dňa 14.11.2018, pričom zo strany právneho zástupca žalobcu bola
podpísaná už dňa 25.7.2018 a späťvzatie žaloby bolo doručené súdu až dňa 23.11.2018 Žalovaná

navrhuje, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že žalovanej
prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

4. Žalobca odvolanie nepodal, k odvolaniu žalovanej proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II.
o náhrade trov konania sa nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávnenou osobou - stranou, v
neprospechktorejbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. m) Civilného sporového poriadku),

po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového
poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f),
h) Civilného sporového poriadku), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o
náhrade trov konania v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho

zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového
poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania
(§ 388 Civilného sporového poriadku).

6. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 6.231,18 eur s príslušenstvom. Súd prvej
inštancie uznesením napadnutým vo výroku o náhrade trov konania konanie zastavil a o náhrade
trov konania rozhodol tak, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal. K zastaveniu konania
došlo preto, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť dôvodiac, že medzi stranami sporu došlo k

uzatvoreniu mimosúdnej dohody. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú
odvolaciu argumentáciu žalovanej bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o
nepriznaní náhrady trov konania stranám sporu.

7. V zmysle § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania,

súd prizná náhradu trov konania protistrane.

8. Citované ustanovenia § 256 ods. 1 o náhrade trov konania Civilného sporového poriadku platí
pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny
vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zásada procesnej

zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v tomto ustanovení znamená, že trovy je povinná nahradiť
tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. K zastaveniu
konania môže dôjsť napr. z dôvodu späťvzatia žaloby, z dôvodu neodstrániteľného nedostatku

podmienky konania, z dôvodu odstrániteľného nedostatku podmienky konania, ktorý sa nepodarilo
odstrániť. Zavinenie môže existovať na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.9. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného
sporového poriadku je súd povinný vždy skúmať, či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo
zastaviť. Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie napríklad, ak podal žalobu vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdu alebo podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicatae alebo prekážka
litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť a pod.. Pokiaľ ide o správanie žalovaného, potom
musí ísť výlučne o správanie samotného žalovaného, nie o správanie niekoho iného alebo o správanie
oboch strán. O dôvodnosti podania žaloby je treba uvažovať z hľadiska vzťahu výsledku správania
žalovanéhokpožiadavkámžalobcu,čoznamená,žežalobabolapodanádôvodnenajmävprípade,kedy

žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojil, a to aj vtedy, ak by uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal
právnupovinnosť.Akmáísťotakésprávanie,ktoréspôsobilozastaveniekonanianaťarchužalovaného,
musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Pokiaľ
bola dôvodná žaloba vzatá späť pre správanie druhej strany sporu, nesmú ísť trovy konania na ťarchu
žalobcu, aj keď ten svojím prejavom vôle zastavenie konania vyvolal. Z uvedeného potom vyplýva, že
pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, je potrebné

vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal (podľa petitu) a dôvodom
späťvzatia žaloby. Pri riešení otázky, či strana zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, sa vychádza
výlučne z procesného hľadiska, keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie
z hmotného ale procesného práva a zo zreteľom na procesný výsledok. Ide teda o to, či sa žalobca
domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní

úspešný alebo nie.

10. Zo skutkových zistení v prejednávanej veci vyplynulo, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
zaplatenia sumy 6.231,18 eur s príslušenstvom titulom Zmluvy o úvere č. 8978183512 zo dňa
21.11.2012. Žalovaná so žalobou nesúhlasila dôvodiac, že úver jej poskytnutý je bezúročný a bez

poplatkov a žalovaná už podala samostatnú žalobu o určenie bezúročnosti úveru v konaní vedenom na
súde prvej inštancie pod sp. zn. 27Csp/39/2018. Žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť dôvodiac, že
medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu mimosúdnej dohody, ktorú mimosúdnu dohodu ale žalobca k
späťvzatiu žaloby nedoložil. Žalovaná nesúhlasila s dôvodom späťvzatia žaloby uvádzaným žalobcom,
poukazovala na to, že k medzi stranami v prejednávanej veci nebola uzatvorená žiadna mimosúdna

dohoda a strany uzavreli dňa 14.11.2018 Dohodu o urovnaní v konaní vedenom na súde prvej inštancie
pod sp. zn. 27Csp/39/2018 začatom na základe žaloby podanej žalovanou.

11. Z uvedeného je zrejmé, že medzi stranami nedošlo v priebehu konania k žiadnemu mimosúdnemu
urovnaniu sporu v prejednávanej veci a nárok žalobcu uplatnený žalobou nebol uspokojený žiadnym

spôsobom. Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno uzavrieť, že došlo k splneniu podmienok pre
aplikáciu ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku, ktoré v danej veci pri rozhodovaní o náhrade
trov konania aplikoval súd prvej inštancie, keď za okolnosť hodnú osobitného zreteľa považoval práve
mimosúdne urovnanie práv a povinností. Rovnako nemožno konštatovať, že by boli splnené podmienky
pre priznanie náhrady trov konania žalobcovi pre procesné zavinenie zastavenia konania žalovanou, a

to že žaloba bola podaná dôvodne a skutočnosť, že pre správanie žalovanej došlo k späťvzatiu žaloby,
pre ktorej naplnenie by musela byť preukázaná príčinná súvislosť medzi správaním sa žalovanej a
späťvzatím žaloby. Žalobca totiž nevzal žalobu späť len so zreteľom na správanie žalovanej spočívajúce
v tom, že k usporiadaniu vzájomných vzťahov došlo v zmysle žaloby smerujúcej proti nej.

12. Ak teda nebol daný dôvod na aplikáciu ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku a ani
na aplikáciu zásady procesnej zodpovednosti žalovanej za zavinenie, platí, že zavinenie zastavenia
konania možno pričítať žalobcovi v dôsledku jeho späťvzatia žaloby, ktorú žalobu vzal žalobca v celom
rozsahu späť z dôvodu nezodpovedajúcemu správaniu žalovanej v súlade s jeho žalobnou požiadavkou.
Žalobca totiž nevzal žalobu späť len so zreteľom na správanie žalovanej, keďže k usporiadaniu

vzájomných vzťahov strán nedošlo spôsobom požadovaným žalobou. Preto je nevyhnutným vysloviť, že
žalovaná má nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu.

13. Odvolací súd potom uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. o náhrade trov konania
v zmysle ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku zmenil tak, že žalovanej priznal nárok voči

žalobcovi na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania pred súdom prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením podľa
ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré vydá
vyšší súdny úradník.14. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalovaná, a preto jej zásadne v zmysle ustanovenia § 255
ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol nárok voči žalobcovi

na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku po právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

15. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).