Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 26, 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Csp/99/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618203623
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5618203623.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia s.

r. o., so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr.
Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Bratislava, Mýtna 48, proti žalovanému U. Y., nar. XX. X. XXXX,
trvale bytom T. U. X, v spore o zaplatenie 4963,21 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie o zaplatenie 3158,64 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3158,64
eura od 21. 11. 2018 do zaplatenia, s a z a s t a v u j e .

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalovanému s a p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 27. 12. 2018, sa pôvodný žalobca (U. Ú.
F., a. s.) domáhal voči žalovanému zaplatenia 4963,21 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne od 21. 11. 2018 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, V žalobe uviedol, že so žalovaným
uzatvoril dňa 16. 2. 2015 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty U., a. s., na základe
ktorej mu poskytol kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet číslo XXXXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý
úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,80 %. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný

schválený úverový rámec vo výške 2100 eur a bol povinný platiť štandardnú mesačnú splátku vo výške
70 eur. Dlžný zostatok je celkový debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a
poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou
v súvislosti s poistením. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, a to napriek jeho
viacerým výzvam. Pred odstúpením na vymáhanie vystavil ku dňu 24. 11. 2018 výpis z bankovej knihy
s konečným debetným stavom ku dňu 31. 10. 2018 vo výške 4963,21 eura.

2. Žalovaný nevyužil svoje procesné právo v zmysle zákonného ustanovenia § 167 ods. 2 Civilného
sporového poriadku a ku podanej žalobe sa písomne nevyjadril, hoci bol na to vyzvaný uznesením zo
dňa 25. 1. 2019, ktoré mu bolo doručené, spolu s podanou žalobou, dňa 18. 5. 2019. Na pojednávaní
navrhol povoliť splácanie dlžnej sumy v splátkach vo výške 50 eur mesačne. Poukázal na skutočnosť,
že dlh dosť narástol o úroky.

3. Uznesením zo dňa 5. 3. 2019 súd pripustil, aby do konania na miesto pôvodného žalobcu vstúpila

obchodná spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., z dôvodu postúpenia žalovanej pohľadávky po začatí sporu.4. Podaním doručeným súdu dňa 20. 6. 2019, vzal žalobca podanú žalobu v časti o zaplatenie 3158,64
eura s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a navrhol, aby bola žalovanému uložená povinnosť
zaplatiťmu1804,56eura,spolusúrokomzomeškaniavovýške5%ročneod21.11.2018dozaplatenia.

5. V súlade so zákonným ustanovením § 180 Civilného sporového poriadku súd rozhodol, že vykoná
pojednávanie v neprítomnosti advokáta žalobcu, ktorému bolo predvolanie na pojednávanie riadne a
včas doručené, a ktorý svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil pracovnou zaneprázdnenosťou a
hospodárnosťou konania a navrhol vykonať pojednávanie v jeho neprítomnosti.

6. Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že poberá príjem z dôchodku vo výške 510 eur
mesačne. Býva s družkou a so synom, ktorý má 20 rokov, neštuduje. Družka, ani syn nemajú žiaden
príjem, on ich živí.

7. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

X. U. Ú. F., a. s. a žalovaný uzatvorili dňa 16. 2. 2015 zmluvu o aktivácii pôžičkovej karty L. T. Č.
XXXXXXXX, v ktorej si dojednali výšku úverového rámca 2400 eur, výšku mesačnej splátky 80 eur a
splatnosť splátky 15. deň v kalendárnom mesiaci. Úroková sadzba predstavovala 22,80 % ročne, ročná
percentuálna miera nákladov 24,22 %, pričom bola vypočítaná pri predpokladoch, že klient vyčerpá úver

platbou kartou obchodníka dňa 1. 1. 2015 vo výške schváleného úverového rámca, pri počte splátok
12, prvá až predposledná splátka je 200 eur, posledná splátka je 524 eur. Priemerná hodnota RPMN
predstavovala 24,28 % ročne. Z výpisu z pôžičkovej karty L. T. mal súd preukázané, že žalovaný čerpal
výbermizbankomatovspolu880eurazaplatilspolu420eur.Dňa4.12.2015bolžalovanýpredžalobnou
upomienkou vyzvaný na úhradu dlžnej sumy vo výške 210 eur a upozornený na možnosť zosplatnenia

úveru v prípade neuhradenia splátky splatnej v mesiaci október 2015. Dňa 6. 1. 2016 veriteľ oznámil
žalovanému, že úver zosplatnil a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 2421,73 eura.

9. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku, žalobca môže vziať žalobu späť.

10. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

11. Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,

ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

12. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti o zaplatenie 3158,64 eura,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3158,64 eura od 21. 11. 2018 do zaplatenia,

zastavil, nakoľko žalobca vzal podanú žalobu v uvedenej späť, pričom uvedený dispozitívny úkon
mu prislúchal. Keďže ku späťvzatiu žaloby v časti došlo pred začatím pojednávania, súd nezisťoval
stanovisko žalovaného ku späťvzatiu žaloby v časti, nakoľko aj jeho prípadný nesúhlas by bol právne
neúčinný.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

15. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.16. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

17. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, t. j. k 16. 2. 2015, (ďalej
len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

18. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

19. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu.

20. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať

a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného
práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno
len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

21. Podľa § 879v Občianskeho zákonníka, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo

spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

22. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

23.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

24. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť

premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

25. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu v zostávajúcej časti zamietol,
nakoľko mal preukázané premlčanie žalovaného nároku. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal

právnym dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o aktivácii pôžičkovej karty L. T., uzavretej so
žalovaným. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné,
že pôvodný žalobca (U.X. Ú. F., a. s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvu o aktivácii
pôžičkovej karty L. T., v ktorej si dojednali poskytnutie úveru s výškou úverového rámca 2400 eur.
Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo

sa o spotrebiteľskú zmluvu. Pôvodný žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej
obchodnej a podnikateľskej činnosti, žalovaný, naopak, pri uzatváraní zmluvy konal ako fyzická osoba,
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva najmä
z označenia žalovaného v zmluve. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jednalo o zmluvu
o spotrebiteľskom úvere. Podľa zákonného ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka, v spojení

s prechodným ustanovením § 879v Občianskeho zákonníka, v konaniach, predmetom ktorých je
pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začatých po 5. 12. 2018, nemožno vymáhať premlčané
právo. V zmysle dôvodovej správy ku zákonu číslo 343/2018 Z. z., ktorým bol Občiansky zákonník
doplnený o uvedené zákonné ustanovenia, sa vymáhaním premlčaného práva rozumie súdne konanie,
exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Súd preto, vzhľadom na skutočnosť, že medzi pôvodným

žalobcom a žalovaným vznikol spotrebiteľský právny vzťah, skúmal možnosť premlčania žalovaného
nároku a k tomuto prihliadol pri rozhodovaní. Nakoľko medzi pôvodným žalobcom a žalovaným vznikol
spotrebiteľský právny vzťah, v zmysle zákonného ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa
dĺžka premlčacej doby spravuje občianskoprávnymi predpismi, teda je trojročná. Medzi stranami sporunebolo sporné, že žalovaný si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, a to povinnosť uhrádzať riadne
a včas dojednané splátky, neplnil. Pôvodný žalobca preto vyhlásil úver za predčasne splatný dňa 6. 1.
2016. Súd mal v konaní preukázané, že oprávnenie pôvodného žalobcu žiadať splatenie celého úveru v

prípade omeškania s úhradou splátky v zmysle zákonného ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka
bolo dojednané v článku V. ods. 35 obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných
platobných kariet vydávaných U. Ú. F., a. s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding,
a. s. Zákonné ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka obsahuje osobitnú úpravu začatia plynutia
premlčacej doby v prípadoch, keď sa v dôsledku nesplnenia niektorej zo splátok stane zročným celý dlh

v súlade so zákonným ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd poukazuje na
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 16Co/34/2018, podľa ktorého: „Ustanovenie § 101
Občianskeho zákonníka je teda úpravou všeobecnou (lex generalis) a ustanovenie § 103 Občianskeho
zákonníkavovzťahuknemujelexspecialis,t.j.osobitnouúpravou,ktorámápredaplikáciouvšeobecnej
úpravy prednosť. Preto, ak z ustanovenia druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka, ktorá predstavuje
špeciálnu úpravu vyplýva, že v prípade predčasnej splatnosti celého dlhu začne plynúť premlčacia doba

odo dňa zročnosti tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala, a z ust. § 101 Občianskeho
zákonníka, ktorá je všeobecnou úpravou, vyplýva odlišný režim určenia začiatku plynutia premlčacej
doby, je zrejmé, že prednosť má úprava druhej vety §-u 103 Občianskeho zákonníka a počiatok plynutia
premlčacej doby bude viazaný na zročnosť tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala.“ Súd
poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 26Co/276/2017, podľa ktorého: „Žalobca

sa svojimi odvolacími dôvodmi celkom míňa s podstatou § 103 Obč. zák., z ktorého zreteľne vyplýva
dvojaké počítanie premlčacích dôb pri dlhoch splatných v splátkach: premlčacia doba plynie samostatne
vo vzťahu ku každej splátke, čo vyplýva z prvej vety tohto paragrafu; ak sa však pre nesplnenie niektorej
splátky stane splatným celý dlh, plynie premlčacia doba zvyšku dlhu od splatnosti nesplatenej splátky.
Ani v jednom prípade teda neplynie premlčanie od úkonu, ktorý žalobca v odvolací označuje ako

„vyhlásenie splatnosti celého úveru“. Takýto úkon svojím obsahom môže byť len úkonom podľa § 565
Obč. zák., teda prejavom veriteľa v prípade omeškania s niektorou splátkou, že žiada aj splatenie
zvyšného dlhu (tzv. strata výhody splátok). Ale práve pre tento prípad druhá veta § 103 Obč. zák.
jasne ustanovuje, že premlčacia doba zvyšného dlhu plynie od splatnosti nesplnenej splátky, a nie od
dátumu urobenia úkonu v zmysle § 565 Obč. zák.“ Rovnaký právny názor vyslovil Krajský súd v Trnave

aj v rozsudku sp. zn. 26Co/158/2017. Prihliadajúc ku zákonnému ustanoveniu § 103 Občianskeho
zákonníka, v súlade s vyššie citovanými právnymi názormi, súd skúmal, kedy sa stala splatnou splátka
úveru, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (zostatok úveru). Zákonné ustanovenie § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka pre spotrebiteľské právne vzťahy upravuje aj osobitnú požiadavku možnosti
uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, a to uplynutie lehoty troch mesiacov

od nezaplatenia splátky a osobitný postup pre uplatnenie uvedeného práva, spočívajúci v povinnosti
veriteľa upozorniť dlžníka na možnosť uplatnenia práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Podľa právneho
názoru Krajského súdu v Trnave, uvedeného v rozsudku sp. zn. 26Co/158/2017: „Pri posudzovaní
začiatku plynutia premlčacej doby je teda potrebné zistiť, s ktorou konkrétnou splátkou bol dlžník v čase
vykonania tohto práva zo strany veriteľa v omeškaní práve tri mesiace (nie dlhšie) a od jej zročnosti

potom plynie premlčacia doba zvyšku dlhu podľa § 103 O.z..“ Prihliadajúc k zákonnej úprave § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka, aj v súlade s uvedeným právnym názorom, mal súd preukázané, že
pôvodný žalobca mohol využiť svoje právo úver predčasne zosplatniť pre nezaplatenie splátky splatnej
dňa 15. 9. 2015, so zaplatením ktorej bol žalovaný ku dňu uplatnenia práva v zmysle § 565 Občianskeho
zákonníka (6. 1. 2016) viac ako tri mesiace v omeškaní (ktoré uplynuli 15. 12. 2016; vo vzťahu ku ďalším

splátkam splatným od 15. 10. 2015 ešte ku dňu 6. 1. 2016 neuplynuli tri mesiace omeškania). Súd mal
preukázané, že pôvodný žalobca dodržal povinnosť veriteľa upozorniť dlžníka na možnosť predčasného
zosplatnenia úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní, a to predžalobnou upomienkou zo dňa 4. 12. 2015.
Keďže všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa splatnosti splátky splatnej dňa 15. 9.
2015, uplynula dňa 17. 9. 2018 (v zmysle zákonného ustanovenia § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka,

keďže posledný deň lehoty, t. j. 15. 9. 2018, pripadol na sobotu, preto bol posledným dňom lehoty
najbližší nasledujúci pracovný deň). Nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 27. 12. 2018, bol žalovaný
nárok v čase jeho uplatnenia na súde už v celom rozsahu premlčaný.

26. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.28. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd priznal v spore v
celom rozsahu úspešnému žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Žalovaný bol úspešný aj v časti, v ktorej bolo konanie zastavené, nakoľko žalobca nepreukázal, že
ku zastaveniu konania v časti došlo zavinením žalovaného. V súlade so zákonným ustanovením §
262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.