Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 4, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7Pc/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319201183
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8319201183.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

I. súd Q. sudkyňou R.. R. M. v právnej veci navrhovateľa: Y. H., nar. XX.XX.D., trvale bytom D. XX L. U.

Č.. D., t.č. bytom Š. D./XX, D. XX L., proti osobe povinnej z vyživovacej povinnosti - otcovi: Y. H., nar.
XX.XX.D., bytom D. XX L. U. Č.. D., o určenie výživného na dospelé dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. navrhovateľa p. Y. H., nar. XX.XX.D., je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľa Y. H.,
nar. XX.XX.D., výživným vo výške XX % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného predpisu mesačne vždy do XX. dňa toho ktorého mesiaca k rukám navrhovateľa, počnúc
dňom XX.XX.XXXX.

W. vo zvyšnej časti zamieta.

A. výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške XXX,XX eur je otec navrhovateľa p
o v i n n ý uhradiť navrhovateľovi spolu s prvým bežným výživným.

o d ô v o d n e n i e :

X. Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa XX.XX.XXXX domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
jeho otcovi uložil prispievať na jeho výživu sumou XX,- eur mesačne odo dňa podania návrhu. T. návrhu
odôvodnila tým, že v roku XXXX bol spolu so súrodencami umiestnený v H. domove. H. plnoletosť vo
februári a po ukončení ústavnej starostlivosti išiel bývať k mame do L.. Od 1. marca je zapísaný do

prvého ročníka na L. v L.. I. žije v L. U., určitý čas bol v zahraničí. S mamou nežije už od apríla XXXX.
I. poberá invalidný dôchodok. V ďalšom uviedol, že je študentom denného štúdia, nemá žiaden príjem.
S. mu pomáha iba mama, ktorá poberá invalidný dôchodok vo výške XXX,- eur. T. mu aj mamin priateľ.
W. žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok. L. sa snaží zabezpečiť si vzdelanie, ktoré by mu pomohlo
začleniť sa do pracovného procesu.

X.Otecnavrhovateľasakpodanémunávrhunevyjadrilanapriekopakovanýmvýzvamsúdunepreukázal

ani svoje majetkové, zárobkové a sociálne pomery.

X. Súd sa oboznámil s návrhom, rodným listom navrhovateľa, potvrdením o návšteve strednej školy,
lustráciou otca navrhovateľa v registri L. poisťovne a zistil tento skutkový stav veci:

X. Z rodného listu navrhovateľa vyplýva, že ako otec je tam zapísaný p. Y. H., rod. H., nar. XX.XX.D..

X. Podľa potvrdenia o návšteve strednej školy zo dňa XX.XX.XXXX vystaveného L. internátnou školou
v L., v školskom roku XXXX/XXXX je navrhovateľ študentom tejto školy a to od XX.XX.XXXX.X. Z lustrácie otca navrhovateľa v registri L. poisťovne vyplýva, že je poberateľom invalidného dôchodku
vo výške XXX,XX eur mesačne.

X. Podľa § 6X ods. 1, 2 zákona č. XX/XXXX Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
( ďalej len ,,A. o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. I. rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. H. má právo podieľať na životnej úrovni rodičov.

T. § 62 ods. 3, X A. o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške XX % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. T.
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

T. zákona č. XXX/XXXX Z.z. v platnom znení v spojení s opatrením Y. práce, sociálnych vecí a rodiny
č. XXX/XXXX Z.z. bola výška minimálneho výživného od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX v sume XX,XX
eur a v zmysle opatrenia Y. práce, sociálnych vecí a rodiny č. XXX/XXXX Z.z. je výška minimálneho
výživného od XX.XX.XXXX XX,XX eur.

T. § 75 ods. X A. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

T. § 77 ods. X A. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Y. ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. U. pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa
začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

T. § 78 ods. X A. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
I. výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

X. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou. U. má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. V. rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť

zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. A. nerozlišuje, či ide o nevyhnutné
potreby rodiča alebo iné potreby. T. určovaní výšky výživného súd prihliada jednak na osobné, majetkové
a zárobkové pomery rodiča a tiež na individuálne potreby dieťaťa, tak ako je to vyššie uvedené. I.
potriebdieťaťavyjadrujepožiadavku,abyplnenímvyživovacejpovinnostiboliuspokojenévšetkynáklady
vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Y. potrieb dieťaťa je rôzna a závisí od veku, duševnej

a fyzickej vyspelosti, zdravotného stavu, schopností, záujmov, vzdelania, nadania, formy prípravy na
budúce povolanie. L. závisí od schopností a možnosti rodičov. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov.

X. Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletých detí aj
možnosti,schopnostiamajetkovépomeryrodičov,ktorévšakvždylimitujúuspokojovanieodôvodnených

potrieb maloletých detí. T. určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať
predovšetkýmztoho,akápeňažnásumamesačnejepotrebnánaúhraduodôvodnenýchpotriebdieťaťa,
pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo,
bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa,
rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j.

všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Y. týchto potrieb je
odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti
a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú
možnosti rodičov. I. potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni vysokoškolskej dochádzky
sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného

zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak
rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. U. z vyššie uvedených
úvah, je preto potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. I. potreby
dieťaťa, ktoré sú zohľadnené pri určení výživného sú rôzne, podľa okolností každého konkrétnehoprípadu. Sú závislé od veku dieťaťa, jeho fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu, spôsobu a
obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. H. má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a
pokiaľ životná situácia jedného z nich predstavuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký

štandard umožní svojmu dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia
ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo

XX. Vychádzajúc z vyššie uvedených hmotno-právnych ustanovení a vykonaným dokazovaním mal súd
za preukázané, že návrh navrhovateľa čo do zákonného nároku bol podaný dôvodne a preto rozhodol

tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

W. je študentom 1. ročníka strednej školy a pripravuje sa tým na výkon svojho budúceho povolania. Je
študentom dennej formy štúdia a to mu bráni v tom, aby sa popri škole zamestnal a takýmto spôsobom si
zabezpečil dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie svojich bežných každodenných potrieb.

Y., sociálne a zárobkové pomery otca nie sú známe, avšak každý z rodičov je povinný prispievať na
výživu svojmu nezaopatrenému dieťa vo výške minimálneho výživného podľa osobitného predpisu.

XX.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostisúddospelkzáveru,ženakoľkonavrhovateľnenadobudol
schopnosť samostatne sa živiť, štúdiom na strednej škole sa pripravuje na výkon svojho budúceho

povolania, teda vyživovacia povinnosť jeho otca voči nemu nezanikla.

L. preto zaviazal otca navrhovateľa prispievať na jej výživu sumou vo výške XX % zo sumy životného
minima na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu mesačne odo dňa podania návrhu na súde
a vo zvyšnej časti návrh zamietol.

XX. Za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX otcovi navrhovateľa vznikol dlh na výživnom v sume
XXX,XX eur a súd otca navrhovateľa zaviazal na úhradu dlžnej sumy spolu s prvým bežným výživným.

XX. O trovách konania súd v zmysle § 57 zákona č. XXX/XXXX Z.z. Civilného mimosporového poriadku

nerozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.