Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 25, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/89/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317206626
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8317206626.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v spore žalobcu R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, právne zastúpený Advokátska kancelária RELEVANS
s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému P. T.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, t.č. E. XX, o zaplatenie 4.789,79 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 5Csp 161/2017-86 zo dňa 20. februára 2018,
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„Súd žalobu zamieta.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne posúdil ustanovením § 9 odsek 2 písm. j/ a k/, § 11 odsek 1 písm. a/ zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“).

3. Mal za preukázané, že právny predchodca žalobcu Poštová banka a.s., poskytla žalovanému
na základe zmluvy spotrebiteľský úver vo výške 5500 Eur. Z vykonaného dokazovania mal súd za
preukázané, že zmluva o úvere neobsahovala údaj požadovaný Zákonom o spotrebiteľských úveroch

podľa § 9 odsek 2 písm. k/, a to údaj o termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve
absentovala aj ďalšia podstatná náležitosť podľa §9 odsek 2 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch,
a to uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov. Keďže
zmluvaneobsahovalanáležitostivzmysleustanovenia§9odsek2písm.j/ak/Zákonaospotrebiteľských
úveroch, úver považoval v zmysle ustanovenia §11 odsek 1 písm. a/ Zákona o spotrebiteľských úveroch
za bezúročný a bez poplatkov. V konaní bolo preukázané, že žalovaný celkovo vyčerpal sumu 5500 eur
a vrátil žalobcovi už sumu 5543,45 Eur, a preto súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol a

to aj vrátane požadovaného úroku z omeškania.

4. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil
a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové prejednanie alebo aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, žežalobe vyhovie. V prípade zmluvy o úvere nebola dohodnutá amortizácia istiny úveru a tak žalobca
vyhovel náležitosti podľa ustanovenia § 9 odsek 2 písm. k/ tak, ako to uviedol v zmluve. Zmluva o úvere
obsahuje všetky požadované náležitosti. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci

C-42/15. Súd prvej inštancie uviedol, že v zmluve chýba údaj o predpokladoch použitých na výpočet
RPMN, no nešpecifikuje, ktorý predpoklad výpočtu v zmluve absentuje.

5. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie,
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich
z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

8. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia a k odvolacím námietkam uvádza nasledovné:

9. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi obchodnou spoločnosťou Poštová banka, a.s. ako veriteľom
a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 28.12.2010 uzatvorená Zmluva o úvere konsolidácia (ďalej len
„Zmluva o úvere“), na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanému úver vo výške 5.500 Eur. V Zmluve o

úvere boli uvedené údaje o výške mesačnej splátky (127,07 Eur), výške úrokovej sadzby (16 % p.a.),
dátume prvej splátky (10.01.2011), dátume konečnej splatnosti (10.12.2016), počte splátok (72), RPMN
(17,23 %), priemernej RPMN (18,48 %), či o celkovej výške nákladov (2.997,03 Eur).

10. Podľa ustanovenia § 9 odsek 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase

uzatvorenia Zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

11. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

12. Odvolací súd na úvod uvádza, že súd prvej inštancie postupoval správne pokiaľ právny vzťah

založený Zmluvou o úvere medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu vyhodnotil ako vzťah
spotrebiteľský. Spotrebiteľský charakter sporu nebol žalobcom v konečnom dôsledku spochybnený.

13. Jednými z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú aj náležitosti uvedené v ustanovení § 9
odsek 2 písm. j/ a k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia Zmluvy o

úvere. Podľa tohto ustanovenia zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať všetky predpoklady použité na výpočet RPMN, ako aj výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

14. V Zmluve o úvere boli uvedené informácie o výške schváleného úveru (5.500 Eur), výške a počte

mesačných splátok (72 splátok po 127,07 Eur mesačne), o celkovej výške nákladov (2.997,03 Eur) a o
dátume každej splátky (10. deň v mesiaci).15. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v Zmluve o úvere je nesprávny/absentuje údaj o
predpokladoch použitých na výpočet RPMN. Podľa názoru odvolacieho súdu je daný záver správny,
nakoľko zo Zmluvy o úvere nie je zrejmé, z akých predpokladov právny predchodca žalobcu vychádzal

pri výpočte RPMN. Výška RPMN uvedená v Zmluva o úvere (17,23 %) nekorešponduje s údajmi o
počte a výške mesačnej splátky (72 splátok po 127,07 Eur). Údaje o počte a výške mesačných splátok
nekorešpondujú ani s údajom o celkovej výške nákladov uvedenej v Zmluve o úvere ako 2.997,03
Eur, pričom údaj o celkovej čiastke, ktorú spotrebiteľ musí zaplatiť je taktiež obligatórnou náležitosťou
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle spomínaného ustanovenia § 9 odsek 2 písm. j/ Zákona o

spotrebiteľských úveroch. Prepočítaním údajov uvedených v Zmluve o úvere by sme dospeli k celkovej
výške nákladov ako 9.149,04 Eur a k RPMN vo výške 20,18 %. Údaje o počte mesačných splátok,
či o výške mesačnej splátky sú jednými z predpokladov na výpočet RPMN. Nakoľko boli v Zmluva
o úvere uvedené nesprávne, resp. zo Zmluvy o úvere nie je zrejmé, z akých predpokladov právny
predchodca žalobcu vychádzal, keď dospel k údaju uvedenému v Zmluve o úvere, treba prisvedčiť súdu
prvej inštancie v tom smere, že v Zmluve o úvere uvedené neboli.

16. Odvolací súd je toho názoru, že ustanovenie § 9 odsek 1 písm. j/ Zákona o spotrebiteľských úveroch,
je tak explicitne presné, že ani cez prizmu eurokomformného výkladu nemožno ignorovať prípadnú
absenciu tam uvedených náležitosti. V zákonnom ustanovení sú jasne deklarované prípadné následky
spojené s absenciou obligatórnych náležitosti uvedených pod písm. j/ citovanej právnej normy. Odvolací

súd preto nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho predpisu, ktorý bol platný a účinný v čase vydania
napadnutého rozsudku. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na rozsudok NS SR vo veci sp. zn.
7Sžo/61/2015, ako aj rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/59/2017, 3Co/7/2017 a ďalšie.
Neuvedenie týchto zákonných náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku, preto sankcia spočívajúca v zániku nároku veriteľa na úroky a poplatky

stanovená vo vnútroštátnej právnej úprave sa musí považovať za primeranú aj v zmysle článku 23
smernice 2008/48. Zákon môže stanoviť, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti
uvedené v článku 10 odsek 2 smernice o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, táto zmluva sa bude
považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže
spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku (viď rozsudok Súdneho dvora - tretia

komora z 9. novembra 2016 vo veci C-42/15).

17. Poukaz žalobcu na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 je podľa názoru
odvolacieho súdu v danom prípade bezpredmetný, nakoľko v Zmluve o úvere boli evidentne nesprávne
uvedené samotné výšky splátok úveru a ich počet.

18. S neuvedením predpokladov použitých na výpočet RPMN a výšky, počtu splátok istiny, úrokov,
prípadne iných poplatkov Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia
Zmluvy o úvere spájal v zmysle ustanovenia § 11 odsek 1 písm. b/ následok v podobe bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru.

19. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, ani nevyžaduje, aby na každý
argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku
z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová
a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí

1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04)

20. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol
právne dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne
neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.
Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06)

21. Správnemu výroku o nevyhovení časti žaloby korešponduje aj správny výrok o trovách konania.
Žalobca bol v prvoinštančnom konaní neúspešnejší než žalovaná a preto mu nárok na náhradu trov
konania nepatrí.22. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, správne vyhodnotil
jednotlivé dôkazy, ako aj správne právne vec posúdil. Z týchto dôvodov odvolací súd považuje odvolanie

za nedôvodné a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 C.s.p.
napadnutý rozsudok potvrdzuje ako vecne správny.

23. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 odsek 1 C.s.p. v spojení s § 255 odsek
1 C.s.p. tak, že žalovanému, ktorý by mal s poukazom na úspech v odvolacom konaní nárok na náhradu

trov odvolacieho konania, ich náhradu nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).