Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 12, 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 1T/51/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115011281
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Vereš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7115011281.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Košice I, JUDr. Ľuboš Vereš, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.

júna 2019 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :
D.. F. V., nar. 5. P. XXXX v V. F., trvale bytom
F. XXX/XX, V. F., okres Q., dôchodca,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

- v A. v poisťovni S. D. E. na V. č. 27 v presne nezistenej dobe dňa 05.05.2011 písomne nahlásil poistnú
udalosť zo združeného poistenia domácnosti číslo poistnej zmluvy X-XXX-XXXXXX, kde si uplatnil nárok
na poistné plnenie za poškodenú domácnosť v dôsledku upchatia kanalizačného potrubia a následného
zatopenia bytu č. 2 na F. ulici č. XX v Q. Z. V. splaškovou vodou, ku ktorej udalosti malo dôjsť dňa
21.04.2011 o 23.35 hod., pričom do poistného plnenia zahrnul faktúru za podlahu na sumu 572,27.-
Eur, na Microsystém Philips MCi 730/12 v cene 350.-Eur, mobilný telefón značky Sony Ericsson Xperia
X10 Mini v cene 250.- Eur, mobilný telefón značky Samsung Wave 723 v cene 190.-Eur a mobilný

telefón značky LG Optimus One P500 v cene 180.- Eur, ktoré mali byť pri poistnej udalosti poškodené,
pričom nárok na poistné plnenie preukazoval dokladmi, ktoré nezodpovedali skutočnosti a vykonaným
obhliadkam poškodeného bytu likvidátormi dňa 02.05.2012 a 21.05.2012, čím sa pokúsil vylákať od
poisťovne poistné plnenie a v prípade vyplatenia by spôsobil poisťovni S. D. E., pobočka poisťovne so
sídlom V. XX, A. škodu vo výške 1.542,27.- Eur,

t e d a

- dopustil sa protiprávneho konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého
sa dopustil v úmysle vylákať poistné plnenie od iného tým, že ho uviedol do omylu v otázke splnenia
podmienok na jeho poskytnutie, čím by mu spôsobil malú škodu, avšak k dokonaniu činu nedošlo,

č í m s p á c h a l

- prečin poisťovacieho podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k § 223 ods. 1 Tr. zákona

A za to mu súd
u k l a d á

podľa § 223 ods. 1 Tr. zákona, s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. a § 36 písm. j) Tr. zák. trest odňatia
slobody vo výmere jedného roka.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona súd pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody
určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní jedného roka.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonal dokazovanie výsluchom výsluchom svedkov, listinnými dôkazmi a dospel
ku skutkovým zisteniam uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Prehľad vykonaných dôkazov:

Hlavné pojednávanie sa uskutočnilo v neprítomnosti obžalovaného D.. F. V. za splnenia podmienok
uvedených v ustanovení § 252 ods. 2 Tr. por. V prípravnom konaní obžalovaný využil svoje právo a
odmietol vypovedať.

Svedkovia D.. F. V., D.. P. Q. a J.. J. G. vo svojich výpovediach zhodne uviedli, že obžalovaný

oznámil poistnú udalosť poisťovni S. D. E., pričom pri prešetrovaní poistnej udalosti boli zistené závažné
nezrovnalosti medzi skutočným stavom a údajne spôsobenou škodou, deklarovanou obžalovaným.

Svedok V. X. vo svojej výpovedi uviedol, že bol susedom obžalovaného, ktorý sa však v byte často
nezdržiaval. Niekedy v roku 2011 mu oznámil, aj ho zavolal, aby sa išiel pozrieť do bytu, že došlo k jeho

vytopeniu splaškami. Po príchode do bytu si svedok všimol, že voda bola do výšky jedného centimetra
na chodbe, kde bol gumolit.

Z poistnej zmluvy na čl. 24-28 je zrejmé, že obžalovaný mal uzavretú poistnú zmluvu s poisťovňou
QBE a.s. o združenom poistení domácnosti zo dňa 15.11.2001.

Z oznámenia o živelnej alebo vodovodnej udalosti na čl. 106 vyplýva, že obžalovaný dňa 27.4.2011
oznámil poisťovni predmetnú škodovú udalosť, ku ktorej malo dôjsť o 23.35 tak, že v dôsledku upchatia
kanalizačného potrubia došlo k zatopeniu bytu.

Z rozsahu vzniknutej škody na čl. 107 je zrejmý zoznam vecí, ktoré mali byť pri poistnej udalosti
poškodeného, vrátane spôsobu, roku nadobudnutia a ich hodnoty.

Zo zápisu o ohliadke, ktorý spísal likvidátor poisťovne D.. P. Q., na čl. 110 je zrejmý popis vzniku škody
a rozsah a popis poškodenia.

Zlistusfaktúrounapodlahu načl.112-113vyplýva,žeobžalovanýoznámilpoisťovniQBEa.s.,zaslaním
faktúry, celkovú cenu za plávajúcu podlahu vo výške 572,27 Eur.

Z listu s nadobúdacími dokladmi na mobilné telefóny na čl. 121-125 vyplýva, že obžalovaný oznámil

poisťovni QBE a.s., zaslaním faktúry, celkovú cenu za jednotlivé mobilné telefóny vo výške 250, 190
a 180 Eur.

Z listu s nadobúdacími dokladmi na mikrosystém a technického posudku na čl. 126-127 vyplýva, že
obžalovaný oznámil poisťovni QBE a.s., zaslaním technického posudku, celkovú cenu za mikrosystém

vo výške 350,- Eur.

Na čl. 133-193 sa nachádza fotodokumentácia, ktorú predložil obžalovaný.

Z oznámenia o výsledku likvidácie poistnej udalosti na čl. 196 vyplýva, že poisťovňa S. D. E. a.s.

predmetnú poistnú udalosť zo dňa 21.4.2011 odložila bez poskytnutia poistného plnenia z dôvodu,
že doklady o nadobudnutí poškodených vecí, ktoré predložil obžalovaný, odporovali fotodokumentácii
poškodených vecí, čím došlo k porušeniu ustanovenia článku VI. všeobecných poistných podmienok.

K výroku o vine:Po takto vykonanom dokazovaní, podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotení dôkazov podľa
svojho vnútorného presvedčenia, založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo i v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., súd dospel k záveru o
vine obžalovaného.

Obžalovaný v prípravnom konaní využil svoje zákonné právo a odmietol vo veci vypovedať. Z dôvodu
zmeny zákonného sudcu hlavné pojednávanie súd v súlade s ustanovením § 277 ods. 5 Tr. por. vykonal

znova a teda na úkony vykonané predchádzajúcim zákonným sudcom neprihliadol.

Obžalovaného zo spáchania skutku usvedčujú prakticky všetky vykonané dôkazy. Súd poukazuje
predovšetkým na výpovede svedkov D.. F. V., D.. P. Q. a J.. J. G., odborných pracovníkov predmetnej
poisťovne, z ktorých výpovedí jednoznačne vyplynulo, že k predmetnej poistnej udalosti nedošlo. V
prospech obžalovaného nevyznieva ani výpoveď svedka X., ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že videl

vodu len na chodbe bytu aj to len do výšky asi 1 cm. Proti obžalovanému svedčí aj celý rad nepriamych
dôkazov,ktorébolizabezpečenévprípravnomkonaníavykonanénahlavnompojednávaníazktorýchje
zrejmé, že obžalovaný mal uzavretú predmetnú poistnú zmluvu, nahlásil poistnú udalosť a plnenie tejto
poistnej udalosti bolo zo strany poisťovne odmietnuté. Všetky vyššie uvedené dôkazy možno zaradiť
medzi tzv. nepriame dôkazy, ktorých súhrn je uzavretý a vedie k jedinému možnému záveru a to k záveru

o vine obžalovaného.

Súd v tejto súvislosti (s nepriamymi dôkazmi) považuje za potrebné pripomenúť teóriu dokazovania
o nepriamych dôkazoch. Nepriamy dôkaz je taký dôkaz, ktorý dokazuje inú skutočnosť, a to takú, z
ktorej možno usudzovať, či sa stala, alebo nestala skutočnosť , o dokázanie ktorej ide. Nepriamy dôkaz

teda objasňuje dokazovanú skutočnosť pomocou inej skutočnosti, ktorá má k dokazovanej skutočnosti
len nepriamy vzťah. Aj keď nepriame dôkazy nesvedčia priamo proti obvinenému alebo priamo v
jeho prospech, majú v praxi značný význam, pretože niekedy bývajú jedinými dôkazmi v procese.
Dokazovanie nepriamymi dôkazmi je zložitejšie než dokazovanie priamymi dôkazmi. Je to dôsledok
povahy nepriamych dôkazov, t.j. nepriameho vzťahu k dokazovanie skutočnosti. Nepriamy dôkaz

nadobúda teda dôkazný význam v spojitosti s inými dôkazmi. Preto musí existovať niekoľko nepriamych
dôkazov. Tieto nepriame dôkazy musia tvoriť systém, ktorého jednotlivé články sú v súlade tak medzi
sebou, ako aj s dokazovanou skutočnosťou. Každý článok tohto súhrnu dôkazov sa musí nepochybne
preukázať. Súhrn navzájom súvisiacich, harmonizujúcich a nepochybne zistených nepriamych dôkazov
musí byť uzavretý, to znamená, že musí viesť len k jednému záveru a musí vylučovať možnosť iného

záveru (nepriame dôkazy nesmú vyvolávať ďalšie možné verzie, resp. otázky).

Obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu poisťovacieho
podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 k § 223 ods. 1 Tr. zákona po stránke objektívnej v tom, že v
úmysle vylákať poistné plnenie od poisťovne ju uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho

poskytnutie a to predstieraním škody, ktorá nevznikla a po stránke subjektívnej sa konania
dopustil formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zák., pretože chcel spôsobom uvedeným v
Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.

K výroku o treste:

Obžalovaný nemá v odpise z registra trestov žiadny záznam.

V prípade obžalovaného súd nezistil priťažujúce okolnosti.

Súdzistilpoľahčujúcuokolnosťvzmysle§36písm.j)Tr.zák.,pretožeobžalovanýviedolpredspáchaním
trestného činu riadny život.

Vzhľadom na uvedené, súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby, výkon ktorého podmienečne odložil na skúšobnú dobu na dolnej hranici,

pretože má za to, že takto uložený trest pokiaľ ide o druh a jeho výšku najlepšie zabezpečí splnenie
účelu trestu, ktorým je v danom prípade viesť obžalovaného k tomu, aby viedol v budúcnosti riadny život
a výchovne vplývať aj na ostatných členov spoločnosti. Súd vykonal dokazovanie výsluchom výsluchomsvedkov, listinnými dôkazmi a dospel ku skutkovým zisteniam uvedeným vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Prehľad vykonaných dôkazov:

Hlavné pojednávanie sa uskutočnilo v neprítomnosti obžalovaného D.. F. V. za splnenia podmienok
uvedených v ustanovení § 252 ods. 2 Tr. por. V prípravnom konaní obžalovaný využil svoje právo a
odmietol vypovedať.

Svedkovia D.. F. V., D.. P. Q. a J.. J. G. vo svojich výpovediach zhodne uviedli, že obžalovaný
oznámil poistnú udalosť poisťovni S. D. E., pričom pri prešetrovaní poistnej udalosti boli zistené závažné
nezrovnalosti medzi skutočným stavom a údajne spôsobenou škodou, deklarovanou obžalovaným.

Svedok V. X. vo svojej výpovedi uviedol, že bol susedom obžalovaného, ktorý sa však v byte často

nezdržiaval. Niekedy v roku 2011 mu oznámil, aj ho zavolal, aby sa išiel pozrieť do bytu, že došlo k jeho
vytopeniu splaškami. Po príchode do bytu si svedok všimol, že voda bola do výšky jedného centimetra
na chodbe, kde bol gumolit.

Z poistnej zmluvy na čl. 24-28 je zrejmé, že obžalovaný mal uzavretú poistnú zmluvu s poisťovňou

QBE a.s. o združenom poistení domácnosti zo dňa 15.11.2001.

Z oznámenia o živelnej alebo vodovodnej udalosti na čl. 106 vyplýva, že obžalovaný dňa 27.4.2011
oznámil poisťovni predmetnú škodovú udalosť, ku ktorej malo dôjsť o 23.35 tak, že v dôsledku upchatia
kanalizačného potrubia došlo k zatopeniu bytu.

Z rozsahu vzniknutej škody na čl. 107 je zrejmý zoznam vecí, ktoré mali byť pri poistnej udalosti
poškodeného, vrátane spôsobu, roku nadobudnutia a ich hodnoty.

Zo zápisu o ohliadke, ktorý spísal likvidátor poisťovne Ing. P. Q., na čl. 110 je zrejmý popis vzniku škody

a rozsah a popis poškodenia.

Zlistusfaktúrounapodlahu načl.112-113vyplýva,žeobžalovanýoznámilpoisťovniQBEa.s.,zaslaním
faktúry, celkovú cenu za plávajúcu podlahu vo výške 572,27 Eur.

Z listu s nadobúdacími dokladmi na mobilné telefóny na čl. 121-125 vyplýva, že obžalovaný oznámil
poisťovni QBE a.s., zaslaním faktúry, celkovú cenu za jednotlivé mobilné telefóny vo výške 250, 190
a 180 Eur.

Z listu s nadobúdacími dokladmi na mikrosystém a technického posudku na čl. 126-127 vyplýva, že

obžalovaný oznámil poisťovni QBE a.s., zaslaním technického posudku, celkovú cenu za mikrosystém
vo výške 350,- Eur.

Na čl. 133-193 sa nachádza fotodokumentácia, ktorú predložil obžalovaný.

Z oznámenia o výsledku likvidácie poistnej udalosti na čl. 196 vyplýva, že poisťovňa QBE D. E. a.s.
predmetnú poistnú udalosť zo dňa 21.4.2011 odložila bez poskytnutia poistného plnenia z dôvodu,
že doklady o nadobudnutí poškodených vecí, ktoré predložil obžalovaný, odporovali fotodokumentácii
poškodených vecí, čím došlo k porušeniu ustanovenia článku VI. všeobecných poistných podmienok.

K výroku o vine:

Po takto vykonanom dokazovaní, podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotení dôkazov podľa
svojho vnútorného presvedčenia, založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu

jednotlivo i v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por., súd dospel k záveru o
vine obžalovaného.Obžalovaný v prípravnom konaní využil svoje zákonné právo a odmietol vo veci vypovedať. Z dôvodu
zmeny zákonného sudcu hlavné pojednávanie súd v súlade s ustanovením § 277 ods. 5 Tr. por. vykonal
znova a teda na úkony vykonané predchádzajúcim zákonným sudcom neprihliadol.

Obžalovaného zo spáchania skutku usvedčujú prakticky všetky vykonané dôkazy. Súd poukazuje
predovšetkým na výpovede svedkov D.. F. V., D.. P. Q. a J.. J. G., odborných pracovníkov predmetnej
poisťovne, z ktorých výpovedí jednoznačne vyplynulo, že k predmetnej poistnej udalosti nedošlo. V
prospech obžalovaného nevyznieva ani výpoveď svedka X., ktorý vo svojej výpovedi potvrdil, že videl

vodu len na chodbe bytu aj to len do výšky asi 1 cm. Proti obžalovanému svedčí aj celý rad nepriamych
dôkazov,ktorébolizabezpečenévprípravnomkonaníavykonanénahlavnompojednávaníazktorýchje
zrejmé, že obžalovaný mal uzavretú predmetnú poistnú zmluvu, nahlásil poistnú udalosť a plnenie tejto
poistnej udalosti bolo zo strany poisťovne odmietnuté. Všetky vyššie uvedené dôkazy možno zaradiť
medzi tzv. nepriame dôkazy, ktorých súhrn je uzavretý a vedie k jedinému možnému záveru a to k záveru
o vine obžalovaného.

Súd v tejto súvislosti (s nepriamymi dôkazmi) považuje za potrebné pripomenúť teóriu dokazovania
o nepriamych dôkazoch. Nepriamy dôkaz je taký dôkaz, ktorý dokazuje inú skutočnosť, a to takú, z
ktorej možno usudzovať, či sa stala, alebo nestala skutočnosť , o dokázanie ktorej ide. Nepriamy dôkaz
teda objasňuje dokazovanú skutočnosť pomocou inej skutočnosti, ktorá má k dokazovanej skutočnosti

len nepriamy vzťah. Aj keď nepriame dôkazy nesvedčia priamo proti obvinenému alebo priamo v
jeho prospech, majú v praxi značný význam, pretože niekedy bývajú jedinými dôkazmi v procese.
Dokazovanie nepriamymi dôkazmi je zložitejšie než dokazovanie priamymi dôkazmi. Je to dôsledok
povahy nepriamych dôkazov, t.j. nepriameho vzťahu k dokazovanie skutočnosti. Nepriamy dôkaz
nadobúda teda dôkazný význam v spojitosti s inými dôkazmi. Preto musí existovať niekoľko nepriamych

dôkazov. Tieto nepriame dôkazy musia tvoriť systém, ktorého jednotlivé články sú v súlade tak medzi
sebou, ako aj s dokazovanou skutočnosťou. Každý článok tohto súhrnu dôkazov sa musí nepochybne
preukázať. Súhrn navzájom súvisiacich, harmonizujúcich a nepochybne zistených nepriamych dôkazov
musí byť uzavretý, to znamená, že musí viesť len k jednému záveru a musí vylučovať možnosť iného
záveru (nepriame dôkazy nesmú vyvolávať ďalšie možné verzie, resp. otázky).

Obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu poisťovacieho
podvodu v štádiu pokusu podľa § 14 k § 223 ods. 1 Tr. zákona po stránke objektívnej v tom, že v
úmysle vylákať poistné plnenie od poisťovne ju uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na jeho
poskytnutie a to predstieraním škody, ktorá nevznikla a po stránke subjektívnej sa konania

dopustil formou priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zák., pretože chcel spôsobom uvedeným v
Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom.

K výroku o treste:

Obžalovaný nemá v odpise z registra trestov žiadny záznam.

V prípade obžalovaného súd nezistil priťažujúce okolnosti.

Súdzistilpoľahčujúcuokolnosťvzmysle§36písm.j)Tr.zák.,pretožeobžalovanýviedolpredspáchaním

trestného činu riadny život.

Vzhľadom na uvedené, súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby, výkon ktorého podmienečne odložil na skúšobnú dobu na dolnej hranici,
pretože má za to, že takto uložený trest pokiaľ ide o druh a jeho výšku najlepšie zabezpečí splnenie

účelu trestu, ktorým je v danom prípade viesť obžalovaného k tomu, aby viedol v budúcnosti riadny život
a výchovne vplývať aj na ostatných členov spoločnosti.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na
Okresný súd Košice I. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného

(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§
308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.