Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17C/393/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115221202
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kováčiková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6115221202.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Máriou Kováčikovou, v právnej veci žalobcu

I.. F. P., bytom Q. Q., G. XX, štátny občan SR, proti žalovanému Mesto Banská Bystrica, Mestský úrad
Banská Bystrica, ul. ČSA 26, Banská Bystrica, IČO: 00313271, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd rozšírenie návrhu žalobcu o verejné ospravedlnenie n e p r i p ú š ť a .

Súd návrh žalobcu z a m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou doručenou na tunajší súd dňa 20. 10. 2015 domáhal náhrady škody podľa

zákona č. 514/2003 Z.z. a to § 14 za nesprávny úradný postup. Žalobu odôvodnil tým, že príslušníci
Mestskej polície Banská Bystrica T. P. a U. L., v tej dobe ako obidvaja zamestnanci mestskej polície
svojím bezohľadným a hlavne zákonom neopodstatneným výkonom svojej funkcie, či už konali z vlastnej
vôle alebo z vôle ich nadriadeného, porušili ich základnú povinnosť upravenú zákonom Slovenskej
národnej rady č. 546/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov a to tým, že nedbali na
vážnosť, česť a dôstojnosť osoby žalobcu, ako aj svojej vlastnej a pripustili, aby mu v súvislosti s ich
činnosťou vznikla bezdôvodná ujma a zásahom do jeho práv a slobôd prekročila mieru nevyhnutnú na

dosiahnutie účelu sledovaného zákrokom. Nesprávny úradný postup spočíva v tom, že T. P. a Pavel
Mozoláni ako príslušníci mestskej polície podali na žalobcu trestné oznámenia, pričom vyšetrovatelia
OEK PZ SR v Banskej Bystrici jednoznačne potvrdili, že ide o nezmyselné trestné oznámenia podaného
osobou T. P. a U. L.. Výšku škody vyčíslil na sumu 500 Eur.

2. K podanej žalobe žalobca pripojil fotokópiu odpovede Mesta Banská Bystrica na jeho žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 22. 08. 2014, zo dňa 08. 01. 2016, fotokópiu

žiadosti o slobodnom prístupe k informáciám a to podanie správy Okresného riaditeľstva PZ v Banskej
Bystrici, odboru kriminálnej polície zo dňa 30. 06. 2014 a zo dňa 04. 07. 2014, fotokópiu žiadosti
adresovanú žalobcom Mestskému úradu, primátorovi mesta Banská Bystrica o náhradu škody zo dňa
04. 08. 2015, fotokópiu žiadosti adresovanú Mestu Banská Bystrica, Mestský úrad Banská Bystrica, v
zmysle zákona č. 211/2000 zo dňa 06. 09. 2015.

3. Tunajší súd uznesením zo dňa 03. 12. 2015 vyzval žalobcu, aby svoje podanie doručené na tunajší

súd dňa 20. 10. 2015 v lehote 10 dní opravil a doplnil v zmysle § 79 ods. 1 a 2 O.s.p., t.j. o petit -
čoho sa žalobca domáha, ako žiada, aby súd rozhodol, taktiež aby uviedol presný text ospravedlnenia,
ktorý žiada od žalovaného, vyšpecifikoval výšku náhrady ujmy, ktorú žiada od žalovaného tak, aby bolo
zrejmé, z čoho táto pozostáva a vyšpecifikoval finančné vyrovnanie vo výške 500 Eur.4. Žalobca písomným podaním označeným ako Oprava petitu 17C/393/2015, doručeným na tunajší súd
dňa 18. 01. 2016 uviedol, že sa domáha náhrady ujmy vo výške 500 Eur, pričom je to suma výlučne

o náhradu škody majetkovej ujmy, napr. náklady, tvorivý osobný čas a pod., nie ochrana osobnosti
pozostávajúca:
- tlač materiálov,
- náklady na telefón podľa cenníka operátora,
- nákup pomôcok,

- náhrada za cestovanie v jeho voľnom čase na predvolanie z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť,
- amortizácia vozidla: 0,183 Eur/km + pohonné hmoty + čas dňa 11. 10. 2012 a 14. 11. 2012, cestovanie
Bratislava - Banská Bystrica a späť, amortizácia: 2 x 230 km = 460 km x 0,183 Eur = 84,18 Eur, spotreba
4,8 l/100 km = 4,8 x 4,6 x 1,38 Eur/3 = 30,47, vykonaná nútená práca čas 20 Eur/h - šoférovanie, t.j. 2
x 3 h = 6 x 20 Eur = 120 Eur, spolu 2 x 234,65 Eur (11. 10. 2012 a 14. 11. 2012).
Zároveň konkretizoval ospravedlnenie, ktorého sa domáha a to tak, aby hlasitosť ospravedlnenia,

ktoré bude čítané a zaznamenávané v úradnom jazyku pri hlasitosti 70 - 80 dB za pomoci zvukového
zariadenia mikrofón a reproduktormi, ktorými MBB určite disponuje a používa na rôznych kultúrnych
a spoločenských akciách. Verejné ospravedlnenie sa má vykonať na Námestí SNP Mesta Banská
Bystrica, súradnice GPS 48.735734, 19.145924, rádius okolo max. 5 metrov, príp. 5 x 5 m. Zamestnanci
mestskej polície, ktorých sa bude verejné ospravedlnenie týkať, majú byť otočení chrbtom k hodinovej

veži, po ľavej ruke budú mať radnicu, po pravej ruke budovu BBSK, budú stáť v jednom rade
vedľa seba. Za nimi bude odstavené 1 motorové vozidlo patriace Mestskej polícii Banská Bystrica
vo farbách Mestskej polície Banská Bystrica, pred nimi budú vyložené všetky blokovacie zariadenia,
ktorými disponuje a používa Mestská polícia Banská Bystrica (tzv. papučky) a každý, koho sa bude
ospravedlnenie týkať, bude verejné ospravedlnenie a rozsudok čítať vo svojom voľnom čase, pričom

verejnéospravedlneniesamávykonaťpočaspiatichpracovnýchdníodpondelkadopiatkasozačiatkom
o 9.00 h a ukončením o 18.00 h, počas dňa bude nárok 30 min. na obednú a 2 x 15 min. alebo 3
x 10 min. na hygienickú prestávku, prijímanie nealkoholických tekutín. Povinná osoba ospravedlnenie
má čítať zrozumiteľne a plynule jednu hodinu, po nej bude nasledovať ďalšia a ďalšia osoba, až
kým sa nevystriedajú všetci alebo čas dňa nedosiahne 18.00 h. Opakovanie bude nasledujúci deň.

Osoba, ktorá nevie čítať si zabezpečí náhradníka za svoje náklady a bude po nej hneď opakovať
čítaný text ospravedlnenia. Ostatní, ktorí nebudú čítať ospravedlnenie, budú v tichosti študovať zákony,
ktoré pri svojom nesprávnom úradnom postupe porušili alebo nekonali v súlade s nimi na tom
istom mieste ako sa číta ospravedlnenie. V prípade práceneschopnosti povinnej osoby, táto osoba
pokračuje samostatne hneď po ukončení práceneschopnosti za rovnakých podmienok. Toto všetko sa

má digitálne audiovizuálne nahrávať v rozlíšení min. 1080p a zverejniť na portáli www.youtube.com
po ukončení dňa pod názvom Verejné ospravedlnenie MBB a MsPBB -
deň, mesiac, rok vo formáte dd.mm.YYYY do 3 pracovných dní denne a jedno po ukončení každého
dňa, t.j. po 18.00 h príslušného dňa, najneskôr do 3 pracovných dní. Snímanie a kamerový záznam
bude vykonávať ich nadriadený alebo primátor MBB ako svoju pracovnú činnosť. Forma verejného

ospravedlnenia musí obsahovať náležitosti a to predstavenie sa osoby a jednoznačná identifikácia, ktorá
sa ospravedlňuje: „Ja zamestnanec MsP BB alebo MBB, titul, meno, priezvisko, pracovné zaradenie,
zamestnaný od, príp. do jednoznačná identifikácia, ...“, opísanie skutkového stavu, keď nesprávnym
úradným postupom a rozhodnutím v rozpore so zákonom konkrétneho zamestnanca bola spôsobená
ujma občanovi, ďalej prečítanie zákonov, ktoré (ak) boli porušené pri nesprávnom úradnom postupe

a nezákonných rozhodnutiach (napr. zákon 8/2009, vyhláška 9/2009, Ústava SR, 514/2003, Zákon o
obecnej polícii, Zákon o priestupkoch a iné). Verejné ospravedlnenie musí ďalej obsahovať poďakovanie
pracovníkom KDI, KR PZ SR, Inšpekcie Ministerstva vnútra, Prezídia PZ, dopravnej polície za to, že
pomáhali občanovi pri uplatnení a bránení práva. Rovnako poďakovanie aj pracovníkom Okresného
súdu, Skuteckého 28, 975 59 Banská Bystrica za vyvodenie zodpovednosti a náhrady ujmy, ktorú

arogantne odmietli primátor MBB a robili všetko pre to, aby spravodlivosť bola umlčaná. Na záver
ospravedlnenia bude prečítaný rozsudok, osobné údaje navrhovateľa upravené podľa potreby.

5. Zároveň sa žalobca domáhal, aby verejné ospravedlnenie bolo prekopírované a prepísané do
elektronickej formy a zverejnené na webových portáloch, ktoré žalobca vymenoval.

6. Žalobca zároveň s doplnením písomne podanej žaloby doložil tunajšiemu súdu podanie správy
Okresného riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, odboru kriminálnej polície zo dňa 30. 06. 2014 a zo dňa
04. 07. 2014.7. Žalobca taktiež predložil žiadosť v zmysle 514 /2003 Z.z., doplnenie, pokus č. 2 zo dňa 05. 02. 2015
adresovanú Mestskému úradu v Banskej Bystrici.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom na tunajší súd dňa 03. 10. 2016 uviedol, že žalovaný
s podanou žalobou nesúhlasí, pričom obsah žaloby, ako aj žalobný návrh (petit) považuje za
nezrozumiteľný a zmätočný v celom rozsahu. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že v zmysle §
161 C.s.p., súd je povinný skúmať procesné podmienky ex offo a to od začiatku konania až do

jeho skončenia a kedykoľvek počas konania, pričom jednou z procesných podmienok, ktoré súd v
priebehu konania skúma je vecná legitimácia strán sporu. Žalovaný tvrdil, že nie je nositeľom hmotno-
právnej povinnosti, o ktorú v tomto konaní ide a teda v prejednávanej veci nie je vecne pasívne
legitimovaný a to z dôvodu, že od počiatku žalovaný nemal vedomosť o existencii trestných oznámení
smerujúcich voči osobe žalobcu, ktoré mali podať príslušníci Mestskej polície BB vo veci podozrenia zo
spáchania prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko v rámci policajného

preverovania týchto oznámení, orgány činné v trestnom konaní so žalovaným nekonali a to nesporne
z dôvodu, že v danom prípade žalovaného za oznamovateľa nepovažovali. O predmetných oznámenia
sa žalovaný dozvedel priamo od žalobcu, okrem iného aj na základe podania žalobcu doručeného
žalovanému dňa 08. 04. 2014 označeného ako „Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku § 15
zákona 514/2003 Z.z. a v zmysle Ústavy SR čl. 46“, v zmysle ktorého žalobca požiadal žalovaného o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť práve v súvislosti s vyššie
označenými oznámeniami. Z dôvodu, že z obsahu žiadosti nebolo možné vyvodiť, na základe akých
skutkových okolností a čoho konkrétne sa žalobca voči žalovanému domáha, žalovaný opakovane
vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov žiadosti s upozornením na znenie § 16 ods. 2 zákona.
Žalovaný vytýkané nedostatky neodstránil a dňa 04. 03. 2015 bola predmetná žiadosť prerokovávaná

a to za osobnej účasti žalobcu a štatutárneho zástupcu žalovaného, pričom výsledkom prerokovania
bolo zamietavé stanovisko žalovaného s odôvodnením, že zodpovednosť žalovaného v danom prípade
nie je daná, nakoľko oznámenia smerujúce voči osobe žalobcu neboli vykonané z podnetu, resp. na
základe poverenia alebo pokynu žalovaného ale výhradne ako individuálny prejav vôle konkrétnych
fyzických osôb, čo znamená, že v predmetnej veci aplikácia zákona neprichádza do úvahy. Žalovaný

zároveň potvrdil, že L.. T. P. a T.. U. L. boli v rozhodnom čase zamestnanci mestskej polície, čo
však žalovaný považuje za irelevantné s poukazom na spisové materiálny OR PZ Banská Bystrica,
odbor kriminálnej polície, sp. zn.: ČVS: ORP-835/OEK-BB-2012, ČVS: ORP-891/OEK-BB-2012, ČVS:
ORP-741/OEK-BB-2012 a ČVS: ORP-742/OEK-BB-2012. Z obsahu týchto spisov vyplýva, že L.. T. P.
a T.. U. L.Á. boli na základe trestných oznámení (podnetov) podaných žalobcom preverovaní orgánmi

činnými v trestnom konaní a to pre podozrenie z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa
podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, pričom tieto oznámenia, resp. podnety boli policajným
zborom odmietnuté. L.. T. P. a T.. U. L. v priamej súvislosti s podnetmi žalobcu smerujúcimi voči ich
osobám dospeli k záveru, že v danom prípade existovalo podozrenie, že žalobca je dôvodne podozrivý
zo spáchania prečinu krivého obvinenia, keď ich lživo obvinil z trestného činu v úmysle privodiť im

trestné stíhanie ako verejným činiteľom konajúcim v mene Mestskej polície v Banskej Bystrici z prečinu
zneužívania právomoci verejného činiteľa. Žalovaný teda tvrdí, že žalobca podanou žalobou uplatňuje
nároky voči subjektu, ktorý nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti v tomto konaní, čo je dôvodom na
zamietnutie žaloby pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. V prípade, že sa súd o nedostatku jeho
vecnej pasívnej legitimácie v predmetnom konaní nestotožní, žalovaný uviedol, že škoda mala žalobcovi

vzniknúť v súvislosti s nesprávnym úradným postupom príslušníkov mestskej polície, pričom nesprávny
úradný postup mal spočívať „v nezmyselných trestných oznámeniach pracovníkov Mestskej polície BB
voči krivo obvinenej osobe...“. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
orgánu verejnej moci má charakter zodpovednosti objektívnej bez ohľadu na zavinenie, pričom ak bola
daná, musia byť preukázané kumulatívne podmienky a to:

1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci,
2. vznik škody,
3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

8. 1 Pokiaľ ide o skúmanie naplnenia podmienok zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom, dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z
hľadiska hmotného práva zaťažuje poškodeného, t.j. žalobcu. Žalovaný v tejto súvislosti tvrdí, že v
prejednávanom prípade žalobca nepreukázal naplnenie jedného zo základných predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a to existenciu nesprávnehoúradného postupu žalovaného, t.j. nepreukázal existenciu skutkového základu predmetného konania a
preto nárok žalobcu uplatnený v zmysle § 14 zákona ako nárok na náhradu škody spôsobenú úradným
postupom nemôže byť daný. Keďže žalobca nepreukázal naplnenie prvotnej podmienky pre vznik

zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, žalovaný považuje skúmanie
naplnenia ostatných zákonných podmienok za právne irelevantné. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

9. Žalovaný k písomnému vyjadreniu k podanej žalobe predložil Žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku podľa § 15 zákona 514/2003 Z.z. a v zmysle Ústavy SR čl. 43 (3) zo dňa 08. 04. 2014, Výzvu

na odstránenie nedostatkov podania žiadosti o predbežné prerokovane nároku podľa § 15 zákona č.
514/2003 Z.z. zo dňa 17. 04. 2014, Doplnenie k PS - OP - 66271/26155/2014 zo dňa 06. 05. 2014,
Odpoveď na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 22. 08. 2014, Žiadosť v
zmysle zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov zo dňa 14. 12. 2014.

10. Súd zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku § 15 zákona 514/2003 z.z. a v zmysle Ústavy SR
čl. 46 (3) adresovanej žalobcom Mestskému úradu Banská Bystrica doručenej dňa 08. 04. 2014 zistil, že
žalobca požiadal Mestský úrad o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č.
514/2003 Z.z, pričom ku škode na jeho strane došlo tým, že ako slušný a ctihodný občan mesta Banská
Bystrica musel vo svojom voľnom čase a za vlastné náklady cestovať na výsluch dňa 11. 10. 2012 o 9.30

h (ČVS: ORP-835/OEK-BB-2012) z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť, čím mu vznikli nesprávnym
úradným postupom náklady a škoda a taktiež v súvislosti s podaním ďalšieho trestného oznámenia
podaného neznámym pracovníkom alebo pracovníkmi Mestskej polície BB a dňa 14. 11. 2012 o 11.15 h
(ČVS: ORP-891-OEK-BB-2012), kedy musel absolvovať ďalší výsluch, kde mu následne vznikla ďalšia
rovnaká škoda. Výšku škody v tejto žiadosti žalobca neuviedol, ani ju nevyšpecifikoval.

11. Súd z výzvy Mesta Banská Bystrica o odstránenie nedostatkov podania žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. adresovanej žalovaným žalobcovi zistil,
že žalovaný požiadal žalobcu o odstránenie nedostatkov podania žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z., v zmysle § 16 zákona č. 514/2003 Z.z. a to z dôvodu, že

žalobca v žiadosti citoval trestné oznámenia podané voči jeho osobe - ČVS: ORP-835/OEK-BB-2012
a ČVS: ORP-891/OEK-BB-2012, o ktorých žalovaný nemá vedomosť a voči osobe žalobcu trestné
oznámenia žalovaný nepodával. V žiadosti nie je uvedený titul, z ktorého nároku alebo z akého
nesprávneho postupu Mesta Banská Bystrica sa škody domáha a aká škoda mu vznikla, ani čoho sa
ako poškodený domáha. Predchádzajúce písomné podanie doručené dňa 02. 04. 2013 podané ako

Mimosúdne vyrovnanie - žiadosť nebolo podané ako žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podľa §
15 zákona č. 514/2003 Z.z., z ktorého dôvodu Mesto Banská Bystrica túto žiadosť nemohlo prerokovať,
ani postúpiť inému orgánu príslušnému na jej prejednanie. V zmysle § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z. príslušný orgán preto neprihliadol na žiadosť, ak žiadosť nemá náležitosti podľa ods. 1 a poškodený
na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky žiadosti.

12. Súd z písomného podania doručeného Mestskému úradu Banská Bystrica dňa 06. 05. 2014 a
adresovanú Mestskému úradu v Banskej Bystrici zistil, že sa domáha nároku na náhradu škody v zmysle
zákona 514/2003 Z.z. a Ústavy SR čl. 43 (3), z nesprávneho úradného postupu a to bezdôvodného
a vedomého nezmyselného trestného oznámenia neznámymi pracovníkmi MBB alebo MsP BB, ktoré

boli zastavené, ktoré dokonca MBB ani MsP BB neeviduje. Škoda mu vznikla z titulu bezdôvodných
nákladov na cestovanie, zásah do súkromia garantovaného Ústavou SR, porušený biorytmus, stres.
Výšku náhrady škody žalobca v predmetnej písomnosti neuviedol.

13. Súd z odpovede na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 22. 08.

2014 adresovanej žalovaným žalobcovi zistil, že doplnenie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
neobsahovalo potrebné náležitosti v zmysle zákona 514/2003 Z.z. v platnom znení a z tohto dôvodu, na
žiadosťžalobcuzodňa08.04.2014vsúlades§16ods.2zákonač.514/2003Z.z.žalovanýneprihliadol.

14. Súd z písomnej žiadosti v zmysle zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov adresovanej žalobcom Mestskému úradu v Banskej
Bystrici, doručenej na Mestský úrad v Banskej Bystrici dňa 15. 12. 2014 zistil, že žalobca sa domáha
predbežného prerokovania nároku v zmysle § 16 podľa zákona č. 514/2003 Z.z. a Ústavy SR čl. 46
(3) a to z dôvodu nesprávneho postupu, ktoré vyšpecifikoval ako bezdôvodné a vedomé nezmyselnétrestné oznámenia, ktorí sú s občanom výlučne vo verejnoprávnom vzťahu a o verejnej veci neznámymi
pracovníkmi MBB alebo MsP BB (P., L.), ktoré boli zastavené, ktoré žalovaný ani neeviduje a domáha
sa náhrady škody vo výške 5000 Eur ako bezdôvodné náklady na cestovanie, zásah do súkromia

garantovaného Ústavou SR, porušený biorytmus, stres, nepravidelná stolica, pričom zodpovednosti
podľa § 10 ods. 1 sa nemožno zbaviť v zmysle zákona 514/2003 Z.z.

15. Písomným podaním doručeným na tunajší súd dňa 06. 10. 2015 žalobca sa domáhal náhrady
predbežných trov konania vo výške 137,65 Eur.

17. V písomnom vyjadrení doručenom na tunajší súd dňa 24. 10. 2016 žalobca uviedol, že sa domáha
náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, pričom citoval čl. 36
ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, uznesenie Najvyššieho súdu SR 7Cdo/121/2012, uznesenie
Najvyššieho súdu SR 4Mcdo/15/2009, rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č.k. 11Co/2/2013,
uznesenie Najvyššieho súdu SR 8Cdo/53/2014 a zároveň uviedol čísla konaní nezákonných rozhodnutí

alebo nesprávnych úradných postupov zamestnancov MBB MsP BB. Zároveň poukázal na tú
skutočnosť, že mu vznikla bezdôvodná ujma v súvislosti s činnosťou mestskej polície, pričom mali
mestskí policajti prihliadnuť na vážnosť, česť a dôstojnosť občanov i svoju vlastnú, nepripustiť, aby
občanom v súvislosti s činnosťou polície vznikla bezdôvodná ujma a príp. zásah do ich práv a slobôd. Má
za to, že mu vznikla ujma v súlade so zákonom č. 514/2003 Z.z. z dôvodu, že tento zákon je založený na

princípe, podľa ktorého je orgán verejnej správy povinný odstrániť každú nezákonnosť, ku ktorej došlo
pri výkone verejnej moci a to aj v súlade s ods. 3 Ústavy SR.

18. Žalobca v konaní uviedol, že sa domáha náhrady škody vo výške 500 Eur, pritom táto suma 500
Eur pozostáva zo sumy 22,73 Eur ako vynaloženie jeho finančných prostriedkov na cestu z Bratislavy

do Banskej Bystrice a späť dňa 11. 10. 2012, kedy sa zúčastnil výsluchu na polícii vo veci trestného
oznámenia pre krivé obvinenie. Suma 22,73 Eur je za cestu z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť
pri počte km 220, ceny pohonných hmôt vo výške 1,46 Eur/l. Ďalej suma 500 Eur pozostáva zo sumy
30,94 Eur ako náhrady škody za jeho finančné prostriedky, ktoré vynaložil na cestu z Bratislavy do
Banskej Bystrice a späť dňa 14. 11. 2012, kedy a opätovne zúčastnil výsluchu na polícii vo veci podania

trestného oznámenia na jeho osobu pre krivé obvinenie. Počet km je ten istý, t.j. za 2 cesty = 440 km
pri cene pohonných hmôt na 1 liter 1,46 Eur. Za cestu dňa 11. 10. 2012 mu bola vyplatená suma 20
Eur zo strany polície, avšak suma mu bola vyplatená len za MHD. Ďalej suma 500 Eur pozostáva zo
sumy 161,04 Eur ako amortizácie vozidla a to pri 2 cestách z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť
dňa 11. 10. 2012 a dňa 14. 11. 2012. Ďalej suma 500 Eur pozostáva zo sumy 5 Eur ako nákladov na

kancelárske potreby a zo sumy 20 Eur, ktorú vynaložil na kopírovanie. Čo sa týka zvyšnej časti a to vo
výške 260,20 Eur, to sú iné náklady, ktoré sa nedajú vypočítať a zaplatenia tejto sumy sa domáha ako
zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy. Doklady o cene pohonných hmôt zo dňa 11. 10. 2012 a 14. 10.
2012 nemá, pričom náklady na amortizáciu vozidla vo výške 161,04 Eur sú stanovené zákonom. Nárok
si uplatnil ako náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Čo sa týka ospravedlnenia, ktoré požadoval

písomným podaním zo dňa 15. 01. 2016, k tomu žalobca uviedol, že súd to má považovať za rozšírenie
žaloby. Nárok na náhradu škody požaduje za nesprávny úradný postup príslušníkov mestskej polície
p. P. a p. L., ktorí podali na neho trestné oznámenie za krivé obvinenie, čo považuje za nezmyselné.
Dvakrát požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku a to jednak s primátorom Y., ako aj s
primátoromM..Zostranymestskejpolíciemubolobezdôvodnezaloženéblokovaciezariadenie.Žalobca

uviedol, že podal trestné oznámenie na L.. T. P. a T.. U. L., pracovníkov mestskej polície za zneužitie
právomoci verejného činiteľa. O tom, že mu vznikla škoda sa dozvedel pri doručení rozhodnutia o tom,
že nebol spáchaný priestupok z jeho strany a to za parkovanie. Druhá škoda mu vznikla vtedy, keď
musel vynakladať vlastné finančné prostriedky a trestné oznámenia zo strany polície boli zastavené. O
škode sa dozvedel v roku 2012. Nesúhlasil s tým, že jeho nárok je premlčaný. Čo sa týka podnetov a

to trestných oznámení na p. P., p. L., k tomu žalobca uviedol, že využil len svoje právo a podal podnet
za zneužitie právomoci verejného činiteľa. Trestné oznámenia zo strany p. P. a p. L. na jeho osobu ho
stáli kopec času v súvislosti s cestovaním, kopec nervov a strávený čas prípravou a teda uplatňuje si
náklady na cestovné, amortizáciu a náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú bližšie nevyšpecifikoval. Zároveň
poukázal na tú skutočnosť, že mestskí policajti podali trestné oznámenia v zmysle zákona o obecnej

polícii č. 564/1991 a to § 5. V zmysle tohto zákona a to § 3 ods. 1 v bode g/ je ustanovené, že mestský
policajtoznamujepríslušnýmorgánomporušenieprávnychpredpisov,ktorébolizistenépriplnenísvojich
úloh a ktorých riešenie nepatrí do pôsobnosti obce. Príslušníci obecnej polície sú zamestnancami obce
a pri plnení úloh majú postavenie verejného činiteľa. Zo zákona nevyplýva, že by príslušníci políciemali konať na základe pokynu alebo poverenia alebo podnetu žalovaného. Žalovaný sa na základe
tejto veci snaží zamietnuť vyvodenie zodpovednosti a náhradu škody. Je to nad rámec právomoci,
aby obec požadovala retroaktívne o podanie nejakého podnetu. P. P. a p. L. boli zamestnancami

polície, ktorí v zmysle zákona o obecnej polícii oznámili príslušným orgánom a nebolo potrebné žiadne
poverenie, pokyn alebo podnet zo strany žalovaného. Ich podanie nebolo v rozpore so zákonom o
obecnej polícii. Policajný zbor žalobcovi potvrdil, že trestné oznámenia podávali zamestnanci mestskej
polície p. Solivaj a p. Mozoláni, pričom s nimi je výlučne vo verejnom právnom vzťahu a neexistuje žiadny
súkromnoprávny vzťah. Zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, č. 4MCdo/15/2009. V

zmysle právnej úpravy zodpovednosti za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená
nesprávnym úradným postupom či nezákonným zákonom štátu proti občanovi - fyzickej osobe bola
odčinená. Poukázal na tú skutočnosť, že ak občan čin nespáchal, trestné stíhanie voči nemu nemalo
byť ani začaté. Obecná polícia podala trestné oznámenie v zmysle zákona o obecnej polícii a nebolo
potrebné vykonanie tohto podania na základe podnetu, podania alebo pokynu žalovaného. Zároveň
poukázal na zákon o obecnej polícii, ktorý v § 20 stanovuje, že obec zodpovedá za škodu spôsobenú

príslušníkmi obecnej polície v súvislosti s plnením úloh stanovených týmto zákonom. Žalobca žiadne
protiprávne konanie nespôsobil alebo nevyvolal, čo potvrdili aj zamietnuté trestné oznámenia. V danom
prípade sa nejednalo o súkromné osoby, ale o mestských policajtov, ktorí konali v zmysle zákona o
obecnej polícii a to v zmysle paragrafov , ktoré boli citované a preto navrhol žalobe vyhovieť. Ako občan
nevie o svojom žiadnom protiprávnom konaní, ktoré by zakladalo, že nemá nárok na náhradu škody v

zmysle § 20.

19. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného v konaní uviedla, že zotrváva na vyjadrení, ktoré bolo súdu
doručené dňa 03. 10. 2016. Zotrvala na tvrdení, že v predmetnom konaní žalovaný nie je nositeľom
hmotnoprávnej zodpovednosti za škodu tak, ako to deklaruje žalobca. Žalovaný nie je vecne pasívne

legitimovaný v tomto konaní, pretože žaloba bola podaná proti subjektu, ktorý nemal byť žalovaným
s tým, že osoby ako p. P. a p. L., ktorí boli v rozhodnom čase zamestnancami žalovaného ako
príslušníci mestskej polície podali trestné oznámenia na osobu žalobcu ako určitú formu reakcie na
trestné oznámenie, ktoré podal žalobca na ich osoby. Žalovaný nemal vedomosť o existencii týchto
trestných oznámení zo strany žalobcu, ani o trestných oznámeniach zo strany týchto osôb na osobu

žalobcu, čo jednoznačne potvrdzuje aj skutočnosť, že orgány činné v trestnom konaní deklarovali a so
žalovaným v danej veci nekonali. Tak, ako žalobca využil svoje právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, tak
aj menovaní p. L. a p. P. využili svoje právo, ktoré im vyplýva z tohto ustanovenia Ústavy SR. V prípade,
ak by súd neuznal námietku nedostatku pasívnej legitimácie, žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že
aplikácia ustanovení zákona č. 514/2003 Zb. v danom prípade nie je daná, nakoľko podľa názoru

žalovaného, žalobca nepreukázal písomnými vyjadreniami, ani prednesom na pojednávaní existenciu
nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci, v danom prípade žalovaného. Vzhľadom k
tomu, že žalobca nepreukázal ani prvú a teda podstatnú podmienku vzniku nároku na náhradu škody,
preukazovanie splnenia ďalších podmienok je podľa názoru žalovaného irelevantné. Žalobca ani v
písomných vyjadreniach, ani na pojednávaní nepreukázal vznik skutočnej škody tak, ako si ju v

predmetnom konaní uplatnil. Zároveň ponechala na zváženie súdu, či nárok uplatnený v predmetnom
konaní nie je premlčaný. Navrhla žalobu zamietnuť.

20. Súd z pripojeného spisu Okresného riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, odboru kriminálnej polície č.:
ORP-741/OEK-BB-2012 zistil, že dňa 22. 06. 2012 podal žalobca na Okresnú prokuratúru Bratislava II

oznámenie o možnom zneužití právomoci verejného činiteľa, ktorého sa mal dopustiť L.. T. P., pracovník
Mestskej polície v Banskej Bystrici. Uznesením zo dňa 22. 09. 2012 bolo podanie vo veci podozrenia
z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť L.. T. P. ako príslušník Mestskej polície v Banskej Bystrici odmietnuté. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 10. 2012.

21. Súd z pripojeného vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, odboru
kriminálnej polície č.: ORP-742/OEK-BB-2012 zistil, že dňa 22. 08. 2012 podal žalobca na Okresnú
prokuratúru v Banskej Bystrici trestné oznámenie pre podozrenie z trestného činu zneužitia právomoci
verejnéhočiniteľa,ktoréhosamaldopustiťU.L.,pracovníkMestskejpolícieBanskáBystrica.Uznesením

Okresného riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici zo dňa 22. 09. 2012 bola vec pre podozrenie prečinu
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa mal
dopustiť T.. U. L. odmietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16. 10. 2012.22. Súd z pripojeného spisu Okresného riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, odboru kriminálnej polície
Banská Bystrica č. ČVS:ORP-835/OEK-BB-2012 zistil, že dňa 14. 09. 2012 podal U. L., zamestnanec
Mesta Banská Bystrica, príslušník Mestskej polície Banská Bystrica oznámenie o dôvodnom podozrení

zo spáchania trestného činu podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona ako krivé obvinenie, ktorého sa
mal dopustiť I.. F. P.. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, odboru kriminálnej
polície, oddelenie ekonomickej kriminality zo dňa 24. 10. 2012 bolo podanie oznamovateľa T.. U. L. proti
žalobcovi odmietnuté. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 11. 2012.

23. Súd z pripojeného spisu Okresného riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, odboru kriminálnej polície
č. ORP-891/OEK-BB-2012 zistil, že dňa 13. 11. 2012 podal Mgr. Ján Solivaj trestné oznámenie pre
trestný čin, prečin na žalobcu pre krivé obvinenie. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ, odboru
kriminálnej polície Banská Bystrica zo dňa 15. 11. 2012 bolo podozrenie zo spáchanie prečinu krivého
obvineniapodľa§345ods.1Trestnéhozákona,ktoréhosamaldopustiťžalobca,odmietnuté.Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 01. 12. 2012.

24. Podľa § 139 C.s.p., žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.

25. Podľa § 140 ods. 1 C.s.p., zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa
uplatňuje iné právo.

26. Podľa § 142 ods. 1 C.s.p., o pripustení zmeny žaloby súd rozhodne spravidla na pojednávaní, na
ktorom bola zmena navrhnutá alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje bezprostredne po tom, ako bola
zmena žaloby uplatnená podaním mimo pojednávania.

27. Podľa § 143 ods. 2 C.s.p., súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli
byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.

28. Podľa § 143 ods. 3 C.s.p., ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.

29. Podľa § 1 písm. b/ a c/ zákona č. 514/2003 Z.z., tento zákon upravuje zodpovednosť obce a
vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za škodu spôsobenú orgánmi územnej
samosprávy pri výkone samosprávy a predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na
regresnú náhradu.

30. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej
žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom

podľa § 4 a § 11.

31. Tunajší súd v danom prípade nepripustil rozšírenie návrhu žalobcu podané písomným podaním zo
dňa 15. 01. 2016, ktorým sa žalobca domáhal okrem náhrady škody vo výške 500 Eur aj verejného
ospravedlnenia a tento jeho návrh podľa jeho výpovede na pojednávaní dňa 25. 10. 2016 má súd

považovať za rozšírenie žaloby. Z podaných žiadosti o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 08.
04. 2014, 06. 05. 2014, ani 15. 12. 2014 adresovaných žalovanému nevyplýva žiadosť žalobcu o
verejné ospravedlnenie s textom a v znení, ktorý žalobca uviedol v písomnom podaní zo dňa 15.01.2016
doručeným na tun. súd. Z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. jednoznačne vyplýva, že
aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne

prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného. V zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., orgány
verejnej moci neprejednávajú nárok na náhradu škody podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní a nevydávajú o tom rozhodnutie, ale v stanovenej lehote nárok buď uspokoja alebo neuspokoja.
V prípade, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže

poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý
bol predbežne prerokovaný. Vzhľadom k tomu, že nedošlo k prerokovaniu nároku žalobcu týkajúceho
sa verejného ospravedlnenia s textom a v znení ako žalobca uviedol v rozšírení žaloby, tunajší súdrozšírenie žaloby zo strany žalobcu nepripustil s poukazom aj na tú skutočnosť, že ustanovenia zákona
č. 514/2003 Z.z. možnosť ospravedlnenia nepripúšťajú.

32. Po nepripustení zmeny žaloby, predmetom konania tak zostala len náhrada škody a nemajetkovej
ujmy vo výške 500 Eur.

33. V konaní nebolo sporné podanie trestných oznámení zo strany žalobcu na osobu L.. T. P. a T.. U.
L. pre podozrenie zo spáchania prečinu zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1

písm b/ Trestného zákona, čo mal súd preukázané z pripojených trestných spisov.

34. Taktiež nebolo v konaní sporné podanie trestných oznámení zo strany L.. T. P. a T.. U. L.Á. na žalobcu
pre podozrenie zo spáchania trestného činu krivého obvinenia podľa § 345/1 Trestného zákona, čo mal
súd preukázané z pripojených trestných spisov.

35. V konaní zostalo sporné premlčanie nároku, dôvodnosť nároku na náhradu škody a náhradu
nemajetkovej ujmy, ako aj ich výška a taktiež pasívna legitimácia žalovaného..

36. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zák.č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

37. Podľa § 19 ods. 3 zák.č. 514/2003 Z.z. lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

38. Tun. súd v danom prípade nepovažoval nárok žalobcu za premlčaný, nakoľko tak, ako vyplýva

z výpovede žalobcu, žalobca sa o škode dozvedel koncom roka 2012, keď boli voči nemu trestné
oznámenia zastavené t.j. v októbri, novembri a decembri 2012. Dátum, kedy sa žalobca o škode
dozvedel, nebol zo strany žalovaného spochybnený. Trojročná lehota na uplatnenie nároku by tak mala
uplynúť v októbri, novembri a decembri 2015, žaloba na tun. súd bola podaná 20. 10. 2015, avšak
vzhľadom k tomu, že žalobca po októbri a novembri a to v roku 2014 podal žalovanému žiadosti o

predbežné prerokovanie nároku, došlo tým k prerušeniu plynutia premlčanej doby o 6 mesiacov a preto
tun. súd dospel k záveru, že nárok žalobcu nemožno považovať za premlčaný a žaloba na tunajší súd
bola podaná v 3-ročnej lehote.

39. V konaní bolo preukázané, že žalobca sa žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku domáhal

najskôr zaplatenia náhrady škody vo výške 4 980 Eur a následne vo výške 5 000 Eur, pričom výšku
škody bližšie nevyšpecifikoval. V rámci súdneho konania výšku náhrady škody vo výške 500 Eur na
pojednávaní dňa 25. 10. 2016 žalobca vyšpecifikoval tak, že suma 500 Eur pozostáva zo sumy 22,73 Eur
ako vynaloženie finančných prostriedkov žalobcu na cestu z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť dňa
11. 10. 2012, kedy sa zúčastnil výsluchu na polícii a to pri počte km 220 a ceny pohonných hmôt vo výške

1,46 Eur, zo sumy 30,94 Eur ako náhrady škody za jeho finančné prostriedky, ktoré musel vynaložiť na
cestu z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť dňa 14. 11. 2012, kedy sa opätovne zúčastnil výsluchu na
polícii pri počte km za 2 cesty 440 km pri cene pohonných hmôt na 1 liter 1,46 Eur, zo sumy 161,04 Eur,
ako amortizáciu vozidla pri dvoch cestách z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť dňa 11. 10. 2012 a
dňa 14. 11. 2012, zo sumy 5 Eur ako nákladov na kancelárske potreby a zo sumy 20 Eur, ktoré vynaložil

za kopírovanie. Táto čiastka predstavuje spolu sumu 239,71 Eur. O týchto nákladoch nepredložil žiadne
hodnoverné dôkazy. Sumu 260,29 Eur si uplatnil ako iné náklady a to ako nemajetkovú ujmu.

40. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., územná samospráva zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone

samosprávy.

41. Podľa § 10 ods. 2 písm. b/ zákona č. 514/2003 Z.z., územná samospráva zodpovedá za škodu
podľa ods. 1, ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom.

42. Podľa § 14 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., územná samospráva zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie
povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej
moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv,právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

43. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

44. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípadoch, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

45. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ods. 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä:
a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

46.Podľa§17ods.5zákonač.514/2003Z.z.,vžiadostiopredbežnéprerokovanienárokuapriuplatnení

nároku na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku úhrady podľa ods. 1 a 2.

47. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré
poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k neoprávnenému úradnému postupu, ak tieto trovy
konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom.

48. Tunajší súd na základe vykonaného dokazovanie mal preukázané, že podanou žalobou sa žalobca
domáha náhrady škody vo výške 500 Eur v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. z nesprávneho úradného
postupu pracovníkov Mestskej polície v Banskej Bystrici, ktorý spočíva v nezmyslených trestných
oznámeniach, ktoré boli podané voči žalobcovi a to pre krivé obvinenie v tom čase pracovníkmi mestskej

polície Mgr. Jánom Solivajom a JUDr. Pavlom Mozolánim.

49. Predpokladom úspešnosti žaloby podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je:
1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci,
2. vznik škody,

3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, ktorá musí byť splnená
súčasne.
Ak nie je splnená ktorákoľvek z týchto podmienok, zodpovednosť obce nie je daná.

50. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je konanie tých, ktorí plnia

úlohy ustanovené, teda pracovníkov týchto orgánov. Musí ísť o osoby oprávnené úradné postupovať a
osoby skutočne vykonávajúce úradný postup.

51. Žiaden právny predpis jednoznačne nedefinuje nesprávny úradný postup. Nesprávny úradný postup
spočíva v akejkoľvek činnosti spojenej s výkonom právomoci pri výkone samosprávy, ak pri nej alebo

v jej dôsledku dôjde k porušeniu pravidiel predpísaných právnymi normami pri jeho počínaní alebo
k porušeniu poriadku určeného povahou a funkčným postupom. Aby išlo o postup „úradný“, musia
tak postupovať osoby oprávnené úradne postupovať, ktoré skutočne vykonávajú úradný postup a
ktoré plnia úlohy samosprávy a tento postup musí slúžiť výkonu samosprávy. Podmienkou aplikácie
ustanovenia § 14 zákona č. 514/2003 Z.z. teda je, že samospráva prostredníctvom svojich orgánov

alebo iných subjektov vystupuje ako nositeľ verejnej moci pri jej uplatňovaní. V prípade, že samospráva
prostredníctvom tých, ktorí plnia úlohy samosprávy nevystupuje ako nositeľ verejnej moci zodpovednosť
samosprávy, teda v danom prípade žalovaného, nemôže byť založená aplikáciou zákona č. 514/2003
Z.z.

52. V danom prípade v konaní nebolo preukázané, že v tom čase zamestnanci mestskej polície a teda
zamestnanci žalovaného podali predmetné trestné oznámenia pri plnení úloh samosprávy a že išlo o ich
úradný postup, ktorý musí slúžiť výkonu samosprávy a teda v danom prípade neboli splnené podmienky
pre náhradu škody. Súd tak nemal v konaní preukázanú pasívnu legitimáciu žalovaného a súd máza to, že pokiaľ bolo podané trestné oznámenie zo strany L.. T. P. a T.. U. L. na žalobcu pre prečin
krivého obvinenia, nešlo z ich strany o úradný postup, ale trestné oznámenie podávali ako súkromné
osoby, nakoľko z obsahu pripojených trestných spisov nemal súd preukázané akékoľvek poverenie,

podnet alebo pokyn zo strany žalovaného, že majú takéto trestné oznámenie podať. Podanie trestného
oznámenia podľa názoru tun. súdu bolo ich súkromnou záležitosťou ako dotknutých osôb a reakciou na
podanie trestného oznámenia na ich osoby zo strany žalobcu za prečin zneužitia právomoci verejného
činiteľa. L.. T. P. a T.. U. L. tak taktiež využili len svoje právo, ktoré im vyplýva z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR
a z čl. 36 ods. 1 listiny základných práv a slobôd.

53. Obecnú políciu a teda aj mestskú políciu zriaďuje obec všeobecne záväzným nariadením a základné
úlohy obecnej polície upravuje zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii. V § 3 zákona č. 564/1991
Zb. zákon vymedzuje základné úlohy obecnej polície. Podľa § 5 ods. 1 tohto zákona, obecnú políciu
tvoria príslušníci obecnej polície, ktorí sú zamestnancami obce. Podľa § 20 ods. 1 tohto zákona, obec
zodpovedá za škodu spôsobenú príslušníkmi obecnej polície v súvislosti s plnením úloh ustanovených

týmto zákonom, to neplatí, ak ide o škodu spôsobenú osobe, ktorá svojím protiprávnym konaním
oprávnený a primeraný zákrok vyvolala.

54. Žalobca sa v danom prípade domáhal náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., pričom
pojem škody zákon č. 514/2003 Z.z. bližšie nedefinuje a ani neupravuje rozsah jej náhrady a preto škodu

vo všeobecnosti treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Podstatnou
náležitosťou škody je jej vyčísliteľnosť v peniazoch. Poškodený je preto povinný vznik škody na svojej
strane preukázať a teda v konaní o náhrade škody je na ňom dôkazné bremeno o tom, že škoda vznikla.

55. Tunajší súd v danom prípade, čo sa týka vzniku škody, nemal v konaní preukázané, k akej skutočnej

škode na strane žalobcu došlo, nakoľko aj napriek vyčísleniu jednotlivých položiek, žalovaný v konaní
neuniesol dôkazné bremeno o výške tejto škody s poukazom na tú skutočnosť, že v konaní nebolo
preukázané, že žalobca skutočne z Bratislavy do Banskej Bystrice a späť v uvedených dňoch cestoval.
Žalobca mal v čase výsluchu na polícii pracovisko v Bratislave a miesto trvalého bydliska v Banskej
Bystrici, ale súdu nepredložil žiadne hodnoverné dôkazy o tom, že tieto cesty skutočne vykonal a že ich

vykonal motorovým vozidlom. Nepredložil ani žiaden doklad o cene palív.

56. Pokiaľ sa žalobca domáhal náhrady nemajetkovej ujmy, nemajetkovú ujmu žalobca v konaní bližšie
nešpecifikoval a teda súd má za to, že vznik nemajetkovej ujmy v jednotlivých oblastiach života nebol
preukázaný a to preukázaním konkrétnych následkov v jednotlivých oblastiach života žalobcu, tak ako

to vyžaduje § 17 ods. 3 zák.č. 514/2003 Z.z.

57. Súd má teda za to, že v danom prípade neboli splnené ani základné predpoklady nároku na
náhraduškodyatojednaknesprávnyúradnýpostup,vznikškodyapríčinnásúvislosťmedzinesprávnym
úradným postupom a vznikom škody a preto súd návrhu žalobcu aj z tohto dôvodu nevyhovel a návrh

žalobcu zamietol.

58. Súd zároveň v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím orgánu samosprávy alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle čl.
46 odst. 3 Ústavy SR nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha (čl. 46 ods. 4 v

spojení s čl. 51 ods. 1 Ústavy SR) zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie.

59. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. a to podľa
pomeru úspechu vo veci. Žalobca v konaní úspešný nebol a preto mu právo na náhradu trov konania
nevzniklo a žalovaný ako úspešná strana sporu si nárok na náhradu trov konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo
vyhotovení dvojmo.V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),

odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v dvoch
rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C. s. p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).

Odvolanie proti výroku, ktorým súd nepripustil zmenu návrhu, odvolanie nie je prípustné (§ 357 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.