Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 4, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Tos/51/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916010100
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6916010100.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov
JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Adriány Považanovej, v trestnej veci odsúdeného H. S. pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr.
zák., na neverejnom zasadnutí dňa 04. júna 2019, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného
súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T/29/2016 zo dňa 27.02.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť odsúdeného H. S. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením sp. zn. 3T/29/2016 zo dňa 27.02.2019 samosudca Okresného súdu Rimavská
Sobota podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. rozhodol, že odsúdený H. S. sa v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia neosvedčil a trest odňatia slobody vo výmere 1 rok z trestného rozkazu sp. zn. 3T/29/2016
zo dňa 21.03.2016 vykoná. Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol odsúdený pre výkon trestu

zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený do zápisnice súdu zo dňa 27.02.2019 sťažnosť, ktorú do
rozhodnutia krajského súdu písomne nezdôvodnil.

Podľa § 192 ods. 1 Tr. por., pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov

napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia. Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru,
že sťažnosť odsúdeného nebola dôvodne podaná.

Odsúdený H. S. bol trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T/29/2016 zo dňa
21.03.2016 uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/

Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák. a bol odsúdený k trestu odňatia slobody vo výmere
1 rok, pričom mu bol výkon trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Uložením
uvedenéhotrestusúdsledoval,čiodsúdenýpočaspobytunaslobodespôsobomsvojhoživotapreukáže,
že je schopný žiť riadnym životom. Odsúdenému bola popri treste uložená povinnosť zaplatiť v
skúšobnej dobe poškodenej H. J., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom O. XX, okres N. Y., zameškané
výživné. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 21.10.2016. Týmto dňom začala

plynúť skúšobná doba, ktorá uplynula dňa 21.04.2018.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. veta prvá, ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť
nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené,
súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, že sa trest odňatia slobody vykoná.

V súvislosti s rozhodovaním o podmienečne odloženom treste odňatia slobody doterajšia súdna prax
jednoznačne konštatuje, že esenciálnou zložkou pre rozhodnutie súdu je skutočnosť, či odsúdený vpriebehu plynutia skúšobnej doby viedol riadny život. Pokiaľ ide o riadny život, uvedenému pojmu
zodpovedá také správanie posudzovanej osoby, pri ktorom táto osoba dodržiava právny poriadok a
ďalšie normy občianskej spoločnosti, plní si svoje povinnosti voči štátu aj voči spoločnosti, nezneužíva

svoje práva voči spoluobčanom, nenarušuje občianske spolužitie, nedopúšťa sa trestných činov,
priestupkov a iných deliktov. Znakom riadneho života je i beztrestnosť, hoci nemusí sama o sebe
vždy znamenať, že podmienečne odsúdený vedie riadny život a naopak. Dôvodom na rozhodnutie,
že trest, ktorého výkon bol podmienečne odložený, sa vykoná, je nielen skutočnosť, že podmienečne
odsúdený spáchal v skúšobnej dobe ďalší trestný čin ale aj skutočnosť, že inak nežil riadnym životom,

alebo nevyhovel uloženým podmienkam (nenahradil škodu spôsobenú trestným činom, resp. nezaplatil
zameškané výživné, ak boli uložené). Podmienka vedenia riadneho života je splnená najmä vtedy,
ak podmienečne odsúdený plní základné povinnosti občana tak v súkromnom živote, ako aj voči
spoločnosti. Riadny život preto nemožno stotožňovať len s bezúhonnosťou. Z uvedených zásad vyplýva,
že pre konštatáciu, že odsúdený neviedol v skúšobnej dobe riadny život musí byť preukázané, že
odsúdený závažným spôsobom porušuje normy spoločenského správania sa.

Z pripojeného spisového materiálu krajský súd zistil, že odsúdený počas plynutia skúšobnej doby
podmienečného odsúdenia riadne nesplnil súdom uloženú povinnosť zaplatiť zameškané výživné k
rukám poškodenej H. J.. Celkový dlh na zameškanom výživnom pre ich dve maloleté deti bol za obdobie
od 17.06.2011 do 12.02.2016 vyčíslený na 2 996,42 eur. Odsúdený bol v skúmanom období dvakrát

priestupkovo postihnutý, keď sa dopustil priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
vedením technicky nespôsobilého vozidla a porušením zákazu vjazdu všetkých motorových vozidiel.

Dokazovaním vykonaným na verejných zasadnutiach okresného súdu dňa 12.12.2018, 30.01.2019 a
27.02.2019 samosudkyňa ustálila skutkový stav, podľa ktorého odsúdený uhradil na zameškané výživné

tri menšie čiastky v celkovej sume 166,84 eur (č.l. 105). K plneniu jeho súdom uloženej povinnosti bola
vypočutá poškodená, ktorá uviedla, že odsúdený jej na výživu detí neprispieva, pričom potvrdila, že v
decembri 2018 obdržala na zameškané výživné platbu od odsúdeného v sume 100,- eur a v januári 2019
v sume 700,- eur. Vzhľadom k tomu, že odsúdený prejavil vôľu zostávajúci dlh uhradiť, súd mu poskytol
dodatočnú lehotu do 27.02.2019, v ktorej poškodenej uhradil sumu 70,- eur. Okrem skúmania súdom

uloženej povinnosti, ktorá bola odsúdenému uložená pod hrozbou možného výkonu trestu odňatia
slobody, je potrebné zdôrazniť, že podmienečne odložený trest nebol u odsúdeného dostatočným
motivujúcim faktorom pre zmenu doterajšieho prístupu k plneniu si rodičovských povinností. Odsúdený
podľa vlastného vyjadrenia naďalej neplatí bežné výživné, pričom poškodenej neuhradil ani žiadnu
ďalšiu sumu na zameškané výživné.

V nadväznosti na uvedené skutočnosti senát krajského súdu dospel k záveru, že rozhodnutie okresného
súdu je zákonné a správne, pretože v posudzovanom prípade je zrejmé, že odsúdený počas plynutia
skúšobnej doby podmienečného odsúdenia neviedol riadny život. Namiesto toho, aby sa v určenej
skúšobnej dobe správal v súlade so spoločenskými normami, neprestal udržiavať protiprávny stav tým,

že si neplnil a naďalej neplní zákonnú vyživovaciu povinnosť voči svojim maloletým deťom. Uvedený
stav, kedy neplní bežné výživné a nesplnil povinnosť zaplatiť zameškané výživné pretrváva aj napriek
tomu, že chodí za prácou do Nemecka, odkiaľ má príjem z brigádnickej činnosti. Je potrebné poukázať
aj na to, že súdom uložená povinnosť prispievať na výživu svojich dvoch neplnoletých detí mu bola
súdom uložená v minimálnej zákonnej výške, teda vo výške 30 % zo sumy životného minima za každé

nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne počnúc dňom 01.06.2015.

Hodnotiac okolnosti nesplnenia súdom uloženej povinnosti krajský súd neuveril tvrdeniu odsúdeného,
že dlh na výživnom nesplnil pre opakované zmeny bydliska poškodenej. Sám pred súdom pripustil, že
jeho matka udržiava s vnúčatami kontakt a chodí po ne k poškodenej, preto miesto plnenia výživného

(k rukám matky) nebolo pre neho neznáme, resp. nezistiteľné. Navyše sa doznal, že výživné neplatí ani
na ďalšie dve maloleté deti v Nemecku, kde žijú so svojou matkou.

Odsúdený aj podľa názoru krajského súdu významným spôsobom porušil pravidlá vedenia riadneho
života, čo odôvodňuje vyslovenie záveru, že v skúšobnej dobe sa neosvedčil a premena podmienečného

trestu na nepodmienečný trest je v jeho prípade opodstatnená. K uvedenému záveru súd vedú vyššie
označené dôvody, preukazujúce že odsúdený si uloženú povinnosť nesplnil riadne a včas. Odsúdený
svojím postojom a aktívnym prístupom počas plynutia skúšobnej doby mohol ovplyvniť, či podmienečneodložený trest odňatia slobody bude napokon vykonaný, alebo dôjde po uplynutí skúšobnej doby k
zahladeniu odsúdenia aj bez jeho reálneho výkonu v ústave na výkon trestu odňatia slobody.

S poukazom na takto zistený skutkový stav okresný súd správne rozhodol, keď odsúdenému nariadil
vykonať podmienečne odložený trest vo výmere 1 rok. Nepochybil, keď ho pre výkon tohto trestu zaradil
do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, pretože v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený za úmyselný trestný čin.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti senát Krajského súdu v Banskej Bystrici sťažnosť
odsúdeného H. S. podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.