Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 21, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoPr/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112205316
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5112205316.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci
žalobcu F. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G., K. XXXX/X, proti žalovanej CENTAURA SBS, s.r.o.,
so sídlom v Žiline, Vysokoškolákov 1757/1, IČO: 36 383 449, zastúpenej spoločnosťou HADBÁBNA a
spol., advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Žiline, Prielohy 1012/1C, IČO: 47 249 722, o zaplatenie
2.120,33 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č.k.
6Cpr/1/2012-493 zo dňa 27.07.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej proti žalobcovi p r i z n á v nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina čiastočne vyhovel žalobe žalobcu a zaviazal žalovanú
uhradiť mu sumu 406,93 Eur s príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti
žalobu zamietol a priznal žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 74 %. Účastníkov zároveň zaviazal
nahradiť trovy štátu, a to u žalobcu v rozsahu 87 % a u žalovanej v rozsahu 13 %.

2. Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z vykonaného dokazovania, najmä zo znaleckého posudku

Ing. Dariny Huťkovej s použitím príslušných ustanovení Zákonníka práce, ako i ďalších právnych
predpisov, tak ako ich špecifikoval v bodoch 11. až 38. dôvodov napadnutého rozsudku. Pri stanovení
rozsahuodpracovanéhočasužalobcomvrozhodnomobdobíužalovanej,súdvychádzalzpredložených
listinných dôkazov, ktoré podrobne vyhodnotil v bodoch 47. až 48. napadnutého rozsudku, pričom
sa zároveň vyporiadal so žalobcom tvrdeným zvýhodnením v rozsahu 100 %, ktoré malo byť medzi
účastníkmi dojednané, a to v bodoch 49. až 50. dôvodov rozhodnutia. Na základe vykonaného
dokazovania potom konštatoval, že žalovaná doposiaľ neuspokojila mzdové nároky žalobcu v rozsahu

priznaného nároku, čo odôvodnil v bode 54. napadnutého rozsudku a vo zvyšku žalobu zamietol.

3. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ust. § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 256 ods. 1
CSP a priznal žalovanej nárok na náhradu trov podľa pomeru úspechu, resp. neúspechu v konaní.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca. Poukazoval na to, že
bol hrubo poškodený na svojich právach, keď samosudca svojským spôsobom modifikoval hodnotenie

dôkazov. Je zrejmé, že žalovaná porušila jeho práva, keď mu nevyplatila mzdu v rozsahu, na aký
mal nárok a napriek tomu ešte on je povinný uhradiť trovy konania, z čoho možno konštatovať, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je extrémne účelové a tendenčné v prospech žalovanej. Podľa jeho
názoru sa kadekto finančne priživuje na tomto konaní, len samotný žalobca ako poškodený sa nemôžedomôcťnáhradymajetkovejujmy.Rozsudoksúduprvejinštanciejepodľajehonázorunepreskúmateľný,
pretože jeho právne závery nie sú riadne odôvodnené a dôvody sú nedostatočné a nezrozumiteľné.
Odôvodnenie rozsudku nedostatočne objasňuje skutkový stav a právny základ rozhodnutia je arbitrárny

a v rozpore so zárukami vyplývajúcimi zo základného práva žalobcu na zvýšenú súdnu ochranu.

5. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Podľa jej názoru súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, rozsudok náležitým spôsobom zdôvodnil a správne rozhodol. Pokiaľ žalobca poukazuje na

nezrozumiteľnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, v tomto smere neuvádza konkrétne skutočnosti, s
ktorými by sa súd prvej inštancie nevyporiadal, ale len vyslovuje všeobecnú nespokojnosť s hodnotením
dôkazov. Pokiaľ spochybňuje závery vyplývajúce zo znaleckého posudku, v prvoinštančnom konaní
nenavrhol ani vypracovanie kontrolného znaleckého posudku ani nezabezpečil iný znalecký posudok,
ktorým by svoje tvrdenia preukázal, a preto jeho tvrdenia ostávajú len v podobe „tvrdení“. V prípade
úspechu uplatnila si i náhradu trov odvolacieho konania.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 379 CSP a bez nariadenia
pojednávania rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v

tomtosmeresaodvolacísúdvcelomrozsahustotožnilspodrobnýmidôvodminapadnutéhorozhodnutia,
ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať, keďže ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu
odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie.

8. Zo samotnej skutočnosti, kedy súd hodnotí vykonané dokazovanie v rozpore so záujmami toho-

ktorého účastníka, nemožno bez ďalšieho vyvodiť nepreskúmateľnosť, resp. arbitrárnosť rozsudku, na
čo v priebehu odvolacieho konania poukazoval žalobca. Tak, ako je už vyššie uvedené, súd prvej
inštancie v podrobných dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, z ktorých zákonných ustanovení pri
rozhodovaní vychádzal i to, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, na ktoré okolnosti prihliadol,
na ktoré nie, s ktorými dôvodmi sa i odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto napadnutý rozsudok

ako vecne správny potvrdil.

9. Správne postupoval súd prvej inštancie i pri rozhodovaní o náhrade trov konania, keď prihliadol na
úspech účastníkov v konaní a priznal žalovanej nárok na náhradu trov v rozsahu 74 %. Je možné
sa stotožniť s názorom žalobcu, že žalovaná porušila jeho práva v súvislosti s nárokom na mzdu

za vykonanú prácu, ale i tu súd musí prihliadať na to, v akom rozsahu k takémuto porušeniu došlo
oproti uplatnenému nároku. Výška uplatneného nároku má výrazný vplyv i pri uspokojení jeho nároku
mimosúdnou cestou a v prípade, ak si strana uplatňuje neprimerane vysoké nároky, musí niesť i
zodpovednosť za výsledok konania, na čo súd prvej inštancie správne prihliadol.

10. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 255 ods. 1
CSP s použitím § 396 ods. 1 CSP a priznal žalovanej ako úspešnej účastníčke nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu.

11. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).