Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 1, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 18C/42/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117217353
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lenka Kvasnicová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3117217353.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Lenkou Kvasnicovou v právnej veci žalobcu K. G., nar.

XX.XX.XXXX, bytom G. D. XX/X-XX, L. K., štátneho občana SR, zastúpeného JUDr. Romanom Madom,
advokátom so sídlom Gagarinova 32, Nová Dubnica, proti žalovanej B. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E. G. XX, G., štátnej občianke SR, zastúpenej JUDr. Zuzanou Lukačovičovou, advokátkou so sídlom
Bratislavská 354/32, Dubnica nad Váhom, o vrátenie daru takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanej sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške

bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal vrátenia nehnuteľností, a to X-izbového bytu č. XX
nachádzajúceho sa na 1. poschodí obytného domu súp. č. XX, vo vchode č. X na ul. G. D. v L.
K., postaveného na pozemku parcela reg. C, parc. č. X., podielu priestoru na spoločných častiach a
zariadeniach domu súp. č. XX v podiele XX/XXXX-ín, obe zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným
úradom W., katastrálnym odborom pre k. ú. Nová K. a spoluvlastníckeho podielu na pozemku parcela
reg. C, parc. č. X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.268 m2 v podiele XX/XXXX-ín zapísaného na
LV č. XXXX vedenom Okresným úradom W., katastrálnym odborom pre k. ú. L. Svoju žalobu odôvodnil

tým, že žalovanej darovacou zmluvou zo dňa 20.04.2011 daroval predmetné nehnuteľnosti, kde vklad
vlastníckeho práva v prospech žalovanej bol povolený dňa 09.05.2011. So žalovanou a ich spoločnou
dcérou, mal. B., žili v spoločnej domácnosti v predmetnom byte do júna 2016, kedy sa žalovaná
odsťahovala. Od tohto času sa žalovaná začala voči nemu správať nevhodne, zavrhnutiahodne, a to
tak, že ho psychicky vydierala, urážala, nazvala ho starým psychopatom, s ktorým nechce žiť, z čoho
sa cítil veľmi ponížený. Poznamenal, že je pre neho neprijateľné, aby pred ich dcérou vystupoval voči
žalovanej akýmkoľvek spôsobom nevhodne, a tak vždy ustupoval tomuto nátlaku, urážkam a nereagoval

na nevhodné správanie žalovanej. Opakované nevhodné a protiprávne správanie žalovanej voči nemu
bol nútený oznámiť OO PZ v K. Polícia ho vyrozumela v tom zmysle, že predmetnú vec predložili
Okresnému úradu P., pracovisko K. nad E. k ďalšiemu prejednaniu z podozrenia spáchania priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu. Dodal, že žalovanú listom podaným na pošte dňa 17.03.2017 na
vrátenie daru, avšak žalovaná nereagovala. Listom zo dňa 27.06.2017 vyzval žalovanú na vrátenie
daru aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pričom bolo navrhnuté osobné stretnutie, ktoré
sa po dohovore so žalovanou uskutočnilo dňa 28.07.2017. Žalovaná vtedy nadiktovala do úradného

záznamu, že je ochotná dotknuté nehnuteľnosti vrátiť za predpokladu, že jej vyplatí sumu 19.000 eur.
Zápis na záver rokovania odmietla podpísať s odôvodnením, že jej právna zástupkyňa je v súčasnosti
na dovolenke. Žalobca ďalej uviedol, že uvedeným konaním a správaním žalovaná naplnila skutkovú
podstatu ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka, keď sa voči darcovi správa tak, že došlo k hrubémuporušeniu dobrých mravov, jej správanie je urážlivé nielen k darcovi ale aj k blízkej osobe a opustila
spoločnú domácnosť. Preto mu vzniklo právo na vrátenie daru. Nesúhlasil, že ním uplatnený nárok je
premlčaný, nakoľko Centrum právnej pomoci skúmalo nielen jeho majetkové pomery, ale zaoberalo sa

aj otázkou úspešnosti sporu v spojení uplynutia času na uplatnenie nároku, či právo nezaniklo uplynutím
času, resp. či sa právo premlčalo. Právne autority Centra po preštudovaní listinných dôkazov zaujali
právny názor, že právo na uplatnenie nezaniklo, lehota začala plynúť výzvou žalobcu zo dňa 13.03.2017,
ktorý deň stanovili za deň na začatie plynutia premlčacej doby, kedy žalovaná prekročila pomyselnú
čiaru hrubého porušovania dobrých mravov. Poprel, že mal mať intímny vzťah s inou ženou. Všetky

tieto tvrdenia považuje za účelové, s úmyslom poškodiť jeho dobré meno. Nikdy sa k žalovanej ani k
jej matke nesprával neúctivo, nenadával im, neútočil ani na žalovanú ani na jej matku a nevyvolával
konflikty. Ako invalidný dôchodca bol lekármi viackrát upozorňovaný, že akékoľvek rozrušenie nemusí
jeho srdce vydržať. Vždy mal na mysli len dobro maloletej a preto kontaktoval ÚPSVaR, aby za jeho
asistencie došlo k uzavretiu dohody o styku s maloletou, nakoľko mu bolo zo strany žalovanej vo výkone
rodičovských práv bránené. Potvrdil, že si kúpil motorové vozidlo, ale jeho kúpna cena bola 9.500 eur. V

neposlednom rade žalobca dodal, že týraný bol on a dieťa. Žalovaná sa trištvrte roka o dieťa nestarala
a ešte na neho posielala políciu.

2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a túto žiadala v celom rozsahu zamietnuť. Uviedla, že
žalobca vo svojom vyjadrení v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 30P/115/2016 sám

uviedol, že údajné dlhodobé nezhody v ich partnerskom spolužití mali trvať viac ako 10 rokov, t. j.
od roku 2006, pričom najviac to pocítil posledné 4 roky, t. j. od roku 2012. Výzvu na vrátenie daru
jej však zaslal až dňa 17.03.2017, kde ju mal vyzvať na vrátenie daru. Táto zásielka jej však nebola
doručená. Vzhľadom na vyjadrenie žalobcu, že údajné dlhodobé nezhody najviac pocítil v roku 2012,
považuje uplatnený nárok za premlčaný. Nárok žalobcu na vrátenie daru zanikol uplynutím premlčacej

doby, keď v zmysle judikatúry premlčacia doba na uplatnenie nároku na vrátenie daru začína plynúť
od okamihu, kedy správanie obdarovaného naplnilo znaky uvedené v ustanovení § 630 Občianskeho
zákonníka. Potvrdila, že na základe darovacej zmluvy zo dňa 20.04.2011 jej žalobca daroval predmetné
nehnuteľnosti. Právne vzťahy založené prevodom vlastníctva darovacou zmluvou zakladajú právny stav,
ktorý má právnu istotu a požíva právnu ochranu tým, že záväznosť z toho vyplývajúcu zmluvné strany na

seba zobrali samy a dobrovoľne. K narušeniu tohto stavu už nemôže dôjsť zo svojvôle darcu. Žalobca na
ňu previedol nehnuteľnosti slobodne a vážne. Spoločnú známosť so žalobcom nadviazali v roku 2003.
Bola do neho veľmi zaľúbená. Hoci bol medzi nimi značný vekový rozdiel, jej to nevadilo a súhlasila,
aby mali spolu dieťa. Ich vzťah brala vážne a chcela, aby vytvorili skutočnú rodinu. Vždy sa snažila, aby
viedli pekný život. Chodila do práce a tolerovala, že žalobca bol niekoľko rokov nezamestnaný a potom

bol invalidný dôchodca. Financovala ich spoločný život. Vždy verila, že ju ľúbi tak, ako ona jeho. V 7.
mesiaci tehotenstva prišla na to, že žalobca nadviazal známosť s inou ženou. Vtedy sa odsťahovala
zo spoločnej domácnosti. Keďže bola v očakávaní narodenia dieťaťa, žalobcu ju presvedčil, aby mu
všetko odpustila. Vrátila sa do spoločnej domácnosti, avšak postupom času zistila, že žalobca vzťah s
inou ženou neukončil. Ďalšie spolunažívanie bolo sprevádzané nedôverou. Prekážala jej aj jeho povaha,

keď všetky spory riešil hneď hádkou a nadávkami. Robil si z nej slúžku a názor si presadzoval násilím.
Dodala, že spoločnú domácnosť opustila v 56/2016 z dôvodu, že ďalšie spolužitie so žalobcom sa pre
ňu stalo neznesiteľným. Žalobca sa k nej správal zle. Nadával jej, urážal jej rodinu a ubližoval jej po
psychickej stránke. Odišla aj s dcérou bývať k matke. Aj tam žalobca chodil, nadával jej a domáhal
sa stretávania s maloletou. Keďže mala za to, že chce byť s maloletou, umožnila mu to. Následne sa

z jeho strany spustil útok na ňu a jej rodinu. Začal ju obviňovať, vymýšľal si, že požíva alkoholické
nápoje. Žalovaná ďalej uviedla, že hoci predmetný byt vlastní, býva v ňom žalobca. Od ich rozchodu jej
žalobca bránil v stretávaní s dcérou. Celú vec riešila prostredníctvom ÚPSVaR ako aj podaním viacerých
trestných oznámení, čím sa bránila, aby jej žalobca nezabraňoval vo výkone jej rodičovských práv. Aj v
čase, keď dcéra bola so mnou a mali svoj program, chodil ich žalobca kontrolovať. V nočnú hodinu volal

a písal SMS správy, aby sa údajne informoval na dcéru. Toto správanie v dcére vždy vyvolalo nepokoj.
Nerešpektoval dohodu o stretávaní sa s maloletou uzavretú na ÚPSVaR a v styku jej bránil. Všetky
konflikty medzi nimi vyvolal sám žalobca. Žalovaná ďalej uviedla, že v roku 2011 ju žalobca presvedčil,
aby si zobrala úver vo výške 20.000 eur, z ktorého si následne zakúpil osobné motorové vozidlo za
15.000 eur. Ostatné peniaze investovala do rekonštrukcie predmetného bytu. Úver spláca výlučne ona

sama. Poznamenala, že v súlade s rozhodovacou praxou súdov naplneniu skutkovej podstaty pre
vrátenie daru je potrebné preukázať také závadné konanie obdarovaného voči darcovi, ktoré z hľadiska
svojho obsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Vrátenie
daru je jednostranný právny úkon, ktorého forma nie je zákonom stanovená. K jeho platnosti je treba,aby darca uviedol konkrétne skutočnosti, v ktorých vidí hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným.
Tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe považuje za nepravdivé a vykonštruované. Pri rozhodovaní súd
skúma, či konkrétne správanie obdarovaného bolo porušením dosahujúcim značnú intenzitu alebo išlo o

porušovaniesústavné,ktorésvojimtrvaním,priebehom,váhouapôsobenímnadobudlopovahuhrubého
porušenia. V každom prípade sa však negatívne správanie obdarovaného musí prejavovať objektívne,
t. j., že by to tak pociťoval každý na mieste darcu. Dobré mravy patria k zásadám súkromného práva,
bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Sú zákonným pojmom, a teda
majú funkciu normotvornú, nie sú však zákonom definované. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných

normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Má za to, že nenaplnila
svojim správaním skutkovú podstatu ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka a svojim správaním
sa nedopustila žiadneho a už vôbec nie hrubého porušenia dobrých mravov a nedošlo k zániku vzťahu
založeného darovacou zmluvou. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 9Co/100/2016. Zdôraznila, že žalobca sa stále snaží o kontakt s maloletou, aj keď ju má v
starostlivosti ona.. Pred tým, ako súd upravil rodičovské práva k maloletej, maloletú aj týždeň nevidela.

Keď pre ňu prišla do škôlky a učiteľky jej povedali, že si ju zobral žalobca, volala políciu. Žalobca sa
previezol autom okolo, zakýval jej a takto ju chcel dostať do bytu. Keď má dcéru u seba a je s ňou
na ihrisku napr. 3 hodiny, žalobca celý čas stojí za stromom. Každú chvíľu maloletej telefonuje, že je
prinesie koláčik, alebo že jej príde dať len pusu. Žalobca maloletej nahovoril, že žalovaná od nej odišla,
lebo pila veľa vína.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov C. J. a C.. P. C. a oboznámením darovacej zmluvy zo
dňa 20.04.2011, LV č. XXXX a č. XXXX, vyrozumenia OO PZ K.o dňa 06.04.2017, výzvy na vrátenie
daru, zo dňa 03.02.2017, potvrdenie OO PZ W. zo dňa 04.12.2016, oznámenia M. úradu W. zo dňa
21.02.2018, správy OO PZ K. nad E. o výsledku objasňovania zo dňa 17.02.2017, správy OO PZ W.

o výsledku objasňovania zo dňa 18.12.2016, správy Okresného úradu P. zo dňa 14.03.2018 a zo dňa
15.03.2018, opatrenia Okresného úradu P. zo dňa 09.01.2017 a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Darovacou zmluvou zo dňa 20.04.2011 žalobca daroval žalovanej do výlučného vlastníctva
nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. L. K., a to byt č. XX na X. poschodí vo vchode č. X

obytného domu súp. č. XX postaveného na pozemku parcela reg. C, parc. č. X a spoluvlastnícky podiel
na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti XX/XXXX. Súčasne žalovanej daroval aj podiel
na pozemku parcela reg. C, parc. č. 1, zastavané plochy a nádvoria o výmere X.XXX mX vo veľkosti
XX/XXXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. L. K..

5.ZLVč.XXXXvedenomOkresnýmúradomW.,katastrálnymodboromvyplýva,ževýlučnouvlastníčkou
nehnuteľnosti, a to bytu č. XX na 1. poschodí vo vchode č. X obytného domu súp. č. XX postaveného na
parcele reg. C, parc. č. X je žalovaná. Podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu predstavuje
XX/XXXX. Z LV č. XXXX vedenom Okresným úradom W., katastrálnym odborom vyplýva, že podielovou
spoluvlastníčkou pozemku parcela reg. C, parc. č. 1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.268 m2

je žalovaná.

6. Z vyrozumenia OO PZ K. nad E. zo dňa 06.04.2017 vyplýva, že príslušný orgán oznámil žalobcovi,
že jeho oznámenie o spáchaní priestupku zo dňa 22.02.2017, ktorého sa dopustila žalovaná, predložil
Okresnému úradu P., pracovisko K. nad E. k ďalšiemu prejednaniu. Zo správy Okresného úradu P.,

pracovisko K. nad E. zo dňa 21.02.2018 vyplýva, že predmetná priestupková vec bola odložená, nakoľko
nebola naplnená žiadna skutková podstata priestupku proti občianskemu spolunažívaniu

7. Výzvou na vrátenie daru vyzval žalobca žalovanú na vrátenie nehnuteľností, ktoré jej daroval na
základe darovacej zmluvy zo dňa 20.04.2011, a to z dôvodu, že žalovaná voči nemu hrubo porušuje

dobrémravy,t.j.,žežalovanánemáanikdynemalazáujemovytváraniezdravéhospoločnéhorodinného
prostredia, čo robí tým, že mu bráni starať sa o ich dieťa. Bezdôvodne na neho volá políciu pred škôlku
ich dcéry, čím ju stresuje a psychicky ubližuje. Verejne ho napádala a tým ohrozovala jeho povesť. Výzva
bola na poštovú prepravu podaná dňa 17.03.2017.

8. Z potvrdenia OO PZ K. E. zo dňa 03.02.2017 vyplýva, že žalovaná vykonala oznámenie o priestupku
protiobčianskemuspolunažívaniu.ZosprávyOOPZDubnicanadE.ovýsledkuobjasňovaniapriestupku
zo dňa 17.02.2017 vyplýva, že oznámenie podala žalovaná proti žalobcovi, nakoľko tento jej mal
opakovane robiť schválnosti a urážať ju tým, že pred známymi hovoril, že je feťáčka a alkoholička, že jejebnutá. Opakovane jej mal posielať SMS správy s urážlivým obsahom, čo žalobca nepriznal. Vec bola
postúpenáOkresnémuúraduP.,pracoviskoK.adE.kďalšiemuprejednaniu.ZosprávyOkresnéhoúradu
Trenčín, pracovisko K. nad E. zo dňa 15.03.2018 vyplýva, že predmetná vec bola odložená, nakoľko

žalobca svojim konaním nenaplnil žiadnu skutkovú podstatu priestupku.

9. Z potvrdenia OO PZ W. zo dňa 04.12.2016 vyplýva, že žalovaná vykonala oznámenie o priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu. Zo správy OO PZ W. o výsledku objasňovania zo dňa 18.12.2016
vyplýva, že oznámenie podala žalovaná proti žalobcovi, nakoľko tento nedodržiava dohody týkajúce sa

starostlivosti o mal. dcéru, žalovanú neustále kontroluje, pred kolegyňami povedal, že je alkoholička.
V rámci objasňovania priestupku žalobca uviedol, že už asi 2 roky sa obaja so žalovanou vzájomne
častujú vulgárnymi výrazmi. Vec bola postúpená Okresnému úradu P., pracovisko Ilava k ďalšiemu
prejednaniu. Zo správy Okresného úradu P., pracovisko W. zo dňa 14.03.2018 vyplýva, že predmetná
vec bola odložená, nakoľko žalobca svojim konaním nenaplnil žiadnu skutkovú podstatu priestupku.

10. Z výpovede svedka C. J. vyplynulo, že podľa jeho názoru vzťah žalovanej a žalobcu nikdy nebol
dobrý, lebo od samého začiatku medzi nimi vznikali konflikty, ktoré väčšinou vyvolával žalobca. Žalovaná
sa zo začiatku nijak nebránila. Až keď opustila spoločnú domácnosť, začala sa proti žalobcovi brániť.
Osobne nikdy nebol svedkom, že by žalobca nadával žalovanej a nevidel ani, že by žalovaná nadávala
žalobcovi. Nevidel, že by žalobca na žalovanú fyzicky zaútočil, alebo že by útočila žalovaná na žalobcu.

Väčšinou viem o zlom správaní žalobcu voči žalovanej z rozprávania žalovanej. O nevere žalobcu len
počul. Žalovaná nebola sama sebou v dôsledku nátlaku žalobcu. Prevažne bývala nervózna.

11. Z výpovede svedkyne C. vyplynulo že strany sporu pozná z výkonu funkcie kolízneho opatrovníka
mal. B.. Prvýkrát prišla s nimi do kontaktu v 7/2016. Rodičia mali medzi sebou komunikačné problémy.

Každý mal iný názor na výchovu dieťaťa, ale aj na život. Nepamätala si, či medzi rodičmi dochádzalo k
nejakému verbálnemu napádania. Osobne nebola svedkom žiadneho nevhodného správania sa medzi
žalobcom a žalovanou, či už išlo o nejaké napádanie alebo vulgarizmy.

12. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný

správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

13. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Žalobca
sa podanou žalobou domáhal od žalovanej vrátenia daru. Ako vyplýva z vyššie citovaného zákonného
ustanovenia, zákon umožňuje darcovi domáhať sa vrátenia daru, avšak len za splnenia zákonom

stanovených podmienok. Týmito sú existencia platnej darovacej zmluvy a správanie obdarovaného
voči darcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov.
Medzi stranami nebolo sporné, že uzavreli darovaciu zmluvu dňa 20.04.2011, ktorou žalobca daroval
žalovanej do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre k. ú. L. K., a to byt č.
XX na 1. poschodí vo vchode č. X obytného domu súp. č. XX postaveného na pozemku parcela reg.

C, parc. č. X a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti XX/
XXXX. Súčasne žalovanej daroval aj podiel na pozemku parcela reg. C, parc. č. 1, zastavané plochy
a nádvoria o výmere X.XXX mX vo veľkosti XX/XXXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. L.
K.. Súd predmetnú zmluvu preskúmal a dospel k záveru, že táto obsahuje všetky podstatné náležitosti,
ktoré zákon pre takýto typ zmluvy predpisuje, a teda táto je platná. Následne sa súd zaoberal splnením

ďalšieho predpokladu, a to správaním žalovanej voči žalobcovi alebo členom jeho rodiny, ktoré možno
podľa žalobcu kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Občiansky zákonník ani iný právny
predpis pojem dobré mravy nedefinuje. Napriek tomu je nimi možné rozumieť súhrn spoločenských,
kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné
historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.

K naplneniu skutkovej podstaty pre vrátenie daru smeruje len také závadné konanie obdarovaného
voči darcovi, alebo členom jeho rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity nevzbudzuje žiadne
pochybnosti o jeho kolízii s dobrými mravmi. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je
akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho nevďačnosť. Ide však o také správanie
sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno objektívne kvalifikovať ako hrubé

porušenie dobrých mravov. Ide buď o porušenie značnej intenzity, alebo porušovanie sústavné. Takisto
môže ísť aj o neposkytnutie potrebnej pomoci darcovi alebo iným osobám, ktorá vyplýva buď z právnych
noriem alebo zmluvného vzťahu. Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je kvalifikované porušenie
morálnych pravidiel konkrétnym správaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je hodnotenýpodľa objektívnych kritérií a nielen podľa subjektívneho názoru darcu. V danom prípade žalobca videl
hrubé porušenie dobrých mravov žalovanou v tom, že ho psychicky vydierala, urážala ho a nemala
záujem na vytvorení zdravého rodinného života pre ich dcéru tým, že mu bráni starať sa o dieťa.

Žalobca však v konaní psychické vydieranie žalovanou a ani jej snahy o bránenie v starostlivosti o
dieťa nijak nepreukázal. Takéto správanie žalovanej nepotvrdila ani svedkyňa C., ktorá len konštatovala
komunikačné problémy rodičov (žalobcu a žalovanej) ohľadne výchovy mal. dieťaťa, a nevyplynulo
ani z iných žalobcom predložených dôkazov. Žalovaná sa proti tvrdeniam žalobcu bránila tým, že
práve je to žalobca, ktorý sa voči nej správa nevhodne. Je evidentné, že vzťahy medzi stranami sú

vyhrotené, pričom táto skutočnosť nebola ani sporná a vyplynula aj z množstva oznámení o spáchaní
priestupku, ktoré proti sebe strany podávali. Strany si robia navzájom schválnosti a navzájom sa častujú
vulgarizmami, t. j. sa urážajú, čo vyplynulo zo správy OO PZ Ilava o výsledku objasňovania priestupku
zo dňa 18.12.2016, kde sám žalobca uviedol, že so žalovanou sa posledné dva roky obaja navzájom
takýmto spôsobom urážajú. Za takéhoto stavu, keď aj žalobca sám prispieva rovnakým správaním k
vyhroteniu vzťahov medzi ním a žalovanou a sám provokuje žalovanú k správaniu nesúcemu znaky

rozporu s dobrými mravmi, nemožno správanie žalovanej považovať za hrubo rozporné s dobrými
mravmi, v dôsledku čoho sa žalobca nemôže domáhať vrátenia daru. Pokiaľ žalobca mal za to, že
žalovaná sa správa hrubo v rozpore s dobrými mravmi voči ich spoločnej dcére (členovi jeho rodiny),
súd konštatuje, že ani takéto správanie žalovanej, podobne ako tvrdené psychické vydieranie, nebolo
v konaní preukázané. Rozdielnosť názorov na výchovu dieťaťa a neschopnosť komunikácie rodičov

ohľadne výchovy bezpochyby môže nepriaznivo pôsobiť na priaznivý psychický vývoj dieťaťa, avšak
v žiadnom prípade nenapĺňa zákonný predpoklad hrubého rozporu s dobrými mravmi zakladajúceho
nárok na vrátenie daru. Navyše, nejde o správanie sa voči maloletej, ale o správanie medzi rodičmi. S
poukazom na uvedené za nesplnenia zákonom predpísaných podmienok pre vrátenie daru súd žalobu
v celkom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. Keďže súd nezistil správanie hrubo porušujúce dobré mravy

na strane žalovanej, nezaoberal sa ani vznesenou námietkou premlčania, nakoľko pre začiatok plynutia
premlčacejdobyjerozhodujúcipráveokamihhrubéhoporušeniadobrýchmravov,ktorývdanomprípade
absentuje. Pre úspešné uplatnenie žaloby o vrátenie daru je nevyhnutnou podmienkou výzva darcu
na vrátenie daru. V súdenej veci bolo sporné, či výzva žalobcu na vrátenie daru, ktorá bola podaná
na poštovú prepravu dňa 17.03.2017, bola žalovanej riadne doručená, nakoľko žalovaná jej doručenie

popierala.Vtejtosúvislostisúduvádza,žežalobcariadnedoručenievýzvyžalovanejnepreukázal,avšak
túto možno považovať za doručenú žalovanej dňa 02.10.2017, kedy žalovaná prevzala žalobu, pričom
súčasťou listín doručovaných spolu so žalobou bola aj výzva žalobcu na vrátenie daru. Preto možno
konštatovať, že výzva na vrátenie daru bola žalovanej riadne doručená. Avšak s ohľadom na zistenie, že
v konaní nebolo preukázané hrubé porušenie dobrých mravov zo strany žalovanej, je doručenie výzvy

na vrátenie daru nepodstatné. Len pre úplnosť súd ešte dodáva, že ak je predmetom daru nehnuteľnosť
a obdarovaný odmieta darcovi nehnuteľnosť dobrovoľne vydať a prepísať v katastri nehnuteľností, darca
sa musí domáhať na súde žalobou o určenie vlastníckeho práva k daru, pretože až určovací výrok
súdu je podkladom pre ďalší zápis vlastníckeho práva darcu k daru príslušným orgánom do katastra
nehnuteľností. Rozhodnutie súdu priamo nezakladá vznik vlastníckeho práva darcu, ale je len právnym

titulom pre zápis vlastníckeho práva darcu do katastra nehnuteľností, ktorý sa vykoná záznamom podľa
§ 34 katastrálneho zákona.

14. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

15. V danom prípade mala vo veci plný úspech žalovaná, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, pričom o ich výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne, pokiaľ sa tohoto práva po vyhlásení rozsudku
účastníci výslovne nevzdali.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 132 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.