Rozsudok – Ostatné ,
Zmenené Judgement was issued on Monday, April 1, 2013

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/351/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210228190
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1210228190.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a
členiek senátu JUDr. Edity Szabovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci navrhovateľa: Mestská
časť Bratislava - Staré Mesto, Vajanského nábrežie 3, 814 21 Bratislava, IČO: 603 147, zastúpený:
LEGAL CARTEL, s.r.o., Ľubinská 18, 811 03 Bratislava, IČO: 36 677 175 proti odporcovi: SASIDA, s.r.o.,
Hrachová 16, 821 05 Bratislava, IČO: 36 286 834, zastúpený: JUDr. Dalibor Kiselica, advokát, Nám. M.
Benku 12, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 92,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 13C/29/2011-82 zo dňa 15.3.2011

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 13C/29/2011-82 zo dňa
15.3.2011 m e n í tak, že návrh navrhovateľa z a m i e t a . Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi
97,89 Eur na náhradu trov prvostupňového konania k rukám právneho zástupcu odporcu, do troch dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ je ďalej povinný zaplatiť odporcovi 16,50 Eur na náhradu trov odvolacieho konania k rukám
právneho zástupcu odporcu, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške
92,94 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 12.01.2011 do zaplatenia ako i náhradu trov konania
vo výške 130,79 eur a vo zvyšku súd návrh zamietol.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 15.12.2010 voči odporcovi domáhal
zaplatenia dlžnej sumy 92,94 eur s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % p.a. od 29.10.2008 do
zaplatenia, ako náhrady navrhovateľom vynaložených nákladov súvisiacich s núteným odtiahnutím
motorového vozidla a náhrady trov súdneho konania. Návrh odôvodnil tým, že dňa 21.10.2008 rozhodol
príslušník Mestskej polície Bratislava - Staré mesto (ako splnomocnený zástupca správcu komunikácie
v zmysle Poverenia starostu mestskej časti Bratislava Staré Mesto) o odstránení osobného motorového
vozidla EVČ: BA 453 ST, ktorého prevádzkovateľom je odporca, z ulice Godrova v Bratislave, ktorá je
miestnou komunikáciou III. triedy, a ktorej správu v zmysle Štatútu Hlavného mesta Slovenskej republiky
vykonáva mestská časť Bratislava - Staré mesto. Navrhovateľ zriadil za účelom správy miestnych
komunikácií III. a IV. triedy zriaďovacou listinou zo dňa 30.01.1992 organizáciu VEPOS Bratislava -
Staré mesto. Podľa rozhodnutia správcu komunikácie motorové vozidlo stálo v zákaze zastavenia a
tvorilo prekážku v cestnej premávke, čím vznikol zákonný dôvod vymedzený v ustanovení § 40 zákona
č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách na jeho odstránenie a povinnosť odporcu
ako prevádzkovateľa motorového vozidla uhradiť takto vzniknuté náklady. Technický odťah motorového
vozidla na základe rozhodnutia správcu komunikácie vykonala obchodná spoločnosť ASTER spol. s

r.o. v zmysle zmluvy o výkone odťahovacej služby č. 48/2006 zo dňa 23.10.2006 uzatvorenej medzi
organizáciou VEPOS Bratislava - Staré mesto ako príkazcom a obchodnou spoločnosťou ASTER spol.
s r.o. ako príkazníkom. Dňa 21.10.2008 v čase o 13.45 hod. si odporca prevzal motorové vozidlo spolu s
protokolom o výdaji vozidla. Dňom odťahu vzniklo navrhovateľovi právo požadovať od odporcu úhradu
nákladov, ktoré vznikli navrhovateľovi pri odstraňovaní motorového vozidla, a ktoré je povinný znášať
prevádzkovateľ vozidla - odporca. Výška nákladov bola stanovená v súlade so skutočnými nákladmi pri
odstraňovaní motorového vozidla v súlade so všeobecnými cenami za nútený odťah, stanovovanými v
danom odvetví a mieste. Na úhradu nákladov bol odporca vyzvaný v protokole o výdaji vozidla, v ktorom
určil navrhovateľ odporcovi lehotu splatnosti do 28.10.2008. Nakoľko odporca v uvedenej lehote náklady
odťahu nezaplatil, dostal sa dňa 29.10.2008 do omeškania s plnením svojho dlhu.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že nepopiera odťah jeho vozidla dňa 21.10.2008, avšak nie
je však pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že odporca bol vyzvaný na úhradu nákladov na odtiahnutie
motorového vozidla v protokole o výdaji vozidla. Odporcovi nebol nikdy odovzdaný alebo doručený
žiadny protokol, a odporca si nie je vedomý, že by akýkoľvek takýto protokol podpísal. Protokol
predložený navrhovateľom nie je možné považovať za výzvu navrhovateľa voči odporcovi na úhradu
nákladov, nakoľko sa v ňom uvádza, že výkonom núteného odťahu z rozhodnutia správcu komunikácie a
zmluvy o výkone odťahu, vznikol záväzkový právny vzťah (§ 488 Obč. zák.) medzi spoločnosťou ASTER
s.r.o. a preberajúcim resp. prevádzkovateľom vozidla. Medzi spoločnosťou ASTER s.r.o. a odporcom
nikdy nevznikol žiadny záväzkový vzťah. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave spis.
zn. 15Co 234/2009, v ktorom je konštatované, že zriadená organizácia nemohla na spoločnosť ASTER
preniesť právo na vymáhanie pohľadávok, resp. nákladov, ktoré v súvislosti s odťahom motorových
vozidiel vznikajú. Poukázal aj na to, že bol uvedený do neistoty komu, v akej výške, na aký účet a s
akým dátumom splatnosti má uhradiť náklady na odtiahnutie motorového vozidla, za čo je v plnej miere
zodpovedný navrhovateľ, ktorý uzatvoril so spoločnosťou ASTER zmluvu o výkone odťahu. Odporca
nespochybňuje, že navrhovateľ má oprávnenie poveriť technickým odťahom inú osobu, ale táto môže
požadovať úhradu nákladov od prevádzkovateľa jedine v mene a v prospech správcu, teda navrhovateľa.
Zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a spol. ASTER, na základe ktorého by na spol. ASTER prešla
čo i len časť kompetencií správcu cesty, by bol v rozpore so zákonom (§ 3d ods. 5 písm. d) zák. č.
135/1961 Zb.). Odporca nebol zo strany navrhovateľa riadne vyzvaný a informovaný o tom komu, akú
sumu, akým spôsobom a s akým dátumom splatnosti má uhradiť z dôvodu nákladov na odtiahnutie
uvedeného vozidla, ani mu nebol predložený žiadny doklad preukazujúci právny titul na zaplatenie dlžnej
sumy a takisto žiadny doklad, ktorý by slúžil na zaúčtovanie úhrady dlžnej sumy do účtovníctva odporcu.
Z uvedeného dôvodu nemohol odporca uhradiť dlžnú sumu, preto sa ani nemohol dostať do omeškania.
Po obdržaní výzvy na dobrovoľné splnenie dlhu - pokus o zmier zo dňa 27.10.2010 od právneho
zástupcu navrhovateľa, požiadal odporca o zaslanie riadneho dokladu, z ktorého bude jasné akú sumu,
akým spôsobom a s akým dátumom splatnosti má uhradiť na náklady na odtiahnutie motorového
vozidla. Odporca odmieta nárok navrhovateľa na úrok z omeškania, nakoľko sa do omeškania nikdy
nedostal. Z rovnakého dôvodu odmieta aj nárok navrhovateľa na úhradu trov konania a trov právneho
zastúpenia. Takéto náklady by navrhovateľovi nevznikli v prípade, ak by odporcu vyzval na úhradu
nákladov na odtiahnutie vozidla riadnym spôsobom. Odporca svojim konaním nijakým spôsobom nedal
príčinu na podanie návrhu na začatie konania. Protokol o výdaji vozidla zo dňa 21.10.2008, v ktorom ho
vyzvala spoločnosť ASTER na úhradu ceny núteného odťahu, bol odporcovi doručený až s platobným
rozkazom okresného súdu dňa 11.01.2011. Na základe tohto protokolu odporca uhradil dňa 12.01.2011
bezhotovostne sumu 92,94 eur spoločnosti ASTER. Odporca súčasne poukázal na zmluvu č. 48/2006
o výkone odťahovej služby, uzatvorenú medzi VEPOS Bratislava - Staré mesto ako príkazcom, a
spoločnosťou ASTER ako príkazníkom. Podľa čl. 5 ods. 3 príkazca postupuje pohľadávky, ktoré vzniknú
v súvislosti s výkonom činnosti podľa tejto zmluvy, podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka na
príkazníka. Na základe toho mal odporca za to, že pohľadávku za odstránenie vozidla navrhovateľ
postúpil na spoločnosť ASTER. Navrhovateľ tak nie je aktívne legitimovaný na uplatňovanie nároku za
nútený odťah vozidla. Konanie preto žiadal zastaviť a navrhovateľa zaviazať na náhradu trov konania
odporcu.

Prvostupňový súd na návrh navrhovateľa pripustil zmenu petitu, ktorým sa domáhal zaplatenia istiny
vo výške 92,94 eur spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne od 04.11.2010 do zaplatenia, a náhrady
trov konania.

Súd konštatoval, že z Protokolu o odstránení vozidla podľa ustanovení zákona č. 315/1996 Z.z. o
premávke na pozemných komunikáciách vyplýva, že vozidlo odporcu bolo odstránené dňa 21.10.2008
o 10.05 hod a uložené v Čiernom lese 1, Bratislava. Z Protokolu o výdaji vozidla uloženého po
nútenom odťahu vyplýva, že dňa 21.10.2008 požiadala E. R. o vydanie predmetného motorového
vozidla, pričom predložila navrhovateľovi svoj preukaz totožnosti, doklady a kľúče od vozidla. Uviedla,
že držiteľom vozidla je odporca. Poverený zamestnanec spol. ASTER, s.r.o., ktorá vykonala technický
odťah vozidla na základe zmluvy so spol. Vepos Bratislava - Staré mesto, do protokolu uviedol, že
preberajúca bola oboznámená s dôvodom odťahu vozidla a vznikom pohľadávky vo výške 2.800,- Sk
(92.94 eur) a pri preberaní vozidla bola požiadaná o úhradu týchto nákladov. Preberajúca požadované
náklady pri prevzatí motorového vozidla neuhradila, preto sa pohľadávka stáva, podľa protokolu
splatnou 28.10.2008, a je potrebné ju uhradiť spol. Aster. Protokol nie je podpísaný preberajúcou E.
R., preto skutočnosti v ňom uvedené, nepotvrdila, ani nie je preukázané, že bola s nimi oboznámená.
Výška nákladov (92,94 eur), ktoré vznikli navrhovateľovi v súvislosti s odstránením vozidla odporcu
je preukázaná znaleckým posudkom č. 4/2008, pričom výška žalovanej istiny taktiež nebola medzi
účastníkmi sporná.

Listom zo dňa 27.11.2008 vyzval právny zástupca spol. ASTER p. Silviu Bobockú na zaplatenie
pohľadávky pred podaním žalobného návrhu, pričom žiadal uhradiť istinu 2.800,- Sk a úroky
z omeškania, všetko na účet spol. ASTER. Listom zo dňa 27.10.2010 vyzval právny zástupca
navrhovateľa (Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto) odporcu na zaplatenie dlžnej sumy vo výške
92,94 eur, úroku z omeškania vo výške 7,5% ročne zo sumy 92,94 eur od 29.10.2008 do zaplatenia a na
úhradu trov právneho zastúpenia vo výške 56,66 eur. Odporca na to reagoval listom svojho právneho
zástupcu zo dňa 14.12.2010, v ktorom odťah svojho vozidla nepoprel, uviedol však, že žiadny protokol
o výdaji vozidla nepodpísal, nebol mu ani odovzdaný, a ani navrhovateľ ho neinformoval o tom, akú
sumu, akým spôsobom a s akým dátumom splatnosti má uhradiť náklady na odtiahnutie uvedeného
vozidla a z toho dôvodu nemohol do dnešného dňa uhradiť dlžnú sumu. Preto sa ani nemohol dostať do
omeškania s plnením peňažného dlhu a nárok navrhovateľa na úroky z omeškania a na náhradu trov
právneho zastúpenia považuje za neodôvodnený. Uvedeným listom požiadal navrhovateľa o zaslanie
riadneho dokladu z ktorého bude jasné akú sumu, akým spôsobom a s akým dátumom splatnosti má
uhradiť náklady na odťah vozidla. Odporcovi bol dňa 11.01.2011 doručený platobný rozkaz súdu, spolu
so žalobou a prílohami, proti ktorému podal odpor zo dňa 12.01.2011. V rovnaký deň, uhradil žalovanú
istinu na účet spol. ASTER, čo vo svojom podaní odôvodnil tým, že navrhovateľ v zmysle zmluvy č.
48/2006 (čl. 5 ods. 3) o výkone odťahovej služby uzatvorenej medzi VEPOS Bratislava - Staré mesto, ako
príkazcom a spol. ASTER ako príkazníkom na spol. ASTER postúpil pohľadávku voči navrhovateľovi,
ktorý nie je v konaní aktívne legitimovaný.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že odporca navrhovateľovi dlžnú
sumu neuhradil. Navrhovateľ zotrval na návrhu, pretože odporca bol riadne vyzvaný pred podaním
návrhu na úhradu žalovanej istiny i s uvedením na aký účet a v akej výške má hradiť. On pohľadávku
voči odporcovi na spol. ASTER nepostúpil.

Súd poukázal na ustanovenia § 4b ods.1; 3d ods. 3, 5 písm. d); 40 ods. 1 , 4 písm. a), 5 zákona
č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), a ustanovenie § 517 ods. 2 OZ a
konštatoval, že nárok navrhovateľa je v časti istiny dôvodný, v časti požadovaných úrokov z omeškania
je dôvodný sčasti. V zmysle ustálenej judikatúry (rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo 70/2003) odstrániť
vozidlo z miestnej komunikácie je oprávnená vykonať len obec sama (správca komunikácie), alebo
právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená. Navrhovateľ zriadil za účelom správy
miestnych komunikácií III. a IV. triedy zriaďovacou listinou zo dňa 30.01.1992 organizáciu VEPOS
Bratislava - Staré mesto, a rozhodol v zmysle § 40 ods. 4 písm. a) zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke
na pozemných komunikáciách o odstránení vozidla. Technický odťah vozidla na základe rozhodnutia
správcu komunikácie vykonala spoločnosť ASTER s.r.o. v zmysle zmluvy o výkone odťahovacej služby
č. 48/2006 zo dňa 23.10.2006 uzatvorenej medzi organizáciou VEPOS Bratislava - Staré mesto ako
príkazcom a obchodnou spoločnosťou ASTER s r.o. ako príkazníkom, čo nie je v rozpore so zákonom,
a v konaní to medzi účastníkmi ani nebolo sporné a namietané. Pokiaľ ide o výšku navrhovateľom
uplatnených nákladov, súd pri určovaní ich výšky vychádzal zo znaleckého posudku č. 4/2008 zo
dňa 28.04.2008, vypracovaného Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave, Inštitút

ekonomického znalectva a expertíz, ktorý predložil súdu navrhovateľ. Zo záveru znaleckého posudku
vyplynulo, že výška skutočných nákladov na odťah jedného vozidla uvedenou spoločnosťou v roku 2005
predstavovala sumu 3.111,87,- Sk.

Aktívna legitimácia navrhovateľa v tomto konaní je vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia
i ustálený skutkový stav nepochybne daná, na čo poukázal i samotný odporca v podanom odpore.
Súd sa nestotožnil s argumentáciou odporcu, ktorý uviedol, že pohľadávku voči nemu navrhovateľ
postúpil spol. ASTER, čo odôvodňoval čl. 5 ods. 3 zmluvy č. 48/2006 o výkone odťahovej služby
uzatvorenej medzi VEPOS Bratislava - Staré mesto, ako príkazcom a spol. ASTER ako príkazníkom,
uzavretej dňa 23.10.2006. Ustanovenie zmluvy, na ktoré poukazuje odporca znie: "Príkazca postupuje
pohľadávky podľa §-u 524 a nasl. Občianskeho zákonníka na príkazníka, ktoré vzniknú v súvislosti
s výkonom činnosti podľa tejto zmluvy". Navrhovateľ uviedol, že pohľadávku voči odporcovi na spol.
ASTER nepostúpil. Odporca neprodukoval žiadny dôkaz na preukázanie ním tvrdenej skutočnosti, že
tak navrhovateľ urobil. Súd vyhodnotil predmetné ustanovenie zmluvy ako neurčité a neplatné, keďže
je možné postúpiť konkrétne pohľadávky, a nie pohľadávky bližšie nešpecifikované, ktoré by teoreticky
mohli v budúcnosti vzniknúť. V čase uzavretia tejto zmluvy navrhovateľ nemal žiadnu vymáhateľnú
pohľadávku voči odporcovi, preto ju ani nemohol postúpiť. Súd tiež poukázal na § 526 ods. 1 OZ,
podľa ktorého je postúpenie pohľadávky postupca povinný bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi.
Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky
dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Takáto skutočnosť však v danom
prípade nenastala a zaplatením žalovanej sumy spol. ASTER, sa odporca nezbavil záväzku, ktorý je
predmetom tohto konania. Súd preto zaviazal odporcu na zaplatenie žalovanej istiny. Vzhľadom k tomu,
že odporca sa dostal s plnením vo vzťahu k navrhovateľovi do omeškania, vzniklo navrhovateľovi i
právo na náhradu úrokov z omeškania. Odporca sa dostal do omeškania dňom 12.01.2011, teda deň
nasledujúci po doručení žaloby a jej príloh, keď sa stotožnil s argumentáciou odporcu, že zo strany
navrhovateľa nebol pred podaním žaloby na súd na úhradu riadne vyzvaný s doložením relevantného
dokladu, ktorým navrhovateľ preukazuje svoj nárok. List, v ktorom navrhovateľ žiada bližšie nedoloženú
úhradu, nemožno považovať za riadnu výzvu, ktorá by mala zakladať nárok na zaplatenie úroku z
omeškania. Preto súd navrhovateľovi priznal popri istine aj zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % od
12.01.2011 do zaplatenia a vo zvyšku požadovaného úroku z omeškania návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 O.s.p. a priznal navrhovateľovi náhradu trov konania v
celkovej výške 130,79 eur.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca podaním doručeným súdu 31.5.2011. V
odvolaní zopakoval svoju obranu z prvostupňového konania a navyše uviedol, že nemohol predpokladať,
že súd ustanovenie zmluvy o postúpení pohľadávky vyhodnotí ako neplatné a on v dobrej viere spornú
pohľadávku uhradil spoločnosti ASTER. On nezadal svojim správaním dôvod na súdne konanie. Preto
ak do merita veci odvolací súd rozsudok potvrdí, žiada, aby odvolací súd zmenil výrok o náhrade trov
konania tak, že prizná odporcovi plnú výšku náhrady trov konania a právneho zastúpenia.

K odvolaniu sa vyjadril písomne navrhovateľ podaním zo dňa 15.6.2011. Odvolanie považuje za
nedôvodné. V čase, keď odporca zaplatil žalovanú istinu spoločnosti ASTER vedel, komu ju má uhradiť
z výzvy navrhovateľa zo dňa 27.10.2010 a zo žalobného návrhu. Žiada napadnutý rozsudok potvrdiť a
priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd nariadil vo veci termíny pojednávaní, na ktoré sa odporca opakovane nedostavil. Na
žiadosť navrhovateľa súd dva krát odročil pojednávanie za účelom uzavretia mimosúdnej dohody
účastníkov konania. Napriek tomu sa na v poradí tretie pojednávanie dňa 2.4.2013 nedostavil ani
jeden účastník bez ospravedlnenia. Súd preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti
účastníkov.

Po oboznámení s listinnými dôkazmi, vyjadreniami účastníkov konania a odvolacími námietkami odporcu
odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné a sú splnené podmienky na zmenu
napadnutého rozsudku.

V zmysle platnej judikatúry (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 70/2003) odstrániť prekážku cestnej
premávky, ak ju neodstráni ten, kto ju spôsobil; ako aj odstrániť vozidlo, ponechané na ceste vrátane
chodníka, na náklady jeho prevádzkovateľa z miestnej komunikácie, je oprávnená vykonať za
podmienok uvedených v § 40 ods. 1, 4 zákona č. 315/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov len obec
sama (správca komunikácie), alebo právnická osoba ňou na tento účel založená alebo zriadená. Z
ust. § 3d zákona č. 135/1961 Zb. a z ust. § 43 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z, nepochybne vyplýva, že
úmyslom zákonodarcu bolo taxatívnym výpočtom určiť, kto je oprávnený vykonávať správu komunikácií
a kto je správcom cesty s tým, že odtiahnutie je povinný vykonávať jedine správca cesty tzn. že
výkladom tohto ustanovenia možno dospieť k záveru, že jeho úmyslom bolo vylúčiť iné osoby, ktoré
by sa podieľali na správe komunikácie a ktoré by boli oprávnené odstrániť prekážku cestnej premávky,
okrem právnickej osoby správcom na tento účel založenej alebo zriadenej. Uvedené platí bez ohľadu
na znenie § 141 ods. 5 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z., podľa ktorého sa na odstránenie prekážky
cestnej premávky nepoužije všeobecný predpis o správnom konaní. Toto ustanovenie nemožno vykladať
neprípustne tak, že by odstraňovanie prekážky cestnej premávky a vozidla bolo vyňaté z verejnoprávnej
normy hmotnoprávnej povahy, ale toto ustanovenie je potrebné v súlade s pravidlami výkladu právnych
noriem logicky, gramaticky a systematicky vykladať len tak, že na odstránenie prekážky cestnej
premávky a vozidla sa nepoužijú všeobecné predpisy o správnom konaní, ktorým je nepochybne
predovšetkým zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok v znení neskorších predpisov)
a účelom tejto úpravy bolo vylúčiť pôsobnosť tohto procesného predpisu pri odstraňovaní prekážok
cestnej premávky v otázkach týkajúcich sa úpravy začatia správneho konania, zisťovania skutkového
stavu, vydávania rozhodnutia, opravných prostriedkov a pod. Sledovaným cieľom bolo zabezpečenie
efektívneho odstránenia prekážok cestnej premávky bez toho, aby toto mohlo byť zmarené, resp.
predlžované využitím práv daných účastníkovi správneho konania v iných prípadoch správneho konania,
resp. v konaniach upravených normami Správneho poriadku.

Spoločnosť ASTER, spol. s r.o., ktorá v tomto prípade odťah vykonala, nie je obcou, a nie je ani
právnickou osobou založenou alebo zriadenou obcou za účelom správy pozemných komunikácií. Teda
odťah vozidla touto spoločnosťou nemožno považovať za odťah, ktorý vykonala obec ako správca
komunikácie v zmysle § 43 zákona č. 8/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov. Na tom nič nemení
skutočnosť, že v konaní vystupuje ako navrhovateľ správca komunikácie, nakoľko tento odťah správca
neuskutočnil, a nevznikli mu ani žiadne náklady spojené s týmto odťahom (aspoň to navrhovateľ v konaní
nijako nepreukázal).

Keďže správca komunikácie vykonávajúci verejnú správu pozemných komunikácií je pri tomto výkone
orgánom verejnej správy, nevzťahuje sa na neho možnosť daná v čl. 2 ods. 3 Ústavy SR (každý môže
konať, čo nie je zákonom zakázané), ale vzťahuje sa na neho čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne
orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Pri výkone preneseného výkonu štátnej správy nemôže postupovať nad rámec zákona, tzn. používať
analogický inštitút súkromného práva, napr. zmluvné zastúpenie, poverenie a splnomocnenie. Každý
orgán štátu má Ústavou SR a zákonom určený rozsah právomocí, ktorý nemôže prekročiť a môže konať
len to, čo mu ústava alebo zákon dovoľuje s tým, že tieto právne normy určujú aj spôsob, akým štátne
orgány môžu štátnu moc uplatňovať, vrátane druhu a obsahu sankcií, ktoré môžu používať.

Konanie orgánu štátu v medziach a v rozsahu ustanovenom zákonom, bez akejkoľvek výnimky a
zákonom ustanoveným spôsobom, napĺňa v právnom štáte princíp právnej istoty a tento ústavný príkaz
zároveň vylučuje stav, aby orgán štátu mohol konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj
nad rámec zákona a tiež iným, ako zákonom predpísaným a ustanoveným spôsobom. Správca verejnej
komunikácie by z týchto dôvodov mohol zákonom zverený mu výkon verejnej moci a správy zmluvne
preniesť na podnikateľské alebo iné subjekty len vtedy, ak by mu to zákon výslovne dovolil alebo priamo
ukladal.

Odstránenie vozidla bez súhlasu jeho prevádzkovateľa je vážnym zásahom do vlastníckych práv, ktorý
je prípustný len na základe zákona. Keďže zmysle § 43 zákona č. 8/2009 Z.z. spadá do oblasti verejného
(správneho) práva, nevznikajú v súvislosti so správou pozemných komunikácií súkromnoprávne, ale

verejnoprávne vzťahy. Subjektom týchto administratívnoprávnych vzťahov je na jednej strane vždy
orgán verejnej správy, v danom prípade obec, resp. ňou zriadená alebo založená právnická osoba, a
na strane druhej prevádzkovateľ vozidla. Výkon verejnej správy, teda výkon konkrétnych právomocí
orgánov verejnej správy, nie je možné preniesť na súkromnú obchodnú spoločnosť, v tomto prípade
obcou nad zákonom stanovený účel nezaloženú či nezriadenú, a to na súkromnoprávnom základe
(plnomocenstvom alebo zmluvou); a to bez ohľadu na to, či táto právnická osoba koná vo svojom mene
alebo v mene príslušného orgánu verejnej správy. V danom prípade správca cesty pri odstraňovaní
vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej
výkon a nemôže ju zmluvne previesť na iného, a to ani po stránke technickej (čo do samotného výkonu
odtiahnutia vozidla). Spoločnosť ASTER nespĺňa zákonné podmienky pre výkon správy pozemných
komunikácií, konkrétne pre odstraňovanie vozidiel z pozemných komunikácií namiesto obce, resp. v
mene obce, a preto ani nebola oprávnená vykonať technický odťah motorového vozidla odporcu a
následne za tento si vyúčtovať paušálnu cenu 92,94 eur. Z tohto dôvodu sa ani navrhovateľ, hoci ten
je správcom komunikácie, z ktorej bol vykonaný odťah, nemôže domáhať zaplatenie nákladov tohto
odťahu, nakoľko on tento odťah nevykonal a nevynaložil naň žiadne náklady.

Navrhovateľ nemohol ani preniesť výkon verejnej správy, ktorý mu bol zverený ustanovením § 3d ods.
5 písm. c) cestného zákona na spoločnosť ASTER, na základe zmluvy o výkone odťahovacej služby
č. 48/2006 (uzavretej medzi VEPOS Bratislava- Staré Mesto a spoločnosťou ASTER) tak, ako to tvrdí
vo svojom návrhu, nakoľko mu to ust. § 3d ods. 5 písm. c) cestného zákona ani žiadne iné zákonné
ustanovenie neumožňovalo. Prenesením výkonu verejnej správy pozemných komunikácií na súkromný
podnikateľský subjekt tak navrhovateľ konal v rozpore s ustanovením čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ktoré
mu umožňuje konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon. Protiústavnosť konania navrhovateľa nemôže zhojiť ani tvrdenie, že v prípade odstránenia vozidla
spoločnosťou ASTER ide len o technické zabezpečenie výkonu správy pozemnej komunikácie. Správu
pozemných komunikácií, a to všetky jej zložky, je oprávnený vykonávať navrhovateľ buď sám, alebo
prostredníctvom právnických osôb, ktoré na to založil, alebo zriadil a za jej výkon v plnom rozsahu aj
sám zodpovedá. Je v rozpore nielen so zákonom a ústavou, ale aj s ochranou práv a slobôd fyzických a
právnických osôb, v prípade nakladania s majetkom najmä s ochranou vlastníckeho práva týchto osôb,
aby „technickú" stránku výkonu verejnej správy vykonávala súkromná obchodná spoločnosť, ktorá svoju
činnosť vykonáva na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku.

Navrhovateľom predložené poverenie udelené starostom mestskej časti Bratislava - Staré Mesto
Mestskej polícii hlavného mesta SR Bratislavy „zabezpečiť výkon rozhodovania o odstránení vozidiel" je
právne neúčinné pre rozpor so zákonom, ako aj pre zmätočnosť obsahu. Predovšetkým žiaden zákon
nedovoľuje správcovi komunikácie jeho právomoci preniesť na iný subjekt, a to ani na iný orgán verejnej
moci, teda ani na mestskú políciu. K preneseniu právomoci môže dôjsť výlučne zákonom, ako sa to stalo
aj v prípade správy miestnych komunikácií, keď výkon tejto správy bol ust. § 3 ods. 2 zákona č. 135/1961
Z.z. prenesený na obce, ktoré teda vykonávajú „prenesený výkon štátnej správy“. Zákonné oprávnenie
správcu komunikácie preniesť svoju právomoc na mestskú políciu však absentuje. Takéto oprávnenie
nevyplýva príslušníkom mestskej polície ani zo zákona č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii. Podľa ust.
§ 3 zák. č. 564/1991 Zb. mestská polícia nie je oprávnená pôsobiť na úseku správy komunikácií. S
absenciou pôsobnosti je v súlade aj absencia právomocí, keďže žiadne ustanovenie zák. č. 564/1991
Zb. neoprávňuje príslušníka mestskej polície rozhodovať o odstránení vozidla, či na takéto odstránenie
vydávať pokyn.

Poverenie je nezmyselné aj obsahovo, pretože v čl. I vymedzuje jeho rozsah ako poverenie „zabezpečiť
výkon rozhodovania o odstránení vozidiel", v čl. II ods. 1 však už uvádza, že mestská polícia bude
rozhodovať o odstránení vozidiel. Sám navrhovateľ pritom vo svojich podaniach súdom tvrdí, že
odstránenie vozidla a rozhodnutie o odstránení sú dva úkony. V skutočnosti však príslušník mestskej
polície žiaden výkon nezabezpečuje, ale odťah nariaďuje, čo odporuje zákonu, pretože podľa ust. § 40
ods. 5 zákona č. 315/1996 Z. z. oprávnenie nariadiť odstránenie vozidla priznáva iba policajtovi, ktorým
sa na účely zák. č. 315/1996 Z.z. v zmysle jeho ust. § 2 písm. o) rozumie výlučne príslušník Policajného
zboru SR, nie príslušník mestskej polície. Odvolací súd má za to, že návrhom uplatnená pohľadávka
navrhovateľovi nevznikla z dôvodu, že v prípade zmluvy o výkone odťahovacej služby, ktorú navrhovateľ
uzatvoril so spoločnosťou ASTER, spol. s r.o., ide z vyššie uvedených dôvodov o neplatný právny úkon.
Pohľadávka by mohla navrhovateľovi vzniknúť iba v prípade, ak by odstránenie vozidla odporcu vykonal
sám, alebo prostredníctvom právnickej osoby, ktorú na to založil alebo zriadil. Pohľadávka nemohla

výkonom odťahu vozidla vzniknúť ani spoločnosti ASTER, keďže z jej strany išlo o protiprávny úkon.
Napriek tomu odporca tejto spoločnosti uhradil náklady odťahu vo výške žalovanej istiny.

Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil
tak, že návrh na začatie konania v celom rozsahu zamietol.

Po vynesení rozsudku na pojednávaní dňa 2.4.2013 bolo odvolaciemu súdu dňa 17.4.2013 doručené
podanie právneho zástupcu navrhovateľa, ktorým vzal späť návrh na začatie konania z dôvodu uzavretia
dohody o mimosúdnom urovnaní s odporcom zo dňa 9.4.2013. Späťvzatie návrhu v tomto štádiu konania
je však neúčinné, pretože o odvolaní navrhovateľa už odvolací súd rozhodol rozsudkom, ktorým je v
zmysle § 156 ods. 3 O.s.p. viazaný.

O náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1,
2 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.. Náhradu priznal v konaní úspešnému odporcovi za
prvostupňové konanie v celkovej sume 97,89 eura (z toho 16,50 eura na náhradu zaplateného súdneho
poplatku za podaný odpor a 81,39 eura ako odmena za 3 úkony právneho zastúpenia - prevzatie veci,
podanie odporu a vyjadrenie zo 4.3.2011, ktorú si odporca vyčíslil podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.
podaním zo dňa 4.3.2011). Za odvolacie konanie súd priznal odporcovi náhradu len za súdny poplatok
za podané odvolanie vo výške 16,50 eura, pretože výšku trov právneho zastúpenia si odporca nevyčíslil
v súlade s § 151 ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on May 3, 2021. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.