Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, October 7, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 34C/46/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7107205877
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Nemešová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7107205877.40

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v právnom spore žalobcu: U. J. S., nar. X.X.XXXX, bytom XXXX U. XX, K. X.

XX S., C. XXXXX, P., štátny občan USA, zastúpený JUDr. Tatianou Vorobelovou, advokátkou so sídlom
Bajzova 2, Košice, proti žalovaným: v 1. rade X. S., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XX, I., štátna občianka
Slovenskej republiky, v 2. rade K. S., nar. X.X.XXXX, bytom O. XX, I., štátny občan Slovenskej republiky,
obaja zastúpení Prof. JUDr. Jánom Klučkom, CSc., advokátom so sídlom Ku Potoku 4, Košice, v konaní
o zaplatenie 199.163,50 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 99.581,75 Eur so
7% úrokom z omeškania ročne zo sumy 99.581,75 Eur odo dňa 12.5.2007 do zaplatenia, a to všetko

do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 14. 3. 2007 domáhal, aby súd uložil žalovaným v 1.
a 2. rade povinnosť zaplatiť mu 1.700.000,- Sk ( 56.429,66 Eur) so 7% ročným úrokom z omeškania od
doručenia žaloby až do zaplatenia s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia

povinnosť plniť druhým žalovaným a žiadal priznať náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom
súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia.
2. Žalobca žalobu odôvodnil najmä tými skutočnosťami, že je štátnym občanom USA, starobným
dôchodcom žijúcim v USA, kde má aj trvalý pobyt. V roku 1998 žalovaná v 1. rade opatrovala jeho
chorú manželku, spokojnú s opatrovaním žalovanou, a preto sa spoločne dohodli, že sa presťahujú
na Slovensko, kde si kúpia byt v Košiciach a jeho manželka v opatere žalovanej dožije na Slovensku,
pričom zároveň sa so žalovanou dohodol aj na spoločnom podnikaní. Za tým účelom dňa 10. 11. 1998

založil v Slovenskej sporiteľni SPORO knižku kapitál v cudzej mene číslo XXXXXXXXXX/XXXX, ktorej
bol majiteľom a žalovaná mala k nej dispozičné právo. Prvý vklad na tento účet dal dňa 1. 12. 1998 vo
výške 200,- USD, druhý vklad dňa 3. 12. 1998 vo výške 99.972,08 USD, pričom spolu na tento účet do
dňa 16. 2. 2000 vložil sumu 458.599,47 USD. Tieto finančné prostriedky mali byť použité na podnikanie,
na kúpu nehnuteľností a na ich udržanie. Na tento účet tiež zaslal finančné prostriedky vo výške 32.400,-
USD, ktoré mu boli poskytnuté vládou USA pre dôchodkové obdobie života a týchto sa žalovaná nemala
dotknúť, pretože si ich ukladal na Slovensku a z nich chcel s manželkou na Slovensku žiť. Dôchodok

zasielal trvalým príkazom z jeho dôchodkovej poisťovne z USA mesačne sumou 1.350,- USD. Dňa
1. 12. 1998 spolu so žalovanou spoločenskou zmluvou založil spoločnosť RA-ANN s.r.o., IČO: 36
1880786, so sídlom Košice, Cottbuská 36 so základným imaním 200.000,- Sk, zapísanú do Obchodného
registra Okresného súdu Košice I dňa 8. 2. 1999, s hlavným predmetom podnikania prevádzkovaniesolária. Keďže na vytvorenie a prevádzku solária boli potrebné peniaze, rozhodol sa, že to bude
financovať a peniaze na to potrebné zasiela na jeho účet na Slovenskej sporiteľni číslo XXXXXXXXXX/
XXXX. Žalovanej veľmi dôveroval, spoliehal sa na to, že peniaze na financovanie spoločnosti RA-

ANN s.r.o., vrátane peňažných prostriedkov na premiestnenie prevádzky solária i na rekonštrukciu
priestorov, použije len v potrebnom rozsahu. Dňa 12. 2. 2003 uzatvoril so žalovanou Zmluvu o prevode
obchodného podielu, podľa ktorej bezodplatne previedol svoj 50% obchodný podiel spoločnosti RA-ANN
s.r.o. na žalovanú. Z výpovede svedka D. N. v konaní pred Krajského riaditeľstva Policajného zboru,
Úrad justičnej a kriminálnej polície Košice ČVS:KRP-127/OEK-KE-2005 sa v roku 2006 dozvedel, že

prevádzka solária od roku 2001 sa dostala do straty, a že na krytie záväzkov a priebežných nákladov
na vyrovnávanie straty solária v rokoch 2001 až 2005 boli použité peniaze vo výške 4.930.000,- Sk,
pričom o vyrovnávaní straty prevádzky solária jeho finančnými prostriedkami po prevode obchodného
podielu nemal dohodu so žalovanou, až do roku 2006 nikdy nemal vedomosť, že prevádzka solária je
stratová. Podľa dohody so žalovanou, žalovaná mohla použiť peniaze na chod prevádzky solária pokiaľ
bol spoločník, ale rozhodne nie na financovanie straty, ďalej na kúpu nehnuteľností a jej udržiavanie

a nemala sa dotknúť peňazí zasielaných vo výške 1.350,- USD z titulu dôchodkového zabezpečenia
žalobcu. Peniaze vo výške 4.930.000,- SK vyberala žalovaná z účtu Slovenskej sporiteľni (od 16.2.2000
naň vložil 458.599,47 USD) a od apríla 2000 z účtu v HVB Bank Slovakia a.s., na ktorý od 27. 4. 2000 do
8. 7. 2005 vložil žalobca sumu 248.804,84 USD, pričom na tento účet vložil žalobca zároveň dôchodok
priznaný vládou USA vo výške 62.100,- USD.

3. V ďalšom žalobca uviedol, že uzatvoril v roku 1998 so žalovanou v 1. rade dohodu, na základe
ktorej poveril žalovanú, aby zariadila kúpu bezbariérového bytu, čo žalovaná urobila, kúpila a zariadila
bezbariérový byt na ulici B. XX, a keďže manželka v marci 1999 krátko pred príchodom na Slovensko
zomrela, súhlasil, aby sa do bytu na B. XX A. I. nasťahovali žalovaní v 1. a 2. rade. Následne žalovaná
byt predala, čo mu oznámila a kúpila byt na ulici Š. A. I. s odôvodnením, že má bližšie k prevádzke

solária. Kúpnu cenu za predaj bytu na Š. mu žalovaná nikdy neoznámila. Po dohode so žalovanou sa
napriek smrti manželky rozhodol, že príde bývať na Slovensko a postaví dom. Za tým účelom žalovaná
vyhliadlastavebnýpozemokvI.,Č.M.,kdevroku1999zakúpilrozostavanústavbu,finančnéprostriedky
vo výške 170.000,- USD boli zaslané na účet Slovenskej sporiteľni s tým, že celú kúpu zariaďovala
žalovaná, ktorá mala dispozičné právo s účtom. Po jeho dokončení dom zariadil jeho nábytkom z USA,

do domu sa nasťahoval a býval v ňom. Počas jeho neprítomnosti sa o dom starali žalovaní v 1. a 2. rade.
Na údržbu domu používali peniaze z účtu v Slovenskej sporiteľni, neskôr z účtu v HVB Bank Slovakia,
a.s.. V roku 2003 mu žalovaná oznámila, že prevádzkové náklady na dom v M. sú vysoké, navrhla dom
v M. predať a zakúpiť dom, ktorý bude pre žalobcu i pre jej rodinu a v ktorom budú bývať spoločne. S
návrhom súhlasil. Potom ako žalovaná vyhliadla dom v B., tento si obzrel, súhlasil s predajom domu v M.

a s kúpou rodinného dvojdomu v B. a na tento účet zaslal aj 25.000,- USD na účet HVB Bank Slovakia,
a.s.. Podľa oznámenia žalovanej dom v B. zakúpila spolu so žalovaným v 2. rade, ktorý jej manželom za
sumu 12.000.000,- Sk, avšak na kúpu tohto domu mala žalovaná finančné prostriedky z predaja domu
v M., k tomu žalobca zaslal ešte 25.000,- USD a ako zistil z výpisu z účtu v HVB Bank Slovakia a.s.,
žalovaná vyberala z tohto účtu ním zasielané USD, ktoré spotrebovali spolu so žalovaným v 2. rade.

Dňa 15. 2. 2006 žalovanými v 1. a 2. rade bol rodinný dom v B. bez jeho súhlasu a vedomia predaný
novému majiteľovi na základe kúpnej zmluvy zo dňa 15. 2. 2006 za sumu 15.000.000,- Sk s tým, že
žalovaní v 1. a 2. rade si kúpnu cenu ponechali.
4. Nárok na náhradu škody odôvodnil žalobca tvrdením, že žalovaná porušila z tejto dohody nasledujúcu
povinnosť nemala financovať stratu prevádzky solária z finančných prostriedkov žalobcu na účte v banke

HVBpotom,akovroku2003došlokuzatvoreniuzmluvyoprevodeobchodnéhopodielumedzižalobcom
a žalovanou. Skutočnosť, že žalovaná zakúpila bezbariérový byt na B. XX A. I. ich rozostavaný dom
v M., bol v súlade s dohodou o účelovom využití prostriedkov uzavretou medzi žalobcom a žalovanou
v roku 1998, aj následný predaj rodinného domu v M., uskutočnený po jeho oprave a zakúpenie
rodinného dvojdomu v B. žalovanou bolo v súlade s uvedenou dohodou medzi ním a žalovanou.

Finančné prostriedky použité na kúpu domu A. B., boli finančné prostriedky v jeho vlastníctve, nakoľko sa
získali predajom domu na M. a okrem toho vložil na účet v banke HVB 25.000,- USD na kúpu rodinného
dvojdomu v Myslave. V rozpore s dojednaním v dohode o účelovom využití finančných prostriedkov
v roku 1998 bolo, že zakúpený rodinný dom v B. bol žalovanými v 1. a 2. rade predaný a peniaze si
žalovaní v 1. a 2. rade nechali napriek tomu, že v tomto rodinnom dome v B. sa chystal bývať, nakoľko

ho považoval za svoj. To, že rodinný dom v B. žalovaní v 1. a 2. rade predali a peniaze si ponechali,
sa dozvedel až po jeho príchode na Slovensko, bolo to v marci roku 2006, pri výsluchu pred orgánom
činným v trestnom konaní.5. Podľa žalobcu žalovaná úmyselným konaním využila jeho dôverčivosť, jeho neznalosť slovenského
jazyka a pomerov v cudzej krajine, bez jeho súhlasu predala rodinný dom v B., o ktorom bol presvedčený
a tvrdí, že patrí jemu, že žalovaná mu tvrdila, že je vlastníkom účtu v peňažnom ústave, avšak dozvedel

sa, že je len jeho disponentom. Prvýkrát sa o škode dozvedel v auguste 2005, a to telefonickým
oznámením HVB banky a následne listom zo dňa 6. 9. 2005. Dňa 10. 12. 2009 žalobca upresnil výšku
škody na 18.364.200,- Sk, a to vo výške 3.364.200,- Sk, čo predstavuje vložené finančné prostriedky na
účty v Slovenskej sporiteľni a.s. a v HVB a vo výške 15.000.000,- Sk, čo predstavuje kúpnu cenu domu
v Myslave, z ktorej žalobou uplatnil náhradu škody v rozsahu 6.000.000,- Sk.

6. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobca odôvodnil tvrdením, že k bezdôvodnému
obohateniu žalovaných v 1. a 2. rade došlo dňom prevzatia kúpnej ceny za predaj rodinného domu v B.
vo výške 15.000.000,- Sk. Výška bezdôvodného obohatenia je 15.000.000,- Sk, čo predstavuje kúpnu
cenu nehnuteľnosti - rodinného domu v B., ktorý predali tretej osobe, majetok žalovaných sa zväčšil
tiež o finančné prostriedky, ktoré získali vybratím z účtu v bankách Slovenská sporiteľňa, a.s. a HVB
z rozsahu dôchodku priznaného žalobcovi vládou v mesačnej sume 1.350,- USD , t.j. 94.500,- USD.

Podľa žalobcu išlo o nestatočnosť zdroja žalovanými v 1. a 2. rade prijatého plnenia.
7. Okresný súd Košice I vydal dňa 24. 4. 2007 predbežné opatrenie, ktorým zakázal žalovanej v 1. rade
a žalovanému v 2. rade predať, darovať, prenajímať a zriadiť záložné právo, zriadiť zabezpečovacie
právo k prevodu bytu č. X C. X. poschodí vo vchode XX obytného domu, súp. č. XXXX, nachádzajúceho
sa na O. A. I., zapísaný na LV č. XXXXX, kat. úz. Severné mesto, obec Košice - Sever, okres Košice

I a v prevyšujúcej časti návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Krajský súd
v Košiciach uznesením zo dňa 21. 6. 2007, č.k. 2Co/186/2007-96, uznesenie prvostupňového súdu
potvrdil. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 8. 2007.
8. Uznesením zo dňa 20. 11. 2007 vydaným pod č.k. 34C/46/2007-178 súd pripustil zmenu návrhu
na začatie konania navrhnutú žalobcom dňa 30. 5. 2007 tak, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní

zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 6.000.000,- Sk (199.163,50 Eur) spolu so 7% úrokom z
omeškania od doručenia žaloby do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uznesenie
súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 11. 2007.
9. O návrhu žalovaných v 1. a 2. rade na zrušenie predbežného opatrenia nariadeného tunajším
súdom dňa 24. 4. 2007 pod č.k. 34C/46/2007-48 rozhodol súd uznesením zo dňa 20. 11. 2008 sp. z.

34C/46/2007-229 tak, že návrh na zrušenie predbežného opatrenia zamietol.
10. Uznesením zo dňa 25. 8. 2008 vydaným pod č.k. 6Co/242/2009-287 Krajský súd v Košiciach
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Označiac za nespornú skutočnosť, že s finančnými
prostriedkami na účte č. XXXXXXXXXX vedenom v Slovenskej sporiteľni, a.s. a na účte č. XXXXXXXXX
vednom v HVB Bank Slovakia a.s. disponovali žalovaní a z ktorých žalovaní v súčasnosti nedisponujú

žiadnou sumou, majúc za existujúce pochybnosti, či dispozícia žalovaných s finančnými prostriedkami
nebola v rozpore s tvrdenou (doposiaľ však nepreukázanou) dohodou o účele ich použitia, odvolací súd
uzavrel, že nie je vylúčené tvrdenie žalobcu, že finančné prostriedky žalobcu neboli použité žalovanými v
celom rozsahu v súlade s vyššie tvrdenou dohodu, a preto pravdepodobnosť existencie nároku žalobcu
nemožno vylúčiť. Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 3. 9. 2009.

11. Žalovaní v 1. a 2. rade žiadali žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. V písomnom podaní doručenom
tunajšiemu súdu dňa 8. 6. 2007 uviedli, že finančné prostriedky na účty v bankách na Slovensku
žalobca posielal dobrovoľne, bez nátlaku, žalovaná v 1. rade ich použila s jeho vedomím a jeho
súhlasom, pričom nikdy nebol dohodnutý striktne účel použitia týchto finančných prostriedkov, nikdy sa
nerozlišovalo, o aké finančné prostriedky ide (dôchodok alebo nejaké iné), a žalobca nikdy nevyžadoval

písomné zdokladovanie účelu ich použitia. So žalobcom boli vo veľmi blízkom vzťahu, skoro až v
rodinnom, ktorý sa zmenil po uzavretí manželstva s jeho súčasnou manželkou X., keď ten všetky dary,
pozornosti naplnenia, ktorí im dal, začal požadovať späť. Finančné prostriedky použité na prevádzku
soláriu sú riadne zdokladované, a boli použité na jeho chod, platenie nájmu a podobne. Z kompletnej
účtovnej evidencie spoločnosti RA-ANN spol. s r. o. za rok 2001 až 2005 vyplýva, že táto viedla riadne

účtovníctvo, ku ktorému mal ako spolumajiteľ prístup a mohol doň kedykoľvek nahliadnuť, žalobca po
dobu svojej účasti v spoločnosti mohol kedykoľvek nahliadať do účtovných kníh, kontrolovať investície
a použitie finančných prostriedkov, čo však nikdy nerobil, naopak po neúspešnom pokuse o predaj
solária, trval na jeho udržaní. Žalobca nebol nikdy vlastníkom ani spoluvlastníkom domu v B., a preto
boli kedykoľvek oprávnení na jeho predaj aj bez súhlasu či vedomia žalobcu. Dňa 29. 6. 2009 vzniesli

námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku v celkom rozsahu. V podaní zo dňa 11. 11. 2009
namietli, že žalobca nesplnil svoju povinnosť tvrdenia skutočností rozhodných z hľadiska hypotézy
právnej normy (náhrada škody, bezdôvodné obohatenie), a teda bremeno tvrdenia, pričom neunesenie
bremene tvrdenia má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla v konanínajavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti ukladá
účastníkom zákon, pričom okruh rozhodujúcej skutočnosti stanovuje hypotézou hmotnoprávnej normy,
ktoráupravujeprávnepomeryúčastníkovaurčujetakrozsahdôkaznéhobremena,t.j.okruhskutočností,

ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, ako i nositeľa dôkazného bremena.
12. Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 21.7.2010 žalobu zamietol a rozhodol, že o trovách
konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Vykonaným dokazovaním vzal súd za
preukázané, že trestné stíhanie vo veci trestného činu sprenevery bolo zastavené uznesením Krajského
riaditeľstva Policajného zboru - Úrad justičnej a kriminálnej polície v Košiciach dňa 27.6.2006, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 29.11.2006 z dôvodu, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie.
Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že spoločnosť RA-ANN spol. s r.o. viedla riadne účtovníctvo, ku
ktorému mal žalobca ako spolumajiteľ prístup a mohol doň kedykoľvek nahliadnuť. Vyšetrovaním sa
nepodarilo ani preukázať, či žalobca mal so žalovanou uzavretú písomnú, resp. ústnu dohodu týkajúcu
sapresnéhopoužitiapeňažnýchprostriedkovfederálnejvládyUSApredôchodkovézabezpečenie,ktoré
žalobca následne zasielal na účet vedený v Slovenskej sporiteľni a.s. a neskôr na účet v HVB banke.

Z výpovede žalobcu vzal za preukázané, že po príchode žalobcu na Slovensko so žalovanou v 1. rade
založili spoločnosť, ktorú financoval žalobca v rozsahu 100 %, otvoril si bankový účet v Slovenskej
sporiteľni a.s., ktorého bol majiteľom. Po kúpe pozemku v M. postavili dom výlučne z finančných
prostriedkov žalobcu s tým, že tam budú spoločne bývať. Žalovaný v 2. rade túto nehnuteľnosť udržiaval
a vykonal tiež úkony smerujúce k predaju tohto domu a k zakúpeniu dvojdomu, kde žili spoločne

ako rodina. Problém nastal potom, ako sa žalobca oženil s X. L., voči tomuto sobášu mala žalovaná
výhrady. Žalovaných považoval žalobca za svoju rodinu a dôveroval im. Každý mesiac zasielal na
účty v banke na Slovensku 1.350 USD v období 4 rokov, pričom išlo o jeho dôchodok. Tieto mali byť
použité, či už na prevádzku solária alebo na iné veci. Z výpovede žalovanej vzal súd preukázané, že
jedinou jej dohodou so žalobcom bola dohoda o tom, že 1.400 USD bude používať na chod solária.

Sama zabezpečila a pripravila založenie spoločnosti RA-ANN s.r.o., v ktorej žalobca nikdy nepracoval,
avšak zisk používal spoločne so žalovanými, kontroloval nakladanie s finančným prostriedkami a mal
prehľad o chode spoločnosti. Na kúpu bytu na B. ulici boli použité aj finančné prostriedky žalovanej.
Ona obstarávala všetky záležitosti týkajúce sa solária i rodinného domu, ktoré boli prevádzkované z
finančnýchprostriedkovnaúčtežalobcuižalovanej.NabytnaŠ.aO.uliciuzavrelahypotekárnyúver.Od

r. 2001 sa prevádzka solária dostala do straty, avšak žalobca trval na tom, aby solárium udržiavala. Ďalej
vzal za preukázané, že žalovaná bola majiteľkou viacerých účtov v Slovenskej sporiteľni a.s., kde bol
založený dňa 15.2.1999 aj účet s názvom RA-ANN spol. s r.o. s dispozičným právom žalovanej v 1. rade
a V. H.. V Slovenskej sporiteľni a.s. bol dňa 10.11.1998 založený aj účet žalobcu, ku ktorému dispozičné
právo mala aj žalovaná v 1.rade. Na tento účet bolo dňa 24.11.1998 vložených bezhotovostne 99.972,08

USD a v období od 3.12.1998 do 29.12.1998 boli uskutočnené hotovostné výbery, pričom zostatok na
účte ku dňu 1.1.2001 činil 27,49 USD. Žalovaná bola aj majiteľkou účtu v HVB Bank Slovakia a.s., pričom
k tomuto účtu dňa 8.7.2005 zrušila dispozičné právo žalobcovi a zriadila dispozičné právo V. H.. Dňa
8.2.1999 bola do obchodného registra zapísaná spoločnosť RA-ANN spol. s r.o. so sídlom v Košiciach,
Cottbuská 36, ktorej základné imanie bolo tvorené peňažným vkladom žalobcu 100.000,- Sk a žalovanej

100.000,- Sk ako spoločníkov, splateného každým z nich v rozsahu 65.000,- Sk. Predmetom činnosti
spoločnosti bol maloobchod a veľkoobchod, sprostredkovateľská činnosť, prevádzkovanie solária a
kozmetické služby. Dodatkom k spoločenskej zmluve zo dňa 11.5.1999 bol predmet činnosti rozšírený
o ďalšie činnosti. Štatutárnym orgánom bola žalovaná v 1. rade. Dňom 12.2.2003 sa na základe zmluvy
o prevode obchodného podielu stala jedinou spoločníčkou a konateľkou žalovaná v 1. rade. Kúpnou

zmluvou zo dňa 1.2.2000 žalovaná previedla byt na B. P. Č.. XX v Košiciach s príslušenstvom na tretiu
osobu za dohodnutú kúpnu cenu 950.000,- Sk. Vklad zmluvy bol povolený 3.2.2000. Kúpnou zmluvou
zo dňa 21.11.2003 previedla žalovaná na tretiu osobu rodinný dom a pozemok v kat. úz. M. za kúpnu
cenu 1.370.000,- Sk, vklad zmluvy bol povolený 16.12.2003. Kúpnou zmluvou zo dňa 9.12.2003, ktorej
vklad bol povolený dňa 12.12.2003, žalovaní v 1. a 2. rade za dohodnutú kúpnu cenu 3.000.000,- Sk

nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti vedené v kat. úz. B. - záhrady, zastavané
plochy a nádvoria a rozostavanú stavbu. Kúpnou zmluvou zo dňa 13.4.2004 žalovaní previedli na tretiu
osoby nehnuteľnosti v kat. úz. Stredné mesto, a to byt na Š. P. XX A. Košiciach s príslušenstvom za
2.655.000,- Sk. Vklad zmluvy bol povolený dňa 3.5.2004. Kúpnou zmluvou zo dňa 4.1.2006 predávajúci
previedli nehnuteľnosti v kat. úz. B. na tretiu osobu za dohodnutú kúpnu cenu 3.000.000,- Sk. Vklad

vlastníckeho práva bol povolený 15.2.2006. Z výpovede svedkyne X. L. vzal za preukázané, že žalobca
so žalovanou sa dohodli, že dom na M. predá a kúpi väčší spoločný dom, pretože sa chcel na Slovensku
usadiť a so žalovanými bývať. Z výpovede svedka Q. T. vzal za preukázané, že žalovaná mu ponúkla
domA.B.napredajzacenu14.500.000,-SkažalovanámalapeniazeposielanéžalobcomnaSlovenskoukladať pre neho. Z výpovede svedka M. S. vzal súd za preukázané, že žalobca a žalovaní mali krásny
až rodinný vzťah, pričom ohľadne domu na M. žalovaná prehlásila, že patrí žalobcovi, býval v ňom
žalobca sám a bol zariadený jeho nábytkom privezeným z USA. Z výpovede svedka H. O. vzal súd

za preukázané, že vykonával práce zadané žalovanou na dome v M. i v soláriu a za tieto mu platila
žalovaná. Po zhodnotení vykonaných dôkazov súd uzavrel, že v konaní mal žalobca dôkaznú povinnosť
preukázať obsah ním tvrdenej ústnej dohody so žalovanou, k uzavretiu ktorej malo dôjsť niekedy v
roku 1998 a ktorú označil ako dohodu o účelovom nakladaní s finančnými prostriedkami. Podľa tvrdenia
žalobcu obsahom tejto dohody o účelovom nakladaní s finančnými prostriedkami mala byť dohoda o

použití finančných prostriedkov na konkrétny účel, a to a/ na podnikanie, b/ na nákup nehnuteľností,
c/ na ich udržiavanie, ako aj dohoda o tom, že žalovaná sa „nedotkne“ dôchodku, ktorý mal žalobca
zasielať na Slovensko a za tým účelom otvoriť účet v banke. Žalovaní existenciu takejto dohody popreli
s poukazom na nadštandardne blízke vzťahy rodinného charakteru so žalobcom. Existencia dohody
však nebola potvrdená ani svedeckými výpoveďami vypočutých svedkov. Takto dospel k záveru, že
z výsledkov vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť jednoznačný záver o tom, čo bolo obsahom

dohody medzi žalobcom a žalovanou, teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ak svoj nárok postavil
na tvrdení, že je požadovaný z titulu dohody o účelovom použití finančných prostriedkov so žalovanou,
ktorú mala žalovaná porušiť a tým spôsobiť škodu v požadovanej výške 6.000.000,- Sk.
13. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods.
2 písm. b/, d/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku a navrhol rozsudok zmeniť a zaviazať žalovaných

spoločne a nerozdielne zaplatiť mu 199.163,50 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a nahradiť
trovy celého konania. Rozsudok považuje za nezákonný a jeho skutkové závery nemajú oporu vo
vykonanom dokazovaní. Súd nevzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z
prednesov účastníkov vyplynuli a v konaní vyšli inak najavo a opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané. Odôvodnenie rozsudku je neúplné, v dôsledku čoho je rozsudok

nepreskúmateľný. Poukázal na to, že súd z výpovedí svedkov nemal za preukázané uzavretie ústnej
dohody, pričom on tvrdil, že svedkovia neboli prítomní pri uzatváraní dohody. Nevzal do úvahy vyjadrenie
žalovanej v konaní vedenom pred Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Košiciach, že v súlade s
ich dohodou má pripravené všetko, čo potrebuje a môže si užívať starobu v dome v B., ktorý spoločne
kúpili, pričom uviedla, že tento dom stále vlastní, hoci už vtedy to nebola pravda. Bez povšimnutia

ponechal i vyjadrenia žalovaných, ktorí uviedli, že použili všetky finančné prostriedky s vedomím a
súhlasom žalobcu a na druhej strane uviedli, že postupovali v súlade s dohodou, teda že finančné
prostriedky mohli použiť na akýkoľvek účel, aj keď tvrdia, že finančné prostriedky použili s jeho vedomím
asúhlasom.Žalovanípotvrdiliuzavretieústnejdohodyotom,žežalovanámôžedisponovaťsfinančnými
prostriedkami žalobcu a že sa disponovalo s jeho vedomím a súhlasom podľa aktuálnych potrieb a na

druhej strane tvrdia, že neprotestoval, pokiaľ boli použité proti účelu. Súd mal takto výslovne žalovanými
potvrdené, že peniaze boli žalobcom zasielané na určitý účel. To, že ich žalovaní použili na iný účel,
žalobca nevedel, pretože im bezvýhradne dôveroval a nevedel ani o tom, že nie je majiteľom účtu v
HVB Bank Slovakia v Košiciach. O tom, že žalovaná vyberala dôchodok, ktorý on mesačne zasielal na
účet vo výške 1.340,- USD, sa dozvedel až od orgánov činných v trestnom konaní po jeho príchode

na Slovensko. Súd sa nezaoberal jeho tvrdením, že medzi účastníkmi bol rodinný vzťah založený na
dôvere, a preto žalobca si ani nevedel predstaviť, že by žalovaní použili peniaze na iný ako dohodnutý
účel, a že by mu použitie zatajili, ako aj predaj rodinného domu, kde mali spoločne bývať. Toto považuje
za zneužitie jeho dôverčivosti. Súd uveril tvrdeniu žalovanej ohľadne dohody účastníkov o použití asi
1.400,- USD na chod solária. Toto tvrdenie pritom nie je pravdivé, pretože žalobca v súvislosti s tým, že

chcel natrvalo žiť na Slovensku, mesačne zasielal sumu 1.350,- USD a tieto mali slúžiť na jeho živobytie
tu na Slovensku a nemali byť žalovanými použité, pretože išlo o peniaze federálnej vlády USA pre jeho
dôchodkové zabezpečenie. Žalovaní konali v rozpore s dobrými mravmi, ak spotrebovali jeho dôchodok
akonalitakajprotijehozáujmu,pričomtýmtonárokomsasúdvôbecnezaoberal.Nepochybneexistovala
dohoda medzi účastníkmi konania o nakladaní s finančnými prostriedkami, ktoré boli preukázateľne

jeho majetkom a ktoré mali určený účel, pričom súd neskúmal obsah tejto dohody. Existencia tejto
dohody vyplýva aj z písomného vyjadrenia žalovanej z 5.9.2007, keď uviedla, že vyberala a spravovala
finančné prostriedky zasielané žalobcom na účty v bankách. Spravovať cudzí majetok je totižto dohodou
o správe cudzieho majetku, teda o nakladaní s finančnými prostriedkami. Poukázal tiež na to, že obsah
dohody uzavretej so žalovanou ešte v USA táto aj napĺňala, keď kúpila a udržiavala nehnuteľnosti

a zabezpečila spoločné podnikanie, pričom kúpa nehnuteľností na B. XX, bytu na Š. ulici, rodinného
domu na M. a rodinného domu v B. bola zabezpečená z jeho finančných prostriedkov. Prostriedky
od federálnej vlády však mali slúžiť na jeho živobytie a jeho manželky. Do dnešného dňa nemá ani
peniaze tvoriace jeho dôchodok, ani rodinný dom v B. a práve v tom vidí protiprávne konanie a porušeniepovinnosti vyplývajúcich z dohody o účelovom nakladaní z finančnými prostriedkami. Aj keď súd uzavrel,
že vlastníkmi vyššie uvedených nehnuteľností boli žalovaní, takýto záver z vykonaného dokazovania
nevyplynul.Nehnuteľnostibolijeho,pretožebolikúpenézjehofinančnýchprostriedkov,žalovanípeniaze

nemali. V žalobe a podaniach tvrdil, že peniaze posielal aj na kúpu nehnuteľností, ktoré obstarala
žalovaná, teda peniaze boli stále zasielané za účelom, na ktorom sa so žalovanou dohodli, či už boli
určenénachodaúdržbunehnuteľnostíalebosolária,kúpunehnuteľností,čopotvrdilisvedkovia.Svedok
Q. T. tiež potvrdil, že peniaze ním zasielané predstavujúce dôchodok od americkej vlády mala žalovaná
ukladať pre žalobcu. Nie je zrejmé, prečo jemu, ktorý peniaze posielal a žalovaní ich spotrebovali, súd

neuveril v tom, že medzi nimi bola dohoda, ako sa majú jeho finančné prostriedky použiť. Nie je zrejmé,
prečo súd nezisťoval, ak žalovaní tvrdili, že im všetko daroval, aký bol úmysel žalobcu ako darcu. Súd
neuviedol, z akého dôvodu považuje výpoveď žalovanej o tom, že im peniaze daroval, že sa s nimi
dohodol o tom, že môžu jeho dôchodok používať na platenie nájomného na solárium, za úplne pravdivú
a uveril jej. V konaní pritom preukázal, že vkladal svoje finančné prostriedky na účtoch v Slovenskej
sporiteľni a.s. a v HVB Bank Slovakia. Z týchto finančných prostriedkov boli zakupované vyššie uvedené

nehnuteľnosti. Dom v B. bol žalovanými predaný bez jeho súhlasu a žalovaní si ponechali kúpnu cenu vo
výške 15.000.000,- Sk. Zo strany žalovaných tak išlo o neoprávnený zásah do jeho vlastníckeho práva,
v dôsledku ktorého mu vznikla škoda. Konanie žalovaných odporuje dobrým mravom, pretože poškodili
jeho záujem spôsobom, ktorý sa vo všeobecnosti medzi poctivými ľuďmi považuje za neprípustný,
pričom žalovaná využila dôverčivosť žalobcu, neznalosť slovenského jazyka i neznalosť pomerov v

cudzej krajine. Škoda mu teda vznikla tým, že žalovaní úmyselnými protiprávnymi úkonmi porušili právne
povinnosti, ktoré vyplývali z dohody ústne uzavretej medzi účastníkmi o účelovom použití finančných
prostriedkov, ktoré preukázateľne z USA posielal na účty v bankách na Slovensku. Ak súd dospel
k záveru, že nepreukázal existenciu tejto dohody a vznik škody, bolo jeho povinnosťou vykonať aj
dokazovanie na zistenie, či zo strany žalovaných nedošlo k bezdôvodnému obohateniu tak, ako to

navrhoval v žalobe a vo svojich prednesoch.
14. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť
a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotožnili so závermi súdu prvého
stupňa i s jeho právnym posúdením veci.
15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania

v zmysle ust. § 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods.
1,3 Občianskeho súdneho poriadku a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. b/,
d/, f/ Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné v zmysle ust. § 221
ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku zrušiť.
16. Rozsudok súdu prvého stupňa zrušil z dôvodov, že je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov,

čím došlo v konaní pred súdom prvého stupňa k takej vade konania, na ktorú odvolací súd v
zmysle ust. § 212 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku prihliada z úradnej povinnosti. Poukázal
tiež na to, že súd prvého stupňa sa nezaoberal posudzovaním zodpovednosti žalovaných za škodu
v zmysle ust. § 424 Občianskeho zákonníka, prípadne posudzovaním ich povinnosti vydať žalobcovi
bezdôvodné obohatenie. Vytýkal súdu prvého stupňa, že tvrdenú dispozíciu žalovaných s finančnými

prostriedkami žalobcu (prostriedky určené na jeho dôchodkové zabezpečenie a prostriedky získané
predajom nehnuteľností v B. neposudzoval z hľadiska, či nešlo o úmyselné konanie proti dobrým
mravom, preto v ďalšom konaní bude jeho povinnosťou vysporiadať sa aj s touto otázkou a v závislosti
od toho aj s otázkou, či (nie) je daná táto osobitná zodpovednosť žalovaných. Uložil mu v prípade záveru,
že zodpovednosť žalovaných v zmysle ust. § 424 Občianskeho zákonníka je vylúčená, aby skúmal,

či medzi účastníkmi konania nevznikol záväzok titulom bezdôvodného obohatenia a v prípade záveru
o existencii zodpovednosti žalovaných za škodu alebo o existencii ich povinnosti vydať bezdôvodné
obohatenie uložil súdu prvého stupňa vysporiadať sa aj so vznesenou námietkou premlčania zo strany
žalovaných.
17. Žalobca po vrátení veci súdu prvého stupňa na ďalšie konania zotrval na všetkých doposiaľ

uvedených skutočnostiach. Žiadal v plnom rozsahu vyhovieť žalobe a žiadal súd, aby mu priznal
náhradu trov konania. Mal za to, že preukázal súdu, že mu vznikla škoda v rozsahu uplatnenom
žalobou, jej doplnení. Náhradu škody si uplatnil podľa zásad všeobecnej zodpovednosti podľa ust. §
420 Občianskeho zákonníka, ktorá vznikla porušením právnej povinnosti vyplývajúcej z dohody, ktorú
mali žalovaní zachovať. Žalovaní v písomných podaniach adresovaných súdu tvrdia, že neprotestoval

pokiaľ boli finančné prostriedky použité proti účelu, tým však dokazujú, že tu bola len predsa dohoda, že
na určitý účel sa použili finančné prostriedky. Dohoda bola v tom zmysle, že budú spoločne podnikať na
Slovensku, že na Slovensko príde nielen bývať, ale aj žiť, že dožije na Slovensku spolu so žalovanými,
ktorých nazýval svojou rodinou a oni ho nazývali otcom. Je názoru, že vykonaným dokazovaním vrátanevypočutých svedkov Q. T., M. S. a O.C. O. bola táto dohoda preukázaná, aj keď nebola písomne
uzatvorená. Podľa neho treba vziať v úvahu tento dôverný vzťah medzi ním a žalovanými. O tom že
bola takto uzatvorená dohoda svedčí nielen jeho konanie, keď finančné prostriedky posielal na účet v

banke Slovenská sporiteľňa a potom HVB banka, ale aj konanie žalovanej, ktorá preukázateľne vyberala
tieto finančné prostriedky. Tvrdí, že žalovaná použila finančné prostriedky na vopred dohodnutý účel,
ako je kúpa nehnuteľností, ich údržba, spoločné podnikanie, čo bolo aj v tomto konaní preukázané.
Za finančné prostriedky sa zakúpili nehnuteľnosti, ako bol byt na B., na Š. ulici, dom na M., ktorý
aj svedkovia uvádzali, že to bol jeho dom, v ktorom on býval. Žalovaní doposiaľ neuviedli súdu, ako

naložili s finančnými prostriedkami, ktoré vyberali z účtov, na ktoré posielal peniaze z USA, ako naložili
s finančnými prostriedkami, ktoré získali predajom nehnuteľností. Rešpektuje právny názor Krajského
súdu v Košiciach o tom, že tu neprichádza do úvahy zodpovednosť žalovaných za protiprávne konanie,
uvádzatolenpreprípadvyužitiariadnychamimoriadnychprostriedkov.Pokiaľideozodpovednosťpodľa
ust. § 424 Občianskeho zákonníka, uviedol, že preukázateľne na Slovensko zasielal svoj dôchodok
vo výške 1.350,- USD mesačne a žalovaná ho preukázateľne vyberala. Peniaze tvorili dôchodok od

americkej vlády a mali mu slúžiť na živobytie na Slovensku. To že chcel prísť na Slovensko bolo
preukázané aj výpoveďami svedkov, ktorí uviedli, že chcel prísť bývať na Slovensko, že si tu kúpil dom,
kde býval. Žalovaná zabezpečovala predaj domu na M. a aj domu v B. po dohode s ním. Ak žalovaní
v tomto konaní preukazujú, že kúpu domu v B. financovali z úveru vyvstáva otázka na ktorú žalovaní
neodpovedali, na aký účel použili finančné prostriedky po povyberaní z jeho účtu a z predaja domu

C. M.. Žalovaná sa mala vyjadriť pred svedkom Q. T., že mu ukladá peniaze na účet. To považuje za
pravdivé, pretože on tvrdí to isté. Žalovaná v konaní pred orgánom činným v trestnom konaní dňa 14.
3. 2006 uviedla, že peniaze pravidelne zasielané na účet, sú peniaze pre dôchodkové zabezpečenie.
Ak ich žalovaná použila na iný účel, považuje to za porušenie povinnosti vyplývajúcej z dohody, ako
aj za úmyselné konanie proti dobrým mravom, pretože žalovaní konali proti jeho záujmom. Úmyselné

konanie, proti dobrým mravom preukazuje tým, že žalovaní zneužili nielen jeho dôverčivosť, ale aj jeho
túžbu byť s nimi spolu, pretože ich mal rád. Využili aj neznalosť cudzieho jazyka v konaní s tretími
osobami tak, ako bolo uvedené v žalobe, žalovaná ho úmyselne držala po celý čas v domnienke, že je
vlastníkom účtu HVB banky, na ktorý zasielal dôchodok. V skutočnosti žalobca nikdy nebol vlastníkom
účtu, mal iba dispozičné právo, čo sa dozvedel z oznámenia HVB bank, zo dňa 5. 9. 2005, ktoré je

založené v spise. Žalobca mal dispozičné právo s účtom HVB banka len do istého času. Žalovaná
mu ho zrušila, keď sa začal domáhať peňazí a poverila V. Ž., aby disponovala s účtom. Pokiaľ ide o
konanie proti dobrým mravom, jazyková bariéra pri vybavovaní záležitostí na Slovensku a na druhej
strane nekritická dôverčivosť ho viedli k tomu, že sa spoliehal na ústne zabezpečenia, že všetko je
v poriadku. Dovoláva sa tiež inštitútu dobrých mravov, ktoré začali plniť funkciu poslednej záruky pri

realizácii princípu spravodlivosti v našom práve tak, ako aj v iných krajinách EU v zmysle čl. 6 Dohovoru.
Do dnešného dňa nemá ani peniaze tvoriace dôchodok, ani rodinný dom, kde mal so žalovanými bývať.
Žalovaní si peniaze ponechali, prípadne ich spotrebovali a na aký účel žalovaná vo výpovedi pred
súdom odmietla na túto otázku odpovedať. Ak by súd dospel k záveru, že u žalovaných nie je daná
občianskoprávna zodpovednosť za škodu žalobca preukázal, že žalovaný sa na je ho úkor obohatili.

Prameň ich obohatenia je v rozpore s formami činnosti uznávanej a schvaľovanej právnym poriadkom v
spoločnosti. Pokiaľ ide o právne úkony, akonáhle mu prišlo oznámenie z HVB bank Slovakia, vyhotovené
bolo 5. 9. 2005, vybavil si cestu na Slovensko, a pretože to pokladal za protiprávne konanie domáhal
sa, že takéto konanie je trestným činom. Urobil oznámenie orgánom činným v tesnom konaní. Priebeh
konania je v trestnom spise. Čo sa týka premlčania nároku Ústavný súd Českej republiky dospel k

záveru, že aj dovolávanie sa premlčania vzhľadom na okolnosti prípadu aj keď sa využíva právo, môže
byť v rozpore s dobými mravmi.
18. Žalovaní v 1. a 2. rade navrhovali žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Opakovane popreli existenciu
žalobcom tvrdenej dohody. Jedinou dohodou so žalobcom bola podľa žalovanej dohoda o tom, že
približne 1.400,- USD bude používať na chod solária. Založila a pripravila všetky záležitosti potrebné na

vznik a chod spoločnosti RA-ANN, s.r.o., v ktorej žalobca nikdy nepracoval, avšak mal podiel na zisku.
Kontroloval nakladanie s finančnými prostriedkami a mal prehľad o jeho chode. Finančné prostriedky na
účty v bankách na Slovensku posielal žalobca dobrovoľne, bez nátlaku, ona ich použila s jeho vedomím
a jeho súhlasom, pričom nikdy nebol dohodnutý striktne účel použitia týchto finančných prostriedkov,
nikdy sa nerozlišovalo o aké finančné prostriedky ide ( dôchodok alebo iné) a žalobca nikdy nevyžadoval

písomné zdokladovanie účelu ich použitia. O výbere peňazí rozhodovali spôsobom, že sa o všetkom
rozprávali, „ rozhodovania neboli žiadne“, peniaze sa používali na platenie poistného, elektriny, nájmu.
So žalobcom boli v blízkom rodinnom vzťahu, ktorý sa zmenil po uzavretí manželstva s jeho súčasnou
manželkou X. L., keď všetky dary, pozornosti a plnenia, ktoré im dal, začal požadovať späť. Žalobcanikdy nebol vlastníkom a ani spoluvlastníkom domu v B., a preto boli oprávnení na jeho predaj bez
súhlasu či vedomia žalobcu. Dom v B. predali z dôvodu, že vzťahy boli medzi nimi vážne narušené,
čo vyvrcholilo jej a dcériným pobytom v USA a tým, že žalobca podmieňoval dom v B. tým, že spolu

s nami bude bývať aj jeho snúbenica a potom už manželka X. L.. S týmto nemohli súhlasiť. Navrhli
žalobu zamietnuť aj z dôvodu, že základným predpokladom pre úspech žalobcu v prebiehajúcom
súdnom konaní je splnenie dvoch predpokladov, a to unesenie bremena tvrdenia a unesenie dôkazného
bremena. Žalobca podľa ich názoru neuniesol bremeno tvrdenia, nakoľko uviedol skutočnosti, v ktorých
svoj nárok voči žalovaným vyvodzuje a tieto aj právne kvalifikoval ako náhradu škody a bezdôvodné

obohatenie. Žalobca však podľa názoru žalovaných neuniesol dôkazné bremeno. Všeobecne platí,
že účastníci sporového konania sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Splnenie
dôkaznej povinnosti však neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť
dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, respektíve splní
ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. V Dôsledku neunesenia dôkazného
bremena je teda nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo

dôkaznébremenoaktorýsadostaldodôkaznejnúdze,t.j.neponúkolalebonevedelponúknuťsúdutaké
dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Uvedená
situácia podľa ich názoru nastala aj v tomto súdnom konaní. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, a
to najmä s poukazom na výpovede svedkov, že žalobca nimi nevedel preukázať pre výsledok sporu
rozhodujúce skutočnosti, teda že sa na jeho úkor bezdôvodne obohatili, respektíve, že mu svojim

konaním spôsobili škodu. Vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena v prebiehajúcom spore, teda
ani súd nemôže vziať tvrdenia žalobu o spôsobení škody prípadne o vzniku bezdôvodného obohatenia
za základ svojho rozhodnutia. Inak povedané, nakoľko žalobca nepreukázal skutočnosti, na základe
ktorých mu jeho právo patrí a súd pri analýze právnej normy, ktoré na danú skutkovú situáciu dopadá,
teda nemohol zistiť splnenie predpokladov hypotézy takto zvolenej právnej normy, navrhujú žalobu

zamietnuť v celom rozsahu a priznať im náhradu trov konania.
19. Súd vykonal dokazovanie opätovne výsluchom svedkov Q. T., M. S. a O. O., listinnými dôkazmi
predloženými žalovanými v 1. a 2. rade oznámením o schválení žiadosti o poskytnutie hypotekárneho
úveru zo dňa 30.6.2004, Zmluvou o záložnom práve zo dňa 12.7.2004, Zmluvou o hypotekárnom úvere
zo dňa 3.7.2006, Vyžiadaním informácie o evidencii žalovaných v 1. a 2. rade ako držiteľov a vlastníkov

motorových vozidiel, daňovými priznaniami žalovaných v 1. a 2. rade.
20. Svedok Q. T. na pojednávaní dňa 8.1.2010 uviedol, že toho času je so žalovanou v 1. rade v
nepriateľskom vzťahu. Má vedomosť, že žalobca neovláda slovenský jazyk, že žalovanej v 1. rade
dôveroval, že peniaze neminú, že sa do jeho smrti o neho postará, že mal bývať v byte a potom v dome,
a preto ho žalovaná v 1. rade predala, aby sa ho zbavila. to mu osobne povedala žalovaná v 1. rade. O

písomnej dohode medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade nevie, o ústnej dohode vie, podľa ktorej
mu mala žalovaná v 1. rade ukladať peniaze. Nevie, či mu peniaze dala, alebo nedala. Na pojednávaní
dňa 17.4.2012 uviedol, že sa spoznal so žalovanou v 1. rade niekedy v roku 2005, keď predávala rodinný
dom v B.. Predávala ho za 14.500.000,- Sk. Mal dom záujem kúpiť pre svojho syna. Žalovaná v 1. rade
chcela, aby bolo na papieri uvedené, že dom sa predáva za 5.000.000,- Sk z dôvodu, že nechce aby sa

žalobca, teda jej otec, dozvedel za akú sumu dom predala. Tento dom predala nakoniec žalovaná veľmi
čudným spôsobom otcovi právneho zástupcu žalovaných v 1. a v 2. rade, respektíve jemu samému. Má
vedomosť, že žalobca previedol na žalovanú v 1. rade nehnuteľnosti na Š. ulici, B. ulici a rozostavaný
dom na M.. Vedel o tom, že žalobca posiela dôchodok na Slovensko, bolo mu to čudné, ale dozvedel
sa, že žalovaná v 1. rade pochádza z mimomanželského vzťahu medzi žalobcom a jej matkou, a preto

bol ich vzťah rodinný, pričom žalovaná ako dcéra žalobcu sľúbila žalobcovi, že sa o neho postará.
21. Svedok O. O. na pojednávaní dňa 17.4.2012 v podstate zotrval na skutočnostiach uvádzaných v
jeho predchádzajúcej svedeckej výpovedi. Zúčastňoval sa na stavebných a rekonštrukčných prácach na
M., robil tam na dlažby, balustrády, sokle okolo celej fasády, nejaké maľovania, obklady. Pokiaľ vie, tento
celý majetok bol majetkom žalobcu, túto informáciu má priamo od žalovanej v 1. rade. Má vedomosti, že

majetok patril žalobcovi, ale žalovaná bola na nehnuteľnostiach uvedená ako vlastníčka. Anglický jazyk
neovláda, so žalobcom komunikuje len cez jeho manželku.
22. Svedkyňa X. L. S. na pojednávaní dňa 8.1.2010 potvrdila blízky, rodinný vzťah medzi žalobcom a
žalovanýmiv1.a2.rade.Sožalovanouv1.radevminulostibolipriateľky.ChodilaupratovaťdomnaM.v
čase, keď už bol v dome nasťahovaný nábytok. v roku 1999. Žalovaná v 1. rade jej povedala, že je to dom

žalobcu, a že on všetko financuje. V decembri roku 1999 ju žalovaná v 1. rade zoznámila so žalobcom,
keď spoločne so žalovanou v 1. rade ho čakali na letisku, a následne s ďalšími známymi išli spoločne na
obed. V máji roku 2000 odišla so žalobcom do USA už ako jeho blízka priateľka. V roku 2003 uzavrela
so žalobcom manželstvo. Počas ich pobytu na Slovensku ich žalovaní v 1. a 2. rade navštevovali v domena M. spoločne s dcérou. Žalobca varil, staral sa, po celý čas žili bohatým spoločenským životom. Stále
v dome boli návštevy, nikdy tam nebola nuda. Žalobca jej tvrdil, že chce zostať na Slovensku. Žalobca
so žalovanou sa dohodli niekedy v roku 2003, že predajú dom na M., a že sa kúpi nejaký väčší spoločný

dom a kúpil sa dom v B.. Do roku 2005 neboli medzi nimi žiadne tajnosti, rozprávali sa o všetkom čo
sa robí, fungovali ako rodina. Do domu v B. sa nikdy nenasťahovali, lebo väčšinu času trávili v Amerike.
V dome v B. mal žalobca vyčlenenú jednu izbu, bola to pozrieť a videla, že izba je malá, s čím nebola
spokojná. Dvaja by tam bývať nemohli. Niekedy v mesiacoch júl a august 2005 žalovaná v 1. rade zrušila
dispozičné právo žalobcu na účte v banke, a keďže sa žalobca nevedel v banke dohovoriť, ona žiadala

od banky vysvetlenie, prečo žalobca sa nemôže dozvedieť o stave účtu v peňažnom ústave HVB bank.
Pracovník banky jej oznámil, že žalobca nie je osobou oprávnenou disponovať s účtom.
23. Svedok M. S. uviedol vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 17.4.2012, že má informácie, že dom
na M. financoval žalobca. Vie tiež, že mal nejaký dom v Amerike, mal tam aj svoju firmu, pričom predal
firmu aj v Amerike a peniaze priniesol na Slovensko. Tieto informácie má priamo od žalovanej, pretože
neovláda anglický jazyk, a nedohovorí sa tak so žalobcom.

24. Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 18.9.2012 žalobu žalobcu zamietol a o trovách konania
rozhodol tak, že žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania ich náhradu nepriznal.
25. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobca i žalovaní v 1. a 2. rade.
26. Žalobca podal odvolanie, ktoré bolo doručené súdu dňa 18.1.2013 z dôvodov podľa ust. § 205 ods.
2 písm. b/,d/,e/ a f/ Občianskeho súdneho poriadku a navrhol rozsudok zmeniť a zaviazať žalovaných v

1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 199.163,50 Eur so 7 % úrokom z omeškania ročne
odo dňa podania žaloby do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. V dôvodoch odvolania uviedol, že v
konaní preukázal, že zaslal finančné prostriedky zo svojho účtu v USA na účet v Slovenskej sporiteľni,
a.s. označený SPORO knižka kapitál v období od 10.11.1998 do 16.2.2000 v celkovej výške 458.599,47
USD a na účet v HVB Banke 248.804,85 USD, spolu 707.404,32 USD, čo pri vtedajšom výmennom

kurze jedného dolára za 37,90 Sk činilo viac ako 26.000.000,- Sk. Nepochybne bolo preukázané, že v
tejto výške žalovaná v 1. rade peniaze z účtov vybrala, kde však sú tieto peniaze uviesť nechce, ani
na aký účel tieto peniaze použila, ak tvrdí, že nehnuteľnosti nadobúdala za hypotekárne úvery. Okrem
toho do rúk žalovanej odovzdal 1.000.000,- USD, teda 37,9 mil. Sk a nikdy od nej nežiadal písomné
potvrdenie o prevzatí peňazí, keďže žalovaných v 1. a 2. rade mal rád a dôveroval im. K tvrdeniu

žalovanej v 1. rade, že peniaze použila na krytie straty prevádzky solária uviedol, že tieto použila najviac
do výšky 4.930.000,- Sk ako vyplynulo z trestného konania. Poukázal na dohodu so žalovanou, že sa
presťahuje na Slovensko a tu bude v starobe žiť, ako aj že bude so žalovanou spoločne podnikať, pričom
dôkazom uzavretia tejto dohody bolo zasielanie finančných prostriedkov na Slovensko, ktoré žalovaná
vyberala, kupovala nehnuteľnosti, ako aj založenie spoločnej firmy. Aj keď v roku 2003 previedol na

žalovanú bezodplatne svoj obchodný podiel, platila ich dohoda, že bude so žalovanými spolu žiť v
rodinnom dome. Nie je mu zrejmé, prečo žalovaná vybrala z účtov jeho dôchodok a na čo ho použila.
Poprel dohodu, v zmysle ktorej žalovaná mala z tohto dôchodku platiť nájom za solárium. Uviedol ďalej,
že do rúk žalovanej odovzdal aj ďalšie finančné prostriedky na vopred určený účel, písomné doklady
však nevyžadoval, pretože mal so žalovanými blízky až dôverný vzťah. V súčasnosti však nemá ani

peniaze, ani nehnuteľnosť a ani starobný dôchodok, z ktorého chcel na Slovensku žiť. Vytýkal súdu,
že si osvojil tvrdenia žalovanej ohľadom nadobúdania nehnuteľností, hoci tieto boli plné rozporov a
bez vzájomných súvislostí s ostatnými dôkazmi. Žalovaní potvrdili uzavretie ústnej dohody o tom, že
žalovaná môže disponovať s finančnými prostriedkami žalobcu, a že sa s nimi disponovalo s vedomím a
súhlasom žalobcu podľa aktuálnej potreby, na druhej strane tvrdili, že neprotestoval, pokiaľ boli použité

proti účelu. Takto bolo výslovne od žalovaných potvrdené, že peniaze boli ním zasielané na určitý účel.
To, že ich žalovaní použili na iný účel, žalobca nevedel, pretože im bezvýhradne dôveroval. Nevedel
ani to, že nie je majiteľom účtu v HVB Bank Slovakia Košice. Skutočnosť, že žalovaná vybrala z tohto
účtu dôchodok, ktorý bol zasielaný mesačne vo výške 1.340,- USD, sa dozvedel až od orgánov činných
v trestnom konaní po svojom príchode na Slovensko. V súvislosti s tým, že chcel prísť na Slovensko

bývať a natrvalo tu žiť v starobe, pričom sa mali oňho starať žalovaní, mesačne zasielal sumu 1.350
USD a tieto finančné prostriedky z jeho dôchodkového zabezpečenia nemali byť žalovanými použité.
Ak tieto finančné prostriedky žalovaní spotrebovali, konali tak proti jeho záujmom a pokynom, preto nie
je zrejmé, prečo súd uzavrel, že nezistil úmyselné konanie žalovaných, ktorým by ho chceli poškodiť.
Protiprávne konanie a porušenie právnych povinností vyplývajúcich z dohody o účelovom nakladaní

finančných prostriedkov alebo z dohody o správe majetku, ako ju nazvali žalovaní, žalobca vidí v tom, že
do dnešného dňa nemá ani peniaze tvoriace jeho dôchodok a ani rodinný dom, kde mal so žalovanými
bývať. Vytýkal súdu, že bezdôvodným obohatením sa zaoberal iba okrajavo citovaním zákonných
ustanovení. Konanie žalovaných jednoznačne odporuje dobrým mravom, pretože poškodili jeho záujemspôsobom, ktorý sa vo všeobecnosti medzi poctivými ľuďmi považuje za neprípustný, pričom žalovaná
v ich vzájomnom konaní využila jeho dôverčivosť, neznalosť slovenského jazyka i neznalosť pomerov v
cudzej krajine. Takto získaný majetkový prospech je získaný z nepoctivých zdrojov. Zo všetkých týchto

dôvodov navrhol zmeniť rozsudok a jeho žalobe vyhovieť. V súvislosti s odvolacím dôvodom podľa § 205
ods. 2 písm. e/ Občianskeho súdneho poriadku uviedol, že je tu dôkaz, ktorý doposiaľ nebol uplatnený, a
to výpoveď svedkyne B.. I. U., ktorá po vyhlásení rozsudku ho vyhľadala a oznámila mu, že žalovaná sa
voči nej dopustila protiprávneho konania podobného ako proti nemu a o tom, čo mu žalovaná spôsobila,
vie svedkyňa priamo od žalovanej. Trval preto na výpovedi tejto svedkyne, pretože jej výpoveďou by

spochybnil vierohodnosť výpovede žalovaných. Zo všetkých týchto dôvodov navrhol zmeniť rozsudok
a jeho žalobe vyhovieť.
27. Žalovaní v 1. a 2. rade sa k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadrili.
28. Žalovaní v 1. a 2. rade napadli rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 18.9.2012 vo výroku o
nepriznaní náhrady trov konania a v tejto časti navrhli rozsudok zmeniť a priznať im náhradu trov celého
konania, alternatívne zrušiť rozsudok v tomto výroku a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odvolaní namietali, že § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku bol aplikovaný bez toho, aby
všetky relevantné dôvody pre takýto postup boli zistené a posúdené. Konkrétne súd neskúmal osobné,
majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a neprihliadol na okolnosti, ktoré viedli
účastníkov k uplatneniu práva na súde a nezohľadnil ich postoj v konaní. Naviac dôvody uvádzané
súdom prvého stupňa, t.j. blízky vzťah medzi účastníkmi konania a zasielanie finančných prostriedkov,

ktorýmižalovanívoľnenakladali,niesúdôvodmihodnýmiosobitnéhozreteľaprenepriznanieimnáhrady
trov konania a nemôžu byť na ich ťarchu. Z týchto dôvodov trvali na priznaní náhrady trov konania.
29. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných v 1. a 2. rade taktiež nevyjadril.
30. Odvolací súd uznesením vydaným dňa 23.9.2013 pod č.k. 6Co/74/2013 zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie a vrátil vec na ďalšie konanie.

31. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že doposiaľ vykonaným dokazovaním nebolo preukázané
uzavretie dohody o účelovom nakladaní s finančnými prostriedkami, ktorej obsahom malo byť určenie
presného spôsobu použitia finančných prostriedkov v určenej výške na konkrétny účel, t.j. ktoré (v akej
výške a z akých zdrojov) budú slúžiť na podnikanie, ktoré na nákup a udržiavanie nehnuteľností a
ktoré zostanú „nedotknuté“ a budú slúžiť na dožitie žalobcu. V tomto smere žalobca neuniesol dôkazné

bremeno a žalovaným nemožno vytýkať porušenie povinností z neexistujúcej dohody. Týmto je vylúčená
ich zodpovednosť podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže sa nedopustili protiprávneho
konania, spočívajúceho v porušení (neexistujúcej) dohody o účelovom použití finančných prostriedkov,
v príčinnej súvislosti s ktorým žalobcovi by vznikla škoda. Vzhľadom na nadštandardne blízke
vzťahy rodinného charakteru sa nejaví neobvyklým spôsob hospodárenia s finančnými prostriedkami,

zasielanými na účty v Slovenskej republike, ako tento vyplynul z výpovede žalobcu a žalovanej v
trestnom konaní, z ich konfrontácie pred orgánmi činnými v trestnom konaní, ale aj z dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa, t.j. že z týchto finančných prostriedkov sa hradili náklady na
podnikanie, na kúpu a údržbu nehnuteľností a všetky ostatné potreby žalobcu a žalovaných ako
spolužijúcich osôb (spoločne uhrádzali svoje potreby ako rodina, viď č.l. 18, 24, 271 spisu), teda v

súlade s účelom, na ktoré aj mali byť podľa tvrdenia žalobcu použité. Žalobca zasielal na jeden účet
tak dôchodok, ako aj finančné prostriedky z iných zdrojov bez toho, aby boli vzájomne oddelené, bez
toho, aby určoval presný spôsob ich použitia a bez toho, aby zakázal dispozíciu s dôchodkom. Žalovaná
mala dispozičné právo k obom účtom, a teda mohla disponovať všetkými finančnými prostriedkami
bez ohľadu na zdroj ich získania, vrátane dôchodku. Žalobca tvrdenú dohodu o „nedotknuteľnosti“

dôchodku nepreukázal, pričom žalovaní finančné prostriedky používali na úhradu vyššie popísaných
nákladov a potrieb bez ohľadu na ich zdroj. Vzhľadom na tvrdenie žalobcu, že finančné prostriedky ním
zasielané na účty v Slovenskej republike mali slúžiť na podnikanie, kúpu a udržiavanie nehnuteľností,
nemožno uzavrieť použitie týchto finančných prostriedkov žalovanými na iný účel. Doposiaľ nebolo
preukázané ani tvrdenie žalobcu, že nesúhlasil s použitím svojich finančných prostriedkov na krytie strát

solária v období rokov 2001 až 2005. Spoločnosť RA-ANN, s.r.o. riadne viedla účtovníctvo a žalobca
ako spoločník (do 12.2.2003) mal k nemu prístup a aj po prevode obchodného podielu na žalovanú
zasielal finančné prostriedky na účet žalobkyne v HVB Bank Slovensko aj na účely podnikania a nikdy
nevyžadoval od žalovanej písomné zdokladovanie účelu použitia finančných prostriedkov (celkove po
prevode obchodného podielu na žalovanú zaslal na účet v HVB Bank Slovensko, a.s. 108.150 USD).

Vzhľadom na vyššie uvedené nemožno žalovaným vytýkať použitie finančných prostriedkov v rozpore
s ich účelom, t.j. že spotrebovali dôchodok, hoci sa ho nemali dotknúť a neoprávnene použili finančné
prostriedky na krytie strát z podnikania, a teda protiprávne konanie spočívajúce v porušení dohody.
Žalobca počas celého konania nevedel ani špecifikovať, v akej výške zasielal finančné prostriedky naten ktorý účel, ktorému mali slúžiť, okrem finančných prostriedkov predstavujúcich jeho dôchodok. Až
do začatia trestného stíhania (v novembri 2005) nemal námietky voči spôsobu nakladania s finančnými
prostriedkami, nevyžadoval dokladovanie účelu ich použitia a použitie finančných prostriedkov začal

spochybňovať až potom, čo vznikli rozpory medzi ním a žalovanými, ktorí neboli ochotní akceptovať
jeho manželku, s ktorou uzavrel manželstvo 6.2.2003. Vzniknutá situácia sa takto javí ako dôsledok
vzájomných osobných nezhôd účastníkov a dôsledok zhoršenia a kvalitatívnej zmeny ich pôvodne
blízkeho vzťahu rodinného charakteru. Z doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplynul ani úmysel
žalovaných poškodiť žalobcu, pokiaľ nakladali s jeho dôchodkom vyššie popísaným spôsobom a pokiaľ

financovali z jeho finančných prostriedkov aj prevádzku solária, čím je vylúčená aj ich zodpovednosť
podľa § 424 Občianskeho zákonníka., t.j. titulom úmyselného konania proti dobrým mravom. Finančné
prostriedky žalobcu, vrátane dôchodku, boli použité na účel, ktorému mali podľa tvrdenia žalobcu
aj slúžiť, preto v takejto dispozícii žalovaných s finančnými prostriedkami nemožno vidieť úmyselné
konanie smerujúce k poškodeniu žalobcu. Z hľadiska týchto dvoch spôsobov dispozície s finančnými
prostriedkami, t.j. uvedenými vyššie sa však súd nedostatočne v odôvodnení rozsudku vyporiadal s

otázkou,čitotokonaniežalovaných(pokiaľspotrebovalidôchodokžalobcuapoužilifinančnéprostriedku
žalobcu aj na krytie strát solária), nie je konaním v rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku ktorého
sa žalovaní bezdôvodne obohatili, pričom by išlo o bezdôvodné obohatenie získané z nepoctivých
zdrojov, ktoré by boli žalovaní povinní vydať bez ohľadu na zavinenie. Ak žalobca tvrdí vznik
bezdôvodného obohatenia žalovaných vo forme majetkového prospechu získaného z nepoctivých

zdrojov, tak nestatočnosť zdroja musí žalobca preukázať a v tomto smere je dôkazné bremeno na ňom. Z
tohtohľadiskasúdkonaniežalovanýchvyššiepopísanéneposudzoval,pretovďalšom,konanípovrátení
veci bude jeho povinnosťou sa s touto otázkou vyporiadať, teda posúdiť, či nešlo o konanie v rozpore s
dobrými mravmi a či v dôsledku tohto konania sa žalovaní bezdôvodne neobohatili. Pokiaľ ide o tvrdenie
žalobcu, že žalovaní bez jeho súhlasu predali rodinný dom A. B. a takto získané finančné prostriedky

si ponechali v celej výške, čím mu spôsobili škodu úmyselným konaním proti dobrým mravom, resp.
sa bezdôvodne obohatili na jeho úkor, lebo takto získané finančné prostriedky sú z nepoctivých zdrojov
( z konania proti dobrým mravom, ktorým ho poškodili), odôvodnenie rozsudku postráda hodnotenie
tohto konania z hľadiska vzniku zodpovednosti žalovaných podľa § 424 Občianskeho zákonníka,
prípadne vzniku záväzku titulom bezdôvodného obohatenia a pre závery súdu ohľadne tohto konania

žalovaných nebol dostatočne zistený skutkový stav. Aj v tejto časti je preto rozsudok súdu prvého stupňa
nepreskúmateľný. Bez toho, aby boli dostatočne objasnené okolnosti kúpy a predaja rodinného domu
v B., vrátane dôvodov jeho predaja a okolnosti ďalšej dispozície s finančnými prostriedkami získanými
jeho predajom (kto ich použil a na aký účel), nie je možné posúdiť dôvodnosť žaloby v tejto časti. Za
situácie, že sa preukáže, že v podstatnej časti, resp. v celom rozsahu financoval kúpu rodinného domu

v B. žalobca a výťažok z jeho predaja si ponechali výlučne žalovaní a použili ho na uspokojenie svojich
potrieb, bude potrebné posúdiť, či toto ich konanie nie je v rozpore s dobrými mravmi ako v spoločnosti
všeobecne uznávanými pravidlami slušného správania v súlade so zásadami morálky demokratickej
spoločnosti a či nenapĺňa dokonca znaky úmyselného konania proti dobrým mravom.
32. V ďalšom konaní odvolací súd uložil súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie na objasnenie

vyššie uvedených skutočností, t.j. zistiť z akých finančných prostriedkov bol zakúpený rodinný dom v
B., prečo žalovaní predali rodinný dom v B., ak tam mali bývať spoločne so žalobcom, teda čo bolo
dôvodom jeho predaja, prečo tak urobili bez vedomia a súhlasu žalobcu, ako (na čo) použili finančné
prostriedky získané z jeho predaja a prečo nevrátili žalobcovi ním vložené finančné prostriedky do kúpy
rodinného domu, a na zistenie či konanie žalovaných, pokiaľ spotrebovali finančné prostriedky tvoriace

jeho dôchodok, bez jeho súhlasu použili finančné prostriedky na financovanie straty solária a bez jeho
súhlasu a vedomia predali rodinný dom v B., pričom finančné prostriedky takto získané si ponechali v
celom rozsahu, nie je konaním v rozpore s dobrými mravmi a či v dôsledku tohto konania sa bezdôvodne
neobohatili a v prípade predaja rodinného domu a ponechania si takto získanej kúpnej ceny, či nejde
dokoncaoúmyselnékonanieprotidobrýmmravom,ktorýmbolažalobcovispôsobenáškodaavkladnom

prípade posúdi aj rozsah vzniku majetkového prospechu žalovaných, resp. výšku škody žalobcu.
33. Po vrátení veci na súd prvej inštancie, súd vykonal dokazovanie v smere naznačenom odvolacím
súdom.
34. Z výpovede B.. I. U. na pojednávaní dňa 29.5.2015 vyplynulo, že žalobcu videla dvakrát, niekedy
pred 2 - 3 rokmi. So žalovanými v 1. a 2. rade je v priateľskom vzťahu. So žalovanými v 1. a 2. rade sa

zoznámila v Centre plastickej chirurgie niekedy v roku 2000. V tom čase centrum sídlilo na Mojmírovej
ulici v Košiciach, kam prišla žalovaná v 1. rade spolu so žalobcom, ktorý sa predstavil ako jej otec.
Niekedy v lete 2010 ju žalovaná v 1. rade žiadala o požičanie peňazí, konkrétne sumy 10.000 Eur
z dôvodu opravy kavitačného prístroja, ktorý jej pokazila jej zamestnankyňa Q. S.. Dňa 27.10.2010poskytla žalovanej v 1. rade sumu 6.000 Eur. Vzhľadom na skutočnosť, že poznala žalovaných v 1.
a 2. rade ako vzorných manželov, nemala podozrenie, že jej žalovaná v 1. rade poskytnuté finančné
prostriedky nevráti. Pôžičku jej žalovaná v 1. rade nevrátila v dohodnutej lehote, a ani napriek výzvam

doposiaľ. Z uvedeného dôvodu podala na žalovanú trestné oznámenie.
35. Svedkyňa Y.. W. V. na pojednávaní dňa 29.5.2015 okrem iného uviedla, že žalobcu osobne nepozná.
V minulosti mali so žalovanou v 1. rade veľmi blízky a intenzívny vzťah, ktorý sa zintenzívnil po smrti jej
brata v roku 2010. Vo februári roku 2011 požičala žalovanej v 1. rade sumu 10.000 Eur v prítomnosti
svedka,jejpriateľa.Potomjejdalaeštesumu800,-až900,-Eurzaošetrenie,pričomtietoneabsolvovala.

vzhľadom k tomu, že žalovaná jej finančné prostriedky aj napriek výzvam nevrátila, podala na žalovanú
v 1. rade trestné oznámenie.
36. Z obžaloby podanej prokurátorom Okresnej prokuratúry Košice I zo dňa 29.7.2015 súd zistil, že
na žalovanú v 1. rade ako obvinenú bola podaná obžaloba na tom skutkovom základe, že v Košiciach
dňa 6.8.2010 na ulici Š. X pod zámienkou opravy kavitačného prístroja vylákala vo forme pôžičky od
poškodenej B.. I. U. finančnú hotovosť vo výške 10.000,- Eur a dňa 27.10.2010 finančnú hotovosť vo

výške 6.000,- Eur avšak napriek výzvam zo strany poškodenej doposiaľ požičané sumy nevrátila, a v
Košiciach v presne nezistenom čase v mesiaci január 2011, v byte na ulici B. XX pod zámienkou nákupu
kavitačného prístroja vylákala vo forme pôžičky od poškodenej Y.. W. V. finančnú hotovosť vo výške
10.000,- Eur, avšak napriek výzvam zo strany poškodenej doposiaľ požičanú sumu nevrátila, v Košiciach
v presne nezistenom čase v mesiaci marec 2011 pod zámienkou nákupu kozmetického tovaru - botoxu,

vylákala od Y.. W. V. zálohu vo výške 800,- Eur, avšak tovar nezabezpečila, napriek výzvam poškodenej
peniaze nevrátila, čím takto svojím konaním spôsobila B.. I. U. škodu vo výške 16.000,- Eur a Y.. W.
V. škodu vo výške 10.800,- Eur, čím celkove spôsobila škodu 26.800,- Eur, teda na škodu cudzieho
majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho do omylu a spôsobila tak na cudzom majetku značnú
škodu, čím spáchala zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona.

37. Na pojednávanie konané dňa 9.11.2015, dňa 14.3.2016, dňa 22.4.2016 a dňa 9.9.2016 sa žalovaní
v 1. a 2. rade nedostavili z dôvodu ich nepriaznivého zdravotného stavu.
38. Z uvedeného dôvodu žalobca v konaní požiadal žalovanú v 1. rade o zodpovedanie otázok v
písomnej forme, teda aby uviedla akú sumu investoval žalobca do spoločnosti RA - AN počas obdobia,
keď bol spoločníkom spoločnosti, posielal peniaze resp. vkladal na podnikateľský účet spoločnosti, z

akého dôvodu žalobca nebol majiteľom účtu vedeného v banke HVB bank Slovakia a.s. č. XXXXXXXXX,
kedy a z akého dôvodu žalobcovi zrušila jeho dispozičné právo s týmto účtom a udelila dispozičné právo
pani V. H., z akého dôvodu dala dispozičné právo nakladať s týmto účtom pani V. H., na aký účel použila
sumu 1.350,- USD, ktorú žalobca mesačne a pravidelne posielal na účet a čo vedela o týchto platbách,
po kúpe rodinného domu v B., kto v ňom býval, kde boli uložené hnuteľné veci žalobcu z rodinného domu

na M., z akého dôvodu došlo k predaju rodinného domu v B., kedy, a pri akej príležitosti bol žalobcovi
oznámený predaj rodinného domu, kým, a či mu bola oznámená aj kúpna cena domu, ak žalobcovi nebol
oznámený predaj rodinného domu v B., aby uviedla z akého dôvodu, kto prevzal kúpnu cenu za rodinný
dom v B., ako s touto kúpnou cenou naložili, konkrétne na aký účel túto kúpnu cenu použili, prečo kúpnu
cenu získanú za predaj rodinného domu v B. neodovzdali žalobcovi.

39. V podaní zo dňa 20.5.2016 žalovaná v 1. rade uviedla, že vzhľadom na detailný charakter a na
časový odstup sa k otázkam už nevie vyjadriť.
40. Z pripojeného vyšetrovacieho spisu Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a
kriminálnej polície v Košiciach, ČVS: KRP - 127/OEK - KE- 2005 vyplýva, že vyšetrovateľ uznesením
zo dňa 27.9.2006 zastavil podľa ust. § 215 ods. 1 písm. a), od. 4 Trestného poriadku trestné stíhanie vo

veci trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona účinného do 31.12.2005,
ku ktorému došlo na tom skutkovom základe, že doposiaľ nestotožnená osoba v presne nezistenej dobe
v roku 1998 v súvislosti so založením spoločnosti RA - ANN, spol. s r.o. so sídlom Cottbuská 36, Košice,
IČO: 36 188 786 a následne v rámci jej podnikateľskej činnosti, finančné prostriedky vo výške 900.000,-
USD, ktoré jej boli poskytnuté osobou menom U. J.. S., bytom XXXX U. XX K. X. XX S. C. XXXXX, P. na

jej účet nezisteného čísla, vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., pobočka Košice, presne nezisteného dňa
koncom roka 1998, tieto nepoužila na účel pre ktorý jej boli poskytnuté, finančné prostriedky nezúčtovala
ani nepreukázala ich použitie v rámci založenej spoločnosti RA- ANN, s.r.o., ale tieto si prisvojila a
použila na doposiaľ presne nezistený účel bez súhlasu poskytovateľa a svojim konaním spoločnosť RA-
ANN, s.r.o. spôsobila škodu vo výške 31.500.000,- Sk, a finančné prostriedky, ktoré jej boli poskytnuté v

období rokov 2001 až 2005 na účet vedený v peňažnom ústave, v tom čase BANK Austria Creditanstalt,
a.s. Bratislava, v jej pobočke v Košiciach, číslo účtu XXXXXXX osobou menom U. J.. S., bytom XXXX U.
XX K. X. XX S. C. XXXXX, P. postupne vo výške 163.900,- USD, ktoré mala spravovať a nakladať s nimi
podľa predchádzajúcej dohody s poskytovateľom, tieto finančné prostriedky si v presne nezistenom časeprisvojila, poskytovateľovi doposiaľ nezdokladovala účel, na ktorý ich použila, čím takto menovanému
spôsobila škodu vo výške cca 6.200.000,- Sk, lebo je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa
vedie trestné stíhanie.

41. V závere uznesenia vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a
kriminálnejpolícievKošiciachodôvodnilzastavenietrestnéhostíhaniatým,žetrestnéhočinusprenevery
podľa § 248 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá
mubolazverenáaspôsobítaknacudzommajetkuškodu.Prenaplnenieznakovskutkovejpodstatytohto
trestného činu sa vyžaduje úmyselné konanie páchateľa. Ten, komu bola vec zverená, má však právo

a povinnosť zverenou vecou určitým spôsobom disponovať. Pre prípadné vyvodenie trestnoprávnej
zodpovednosti X. S. by musel U. J.. S. určiť presný spôsob nakladania a spravovania finančných
prostriedkov zasielaných na jednotlivé účty a X. S. by aj napriek tomu tento spôsob nedodržala a peniaze
použila pre vlastnú potrebu. Skutočnosť je však taká, že U. J.. S. nikdy od X. S. nepožadoval písomné,
ani iné zdokladovanie účelu použití finančných prostriedkov čo potvrdil aj vo svojej výpovedi. Pokiaľ ide o
spoločnosť RA-ANN s.r.o. Košice, tá viedla riadne účtovníctvo, ku ktorému mal U. J. S. ako spolumajiteľ

prístup a mohol doň kedykoľvek nahliadnuť. A čo sa týka peňažných prostriedkov Federálne vlády USA
pre dôchodkové zabezpečenie, ktoré U. J.. S. následne zasielal na účet vedený v Slovenskej sporiteľni a
neskôrvedenývHVBvpriebehuvyšetrovaniasanepodarilopreukázať,čiU.J..S.malsX.S.uzatvorenú
písomnú, resp. ústnu dohodu týkajúcu sa ich presného použitia.
42. Z vyšetrovacieho spisu ďalej vyplýva, že proti tomuto uzneseniu podal poškodený U. J.

S. prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote písomnú sťažnosť, v ktorej sa
nestotožňuje s týmto uznesením vyšetrovateľa a v ktorej uvádza, že trestné stíhanie bolo zastavené
predčasne a navrhol, aby prokurátor zrušil uznesenie o zastavení trestného stíhania a uložil
vyšetrovateľovi, aby v trestnom stíhaní pokračoval. Uznesením prokurátor Krajskej prokuratúry v
Košiciach zamietol sťažnosť poškodeného U. J.. S. ako nedôvodnú.

43. Z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu ako aj z listinných dôkazov predložených žalobcom v
tomto súdnom konaní ( kópie zápisníc z úkonov vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru,
Úradu justičnej a kriminálnej polície v Košiciach, ČVS: KRP - 127/OEK - KE- 2005 ) je zrejmé, že v
trestnom konaní boli vypočutí ako svedkovi X. S., K. S., V. H. a D. N. a poškodený U. J.. S.. Trestné
stíhanie bolo začaté na základe oznámenia urobeného X. L. S. dňa 7.10.2005.

44. Svedkyňa V. H. v trestnej veci dňa 19.6.2006 uviedla, že X. S. pozná od roku 1986, spolu pracovali
vo firme Komunálne služby, pričom ona prevádzkuje fotoštúdio a solárium. Na otázku vyšetrovateľa, aby
sa vyjadrila ku skutočnosti, že mala dispozičné právo k devízovému účtu XXXXXX-XXX v Slovenskej
sporiteľni pred vyšetrovateľom uviedla, že ju X. S. poprosila pred svojím odchodom do USA o službu,
či by nevyplatila nájomné za solárium a ďalšie náklady spojené s prevádzkou solária. Za tým účelom

jej zriadila prístupové právo k devízovému účtu v Slovenskej sporiteľni a neskôr v HVB bank. Osobne
na tieto účty nevkladala ani nevyberala žiadne finančné prostriedky, pretože X. S. sa vrátila predčasne.
Okrem iného uviedla, že jej je divné to, čo sa teraz deje, nakoľko U. J.. S. sa správal vždy normálne
a s X. S. mali dobrý vzťah. Nikdy nepočula od X. S., aby jej U. J.. S. vyčítal nakladanie s finančnými
prostriedkami, ktoré jej zasielal na účet.

45. Z výsluchu svedka v trestnej veci D. N. zo dňa 6.9.2006 vyplýva, že vykonával účtovníctvo v
spoločnosti RAN s.r.o., pričom všetky pohyby financovania sú registrované v účtovníctve spoločnosti.
Raz mesačne od pani S. pozbieral doklady a spracovával účtovnú agendu. Solárium malo príjmy hlavne
z prevádzky. Od roku 2001 sa solárium dostalo do straty a tým pádom aj do čiastočnej platobnej
neschopnosti. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné niektoré náklady kryť z vlastných zdrojov. Tieto

vlastné vklady sú evidované na účte 249 Ostatné krátkodobé finančné výpomoci. Spoločníci vkladali
hotovostné prostriedky pokiaľ poklesol stav pokladne tak, že spoločnosť nevedela kryť svoje záväzky
priebežnénáklady.Tietozdrojeprenehonebolišpecifikované.Bolinformovanýotom,žepánS.finančne
vypomáhal.
46. Z kúpnej zmluvy zo dňa 1.2.1999 uzavretej medzi predávajúcim Y.. W. R., bytom B. XX, I. a

žalovanousúdzistil,žepredávajúcikúpnouzmluvoupreviedolnažalovanúpredmetnoukúpnouzmluvou
nehnuteľnosť - byt č. X na prízemí obytného domu č. súp. XXXX na ulici B. XX A. I. postaveného na
parcele č. XXX/X, zast. plochy o výmere 431 m2 v spoluvlastníckom podiele na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach obytného domu vo veľkosti 1530/10 000 - in, vrátane podielu na spoločných
častiach a príslušenstve obytného domu. Účastníci zmluvy sa dohodli na kúpnej cene 950.000,- Sk.

Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 16.2.1999 pod číslom vkladu A. XXX/XX.
47. Zo zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 26.1.2000 uzavretej medzi Y.. X.. X. O. a Y..
X. W. O., obaja bytom D. C. XXXX/X, I. ako zaviazanou stranou a žalovanou ako oprávnenou stranou
vyplýva, že medzi Y.. X.. X. O. a Y.. X. W. O. sa zaviazali odkúpiť vyššie uvedenú nehnuteľnosť za kúpnucenu 3.600.000,- Sk a uzavrieť kúpnu zmluvu najneskôr do 4.2.2000 a súčasne podať návrh na vklad
do katastra nehnuteľností k predmetnému bytu.
48. Z kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanou v 1. rade ako predávajúcou a kupujúcimi Y.. X.. X. O.

a Y.. X. W. O., bytom D. C. XXXX/X, I. súd mal za preukázané, že kúpnou zmluvou zo dňa 1.2.2000
žalovaná v 1. rade previedla vyššie špecifikované nehnuteľnosti na kupujúcich za kúpnu cenu 950.000,-
Sk. Vklad vlastníckeho práva bol povolený Okresným úradom Košice I dňa 3.2.2000.
49. Kúpnou zmluvou zo dňa 6.7.1999 predávajúci Y.. W. M. a Y.. K. M., obaja bytom I. XX, I. previedli
vlastnícke právo na žalovanú v 1. rade ako kupujúcu k nehnuteľnosti - pozemku a rozostavanej stavbe so

všetkými súčasťami a príslušenstvom, ktoré obsahuje znalecký posudok č. 073/1999 zo dňa 30.6.1999
znalca Ing. Edvina Bendičáka, nachádzajúcich sa v katastrálnom území I. - M., zapísaných v katastri
nehnuteľností Okresného úradu Košice II, odbor katastra nehnuteľností na LV č. XXX ako parc. č. XXX/
XX vo výmere 470 m2 - orná pôda, parc. č. XXX/XX vo výmere 180 m2 -zastavaná plocha a rozostavenej
stavby na parcele XXX/XX za kúpnu cenu 30.000,- USD. Vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti bol
povolený dňa 25.8.1999.

50. Žalovaná v 1. rade ako predávajúca kúpnou zmluvou zo dňa 21.11.2003 previedla vlastnícke právo
k vyššie uvedenej nehnuteľnosti zapísanej na LV č.XXX, katastrálne územie M. na Y.. Q. N. a I. N.,
obaja bytom Ž. XX, I. za kúpnu cenu 1.370.000,- Sk. Vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa
16.12.2003.
51. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 3.2.2000 medzi predávajúcim Š. Q., bytom M. X, I.Š. a žalovanými

v 1. a 2. rade ako kupujúcimi súd zistil, že žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli kúpnou zmluvou do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov nehnuteľnosť - byt č. X na prízemí obytného domu č.súp.
XXX na ulici Š. XX v I. postaveného na parcele č. XXX, zastavané plochy o výmere 478 m2 v
spoluvlastníckom pomere na spoločných častiach, spoločných zariadeniach obytného domu vo veľkosti
1058/10 000 - in, vrátane podielu na spoločných častiach a príslušenstve obytného domu, ktoré nie sú

stavebnousúčasťoudomu.Účastnícizmluvysadohodlinakúpnejcene500.000,-Sk.Vkladvlastníckeho
práva k nehnuteľnosti bol povolený dňa 8.2.2000 pod číslom vkladu A. XXX/XXXX.
52. Kúpnou zmluvou zo dňa 9.12.2003 B.. U. D. a B.. B. D., obaja bytom H. X, I. ako predávajúci previedli
na žalovaných v 1. a 2. rade ako kupujúcich vlastnícke právo k nehnuteľnosti, a to k parcele č. XXXX/X
o výmere 584 m2 vedenej ako záhrady, k parcele č. XXXX/XX o výmere 173 m2 vedenej ako zastavané

plochyarozostavanéhodomustojacehonaparceleč.XXXX/XXsovšetkýmisúčasťami,ktorétvoriaplot,
vonkajšie úpravy a trvalé porasty, nachádzajúce sa v katastrálnom území B. za kúpnu cenu 1.700.000,-
Sk. Vklad kúpnej zmluvy bol povolený dňa 12.12.2003 pod číslom vkladu XXXX/XXXX.
53. Z oznámenia Tatra banky, a.s. so sídlom Hodžovo nám. 3 v Bratislave vyplynula skutočnosť, že
banka žalovanej v 1. rade oznámila listom zo dňa 30.6.2004, že na základe jej žiadosti o poskytnutie

hypotekárneho úveru zo dňa 21.6.2004, bolo jeho poskytnutie schválené za podmienok poskytnutia
úveru vo výške 2.300.000,- Sk za účelom nadobudnutia rozostavanej nehnuteľnosti a výstavby,
spôsobom nadobudnutia kúpou rodinného domu so základným zabezpečením úveru - záložného práva
na nehnuteľnosť rozostavaného rodinného domu, katastrálne územie B. (LV č. XXXX) a pozemkov,
katastrálne územie B., č. parcely XXXX/X (LV č. XXXX).

54. Zo zmluvy o záložnom práve uzatvorenej medzi Tatra bankou, a.s. ako záložným veriteľom a
žalovanými v 1. a 2. rade ako záložnými dlžníkmi súd zistil, že za účelom zabezpečenia svojej
pohľadávky vo výške 2.300.000,- Sk záložný veriteľ so žalovanými v 1. a 2. rade ako záložnými dlžníkmi
uzavreli zmluvu o záložnom práve dňa 16.7.2004, predmetom ktorej boli vyššie uvedené nehnuteľnosti
rozostavaný rodinný dom, postavený na pozemku parc. č. XXXX/XX a pozemky parc. č. XXXX/X, druh

pozemku záhrady o výmere 584 m2 a parc. č. XXXX/XX, druh pozemku zastavané plochy o výmere 173
m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území B., obec Košice - B., okres Košice II, zapísané na LV č.
XXXX, vedenom Katastrálnym úradom v Košiciach - Správou katastra Košice.
55. Vlastnícke právo k vyššie uvedenej nehnuteľnosti previedli žalovaní v 1. a 2. rade ako predávajúci
kúpnou zmluvou na kupujúceho Q.. W.. W. I., bytom D. XX, I. kúpnou zmluvou zo dňa 4.1.2006, pričom

dohodnutá kúpna cena mala byť kupujúcim uhradená tak, že časť kúpnej ceny vo výške 1.000.000,- Sk
uhradí kupujúci v lehote do 31.1.2006, ďalšiu časť kúpnej ceny vo výške 1.000.000,- Sk uhradí kupujúci
v lehote do 10.4.2006 a zostatok dohodnutej kúpnej ceny vo výške 1.000.000,- Sk uhradí kupujúci
najneskôr do 10.7.2006.
56.Kúpnouzmluvouzodňa13.4.2004žalovanív1.a2.radeakopredávajúcipreviedlivlastníckeprávok

nehnuteľnosti-bytuč.XnaprízemíobytnéhodomučíslosúpisnéXXXnauliciŠ.XXA.I.postavenéhona
parcele č. XXX zastavané plochy o výmere 478 m2 v spoluvlastníckom pomere na spoločných častiach,
spoločných zariadeniach obytného domu vo veľkosti 1058/10 000 in a pozemku, parcelné číslo XXX
zastavané plochy o výmere 478 m2 vrátane spoločných častí a príslušenstva obytného domu, ktoré niesú stavebnou súčasťou domu vo veľkosti 1058/10 000 - in, ktoré nadobudli žalovaní v 1. a 2. rade do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod č.
A. XXX/XXXX. uvedenú nehnuteľnosť žalovaní v 1. a 2. rade odpredali za sumu 2.655.000,- Sk.

57. Z kúpnej zmluvy uzavretej dňa 30.12.2005 medzi predávajúcim Y.. Q. B. - MIKADO, so sídlom
Svätoplukova 4, Košice IČO: 14 388 286 a žalovanými v 1. a 2. rade ako kupujúcimi vyplýva, že
predávajúci previedol na žalovaných v 1. a 2. rade ako kupujúcich nehnuteľnosť - byt č. X na X.
poschodí obytného domu číslo súp. XXXX na ulici O.Á. XX A. I. postaveného na parc. č. XXXX/
XX zast. plochy a nádvoria o výmere 223 m 2 v spoluvlastníckom pomere na spoločných častiach,

spoločných zariadeniach obytného domu vo veľkosti 15268/58205 - in, vrátane nebytového priestoru
garáže č. X v suteréne obytného domu číslo súp. XXXX na ulici O. XX A. I. postaveného na parcele č.
XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 223 m2 v spoluvlastníckom pomere na spoločných
častiach, spoločných zariadeniach obytného domu vo veľkosti 7118/58205 - in, vrátane podielu na
pozemku ( pozemok zastavaný domom prislúchajúci k bytu č.X a podielu na pozemku ( pozemok
zastavaný domom prislúchajúci k nebytovému priestoru garáže č.X), a podielu na spoločných častiach

a príslušenstva obytného domu, ktorý nie sú stavebnou súčasťou domu za kúpnu cenu 2.856.000,- Sk
s DPH. Vklad uvedenej kúpnej zmluvy bol povolený dňa 1.2.2006 pod číslom vkladu A. XXX/XXXX.
58. Zmluvou o hypotekárnom úvere zo dňa 12.7.2006 žalovaní v 1. a 2. rade preukázali skutočnosť, že
uzavreli s veriteľom Tatra banka, a.s. zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie hypotekárneho úveru
vo výške 1.000.000 Sk za účelom nadobudnutia nehnuteľnosti bytu č. X, X. posch., vchod XX na O.

XX A. I..
59. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.
60. Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

61. Podľa ust. § 424 Občianskeho zákonníka za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným
konaním proti dobrým mravom.
62. Podľa ust. § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
63. Podľa ust. § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa
práva mal plniť sám.
64. Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu,
na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

65. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

66. Podľa ust. § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
67. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
68. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo

dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
69. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
70. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia

sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.
71. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

72. Predmetom konania je zaplatenie istiny vo výške 6.000.000,- Sk ( 199.163,50 Eur) s príslušenstvom,
ktorú žalobca požaduje titulom náhrady škody alebo titulom bezdôvodného obohatenia. Žalobca
uplatňuje vyššie uvedený nárok titulom všeobecnej zodpovednosti za škodu v súlade s ust. §
420 Občianskeho zákonníka, alebo titulom osobitnej zodpovednosti za škodu v súlade s ust. §424 Občianskeho zákonníka, eventuálne titulom bezdôvodného obohatenia v súlade s ust. § 451
Občianskeho zákonníka.
73. Čo sa týka všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka prichádza

do úvahy, ak nejde o prípady osobitnej zodpovednosti za škodu.
74. V ust. § 420 Občianskeho zákonníka je upravená všeobecná zodpovednosť fyzickej a právnickej
osoby za spôsobenú škodu, ktorá vychádza zo zásady zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením
akejkoľvek právnej povinnosti. Táto zodpovednosť je zodpovednosťou za zavinený protiprávny úkon.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú splnené

predpoklady zodpovednosti za škodu
1. porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu),
2. vznik škody ako majetkovej ujmy,
3. existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou
4. zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil ( iné než nedbanlivosť).
75.Akbolitietopredpokladyzodpovednostipreukázané,zavineniesapredpokladá,avšakzapodmienok

ustanovenia § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa škodca môže zo zodpovednosti oslobodiť.
76. Protiprávny úkon je konanie subjektu, ktorý je v rozpore s právom. Úkonom je prejav fyzickej a
psychickej stránky človeka, pričom psychická stránka spočíva v prítomnosti vôle a vedomia konajúceho
protiprávny stav spôsobiť, a má význam z hľadiska posúdenia zavinenia konajúceho, ktorý je jedným
z predpokladov zodpovednosti za škodu. Protiprávnosť úkonu spočíva v porušení právnej povinnosti,

a ide najmä o prípady porušenia všeobecne záväzných predpisov a iných noriem, ktoré má škoda
zachovávať, porušenie povinností vyplývajúcich z právnych úkonov (najmú zmlúv), a to počas celú dobu
trvania právneho vzťahu, a ďalšie. Pre uplatnenie nároku podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka
nie je rozhodujúce, či medzi poškodeným a tým, kto škodu spôsobil, je záväzkový právny vzťah, ale
platí zásada, že zodpovednosť za škodu znáša ten, kto ju spôsobil. Dôkazné bremeno o tom, že

škoda vznikla a aký je jej rozsah, dokázanie príčinnej súvislosť medzi protiprávnym úkonom škodcu a
vzniknutou škodou zaťažuje poškodeného. Všeobecná občianskoprávna zodpovednosť je založená na
princípe zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné zavinenie. Dôkazné bremeno o tom, že škoda
nevznikla zavineným konaním, spočíva na škodcovi, ktorý sa môže zodpovednosti zbaviť, preukázaním
toho, že škodu nezavinil.

77. Ak žalobca tvrdí, že vznik škody je v príčinnej súvislosti s porušením povinností vyplývajúcich pre
žalovaných v 1. a 2. rade z dohody uzavretej medzi žalobcom a žalovanou v 1. rade o účelovom použití
finančných prostriedkov, tak žalobca ani po rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.9.2013
a vrátení veci na súd prvej inštancie nepreukázal existenciu takejto dohody, a táto skutočnosť nebola
preukázaná ani opakovanými výpoveďami svedkov, ktorí neboli prítomní pri uzatváraní akýchkoľvek

dohôd medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade.
78. Zhodne so závermi odvolacieho súdu vyplývajúcimi z jeho uznesenia zo dňa 23.9.2013 súd prvej
inštancie musí konštatovať, že doposiaľ vykonaným dokazovaním nebolo preukázané uzavretie dohody
o účelovom nakladaní s finančnými prostriedkami, ktorej obsahom malo byť určenie presného spôsobu
použitia finančných prostriedkov v určenej výške na konkrétny účel, t.j. ktoré ( v akej výške a z akých

zdrojov) budú slúžiť na podnikanie, ktoré na nákup a udržiavanie nehnuteľností a ktoré finančné
prostriedky majú slúžiť na dožitie žalobcu na Slovensku. Súd prvej inštancie sa nestotožňuje s tvrdením
žalobcu ak uvádza, že táto skutočnosť mala byť v konaní preukázaná výpoveďami svedkov H. O.,
M. S., nakoľko títo svedkovia do zápisnice z pojednávania uviedli, že neovládajú anglický jazyk, teda
komunikovali so žalobcom sprostredkovane cez iné osoby, a rovnako uviedli, že od žalovanej v 1. rade

mali vedomosť, že nehnuteľnosti patrili žalobcovi. Nepotvrdili, a ani nevyvrátili tak existenciu akejkoľvek
dohody o nedotknuteľnosti dôchodku medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade. Svedok Q. T. o
písomnej dohode medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade nevedel, na pojednávaní súdu však
uviedol, že mal vedomosť o ústnej dohode, podľa ktorej žalobcovi mala žalovaná v 1. rade ukladať
peniaze. Jeho výpoveď však nemožno považovať za dôveryhodnú s ohľadom na skutočnosť, že do

zápisnice z pojednávania uviedol, že je v nepriateľskom vzťahu so žalovanou v 1. rade, a tiež jej
„ pomáhal zahladzovať“ trestné stíhanie na prokuratúre a na polícii ( čl. 434 spisu ). Všetci svedkovia
potvrdili blízky, rodinný vzťah medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade, ktorý korešponduje s faktom,
že žalobca zasielal finančné prostriedky vrátane dôchodkového zabezpečenia nie oddelene na účty v
Slovenskej republike. Vzťahy rodinného charakteru vyplynuli aj z výpovede žalobcu a žalovanej v 1. rade

v trestnom konaní. Z trestného konania je preukázané, že žalobca spísal závet v prospech žalovaných v
1. a 2. rade, a na otázku žalovanej v 1. rade na žalobcu v priebehu konfrontácie z akého dôvodu spísal
testament v ich prospech žalobca uviedol „ v tom čase, keď som napísal testamenty, sme boli riadna
rodina až kým som sa neoženil a vzťahy sa narušili“. Zo zápisníc z výsluchu žalobcu ako poškodenéhovyplynulo, že nevyžadoval od žalovanej písomné zdokladovanie finančných prostriedkov, nakoľko medzi
nimi bol vzťah rodinný a žalobca jej dôveroval. Žalobca zasielal na jeden účet tak dôchodok, ako
aj finančné prostriedky nadobudnuté z iných zdrojov, bez toho, aby boli vzájomne oddelené. Javí sa

potom ako nepravdepodobné, že by tieto finančné prostriedky mali byť oddelené, a využívané iným
spôsobom, resp. že boli žalovanými v 1. a 2. rade spotrebované v rozpore s účelom, na ktoré mali byť
podľa žalobcu použité. Možno skonštatovať neštandardný až nelogický postup žalobcu zasielať tieto
finančné prostriedky, ktoré mali slúžiť na jeho dožitie inej osobe, nakoľko ich mohol ponechať na svojom
účte, z ktorého ich zasielal na účet vedený v peňažnom ústave Slovenskej republike ( s ktorým mohla

disponovať žalovaná v 1. rade) a v prípade potreby resp. presťahovania sa na Slovensko ich mohol
previesť na svoj účet zriadený v peňažnom ústave na území Slovenskej republiky, t.j. na iný účet ako
na účet, na ktorom existovalo dispozičné právo žalovanej v 1. rade.
79. Už Krajský súd v Košiciach skonštatoval v uznesení zo dňa 23.9.2013, že vzhľadom na
nadštandardne blízke vzťahy rodinného charakteru sa nejaví neobvyklým spôsob hospodárenia s
finančnými prostriedkami, zasielanými na účty v Slovenskej republike, ako tento vyplynul z výpovede

žalobcu a žalovanej v trestnom konaní, z ich konfrontácie pred orgánmi činnými v trestnom konaní, ale
aj z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa, t.j. že z týchto finančných prostriedkov sa hradili
náklady na podnikanie, na kúpu a udržanie nehnuteľností a všetky ostatné potreby žalobcu a žalovaných
ako spolužijúcich osôb ( spoločne uhrádzali svoje potreby ako rodina, viď č. l. 18, 24, 271
spisu), teda v súlade s účelom, na ktoré aj mali byť podľa tvrdenia žalobcu použité.

80. Podľa názoru súdu žalobca v konaní nepreukázal tvrdenú dohodu o „nedotknuteľnosti “ dôchodku, a
tiež skutočnosť, že by nesúhlasil s použitím finančných prostriedkov na krytie strát solária v období rokov
2001 až 2005. Bolo jeho právom spoločníka od 8.2.1999 do 27.4.2003 ( do prevodu jeho obchodného
podielu na žalovanú v 1. rade), podieľať sa na riadení a kontrole činnosti spoločnosti prostredníctvom
hlasovania na valnom zhromaždení, ako i byť členom orgánov spoločnosti - konateľom, členom dozornej

rady. To, že žalobca svoje právo nevyužíval, je na jeho neprospech.
81. Opakovane súd uvádza, že žalobca súdu nepreukázal existenciu dohody o účelovom použití
finančných prostriedkov, a podľa vyjadrenia žalovaných v 1. a 2. rade títo nakladali s finančnými
prostriedkami, ktoré zasielal žalobca na účty v Slovenskej sporiteľni a.s., a v HVB Bank Slovakia podľa
potrieb, na prevádzku solária, platenie nájomného elektriny, časť finančných prostriedkov bola použitá

na nákup nehnuteľností na B. XX A. I., bytu na Š., rodinného domu na M. a rodinného domu v B.,
a to na základe dohody so žalobcom s ktorým mali v tom čase blízky takmer rodinný vzťah. Naopak
žalobca počas celého konania nevedel špecifikovať aj napriek niekoľkým výzvam zo strany súdu, v akom
rozsahu poskytol finančné prostriedky na kúpu jednotlivých nehnuteľností, aká suma mala byť použitá
na prevádzku a údržbu solária. Nepodarilo sa žalobcovi ani preukázať, že žalovaní v 1. a 2. rade použili

nejaké finančné prostriedky bez jeho vedomia a bez jeho súhlasu. Písomne žalobca do podania žaloby,
resp. trestného oznámenia nikdy nenamietal, že tieto mali byť inak použité.
82. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie obsahu tvrdenej dohody, a tak súd nemohol
konštatovať existenciu protiprávneho úkonu, porušenie právnej povinnosti ako základného predpokladu
vzniku zodpovednosti za škodu žalovanými v 1. a 2. rade tak ako to predpokladá ust. § 420 Občianskeho

zákonníka.
83. Ustanovenie § 424 Občianskeho zákonníka obsahuje širokú skutkovú podstatu oproti všeobecnému
ustanoveniu o zodpovednosti za škodu spôsobenú protiprávnym úkonom. Pod rozsah tohto ustanovenia
spadajú všetky prípady spôsobenia škody, pokiaľ úmyselné konanie vykazuje znaky šikanovania,
zákernosti, pomsty, ziskuchtivosti. Jeho aplikácia prichádza do úvahy vtedy, ak úmyselné konanie proti

dobrým mravom vykazuje znaky zodpovednosti za škodu a súčasne aj podľa iného ustanovenia zákona,
najmä ak úmyselné konanie je motivované iným účelom než priame porušenie právnej povinnosti. To či
ide o konanie proti dobrým mravom, záleží od posúdenia každého jednotlivého prípadu s prihliadnutím
na okolnosti, za ktorých k nemu došlo. Dominantnou podmienkou tejto skutkovej podstaty zodpovednosti
je priamy úmysel škodiť inému.

84. Základnými predpokladmi zodpovednosti za úmyselné konanie proti dobrým mravom je
1. konanie škodcu, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi,
2. vznik škody,
3. príčinná súvislosť medzi konaní škodcu a vznikom škody
4. zavinenie vo forme úmyslu.

85. Primárnym predpokladom zodpovednosti je tu konanie, ktoré porušuje zásadu dobrých mravov.
Konaním proti dobrým mravom je konanie, ktoré síce neodporuje zákonu a ani ho neobchádza, ale ktoré
napriek tomu poškodzuje záujmy iných osôb a vo všeobecnom povedomí sa považuje za neprípustné.V súdnej praxi je aplikácia ust. § 424 ojedinelá. Dominantnou podmienkou tejto skutkovej podstaty je
úmysel škodiť inému ( animus iniurandi).
86. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je existencia zavinenia na strane zodpovedného

subjektu. Zavinenie ako subjektívnu kategóriu je potrebné dôsledne odlišovať od protiprávnosti, ktorá
má charakter objektívny a zavinenie nie je jej pojmovým znakom.
87. Zavinením sa tradične rozumie psychický (vnútorný) vzťah zodpovedného subjektu k vlastnému
úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, teda k protiprávnemu úkonu a ku škode ako jeho
následku. Keďže je zavinenie psychickým vzťahom, spočíva v nutnom spojení dvoch prvkov, a to prvku

vedenia (rozumový - rozoznávací prvok) spočívajúcom vo vedomosti, resp. predvídaní a prvku vôle
spočívajúcom v chcení alebo uzrozumení. Zavinenie sa musí vzťahovať na všetky skutočnosti, ktoré
tvoria predpoklady zodpovednosti za škodu, teda na protiprávny úkon, vznik škody a príčinnú súvislosť.
Zavinenie ako vnútorný vzťah je možné z povahy veci skúmať len u ľudí, teda u fyzických osôb. Ako
predpoklad zavinenia sa vyžaduje deliktná spôsobilosť zodpovedného subjektu, t.j. jeho spôsobilosť k
zavineniu, resp. k zavinenému protiprávnemu úkonu. Deliktne spôsobilou je pritom osoba, ktorá má

rozumovú (rozoznávaciu) a vôľovú (ovládaciu, určovaciu) schopnosť na takom stupni, že jej umožňujú
rozpoznať protiprávnosť jej chovania a zároveň slobodne sa rozhodnúť pre to konanie, ktoré je v súlade
s právom a odmietnuť konanie v rozpore s právom. V právnej teórii aj v platnej legislatíve sa rozoznávajú
rôzne formy a stupne zavinenia. Hoci Občiansky zákonník používa pojem úmysel a nedbalosť na
viacerých miestach (napr. ustanovenie § 424 Občianskeho zákonníka alebo ustanovenie § 430 ods.

1 Občianskeho zákonníka ), sám formy zavinenia nevymedzuje, a preto sa v súlade so záujmom na
zachovanie jednotnosti právneho poriadku vychádza z definície v ustanoveniach § 15 a § 16 Trestného
zákona. Rozoznávame dve formy zavinenia a v rámci nich dva stupne
Úmysel (dolus)
- priamy (dolus directus), kedy konajúci vedel, že svojim konaním v rozpore s objektívnym právom škodu

spôsobí, resp. že ju môže spôsobiť, a zároveň tento následok chcel spôsobiť. Vyskytuje sa tu teda prvok
priamej vôle v podobe chcenia.
- nepriamy/eventuálny (dolus indirectus/eventualis), kedy konajúci vedel, že škodu môže spôsobiť
a pre prípad, že sa tak stane, s tým bol uzrozumený. Tu sa vyskytuje prvok nepriamej vôle v
podobe uzrozumenia, ktoré trestnoprávna teória vykladá tak, že konajúci subjekt nepočítal so žiadnou

konkrétnou okolnosťou, ktorá by následku, ktorý si predstavoval ako možný, mohla zabrániť.
Nedbalosť (culpa)
- vedomá, kedy konajúci vedel, že môže škodu spôsobiť, avšak bez primeraných dôvodov spoliehal na
to, že ju nespôsobí. Pri hodnotení vedomej nedbalosti sa uplatňuje objektívne kritérium, a to konkrétne a
diferencované. Rozhodujúce je preto posúdenie, ako by sa na mieste zodpovedného subjektu zachovala

každá rozumne sa chovajúca osoba, teda osoba, ktorá zohľadňuje vlastné aj cudzie záujmy (tzv. diligens
pater familias), pričom je treba zároveň zohľadniť konkrétnu situáciu, v ktorej sa subjekt ocitol a tiež jeho
postavenie v spoločnosti.
- nevedomá, o ktorú ide vtedy, ak konajúci nevedel, že svojim konaním môže spôsobiť škodu,
avšak to vzhľadom k okolnostiam a svojim osobným pomerom vedieť mal a mohol. V prípade

nevedomej nedbalosti je pre jej posúdenie rozhodujúce zachovanie miery tzv. náležitej opatrnosti. Tá
zahrňuje jednak objektívne merítko spočívajúce v predvídateľnosti škody a jednak subjektívne merítko
zohľadňujúce individuálny stav subjektu, teda jeho vzdelanie, spoločenské postavenia, zamestnanie,
atď.
- hrubá, ktorá bola do Občianskeho zákonníka zavedená novelou č. 131/1982 Sb. s účinnosťou od 1.

4. 1983 a názory na jej vymedzenie sa rôznia. Podľa časti právnej teórie je hrubá nedbalosť totožná s
vedomou nedbalosťou, zatiaľ čo nevedomej nedbalosti zodpovedá ľahká nedbalosť. Existuje dokonca
aj názor, podľa ktorého je hrubá nedbalosť zvláštnym druhom závažnej protiprávnosti. Tieto názory sú
však prevažne odmietané a aj súdna prax im odporuje, a preto sa dá povedať, že hrubou nedbalosťou
sa rozumie zvláštny druh nedbalosti, ktorý môže zahrňovať prípady vedomej nedbalosti ako aj závažné

prípady nevedomej nedbalosti.
88. Zatiaľ čo rozlišovanie stupňov zavinenia nemá prílišnú dôležitosť, inak je tomu pokiaľ ide
o rozlišovanie jednotlivých foriem zavinenia. Hoci väčšinou postačí existencia akejkoľvek formy
zavinenia pre vznik zodpovednosti za škodu, v niektorých prípadoch Občiansky zákonník vyžaduje
výslovne úmysel. Typickým príkladom je ustanovenie § 424 Občianskeho zákonníka, ktoré upravuje

zodpovednosť za úmyselné konanie proti dobrým mravom.
89. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s názorom žalobcu o existencii úmyslu žalovaných v 1. a 2.
rade škodiť mu, či už vo forme priameho alebo nepriameho úmyslu, tak ako to predpokladá ust. § 424
Občianskeho zákonníka. Na tomto mieste súd opakovane poukazuje na výpovede žalobcu a žalovanýchv 1. a 2. rade ako aj svedkov či v trestnom konaní ( X. L. S., V. H.), a na výpovede svedkov v
prejednávanom prípade ( H. O., M. S., Q. T., X. L. S.), ktorí potvrdili rodinné vzťahy medzi žalobcom a
žalovanými v 1. a 2. rade, a teda nejaví sa neobvyklé nakladanie s finančnými prostriedkami zasielanými

žalobcomnaúčtyvpeňažnýchústavochvSlovenskejrepublike,azvlášť,keďžalobcauviedol,žepohyby
na účtoch nijakým spôsobom po celú dobu t.j. od založenia účtu dňa 10.11.1998 do posledného vkladu
dňa 8.7.2005 nekontroloval. Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že vzťah medzi ním a žalovanou v 1.
rade považoval ako za vzťah medzi otcom a dcérou, a preto žalovaným v 1. a 2. rade dôveroval. Žalobca
na pojednávaní dňa 30.6.2010 uviedol „ dohodli sme sa, že budeme žiť ako rodina “ ( čl.513 spisu)

a na otázku súdu na pojednávaní dňa 18.9.2012 v súvislosti s jeho vyjadreniami na pojednávaní, či by
sa niečo zmenilo v prípade, ak by sa neoženil, žalobca uviedol „ pravdepodobne by som so žalovanými
žil v spoločnej domácnosti“ ( čl. 694 spisu). V trestnom konaní žalobca okrem iného uviedol, že byt na
B. XX A. I. po smrti jeho manželky v roku 1999 nebol potrebný a nepožadoval od žalovanej v 1. rade
vrátenie finančných prostriedkov vo výške 30.000,- USD, ktoré poskytol na kúpu bytu.
90. V prípade, že žalobca chce preukázať úmyselné konanie žalovanej v 1. rade tým, že nahradila

dispozičné oprávnenie žalobcu k účtu a toto dispozičné oprávnenie previedla na V. H., a teda zo strany
žalovanej v 1. rade tu bol jasný úmysel vyberať peniaze, ktoré posielal žalobca, a tento úmysel teda
mala žalovaná v 1. rade už pri zakladaní tohto účtu v HVB Bank, tak úmyselné konanie proti dobrým
mravom v tomto konaní žalovanej v 1. rade súd nevidel. Argumentáciu a obranu žalovanej v 1. rade
potvrdzuje výsluch svedkyne v trestnom konaní dňa 19.6.2016 V. H. ( čl. 43 - 45 vyšetrovacieho spisu),

ktorápredorgánomčinnýmvtrestnomkonaníuviedla,žedôvodomnahradeniadispozičnéhooprávnenia
zo žalobcu na jej osobu bola tá skutočnosť, že žalovaná v 1. rade ju pred svojim odchodom do USA
požiadala o to, aby uhradila poplatky za služby spojené s prevádzkovaním solária. Skutočnosť, že
žalovaná v 1. rade v tom čase vycestovala do USA nebola medzi účastníkmi konania sporná.
91. Ak sa žalobca v konaní snažil preukázať existenciu úmyselného konania žalovaných v 1. a 2.

rade ďalej tým, že žalovaná v 1. rade sa mala dopustiť spáchania zločinu podvodu podľa ust. § 221
ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, čím mala spôsobiť B.. I. U. a Y.. W. V. škodu, súd nevidel
priamu vecnú a časovú súvislosť s týmto prejednávaným prípadom, nakoľko tieto prípady skutkovo spolu
nesúvisia, vzťahy medzi žalovanou v 1. rade a poškodenými neboli takej intenzity ako so žalobcom, a
ku protiprávnemu konaniu žalovanej naplňujúcej znaky skutkovej podstaty zločinu podvodu malo dôjsť

v rokoch 2010 a 2011.
92. Zodpovednosť za škodu podľa § 424 Občianskeho zákonníka je typickou subjektívnou
zodpovednosťou, pretože vznik zodpovednosti sa tu viaže na úmyselné konanie. Na rozdiel od § 420
ods. 3 Občianskeho zákonníka sa nepredpokladá zavinenie škodcu. Je teda úlohou poškodeného
dokázať existenciu úmyselného konania škodcu. Podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu podľa

§ 424 Občianskeho zákonníka je úmyselné konanie proti dobrým mravom, ktorým bola spôsobená
škoda. Medzi úmyselným konaním proti dobrým mravom a škodou spôsobenou týmto konaním musí
byť príčinná súvislosť.

93. Treba prisvedčiť argumentácii žalovaných v 1. a 2. rade, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné

bremeno.Vsporovomkonaníjetožalobca,ktojepovinnýuviesťskutočnosti,oktoréopierasvojužalobu,
pričom podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Splnenie
dôkaznej povinnosti ešte neznamená unesenie dôkazného bremena, ak splnenie tejto povinnosti
nevedie k preukázaniu jej tvrdení. Ak teda strana sporu, ktorá splnila povinnosť tvrdenia i povinnosť
dôkaznú, navrhnutými i vykonanými dôkazmi nepreukázala nepochybne skutočnosti ním tvrdené, znáša

procesnú zodpovednosť za nedokázanie tvrdených skutočností, to jest neunesenie tzv. dôkazného
bremena. Kto a v akom rozsahu dôkazné bremeno má, určujú normy hmotného práva a v zásade ho má
ten, v koho záujme je dokazovanie určitej skutočnosti. Procesný neúspech v spore postihuje v sporovom
konaní toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil potrebné dôkazy, alebo uvedenými dôkazmi
nebolo jeho tvrdenie dokázané). Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí, teda spravidla

žalobcu.
94. Na základe hore uvedeného dospel k záveru, že neboli splnené ani podmienky pre priznanie nároku
na náhradu škody v zmysle ust. § 424 Občianskeho zákonníka. Posudzujúc uplatnený nárok súd má za
to, že žalobca nedokázal existenciu úmyselného konania žalovaných v 1. a 2. rade, ktoré by zakladalo
nárok na náhradu škody v zmysle ust. § 424 Občianskeho zákonníka, ktorý na rozdiel od prípadu

nároku na náhradu škody podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka nevyžaduje porušenie určitej právnej
povinnosti a pre priznanie nároku na náhradu škody podľa neho postačuje, ak sa dokáže, že išlo o
úmyselné konanie proti dobrým mravom. Žalobca podľa názoru súdu nepreukázal úmysel žalovaných
v 1. a 2. rade konať proti dobrým mravom konaním, ktorým by mu spôsobili škodu, a rovnako nebolaani preukázaná príčinná súvislosť medzi úmyselným konaním žalovaných ( hoci v danom prípade
nepreukázaným) smerujúcom proti dobrým mravom a spôsobenou škodou.
95. V predmetnom konaní žalobca formuloval svoj nárok na zaplatenie istiny a príslušenstva ako nárok

na náhradu škody, resp. nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Povinnosťou súdu bolo teda
skúmať, či sú splnené podmienky pre vznik nároku na náhradu škody, resp. nároku na vydanie plnenia
z bezdôvodného obohatenia.
96. V ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vyjadrená všeobecná zásada, že ten, kto sa na
úkor iného bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Dôvodom vzniku záväzku je získanie

bezdôvodného obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa
bezdôvodne obohatil a ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať.
97. Záväzkový vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne pri splnení predpokladov: vznik
bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného na strane povinného (obohateného), k získaniu
majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe právnych skutočností, ktoré sú
výslovne uvedené v zákone (451 ods. 2 a § 454 Občianskeho zákonníka), vznik majetkovej ujmy

vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje inú určitú osobu (oprávnený), pričom táto majetková
ujma zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného, nejde o prípad
bezdôvodného obohatenia, keď zákon napriek majetkovému prospechu vznik bezdôvodného
obohatenia výslovne neupravuje. Medzi konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia patrí
1. plnenie bez právneho dôvodu, pričom nerozhoduje, či strany o neexistencii právneho dôvodu na

plnenie vedeli alebo nie,
2. plnenie z neplatného právneho úkonu,
3. plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol,
4. majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov,
5. bezdôvodné plnenie za iného, kde ten, kto mal povinnosť plniť, neplnil, a ten kto plnil, túto povinnosť

v skutočnosti nemal.
98. Žalobca opiera svoj nárok o skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia získaného plnením
získaným z nepoctivých zdrojov.
99. Občiansky zákonník nedefinuje pojem nepoctivé zdroje. Správa Najvyššieho súdu SSR z 22. 11.
1985,sp.zn.Pls2/85,ktorábolapublikovanávZbierkesúdnychrozhodnutíastanovískpodč.R25/1986

uvádza: „Za neoprávnený majetkový prospech získaný z nestatočných zdrojov (pozn. t.j. z nepoctivých
zdrojov) treba považovať predovšetkým taký prospech, ktorý bol získaný protiprávnym konaním
postihnuteľnýmpodľakonkrétnychprávnychpredpisov,predovšetkýmpodľapredpisovtrestnéhopráva.“
V tejto správe sa ďalej uvádza, že domnienka poctivosti zdroja majetkového prospechu sa prezumuje
a nepoctivý zdroj musí preukázať ten, kto sa vydania bezdôvodného obohatenia domáha (condictio ob

turpem causam).
100. Na vznik majetkového prospechu z nepoctivých zdrojov postačuje, ak ide o činnosť, ktorou
bolo bezdôvodné obohatenie získané a ktorá nie je právom uznaná. Ide napr. o činnosť, ktorá je v
rozpore s dobrými mravmi, činnosť, na ktorú je potrebné osobitné štátne povolenie ( licencia),
avšak podnikateľský subjekt s takýmto povolením nedisponuje a pod. nepoctivosť zdroja, ktorým bolo

získané bezdôvodné obohatenie, musí preukázať ten, kto žiada vydanie bezdôvodného obohatenia. Pri
posudzovaní tejto činnosti osobitne treba zvážiť hranicu medzi dovoleným a nedovoleným konaním,
ďalej treba uvažovať, či ide skutočne o nárok z bezdôvodného obohatenia a nie o nárok na náhradu
škody.
101. V danom prejednávanom prípade súd vylúčil nárok na náhradu škody, a do úvahy tak pripadá nárok

žalobcu z bezdôvodného obohatenia.
102. V intenciách rozhodnutia krajského súdu zo dňa 23.9.2013 súd zameral svoje dokazovanie na
zistenie, či bez súhlasu a vedomia žalobcu žalovaní v 1. a 2. rade predali rodinný dom v B., pričom
finančné prostriedky takto získané si ponechali v celom rozsahu, a či toto konanie nie je konaním v
rozpore s dobrými mravmi a či v dôsledku tohto konania sa bezdôvodne neobohatili.

103. Žalobca v konaní tvrdil, že rodinný dom v B. bol kúpený z jeho výlučných finančných prostriedkov,
konkrétne boli použité finančné prostriedky z predaja rodinného domu na M. ( ktorého kúpu a údržbu
financoval výlučne on, čo nebolo v konaní medzi sporovými stranami sporné) a naviac zaslal na tento
účel ešte 25.000,- USD.
104. Žalovaná v 1. rade uviedla, že na kúpu rodinného domu v B. použila aj svoje finančné prostriedky z

hypotekárneho úveru, poskytnutého Tatra bankou, a.s. a finančné prostriedky získané predajom bytu na
Š. P. A. I. a pôžičkou, ktorú odmietla bližšie špecifikovať ( čl. 629 spisu). Ako dôvod predaja rodinného
domu v B. žalovaná v 1. rade uviedla vážne narušenie vzťahov so žalobcom ( čl. 630 spisu) a dôvod,prečo žalobcovi nevyplatila kúpnu cenu z predaja rodinného domu uviedla „ nič nám nepatrí, on nám
dlhuje “. Účel použitia finančných prostriedkov neuviedla.

105. Za účelom ustálenia týchto okolností súd si vyžiadal z katastra všetky tituly nadobudnutia a prevodu
nehnuteľností žalovanými v 1. a 2. rade na B. XX v Košiciach, rodinného domu na M., bytu na Š.C. XX
A. I., rodinného domu v B., bytu nachádzajúceho sa na ulici O. XX A. I. a vychádzal aj z oznámenia Tatra
banky, a.s. o poskytnutí hypotekárneho úveru zo dňa 30.6.2004 vo výške 2.300.000,- Sk a zo zmluvy
o hypotekárnom úvere zo dňa 12.7.2006 vo výške 1.000.000,- Sk.

106. Za účelom objasnenia okolností kúpy a predaja vyššie uvedených nehnuteľností, čerpania
poskytnutých úverov a dispozície s finančnými prostriedkami získanými ich prevodom súd nariadil
opätovne výsluch žalovaných v 1. a 2. rade. Títo sa opakovane na pojednávania neustanovovali,
ospravedlňovali svoju neúčasť vážnymi zdravotnými problémami, pričom lekárske správy sú súčasťou
súdneho spisu. Z uvedeného dôvodu súd vyzval žalovanú v 1. rade k objasneniu týchto skutočností
písomne. Na výzvu súdu žalovaná v 1. rade uviedla, že na položené otázky nie je schopná odpovedať

a vzhľadom na odstup času si okolnosti nepamätá.
107. Súd tak mohol vychádzať len z listinných dôkazov obsiahnutých v spise, z obsahu výpovedí
sporových strán v trestnom konaní, z obsahu ich prednesov na pojednávaní ako aj výpovede svedkov.
108. V konaní bolo preukázané, že žalovaná v 1. rade nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti na B.
XXA.I.kúpnouzmluvouzodňa1.2.1999zakúpnucenu950.000,-Sk,tútonehnuteľnosťpredalakúpnou

zmluvou zo dňa 1.2.2000 za kúpnu cenu 950.000,- Sk. Žalovaná v 1. rade nadobudla vlastnícke právo
k nehnuteľnosti ( rozostavaná stavba a pozemok) na M. kúpnou zmluvou zo dňa 6.7.1999 za kúpnu
cenu 30.000,- USD, ktorú predala kúpnou zmluvou zo dňa 21.11.2003 za kúpnu cenu 1.370.000,- Sk.
Žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli kúpnou zmluvou nehnuteľnosť - byt na Š. XX A. I. kúpnou zmluvou zo
dňa 3.2.2000 za kúpnu cenu 500.000,- Sk, túto nehnuteľnosť predali kúpnou zmluvou zo dňa 13.4.2004

za sumu 2.655.000,- Sk. Žalovaní v 1. a 2. rade kúpnou zmluvou kúpili rozostavaný rodinný dom vrátane
pozemku v B. kúpnou zmluvou zo dňa 9.12.2003 za kúpnu cenu 1.700.000,- Sk. Z oznámenia Tatra
banky, a.s. zo dňa 30.6.2004 vyplýva, že banka schválila poskytnutie hypotekárneho úveru za účelom
nadobudnutia rozostavanej nehnuteľnosti a výstavby vo výške 2.300.000,- Sk. Nehnuteľnosť žalovaní v
1. a 2. rade previedli kúpnou zmluvou dňa 4.1.2006 za kúpnu cenu 3.000.000,- Sk. Kúpnou zmluvou zo

dňa 30.12.2005 žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva byt na O. XX A. I.
za kúpnu cenu 2.856.000,-Sk. Zo zmluvy o hypotekárnom úvere zo dňa 12.7.2006 vyplýva skutočnosť,
že za účelom nadobudnutia tejto nehnuteľnosti čerpali v Tatra banke, a.s. úver vo výške 1.000.000,- Sk
109. Medzi sporovými stranami tak zostalo len nesporné, že nehnuteľnosť ( rozostavaná stavba ) na
M. bola zakúpená z finančných prostriedkov žalobcu, ktorý rovnako financoval aj jej dokončenie. Tiež

nezostalaspornákúpanehnuteľnostinaB.XXA.I.zfinančnýchprostriedkovžalobcu,ktorúvšakdaroval
žalobca po smrti svojej manželky žalovanej v 1. rade, čo žalobca uviedol aj v trestnom konaní a potvrdila
to aj žalovaná v 1. rade.
110. Žalobca na pojednávaní dňa 17.4.2012 uviedol, že sa nezaujímal o kúpnu cenu nehnuteľností,
uviedol, že poskytol finančné prostriedky žalovanej v 1. rade za účelom ich nadobudnutia. Z jeho

výpovede jednoznačne vyplynulo, že sa bližšie nikdy nezaujímal o okolnosti kúpy, kúpnych zmlúv a
neskôr aj predaja spoločne zakúpených nehnuteľností so žalovanými v 1. a 2. rade. Nevyžadoval od
žalovanej v 1. rade predloženie kúpnych zmlúv, a ani nežiadal od nej žiadne vyúčtovanie ( čl.627 - 629
spisu).
111. Je však nepochybné, že žalovaná v 1. rade predala dom na M. za kúpnu cenu 1.370.000,- Sk a

z výpisov z účtov vyplýva aj pravdivosť tvrdenia žalobcu, že na kúpu domu v B. poukázal žalovanej
sumu 25.000,- USD ( 22.351 Eur čo je v prepočte na slovenské koruny 673.346,23 Sk). Z kúpnej zmluvy
vyplýva skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade nadobudli nehnuteľnosť v B. za kúpnu cenu 1.700.000,-
Sk dňa 9.12.2003, teda je tam predpoklad, že z finančných prostriedkov z predaja nehnuteľností na M.,
ktorej kúpu a stavebné práce boli realizované z finančných prostriedkov žalobcu. Je nepravdepodobné,

že na kúpu nehnuteľnosti žalovaní v 1. a 2. rade použili finančné prostriedky získané z hypotekárneho
úveru vo výške 2.300.000,- Sk, nakoľko ich poskytnutie bolo schválené bankou až dňa 30.6.2004.
112. Financovanie kúpy ostatných nehnuteľností ( okrem bytu na B. P. v Košiciach a rodinného domu
C. M. a v B.) tak zostalo sporné. Na ťarchu žalobcu je, že nikdy nevyžadoval od žalovaných v 1. a 2.
rade písomné zdokladovanie finančných prostriedkov slúžiacich na kúpu nehnuteľností, a ani neexistuje

žiadna písomná zmluva týkajúca sa účelového použitia finančných prostriedkov na ich zakúpenie.
113. Z uvedeného dôvodu by tak do úvahy prichádzalo bezdôvodné obohatenie predajom nehnuteľnosti
v B., a to jej predajom za kúpnu cenu 3.000.000,- Sk kúpnou zmluvou zo dňa 4.1.2006.114. V tomto sa javí nárok žalobcu ako dôvodný, nakoľko žalovaná v 1. rade na pojednávaní dňa
17.4.2012 ( čl. 630) na otázku súdu z akého dôvodu bol predaný dom v B. uviedla, že to bolo z dôvodu,
že vzťahy medzi nimi boli vážne narušené, a dôvodom bolo aj to, že žalobca trval na tom, aby sa

do domu nasťahovala snúbenica žalobcu X. L. S., s čím oni nesúhlasili. Toto tvrdenie podporuje aj
vyjadrenie žalobcu ak uviedol „ všetko čo som chcel bolo to, aby žalovaní v 1. a 2. rade akceptovali
moju manželku“ ( čl.19 spisu).
115. Súd tak dospel tak k záveru, že uvedené konanie žalovaných v 1. a 2. rade možno vyhodnotiť ako
konanie proti dobrým mravom, avšak úmysel žalovaných v 1. a 2. rade poškodiť žalobcu preukázaný nie

je, a preto pôjde o vznik záväzku titulom bezdôvodného obohatenia získaného z nepoctivých zdrojov,
nakoľko je preukázané, že týmto svojim konaním proti dobrým mravom sa žalovaní v 1. a 2. rade
skutočne obohatili na úkor žalobcu o sumu 3.000.000,- Sk, za ktorú predali rodinný dom v B., a vo zvyšku
žalobu ako nedôvodnú zamietol.
116. Bolo potrebné sa vysporiadať aj s námietkou premlčania vznesenou proti predmetnému nároku
žalovanými v 1. a 2. rade. Súd má za to, že v prípade posúdenia priznaného nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia z predaja nehnuteľností v B. kúpnou zmluvou zo dňa 4.1.2006 ( ust. § 107
ods.1, 2 Občianskeho zákonníka ) tento nárok nie je premlčaný, pretože žaloba na súd bola podaná dňa
14.3.2007, teda pred uplynutím premlčacej doby objektívnej, ako aj subjektívnej.
117. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

118. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.
119. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,

má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.
120. Výšku úrokov z omeškania v občianskoprávnych vzťahov určuje Nariadenie vlády SR č. 87/1995
Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ust. Občianskeho zákonníka, a to v ust. § 3 Nariadenia vlády SR.

121. Podľa ust. § 3 citovanej vyhlášky v čase omeškania žalovaných v 1. a 2. rade výška úrokov z
omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
122. Pri rozhodovaní o príslušenstve pohľadávky žalobcu súd vychádzal z vyššie citovaných zákonných
ustanovení upravujúcich úrok z omeškania. Žalobca má v zmysle ust. § 517 Občianskeho zákonníka

ako veriteľ právo požadovať úroky z omeškania, keďže žalovaní v 1. a 2. rade sa dostali do omeškania
s plnením svojho peňažného záväzku. Nakoľko diskontná sadzba určená Národnou bankou Slovenska
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu ( nasledujúci deň po doručení žaloby
poslednému zo žalovaných t.j. dňa 12.5.2007 ) bola vo výške 4,25%, žalobca by tak mal právo na
priznanie úrokov z omeškania vo výške 8,5% ročne. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v nižšom

rozsahu ako stanovuje vykonávací predpis, a to v rozsahu ako si ich uplatnil žalobca žalobou.
123. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
124. Vzhľadom na pomer úspechu žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade, ktorý je rovnaký, súd rozhodol

v súlade s ust. § 255 od. 2 Civilného sporového poriadku o náhrade trov konania tak, že vyslovil, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania

( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený ( ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak
osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak ( ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).