Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, January 30, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/364/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6607215632
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6607215632.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: D. R., narodený XX. M. XXXX, trvale
bytom U. XXX, XXX XX R. C., občan Slovenskej republiky, o vymoženie 132,77 Eur s prísl., vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, so sídlom exekútorského úradu Borovianska č. 17, 960
01 Zvolen, pod sp. zn. EX 7506/07, o odvolaní súdneho exekútora proti Uzneseniu Okresného súdu

Lučenec č. k. 21Er/987/2007-22 zo dňa 24. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie súdneho exekútora proti Uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 21Er/987/2007-22 zo dňa
24. septembra 2018 o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením
č. k. 21Er/987/2007-22 zo dňa 24. septembra 2018 exekúciu zastavil a zároveň zaviazal povinného

nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 46,34 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti
daného rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil tým, že exekúcia sa vykonáva na základe návrhu
oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi dňa 21. novembra 2007. Podaním, ktoré bolo doručené
exekučnému súdu dňa 27. apríla 2018 súdny exekútor dal podnet na zastavenie exekúcie, nakoľko
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Exekúcia sa vykonáva na základe exekučného
titulu, ktorým je Blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA2443553 zo dňa 24. júla 2006 vydaný

Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Rimavskej Sobote, právoplatný dňa 24. júla 2006 a
vykonateľný dňa 9. augusta 2006. Exekučný titul nadobudol vykonateľnosť dňa 9. augusta 2006, a teda
prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení účinnom ku dňu 31. augusta 2008 uplynula dňa 9. augusta 2009. Keďže uplynula
trojročná prekluzívna lehota na vykonanie exekučného titulu, exekučný súd exekúciu zastavil. K podnetu
súdneho exekútora exekučný súd uviedol, že napriek preukázanej nemajetnosti povinného, exekučný

súd s poukazom na prekluzívnu lehotu rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f) zákona
č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), nakoľko
exekúcia bola začatá dôvodne a oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia, čo má vplyv na
platenie trov exekúcie, o náhrade ktorých následne rozhodol.

2. Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote súdny exekútor odvolanie,

pričom namietal nesprávne právne posúdene veci exekučným súdom, keď tento konštatoval uplynutie
prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu. V priebehu plynutia prekluzívnej lehoty totiž došlo
k novelizácii Zákona o priestupkoch zákonom č. 298/2008 Z. z. tak, že ustanovenie
o trojročnej prekluzívnej lehote na vymáhanie uloženej pokuty bolo vypustené, pričom neexistujú
prechodné ustanovenia pre prípady, v ktorých trojročná prekluzívna lehota uplynula po 1. septembri
2008. Podľa § 51 Zákona o priestupkoch sa tak subsidiárne uplatní úprava podľa § 71 ods. 3 Správneho

poriadku, podľa ktorého možno výkon rozhodnutia nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty
určenej pre splnenie uloženej povinnosti. Nie je už preto potrebné, aby v stanovenej trojročnej lehotedošlo k vymoženiu uloženej pokuty, ale postačuje, aby v lehote troch rokov po uplynutí lehoty určenej
na splnenie povinnosti došlo k nariadeniu výkonu rozhodnutia. Konštatovanie, že došlo k uplynutiu
trojročnej prekluzívnej lehoty na vymoženie pokuty podľa § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch účinného

do 31. augusta 2008 je v rozpore so skutkovým stavom, so zákonom, s dôvodovou správou k zákonu
č. 298/2008 Z. z., s právnou teóriou a aj ustálenou judikatúrou vyšších súdov. Súd, súdny exekútor a aj
oprávnený sú povinní aplikovať súčasnú právnu úpravu, ktorá už trojročnú lehotu na vymoženie pokuty
neupravuje, t. j. exekúcia môže byť vykonávaná bez časového obmedzenia. Vzhľadom na uvedené
súdny exekútor navrhol napadnuté rozhodnutie exekučného súdu zrušiť.

3. Povinný sa k odvolaniu súdneho exekútora nevyjadril.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého
rozhodnutia, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, či smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolanie bolo
podané neoprávnenou osobou, odvolací súd odvolanie súdneho exekútora odmietol vo vzťahu k prvej
výrokovej vete napadnutého rozhodnutia exekučného súdu, ktorou exekučný súd rozhodol o zastavení
exekúcie, podľa § 386 písm. b) CSP a vo vzťahu k druhej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia
exekučného súdu, ktorou exekučný súd rozhodol o náhrade trov exekúcie, podľa § 386 písm. c) CSP.

5. Odvolací súd z predloženého súdneho spisu zistil, že súdny exekútor podal dňa 18. októbra 2018
odvolanie proti Uzneseniu exekučného súdu č. k. 21Er/987/2007-22 zo dňa 24. septembra 2018, ktorým
exekučný súd exekúciu zastavil a zaviazal povinného na náhradu trov exekúcie vo výške 46,34 Eur
súdnemu exekútorovi do troch dní od právoplatnosti daného uznesenia.

6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia, ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný. Ak
súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

8. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

9. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

10. V exekučnom konaní, o aké ide aj v predmetnej právnej veci, sú účastníkmi konania podľa
ustanovenia § 37 ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený a povinný, a ak súd rozhoduje o trovách

exekúcie aj poverený súdny exekútor. Len uvedené osoby sú oprávnené podať proti rozhodnutiam
vydaným súdom v exekučnom konaní odvolanie. Vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor je
účastníkom konania len vtedy, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, logicky možno z uvedeného vyvodiť
záver, že súdny exekútor môže podať odvolanie len proti takému rozhodnutiu exekučného súdu, ktorým
rozhodol o trovách exekúcie, resp. v rozsahu, v ktorom súd rozhodol o trovách exekúcie. V predmetnej

exekučnej veci podal odvolanie súdny exekútor proti rozhodnutiu exekučného súdu, ktorým exekučný
súd exekúciu zastavil, a teda súdny exekútor nebol vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu exekučného
súdu v postavení účastníka konania. V prípade, ak procesný úkon vykoná osoba, ktorá nie je účastníkom
konania a zákon jej nepriznáva v danom ohľade procesné práva a povinnosti, takýto úkon nemožno
považovať za spôsobilý vyvolať relevantné procesné následky.

11. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonom ustanovené podmienky
na vydanie rozhodnutia, ktorým súd odmietne odvolanie súdneho exekútora podľa § 386 písm. b) CSP,
nakoľko bolo podané neoprávnenou osobou.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie súdneho exekútora proti prvej
výrokovej vete Uznesenia exekučného súdu č. k. 21Er/987/2007-22 zo dňa 24. septembra 2018 podľa
§ 386 písm. b) CSP odmietol.13. Právna úprava trov exekúcie sa nachádza v ustanoveniach § 200 až 203 Exekučného poriadku.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku sú trovami exekúcie odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. V súvislosti s rozhodnutím súdu o zastavení

exekúcie platí osobitná úprava v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorej v prípade, ak dôjde
k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov
exekúcie. Trovy exekúcie tak predstavujú osobitný inštitút komplexne upravený v Exekučnom poriadku.
Právna úprava trov exekúcie neobsahuje ustanovenie, ktoré by proti výroku súdu o náhrade trov
exekúcie pripúšťalo odvolanie. Keďže v exekučnom konaní platí zásada, že odvolanie je prípustné len

vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne pripúšťa, v danom prípade je nutné vyvodiť záver, že odvolanie
proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je podľa Exekučného poriadku prípustné. Odvolací súd v tejto
súvislosti poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 19/2012 zo
dňa 14. marca 2012, podľa ktorého: „Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením
exekúcieupravuje§203Exekučnéhoporiadku.Rozhodnutiesúduotrováchexekúcievtýchtoprípadoch
je preto rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V ustanovení § 203,

ale ani v žiadnom inom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu
prvého stupňa sa výslovne neuvádzala prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu. Vzhľadom na
uvedenú zásadu odvolanie proti nemu nebolo prípustné.“

14. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie o trovách exekúcie podľa § 200 a

nasl. Exekučného poriadku nemožno zamieňať s rozhodnutím o náhrade trov konania podľa § 251 a
nasl. CSP. Vo vzťahu k rozhodnutiu exekučného súdu o trovách exekúcie preto nie je možné aplikovať
ani ustanovenie § 357 písm. m) CSP, podľa ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej
inštancie o nároku na náhradu trov konania.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie súdneho exekútora proti druhej
výrokovej vete Uznesenia exekučného súdu č. k. 21Er/987/2007-22 zo dňa 24. septembra 2018 podľa
§ 386 písm. c) CSP odmietol, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

16. Z dôvodu odmietnutia odvolania odvolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia

neposudzoval.

17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).