Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 16, 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/171/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112226729
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8112226729.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu: POLYTRANS s.r.o., so sídlom Prešov, Bardejovská 24, IČO

31 733 085, právne zastúpený: JUDr. Anton Hajduk, advokát so sídlom Vranov nad Topľou, Štúrova
101/5, proti žalovaným: 1) Q. V., nar. XX.X.XXXX, bytom Ľ., N. Y. XXXX/X, 2) I. W., nar. XX.X.XXXX,
bytom C., Z.. C. X, 3a) I.. K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X, XXX XX W. X, 3b) I. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H. XX, XXX XX H., 4) C. V., nar. XX.X.XXXX, bytom T. Š., C. XX, 5) I. Z., nar.
X.X.XXXX, bytom Ľ., Y. XX, o ochranu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Určuje, že žalovaní nie sú vlastníkmi pozemku parcela registra „X.“ č. XXXX/X, druh pozemku
zastavaná plocha o výmere 3 442 m2 vedenej na LV č. XXXX pre k. ú. Ľ..

II. Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100
%, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

III.ZnalecV..N.H.mávočižalovanýmakopovinnýmspoločneanerozdielneprávonanáhraduvýdavkov
spojených so znaleckým dokazovaním v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu dňa 28.08.2012 sa žalobca domáhal určenia, že žalovaní nie sú vlastníkmi

nehnuteľnosti a to parcely registra „X.“ č. XXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha o výmere 3 442
m2 , zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. Ľ.. Žalobca v žalobe uviedol, že podľa súčasného stavu na LV č.
XXXX je vedený ako výlučný vlastník parcely reg. X. č. XXXX/X. Zároveň na uvedenom liste vlastníctva
je vyznačená aj poznámka - „Hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti je spochybnená v
súvislosti duplicitného zápisu parcely reg. J. č. XXX/XX k zápisu parcely X. KN č. XXXX/X zastavaná
plocha o výmere 3 442 m2 na LV č. XXXX.“ Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že podľa pôvodného stavu v
pozemkovej knihe vo vložke č. 89, k. ú. Ľ. boli pôvodne vedení N. V. v podiele 1 a jeho manželka I. V., rod.

G. v podiele 1 k pôvodnej pozemnoknižnej parcele č. XXX/XX, druh pozemku lúka o celkovej výmere
6 918 m2. Na základe vyvlastňovacieho výmeru bývalého Jednotného národného výboru v Prešove
pod značkou XI/1-198-9/10-1952-01 z 11.10.1952, právoplatného dňa 21.11.1952 ako aj geometrického
plánu z roku 1952 s výkazom plôch, došlo k vyvlastneniu časti pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXX/
XX o diel s výmerou 545 m2 novej parcely č. XXX/X v prospech Československých štátnych železníc,
národný podnik a zároveň pod B6 vo vložke č. 98 v k. ú. Ľ.O. došlo aj k vykonaniu zápisu zmeny pod
č. d. 435/1955. Podľa geometrického plánu z roku 1952 sa parcela č. XXX/XX rozdelila na zbytkovú

parcelu č. XXX/XX o výmere 3 085 m2 a na novú parcelu č. XXX/XX o výmere 3 288 m2. Zmena
vlastníctva vo vložke č. 89 v k. ú. Ľubotice je vyznačená pod B - 6, 7 a 8, na základe citovaného
vyvlastňovacieho výmeru o rozdelení parcely č. XXX/XX na parcely č. XXX/XX a XXX/XX. Následne
MsNV v Prešove rozhodnutím o vyvlastnení pre Československý štát - Piloimpregnu, národný podnikpod č. Výst. 1021/72-CE zo dňa 28.02.1972 vyvlastnila právoplatne 28.03.1972 časť „k“ o výmere 3
442 m2 k novej parcele č. XXX/X podľa geometrického plánu č. 761-707-0118/70 s výkazom plôch z
29.12.1970 z pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXX/XX o výmere 6 918 m2 od vyššie uvedených

pôvodných vlastníkov vedených vo vložke č. 89 ale pri spracovaní geometrického plánu a výkazov
plôch zrejme geodetovi ušlo, že pôvodná parcela č. XXX/XX už v roku 1952 geometrickým plánom bola
rozdelená na parcely č. XXX/XX a XXX/XX. Žalobca ďalej uviedol, že na vyššie citovanom rozhodnutí
o vyvlastnení je vyznačená právoplatnosť a vykonateľnosť 28.03.1972 ale zápis vo vložke č. 89 už
nemohol byť vykonaný, pretože do vložiek sa už zápisy po 01.04.1964 nevykonávali.

1.1. Po vyššie uvedených pôvodných vlastníkov vedených vo vložke č. 89 sa vykonalo dedičské konanie
po nebohom N. V. pod č. D 537/73 zo dňa 28.06.1973 a po nebohej I. V., rod. G. pod č. D 228/80 zo dňa
13.05.1980. Pri prejednaní dedičských konaní došlo k chybe vinou predpokladaných dedičov, pretože
nesporné zápisy vo vložke č. 89 pod B - 6, 7 a 8 nerešpektovali, následne neoznámili aj skutočnosti
súvisiace s rozhodnutím o vyvlastnení z roku 1972, ktoré bolo zapísané už v evidencii nehnuteľností,
a teda dedičstvá D 537/73 a D 228/80 mali byť prejednané bez časti parcely č. XXX/XX, ktoré boli

vyvlastnené podľa predchádzajúceho textu.

2. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaných, pôvodne sa vyjadrili tak, že so žalobou nesúhlasia. V priebehu
konania si nechali vypracovať stanovisko k prejednávanej veci JUDr. Strakovou, s ktorým sa stotožňovali
a v ktorom bolo uvádzané, že predmetná parcela nie je ich vlastníctvo. V záverečnom vyjadrení znovu

uviedli, že žiadajú žalobu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie obsahom listín tvoriacich súdny spis, znaleckým posudkom a prihliadajúc
na tvrdenia strán sporu zistil nasledujúce:
3.1. Z LV č. XXXX (č.l. 5) je zrejmé, že vlastníkom parcely č. XXXX/X, druh pozemku zastavané plochy

a nádvoria o výmere 3 442 m2 v k. ú. Ľ. je žalobca. Zároveň na tomto LV sa nachádza poznámka X
88/2007 - oznámenie o vyznačení poznámky - hodnovernosť údajov katastra o práve k nehnuteľnosti je
spochybnená v súvislosti duplicitného zápisu parcely reg. J. XXX/XX k zápisu parcely reg. X. Y. XXXX/
X zastavaná plocha o výmere 3 442 m2 na LV XXXX.
3.2. Z vyvlastňovacieho výmeru Jednotného národného výboru v C. zn. XI-1-198-9/10-1952-D1 (č. l.

7-8) vyplýva, že v prospech Československých štátnych železníc národného podniku sa z vložky č.
89 parcely č. XXX/XX v spoluvlastníctve N. V. a manželky I., rod. G. u každého 1 v pomere k celku,
vyvlastňuje plocha o rozsahu 545 m2.
3.3. Z rozhodnutia MsNV v C., odboru výstavby zo dňa 28.02.1972 značky Výst. 1021/72-CE (č. l.
9-14) vyplýva, že na základe geometrického plánu s výkazom plôch č. 761-707-0118-70 sa v prospech

PILOIPMPREGNY, národného podniku vyvlastňuje z vložky č. 89 časť „Y.“ z parcely č. XXX/XX o výmere
3 442 m2 ako vlastníctvo N. V. v 1 a manželky I., rod. G. v 1 spolu za náhradu 1 376,80,- Kčs. V rámci
tohto vyvlastňovacieho konania bol vypracovaný aj výkaz plôch ku geometrickému plánu z roku 1970
(č. l. 15-16), z ktorého vyplýva, že z parcely č. XXX/XX sa oddeľuje diel „Y.“ o výmere 3 442 m2, ktorý
bol doteraz v spoluvlastníctve N. V. s manželkou.

3.4. Z výpisu z tzv. hluchého listu vlastníctva č. XXX (č. l. 17) vyplýva, že v čase podania žaloby
spoluvlastníkmispornejparcelymalibyťQ.V.,U.V.,I.W.,N.V.,C.V.Z.I.Z..Keďženastranežalovaných
v priebehu konania dochádzalo k strate procesnej spôsobilosti v dôsledku smrti, stranou sporu sa stali
ich právni nástupcovia, tak ako je to uvedené v záhlaví tohto rozsudku.
3.5. Z výpisu z LV na č.l. 43 vyplýva, že počas konania došlo k zániku žalobcu KRONOSPAN SK s.r.o.

z dôvodu zlúčenia, pričom právnym nástupcom je spoločnosť POLYTRANS s.r.o.
3.6. Z výkazu plôch ku geometrickému plánu z roku 1952 vyplýva, že z pôvodnej parcely č. XXX/XX
zapísanej vo vložke č. 89 v spoluvlastníctve N. V. s manželkou o pôvodnej výmere 6 918 m2 došlo k
vyvlastneniu časti o výmere 545 m2, pričom pôvodná parcela XXX/XX sa rozdelila na parcelu XXX/XX
o výmere 3 085 m2 a XXX/XX o výmere 3 288 m2 (č. l. 46-48). Vyvlastnenie plochy o výmere 545 m2

vyplýva aj z vyvlastňovacieho plánu nachádzajúceho sa na č. l. 49. Z pozemkovej knihy z vložky č. 89 (č.
l. 50-52) vyplýva, že podľa právoplatného vyvlastňovacieho rozhodnutia Jednotného národného výboru
v Prešove vyššie uvedeného sa z parcely č. XXX/XX odpisuje plocha o výmere 545 m2 pre železnice a
rozdeľuje sa parcela č. XXX/XX na parcelu č. XXX/XX o výmere 3 085 m2 a XXX/XX o výmere 3 288 m2.
3.7. Z geometrického plánu zo dňa 14.12.2007 (č. l. 54) vyplýva vytvorenie parcely XXXX/X o výmere 3

442 m2, pričom v poznámke k geometrickému plánu sa uvádza, že novovytvorená parcela je totožná s
parcelou mpč. XXX/XX, ktorá bola vyvlastnená o výmere 3 442 m2 (č. l. 54).
3.8. Z potvrdenia Okresného súdu Prešov adresovaného N.. Z. R. ako likvidátorovi Drevokombinátu
Šariš a.s. (č. l. 88) vyplýva, že zo štátneho podniku PILOIMPREGNA Košice došlo na základerozhodnutia ministra lesného a vodného hospodárstva SR zo dňa 11.12.1990 k vyčleneniu s účinnosťou
od 31.12.1990 jeho organizačnej jednotky - závod Šariš so sídlom Prešov. Zároveň s účinnosťou od
01.01.1991 došlo k založeniu štátneho podniku Drevokombinát Šariš Prešov. Na novovzniknutý štátny

podnik prešiel všetok majetok, ktorý mala vyčlenená organizačná jednotka - závod Šariš vo svojej
evidencii. K 30.04.1992 na základe rozhodnutia ministra lesného a vodného hospodárstva SR sa štátny
podnik Drevokombinát Šariš Prešov zrušil bez likvidácie a dňom 01.05.1992 majetok štátneho podniku
prešiel podľa privatizačného rozhodnutia na akciovú spoločnosť Drevokombinát Šariš. Z uvedeného je
podľa súdu zrejmé, že celý areál, súčasťou ktorého je aj parcela XXXX/X bol dlhé roky v užívaní štátneho

podniku PILOIMPREGNA Košice, následne štátneho podniku Drevokombinát Šariš Prešov a následne
akciovej spoločnosti Drevokombinát Šariš.
3.9. Za účelom zistenia akým spôsobom sa parcela č. XXXX/X stala vlastníctvom žalobcu, požiadal súd
Okresný úrad Prešov, katastrálny odbor o zaslanie informácie o tom, z akých parciel alebo časti akých
parciel podľa predchádzajúcich číslovaní sa táto parcela vytvorila. Okresný úrad Prešov správou zo dňa
24.07.2014 (č. l. 173-174) súdu oznámil, že parcela Y. č. XXXX/X v k. ú. Ľ. bola vytvorená na základe

geometrického plánu č. 191/07 z časti parciel Y. Č.. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, ktorým
pred OKO novým mapovaním ukončeným v roku 2003 zodpovedali parcely KN č. XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX Z. XXXX.
X.XX. Vzhľadom na spornosť veci a na potrebu vyriešenia geodetických otázok spojených ako s
vyvlastňovacími rozhodnutiami, tak aj s nimi súvisiacimi geometrickými plánmi a výkazmi plôch bol

do konania pribratý znalec z odvetvia geodézia, kartografia a fotogrametria V.. N. H. s tým, aby po
oboznámení sa s obsahom súdneho spisu vypracoval písomný znalecký posudok, v ktorom vyhotoví
grafickúačíselnúidentifikáciudielu„Y.“zrozhodnutiaovyvlastnenízroku1972doterajšiehostavuKNC.
3.11. Znalec vo veci vyhotovil znalecký posudok č. 16/2015 (218/225), v ktorom uviedol nasledujúce:
„Pre správne vyriešenie zadanej otázky bolo potrebné lokalizovať reálne vyvlastnené pozemky,

číslovanieparcielvyvlastnenýchdielovapopísaťchronológiuzápisovvlastníckehoprávaodpozemkovej
knihy až po súčasný stav v katastri nehnuteľnosti. Znalec ďalej uviedol, že pôvodná pozemkovoknižná
parcela mpč. XXX/XX bola zapísaná v pozemkovoknižnej vložke č. 89 a mala evidovanú výmeru 6
918 m2. Znalec však prepočtom a kartometrickou kontrolou zistil, že pozemkovoknižná parcela mpč.
XXX/XX mala reálnu výmeru 7 534 m2. V roku 1952 došlo k vyvlastneniu z tejto pozemkovoknižnej

parcely plochy o výmere 545 m2 v prospech železničnej správy. Podkladom pre vyvlastňovacie konanie
bol vyvlastňovací plán spracovaný Technickou správou v Košiciach spadajúcou pod Československé
štátne železnice. Vyvlastňovací plán dôsledkom vytvorenia železničného telesa v strede parcely rozdelil
pôvodne pozemkovoknižnú parcelu XXX/XX na dve nové parcely mpč. XXX/XX Z. XXX/XX. Vtedajší
predpis Inštrukcia B pri výpočte výmer umožňoval výpočet iba menších plôch, resp. odčleňovaných

parciel. Zostatková výmera pôvodnej parcely sa teda určila iba odpočítaním ako zostatok. Pri spracovaní
vyvlastňovacieho plánu bol vypočítaný diel o výmere 545 m2 zabraný do železnice a výmera novej
parcely č. XXX/XX o výmere 3 288 m2. Kontrolným výpočtom znalec zistil, že výmera novej parcely
mpč. XXX/XX bola vypočítaná správne. Znalec má však za to, že aj z obrázkov, ktoré sú súčasťou
znaleckého posudku, je voľným okom vidieť, že zostatková plocha kmeňovej pozemkovoknižnej parcely

mpč. XXX/XX určenej odpočtom na 3 085 m2 nie je korektná a má byť podstatne väčšia ako výmera
novej parcely mpč. XXX/XX. Tento moment však ostal nepovšimnutý a na základe pozemkovoknižného
návrhu Československej štátnej dráhy sa v pozemkovoknižnej vložke č. 89 pod č.d. 435/55 vykonali
zmeny tak, že pri parcele mpč. XXX/XX sa upravila pôvodná výmera 6 918 m2 na novú výmeru 3 085
m2. Okrem toho sa v danej vložke zapísala nová parcela mpč. XXX/XX o výmere 3 288 m2. Podľa

znalca v roku 1952 pri spracovaní vyvlastňovacieho plánu okrem toho, že sa neoverila výmera kmeňovej
parcely mpč. XXX/XX, tak k grafickej časti pri adjustácii grafickej časti plánu došlo k omylu a zámene
označenia parciel mpč. XXX/XX a XXX/XX. Uvedená chyba v odbore geodézia sa považuje za hrubú
chybu, ktorá sa však dá ľahko zistiť a spoľahlivým spôsobom overiť situovanie jednotlivých parciel.
Následne v roku 1979 došlo na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia k vyvlastneniu z nehnuteľnosti

zapísanej v pozemkovej knižnej vložke č. 89 plochy označenej ako diel „k“ o výmere 3 442 m2 z
pozemkovoknižnej parcely mpč. XXX/XX. V roku 1970 pri spracovaní geometrického plánu v teréne boli
zamerané a označené hranice parcely evidencie nehnuteľnosti č. XXX/X určenej na majetkovoprávne
vysporiadanie a výstavbu Drevokombinátu Šariš. Z tohto dôvodu nemôžu existovať pochybnosti o
tom, ktoré nehnuteľnosti boli vyvlastnené pre výstavby závodu. Z tohto dôvodu vyvlastnený diel „Y.“

z pozemkovoknižnej parcely č. XXX/XX napriek evidovanej výmere 3 085 m2 mal vykázanú správnu
výmeru 3 442 m2. V tomto prípade vlastnícke právo k parcele evidencie nehnuteľnosti č. XXX/X bolo
zapísané v prospech právneho predchodcu žalobcu. Súčasná parcela registra X. č. XXXX/X druh
pozemku zastavané plochy o výmere 3 442 m2 zapísaná na LV č. XXXX v k. ú. Ľ. predstavuje časťparcely evidencie nehnuteľnosti č. XXX/X. Podľa názoru znalca v danom prípade je nesporné, že
pozemok diel „Y.“ vyvlastnený v roku 1972 nemohol byť predmetom dedičského konania č. D 537/73 a č.
D228/80popôvodnýchvlastníkochN.V.amanželkeI.M.rod.G.,pretoževčaseúmrtiabolvovlastníctve

právnickej osoby. Pri spracovaní registra sa postupovalo korektne, keď sa z hluchých listov vlastníctva
č. XXX a č. XXXX prevzali vlastnícke vzťahy iba k nehnuteľnostiam, ktoré neboli vyvlastnené a reálne
mohlibyťzdedené.Jedinýmzdanlivýmnedostatkomregistraje,žepriparceleJ.Y.Č..XXX/XXzhotoviteľ
namiesto číslovania XXX/XX dal parcelné číslo XXX/XX. V danom prípade nejde ani o formálnu chybu,
pretože pri spracovaní registra je možné upravovať podlomenia čísla parciel. Jednoznačne musí byť

identifikovaná nehnuteľnosť a právne vzťahy k nej. Zdanlivá chyba spôsobená vyvlastňovacím plánom
z roku 1952 nemala vplyv na vyvlastňovacie konanie v roku 1972. V tomto období sa geometrický plán
spracovával podľa štandardov železničnej knihy spravovanej podľa zákona č. 132/1930 Zb. V tomto
období nebolo povinnosťou rezervovať si nové podlomenie pri deľbe kmeňových parciel a zmeny sa
nezobrazovali do pozemkovoknižnej mapy.“
3.12. Znalec teda prijal záver, že rekonštrukciou a prepočtom vyvlastňovacieho plánu z roku

1952 odhalil chybu v grafickej časti vyvlastňovacieho plánu. Pomocou výmer sa dajú spoľahlivo
lokalizovať pozemkovoknižné parcely XXX/XX Z. XXX/XX zapísané v PK vložke č. 89. V grafické
časti vyvlastňovacieho plánu pri jeho adjustácii (popisovaniu) došlo k chybnému označeniu
pozemkovoknižných parcelných čísel (zámene mpč. XXX/XX a mpč. XXX/XX). V roku 1970 zhotoviteľ
geometrického plánu postrehol chybu v číslovaní parciel vo vyvlastňovacom pláne z roku 1952. Vo

výkaze výmer geometrického plánu uviedol správne pozemkovoknižné označenie mpč. XXX/XX a
správne upravil evidovanú výmeru z 3 085 m2 na správnu výmeru 3 442 m2 v súlade so skutkovým
stavom. Z tohto dôvodu je nespochybniteľné, ktorá nehnuteľnosť z pozemkovoknižnej vložky 89 v
roku 1972 bola vyvlastnená pre Československý štát - PILOIMPREGNA, národný podnik Košice pre
výstavbu drevokombinátu. Znalec ešte dodal, že predmetom vyvlastnenia bola reálna nehnuteľnosť,

nie jej označenie, pričom nehnuteľnosť bola jednoznačne zadefinovaná a zameraná geometrickým
plánom. Z tohto dôvodu sú vylúčené pochybnosti o tom, ktorá časť zemského povrchu v roku 1972 bola
vyvlastnená.

4. Na pojednávaní konanom dňa 16.11.2017 znalec zotrval v celom rozsahu na svojom znaleckom

posudku a rovnako aj pri odpovediach na otázky žalovaných zdôraznil, že na základe geometrického
plánu bolo jednoznačne stanovené, aká časť zemského povrchu je predmetom vyvlastnenia, a preto
nemôže byť pochýb, že predmetom vyvlastnenia bol práve diel „Y.“ o výmere 3 442 m2.

5. Podaním došlým súdu dňa 28.06.2016 (č. l. 269, 270) žalobca uviedol, že predmetnú parcelu on,

resp. jeho právny predchodca nadobudol jednak kúpou konkurznej podstaty Drevokombinátu Šariš
a.s. a jednak zlúčením s obchodnými spoločnosťami Dezen s.r.o. a KRONOPILA s.r.o.. Žalobca súdu
výpisom z obchodných registrov preukázal, že spoločnosti KRONOPILA 2 s.r.o., KRONOPILA s.r.o.
a Dezen s.r.o. Prešov zanikli zlúčením s obchodnou spoločnosťou KRONOSPAN SLOVAKIA s.r.o.
Ďalej žalobca zadefinoval a preukázal, ktoré parcely podľa ich predchádzajúceho označenia boli vo

vlastníctve právnych predchodcov žalobcu, pričom z týchto parciel bola geometrickým plánom vytvorená
parcela XXXX/X. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 22.07.2016 (č. l. 272-295) preukázal, že
parcela Y. č. XXXX/X bola vytvorená za parciel vyššie v odôvodnení uvedených v liste Okresného úradu
Prešov, katastrálneho odboru, pričom parcely č. XXXX/X, XXXX/X Z. XXXX/X spoločnosť KRONOSPAN
SLOVAKIA s.r.o. nadobudla zlúčením so spoločnosťou Dezen s.r.o.. Parcely č. XXXX/X, XXXX,

XXXX/X Z. XXXX spoločnosť KRNONOSPAN SLOVAKIA s.r.o. nadobudla zlúčením so spoločnosťou
KRONOPILA s.r.o. a parcelu XXXX/X spoločnosť KRONOSPAN SLOVAKIA nadobudla zlúčením so
spoločnosťou KRONOPILA 2 s.r.o..

6. Pri hodnotení vyššie zisteného skutkového stavu sa súd riadil nasledujúcimi právnymi úvahami.

Podľa § 80 písm. c) OSP - Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 137 písm. c) CSP - Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo
je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

6.1.Otázkaprípustnosti určovacejžalobyjezávisláodtoho,činapožadovanomurčeníjedanýnaliehavý
právny záujem. To sa týka ako úpravy OSP, tak aj súčasnej úprave v C.s.p.PodľarozhodnutiaNSČRsp.zn.22Cdo/4366/2015použiteľnéhoajvprávnychpomerochSR-Naléhavý
právní zájem na určení neexistence práva odpovídajícího věcnému břemeni ve prospěch žalovaného je
zde dán, jestliže účelem žaloby je výmaz tohoto práva z katastru nemovitostí.

Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 2 MCdo/20/2007 (R 55/2009) - Rozsudok súdu negatívne určujúci,
že žalovaní nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti, nemôže zlepšiť právne postavenie žalobkyne, ktorá svoje
vlastnícke právo nepreukazuje na ňu znejúcim tzv. nadobúdacím titulom a dosiaľ nebola zapísaná ako
vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti v evidencii právnych vzťahov k nehnuteľnostiam. Na podaní žaloby,
predmetom ktorej je takéto určenie, nemá žalobkyňa naliehavý právny záujem [§ 80 písm. c) O.s.p.].

Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Cdo/24/2009 - Žalobkyňou požadované negatívne určenie vo svojej
podstate nie je spôsobilé úplne odstrániť neistotu v právnom vzťahu účastníkov. Za rozhodujúce pritom
dovolacísúdpovažovalskutočnosť,žeideožalobutoho,ktorýniejezapísanýakovlastníknehnuteľnosti
a že žalobkyňou požadované negatívne určenie vo svojej podstate nie je spôsobilé odstrániť neistotu v
danom právnom vzťahu, pretože aj v prípade vyhovenia takejto žalobe by nebola uspokojivo vyriešená
otázka, kto je vlastníkom spornej nehnuteľnosti. Prostredníctvom takéhoto určenia nebude jednoznačne

vyriešený vzájomný vzťah účastníkov k predmetu určenia, ani sa konečným spôsobom nevyrieši otázka
vlastníctva predmetných nehnuteľností. Z určenia, že žalovaní nie sú spoluvlastníkmi nehnuteľností bez
ďalšieho nevyplýva, kto je vlastníkom, či je ním žalobkyňa, ktorá to ani netvrdí, alebo iný subjekt. V
dôsledku toho nemožno vylúčiť ani ďalšie sporové konania o vlastníctvo predmetných nehnuteľností.
Takáto žaloba je v rozpore s vyššie uvedenou zákonnou požiadavkou kladenou na určovaciu žalobu.

Z vyššie citovaných rozhodnutí (pri rozhodnutia NS SR a contrario) vyplýva, že na negatívnej určovacej
žalobe podanej osobou, ktorá je ako vlastník spornej nehnuteľnosti zapísaná v katastri nehnuteľnosti
je naliehavý právny záujem na požadovanom určení daný. Na základe vyhovujúceho rozsudku podľa
súdu dôjde k odstráneniu poznámky spornosti danej parcely z katastra nehnuteľnosti, čím už vlastníctvo
žalobcu, ktoré je v katastri nehnuteľnosti zapísané, nebude žiadnym spôsobom spochybňované.

7. Pokiaľ ide o vec samú, súd má za to, že na základe vykonaného dokazovania a to najmä podrobného
a presvedčivého znaleckého posudku je nepochybné, že napriek nesprávnemu označovaniu parciel v
rámci evidencie nehnuteľnosti je nesporné, čo bolo právnym predchodcom žalovaných, teda N. V. a jeho
manželke vyvlastňovacím rozhodnutím z roku 1972 vyvlastnené. Nespornosť a jedinečnosť predmetu

vyvlastnenia je daná geometrickým plánom, v ktorom je vyvlastňovaná časť zemského povrchu
označovaná ako diel „Y.“ nespochybniteľne definovaná. Preto, aby žalovaní mohli byť vlastníkom
nehnuteľnosti na základe dedenia (keďže práve z toho, že majú k dispozícii tzv. hluchý list vlastníctva
vydaný im na základe dedenia, vyvodzujú svoje vlastníctvo k spornej parcele) bolo nevyhnutné, aby v
čase úmrtia N. V. a jeho manželky ako spoluvlastníkov spornej nehnuteľnosti boli tieto nehnuteľnosti v

ich vlastníctve. Ak by tomu tak bolo, oprávňovalo by to notára, resp. súd prejednať tieto nehnuteľnosti
v dedičskom konaní, pričom by však ani takéto dedičské rozhodnutie nemuselo byť v súlade so
skutočnosťou, pretože po smrti týchto osôb mohlo dôjsť ku skutočnostiam, ktoré by znamenali, že
vlastnícke právo právnych nástupcov týchto osôb dané nie je. V prejednávanej veci je však nesporné,
že už v čase smrti N. V. spolu s manželkou vlastníkmi nehnuteľnosti s terajším označením parcela Y. č.

XXXX/X neboli z dôvodu vyvlastnenia v roku 1972, pričom za uvedené vyvlastnenie im bola poskytnutá
náhrada. Je teda zrejmé, že nárokovanie si žalovaných na vlastníctvo parcely XXXX/X iba na to, že
nesprávnym postupom orgánov štátu im bol vydaný tzv. hluchý list vlastníctva, nemôže ich vlastníctvo
aj skutočne založiť.
7.1. Na základe uvedeného teda súd žalobe vyhovel s tým, že žalovaní vlastníkmi spornej parcely

XXXX/X nie sú. Na záver avšak v neposlednom rade súd uvádza, že aj v prípade pochybnosti o vyššie
uvedenom závere by žalobe bol vyhovel z toho dôvodu, že je nesporné, že celý areál, ktorý nadobudla
spoločnosťPOLYTRANSbolvužívaníjejprávnychpredchodcovtakakotovyplývazosprávyOkresného
súdu Prešov vyššie citovanej. Je teda zrejmé, že právni predchodcovia žalobcu by aj v prípade spornosti
nadobudli vlastnícke právo k prejednávanej parcele vydržaním (§ 129 - 134 OZ) a potom pokiaľ v 90-tych

rokoch jednotlivé časti areálu odpredávali, pričom následne bol odpredaj zavŕšený v rámci konkurzného
konania Drevokombinátu Šariš, tak predávali nehnuteľnosti, ktoré im patrili, a preto kupujúci sú bez
ďalšieho vlastníkom kupovaných nehnuteľností.

8. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.8.1. V konaní bol plne úspešný žalobca a preto má voči žalovaným nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%. Dôvody na nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 C.s.p. z konania nevyplynuli,
pričom žalovaní sa v konaní aktívne bránili. Rovnako nárok na náhradu výdavkov spojených so

znaleckým dokazovaním má proti neúspešným žalovaným aj znalec.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)
vyhotoveniach.

Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.