Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 19, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/5/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116222344
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:1116222344.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu B.. G. L., U.. XX.XX.XXXX, F.

R. Z.. X. G. XXXX/X, XXX XX E. právne zastúpeného JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., advokátom,
so sídlom Južná trieda 28, 040 01 Košice proti žalovanému E. A. H. Q. I. D. E. A., Š. X, XXX XX R. v
právnej veci o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.750,- eur titulom nemajetkovej ujmy, a to do
pätnástich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

III. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76,24%, o výške ktorej rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa XX.XX.XXXX na Okresný súd Bratislava I proti žalovanému I. D. E. A. žalobu,
ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 40.000,-
eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo
sumy 40.000,- eur od X.X.XXXX do zaplatenia a náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uznesením povereného príslušníka O. D. H. E. zo dňa XX.XX.XXXX
ČVS: O.-XXX/SV-T.-XXXX bolo voči žalobcovi vznesené obvinenie pre prečin pytliactva podľa ust. §
310 ods. 1 Trestného zákona, proti ktorému uzneseniu podal žalobca sťažnosť. D. O. D. T. uznesením
zo dňa XX.XX.XXXX č. k. XPv XXX/XX sťažnosť žalobcu zamietol ako nedôvodnú. Dňa XX.X.XXXX
bola zo strany O. D. T. podaná na žalobcu obžaloba pre tento trestný čin. Hlavné pojednávania pred
okresným súdom sa konali v dňoch XX.X.XXXX, X.XX.XXXX, X.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, X.XX.XXXX,

XX.XX.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX. Dňa XX.X.XXXX bol žalobca rozsudkom sp. zn. XT/XX/XXXX
uznaným vinným z prečinu pytliactva. Proti tomuto rozsudku podal žalobca ihneď odvolanie proti
výrokom o vine aj treste. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Prešove na verejnom zasadnutí dňa
XX.XX.XXXX rozsudkom sp. zn. XTo/XX/XXXX zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu a
žalobcu spod obžaloby oslobodil. Žalobca je toho názoru, že mu bolo nezákonné vznesené obvinenie,
teda Uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa XX.X.XXXX ČVS: OA.-XXX/SV-T.-XXXX je nezákonné,
nezákonné je aj Uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Humenné zo dňa XX.XX.XXXX, č. k. XPv/

XXX/XX a v rozpore so zákonom bola podaná aj obžaloba, pričom o nezákonnosti týchto rozhodnutí
svedčí právoplatný Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa XX.XX.XXXX.3. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že obvinenie a následne trestné stíhanie žalobcu ťažko zasiahli tak v
súkromnom,akoajvspoločenskomživote,pričomtrestnéstíhaniesaodrazilonajehozdraví,zasiahloho
dojehoosobnosti,ochranydobréhomena,cti,dôstojnostiadobrejpovestiaprejavilosaajpomateriálnej

stránke. Pokiaľ ide o zásah do žalobcovej osobnosti, ochrany dobrého mena, cti, dôstojnosti a dobrej
povesti k tomu žalobca uviedol, že je verejne známa osobnosť, pretože od roku XXXX bol člen E. D. Q.,
zároveň bol XX rokov člen predsedníctva O. H. E. v T., od roku XXXX bol aj predsedom Poľovníckeho
združenia M. - N. U. V., následne bol tajomníkom združenia, dňa XX.XX.XXXX bol menovaný za riaditeľa
E. D. H. E., dňa X.XX.XXXX bol zvoleným za D. G. E. a v dňoch XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX bol

zvolený za poslanca G. Q. H. E.. V súvislosti s trestným stíhaním boli o žalobcovi zverejnené informácie
v médiách - dňa X.XX.XXXX v denníku D. H. a dňa XX.XX.XXXX v týždenníku E. H.. Žalobca ďalej
poukázal, že o trestnom stíhaní z pytliactva sa dozvedeli nielen všetci obyvatelia E., ale aj z celého
Slovenska. O trestnom stíhaní vedeli aj na SOU H. E., kde žalobca od roku XXXX N. XXXX pracoval
na poste A. a následne od roku XXXX do roku XXXX ako T. K. Z.. V súvislosti s trestným stíhaním bol
zo žalobcom ukončený pracovný pomer, pretože povolanie Z. môže vykonávať iba bezúhonná osoba.

V súvislosti s trestným stíhaním boli žalobcovi zaistené zbrojné preukazy a preukazy zbraní, a samotné
zbrane - malikalibrovka opakovacia, tri guľovnice opakovacie, broková dvojka, pištoľ samonabíjacia.
Zbrane bolo žalobcovi vrátené až po právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku, a teda žalobca nemohol
veľmi dlhý čas so zbraňami disponovať, chodiť na poľovačky, ani uloviť žiadnu zver.

4. Počas obdobia od vznesenia obvinenia - E. XXXX do oslobodenia spod obžaloby - U. XXXX žalobca
žil vo veľkom strese, pretože nemohol vykonávať poľovnícku činnosť, mohol prísť o svoj mandát D., od
začiatku sa bál, že príde o svoje zamestnanie a ostane bez príjmu, žil v hrozbe, že bude nezákonne
odsúdený a že mu bude uložený trest. V očiach verejnosti bol žalobca očierňovaný ako zločinec, prišiel
o kamarátov z poľovníckeho prostredia a obyvatelia E. na žalobcu pozerali ako na zločinca. Psychické

stresy z trestného stíhania, z neoprávneného zásahu do jeho osobnosti, práva na ochranu mena, cti,
dôstojnosti a dobrej povesti spôsobili žalobcovi zhoršenie zdravotného stavu, a žalobca začal mať v roku
XXXX problémy so srdcom. Žalobca je toho názoru, že celé trestné stíhanie je aktom pomsty voči nemu,
pretože na záhrade na stole našiel odkaz: „. O. O. F. E. E. Z. E. D. K. E. D. E. E. U. E. A.

5. Z uvedených skutočností je žalobca toho názoru, že nárok na náhradu škody je dôvodný a v súlade
s ust. § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. žalobca požiadal o predbežné prerokovanie návrhu. Žalovaný
odpovedal listom zo dňa 6.9.2016, že nárok neuznáva.

6. Žalobca k žalobe priložil listiny, ktorými preukazuje svoje tvrdenia, a to - Sťažnosť proti uzneseniu o

vzneseníobvineniazodňaX.XX.XXXX,UznesenieOkresnejprokuratúryHumennézodňaXX.XX.XXXX
o zamietnutí sťažnosti, Obžaloba zo dňa XX.XX.XXXX, Rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn.
XT/XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX a zápisnicu z hlavného pojednávania zo dňa XX.X.XXXX, Rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, Odvolanie výpovede a dohoda o
skončení pracovného pomeru zo dňa XX.X.XXXX, Menovací dekrét do funkcie A. zo dňa XX.X.XXXX,

Menovací dekrét do funkcie A. zo dňa XX.X.XXXX, Osvedčenie o zvolení za D. zo dňa X.XX.XXXX,
Osvedčenie o zvolení za D. zo dňa XX.XX.XXXX, Článok z novín D. H. s názvom Y. E. Q. D. zo
dňa X.XX.XXXX, Článok z novín E. H. s názvom Y. E. O. Q. D., nepomohla mu ani povolenka zo
dňa XX.X.XXXX, Rozhodnutie O. D. H. T. zo dňa XX.XX.XXXX o zaistení zbrojných preukazov a
zbraní, Odvolanie zo N. X.X.XXXX proti rozhodnutiu o zaistení zbraní, Rozhodnutie o odvolaní zo

dňa X.X.XXXX, Lekárska správa zo dňa XX.X.XXXX z neštátnej B. ambulancie, Lekárska správa
zo N. XX.XX.XXXX z neštátnej B. ambulancie, Lekárska správa zo dňa XX.XX.XXXX z neštátnej B.
ambulancie, Lekárska správa zo dňa X.X.XXXX z L. ambulancie, Kontinuálna výsledná správa zo
dňa X.X.XXXX, Lekárska správa zo dňa XX.X.XXXX z neštátnej B. ambulancie, Potvrdenie zo dňa
XX.X.XXXX o podaní oznámenia, Uznesenie zo dňa XX.XX.XXXX o odovzdaní veci na prejednanie

priestupku, Žiadosť o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody zo dňa XX.X.XXXX spolu s
podacím lístkom o zaslaní zásielky, Odpoveď Generálnej prokuratúry zo dňa X.X.XXXX.

7. Podaním zo dňa XX.XX.XXXX žalobca spresnil označenie žalovaného ako Slovenská republika, za
ktorú koná I. D. Slovenskej republiky

8. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa XX.X.XXXX, v ktorom podaní namietal nesprávne
označenie žalovaného, miestnu príslušnosť Okresného súdu Bratislava I. a k veci uviedol, že podanú
žalobu považuje za nedôvodnú a navrhol ju zamietnuť. Žalovaný poukázal na ust. zákona č. 514/2003 -§ 3 ods. 1, § 5 ods. 1 a 3, § 6 ods. 1, § 17 ods. 1 až 3. Podľa žalovaného pre úspešné uplatnenie nároku
na náhradu škody musia byť kumulatívne splnené podmienky - existencia nezákonného rozhodnutia,
vznik škody/nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody/

nemajetkovej ujmy.

9. Žalovaný poukázal na nález Ústavného súdu sp. zn. B.. Ú. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, z
ktorého podľa žalovaného vyplýva záver, že za nezákonné nie je možné považovať automaticky každé
uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré neviedlo k právoplatnému odsúdeniu žalovaného. Do pozornosti

žalovanýuviedol,žeobžalobaniejerozhodnutím,anemôžebyťpovažovanázanezákonnérozhodnutie.
Uznesenie o zamietnutí sťažnosti nemôže byť samostatným nezákonným rozhodnutím, pretože ide o
rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku. Žalovaný za titul, z ktorého si žalobca môže uplatňovať
náhradu nemajetkovej ujmy, považuje len Uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa XX.X.XXXX ČVS:
O.-XXX/SV-T.-XXXX, a ani toto rozhodnutie žalovaný nepovažuje za nezákonné, pretože v čase jeho
vydania boli splnené všetky zákonom určené podmienky podľa ust. § 206 ods. 1 Trestného poriadku.

V danej veci preto podľa žalovaného neexistuje právny titul pre uplatnený nárok. Orgány činné v
trestnom konaní vykonali dokazovanie, ktoré odôvodňovali vznesenie obvinenia, že žalobca prečin
spáchal, z čoho vychádzala aj Okresná prokuratúra T. pri rozhodovaní o zamietnutí sťažnosti žalobcu
proti vzneseniu obvinenia. Jediným možným spôsobom skončenia prípravného konania po vykonaných
procesných úkonoch po vznesení obvinenia podľa žalovaného bolo podanie obžaloby na žalobcu.

Žalovaný poukázal, že ani Krajský súd v Prešove nekonštatoval, že sa skutok nestal a že bol postup
žalobcu v súlade so zákonom. Aj napriek oslobodeniu žalobcu spod obžaloby, nie je možné tvrdiť, že by
trestné stíhanie proti žalobcovi nebolo legitímne, pretože štátu nie je možné uprieť legitímny záujem na
vedení trestného konania proti konkrétnej osobe, ak bolo podozrenie zo spáchania trestného činu.

10. Ďalej sa žalovaný vyjadril aj k výške nemajetkovej ujmy, podľa ktorého nie je zistiteľné, akým
spôsobom a na základe čoho žalobca dospel k záveru, že mu vznikla nemajetková ujma práve v
sume 40.000,- eur. V žalobe nie sú uvedené konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že v
priamejpríčinnejsúvislostisdanýmtrestnýmstíhanímvôbecnejakánemajetkováujmavznikla.Žalovaný
nemôže byť zodpovedný za uverejnenie novinových článkov a nezodpovedá ani za konanie neznámeho

páchateľa, od ktorého si našiel žalobca na stole odkaz. Z dohody o skončení pracovného pomeru je
zrejmé, že so žalobcom bol ukončený pracovný pomer dohodou z dôvodu nadbytočnosti a pri skončení
pracovného pomeru mu bolo vyplatené aj odstupné. Primátorom bol žalobca v rokoch XXXX-XXXX a
jeho mandát poslanca mestského zastupiteľstva v súvislosti s trestným stíhaním nezanikol. Žalovaný
tiež udáva, že predložená lekárska dokumentácia nepreukazuje, že zdravotné problémy žalobcu sú v

priamej príčinnej súvislosti s trestným stíhaním. Tiež podľa žalovaného žalobca nepreukázal tvrdenia, že
v očiach verejnosti bol očiernený ako zločinec a o ktorých kamarátov z radov poľovníkov žalobca prišiel.
Žalobca neuvádza ani to, k akým neoprávneným zásahom do jeho osobnosti, cti, mena a dôstojnosti
a dobrej povesti v súvislosti s trestným stíhaním malo dôjsť, pričom žalovaný poukázal na uznesenie
Ústavného súd SR sp. zn. B.. Ú.E. XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, podľa ktorého nejde o neoprávnený

zásah do osobnosti fyzickej osoby, keď je proti nej v súlade so zákonom ustanovenými podmienkami
vznesené obvinenie z trestného činu a aj ďalšie úkony orgánov činných v trestnom konaní zasahujúce
do práv tejto fyzickej osoby sú vykonávané v medziach zákona. Zbrojné preukazy a zbrane museli byť
žalobcovi zaistené z dôvodu, že bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin uvedený v § 19 ods. 1 písm.
a) zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive.

11. Žalovaný navrhol vykonať dokazovanie pripojením trestného spisu Okresného súdu Humenné sp.
zn. XT/XX/XXXX a predložil nález Ústavného súdu SR sp. zn. B.. Ú. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,
uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. B.. Ú. XXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX a rozhodnutie č. 19 zo
Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 2/2016.

12. Oznámením o postúpení veci bola dňa X.X.XXXX predmetná vec medzi stranami sporu postúpená z
OkresnéhosúduBratislavaInavybavenieOkresnémusúduHumenné,pretožežalovanýpodalnámietku
miestnej príslušnosti pri svojom prvom úkone s poukazom na ust. § 17, § 41 a §43 ods. 1 a 3 Civilného
sporového poriadku.

13. Na pojednávaní konanom dňa XX.X.XXXX súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, ktorý
uviedol, že do dňa, kedy mu bolo vznesené obvinenie policajtom, vykonával funkciu predsedu D. Q.,
tiež pracoval v rade E. D. Q., bol verejne známou osobou. Po vznesení obvinenia verejnosť a ľudiaokolo začali na neho zazerať rôznym spôsobom, čo všetko na neho negatívne a zle vplývalo. Žalobca
uviedol, že pôsobil ako A. E. O. Š., neskôr bol primátorom a po skončení funkčného obdobia sa opätovne
vrátil na E. O. Š., ktorú musel nakoniec opustiť, pretože si ho zavolal A. Š. a povedal mu, že je tu

vydaný rozsudok a dohodli sa na skončení pracovného pomeru. Trestné stíhanie, ktoré bolo vedené voči
žalobcovi,negatívnevplývalonažalobcu,nacelújehorodinuana okolie,pretožekaždýnanehozazeral
s tým, že to veľmi negatívne vnímal. Spôsobilo mu to traumu. Mal problémy psychického charakteru,
došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, pretože v podstate tá stopa u žalobcu ostane stále. Pod vplyvom
trestného stíhania sa žalobca odtiahol do úzadia, bol doslova urazený. Žalobca mohol kandidovať na

post primátora v roku XXXX H. E., avšak sa rozhodol pod vplyvom týchto skutočností nekandidovať.
Žalobcaťažkotútosituáciuznášal,ataktiežtotonegatívnepôsobiloajnajehorodinuaajnablízkeokolie,
pretože bol verejne známou osobou a všetci ho poznali, čo negatívne vnímali aj v D. Q. v základnej
organizácii, kde predtým pracoval a musel tieto funkcie skončiť. Žalobca ešte dodal, že v rámci trestného
konania mu bola odňatá aj dýka, ktorá stála vtedy asi 1.100,- Sk, avšak do dnešného dňa mu ju policajti
nevrátili a na jeho žiadosť povedali tak, že sa asi stratila.

14. Súd tiež vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to prečítaním ich podstatného
obsahu, ktoré boli súčasťou podanej žaloby.

15. Žalovaný na pojednávaní dňa XX.X.XXXX uviedol, že má za to, že trestné stíhanie žalobcu bolo

dôvodné a chybou žalobcu bolo to, že sa nezapísal do knihy návštev príslušného D.Ľ. A.. Aj krajský
súd v rozsudku, ktorým oslobodil žalobcu spod obžaloby uvádza, že v danom prípade došlo zo strany
žalobcu minimálne k porušeniu zákona o priestupkoch a len z dôvodu, že uplynuli dva roky nemohol
byť žalobca stíhaný za priestupkové previnenie. Žalovaný ďalej zotrváva na tom, že žalobcovi počas
trestného stíhania nebolo bránené vykonávať zamestnanie, nebola na neho robená masívna ingerencia

alebo zásahy do osobného života. Orgány činné v trestnom konaní postupovali v súlade so zákonom a
podľa názoru žalovaného oslobodenie spod obžaloby žalobcu je primeraným zadosťučinením.

16. Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa XX.XX.XXXX, žalobca predložil lekárske potvrdenie zo dňa
X.XX.XXXX vydaného na žiadosť žalobcu G.. R. K., všeobecným lekárom pre dospelých, ktorá v

potvrdení uviedla, že žalobca sa nachádza v jej zdravotnej starostlivosti a osvedčuje, že po vyhodnotení
záznamov v zdravotnej dokumentácii z roku XXXX K. XXXX mal pacient v tomto období vystupňované
zdravotné ťažkosti v príčinnej súvislosti s aktuálnym stresom (súdny spor) v zmysle akcelerácie hodnôt
krvného tlaku pri známej a liečenej diagnóze artériovej hypertenzie - stavov búšenia srdca ako aj výskytu
príznakov z podráždenia nervovej sústavy ako bolesti hlavy, poruchy spánku, depresívne ladenie. Ďalej

lekárka žalobcu uviedla, že od roku XXXX po ukončení pôsobenia negatívnych vplyvov na jeho telesné
a duševné zdravie dochádza k úprave krvného tlaku, ústupu prejavov zo strany nervového systému,
takže toho času je pacient plne stabilizovaný, nastavený na chronickú terapiu s priaznivým efektom na
krvný tlak pri súčasnom dodržiavaní režimových a diétnych opatrení.

17. Žalobca v záverečnom zhrnutí žiadal žalobe vyhovieť v celom rozsahu, pretože nie je sporné to,
že žalobca bol obvinený z prečinu pytliactva. Trestné stíhanie žalobcu trvalo celých 5 rokov a nakoniec
bol oslobodený spod obžaloby, čo znamená, že žalobca má nárok na náhradu nemajetkovej ujmy aj na
náhradu škody podľa ustanovení Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom a rozhodnutím. K samotnej ujme vzniknutej trestným stíhaním žalobca uviedol, že po prvé

sa zhoršil žalobcovi vážnym spôsobom zdravotný stav. Trestné stíhanie zanechalo na žalobcovi ako
človeku, ktorý je zodpovedný a žije poctivo, a ktorý nikdy nebol trestne stíhaný, vážne následky a vážne
mu to narušilo jeho psychiku, rodinnú pohodu. Žalobcovi vznikla ujma aj v tom, že mu zobrali hnuteľné
veci, ktoré žalobca nemohol užívať dlhú dobu na svoju zábavu. Trestným stíhaním bolo ohrozené a
poškodené jeho dobré meno, povesť, zasiahlo sa do súkromia žalobcu a práve tým, že nakoľko ide

o bývalého primátora mesta E., tak sa zaujímali o túto kauzu média. O skutočnostiach, že je trestne
stíhaný bývalý primátor mesta E. sa mohol dozvedieť každý na celom území Slovenskej republiky, lebo
to bolo zverejnené ako denná tlač na internete. Z týchto skutočností žalobca vychádzal aj pri stanovení
výšky nemajetkovej ujmy. Bola tu skupina ľudí, ktorá chcela žalobcovi uškodiť a ktorí sa mu vyhrážali,
že bude odsúdený, že už to majú dohodnuté na súde, z čoho vyplýva, že ak by takéto konanie nebolo,

žalobca by ďalej mohol kandidovať aj na primátora a možno tých hlasov aj do Mestského zastupiteľstva
by mal oveľa viac. Podľa názoru žalobcu žaloba je dôvodná a čo sa týka náhrady nemajetkovej ujmy
vzhľadom na skutočnosti, teda na okolnosti celého prípadu, že išlo o bývalého verejného funkcionára -
D. E. a G. D., to znamená, že žalobca bol verejný funkcionár obvinený z trestného činu a preto škodaa poškodenie dobrého mena je oveľa väčšia ako u ľudí, ktorí nie sú v týchto verejných funkciách a o
ktorých sa média nezaujímajú.

18. Žalovaný v záverečnom zhrnutí žiadal, aby súd vzhľadom na doterajšie vyjadrenia žalovaného,
žalobu v celom rozsahu zamietol.

19. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami, s písomnými a ústnymi vyjadreniami strán sporu,
oboznámením sa pripojeného súdneho spisu tunajšieho súdu sp. zn. XT/XX/XXXX, vypočutím žalobcu

a zistil tento skutkový stav veci:

20. Uznesením Obvodného oddelenia PZ v E. dňa XX.XX.XXXX bolo začaté trestné stíhanie vo veci pre
prečin pytliactva podľa ust. § 310 ods. 1 Trestného zákona. Uznesením Obvodného oddelenia PZ v E.
dňa XX.X.XXXX ČVS: O.-XXXX/SV-T.-XXXX bolo žalobcovi vznesené obvinenie pre prečin pytliactva
podľa ust. § 310 ods. 1 Trestného zákona. Uznesením Okresnej prokuratúry T. zo dňa XX.XX.XXXX

bola sťažnosť žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia zamietnutá. Dňa XX.X.XXXX bola na súd
doručená obžaloba Okresnej prokuratúry T. na žalobcu. Rozsudkom Okresného súdu T. sp. zn. XT/XX/
XXXX zo dňa XX.X.XXXX bol žalobca uznaným vinným za skutok ukrytia zvery neoprávnene ulovenej,
čím spáchal trestný čin pytliactva podľa ust. § 310 ods. 1 Trestného zákona a za čo bol odsúdený na
peňažný trest vo výške 500,- eur s náhradným trestom odňatia slobody na 6 mesiacov a na trest zákazu

činnosti výkonu práva poľovníctva na jeden rok.

21. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. XTo/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol rozsudok
súdu prvej inštancie zrušený v celom rozsahu a žalobca bol na základe ust. § 322 ods. 3 v spojení s ust.
§ 285 písm. b) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodený, pretože skutok nie je trestným činom.

Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplynulo, že obhajoba žalobcu nebola spoľahlivo vyvrátená, jediným
dôkazom bola výpoveď svedka so zjavne negatívnym postojom k žalobcovi a teda bolo len zistené
porušenie povinností poľovníka nevykazujúce znaky trestného činu pytliactva, pričom by toto mohlo byť
posúdené iba ako disciplinárne previnenie a na uplynulý čas už neprichádzalo do úvahy postúpenie veci.

22. Menovacím dekrétom do funkcie A. zo dňa XX.X.XXXX bol žalobca menovaný do funkcie A.
E. O. Z. dňom XX.X.XXXX. Menovacím dekrétom do funkcie A. zo N.Ň. XX.X.XXXX bol žalobca
menovaný do funkcie riaditeľa N. O. Š. H. E. od X.X.XXXX. Z osvedčenia o zvolení za primátora zo
dňa X.XX.XXXX vyplýva, že žalobca bol zvolený za primátora G. E. dňa X.XX.XXXX. Z osvedčenia o
zvolení za poslanca zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalobca bol dňa XX.XX.XXXX zvolený za poslanca

Mestského zastupiteľstva H. E.. Z údajov verejne dostupných na internetovej webovej stránke Mesta
E. vyplýva, že žalobca vo voľbách do orgánov samosprávy mesta konaných dňa XX.XX.XXXX získal
1276 hlasov z celkového počtu 6533 platných hlasovacích lístkov odovzdaných pre voľby do mestského
zastupiteľstva s umiestnením na druhom mieste vo volebnom obvode č. 1. Na rovnakej internetovej
webovej stránke súd zistil, že žalobca vo voľbách do orgánov samosprávy mesta konaných dňa

XX.XX.XXXX získal XXXX hlasov z celkového počtu XXXX platných hlasovacích lístkov odovzdaných
pre voľby do mestského zastupiteľstva s umiestneným na štvrtom mieste vo volebnom obvode č. 1.

23. Z článkov z novín D. H. s názvom „Y. E. Q. D.“ zo dňa X.XX.XXXX a z novín Slovenský východ s
názvom „Y. E. O.N. Q. D., nepomohla mu ani povolenka“ zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že tieto sa venujú

osobe žalobcu z pohľadu Y. Mesta E., v ktorých článkoch je opísaný stručný priebeh súdneho konania
v čase vydania článkov a zároveň z druhého článku vyplýva, že žalobca proti odsudzujúcemu rozsudku
podáva odvolanie na Krajkom súde v Prešove.

24.RozhodnutímOOPZvT.zodňaXX.XX.XXXXozaistenízbrojnýchpreukazovazbraníboložalobcovi

zaistený zbrojný preukaz s oprávnením „A, D“ s dobou platnosti do XX.XX.XXXX, preukazy zbraní a
zbrane - malikalibrovka opakovacia, tri guľovnice opakovacie, broková dvojka, pištoľ samonabíjacia.
Proti rozhodnutiu žalobca podal odvolanie, ktoré bolo Rozhodnutím Krajského riaditeľstva PZ v D. zo
dňa X.X.XXXX zamietnuté, pretože podľa zákonných ustanovení je povinnosťou orgánov zaistiť tieto
veci v prípade začatia trestného stíhania pre trestné činy uvedené v § 19 ods. 1 zákona o strelných

zbraniach a strelive.

25. Z lekárskej správy zo dňa XX.X.XXXX z neštátnej internej ambulancie vyplýva, že žalobca je liečený
pre art. hypertenziu 2 st. so subjektívnym udaním, že poobede žalobcovi stúpa TK okolo 150/100 torr spravidelnýmikontrolamiamedikamentóznouliečbou.ZlekárskejsprávyzodňaXX.XX.XXXXzneštátnej
internej ambulancie vyplýva, že žalobca je liečený pre art. hypertenziu 2 st. so subjektívnym udaním bez
zhoršenia so stabilným TK s pravidelnými kontrolami a medikamentóznou liečbou. Z lekárskej správy zo

dňa XX.XX.XXXX z neštátnej internej ambulancie vyplýva, že žalobca je liečený pre art. hypertenziu 2
st. so subjektívnym udaním, že pred liekmi máva ešte vysoký TK okolo 160/100 torr a večer po lieku mu
rýchlo klesne, srdce už nebúši, s pravidelnými kontrolami a medikamentóznou liečbou. Z kontinuálnej
výslednej správy zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že žalobca bol sledovaný celodenne mimoambulantným
monitorovaním EKG za účelom sledovania elektrickej aktivity srdca zariadením holter, pričom nález je

normálny. Z lekárskej správy zo dňa XX.XX.XXXX z neštátnej internej ambulancie vyplýva, že žalobca
je liečený pre palpitacie anamenst a art. hypertenziu 2 st. so subjektívnym udaním, že sa má zle s
vysokou teplotou 38,8 st. C, slabosť, potenie, bolenie hrdla, suchý kašeľ, tečenie z nosa, palpitácie na
srdci, s pravidelnými kontrolami a medikamentóznou liečbou v závere s určením diagnózy R50.9 - bližšie
neurčená horúčka a R52.0 - akútna bolesť.

26. Z potvrdenia vydaného praktickou lekárkou pre dospelých zo dňa X.XX.XXXX vyplýva, že po
vyhodnotení záznamov v zdravotnej dokumentácii z roku XXXX K. XXXX mal pacient v tomto období
vystupňované zdravotné ťažkosti v príčinnej súvislosti s aktuálnym stresom (súdny spor) v zmysle
akcelerácie hodnôt krvného tlaku pri známej a liečenej diagnóze artériovej hypertenzie - stavov búšenia
srdca ako aj výskytu príznakov z podráždenia nervovej sústavy ako bolesti hlavy, poruchy spánku,

depresívne ladenie, od roku 2016 dochádza k úprave krvného tlaku, ústupu prejavov zo strany
nervového systému, takže toho času je pacient plne stabilizovaný, nastavený na chronickú terapiu s
priaznivým efektom na krvný tlak pri súčasnom dodržiavaní režimových a diétnych opatrení.

27. Z potvrdenia zo dňa XX.X.XXXX o podaní oznámenia vyplýva že, žalobca dňa XX.X.XXXX oznámil

na Obvodnom oddelení PZ v E., že dňa XX.X.XXXX našiel v obci N. U. V. v objekte svojej záhrady na
stole pod prístreškom list - dokument Okresnej prokuratúry v T., ktorým je podaná obžaloba na žalobcu,
kde bolo paličkovým písmom napísané „BUDES ODSUDENY O TOM SOM SA U E. POSTARAL A E.
D. E. E. NA 7 ROKOV !!!“. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ ČVS: O.-XXX/OVK-T.-XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX poverený príslušník vec podozrenia zo zločinu Zasahovanie do nezávislosti súdu odovzdal

Obvodnému úradu v T. na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.

28. Z odvolania výpovede a dohody o skončení pracovného pomeru zo N. XX.X.XXXX súd zistil, že
žalobca ukončil pracovný pomer so svojim zamestnávateľom E. O. Š. H. E. dohodou od XX.XX.XXXX
z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) zákonníka práce vzhľadom k

tomu, že zamestnávateľ rozhodol o organizačnej zmene. Zároveň z dohody vyplynulo, že žalobca sa so
zamestnávateľom dohodol, že zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi odstupné v sume sedem násobku
funkčného platu. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že žalobca bol po ukončení pracovného pomeru na E.
O. Š. H. E. vedený ako uchádzač o zamestnanie v registri vedenom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny po dobu 6 mesiacov a potom následne pracoval ako výrobný A. v spoločnosti D. F. E. a následne

sa zamestnal v spoločnosti A. E.. A.. O.. E., kde pracuje až doposiaľ.

29. Zo žiadosti o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že
žalobca v súlade s ust. § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. žiada o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, pričom odôvodnenie žiadosti je totožné so skutočnosťami

uvedených v žalobe, na základe ktorých žalobca žiada náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 120.000,-
eur a náhradu trov právneho zastúpenia v trestnom konaní vo výške 1.200,- eur. Generálna prokuratúra
odpovedala na žiadosť žalobcu listom zo dňa 6.9.2016, v ktorom uviedla, že zákonné dôvody a zákonné
podmienky na uspokojenie žalobcom uplatňovaných nárokov nie sú dané a preto Generálna prokuratúra
SR uplatňovaný nárok neuspokojí. Podľa Generálnej prokuratúry SR nie je daný základ uplatňovaného

nároku, ktorým by malo byť nezákonné rozhodnutie, pretože žiaden orgán činný v trestnom konaní
doteraz nezákonnosť rozhodnutia nekonštatoval. Ďalej sa v odpovedi uvádza, že niet pochýb, že skutok,
ktorý bol predmetom trestného stíhania sa stal a výsledky vykonaného dokazovania iný procesný postup
ako podanie obžaloby neumožňovali a napokon aj odvolací súd konštatoval, že konanie žalobcu „by
mohlo byť posúdené iba ako disciplinárne previnenie a vzhľadom na uplynulý čas už neprichádzalo do

úvahy postúpenie veci.“

30. Zo súdneho spisu tunajšieho súdu v trestnej veci žalobcu vedenej pod sp. zn. XT/XX/XXXX
vyplynulo, že žaloba na žalobcu bola podaná dňa XX.X.XXXX, prvé hlavné pojednávanie sa konalodňa XX.X.XXXX, druhé hlavné pojednávanie sa malo konať dňa X.XX.XXXX, ktoré bolo odročené
pre neúčasť svedkyne. Tretie hlavné pojednávanie sa konalo dňa X.XX.XXXX, na ktorom zároveň
bolo rozhodnuté o vine žalobcu a uložení trestu pre žalobcu. Prvý odsudzujúci rozsudok bol zrušený

uznesením odvolacieho súdu zo dňa XX.X.XXXX, pretože vec bola rozhodnutá v nezákonnom zložení.
Na štvrtom hlavnom pojednávaní dňa X.XX.XXXX vec nebola prejednaná, pretože žalobca zahlásil
námietku zaujatosti konajúceho sudcu. Následne sa konali ďalšie hlavné pojednávania dňa XX.X.XXXX,
X.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, XX.X.XXXX a na deň XX.X.XXXX, na ktorých sa vykonávalo dokazovanie
vypočúvaním svedkov a čítaním listín.

Právny stav

31. Podľa ust. § 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej
moci“) tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len „územná samospráva“) za
škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy, a predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci na účely tohto

zákona výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb.

Podľa ust. § 3 ods. 1 a ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci štát
zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi

verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o
ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti
podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. f) zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci orgán konajúci
v mene štátu vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1,
koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa
osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

Podľa ust. § 5 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa ust. § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci ak tento

zákonneustanovujeinak,právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímmožnouplatniť
iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené
pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím
tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému
rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa

nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci nárok na
náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným
pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe,

ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred
predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku
(ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa ust. § 16 ods. 4 zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci ak príslušný orgán

neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia
žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu
škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri
uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežneprerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná
poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom
oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné

prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa ust. § 17 ods. 1 a ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci uhrádza
sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa ust. § 17 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci výška nemajetkovej
ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej

došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa ust. § 17 ods. 4 zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci výška náhrady
nemajetkovejujmypriznanápodľaodseku2nemôžebyťvyššiaakovýškanáhradyposkytovanáosobám

poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 25 zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci ak § 26 neustanovuje inak,
právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym
zákonníkom.

32. Podľa ust. § 6 zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi
účinného ku dňu vynesenia rozsudku o oslobodení žalobcu spod obžaloby celková suma odškodnenia
poskytnutá podľa tohto zákona nesmie presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy.

33. Podľa ust. §2 zákona č. 663/2007 o minimálnej mzde sumu minimálnej mzdy pre zamestnanca
odmeňovaného mesačnou mzdou ustanovenú podľa § 7 a sumu minimálnej mzdy za každú
hodinu odpracovanú zamestnancom ustanoví na príslušný kalendárny rok vláda Slovenskej republiky
nariadením vlády.

34. Podľa § 1 nariadenia vlády č. 297/2014 Z. z., ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok
2015, suma minimálnej mzdy na rok 2015 sa ustanovuje na 380,00 eur za mesiac pre zamestnanca
odmeňovaného mesačnou mzdou.

35. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením

peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

36. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Právne posúdenie veci súdom

37. V zmysle ust. § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
zmien a doplnkov (ďalej len ako „CSP“) v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,
aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a

ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.38. Žalobca sa súdnou cestou domáha priznania nemajetkovej ujmy vo výške 40.000,- eur a jej
zaplatenia od žalovaného, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s trestným stíhaním, ktoré sa viedlo
po vznesení jeho obvinenia zo dňa XX.X.XXXX a po zamietnutí jeho sťažnosti proti vzneseniu

obvinenia bola následne na neho podaná obžaloba, spod ktorej bol odvolacím súdom dňa XX.XX.XXXX
oslobodení. Z obsahy žaloby nevyplýva, že žalobca žiada náhradu škody.

39. Z vyjadrení žalovaného súd zistil, že žalovaný s uplatneným nárokom nesúhlasí, pričom skutočnosti,
na ktoré žalobca poukazuje a ktoré preukazuje listinami, žalovaný nespochybňuje, spochybňuje však

právnuargumentáciu,vktorejuvádza,prečonárokžalobcuniejedaný,atopredovšetkýmneexistenciou
nezákonného rozhodnutia. Následne žalovaný tvrdí, že nie je preukázaná výška nemajetkovej ujmy,
pretože žalobca žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by preukazovali vzniknutú nemajetkovú ujmu v
priamej príčinnej súvislosti s trestným stíhaním, v žalobe neuvádza.

40. Súd dospel k záveru, že medzi stranami sporu nie je sporný skutkový základ, sporná je skutočnosť, či

má žalobca nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v súvislosti s vydaním uznesenia o vznesení obvinenia
a zároveň či je daná príčinná súvislosť medzi nimi.

41. Súd sa preto v danej veci vzhľadom na zákonné ustanovenia musí vysporiadať s otázkami,
1. či žalobcovi mohla vzniknúť škoda orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným

rozhodnutím,
2. či samotné konštatovanie porušenia práva je alebo nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
spôsobenú ujmu a
3. či výška nemajetkovej ujmy, ktorú žalobca požaduje, je preukázateľná a v súlade s § 17 ods. 3 a ods.
4 zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci.

I.

42. V danom prípade má súd za skutočne preukázané, že žalobcovi bolo vznesené obvinenie pre trestný
čin pytliactva, jeho sťažnosť proti vznesenému obvineniu bola zamietnutá a po podaní obžaloby bol

odvolacím súdom žalobca spod obžaloby oslobodený. Trestné stíhanie žalobcu trvalo päť rokov, pričom
len pojednávanie pred súdom trvalo od roku 2011 do roku 2015, počas ktorého sa vykonalo osem
hlavných pojednávaní na súde prvej inštancie a jedno verejné zasadnutie na súde druhej inštancie.
Zo súdneho spisu v trestnej veci žalobcu vyplýva, že dĺžka súdneho konania bola ovplyvnená aj
rozhodovaním v súvislosti so vznesenou námietkou zaujatosti voči konajúcemu sudcovi zo strany

žalobcu, ako aj v súvislosti s rozhodovaním o zaujatosti konajúcich sudcov na základe ich oznámenia.

43. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a so zreteľom na judikatúru Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a všeobecných súdov súd dospel k záveru, že žalobcovi uznesením o začatí
trestného stíhania, následným trestným stíhaním vznikol nárok na náhradu škody, za ktorú podľa

príslušných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovedá žalovaný.

44. Zodpovednosť žalovaného je daná tým, že prokurátor, nevyužijúc svoju kompetenciu, nezruší
uznesenie o vznesení obvinenia, trestné stíhanie obvineného nezastaví, nepostúpi vec, ale osvojí si
závery nezákonného rozhodnutia a podá na jeho základe obžalobu, keďže v zmysle ust. § 231 písm.

a) Trestného poriadku obžalobu je oprávnený podať len prokurátor. Prokurátor pred podaním obžaloby
preskúmava výsledky vyšetrovania a posudzuje, či tieto dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného
pred súd. Posúdenie tejto otázky závisí od toho, či v prípravnom konaní boli dôkazy potrebné pre
meritórne rozhodnutie súdu obstarané v súlade so zákonom. Preskúmava tiež, či policajt postupoval
v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, osobitne s tými, ktoré zabezpečujú právo na obhajobu.

Prokurátor môže vziať obžalobu späť až do začatia hlavného pojednávania alebo po jeho začatí má
právo od obžaloby odstúpiť. Na základe uvedeného v posudzovanom prípade je určujúce to, že v
trestnom konaní, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením žalobcu, prokurátor zamietol sťažnosť
proti uzneseniu vyšetrovateľa policajného zboru a podal v trestnej veci obžalobu.

45. Súd je toho názoru, že pri posudzovaní nároku na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení
obvinenia má rovnaké dôsledky ako zrušenie tohto uznesenia pre nezákonnosť (§ 6 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z. z.) aj oslobodenie spod obžaloby, teda rozhodnutím o oslobodení spod obžaloby zanikajú
účinky vznesenia obvinenia a zrušenie takéhoto rozhodnutia pre nezákonnosť sa súčasne z tohtodôvodu stáva bezpredmetným. (porovnaj: rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/194/2010 zo dňa
30.3.2011, ako aj 4MCdo/15/2009, 3Cdo/194/2010 zo dňa 30.3.2011)

46. Žalobca bol v trestnom konaní spod obžaloby oslobodený, a tak rozhodnutia vo veci jeho trestného
stíhania, sa stali nezákonnými a bola tým založená zodpovednosť štátu, ktorý, ak má byť považovaný
za materiálny právny štát, musí niesť zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktoré zasiahli do
základných práv žalobcu, pričom v zmysle zákona sa tejto zodpovednosti nemožno zbaviť. V tomto
smere preto neobstojí námietka žalovaného, že uznesenie o vznesení obvinenia žalobcovi nebolo

zrušené z dôvodu nezákonnosti.

47. Žalovaný tiež poukazuje, že odvolací súd skonštatoval, že vzhľadom na uplynulý čas už
neprichádzalo do úvahy postúpenie veci, keďže skutok mohol byť disciplinárnym previnením, a tak
odvolací súd žalobcu spod obžaloby oslobodil. V tejto súvislosti súd dodáva, že ak by v tomto prípade
došlo aj k postúpeniu veci do konania o disciplinárnom previnení, nastali by rovnaké dôsledky, ako

nastanú pri oslobodení obžalovaného spod obžaloby, pretože právoplatnosťou rozhodnutia o postúpení
veci inému orgánu by sa trestné konanie skončilo, čiže opäť by nebolo potvrdené podozrenie zo
spáchania trestného a vyšla by tak najavo nezákonnosť rozhodnutia o vznesení obvinenia.

48. Rovnako neobstojí námietka žalovaného, že aj napriek tomu, že bol žalobca oslobodený spod

obžaloby, nie je možné tvrdiť, že by trestné stíhanie bolo nelegitímne, pretože štátu nie je možné uprieť
legitímny záujem na vedení trestného konania proti konkrétnej osobe, ak bolo podozrenie zo spáchania
trestnéhočinu.Žalovanýuvádza,žeorgányčinnévtrestnomkonanípostupovalivsúladesozákonomas
rovnakoustarostlivosťouobjasňovaliskutočnostisvedčiacetakprotižalobcoviakoajokolnostisvedčiace
v jeho prospech, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Pre súd je evidentné, že žalovaný v rámci

tejto argumentácie nesprávne viaže zákonnosť rozhodnutia na skúmanie porušenia nejakej povinnosti
orgánov činných v trestnom konaní, t. j. zákonnosť dáva do súvisu so zavinením, zodpovednosť štátu
za škodu je však koncipovaná ako objektívna, t. j. bez ohľadu na akékoľvek zavinenie.

49. Žalovaný tiež poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. B.. Ú. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX,

z ktorého podľa názoru žalovaného vyplýva, že za nezákonné však nie je možné automaticky považovať
každé uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré neviedlo k právoplatnému odsúdeniu obžalovaného
citujúc: „uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého bolo v čase jeho vydania splnené všetky
zákonné predpoklady a z tohto dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu,
nemožno „bez ďalšieho“ považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu, iba z dôvodu, že v čase

jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr
z rôznych dôvodov nepotvrdila.“ Ďalej súd cituje z predmetného uznesenia pokračovanie: „Legálnym
prostriedkom obvineného z trestného činu, ako aj iných oprávnených osôb ako rozptýliť zákonnosť
dôvodov, na ktorých je obvinenie postavené je podanie sťažnosti proti nemu.“

50. Súd je toho názoru, že rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci
je výsledok tohto konania, a to aj napriek tomu, že v čase vznesenia obvinenia mohlo prípadne byť toto
uznesenieovzneseníobvineniadôvodné.Ajžalobcavyužilsvojeprávoapodalsťažnosťprotiuzneseniu
ovzneseníobvinenia,ktorávšakbolazamietnutá.Nezákonnosťuzneseniaovzneseníobvineniasastala
zrejmou nadobudnutím právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol žalobca spod obžaloby

oslobodený, a toto rozhodnutie súd považuje práve za „ďalšiu“ preukázateľnú skutočnosť, bez ktorej,
by súd nemohol dospieť k potvrdeniu nezákonnosti uznesenia o vznesení obvinenia.

51. Argumentáciu žalovaného súd považuje za v rozpore so súčasnou (doposiaľ existujúcou)
konštantnou judikatúrou, ako aj s princípmi právnej istoty vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán

a predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že
na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď
(napr. z rozhodnutí Ústavného súdu SR veci pod sp. zn. I. ÚS 87/93, II. ÚS 80/99, III. ÚS 328/05,
III. ÚS 300/06, IV.ÚS 209/2010). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom
rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže

práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických a právnických
osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Dôveru v určitú rozhodovaciu prax v skutkovo a právne
porovnateľných veciach vyvoláva až prezentovaná rozhodovacia prax súdu najvyššej inštancie, ktorá
sa ustálila po určitú dobu.52. Súd sa prikláňa k ustálenej súdnej praxe, z ktorej vyplýva, že štát musí niesť objektívnu
zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca.

Nemožno totiž prehliadnuť, že štát nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho
ideálnej (škodu nepôsobiacej) interpretácii. Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom
konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za
postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takej
situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to,

či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu
zodpovedá, aby každá majetková ujma, spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti
občanovi (fyzickej osobe), bola odčinená. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospela
súdna prax k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby,
treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal
a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím

trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobnej nezákonným rozhodnutím.
Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania, je neskorší
výsledok trestného konania (porovnaj citované uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 4Cdo/183/2009 zo dňa 30.11.2009 alebo sp. zn. 4MCdo/15/2009 zo dňa 18.08.2010, rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/984/2013 zo dňa 26.2.2014, rozsudok Krajského súdu

v Košiciach, sp. zn. 3Co/117/2017 zo dňa 15.3.2018)

II.

53. Podľa ust. § 17 ods. 1 a ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci uhrádza
sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú

nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

54. Žalobca napriek tomu, že tvrdí, že nárok na náhradu škody je dostatočne dôvodný, žiadnu škodu
nežiadal a ani jej výšku nevyčísloval a ani nepreukazoval. V zmysle návrhu rozsudku v žalobe a jej

odôvodňovania, a prednesoch žalobcu, vyplýva, že žalobca žiada priznať len nemajetkovú ujmu vo
výške 40.000,- eur s úrokom z omeškania.

55. Z citovanej zákonnej normy vyplýva, že náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch patrí poškodenému,
žalobcovi, za splnenia jediného predpokladu, a to, že iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, ktorú preto nemožno uspokojiť inak.

56. Vzhľadom k tomu, že žalobca nežiada vysloviť od súdu konštatovanie porušenia práv, pre súd je
zrejmé, že žalobca takéto konštatovanie nepovažuje za dostatočné zadosťučinenie vzhľadom na ujmu,

ktorá mu vznikla.

57. Žalobca udáva, že ho obvinenie a následné trestné stíhanie veľmi ťažko zasiahli tak v súkromnom,
ako aj v spoločenskom živote, pričom trestné stíhanie sa odrazilo na jeho zdraví, zasiahlo do jeho
osobnosti,ochranydobréhomenactiadôstojnosti,dobrejpovestiaprejavilosatopomateriálnejstránke.

58. Súd má za preukázané, že žalobca je verejne známou osobou, avšak čo sa týka územného rozsahu,
je súd toho názoru, že vzhľadom na funkcie, ktoré v minulosti žalobca zastával - A. stredných škôl,
D. Mesta E. v období rokov XXXX - XXXX, poslanec mestského zastupiteľstva v Meste E. v období
rokov od XXXX - doteraz, člen a W. D. združení - je potrebné okruh vymedziť na územie D. kraja,

do ktorého Mesto E. v rámci územného členenia patrí, a najviac však na územie okresu Mesta E.. Z
vykonaného dokazovania však vyplýva, že v očiach verejnosti obyvateľov Mesta E. nemohol žalobca byť
tak očierňovaný ako tvrdí, pretože aj po vznesení obvinenia a aj po vynesení rozsudku okresného súdu,
ktorým bol žalobca uznaným vinným, hoci neprávoplatne, v rámci komunálnych volieb získal žalobcamandát poslanca mestského zastupiteľstva s počtom hlasov XXXX v roku XXXX a XXXX hlasov v roku
XXXX. Z toho pre súd vyplýva, že nebol preukázaný negatívny dopad trestného stíhania žalobcu na jeho
spoločenskéuplatnenie,pretožeakbyktomuskutočnedošlo,takakotvrdívžalobe„obyvateliaE.naňho

pozerali ako na zločinca“, logickým následkom by bol neúspech v komunálnych voľbách. Žalobca tiež
tvrdí, že v dôsledku trestného stíhania prišiel o kamarátov - D., avšak toto tvrdenie žalobca nepreukázal
žiadnym dôkazom a v tomto smere ani nenavrhoval dôkaz vykonať. Preto súd považuje toto tvrdenie za
nepreukázané. Tiež nebol preukázaný dopad trestného stíhania na výkon funkcií a na členstvo v D. Q.
a v D. združení M. - N. U. V., pretože žalobca len tvrdil, že s funkciami skončil, avšak žiadne rozhodnutia

združení o ukončení činností v dôsledku trestného stíhania žalobca nepredložil.

59. Z potvrdenia zo dňa XX.X.XXXX má súd zistené, že žalobca podal oznámenie, že dňa XX.X.XXXX
našiel v obci N. U. V. v objekte svojej záhrady na stole pod prístreškom list - dokument Okresnej
prokuratúry v T., ktorým je podaná obžaloba na žalobcu, kde bolo paličkovým písmom napísané „BUDES
ODSUDENY O TOM SOM SA U E. POSTARAL A S D. SI SKONČIL NA X A. !!!“, avšak ani ďalším

šetrením sa nepreukázalo, kto takýto čin spáchal, pričom vec bola postúpená na priestupkové konanie.
Žalobca nepredložil, ako bola priestupková vec vybavená a či bol zistený páchateľ priestupku.

60.Čosatýkazverejneniainformáciíožalobcovivsúvislostisjehotrestnýmstíhanímvmédiách,žalobca
preukázal svoje tvrdenie dvoma článkami, prvým zo dňa X.XX.XXXX v denníku D. H. a druhým zo dňa

XX.X.XXXX v týždenníku E. H., ktoré boli zverejnené aj na internetovej stránke www.issuu.com. Z názvu
týchtoprintovýchmédiívyplýva,žesajednáoregionálnenovinyapretojemožnédôvodnepredpokladať,
že najväčší záujem o tieto noviny je práve zo strany obyvateľov žijúcich v danom regióne. Preto súd za
nepreukázané má tiež tvrdenie, že sa o trestnom stíhaní mohli dozvedieť obyvatelia z celého Slovenska,
pretože žalobca nepreukázal, že by informácie o žalobcovom trestnom stíhaní boli prezentované v

médiách s celoslovenskou pôsobnosťou. K tomu je potrebné ešte dodať, že webová stránka, na ktorú
žalobca poukázal, je stránkou v anglickom jazyku, čiže opäť sa zužuje okruh ľudí, ktorí sa objektívne s
predmetnými článkami v rámci internetu mohli s nimi oboznámiť.

61. Pre úplnosť súd dodáva, že osoba, ktorá je verejne činná, v danom prípade žalobca bol v rozhodnom

čase počas trestného stíhania poslancom mestského zastupiteľstva a funkcionárom v poľovníckom
združení, si musí byť vedomá, že v dôsledku svojej činnosti bude podrobená záujmu médií a to tak
pokiaľ ide o jej správanie súčasné ako aj minulé. S poukazom na základné právo slobody prejavu a
práva vyhľadávať a šíriť informácie podľa článku 26 Ústavy Slovenskej republiky nie je preto možné
bez ďalšieho tvrdiť, že práve medializácia určitých údajov o žalobcovi mala negatívny vplyv na verejnú

mienku, pretože podľa súdu je významné práve to, či informácie v rámci novinového článku zodpovedali
pravde. „Pri skúmaní, či článok uverejnený v novinách, časopise alebo v inom periodiku zasiahol do
osobnostných práv fyzickej osoby, je osobitne významná otázka pravdivosti skutkových okolností, ktoré
sú v ňom uvedené. Pokiaľ média informujú o okolnostiach súvisiacich s trestnou činnosťou, treba
mať na zreteli tiež princíp prezumpcie neviny. Zásada prezumpcie neviny nemôže zabrániť tomu, aby

verejnosť bola informovaná o trestnom vyšetrovaní, vyžaduje ale, aby informácie boli podávané so
všetkou uvážlivosťou a opatrnosťou“. (z uznesenia Najvyššieho súdu SR. sp. zn. 3 Cdo/84/2011)

62. Ani z jedného článku však nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by pravde nezodpovedali. Články
predložené žalobcom reflektujú na aktuálny stav trestného konania ku dňu vydania článku, pričom je z

nich zjavné aj to, že rozsudky, ktorými bol žalobca uznaný vinným, nie sú právoplatné a ani v jednom
článku nie je žalobca označený ako zločinec alebo páchateľ, čím bola dodržaná aj zásada prezumpcie
neviny. V tomto smere žalobca nepreukázal, že uverejnením týchto článkov došlo k reálnemu zásahu do
jeho povesti a súkromia, pretože podľa názoru súdu bolo potrebné tiež vychádzať z následnej reakcie,
ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom, či inom prostredí a túto zisťovať dokazovaním a posúdením

na základe poznania a vyhodnotenia tejto reakcie.

63. Ďalej súd za nepreukázané, a v tomto smere dáva za pravdu žalovanému, má tiež tvrdenie
žalobcu, že v súvislosti s trestným stíhaním, najmä po odsúdení, bol so žalobcom ako učiteľom zo
strany SOU ukončený pracovný pomer. Z predloženej listiny - Dohoda o skončení pracovného pomeru,

takéto tvrdenia vôbec nevyplývajú a tiež žalobca nenavrhoval vykonať na preukázanie svojho tvrdenia
iné dôkazy. Súd mal z tohto dôkazu za preukázané, že žalobca ukončil pracovný pomer so svojim
zamestnávateľom z dôvodu nadbytočnosti zamestnanca vzhľadom k tomu, že zamestnávateľ rozhodolo organizačnej zmene a tiež že žalobcovi bolo vyplatené odstupné v sume sedem násobku funkčného
platu.

64. Žalobca tvrdí, že obvinenie a následné trestné stíhanie sa prejavilo aj po materiálne stránke. Z
dohody a výsluchu žalobcu vyplynulo, že zásah do materiálnej stránky nebol úplne preukázaný, pretože
počas trestného konania žalobcovi plynul príjem z výkonu povolania Z. a z výkonu činnosti D. G. Q.,
bolo mu vyplatené odstupné, v čase evidencie v registri uchádzačov o zamestnanie vznikol žalobcovi
nárok na dávku v nezamestnanosti plynúcej zo sociálneho poistenia a následne žalobcovi vznikol nárok

na výplatu mzdy zo zamestnania zo spoločností D. F. E. K. A. s. r. o. E.. Súd tak môže ustáliť, že v
dôsledku trestného stíhania nedošlo k zmene v rámci jeho príjmových možností a teda z tohto pohľadu
nenastal zásah do jeho majetkovej sféry.

65. Žalobca však preukázal zásah do materiálnej stránky v časti strpenia nemožnosti disponovať so
zbrojným preukazom a zaistenými zbraňami, ktoré žalobcovi slúžili na výkon poľovníckeho práva a teda

následkom v materiálnej stránke žalobcu bola nemožnosť nadobudnutia hodnôt z ulovenej zveri. Súd
však dodáva, že príslušné orgány nemohli v čase vydania rozhodnutia o zaistení zbrojeného preukazu
a zbraní konať inak, pretože podľa ust. § 54 ods. 1 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach
a strelive policajný útvar rozhodne o zaistení zbrane, streliva, zbrojného preukazu, preukazu zbrane
alebozbrojnéhosprievodnéholistu,akprotidržiteľovizbrojnéhopreukazualebozbrojnéhosprievodného

listu bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin uvedený v § 19 ods. 1, medzi ktorými je aj trestný
čin pytliactva podľa ust. § 310 Trestného zákona, pre ktorý bolo žalobcovi vznesené obvinenie. Keďže
uznesenie o vznesení obvinenia je nezákonným rozhodnutím, súd je toho názoru, že v danom prípade je
potrebné za nezákonné rozhodnutie považovať aj rozhodnutie vydané v príčinnej súvislosti s uznesením
o vznesení obvinenia, ktorým rozhodnutie o zaistení veci nepochybne je. V tejto súvislosti žalobca

preukázal zásah do svojho súkromného života tým, že bol obmedzený na výkone poľovníckeho práva
a teda skutočne sa nemohol venovať svojej záľube.

66. K tvrdenému zhoršenie zdravotného stavu mal súd za preukázané, že počas rokov XXXX až XXXX
mal žalobca vystupňované zdravotné ťažkosti pri známej a liečenej diagnóze artériovej hypertenzie,

stavov búšenia srdca, ako aj výskytu príznakov z podráždenia nervovej sústavy, čo osvedčila všeobecná
lekárka žalobcu. Podľa názoru súdu žalobca počas konania preukázal, že jeho zdravotný stav bol
v dôsledku trestného stíhania v inej kvalite, ako keby k trestnému stíhaniu nedošlo. Žalobca však
nepreukázal svoje tvrdenia, že mal problémy psychického charakteru, keďže žalobca nepreukázal
žiadnou správou diagnózu liečenú psychiatrom, ktorá by vznikla v príčinnej súvislosti s trestným

stíhaním.

67. Súd je toho názoru, že každé trestné stíhanie je objektívne spôsobilé zasiahnuť do osobnostnej
sféry jednotlivca. Pokiaľ ide o prístup k dôkaznému bremenu, zo súdnej praxe vyplynulo, že v týchto
prípadoch sa musí zohľadňovať, že porušenými sú najvnútornejšie hodnoty osobnosti jednotlivca, jeho

súkromie, rodinné väzby, a satisfakcia má zmierniť prežitý stres, pocit bezmocnosti, narušenie viery v
spravodlivosť, neistotu, úzkosť. Preto je súd toho názoru, že len samotné konštatovanie porušenia práv
žalobcu by v tomto prípade nebolo dostatočným zadosťučinením a tak je potrebné žalobcovi priznať aj
nemajetkovú ujmu v peniazoch.

III.

68. Výška nemajetkovej ujmy sa podľa zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci určuje
s prihliadnutím najmä
1. na osobu poškodeného, na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

2. na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
3. na závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
4. na závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

69. Vo všeobecnosti pod nemajetkovou ujmou je možné s prihliadnutím na rozhodovaciu prax súdov

rozumieť psychické útrapy, poníženie alebo inú citovú ujmu, ktorú poškodená osoba utrpela v dôsledku
trestného stíhania. Právo domáhať sa takejto náhrady sa priznáva každému, komu škoda alebo ujma
vznikla ako dôsledok nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej moci alebo ako dôsledok nesprávneho
úradného postupu takéhoto orgánu.70. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je - vždy
- v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú

ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva
došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky, považuje za ujmu značnú. Pritom však
nie sú rozhodujúce subjektívne pocity žalobcu, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu
takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala
aj každá iná fyzická osoba. Pokiaľ dôjde k neoprávnenému zásahu, má zásah závažné dôsledky

vtedy, keď ním bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti
alebo do práva na súkromie, pričom tento negatívny - difamačný následok ale nie je jediným právne
akceptovateľným prejavom závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe na týchto chránených právach.
(rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 5Co/30/2017 zo dňa 28.11.2017)

71. Kritériá, na základe ktorých sa určí výška náhrady nemajetkovej ujmy, je súd povinný zisťovať z

vykonaného dokazovania. Pri hodnotení okolností spadajúcich pod tretie kritérium je možné vychádzať
z toho, že relevantnými skutočnosťami sú všetky tie, ktoré sa inak podraďujú pri uplatnení práva na
ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. Obč. zák., najmä občianskej cti a ľudskej dôstojnosti a vážnosti,
súkromného a rodinného života, osobnej slobody, slobody pohybu i pobytu.

72. Hoci výšku nemajetkovej náhrady súd určuje voľnou úvahou, nemôže ísť o úvahu nepreskúmateľnú,
resp. o úvahu svojvoľnú. Určenie výšky nemajetkovej ujmy má byť vzhľadom na okolnosti konkrétneho
prípadu v súlade s požiadavkou spravodlivosti. Výška nemajetkovej ujmy nemôže presiahnuť výšku
odškodneniaobetenásilnéhotrestnéhočinu.Zcitovanýchzákonnýchnoriemanariadeniavládyvyplýva,
že výška minimálnej mzdy pre rok XXXX, kedy sa stalo zrejmým, že uznesenie o vznesení obvinenia

je nezákonné, teda v čase vydania oslobodzujúceho rozsudku, bola v sume 380,- eur za mesiac.
Päťdesiatnásobok minimálnej mzdy, ktorý nesmie byť v danom prípade pri určení výšky náhrady
nemajetkovej ujmy prekročený, je v danom prípade suma 19.000,- eur.

73. Výšku nemajetkovej ujmy súd určil po starostlivom uvážení všetkých skutočností, ktoré zistil

na základe vykonaného dokazovania. V súkromnom živote bol preukázaný následok na zdravie
žalobcu vystupňovaním ťažkostí pri svojej liečenej diagnóze a následok na nemožnosť realizovania
poľovníckeho práva a nemožnosť disponovania s hnuteľnými vecami, ktoré boli v dôsledku trestného
stíhania zaistené. Súd zistil, že neboli preukázané závažné následky v spoločenskom uplatnení, pretože
žalobca počas trvania trestného konania napriek uverejneným článkom s regionálnou pôsobnosťou bol

zvolený za poslanca mestského zastupiteľstva počas volebných období XXXX-XXXX a XXXX-XXXX
obyvateľmi Mesta E., v ktorých očiach sa žalobca cítil byť očiernený ako zločinec. Takisto súd zistil,
že v dôsledku trestného stíhania žalobca neprišiel o svoje zamestnanie, a teda nebola ohrozená
materiálna stránka žalobcu z dôvodu nemožnosti zamestnať sa. Negatívne dopady v rodinnej sfére
žalobca nepreukázal, takisto žalobca nepreukázal okruh kamarátov, o ktorých v dôsledku trestného

stíhania prišiel.

74. Súd pri určení výšky vychádzal aj z toho, že by nebolo spravodlivé, ak by sa výška nemajetkovej ujmy
mala určiť aj s prihliadnutím na dôvod, ktorý žalobca počas celého konania zdôrazňoval, a to že žalobca
je verejne činnou osobou a teda nemajetková ujma tu musí vzniknúť vždy. V tomto smere si súd osvojil

úsudok z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky podľa ktorého „z ústavného hľadiska je
neakceptovateľné,abyvšeobecnésúdyprivilegovaliprirozhodovaníovýškenáhradynemajetkovejujmy
predstaviteľov verejnej moci pred inými („bežnými“) občanmi s odôvodnením, že u nich je spôsobená
ujma automaticky závažnejšia.“ (nález Ústavného súdu sp. zn. zn. IV. ÚS 492/2012 to dňa 18.4.2013).

75.Výsledkyvykonanéhodokazovaniatakpotvrdililenčiastočnúopodstatnenosťargumentáciežalobcu,
podľa ktorej nezákonným trestným stíhaním bolo zasiahnuté do jeho osobného života. Náhradu tejto
ujmy vo výške 4.750,- eur (polovica z polovice zákonnej limitácie výšky nemajetkovej ujmy) preto
považuje súd za primeranú miere následkov spôsobených žalobcovi vo všetkých zložkách právom
chránených osobnostných práv žalobcu.

76. Vo zvyšnej časti súd žalobu o zaplatenie 35.250,- eur s príslušenstvom titulom nemajetkovej ujmy
zamietol, nakoľko ju súd považuje za nadhodnotenú, pričom v konaní nevyšli najavo také skutočnosti
resp. negatívne dopady v takej intenzite, v akej ich tvrdil žalobca, ktoré by uplatnený nárok odôvodňovalivo vyššej výške. Žalobca bol v konaní povinný preukázať vznik nemajetkovej ujmy vo výške, ktorú
uplatňoval, a preto na základe výsledkov dokazovania dospel súd k záveru, že žalobca si túto povinnosť
v celom rozsahu nesplnil, keď náležite nepreukázal rozsah nepriaznivých následkov, ktoré mu mali,

v súvislosti s nezákonným rozhodnutím vzniknúť a časť jeho tvrdení v tomto smere zostali v konaní
dôkazne nepodložené.

77. V danom prípade súd nevyhovel aj žalobe v časti priznania úroku z omeškania. Z ustanovenia § 16
ods. 4 zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci, podľa ktorého ak súd rozhodnutím o

náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu
plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej
lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr, vyplýva, že úrok
z omeškania sa môže priznať len pri uplatnení nároku na náhradu škody. Žalobca si náhradu škody
neuplatňoval, predmetom žaloby bola len nemajetková ujma. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
vyplýva, že povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe súdneho

rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia, až uplynutím takto určenej lehoty splnenia sa dlžník
dostáva do omeškania (rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn- 6 Cdo/185/2011 zo dňa 14.3.2012).

78.Podľaust.§232ods.2aods.3CSPaksúduložilvrozsudkupovinnosťplniť,rozsudokjevykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od

právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

79. Lehotu na plnenie súd určil v súlade s návrhom žalobcu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 4.750,- eur titulom nemajetkovej ujmy v lehote pätnásť dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti
tohto rozsudku, ktorú lehotu na plnenie považuje súd za primeranú.

K trovám konania

80. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
81. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
82. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

83. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 40.000,- eur s príslušenstvom. Súd

žalobe čo do sumy 4.750,- eur s príslušenstvom vyhovel a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Úspech
žalobcuvkonanítakpredstavuje11,88%aúspechžalovanéhopredstavuje88,12%.Vzhľadomnapomer
úspechu v konaní preto úspešnému žalovanému patrí nárok na náhradu trov konania v rozsahu 76,24%
(88,12% - 11,88%). Súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku a náhradu trov konania priznal žalovanému v uvedenom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ustanovenia § 355 Civilného sporového poriadku odvolanie,
ktoréjemožnépodaťvlehote15dníododňajehodoručeniaprostredníctvomtunajšiehosúdunaKrajský
súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.