Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Jarmila Jánošová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/84/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117250519
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6117250519.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu L. Z., G..

XX. XX. XXXX, K. C. XXXX/XX, XXX XX K. K., zast. JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom, KOVAL &
spol., advokátska kancelária, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45018201 proti
žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816
23 Bratislava, IČO: 00585441, zast. Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Robotnícka
6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36868299, o zaplatenie 6 730,69 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 905,22 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 3 727,81 Eur od 20. 09. 2017 do 21. 03. 2019 a zo sumy 1 905,22 Eur od 22. 03. 2019

až do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V prevyšujúcej časti súd konanie z a s t a v u j e .

Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 6 730,69 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne
od 20. 09. 2017 až do zaplatenia ako plnenia zo zmluvy o havarijnom poistení motorového vozidla,
predmetom ktorej bolo poistenie jeho osobného motorového vozidla zn. Q. A., N. Č. K., rok výroby 2009.

2. Žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie vyjadrením zástupcov strán, zmluvou o havarijnom poistení, osobitnými
poistnými podmienkami poistenia motorových vozidiel, zmluvnými dojednaniami pre havarijné poistenie
vozidiel, všeobecnými poistnými podmienkami, korešpondenciou strán, inzerátmi ohľadom predaja
obdobných motorových vozidiel, znaleckým posudkom Ing. Ľubomíra Bielika č. 2/2019 z odboru cestná

doprava a zistil tento skutkový stav:

4. Podľa tvrdenia žalobcu tento bol vlastníkom motorového vozidla zn. Audi, rok výroby 2009, ohľadom
ktorého uzatvoril so žalovaným zmluvu o havarijnom poistení č. 6590186470 (návrh zmluvy bol
podpísaný dňa 12. 07. 2016 - č. l. 129 spisu).
Dňa 18. 05. 2017 došlo k odcudzeniu predmetného motorového vozidla, ktorú skutočnosť oznámil
žalovanému 24. 05. 2017 a domáhal sa plnenia z titulu uzatvorenej zmluvy. Žalovaný ukončil šetrenie

poistnej udalosti dňa 04. 09. 2017 a po odpočítaní spoluúčasti vo výške 4 % mu vyplatil sumu 15 324,35
Eur, pričom poistné krátil aj o 10 % z dôvodu ponechania technického preukazu vozidla v motorovom
vozidle. Vychádzal zo všeobecnej hodnoty vozidla 17 736,52 Eur. Podľa názoru žalobcu však všeobecná
hodnota obdobného vozidla predstavovala v zmysle pripojenej inzercie v čase vzniku škody 22 974,--Eur. Mal za to, že žalovaný nebol oprávnený krátiť poistné plnenie o 10 % s poukazom na znenie článku
VI. ods. 6 zmluvných dojednaní.
Z uvedených dôvodov sa domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 6 730,69 Eur ako rozdielu medzi

vyplatenou sumou 15 324,35 Eur a všeobecnou hodnotou motorového vozidla 22 974,-- Eur po
odpočítaní spoluúčasti spolu s úrokom z omeškania odo dňa 20. 09. 2017 až do zaplatenia.

5. Úrok z omeškania požadoval v súvislosti so znením § 797 ods. 3 O. z. a § 517 ods. 2 O. z.

6. Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú. Žalovanému oznámil oznámením o poistnom plnení zo
dňa 04. 09. 2017, akým spôsobom vypočítal všeobecnú hodnotu jeho vozidla ku dňu vzniku škody. Táto
bola vypočítaná na sumu 17 736,52 Eur v súlade s prílohou č. 6 k vyhláške č. 492/2004 Z. z. Ministerstva
spravodlivosti SR v neskoršom znení.
Ku kráteniu poistného plnenia v rozsahu 10 % nedošlo v zmysle článku VI. ods. 6 zmluvných dojednaní
pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet, na ktoré odkazoval žalobca v žalobe, ale v zmysle článku

VI. ods. 13, podľa ktorého je poistený povinný zabezpečiť, aby sa vo vozidle v čase jeho opustenia
nenachádzali doklady od vozidla, náhradné kľúče a ovládač od vozidla. V opačnom prípade bude takéto
konanie posudzované ako porušenie povinnosti poisteného, ktoré zakladá právo poisťovne na zmluvnú
pokutu vo výške 10 % z poistného plnenia. Túto je poisťovňa oprávnená si započítať voči poistnému
plneniu. Citované ustanovenie má charakter zmluvnej pokuty v zmysle § 544 a § 545 O. z. Citovaný

článok VI. ods. 13 VPP Auto komplet tvorí neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy, a teda bola dodržaná
aj písomná forma jej dojednania. Poistné podmienky sú určitou osobitosťou právnej úpravy poistnej
zmluvy a ich postavenie je jedinečné, pretože obdobnú úpravu nepozná žiadna iná typová zmluva
upravená v O. z. V tomto smere poukázal na znenie ustanovenie § 788 ods. 3 O. z. a rozhodnutie NS
ČR 25Cdo/5/5334/2008.

Poistná zmluva v článku VIII. v bode 7 sa odvoláva na všeobecné poistné podmienky ako aj osobitné
poistné podmienky, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy, o ktorých mal žalobca v čase jej
uzatvárania vedomosť a bol s nimi oboznámený, čo potvrdil svojím podpisom. Zmluvná pokuta bola
dojednaná platne, nejedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku, keďže nevytvára žiadnu nerovnováhu
medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Obdobné zmluvné dojednania má väčšina ostatných

poisťovateľov na území SR.

7. Žalobca poprel oboznámenie sa so všeobecnými podmienkami. Namietol ich neurčitosť. Článok VI.
bod 13, ktorý mal mať podľa žalovaného charakter zmluvnej pokuty, nespĺňa náležitosti písomnej formy.
Žalovaný ani neuniesol dôkazné bremeno o vedomom porušení poistných podmienok na jeho strane.

Tiež nepreukázal, aký vplyv malo toto porušenie na zväčšenie následkov vo vzťahu k poistnému plneniu
v zmysle rozhodnutia NS SR 1Cdo/152/2009. Poukázal na spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy,
tiež na tú skutočnosť, že v návrhu poistnej zmluvy bolo všetko vypisované ručne, okrem článku VIII.
bod 7, kde bolo v predtlači zaškrtnuté, že sa žalobca oboznámil s poistnými podmienkami. Čo sa týka
vyhlásenia o tom, že bol písomne oboznámený s dôležitými zmluvnými podmienkami prostredníctvom

formulára o dôležitých zmluvných podmienkach, ktoré prevzal od sprostredkovateľa, k podpísaniu došlo
až po uzatvorení poistnej zmluvy, pričom toto vyhlásenie neobsahuje dostatočnú špecifikáciu, s akými
zmluvnými podmienkami mal byť oboznámený.

8. Predmetom sporu bolo plnenie z titulu uzatvorenej zmluvy o havarijnom poistení.

9. Podľa § 788 ods. 1 O. z. poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

10. Podľa § 791 ods. 1 O. z. pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie
je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.

11. Podľa § 792 ods. 1 O. z. na uzavretie poistnej zmluvy je potrebné, aby bol návrh prijatý v lehote,
ktorú určil navrhovateľ, a ak ju neurčil, do jedného mesiaca odo dňa, keď druhý účastník návrh dostal.

Poistná zmluva je uzavretá okamihom, keď navrhovateľ dostane oznámenie o prijatí svojho návrhu.

12. Podľa § 797 ods. 3 O. z. plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie
potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočnéhoodkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel,
je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

13. Podľa § 544 ods. 1 O. z., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
(2) Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo
určený spôsob jej určenia.

14. V konaní nebolo sporné, že došlo medzi stranami k uzatvoreniu zmluvy o havarijnom poistení v
zmysle návrhu poistnej zmluvy pre havarijné poistenie Auto komplet - produkt č. 572 zo dňa 12. 07. 2016.

15. Rovnako nebola sporná otázka, že došlo k poistnej udalosti - odcudzeniu motorového vozidla
žalobcu, ktoré bolo predmetom poistnej zmluvy.

16. Dojednaný spôsob výpočtu poistného plnenia sa odvíjal od všeobecnej hodnoty motorového vozidla,
ktorá výška bola medzi stranami sporná.

17. Z uvedených dôvodov súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom Ing. Ľubomírom Bielikom,

ktorý vo svojom znaleckom posudku č. 2/2019 vypočítal všeobecnú hodnotu predmetného motorového
vozidla na sumu 19 846,-- Eur.
Po vypracovaní posudku žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 21.03.2019 sumu 1.822,59 Eur. Žalobca
podaním z 26.03.2019 vzal žalobu čiastočne späť ohľadom sumy 4.825,47 Eur a súd konanie v tejto
časti v zmysle ust. § 145 CSP zastavil.

18. V konaní nebolo sporné, že v zmysle zmluvných dojednaní v prípade poistnej udalosti mal nárok
žalovaný krátiť poistné plnenie o 4 % z titulu dojednanej spoluúčasti.

19. Sporná bola otázka, či došlo k platnému kráteniu poistného plnenia v zmysle VPP Auto komplet

o 10 % a z akého dôvodu.
Pokiaľ toto dojednanie malo predstavovať zmluvnú pokutu, či bola dojednaná v súlade s ustanovením
§ 544 ods. 2 O. z.

20. Súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu, že na vzťah medzi stranami je potrebné nahliadať aj

ako na spotrebiteľský vzťah, keďže žalobca zmluvu o havarijnom poistení uzatváral ako fyzická osoba
konajúca nie v predmete svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný ako právnická osoba dodávateľ v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (§ 52 O. z.).

21. Z návrhu poistnej zmluvy je nesporné, že táto v časti VIII. nazvanej “Ďalšie ustanovenia“ predstavuje

formulárovú predtlač. V bode 7 tejto časti je vyhlásenie, že poistník bol oboznámený s obsahom poistnej
zmluvy, VPP, osobitnými poistnými podmienkami, ktoré mu boli pred uzatvorením poistnej zmluvy
odovzdané a ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. O ktoré jednotlivé poistné podmienky sa má
jednať je vyznačené strojovo.

22. Podľa § 53 ods. 3 O. z., ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

23. Samotná skutočnosť, že v tejto časti nebola zmluva individuálne dojednaná, však nemá za následok,
že sa jedná o neplatné dojednanie alebo o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Je všeobecne známe,

že pri uzatváraní poistných zmlúv sú súčasťou zmluvného dojednania aj všeobecné podmienky, ktoré
upravujú podrobne podmienky poistného plnenia a výklad jednotlivých pojmov, s čím počíta aj právna
úprava v ustanovení § 788 ods. 3 O. z. Čo konkrétne má poistná zmluva upravovať, je uvedené v ods.
2 citovaného zákonného ustanovenia. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou sa stáva dojednanie len v
prípade, ak takéto dojednania boli v neprospech spotrebiteľa.

24. Súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že dojednanie upravené v článku VI. ods. 13 VPP Auto
komplet č. 911 (č. l. 21 spisu) predstavuje svojím obsahom zmluvnú pokutu pre prípad porušenia
povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy.25. Pokiaľ však žalobca mienil započítať svoju pohľadávku z tohto titulu na pohľadávku žalobcu z titulu
poistného plnenia v zmysle ustanovenia § 580 O. z., toto dojednanie by malo spĺňať náležitosti platného

právneho úkonu z hľadiska určitosti
/§ 37 ods.1 O. z /, ako aj z hľadiska formy /§ 40 ods. 1 O. z. /, inak je neplatné.

26. Súdna prax v priebehu rozhodovacej činnosti ohľadom spotrebiteľských zmlúv sa ustálila na názore,
že nie je nevyhnutné, aby zmluva bola vyhotovená ako jediný dokument, pričom môže odkazovať

na všeobecné podmienky, ktoré slúžia na podrobnejšiu úpravu zmluvných podmienok. Obchodné
podmienky však majú predovšetkým slúžiť k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať
dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Nemajú slúžiť k tomu, aby v nich boli skryté
dojednania,oktorýchsapredpokladá,žepozornostispotrebiteľauniknúatonapr.rozhodcovskádoložka
alebo dojednanie o zmluvnej pokute. Takémuto jednaniu nemožno priznať právnu ochranu, zvlášť v
prípadoch, ak spotrebiteľ, ktorý podpisuje text zmluvy s odkazom na všeobecné podmienky a ďalšie

dokumenty (v danom prípade obchodné podmienky č. 106, 356, 156, 206, 911, 2010) zároveň vyhlásil,
že bol oboznámený s ich obsahom a boli mu odovzdané pred uzatvorením poistnej zmluvy, pritom je
zrejmé, že nemohol mať dostatočný časový priestor, aby sa s obsahom týchto podmienok skutočne
oboznámil a v plnom rozsahu ich obsahu porozumel /porovnaj tiež rozsudok NS ČR 32ICdo 86/2015/.

27. Podľa § 46 ods. 1 a 2 O. z. písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností ako aj
iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. V prípade poistnej zmluvy písomná
forma ako podmienka platnosti zmluvy nevyplýva z ustanovenia § 791 ods. 1 O. z. v súvislosti so znením
ustanovenia § 792 ods. 1 a 2 O. z.

28. Podľa § 40 ods. 1, 3 O. z., ak určitý právny úkon pre svoju platnosť musí mať písomnú formu a túto
formu nemá, je neplatný.
Dojednanieozmluvnejpokutevzmysleustanovenia§544ods.2O.z.musíbyťvpísomnejformeapreto
je vylúčené, aby bolo dojednané vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré nie sú podpísané
účastníkmi zmluvného vzťahu.

Z uvedeného dôvodu má súd za to, že v danom prípade nebola dodržaná písomná forma dojednania
ohľadom zmluvnej pokuty v článku VII. bod 13 VPP Auto komplet č. 911.

29. Aj keby však bola dodržaná písomná forma, súd mal za to, že pokiaľ malo dôjsť k započítaniu
pohľadávky z titulu zmluvnej pokuty z dôvodu zanechanie technického preukazu vo vozidle žalobcu,

nebolo špecifikované, zanechanie akého konkrétneho dokladu má za následok vznik nároku na
zaplatenie zmluvnej pokuty. Definícia tohto pojmu sa nenachádza ani v čl. XVI VPP „Výklad pojmov.“
Povinnosť vyplývajúca z ustanovenia § 23 ods. 8 zákona 725/2004 Z. z. nie je povinnosťou vyplývajúcou
zo zmluvného vzťahu strán sporu. Jej porušenie potom nemôže mať vplyv na výklad obsahu zmluvného
dojednania strán.

30. Bol to samotný žalovaný, ktorý formuloval toto dojednanie a jeho neurčitosť nemôže byť vykladaná
v neprospech žalobcu (spotrebiteľa) v zmysle § 37 ods. 1 O. z.

31. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel. O úroku z omeškania bolo rozhodnuté v súlade s

ustanovením § 517 O. z. a vykonávacieho vládneho nariadenia 87/1995 Z. z. v súvislosti aj so znením
ustanovenia § 797 ods. 3 O. z.

32. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 252 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byťpodpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy

toho, kto ho urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.