Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 22, 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 4C/126/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613207770
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Malinowska

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1613207770.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Vierou Malinowskou, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko,

a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom v Bratislave, Metodova 8, zastúpený W., proti žalovanému: M., o
zaplatenie sumy 285 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 216 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 216 € od 16.12.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52 %, o ktorých
výške rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 02.07.2013 doručil žalobca Okresnému súdu Malacky žalobu, ktorou sa voči žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 285 € s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 16.12.2011 do zaplatenia a
náhrady trov konania z titulu neuhradených služieb, poplatkov a náhrady škody. V návrhu uviedol, že so
žalovaným uzavrel zmluvu o pripojení č. Y., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky. K
zmluveboluzatvorenýdodatokdňa14.01.2011azmluvuopripojeníč.Y.,ktorejneoddeliteľnousúčasťou
sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetnej zmluvy vypožičal žalovanému SIM karty za účelom

umožnenia využívania telekomunikačných služieb žalobcu, keď SIM kartám boli pridelené účastnícke
č. XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu škody vo výške 69 €, ktorá
mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné N. vo výške 69,61 €, keď škoda predstavuje
rozdiel medzi predajnou cenou zariadenia/mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, ktorú škodu mu
žalovaný spôsobil tým, že získal zariadenie/mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej,
pričom porušil zmluvný záväzok používať jeho služby a riadne a včas platiť cenu za poskytnuté služby
po dobu viazanosti. Ďalej uviedol, že žalovaný si bol v zmysle dodatku k zmluve o pripojení vedomý ceny

predávaného mobilného telefónu ako rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou
zľavoulenzdôvodu,žesaslužbyzaviazalužívaťpodohodnutúdobu,pričomnedodržanietohtozáväzku
by spôsobilo vznik škody (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónneho
zariadenia), v prejednávanej veci spolu vo výške 69,61 €, ako rozdiel predajnej ceny zariadenia 419,61
€ a jeho akciovej ceny 350 €. Tým, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb
za obdobie od augusta 2008 do októbra 2011, uplatnil si voči nemu nárok na zaplatenie sumy 286 €.
Po zaslaní pokusu o pokonávku žalovaný uhradil 70 €. Pohľadávka voči žalovanému ku dňu podania

návrhu na súd pozostáva z neuhradených služieb v sume 216 € a z nároku na zaplatenie sumy 69 €
uplatnenej titulom náhrady škody, spolu 285 €, keď si uplatňuje úroky z omeškania vo výške 9 % ročne
počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku,
t. j. odo dňa 16.12.2011 do zaplatenia.2. Žalovaný sa k návrhu nevyjadril, hoci ho súd na vyjadrenie k žalobe uznesením vyzval, zásielku
prevzal 03.06.2015. Skutkové tvrdenia žalobcu žalovaný nijako nerozporoval.

3.Podľa§297zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen„CSP“),súdnaprejednaniesporu
nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre
zmeškanie v prospech spotrebiteľa, ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. V prejednávanej veci súd podľa § 297 CSP vyhlásil dňa 22.01.2019 rozsudok bez nariadenia
pojednávania. Podľa § 219 CSP, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej
úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 03.01.2019.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, keď zistil tento skutkový a právny

stav:

6. Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. Y. zo dňa 14.01.2011 (ďalej len „zmluva o pripojení“)
súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako poskytovateľom na jednej strane a žalovaným ako
zákazníkom na strane druhej podľa § 44 a nasl. zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách

vzneníneskoršíchpredpisov;žalovanýtútozmluvuuzavrelakofyzickáosoba-nepodnikateľ;nazáklade
tejto zmluvy poskytol žalovanému ako užívateľovi tzv. SIM kartu za účelom umožnenia prihlásenia sa
žalovaného do siete poskytovateľa a používania služieb v programe Mesto a Medzimesto 30, SIM
karte bolo pridelené telefónne číslo XXXXXXXXXX; k uvedenej zmluve o pripojení bol dňa 14.01.2011
medzirovnakýmiúčastníkmiuzavretýdodatok,predmetomktoréhoboladohodaoaktiváciiúčastníckeho

programu na SIM karte (bod. 1.1 dodatku), ďalej dohoda o predaji telekomunikačného zariadenia zn.
N., so zľavou zo spotrebiteľskej ceny potom kúpna cena predstavovala 0,98 € (bod 1.2 dodatku), pričom
žalovaný sa zaviazal, že po dobu viazanosti 24 mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s poskytovateľom
(bod 2.3 a/ dodatku), nepožiada o vypojenie SIM Karty z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM
karty (bod 2.3 b/ dodatku), nedopustí sa takého konania a nedá svojim konaním žiaden taký podnet a

ani neumožní také konanie, na základe ktorého by poskytovateľovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy
alebo právo vypovedať zmluvu zo strany nesplnenia alebo porušenia povinností zo strany odporcu, ku
ktorým sa zaviazal v dodatku alebo v zmluve o pripojení (bod 2.3 c/ dodatku), bude mať na SIM karte
aktivovaný účastnícky program a nedôjde k porušenou záväzku žalovaný uvedeného v bode 2.2 (bod
2.3 d/ dodatku); v prípade porušenia niektorej z povinností uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 článku (najmä

ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 článku,
jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie
úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na to, či
naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti strany) dojednali povinnosť žalovaného uhradiť poskytovateľovi
zmluvnú pokutu v sume 69 €, pričom zaplatením zmluvnej pokuty nemalo zaniknúť právo poskytovateľa

na náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku dohodnutej zmluvnej pokuty, v dodatku bolo dojednané,
že dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení (bod. 3.6 dodatku). Výška zmluvnej pokuty
sa mala znižovať v závislosti od toho koľko mesiacov malo uplynúť od porušenia povinnosti do konca
doby viazanosti.

7. Zo Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. Y. zo dňa 04.08.2004 (ďalej len „zmluva o pripojení“)
súd zistil, že bola uzavretá medzi žalobcom ako poskytovateľom na jednej strane a žalovaným ako
zákazníkomnastranedruhej,žalovanýtútozmluvuuzavrelakofyzickáosoba-nepodnikateľ;nazáklade
tejto zmluvy poskytol žalovanému ako užívateľovi tzv. SIM kartu za účelom umožnenia prihlásenia
sa žalovaného do siete poskytovateľa a používania služieb, SIM karte bolo pridelené telefónne číslo

XXXXXXXXXX.

8. Zo systému žalobcu vyplýva údaj o predajnej cene zariadenia zn. N. K. 419,81 €, akciovej cene
349,99 €.

9. Súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanému poskytnuté telekomunikačné služby faktúrou č.
XXXXXXXXXX splatnou 31.08.2011 na sumu 195 €, , faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 30.09.2011
na sumu 27,04 €, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 30.09.2011 na sumu 35,56 €, faktúrou č.
XXXXXXXXXX splatnou 31.07.2011 na sumu 3,64 €, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 30.10.2011na sumu 16,56 €, pričom faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou 31.08.2011 na sumu 1,33 €, faktúrou č.
XXXXXXXXXX splatnou 30.10.2011 na sumu 1,33 € vyúčtoval upomienky za úhrady špecifikovaných
faktúr. Súčet vyúčtovaných služieb predstavuje sumu 277,08 €, s upomienkami 280,46 €.

10. Pokusom o pokonávku zo dňa 01.12.2011 žalobca vyzval žalovaného na úhradu pohľadávky z titulu
neuhradených elektronických komunikačných služieb a zmluvnej pokuty vo výške 355 €, najneskôr do
15.12.2011. Pokus o pokonávku bol odporcovi doručovaný prostredníctvom pošty.

11.Podľa§39ods.1,2zákonač.195/2000Z.z.otelekomunikáciáchverejnételekomunikačnéslužbysa
poskytujú na základe zmluvy uzavretej medzi poskytovateľom verejnej telekomunikačnej služby (ďalej
len "telekomunikačný podnik") a užívateľom verejnej telekomunikačnej služby (ďalej len "užívateľ").
Práva a povinnosti účastníkov zmluvy upravuje tento zákon; podrobnosti o nich upravujú zmluvy,
všeobecné podmienky na poskytovanie služieb (ďalej len "všeobecné podmienky") a tarifa za verejnú
telekomunikačnú službu (ďalej len "tarifa").

12. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o
poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,

poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

13. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách
zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní

služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi,
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,

4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a

informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,

e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich

s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne
dohodnutej úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo

v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

14. Podľa ustanovenia § 43 ods. 12 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách
účastník je povinnýa) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.
15. Podľa § 52 ods. 1 a 2 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

16. Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17.Podľa§53ods.1a2Občianskehozákonníka,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa

týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa
pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

18. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

19. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

20. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

21. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

23. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania

je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. Súd mal preukázané, že žalobca so žalovaným uzavrel dve zmluvy o pripojení v znení dodatkov
k zmluvám, na základe ktorých mu poskytoval elektronické komunikačné služby v ním zvolených

programoch služieb. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený zmluvou o pripojení súd
posúdil ako občianskoprávny vzťah, žalovaný uzavrel zmluvu o pripojení ako fyzická osoba bez
oprávnenianapodnikanie.Zdokazovaniasúčtomfakturovanejsumyzarozhodnéobdobieďalejvyplýva,
že žalovaný využíval služby žalobcu, cenu poskytovaných služieb fakturoval žalobca žalovanému spolu
celkom vo výške 280,46 €, ktorú cenu žalovaný riadne a včas neuhradil, žalobca v konaní uplatnil

sumu 216 €, preto súd uložil žalovanému viazaný žalobou povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 216 € ako
neuhradenú cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby. Nakoľko žalovaný je v omeškaní s
plnením peňažného dlhu, uložil mu súd aj povinnosť zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania v sume 9 %
ročne zo sumy 216 € od 16.12.2011 do zaplatenia. Pri určení výšky úrokov z omeškania vychádzal súdzo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 16.12.2011 predstavovala 1 %
ročne (1% + 8% = 9%), žalobcovi tak vzniklo právo na úroky z omeškania vo výške 9 % ročne.

25. V prevyšujúcej časti čo do sumy 270 € súd žalobu ako nedôvodnú zamietol z nižšie uvedených
dôvodov.

26. Je zrejmé, že zmluvu o pripojení možno charakterizovať ako spotrebiteľskú zmluvu a na žalovaného
je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o pripojení je
potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§
52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv.
spotrebiteľskézmluvynepredstavujúosobitnýzmluvnýtypaplikovateľnýlennaobčianskoprávnevzťahy,
naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny

vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené
vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej
časti).

27. Uplatnená škoda predstavuje podľa žalobcu rozdiel medzi predajnou cenou odpredaného

telekomunikačného zariadenia, ktoré žalovanému predal 419,61 € a jeho akciovou cenou 350 € (hoci
zo zmluvy vyplýva, že kúpna cena zariadenia bola 0,98 €), v prejednávanej veci by mal byť tento
rozdiel 69 €, a to skutkovým tvrdením, že mu vznikla škoda vo výške 69 €. Tento rozdiel považuje
žalobca za škodu vzniknutú porušením povinnosti žalovaného. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že
neplnenímzáväzkuviazanostizostranyžalovanéhomuvzniklaškodavsumeuvedenéhorozdielumedzi

predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu
na náhradu škody teda vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného
zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dohodnutú dobu viazanosti a z dôvodu porušenia povinnosti platiť
riadne a včas za poskytnuté služby. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné
právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku

tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je 1. protiprávny úkon, 2. vznik škody, 3.
príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody a 4. zavinenie. Občianskoprávna
zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností,
vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných
zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420

ods. 1 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady
záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté
kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného
z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Z dokazovania nevyplýva, že žalovaný porušil povinnosť
zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom po dobu 24 mesiacov. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy o

pripojení nevyplýva povinnosť žalovaného splatiť žalobcovi zľavnenú akciovú cenu mobilného telefónu,
preto podľa názoru súdu nemohlo dôjsť k porušeniu záväzku, ktorý nevyplýva zo zmluvy. Pokiaľ ide
ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti odporcu za škodu a to samotný vznik škody, podľa § 442 ods. 1
Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Občiansky
zákonník priamo nevymedzuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,

ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného, je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa
rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové
hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (R 55/1971,

s. 153). To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na
pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152). Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi predajnou
cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keď žalovaný nezotrval s žalobcom v zmluvnom
vzťahu počas dojednaných 24 mesiacov, k vzniku tvrdenej škody žalobcu podľa názoru súdu nedošlo.

Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať skutočnosť, že v rámci svojej obchodnej politiky
žalobca predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný žalobcom podanou
žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi
predajnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovaného,ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovaným. Tento zmluvný konsenzus nemôže
byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania,
ktorédozmluvnéhovzťahusožalovanýmvkladal.Kprotiprávnemuzmenšeniumajetkužalobcunedošlo,

pretože tento za mobilný telefón dostal dojednanú kúpnu cenu. Podľa názoru súdu nemožno v dôsledku
tvrdeného porušenia povinnosti žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu dojednaný čas prehodnocovať
predtým uzavreté zmluvné dojednanie (inými slovami porušením povinnosti musí škoda vzniknúť,
teda porušenie povinnosti nemôže byť podnetom na prehodnocovanie skôr uzavretých zmluvných
dojednaní). S vyššie uvedeným záverom je súčasne spojené aj nesplnenie ďalšieho predpokladu vzniku

zodpovednosti žalovaného za škodu, a to príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom
škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade zavineného nezotrvania žalovaného v zmluvnom záväzku
po dojednanú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu (ako uplatnenej škody) by nebol
tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovaným, v rámci ktorej žalobca dostal od žalovaného
dojednanú kúpnu cenu. Žalobca navyše nijako neodôvodnil a ani nepreukázal uplatnenú rozdielnu výšku
škody v prípade každého zo zmluvných vzťahov.

28. Na základe uvedeného súd žalobu v časti žalovanej sumy 69 € ako nedôvodnú zamietol.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania
súd vychádzal len z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 285 € s príslušenstvom,
žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 216 € s príslušenstvom, t.j. 76 %, žalovaný v časti o
zaplateniesumy69€spríslušenstvom,t.j.24%(neúspechžalobcujeúspechomžalovaného).Žalobcovi

by tak vzniklo právo na pomernú náhradu jeho účelne vynaložených trov v rozsahu 52 %, preto súd
priznal žalobcovi v tomto rozsahu nárok na náhradu trov konania, o ktorých výške rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).