Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 7, 2019

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 15T/31/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3519010138
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Odnoga

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2019:3519010138.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jána Odnogu a členov senátu

H. E. a A. Ž., v trestnej veci obžalovanej H. P., X.. XX.XX.XXX Y. H., stíhanej pre obzvlášť závažný
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), d), odsek 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písmeno b), j) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 7.5.2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná: H. P., X.. XX.XX.XXXX Y. H., trvale bytom R. V., F. XXX/XX, t.č. ÚVV Ilava,

j e v i n n á, ž e

od presne nezistenej doby v roku 2016 až do dňa 18.10.2018 si neoprávnene od neznámych osôb
na viacerých miestach na území Slovenskej republiky zadovažovala metamfetamín (pervitín), ktorý
najmä u seba v rodinnom dome v Starej Turej, ul. F. Č.. XXX/XX, ale aj na iných miestach v meste
Stará Turá resp. jeho okolí prechovávala a následne na rôznych miestach v Starej Turej za rôzne
sumy v rôznych množstvách predávala presnejšie neustálenému počtu osôb (náhodne alebo na základe
vopred telefonicky dohodnutých stretnutí), minimálne však H. H., E. G., C. B. a H. L., pričom dňa

18.10.2018 v čase o 14:00 h bolo v Starej Turej na Husitskej ulici pri prehliadke osobného motorového
vozidla zn. Škoda Felícia, evidenčné číslo X.-XXXCM bola u obvinenej nájdená zatavená plastová
injekčná striekačka s obsahom metamfetamínu s prímesou dimetylsulfónu s hmotnosťou 1.353 mg
s priemernou koncentráciou účinnej látky 33,2 % hmotnostných, obsahujúce 449 mg absolútneho
metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá najmenej 11 obvykle jednorazovým dávkam drogy, a
tiež plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom metamfetamínu s prímesou dimetylsulfónu s
hmotnosťou 2,103 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky 35,9 % hmotnostných, s obsahom
755 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá najmenej 19 obvykle jednorazovým

dávkam drogy, a zároveň si v presne nezistený deň v mesiaci september 2018 bez akéhokoľvek
povolenia zadovážila a následne mala neoprávnene v držbe 1 ks plastové vrecko s nápisom „Made in
Czechoslovakia"sobsahomrastlinnéhomateriáluroduCannabis(konopa)supotrebiteľnouhmotnosťou
8,5 g a priemernou koncentráciou 8,9% hmotnostných THC obsahujúci 754 mg THC ktoré množstvo
zodpovedá najmenej 17 obvykle jednorazovým dávkam drogy, ktoré bolo u nej zaistené pri domovej
prehliadke dňa 18.10.2018 v rodinnom dome č. XXX/XX X. N.. F. v Starej Turej nájdené a zaistené,
pričom metamfetamín je v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach

a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do II. skupiny psychotropných látok a rastliny rodu
Cannabis (konopa) sú v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a
prípravkochvzneníneskoršíchpredpisovzaradenédoI.skupinyomamnýchlátokaTetrahydrokanabinol
(THC) je v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch
v znení
neskorších predpisov zaradený do I. skupiny psychotropných látok,

t e d aneoprávnene zadovážila, predala a prechovávala po akúkoľvek dobu omamnú látku a psychotropnú
látku a uvedený čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas a na viacerých osobách

č í m s p á c h a l

obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2
písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36
písm. l) Trestného zákona, s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam na

trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a), ods. 4 Trestného zákona sa obžalovaná pre výkon trestu zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia..

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a 78 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanej u k l a d á
ochranný dohľad v trvaní 1 /jeden/ rok.

Podľa § 77 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného zákona bude obžalovaná povinná po prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody osobne sa hlásiť v určených lehotách u probačného a mediačného úradníka

okresného súdu v mieste svojho pobytu a oznamovať mu potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch obživy
a tie aj preukazovať.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona sa obžalovanej ukladá ochranné protitoxikomanické
liečenie ústavnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Novom Meste nad Váhom podal dňa 12.4.2019 na tunajšom súde
obžalobu sp. zn. Pv 767/18/3304-97 zo dňa 11.4.2019 na obžalovanú H. P., X.. XX.XX.XXXX Y.
H., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), d), odsek 2 písm. c)

Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), j) Trestného zákona, ktorého sa mala obžalovaná
dopustiť na tom skutkovom základe, že „od presne nezistenej doby v roku 2016 až do dňa 18.10.2018 si
neoprávnene od neznámych osôb na viacerých miestach na území Slovenskej republiky zadovažovala
metamfetamín (pervitín), ktorý najmä u seba v rodinnom dome v Starej Turej, ul. F. Č.. XXX/XX,
ale aj na iných miestach v meste Stará Turá resp. jeho okolí prechovávala a následne na rôznych

miestach v Starej Turej za rôzne sumy v rôznych množstvách predávala presnejšie neustálenému
počtu osôb (náhodne alebo na základe vopred telefonicky dohodnutých stretnutí), minimálne však H.
H., E. G., C. B. C. H. L., pričom dňa 18.10.2018 v čase o 14:00 h bolo v Starej Turej na Husitskej
ulici pri prehliadke osobného motorového vozidla zn. Škoda Felícia, evidenčné číslo X.-XXXCM bola
u obvinenej nájdená zatavená plastová injekčná striekačka s obsahom metamfetamínu s prímesou

dimetylsulfónu s hmotnosťou 1.353 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky 33,2 % hmotnostných,
obsahujúce 449 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá najmenej 11 obvykle
jednorazovým dávkam drogy, a tiež plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom metamfetamínu
s prímesou dimetylsulfónu s hmotnosťou 2,103 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky 35,9 %
hmotnostných, s obsahom 755 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá najmenej

19 obvykle jednorazovým dávkam drogy, a zároveň si v presne nezistený deň v mesiaci september
2018 bez akéhokoľvek povolenia zadovážila a následne mala neoprávnene v držbe 1 ks plastové
vrecko s nápisom „Made in Czechoslovakia" s obsahom rastlinného materiálu rodu Cannabis (konopa)
s upotrebiteľnou hmotnosťou 8,5 g a priemernou koncentráciou 8,9% hmotnostných THC obsahujúci
754 mg THC ktoré množstvo zodpovedá najmenej 17 obvykle jednorazovým dávkam drogy, ktoré bolo

u nej zaistené pri domovej prehliadke dňa 18.10.2018 v rodinnom dome č. XXX/XX X. N.. F. v StarejTurej nájdené a zaistené, pričom metamfetamín je v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do 11. skupiny
psychotropných látok a rastliny rodu Cannabis (konopa) sú v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o

omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradené do 1.
skupiny omamných látok a Tetrahydrokanabinol (THC) je v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných
látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zaradený do I. skupiny
psychotropných látok“.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7.5.2019 na Okresnom súde Nové Mesto nad
Váhom po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1, ods. 4 a o následkoch v rozsahu
ods. 5 až 8 Trestného poriadku vyhlásila podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že je vinná
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto predseda senátu postupoval podľa § 257
ods. 5 Trestného poriadku a obžalovanej kládol otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/
Trestného poriadku, na ktoré obžalovaná

odpovedala :
c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu,
odpoveď obžalovanej : áno
d) či bola ako obvinená poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná možnosť
na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,

odpoveď obžalovanej : áno
f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu
odpoveď obžalovanej : áno
g) či bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za
vinu,

odpoveď obžalovanej : áno
h) či sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin,
odpoveď obžalovanej : áno

Nakoľko obžalovaná odpovedala na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal pochybnosti

o pravdivosti jej priznania, po zistení stanoviska prokurátora vyhlásenie obžalovanej o vine podľa §
257 ods. 7 Trestného poriadku prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že
dokazovanie o skutku v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom
o treste a ochranného opatrenia. Na základe uvedeného, súd potom obžalovanú uznal za vinnú zo
spáchania obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), d), odsek 2 písm. c)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), j) Trestného zákona, nakoľko obžalovaná svojím
konaním naplnila všetky znaky skutkovej podstaty daného obzvlášť závažného zločinu.

Z toho dôvodu súd na hlavnom pojednávaní dňa 7.5.2019 vykonal dokazovanie iba výsluchom

obžalovanej k jej osobe a ďalej čítaním znaleckého posudku H.. R. Z. č. 138/2018 za súhlasu procesných
strán v súlade s ustanovením § 268 ods. 2 Trestného poriadku a v súlade s ustanovením § 269 prečítal
správy na obžalovanú a to výpis z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov, lustráciu v
registri priestupkov, výpis zo živnostenského registra, lustráciu v sociálnej poisťovni.

Z výsluchu obžalovanej na hlavnom pojednávaní dňa 7.5.2019 k jej osobe vyplynulo, že obžalovaná
veľmi ľutuje toho, čo spravila, drogy ju zničili, už by to nespravila. Má maloletého syna, s ktorým by čo
najskôr chcela byť, tento jej chýba. Je ochotná sa podrobiť aj ochrannému liečeniu, ktoré sa jej navrhuje
uložiť.
Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaná nebola doposiaľ odsúdená za spáchanie trestného

činu.
Z výpisu z centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov súd zistil, že obžalovaná doposiaľ
spáchala 6 priestupkov, z toho 5 priestupkov na úseku dopravy a 1 priestupok proti majetku - drobná
krádež.
Z výpisu zo živnostenského registra vyplýva, že obžalovaná začala podnikať na základe živnostenského

oprávnenia od 10.2.2011, pričom od 15.3.2017 má pozastavenú živnosť.
Zo správy o povesti Mesta Stará Turá vyplýva, že obžalovaná je slobodná, má syna Z. P.F., X..
XX.X.XXXX, na Mestskej polícii nebola riešená za priestupok.Z lustrácie Sociálnej poisťovne zo dňa 7.5.2019 za obdobie predchádzajúcich troch rokov vyplýva, že
obžalovaná nebola nikde zamestnaná ani neodvádzala príspevky z výkonu živnostenského oprávnenia.

Z rodného listu a oznámenia o narodení vyplýva, že obžalovaná je matkou maloletého syna, Z. P., X..
XX.X.XXXX.

Zo záverov znaleckého posudku znalkyne H.. R. Z. č. 38/2018 zo dňa 2.12.2018 vyplýva, že obžalovaná
v čase spáchania skutku trpela rozvinutou polymorfnou závislosťou s následnými poruchami psychiky

a správania. Nebola schopná nechránenej abstinencie, psychostimulanciá si aplikovala denne, mala
zvýšenú toleranciu na metamfetamín, kanabinoidy užívala raz týždenne. Obžalovaná netrpela inou
duševnou poruchou s výnimkou rozvinutej závislosti. Obžalovaná bola schopná rozpoznať protiprávnosť
činu, rozpoznávacie schopnosti mala plne zachované, ovládacie schopnosti ľahko parciálne znížené vo
forenzne nevýznamnej miere. Obžalovaná aj aktuálne trpí závislosťou od pervitínu a kanabisu, znalkyňa
jejnavrhujeuložiťochrannéprotitoxikomanickéliečenieústavnouformou,pričomjejduševnýstavmožno

liečbou zlepšiť. Jej pobyt na slobode zo psychiatrického hľadiska nie je pre spoločnosť nebezpečný. Jej
osobnosť je nezdržanlivá, s počínajúcimi známkami charakteropatie, nemá náhľad na svoje ochorenie.

Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti,
ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia,
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od
toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 172 ods. 1 písm. a), b), c), d) Trestného zákona Kto neoprávnene

a) vyrobí,
b) dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť,
c) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo
d) prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto
takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1
a) a už bol za taký čin odsúdený,
b) pre osobu, ktorá sa lieči z drogovej závislosti,

c) závažnejším spôsobom konania,
d) na chránenej osobe, alebo
e) vo väčšom rozsahu.

Podľa § 138 písm. b) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného

činu po dlhší čas.

Podľa § 138 písm. j) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného
činu na viacerých osobách.

Podľa § 127 ods. 12 Trestného zákona viacerými osobami sa na účely tohto zákona rozumejú najmenej
3 osoby.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej

sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na
zníženiealebozvýšenietrestnejsadzbyjerozdielmedzihornouadolnouhranicouzákonomustanovenej
trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej
sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody
na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

Podľa § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí
trestu.

Podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť

trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a
v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať
rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd zaradí páchateľa na výkon trestu odňatia slobody
spravidla do ústavu na výkon trestu a) s minimálnym stupňom stráženia, ak v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
za úmyselný trestný čin.

Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného
stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť
trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia
budejehonápravalepšiezaručená.Taktomôžedoústavunavýkontrestuminimálnehostupňastráženia
zaradiť páchateľa aj vtedy, ak bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo

výkonetrestuzaúmyselnýprečin.Nemôževšakdoústavunavýkontrestusminimálnymalebostredným
stupňom stráženia zaradiť páchateľa, ktorému bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, alebo
páchateľa obzvlášť závažného zločinu, ktorému bol uložený trest odňatia slobody prevyšujúci pätnásť
rokov.

Podľa § 73 ods. 1, ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených
v § 39 ods. 2 písm. c) a § 40 ods. 1 písm. d) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť
trestnezodpovednýajehopobytnaslobodejenebezpečný.(2)Súdtakmôžeurobiťajvtedy,akpáchateľ
spáchal trestný čin d) pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.

Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za
obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.

Podľa § 77 Trestného zákona odsúdený, ktorému súd uložil ochranný dohľad, je po prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody povinný a) oznamovať potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch svojej obživy a tie

aj preukazovať, b) osobne sa hlásiť v určených lehotách a c) vopred oznamovať vzdialenie sa z miesta
bydliska uvedeného v rozhodnutí súdu.

Podľa § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad sa ukladá na jeden rok až tri roky.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu
uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnejčinnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho

funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok
individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom
spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné
pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).

Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a
prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov

spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na

páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z
ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného
určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd
vytvárazveľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiide

o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností
a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska
posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie

pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom
poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a

to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.
V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovanej ako druh trestu trest odňatia slobody a
to pod dolnú hranicu trestnej sadzby vo výmere 7 rokov.

Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd
u obžalovanej zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že sa
obžalovaná priznala a svoj čin úprimne oľutovala. Súd u obžalovanej nezistil inú poľahčujúcu okolnosť
a to ani podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, keďže hoci obžalovaná urobila na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie, že je vinná zo spáchania skutku, ktoré vyhlásenie súd prijal, súd jej ukladal trest s použitím §

39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam pod zákonnú dolnú hranicu trestnej sadzby, v
takom prípade je už vylúčené súbežné priznanie aj poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Trestného
zákona.
Obžalovanú súd odsúdil za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných
látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), d),

odsek 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b), j) Trestného zákona, kde je
trestná sadzba v ods. 2 v rozmedzí od 10 do 15 rokov. Vzhľadom k tomu, že v prípade obžalovanej
prevažoval pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi 1:0, znižovala sa zákonom ustanovená
horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu, z toho dôvodu, konečné rozmedzie trestnej sadzby po
úprave predstavovalo trestnú sadzbu 10 rokov až 13 rokov a 4 mesiace.

Súd pri konečnom rozhodovaní o výške trestu odňatia slobody, ktorý druh trest musel súd obligatórne
v prípade obžalovanej za spáchaný obzvlášť závažný zločin ukladať v zmysle § 34 ods. 6 Trestného
zákona, prihliadol aj na samotný postoj obžalovanej k spáchanému trestnému činu, teda, že sa k
spáchaniu priznala, trestný čin oľutovala a na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie, že je vinná. Tobol jeden z hlavných dôvodov, prečo podľa názoru súdu pripadal do úvahy postup podľa § 39 ods. 2
písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam v zmysle stanoviska Najvyššie súdu SR uverejneného
v Zbierke stanovísk a rozhodnutí súdov č. 5/2017, z ktorého dôvodu súd uložil obžalovanej trest odňatia

slobody pod zákonom určenú zvýšenú dolnú hranicu trestnej sadzby, keďže obžalovaná neodvolateľne
prijala všetky právne účinky uznania viny. Súd pri rozhodovaní taktiež prihliadol na predchádzajúcu
beztrestnosť obžalovanej, keďže pred spáchaním tohto skutku nebola odsúdený za žiadny trestný
čin. Dôležitou skutočnosťou pri určovaný výmery trestu a určení trestu pod dolnú hranicu zákonnej
trestnej sadzby u súdu zohrali aj závery znaleckého dokazovania na duševný stav obžalovanej, pričom

znalkyňa H.. R. Z. konštatovala v čase spáchania skutku u obžalovanej silnú, plne rozvinutú polymorfnú
závislosť na viacerých psychoaktívnych látkach. Obžalovaná nebola schopná nechránenej abstinencie,
psychoaktívne látky si musela aplikovať denne. Zároveň znalkyňa konštatovala, že duševný stav
obžalovanej je možné zlepšiť liečbou. V kontexte uvedeného, obžalovaná, ktorá trpí ale aj trpela silnou
závislosťou, si omamné a psychotropné látky „zadovažovala“ aj pre vlastnú potrebu čo korešponduje
s jej preukázanou závislosťou na týchto látkach a ich frekventovaným užívaním, pričom podľa názoru

súdu v tomto smere je v prípade obžalovanej vzhľadom na výchovný vplyv trestu a možnosti nápravy
obžalovanej do budúcnosti vhodnejšie uložiť jej trest pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej
sadzby a to vo výmere 7 rokov za súčasného uloženia ochranného protitoxikomanického liečenia
ústavnou, ktorá skutočnosť aj podľa vyjadrenia znalkyne môže priniesť zlepšenie, a ktorá skutočnosť
podľa názoru súdu môže viesť k lepšej náprave obžalovanej a najmä k lepšej prognóze budúceho vývoja

jej správania, keďže v prípade jej aktívneho preliečenia sa je pravdepodobnejšie, že sa nebude dopúšťať
ďalšej drogovej trestnej činnosti, minimálne pokiaľ ide o jej syndróm závislosti a nutkanie zabezpečiť si
drogu pre vlastnú potrebu a užiť drogu.
Zároveň takto uložený trest dostatočne napĺňa samotnú funkciu trestu, ktorou je ochrana spoločnosti
ako aj individuálna a generálna prevencia. Pri úvahách o výške trestu odňatia slobody súd sa zaoberal

aj možnosťou uloženia nižšieho trestu, pričom dospel k záveru, že v tomto konkrétnom prípade uložený
7-ročný trest je nielen zákonný ale aj v súlade so zásadou individualizácie a spravodlivosti. Súd pritom
dodáva, že nemožno zabúdať, že pri ukladaní trestu je potrebné prihliadnuť aj na závažnosť spáchaného
trestného činu, teda, či sa jedná o prečin, zločin alebo obzvlášť závažný zločin, pričom v tejto súvislosti
je zrejmé, že obžalovaná sa dopustila najzávažnejšieho - obzvlášť závažného zločinu, teda zločinu,

kde dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby je najmenej 10 rokov. Zároveň v prípade tohto
trestného činu sa jedná o stále sa rozvíjajúcu drogovú trestnú činnosť, pričom následky najmä „dílerstva“
sa často objavujú aj na užívateľoch v podobe ich zhoršeného zdravotného stavu tak fyzického ako
aj psychického, stavu závislosti, zhoršenej kvality života, čo sa pravidelne prejavuje aj v tom, že si
peniaze na kúpu ďalšej drogy zadovažujú aj trestnou činnosťou. Taktiež má súd z úradnej činnosti

vedomosť, že nie len nezanedbateľné množstvo páchateľov trestnej činnosti sa tejto dopúšťa práve pod
vplyvom omamných a psychotropných látok alebo si finančné prostriedky na tieto látky zabezpečujú
páchaním trestnej činnosti. Obžalovaná tak distribúciou drog nepriamo, hoci možno nevedome, „určitým
spôsobom“ prispieva k páchaniu inej trestnej činnosti a jednoznačne aj k zhoršeniu zdravia užívateľov
drog, pričom predaj drog je spojený aj s jej finančným ziskom. V tejto súvislosti súd uvádza, že práve

obžalovaná za posledné tri roky nemala žiadny zákonný príjem podľa výpisu zo sociálnej poisťovne,
nebola nikde zamestnaná a nemala ani zákonný príjem zo živnosti, hoci mala živnosť evidovanú, túto
si dňa 15.3.2017 pozastavila do 15.3.2020. Okrem toho súd pri rozhodovaní, prečo neuložiť trest ešte
miernejší prihliadol aj k tomu, že v prípade obžalovanej sa nejednalo o predaj „mäkkej drogy“, ale o
predaj tvrdšej drogy, pervitínu. Pokiaľ by podľa obžalovanej dôvodom na ešte nižšie uloženie trestu mala

byť starostlivosť o maloleté dieťa, podľa názoru súdu, táto bola dostatočne zohľadnená už pri znižovaní
trestu pod dolnú hranicu na 7 rokov. Nemožno totiž zabúdať, že obžalovaná páchala trestnú činnosť
v čase „od presne nezistenej doby v roku 2016 až do 18.10.2018“, teda viac ako dva roky, pričom
obžalovaná už v čase páchania tejto trestnej činnosti sa starala o maloleté dieťa, pričom si bola, resp.
musela byť vedomá, že sa páchaním obzvlášť závažnej trestnej činnosti vystavuje nebezpečenstvu

trestného stíhania a možného nepodmienečného odsúdenia na výkon trestu odňatia slobody a tým aj
odlúčenia od svojho maloletého dieťaťa. Podľa názoru súdu preto v prípade obžalovanej neboli splnené
podmienky na postup podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona, na mimoriadne zníženie trestu na úplnú
dolnú hranicu (5rokov) vzhľadom na vyššie uvedené. Sama skutočnosť, že obžalovaná má maloleté
dieťa, ktoré bude mať 13 rokov, nie je takým dôvodom, pre ktorý by malo byť použité dané ustanovenie

ako už súd uviedol vyššie.
Hoci obžalovanú súd odsúdil za spáchanie obzvlášť závažného zločinu, kedy v zásade prichádza
do úvahy podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona jej zaradenie do ústavu na výkon trestu s
maximálnym stupňom stráženia, súd mal za to, že obžalovaná je kriminálne nenarušená osoba, vminulosti sa žiadnej trestnej činnosti nedopúšťala, nebola doposiaľ vo výkone trestu, jej dostatočná
náprava môže byť lepšie zabezpečená v ústave na výkon trestu aj s minimálnym stupňom stráženia a
preto súd podľa § 48 ods. 2 písm. a), ods. 4 Trestného zákona obžalovanú pre výkon trestu zaradil do

ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Pretože súd obžalovanú odsúdil zo spáchania obzvlášť závažného zločinu, obligatórne jej podľa § 76
ods. 1 Trestného zákona a 78 ods. 1 Trestného zákona uložil ochranný dohľad na dolnej hranici v
trvaní jeden rok, pričom súd rozhodol, že obžalovaná sa podľa § 77 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného
zákona bude povinne po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody osobne hlásiť v určených lehotách u

probačného a mediačného úradníka okresného súdu v mieste svojho pobytu a oznamovať mu potrebné
údaje o spôsobe a zdrojoch obživy a tie aj preukazovať.
Pretože znalkyňa H.. R. Z. vo vypracovanom znaleckom posudku č. 38/2018 zo dňa 2.12.2018 na
duševný stav obžalovanej navrhla tejto uložiť ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou
vzhľadomnazistenúzávislosťobžalovanejnaviacerýchpsychoaktívnychlátkach,súdobžalovanejuložil
ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou postupom podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného

zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,

komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech
obžalovaného.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony

obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka
mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.