Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 26, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 13S/21/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3019200104
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3019200104.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov

JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD., v právnej veci žalobcu: Slovlik, spol. s r.o.,
so sídlom Trenčín, Štefánikova 12, IČO: 31 423 086, právne zastúpeného: JUDr. Jiří Choutka, advokát,
so sídlom Trenčín, Štúrovo námestie 121, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO: 42 499 500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 104012312/2016 zo dňa 30. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Predmetomsúdnehoprieskumujerozhodnutie žalovanéhozodňa30.09.2016,ktorýmbolopotvrdené
rozhodnutie Daňového úradu Trenčín - daňová exekučná výzva zo dňa 04.05.2016 vydaná podľa § 91
zákona č. 563/2009 Z. z., ktorou daňový úrad vyzval žalobcu na zaplatenie daňového nedoplatku vo
výške 14 647,77 eur s tým, že mu súčasne zakázal nakladať s jeho majetkom.

2. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že žalovaný má pred začatím daňového exekučného
konania skúmať existenciu podmienok pre jej začatie, pričom takouto základnou podmienkou je

existencia daňového nedoplatku. V jeho veci má byť exekučným titulom výkaz daňových nedoplatkov,
ktorý však zostavuje správca dane a zo strany daňového subjektu ho nie je možné zvrátiť. Nie je
podľa neho zrejmé na základe akých skutočností správca dane zostavil výkaz nedoplatkov. Súčasťou
vymáhanej sumy je aj sankcia, ktorá sa týka obdobia počas ktorého nevykonával žiadnu obchodnú a ani
výrobnú činnosť, nakoľko bol od 01.08.2002 do 14.04.2003 v konkurze. Okrem toho nedoplatok na dani
z pridanej hodnoty, ktorý je predmetom vymáhania, je nedoplatkom patriacim inému daňovému subjektu,
a to spoločnosti Nada, a.s., Chlmec. Ide o spoločnosť, s ktorou správca dane uzavrel zmluvu, ktorou jej

prenajal výrobnotechnické priestory. Taktiež daňové priznanie, na základe ktorého bol zostavený výkaz
nedoplatkov podala nepríslušná osoba. Poukázal na okolnosti, ktoré tu boli počas vyhláseného a neskôr
zrušeného konkurzu. Vyslovil záver, že daňové priznanie, ktoré podpíše neoprávnená osoba je neplatné
a nemá byť zaevidované. Žalobca opakovane poukazoval na to, že v čase vyhlásenia konkurzu na jeho
majetok nemal žiadny nedoplatok na dani z pridanej hodnoty, čo preukazuje potvrdenie daňového úradu
zo dňa 20.08.2002.

3. Taktiež uviedol, že daňový úrad vyzval správcu konkurznej podstaty na podanie daňového priznania,
čovšaksprávcaneučinil.Správcadanenáslednedňa15.10.2003určildaňzamesiacaugust2002podľa
pomôcok a zároveň vyrubil sankčný úrok. Zaplatenie uvedenej dane však prislúcha inému subjektu, a
to už spomenutej spoločnosti Nada, a.s.. Žalobca mal za to, že na rozhodnutiach, ktoré sú v rozporeso zákonom nie je možné budovať zákonný postup. Namietal nesprávne právne posúdenie veci,
nedostatočné zistenie skutkového stavu ako aj podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy.

4. Žalovaný zotrval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Uviedol, že predmetom vymáhania
je suma 7 963,08 eur z Platobného výmeru zo dňa 20.10.2003, ktorým správca dane určil žalobcovi
zvýšenie dane vo výške 50% z určenej sumy dane za zdaňovacie obdobie august 2002. Proti tomuto
výmeru podal žalobca opravný prostriedok, o ktorom bolo riadne rozhodnuté. Ďalej sa vymáha suma 6

684,69 eur ako sankčný úrok na dani z pridanej hodnoty vyplývajúci z Rozhodnutia zo dňa 07.03.2007
za zdaňovacie obdobie november 2012.

5. Poukázal na to, že žalobné body sú prakticky identické s odvolacími námietkami žalobcu.
Žalovaný zotrval na názore, že žalobcom namietané skutočnosti nie sú pre posúdenie zákonnosti
preskúmavaného rozhodnutia podstatné. Všetky tieto námietky mohol žalobca uplatniť v daňových

konaniach, ktoré predchádzali exekučnému konaniu. Nie je možné, aby bol v exekučnom konaní
skúmaný postup správcu dane v inom, právoplatne ukončenom daňovom konaní. Pre posúdenie
odôvodnenosti odvolania proti daňovej exekučnej výzve je podstatná len skutočnosť, či správca dane
dostatočne zisťoval či sú splnené podmienky na začatie daňového exekučného konania. Zdôraznil,
že daňové exekučné konanie je samostatným, osobitným konaním, samostatnou procesnou súčasťou

správy daní. V rámci tohto konania nie je možné preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutí, ktoré boli
podkladom pre začatie exekučného konania.

6. Uznesením č.k. 13S/53/2016-53 zo dňa 22.02.2017 tunajší súd pôvodne žalobu žalobcu odmietol
z dôvodu, že nebola spísaná advokátom a žalobca v čase začatia konania nebol právne zastúpený.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením č. k. 3Sžfk/31/2017 zo dňa 27.02.2019 tak, že napadnuté uznesenie tunajšieho
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom uviedol, že správnu žalobu je potrebné autorizovať
advokátom.

7. Po takomto zrušení veci kasačným súdom, správny súd uznesením č.k. 13S/21/2019-18 zo dňa
19.03.2019 vyzval žalobu na autorizovanie správnej žaloby jeho advokátom a predloženie plnej moci
oprávňujúce jeho advokáta na spísanie správnej žaloby. Uvedené bolo správnemu súdu doložené.
Žalobcovi bolo následne riadne doručené vyjadrenie žalovaného k podanej správnej žalobe s tým,
že sa k nemu môže vyjadriť. Až po vytýčení termínu pojednávania a po uplynutí súdom stanovenej

lehoty na podanie vyjadrenia, žalobca súdu doručil vyjadrenie, v ktorom vo svojej podstate zopakoval
svoje námietky obsiahnuté v správnej žalobe. Okrem toho uviedol, že v konaní z predloženej zmluvy o
zabezpečení obnovenia prevádzky podniku vyplýva, že už 16.06.2002 všetky zúčastnené osoby vrátane
riaditeľaDaňovéhoúraduTrenčínvedeli,ženajehomajetokbudevyhlásenýkonkurz.Napriekvedomosti
správcu dane, že nevykonáva žiadnu obchodnú a ani výrobnú činnosť (túto vykonávala spoločnosť

NADA a.s.) pristúpil správca dane k určeniu dane za mesiac august 2002 podľa pomôcok. Žalobca zastal
názor, že vzhľadom na informácie, ktoré správca dane mal, bolo jeho povinnosťou určiť nulovú daňovú
povinnosť. Poukázal na to, že sa obrátil aj na Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré zaviazalo
daňový úrad vykonať nápravu a prijať opatrenia, čo sa však nestalo.

8. K uvedenému sa žalovaný písomne vyjadril tak, že naďalej trvá na svojich doteraz prezentovaných
stanoviskách. Námietky žalobcu označil za opakované.

9. Krajský súd v Trenčíne ako orgán, v ktorého právomoci je preskúmanie zákonnosti napadnutého
rozhodnutia, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie, preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup

správneho orgánu podľa § 177 ods. 1 S.s.p., v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, pričom
rozsahom a dôvodmi žaloby je súd v správnom súdnictve viazaný. Po nariadení pojednávania dospel
k záveru, že správna žaloba nebola podaná dôvodne.

10. Z administratívneho spisu bolo zistené, že žalobca bol zaviazaný na zaplatenie vymáhaných súm

Vykonateľným výkazom daňových nedoplatkov č. 645/230/80451/07/KŠI zostavených správcom dane
z evidencie daní daňového dlžníka ku dňu 19.09.2007 vo výške 6 684,69 eur, zostaveným na základe
rozhodnutia správcu dane č. 645/230/16790/07/Ksi zo dňa 07.03.2007, ktorým bol daňovému dlžníkovi
vyrubený sankčný úrok za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vo výške priznanej v daňovom priznaníza zdaňovacie obdobie november 2002 v lehote splatnosti vo výške 201 383 Sk, po prepočte platným
kurzom ku dňu začatia daňového exekučného konania vo výške 6 684,69 eura, a Vykonateľným
výkazom daňových nedoplatkov č. 645/230/79787/09/KŔE zostaveným správcom dane z evidencie daní

daňového dlžníka ku dňu 21.09.2009 vo výške 7 963,08 eura. Uvedený výkaz bol zostavený na základe
rozhodnutia správcu dane č. 645/230/89356/03/Ksi zo dňa 20.10.2003 - platobný výmer, ktorým bolo
daňovému dlžníkovi za zdaňovacie obdobie august 2002 určené zvýšenie na dani z pridanej hodnoty
vo výške 239 896 Sk, po prepočte platným kurzom ku dňu začatia daňového exekučného konania vo
výške 7 963,08 eura. Spolu ide o daňový nedoplatok vo výške 14 647,77 eur.

11. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca ako daňový dlžník túto svoju povinnosť nesplnil a daňový
nedoplatok neuhradil, správca dane za účelom vymoženia daňového nedoplatku začal dňa 25.04.2016
daňové exekučné konanie podľa § 110 Daňového poriadku, a to vydaním Rozhodnutia o začatí
daňového exekučného konania č. 103005461/2016 prikázaním iných peňažných pohľadávok - od
poddlžníka, ktorým je spoločnosť Certipo spol. s r. o., Štefánikova 12, 911 01 Trenčín, IČO: 31 420

915 (ďalej len "poddlžník Certipo spol. s r. o."), a to na pohľadávku, ktorú má daňový dlžník voči tejto
tretej osobe - poddlžníkovi, a ktorá vznikne na základe Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa
01.12.1992 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 03.02.2003, Dodatku č. 2 zo dňa 31.01.2008 a Dodatku č. 3 zo
dňa 27.02.2014 vo forme mesačných preddavkov vo výške 1 008,89 eura.

12. Rozhodnutie o začatí daňového exekučného konania bolo v zmysle § 90 Daňového poriadku dňa
02.05.2016 doručené poddlžníkovi Certipo spol. s r.o.. Dňa 04.05.2016 vydal správca dane daňovú
exekučnú výzvu č. 103066092/2016, ktorou vyzval daňového dlžníka, aby v lehote 8 dní odo dňa jej
doručenia zaplatil daňový nedoplatok, pričom bol upozornený na to, že ak tak v stanovenej lehote
neurobí, správca dane vydá daňový exekučný príkaz. Zároveň zakázal daňovému dlžníkovi predmetnú

pohľadávku od poddlžníka vymáhať a akokoľvek nakladať s majetkom uvedeným v daňovej exekučnej
výzve. Daňová exekučná výzva bola doručená daňovému dlžníkovi zákonným spôsobom v zmysle § 31
ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z, v znení neskorších predpisov dňa 24.05.2016.

13. Uvedenú výzvu žalobca napadol odvolaním, v ktorom namietal v podstate tie isté skutočnosti ako

v podanej správnej žalobe. O tomto odvolaní žalovaný rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím tak,
že potvrdil výzvu správcu dane. V odôvodnení pritom poukázal na stále existujúci daňový nedoplatok
žalobcu a to, že nie sú splnené podmienky pre postup podľa 96 ods. 1 prípadne ods. 2 zákona č.
563/2003 Z.z.. Uviedol, že z predloženého spisového materiálu zistil, že správca dane nepochybil,
ale postupoval v súlade s ustanoveniami § 89 ods. 1, 2 a 3, § 90 ods. 1, 2 a 3, § 107 a § 110

procesného zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov, keď dňa 25.04.2016 začal daňové
exekučné konanie vydaním rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania č. 103005461/2016 na
základe exekučného titulu, ktorým sú vykonateľné výkazy daňových nedoplatkov zostavené na základe
právoplatných a vykonateľných rozhodnutí správcu dane.

14. Podľa § 90 ods. 1 a 5 zákona č. 563/2009 Z. z. správca dane doručí daňovú exekučnú výzvu
bezodkladne po doručení rozhodnutia o začatí daňového exekučného konania osobám uvedeným v §
90 ods. 2 písm. f). Do 15 dní odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy môže daňový dlžník podať
u správcu dane odvolanie, ak
a) nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho

vymáhateľnosti,
b) sú iné dôvody, pre ktoré je daňová exekúcia neprípustná.

15. Predmetom súdneho prieskumu je daňová exekučná výzva, ktorá obsahuje okrem výzvy na
zaplatenie daňového nedoplatku aj zákaz nakladania s majetkom daňového dlžníka. Z tohto pohľadu je

spôsobilá zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov žalobcu a je podľa judikatúry Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Pre rozsah takéhoto súdneho
prieskumu je však podstatné, že takáto výzva bola realizovaná v rámci vykonávacieho konania,
ku ktorému dochádza potom ako nie je povinnou osobou dobrovoľne splnená povinnosť uložená
vykonateľným exekučným titulom.

16. Správny súd zdôrazňuje, že v rámci vykonávacieho konania potom nie je možné (za žiadnych
okolností) preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu. Jediné čím sa orgán verejnej správy môže
v tomto štádiu konania vo vzťahu k exekučnému titulu zaoberať je samotná existencia exekučného titulu,jeho vykonateľnosť, resp. okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhanej povinnosti po vydaní exekučného
titulu.

17. V predmetnej právnej veci bola daňová exekučná výzva vydaná postupom, ktorý zodpovedá
zákonu. Podkladom pre jej vydanie boli vykonateľné výkazy nedoplatkov, ktoré boli zostavené v rámci
právomoci orgánu verejnej správy. Do tohto výkazu pritom boli zahrnuté nezaplatené a platobnými
výmermi právoplatne uložené daňové povinnosti. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že
žalobca mal možnosť podať proti týmto platobným výmerom odvolanie ako riadny opravný prostriedok.

Uvedené žalobca aj učinil. Jeho odvolanie však bolo odvolacím orgánom zamietnuté ako nedôvodné,
resp.bolopotvrdenérozhodnutiesprávcudane.Žalobcamalmožnosťuvedenérozhodnutiaodvolacieho
súdu ešte podrobiť súdnemu prieskumu v rámci správneho súdnictva. Nebolo zistené a ani tvrdené,
že by tak učinil. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca mal dostatočný priestor na uplatnenie
svojich námietok a ochranu svojich práv, ktoré boli dotknuté právoplatnými platobnými výmermi, ktoré
boli následne podkladom pre zostavenie výkazov nedoplatkov. Skutočnosť, že výkazy nedoplatkov sa

už v zmysle zákona nemusia daňovému dlžníkovi doručovať nemala v danom prípade žiaden dopad
na možnosť žalobcu uplatniť v administratívnom konaní svoje námietky, ktoré smerujú voči vecnej
správnosti rozhodnutí o vyrubení dane, resp. sankčného úroku.

18. Pokiaľ ide o daňovú exekučnú výzvu realizovanú v rámci vykonávacieho konania tak, orgán verejnej

správy rovnako ako správny súd, už viac nie sú oprávnení skúmať vecnú správnosť exekučného titulu.
Naopak orgán konajúci v rámci exekučného konanie je povinný z neho vychádzať. Opačný výklad
by viedol k duplicitnej možnosti súdneho prieskumu zákonnosti podkladov exekučného titulu, čo je
neprípustné.

19. Správny súd konštatuje, že v predmetnej právnej veci žalobca nespochybňuje skutočnosť, že
tu existujú právoplatné platobné výmery, ktoré boli podkladom pre zostavenie výkazov nedoplatkov.
Rovnako nespochybňuje ani skutočnosť, že takto vyrubené daňové povinnosti doposiaľ neuhradil.
Podstatou jeho námietok (a to tak v konaní pred žalovaným ako aj pred správnym súdom) je vecná
nesprávnosť postupu správnych orgánov v „základnom“ konaní, ktoré predchádzalo exekučnému

konaniu, resp. na ktoré exekučné konanie nadväzuje. Ako už bolo uvedené vyššie, relevantnosť týchto
námietok však zanikla právoplatným skončením daňového konania, resp. nepodaním správnej žaloby,
na základe ktorej by boli tieto rozhodnutia podrobené súdnemu prieskumu.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, dospel správny súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného

bolo vydané v súlade so zákonom, a preto bola správna žaloba v zmysle ust. § 190 SSP zamietnutá
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

21. Žalovaný bol v konaní úspešný, a preto by mu z hľadiska úspechu v konaní patrila náhrada trov
konania. Vzhľadom na skutočnosť, že takúto náhradu konania nežiadal, súd rozhodol o trovách konania,

tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta
posledná zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne
v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z.
(z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi

napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu
a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).