Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 13, 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/191/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316205305
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1316205305.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adely Unčovskej a členiek

senátu JUDr. Mariany Harvancovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci žalobcu: Prima
banka Slovensko, a.s., so sídlom: Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: N. T., U..
XX.XX.XXXX,F.R.X.G.XXX/XX,XXXXXU.N.-U.H.D.N.,ozaplatenie2500eurspríslušenstvom,na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 31.03.2017, č.k.24C/73/2016-55,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa proti žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol (výrok I) a žalovanému priznal
nárok na plnú náhradu trov konania ( výrok II).

2. Rozhodnutie vo veci samej zdôvodnil tým, že vzhľadom na zásadné rozpory medzi tvrdeniami žalobcu
a predloženými dôkazmi dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť, a to ani čiastočne.
Uviedol, že nebolo zrejmé, aký úver a v akej výške bol žalovanému vlastne poskytnutý, na splatenie
ktorého úveru bol žalovaný vyzývaný a ktorý úver bol predčasne zosplatnený. Súd prvej inštancie

prihliadol aj na to, že žalobca už v žalobe súhlasil s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania a po
nariadení pojednávania sa žalobca ospravedlnil z účasti na pojednávaní a znovu uviedol, že súd má
rozhodnúť v zmysle jeho písomných podaní, nakoľko všetky relevantné tvrdenia a dôkazy obsahuje
žaloba. Mal za to, že v prípade rozporu medzi tvrdeniami a dôkazmi nebol dôvodným postup podľa
ust. § 129 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), pretože sa nejednalo
o neúplné alebo nezrozumiteľné podanie. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie žalobu žalobcu
v celom rozsahu zamietol.

3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1 C.s.p. a v konaní plne úspešnému žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov konania, s tým, že
o výške náhrady súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodu, že
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.) a súd

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.). Poukázal
na ust. § 43 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „ O.s.p.“) a ust. § 129 ods.
1 C.s.p., z ktorého vyplýva, že v prípade neúplných či nezrozumiteľných podaní súd obligatórne vyzvena doplnenie resp. opravu takéhoto podania. Súd prvej inštancie nemal fakultatívnu možnosť uvedené
vykonaťpodľavlastnéhouváženia,alezákonmuvýslovneprikazovalpokúsiťsaodstrániťuvedenévady.
Súd prvej inštancie ho na doplnenie návrhu nevyzval, avšak napriek tomu vo veci meritórne rozhodol,

pričom uvedený postup je procesné vadný a bola mu odňatá možnosť uplatňovať si procesné práva
za účelom účinnej ochrany jeho práv. Mal za to, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie nepredchádzala
faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti, resp. nezrozumiteľnosti podania, hoci bol k takejto
činnostipovinný,čímmusúdprvejinštancieodňalmožnosťkonaťpredsúdom.Žalobcazároveňnapadol
aj výrok o nároku o náhrade trov konania. Vzhľadom k uvedenému žalobca žiadal, aby odvolací súd

napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie a priznal mu nárok na náhradu trov konania.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania ( § 379, § 380 ods. 1 a 378 ods.

1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je podané dôvodne.

7. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v

postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( § 380 ods. 2 C.s.p).

8. V danom prípade žalobca svoj nárok skutkovo vymedzil tým, že dňa 30.08.2012 uzavrel so
žalovaným Úverovú zmluvu č. XXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo
výške 2 500 eur. Zároveň uviedol, že žalovaný porušil zmluvné povinnosti, preto ho žalobca listom

zo dňa 13.12.2012 vyzval na predčasné splatenie úveru. Nakoľko žalovaný dlh neuhradil podaním
doručeným súdu prvej inštancie dňa 24.03.2016 si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie
istiny 2500 eur, úroku 147,92 eur, úrokov z omeškania 4,12 eur, úroku 17,9% ročne z nezaplatenej
istiny vo výške 2 500 eur od 28.12.2012 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 8,75% ročne
z nezaplatenej istiny 2500 eur, nezaplatených úrokov 147,92 eur od 28.12.2012 do zaplatenia a

náhrady trov konania. Ako dôkaz preukazujúci uvedené tvrdenia žalobca predložil Úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXXXXXXXXzodňa24.08.2012,Všeobecnéobchodnépodmienky-PrimabankaSlovensko,
a.s.zodňa14.08.2012,Sadzobníkpoplatkov,VšeobecnéobchodnépodmienkyPrimabankaSlovensko,
a.s. účinné od 15.03.2016, výzvu zo dňa 17.10.2012 na zaplatenie dlhu z Úverovej zmluvy uzavretej
dňa 30.08.2012 č. 21920, výzvu na predčasné splatenie úveru č. 21920 zo dňa 13.12.2012. Súd prvej

inštancie uznesením č.k. 24C/73/2016-32 zo dňa 08.07.2016 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 15
dní odo dňa doručenia uznesenia vyjadril k žalobe, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu,
pripojil listiny na ktoré sa odvoláva, označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa k žalobe
nevyjadril.Následnesúdprvejinštancievovecinariadilpojednávanienadeň31.03.2017,predvolaniena
pojednávanie bolo žalobcovi doručené dňa 14.02.2017. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa

20.02.2017 žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti
a súhlasil s tým, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti, majúc za to, že všetky doklady preukazujúce
uplatnený nárok v konaní predložil. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 31.03.2017
v neprítomnosti strán sporu.

9. Podľa 43 ods. 1 O.s.p., sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka,
aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá
nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide
o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie
do 60 dní od doručenia takéhoto podania.

10. Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

11. Podľa § 129 ods. 1 C.s.p., ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.12. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a

žalobný návrh.

13. Podľa § 132 ods. 2 C.s.p., opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy.

14. Podľa § 132 ods. 3 C.s.p., žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých,
ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

15. V podanom odvolaní žalobca namietal, že mu súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie dbajúc na zásadu

ústnosti a bezprostrednosti konania nariadil na prejednanie veci samej pojednávanie, na ktorom mohol
žalobca predniesť žalobu a postupom podľa ust. § 181 ods. 2 C.s.p. by súd určil, ktoré skutkové tvrdenia
považuje za sporné a ktoré za nesporné, čo by malo zásadný význam pre ďalší procesný postup
strán v konaní. Uvedeným procesným postupom súd prvej inštancie umožnil žalobcovi uskutočniť jemu
patriace procesné práva. Ak žalobca svoje právo zúčastniť sa pojednávania a predniesť žalobu nevyužil

dôvodiac pracovnou zaneprázdnenosťou a hospodárnosťou konania a tým, že všetky relevantné
tvrdenia a dôkazy obsahuje žaloba, jednalo sa o jeho slobodné rozhodnutie. Preto skutočnosť, že súd
prvej inštancie vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, nemožno považovať za porušenie
procesných predpisov ani za odňatie práva konať pred súdom. Zásah do základného práva na súdnu
ochranu či práv na spravodlivé súdne konanie by v tejto súvislosti podľa Ústavného súdu Slovenskej

republiky bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom
navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha
konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by
nevykonaním navrhnutého dôkazu bol účastník postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako
druhá strana v konaní (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 350/08 z 30. septembra

2010).

16. Vychádzajúc z uvedeného tak súd prvej inštancie o rozhodovaní o nároku žalobcu vychádzal zo
skutkových tvrdení žalobcu obsiahnutých v žalobe. Nakoľko v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia
zásada, má každý z účastníkov jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené

s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto
povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení
je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť
označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka
konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté

o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej
aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre
rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto
skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na

účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce
navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do
záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Odvolací súd sa tak v

plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom prvoinštančného súdu o nesplnení dôkaznej povinnosti
a neunesení dôkazného bremena na strane žalobcu, keď z predložených listinných dôkazov nemožno
považovať za preukázané tvrdenia žalobcu uvedené v návrhu ohľadne dlžnej sumy.

17. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj argumentáciu žalobcu, že súd prvej inštancie mal vo

veci postupovať podľa ust. § 43 ods. 1 O.s.p. resp. ust. § 129 ods. 1 C.s.p. a vyzvať ho na odstránenie
vady podania. Podanie má vadu vtedy, keď neobsahuje zákonnom stanovené náležitosti, prípadne je
nezrozumiteľné alebo neurčité. Odstraňovanie vád postupom podľa ust. § 43 ods. 1 O.s.p. ( § 129 ods. 1
C.s.p.), by bolo dôvodným v prípade, ak by z podania žalobcu nebolo zrejmé, čoho sa účastník domáha,a to do takej miery, že z údajov v podaní uvedených nemožno zistiť predmet konania. Z podanej žaloby je
zrejmým voči komu žaloba smeruje, strany sporu sú riadne označené, podanie je datované, podpísané,
zrozumiteľné a zároveň obsahuje potrebné opísanie skutkových tvrdení, jeho obsah je zrozumiteľný

aj určitý. Nepripojenie listinných dôkazov príp. pripojenie nesprávnych listinných dôkazov nezakladalo
prekážku konania a nebránilo súdu pokračovať v konaní, a teda nebol ani dôvod na odmietnutie podania,
nakoľko nesplnenie dôkaznej povinnosti vyúsťuje do procesného neúspechu strany sporu.

18. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p.

( vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie ) ako vecne a právne správne potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé,
že úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný. Z obsahu spisu vznik trov tohto odvolacieho
konania na strane žalovaného nevyplýval, preto o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania

bolo rozhodnuté tak, že žalovaný nemá nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).