Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trnava

Judgement was issued by JUDr. Božena Husárová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/76/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114216583
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114216583.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: Safwan Sammani GLOBUS export-
import, Paulínska 12, Trnava, IČO: 22 733 639, proti žalovanému: Ľuboš Štellár, Parašutistov 7567/19,
Trnava, IČO: 43 427 685, zastúpený advokátkou JUDr. Luciou Sukopovou, advokátka, Františkánska
5, Trnava, o zaplatenie 200,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Trnava č.k. 23Cb/83/2014-87 zo dňa 20.01.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu, ktorým žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu
sumu 200,- eur s príslušenstvom a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania vo

výške 16,50 eur za zaplatený súdny poplatok a 154,41 eur trovy právneho zastúpenia do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým sa žalobca domáhal žalovanej
istiny s prísl. ako nároku na nájomné za podnájom nebytových priestorov - obchodného priestoru o
výmere 50 m2, ktorý vzťah bol dohodnutý Zmluvou o podnájme nebytových priestorov uzatvorenou

účastníkmi dňa 30.06.2013 s mesačným nájomným vo výške 500,- eur + DPH v súlade so splátkovým
kalendárom zo dňa 30.06.2013, ako aj úhrada za služby spojené s užívaním týchto priestorov. Z
dôvodu, že žalovaný riadne svoje povinnosti neplnil, žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy
nájomného vo výške žalovanej istiny za mesiac júl 2013, ktorú sumu ale žalovaný odmieta zaplatiť, a tak
sa odo dňa 02.07.2013 dostal do omeškania, preto žiada žalobca priznať i úrok z omeškania vo výške
8,5 % ročne z dlžnej sumy.

3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť a uviedol, že predmetné nebytové priestory, ktoré žalobca v žalobe
špecifikoval, užíval na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 07.01.2013, ktorú mal
uzatvorenú s L. D., bývalou manželkou žalobcu, kde uvedená osoba vystupuje ako prenajímateľka.
Tentonájomboldňom31.07.2013základevýpovedezostranyžalovanéhozodňa30.04.2013ukončený.
Zmluvu, na ktorú sa odvoláva žalobca žalovaný nikdy nepodpísal, ale ju podpísal jeho syn, vzhľadom

na čosovú tieseň a bez vedomia žalovaného, ktorý by ju nikdy nepodpísal, pretože ešte platila zmluva,
ktorú podpísal s bývalou manželkou žalobcu.

4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov a v konaní navrhnutých svedkov,
R. E., K. E., M. T., oboznámil sa s listinnými dokladmi a dospel k záveru, že návrh je nedôvodný. Medzi
stranami sporu nebola zhoda o existencii záväzkov a samotného právneho vzťahu, ktorý mal vzniknúť

medzi účastníkmi konania na základe žalobcom uvádzanej Zmluvy o podnájme nebytových priestorov
zo dňa 30.06.2013. Zo zmluvy, ktorú predložil na preukázanie svojho tvrdenia žalovaný vyplýva, že dňa07.01.2013 uzatvoril zmluvu na nebytové priestory o výmere 55 m2 v budove na G. č. XX v P. s L. D. na
dobu neurčitú. Tento vzťah bol vypovedaný zo strany žalovaného a po uplynutí 3-mesačnej výpovednej
lehoty ku dňu 31.07.2013 skončil, k čomu teda žalobca nepreukázal, že by zmluvný vzťah skončil k

inému termínu, či už na základe dohody, alebo výpovede. Súd poukázal na to, že dňa 30.06.2013 bola
stále v platnosti Zmluva o nájme nebytových priestorov uzatvorená dňa 07.01.2013 , z ktorej plynula
výpovednálehota,pretonemohlodôjsťkplatnémuuzatvoreniuinejnájomnejzmluvynatenistýnebytový
priestor medzi žalobcom a žalovaným. Okrem toho súd z dokazovania zistil, že zmluvu so žalobcom
žalovaný nikdy nepodpísal, pretože ju žalobca odovzdal synovi žalovaného K. E., ktorý ju za žalovaného

podpísal. Pre nedostatok podpisu žalovaného na zmluve súd takýto právny úkon hodnotí ako neplatný,
keď syn žalovaného nebol oprávnený zmluvu podpisovať a nebol k takémuto úkonu ani splnomocnený.
Podpis žalovaného bol nahradený podpisom jeho syna bez toho, aby žalovaný dal k takémuto úkonu
súhlas, preto je takýto úkon absolútne neplatný. Prvoinštančný súd na uvedené zistenie neaplikoval
právnu úpravu uvedenú v § 16 Obchod. zák., ktorej použitia sa domáhal žalobca z dôvodu, že žalobca
nekonal z nevedomosti. Platba časti nájomného, ktorá bola poukázaná na účet žalobcu súd vyhodnotil

ako plnenie na zmluvu uzatvorenú s L. D., ktorá bola dlhodobo hospitalizovaná, nemala v banke žiaden
účet, a žalovaný chcel vyporiadať všetky záväzky, ktoré voči nej mal, preto poukázal príslušnú čiastku na
účet žalobcu. Uvedené konanie súd prvej inštancie vyhodnotil ako nepreukazujúce akceptovanie Zmluvy
so žalobcom a dospel k záveru, že žalobcom nebolo unesené dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo.

5. Z hľadiska právneho posúdenia odkázal na § 40 ods. 3 Obč. zák. a na zmluvy o nájme nebytového
priestoru aplikoval právnu úpravu uvedenú v zák. č. 116/1990 Z.z

6. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalobcovi priznal
nárok na náhradu trov za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia.

7.Protirozhodnutiusúduprvejinštanciepodalžalobcavzákonnejlehoteodvolanieažiadal,abyodvolací
súd predmetné rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby ho zmenil
a žalobe v celom rozsahu návrhu vyhovel. V dôvodoch odvolania zdôraznil, že rozsudok súdu prvej
inštancie je založený na nesprávnom právnom posúdení veci, nesprávnych skutkových zisteniach a

nevyhodnotení všetkých skutočností, ktoré boli pre rozhodnutie vo veci relevantné. Poukázal opätovne
na zmluvný vzťah, ktorý mal so žalovaným, pričom podstatné je, že Zmluva o podnájme nebytových
priestorov zo dňa 30.06.2013 bola uzatvorená platne. Žalovanému bola ponechaná na podpis, čo
v konaní bolo preukázané i výpoveďou svedkyne M. T., ktorá ako zamestnankyňa žalobcu uviedla,
že bývalá manželka žalobcu L. D. zmluvy vypovedala k 30.06.2013 všetkým podnájomníkom a títo

uzatvorili následne nové zmluvy so žalobcom. Zdôraznil tvrdenie žalovaného, ktorý uviedol, že nájomné
uhradil z obavy, aby ich žalobca z prenajatých priestorov nevyhodil, teda nie z dôvodu, že nevedel, ako
má nájomné pani D. zaplatiť. Svedecká výpoveď K. E. takisto potvrdila, že nájomné uhrádzali podľa
zmluvy zo dňa 07.01.2013 buď pani D., alebo jej synovi, alebo zaťovi, teda nebol žiaden dôvody, aby
nájomné uhrádzal inak. Ak ale platil na účet žalobcu, má sa za to, že akceptoval Zmluvu o podnájme

nebytových priestorov zo dňa 30.06.2013, ktorá bola žalobcovi predložená už riadne podpísaná a
opatrená pečiatkou žalovaného, pričom podľa § 16 Obchod. zák. konanie osoby nachádzajúcej sa v
prevádzke žalovaného zaväzuje priamo žalovaného a žalobca nemohol vedieť, či syn žalovaného je
aleboniejeoprávnenýzažalovanéhokonať.Časťnájomnéhovovýške400,-eurza mesiacjúl2013bola
uhradená žalovaným na účet žalobcu a skutočnosť, že žalovaný plnil na túto zmluvu mal súd preukázanú

i variabilným symbolom, ktorý označoval predmetnú zmluvu zo dňa 30.06.2013, teda žalovaný vedel,
na akú zmluvu predmetnú sumu poukazuje.

8. V priebehu odvolacieho konania bolo zo strany odvolateľa odvolaciemu súdu doručené i podanie
označené ako predloženie listinných dôkazov, ktorými odvolateľ doplnil ním uvádzané a označované

podania, ktoré ale podľa jeho zistenia nie sú súčasťou spisového materiálu. Odvolací súd zistil, že oba
listinné dôkazy sa v spisovom materiáli nachádzajú a to na č.l. 48-49.

9. Odvolanie žalovaného bolo doručené právnej zástupkyni žalobcu, ktorá sa k nemu už ďalej
nevyjadrila.

10. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11.Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti uzneseniu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§
356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.),
vychádzajúczoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštanciebezpotrebyzopakovaniačidoplnenia
dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

12. Podľa § 389 C.s.p.

(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.
(2) Ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší odvolaním napadnuté

rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo veci samej
predchádzalo.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca nárok na zaplatenie istiny s prísl. odvodzuje od Zmluvy o
podnájme nebytových priestorov, ktorú mal uzatvoriť so žalovaným ako nájomcom dňa 30.06.2013 na

nebytový priestor o výmere 50 m2, za ktoré mal uhrádzať mesačne nájomne vo výške 500,- eur s 20
% DPH podľa splátkového kalendára.

14. Žalovaný namietal, že predmetnú zmluvu nepodpísal on, ale ju za neho podpísal jeho syn a okrem
toho mal v tom čase na uzatvorenú inú zmluvu o nájme nebytových priestorov s L. D. na dobu neurčitú

od 07.01.2013, z ktorej plynula na základe jeho výpovede výpovedná doba, ktorá uplynula dňom
31.07.2013.

15. Vzhľadom na to, že v konaní sú ako dôkazy predložené dve zmluvy o nájme nebytových priestorov,
jednu predložil žalobca a druhú na svoju obranu uzatvorenú s bývalou manželkou žalobcu predložil

žalovaný, nie je súdom prvej inštancie preukázané, či sa jednalo o prenájom tých istých priestorov,
nakoľko v zmluve, ktorú ako dôvodnosť žaloby predložil žalobca je výmera 50 m2, oproti zmluve, ktoré
predložil žalovaný a ktorá sa týka priestoru o výmere 55 m2, čím nie je zrejmé, či sa zmluvy týkajú tých
istých priestorov, alebo ide o zmluvy na rozdielne priestory, a preto majú i rôzne výmery, ktorý rozpor je
potrebné, aby bol prvoinštančným súdom objasnený.

16. Žalovaný voči žalobe namieta neplatnosť zmluvy uzatvorenej so žalobcom z dôvodu, že zmluvu
podpísal jeho syn, ktorému ju žalobca ponechal s tým, aby ju dal podpísať otcovi, ktorým je žalovaný. Z
výpovede syna žalovaného K. E. na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa 10.07.2015 vyplynulo,
že na zmluvu zabudol a pretože žalobca naliehal, podpísal ju sám bez toho, aby mal o tom žalovaný

vedomosť. Takýto právny úkon súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako absolútne neplatný podľa
§ 40 ods.3 Obč. zák. , keď zákon č. 116/1990 Z.z. vyžaduje pre platné uzatvorenie zmluvy o nájme a
podnájme nebytových priestorov písomnú formu, s čím sa spája aj podpis zmluvnej strany, ktorá ale
zmluvu nepodpísala a pre tento nedostatok návrh zamietol.

17. K takýmto právnym záverom by sa mohol odvolací súd stotožniť v prípade, ak by sa jednalo o tie
isté priestory, ktoré mal žalovaný prenajaté na základe zmluvy uzatvorenej s L. D. a ktoré mu na
zmluvný prenájom ponúkol žalobca. Je ale vylúčené, ak sa jedná o tie isté priestory, aby boli súbežne
prenajaté dvoma rozdielnymi prenajímateľmi. Nakoľko ale nie je zrejmé, ako sa s touto skutočnosťouprvoinštančný súd vysporiadal a odvolací súd musel na ňu prihliadnuť, keď rozdielna výmera vyplýva i
z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, bez odstránenia tohto skutkového rozporu, ktorý súvisí s
ustálením totožnosti prenajatých priestorov, rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. zrušil a podľa

§ 391 ods. 2 C.s.p. vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom sa musí súd prvej inštancie
vyporiadať ako nedostatkami, ktoré mu vytkol odvolací súd a na základe týchto zistení opäť rozhodnúť.

18. Odvolací súd s poukazom na odvolacie dôvody považuje za potrebné zdôrazniť, že zmluvu za
žalovaného podpísal jeho syn, ktorý nebol jeho zamestnancom, ani osobou poverenou touto činnosťou

a žalobca s ním nekonal ani ako s inou osobou v prevádzkarni žalovaného. Žalobca mal vedomosť o
tom, že syn žalovaného nie je stranou v zmluve označenou a tak nie je oprávnený zmluvu podpísať. Po
vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci prvoinštančný súd o veci opäť rozhodne a zároveň
rozhodne i o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 3 C.s.p.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.