Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, July 31, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/52/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718202900
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6718202900.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a

členov senátu JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobkyne: S.. I. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom B. Y. XX/XX, XXX XX O., proti žalovanému: Všeobecná úverová banka,
a.s. so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava 25, IČO: 31 320 155, právne zast. ČERNEJOVÁ &
HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513, o zaplatenie 7 395,03 eur
a primeraného finančného zadosťučinenia v sume 3 404,73 eur, na odvolanie žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu vo Zvolene č. k. 16Csp/106/2018 - 118, zo dňa 14.12.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v zamietavej časti výroku o vydanie bezdôvodného obohatenia m e

n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 320,- eur z titulu bezdôvodného obohatenia
na úkor žalobkyne v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu na vydanie
bezdôvodného obohatenia z a m i e t a .

II. Rozsudok okresného súdu v zamietavej časti výroku na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 3 404,73 eur p o t v r d z u j e.

III. Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 91,36 % do troch dní od
právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol. Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť
žalovanému trovy konania v plnom rozsahu do troch dní od právoplatnosti uznesenia o určení výšky trov.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd uviedol, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 03.05.2018
domáhala vydania bezdôvodného obohatenia voči žalovanému vo výške 7 395,03 eur, ako rozdielu
medzi poskytnutými platbami v prospech žalovaného a výškou úveru poskytnutého žalobkyni žalovaným

t.j. 13 055,03 eur - 5 660,- eur, z dôvodu, že podľa názoru žalobkyne úverová zmluva uzatvorená
medzi žalobkyňou a žalovaným neobsahovala všetky zákonom predpísané (obligatórne) náležitosti, a v
dôsledkutohožalovanýnemalnároknazaplatenieúrokovapoplatkovzúveru.Okremtohosažalobkyňa
domáhala aj zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia v sume 3 404,73 eur, čo považovala
za primeranú výšku vzhľadom na celé roky nátlaku voči nej a obťažovania.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný ako veriteľ prostredníctvom

splnomocneného zástupcu spoločnosti Slovenské kreditné karty, a.s.., IČO: 36 493 783, so sídlom
Hlavné nám. 12, Kežmarok uzavrel so žalobcom ako dlžníkom dňa 25.06.2004 zmluvu o vydaní a
používaní „pôžičkovej karty Triangel PREMIUM“. Žalovaný nespochybnil tvrdenie žalobkyne, že zmluva
neobsahuje všetky náležitosti vyžadované podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, apreto je úver čerpaný na základe tejto zmluvy treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Na základe
predmetnej zmluvy prostredníctvom platobnej karty žalobkyňa vyčerpala v období od 06.07.2007 do
15.10.2008 postupne spolu sumu 5 660,- eur a v období od 27.07.2004 do 29.09.2015 zaplatila

žalovanému v splátkach spolu sumu 13 055,03 eur. V dôsledku toho, že úver bol bezúročný a bez
poplatkov, povinnosťou žalobkyne bolo žalovanému vrátiť sumu 5 660,- eur a suma 7 395,03 eur
predstavuje plnenie žalovanému bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktoré bol
žalovaný povinný vydať žalobkyni (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

4. Medzi stranami bolo sporné skutkové tvrdenie o okamihu, kedy sa žalobkyňa dozvedela o tvrdenom
bezdôvodnom obohatení, ktoré mal žalovaný získať na jej úkor. Žalobkyňa tvrdila, že sa o bezdôvodnom
obohatení dozvedela až v roku 2017 v rámci konania sp. zn. 6Csp/106/2016, žalovaný tvrdí, že o
bezdôvodnom obohatení sa žalobkyňa dozvedela už v okamihu uskutočnenia platieb jednotlivých
splátok. Žalovaný totiž vzniesol v konaní námietku premlčania uplatneného nároku.

5. Otázku premlčania súd posudzoval podľa ust. § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru
súdu subjektívnu vedomosť žalobkyne o vzniku bezdôvodného obohatenia možno stotožniť s okamihom
platiebtýchsplátok,ktorénasledovalipozaplateníistinyúveru5660,-eur.Právneposúdenievecisúdom
v konaní sp. zn. 6CSp/106/2016 nemá na plynutie subjektívnej premlčacej doby žalobkyne v danom
konaní žiadny vplyv (stranami sporu v uvedenom konaní boli odlišné subjekty ako v prejednávanom

spore - stranou sporu vedeného pod sp. zn. 6Csp/1206/2012 nebol žalovaný), pričom plynutie
premlčacej doby možno posudzovať len vo vzťahu k vecne legitimosaným subjektom.

6. Zo skutkových zistení vyplýva, že poslednú splátku zaplatila žalobkyňa žalovanému dňa 29.09.2015,
preto najskôr od tohto dňa začala žalobkyni plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie

práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia proti žalovanému a jej posledný deň pripadol
na piatok 29.09.2017, ktorý bol riadnym pracovným dňom. Žalobkyňa právo na súde uplatnila - žalobu
podala dňa 03.05.2018, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Keďže subjektívna
lehota uplynula pred podaním žaloby na súd, nebolo ani právne významné a dôvodné zaoberať sa
aj plynutím objektívnej trojročnej premlčacej doby (hoci je zrejmé, že pri splátkach zaplatených nad

rozsah istiny 5 660,- eur v období pred májom 2015 došlo do podania žaloby k uplynutiu aj objektívnej
trojročnej premlčacej doby na uplatnenie práva, pre ktorej začiatok plynutia nie sú potrebné žiadne
subjektívne vedomosti o existencii bezdôvodného obohatenia - v máji 2015 boli zaplatené tri splátky
spolu v sume 320 eur a premlčacia doba plynie samostatne ohľadne každej platby, je zrejmé, že k
premlčaniu prevažnej časti uplatneného nároku žalobkyne došlo aj v objektívnej trojročnej premlčacej

dobe.). Námietku žalovaného súd posúdil ako dôvodnú a preto nárok žalobkyne, z dôvodu premlčania
zamietol (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

7. V dôsledku zamietnutia žaloby v časti nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je dôvodná
ani žaloba žalobkyne v časti o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5

zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktoré prichádza do úvahy len v prípade úspechu
žalobkyne v spore.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP. V
spore bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu súd priznal nárok na plnú náhradu trov konania

voči žalobkyni. O výške náhrady rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konania končí (§ 262 ods. 2 CSP).

9. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zmenil a zaviazal žalovaného na úhradu bezdôvodného obohatenia v sume

7 395,03 eur a zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 3 404,73 eur.

10. Súd sa v odôvodnení rozsudku priklonil k žalovanému a vôbec nebral do úvahy vyjadrenia žalobkyne
z pojednávania dňa 14.12.2018, nikde nie sú spomenuté argumenty z pojednávania, ktoré tam odzneli
a spochybňujú tvrdenia žalovaného.

11. Na vydanie bezdôvodného obohatenia je stanovená kombinovaná premlčacia doba - subjektívna
a objektívna, ktorej začiatok plynutia je pri každej upravený odlišne. Začiatok objektívnej doby začína
na základe objektívnej skutočnosti bez subjektívnej vedomosti o bezdôvodnom obohatení. Začiatoksubjektívnej premlčacej doby stanovuje § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ide o moment, kedy sa
oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Pri „otočenom
postavení“ sporových strán - fyzické osoby spotrebitelia vystupujú na stane žalobcov, ak poskytovateľ

úveru poruší niektorú zákonnú povinnosť nastupuje sankcia - bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, z
čoho vyplýva, že spotrebiteľ, ktorý uhradil finančné prostriedky nad rámec istiny úveru má nárok na ich
vrátenie. Okresný súd sa v danom prípade pri posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej
doby priklonil k zástancom tzv. „opačného výkladu“, že pre posúdenie skutkových okolností sa stačí
obmedziť na zistenie: vedomosti spotrebiteľa o tom, že uzatvoril zmluvu o úvere a o tom, že plnil

podľa uzatvorenej zmluvy splátky. A teda zároveň, ak časť splátok uhrádzaných spotrebiteľom podľa
zmluvy o úvere je možné právne kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenie, potom spotrebiteľ o tomto
obohatení musel získať vedomosť momentom úhrady každej jednotlivej splátky zo zmluvy o úvere. S
takýmto názorom sa žalobkyňa nestotožňuje. V reálnom živote má spotrebiteľ vedomosť len o tom, že
uzatvoril zmluvu o úvere a že má splácať jednotlivé splátky, inak bude postihnutý. Súd v odôvodnení
uvádza, že začiatok subjektívnej doby začal plynúť okamihom platieb splátok po zaplatení istiny a

subjektívna a objektívna doba začali plynúť rovnako. Subjektívna premlčacia doba - výklad počiatku
plynutia tejto lehoty (kedy sa oprávnená dozvedela ...) musí smerovať k spravodlivému výsledku,
neinformovanosť, či nedostatočná informovanosť spotrebiteľa nemôže byť spotrebiteľovi na ujmu,
účelom spotrebiteľského práva je poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v prípadoch, kde môže dodávateľ
zneužiť neinformovanosť spotrebiteľa tým, že do zmluvy zakomponuje zmluvné podmienky nevýhodné

pre spotrebiteľa. Žalovaný dlhoročne pôsobí v danom sektore, poskytuje spotrebiteľské úvery a tieto mali
byť v súlade so zákonom, mnohé rozsudky súdov však dokazujú, že v praxi to tak nie je. Pri priznaní
výšky finančného zadosťučinenia treba vychádzať z toho, že toto má plniť jednak funkciu satisfakčnú
a jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa od nekalého konania, ktorého sa
dopustil voči úspešnému spotrebiteľovi a treba to chápať aj ako odmenu spotrebiteľovi, že sa pustil do

sporu s ekonomicky aj právne silnejším.

12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť. Z odvolania
je zrejmé, že žalobkyňa vadu rozsudku okresného súdu vidí vtom, že sa súd nestotožnil s jej pohľadom
naprejednávanúvec,najmävotázkeúčinkovžalovanýmvznesenounámietkupremlčania.Podľanázoru

žalovaného rozhodnutie súdu je odôvodnené v súlade s ust. § 220 CSP. jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkové relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Odvolanie žalobkyne pramení jedine
v neochote žalobkyne akceptovať právny názor vo veci konajúceho súdu, v odvolaní žalobkyňa len
tvrdošijne opakuje svoj pohľad na vec a za každú cenu sa snaží nájsť v odôvodnení rozsudku

údajné nedostatky, ktoré by mali mať za následok jeho revíziu, či zrušenie v odvolacom konaní, takými
nedostatkami však rozsudok netrpí. Nosnou a konečnou témou sporu bolo a ostáva plynutie času
a žalovaným vznesená námietka premlčania (údajného) nároku žalobkyne, ktorej účinky súd prvej
inštancie akceptoval a na ktorej založil výrokovú časť rozsudku. Námietka premlčania konzumovala
nielen celý (údajný) nárok žalobkyne, ale i zvyšné témy v spore, ktorých dôsledné preskúmavanie v

spore by nebolo hospodárne a pre celú vec samú potrebné.

13. K vyjadreniu žalovaného žalobkyňa uviedla, že žalobca sa odvoláva len na „neochotu“ žalobkyne
prijať rozsudok. Žalobkyňa trvá na svojich doterajších tvrdeniach. Dôkladnejším štúdiom jej materiálov,
sa utvrdila, že banka ju ako klienta poškodila.

14. Žalovaný na podanie žalobkyne (vyjadrenie) písomne nereagoval.

15. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP
a bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, z dôvodu, že nebolo potrebné

zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý verejný záujem, rozsudok súdu
prvej inštancie v zamietavej časti výroku na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 388 CSP
zmenil tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu na vydanie bezdôvodného
obohatenia zamietol. Rozsudok okresného súdu v zamietavej časti výroku na zaplatenie primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 3 404,73 eur podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

16. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.17. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že medzi
žalovaným ako veriteľom a žalobkyňou ako dlžníkom bol uzatvorený zmluvný vzťah dňa 25.06.2004
- Zmluva o vydaní a používaní „pôžičkovej karty Triangel PREMIUM“, ani to, že uvedená zmluva

neobsahuje všetky náležitosti vyžadované podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a preto je úver čerpaný na základe tejto zmluvy treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Medzi
stranami nebolo sporné, že na základe tejto zmluvy prostredníctvom platobnej karty žalobkyňa vyčerpala
v období od 06.07.2007 do 15.10.2008 postupne spolu sumu 5 660,- eur a v období od 27.07.2004
do 29.09.2015 zaplatila žalovanému v splátkach spolu sumu 13 055,03 eur. Potom v dôsledku toho, že

úver bol bezúročný a bez poplatkov, povinnosťou žalobkyne bolo žalovanému vrátiť sumu 5 660,- eur a
suma 7 395,03 eur, ktorú žalobkyňa zaplatila žalovanému nad sumu 5 660,- eur predstavuje plnenie bez
právneho dôvodu v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka - bezdôvodné obohatenie žalovaného
na úkor žalobkyne.

18. Žalovaný vzniesol v spore námietku premlčania na vydanie vyššie uvedeného bezdôvodného

obohatenia žalobkyni. Súd v súlade so zásadou hospodárnosti konania bol povinný zaoberať sa otázkou
premlčania prednostne.

19. Medzi stranami bolo sporné plynutie premlčacej doby, každá zo strán začiatok plynutia subjektívnej
dvojročnej premlčacej doby, čo má rozhodujúci vplyv na výsledok rozhodnutia vo veci samej v

posudzovanom prípade, ustálila rozdielne.

20. Žalovaný v konaní tvrdil (viď. jeho vyjadrenie k žalobe), že podľa jeho názoru je nárok premlčaný v 2
ročnej subjektívnej premlčacej dobe, ktorá v danom prípade plynie od momentu, kedy žalobkyňa dané
platby sama uskutočnila, pričom prípadné právne znalosti žalobkyne nie sú vôbec právne relevantné.

Je irelevantné, kedy si spotrebiteľ v pozícii žalobkyne začal zisťovať bližšie informácie ohľadom
spotrebiteľského práva a kedy mal danú skutkovú situáciu právne posúdenú. Pokiaľ by spotrebiteľ v
pozícii žalobkyne tvrdil, že si vec nechal právne posúdiť v ten či onen deň, nemôže to byť relevantné,
pretože začiatok plynutia premlčacej doby by závisel výlučne len od tvrdenia žalobkyne - a tak žalovaný
ani nemá dosah v takomto prípade na žiadnu dostupnú procesnú obranu. Žalovaný sa vyjadril aj

k objektívnej premlčacej dobe v tom zmysle, že v danom prípade nie je možné aplikovať 10-ročnú
objektívnu premlčaciu dobu.

21. Žalobkyňa tvrdila, že o vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaného na jej úkor sa dozvedela v
septembri 2017 pred pojednávaním v konaní sp. zn. 6Csp/106/2016, kde vystupovala v pozícii ako

žalovaná (voči žalobcovi Intrum Justitia Slovakia s.r.o.) zo zmluvy o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty VÚB, a.s. zo dňa 25.06.2004, ktorú zmluvu súd v uvedenom konaní posúdil ako
bezúročnúabezpoplatkovú,pričomišlootúistúzmluvu,nazákladektorejvtomtoprebiehajúcom konaní
ona v pozícii ako žalobkyňa uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému
(VÚB a.s.). Preto od septembra 2017 je treba počítať subjektívnu dvojročnú premlčaciu dobu na vydanie

bezdôvodného obohatenia žalovaným. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu zastáva názor, že v
prípade žalovaného ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, na ktoré sa vzťahuje 10 ročná premlčacia
doba.

22. Občiansky zákonník upravuje premlčateľnosť práv v ust. § 100 a nasledujúcich. Podľa § 100 ods. 1,

právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110), na premlčanie
súd prihliadne len na námietku dlžníka a ak sa dlžník premlčania dovolá nemožno premlčané právo
veriteľovi priznať. V § 101 ide o „všeobecnú“ premlčaciu dobu, ktorá je trojročná a uplatní sa všade tam,
kde zákon pre určité právo neupravuje osobitnú premlčaciu dobu, pričom premlčacia doba začína plynúť
odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia

zákon upravuje osobitnú premlčaciu dobu v ust. § 107 ods. 1, 2.

23. Žalobca uplatnil žalobným návrhom nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Pri práve na
vydanie bezdôvodného obohatenia Občiansky zákonník stanovuje kombinovanú premlčaciu dobu
subjektívnu v § 107 ods. 1, podľa ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa

premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa
na jeho úkor obohatil a premlčaciu dobu objektívnu v § 107 ods. 2, podľa ktorého najneskôr sa právo
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné
obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Tieto premlčacie doby (subjektívna a objektívna)začínajú, plynú a končia nezávisle na sebe. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a objektívna
premlčaciadobajetrojročná,alebodesaťročná.Pokiaľmárneuplynulaaspoňjednaztýchtopremlčacích
dôb a je vznesená námietka premlčania, nemožno právo na vydanie bezdôvodného obohatenia priznať

(§ 101 ods. 1). Ak sa skončí plynutie jednej z nich právo sa premlčí a to aj napriek tomu, že poškodenému
plynie ešte druhá premlčacia doba.

24. Účelom inštitútu premlčania je na jednej strane viesť oprávneného k tomu, aby v prípade nesplnenia
záväzku povinným zbytočne neodkladal uplatnenie svojho práva a na stane druhej, poskytnúť dlžníkovi

nástroj na obranu proti oprávnenému, ktorý svoje právo neuplatnil v stanovenej lehote. Inštitút
premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práv a im zodpovedajúcim povinnostiam, v súlade so
zásadou právnej istoty a všeobecnou požiadavkou sledovať potrebu ochrany svojich ohrozených a
porušených práv.

25. Možno súhlasiť s názorom okresného súdu, aký uviedol v odôvodnení jeho rozsudku, že

vo všeobecnosti je pre začiatok subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie
bezdôvodného obohatenia rozhodujúci subjektívny moment, kedy sa oprávnený dozvedel o
okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie jeho práva. Vedomosť oprávneného o tom, že
na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a o tom, kto ho získal, musí byť skutočná a
nielen predpokladaná. Pričom nie je rozhodujúce ani to, či sa oprávnený o svojom práve nedozvedel

vlastným zavinením, teda či sa mohol o svojom práve dozvedieť alebo mal dozvedieť pri vynaložení
potrebnej starostlivosti. Teda slovné spojenie: “keď sa oprávnený dozvie“ je treba vykladať v tom
zmysle, že oprávnená osoba musí nadobudnúť vedomosť o skutočnostiach uvedených v ust. § 107
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak má byť dodržaný takýto výklad
posúdenia vedomosti o bezdôvodnom obohatení v posudzovanom prípade, tak žalobkyňa musela

mať vedomosť o existencii (uzatvorení) zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB
a.s., o rozsahu povinností vyplývajúcich jej z tejto zmluvy (o obsahu zmluvy) a samotnom plnení zo
zmluvy a taktiež musela mať vedomosť o tom, že na predmetnú zmluvu sa vzťahuje zákonná fikcia
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (bez toho, aby spotrebiteľ vedel, že na zmluvu sa vzťahuje
táto fikcia, by nebolo možné hovoriť o skutočnej vedomosti o bezdôvodnom obohatení), pritom v

tejto súvislosti prípadné právne znalosti (právna kvalifikácia) spotrebiteľa nie sú podstatné, relevantné
(prioritná je zásada nevyhnutnej existencie skutočnej vedomosti oprávneného subjektu o bezdôvodnom
obohatení). Dôvodom, prečo v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere prichádza k bezdôvodnému
obohateniu na strane poskytovateľa úveru, je práve to, že zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje
v presne špecifikovaných prípadoch fikciu bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Avšak potom,

ako u oprávneného nastane subjektívny moment nadobudnutia skutočnej vedomosti o podstatných
okolnostiach o bezdôvodnom obohatení, oprávnený sa už nemôže odvolávať na to, že nepoznal
právnu úpravu, napr. podmienky upravujúce bezdôvodné obohatenie alebo plynutia premlčacej doby,
na plynutie subjektívnej premlčacej doby takáto obrana nemá žiadny vplyv.

26.Zodôvodneniarozsudkuokresnéhosúdujezrejmýzáversúdu,že:„subjektívnuvedomosťžalobkyne
o vzniku bezdôvodného obohatenia možno stotožniť s okamihom platieb tých splátok, ktoré nasledovali
po zaplatení istiny úveru 5 660 eur a nakoľko poslednú splátku zaplatila žalobkyňa žalovanému dňa
29.09.2015, preto najneskôr od tohto dňa začala žalobkyni plynúť dvojročná subjektívna premlčacia
doba na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia proti žalovanému a jej

posledný deň pripadol na piatok 29.09.2017, ktorý bol riadnym pracovným dňom.“

27. Z vyššie uvedeného výkladu zákonných ustanovení upravujúcich premlčanie nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia však vyplýva, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby nie je
možné len predpokladať, že by oprávnená osoba mohla skutkové okolnosti vedieť alebo, že by sa

to mohla dozvedieť alebo mala dozvedieť, ak by vynaložila potrebnú starostlivosť. Vyššie uvedený
záver okresného súdu o momente začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v prejednávanom
prípade je podľa názoru odvolacieho súdu založený iba na indícii, „predpoklade“, že žalobkyňa musela
získať vedomosť o obohatení žalovaného momentom úhrady každej jednotlivej splátky, čo odvolací
súd vyhodnotil ako záver nesprávny. Už samotný fakt, že žalobkyňa platila žalovanému aj nad sumu 5

660 eur (nad sumu vyčerpaných finančných prostriedkov) svedčí o tom, že nemala vedomosť, že tieto
žalovanému nepatria, pretože je nelogické, aby ich inak bola platila. Podľa názoru odvolacieho súdu,
preto možno mať za dôveryhodné tvrdenie žalobkyne, že o bezdôvodnom obohatení žalovaného na jej
úkor z danej zmluvy sa dozvedela v septembri 2017, v priebehu súdneho konania vedeného Okresnýmsúdom vo Zvolene pod sp. zn. 6Csp/106/2016, v ktorom spoločnosť Intrum Justitia Slovakia s. r. o. ,
ako právny nástupca VÚB a.s., na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej v roku 2016,
mala nadobudnúť pohľadávku zo zmluvy o vydaní o používaní „pôžičkovej karty Triangel PREMIUM“

uzatvorenej dňa 25.06.2004 medzi VÚB, a.s., v zastúpení Slovenské kreditné karty, a.s. a žalobkyňou
(viď. obsah spisu - prílohy žaloby žalobkyne - rozsudok sp. zn. 6Csp/106/2017, list JUDr. Šoltésa zo
dňa 6.4.2017, list výpoveď zmluvy a predčasná splatnosť dlžného zostatku, vyjadrenie žalovaného k
žalobe žalobkyne zo dňa 26.06.2018, kde sa VÚB a.s., (žalovaný v tomto konaní) zmieňuje o tom, že
konanie 6Csp/106/2017 síce iniciovala VÚB a.s., avšak v jeho priebehu došlo k postúpeniu pohľadávky

naspoločnosťIntruimIustitiaSlovakias.r.o.,tedanauvedenúspoločnosťprešlivšetkyprávaapovinnosti
s uvedenou pohľadávkou spojené).

28. Vzhľadom na obidvomi stranami prezentované okolnosti, že malo dôjsť, resp. došlo k postúpeniu
pohľadávky VÚB, a.s., vyplývajúcej zo zmluvy o vydaní a používaní „pôžičkovej karty Triangel
PREMIUM“ uzatvorenej dňa 25.06.2004 medzi VÚB, a.s., v zastúpení Slovenské kreditné karty, a.s.,

a žalobkyňou ešte pred podaním žaloby žalobkyňou, v súlade s ust. § 161 CSP, podľa ktorého
súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a
rozhodnúť (procesné podmienky), súd overil pasívnu vecnú legitimáciu v spore. Bezdôvodné obohatenie
je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na
úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom

stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na
koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je
samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia iného právneho vzťahu alebo na základe
určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného pojmu bezdôvodného obohatenia). Všetky
platby predstavujúce bezdôvodné obohatenie žalobkyňa zaplatila v prospech VÚB, a.s., ešte v období

do 29.09.2015, teda pred postúpením pohľadávky spoločnosťou VÚB, a.s., na spoločnosť Intrum Justitia
Slovakia a.s. (zmluva o postúpení zo dňa 20.12.2016). VÚB, a.s., je pasívne legitimovaný účastník v
danom spore o návrhu žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobkyni.

29. Odvolací súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že nárok žalobkyne nie je

premlčaný v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe.

30. Úlohou súdu bolo preto zaoberať sa otázkou plynutia objektívnej premlčacej doby. Odvolací súd
predovšetkým považuje za potrebné uviesť, že tak, ako uviedol v odôvodnení rozsudku okresný súd,
aj odvolací súd zastáva názor že na daný prípad dopadá trojročná objektívna premlčacia doba podľa

§ 107 ods. 2 CSP. K odvolacej námietke žalobkyne, že súd by mal v danom prípade aplikovať 10
ročnú premlčaciu dobu, odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti z hľadiska aplikácie právnej normy
ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka upravujúcej premlčanie nároku na bezdôvodné obohatenie v
10-ročnej objektívnej premlčacej dobe sa vyžaduje preukázanie úmyslu žalovaného, vedomého alebo
nevedomého porušenia práva konkrétnou osobou uzatvárajúcou v mene žalovaného zmluvu o úvere,

toto nemôže byť nejednoznačné, diskutabilné a akokoľvek pochybné, úmysel v konkrétnom prípade
musí byť jednoznačne preukázaný. Úmysel nemožno mať za preukázaný iba zo samej skutočnosti,
že žalovaný podniká v oblasti poskytovania úverov a tak mu nepochybne majú byť známe zákonné
pravidlá poskytovania úverov, obligatórnych náležitostí zmluvy o úveroch. Podmienka pre uplatnenie 10
ročnej premlčacej doby nie je splnená v prípade absencie zákonom stanovených náležitostí v zmluve a

len z tohto dôvodu nie je možné konštatovať, že dodávateľ mal úmysel obohatiť sa voči spotrebiteľovi.
Žalobkyňa právne relevantným spôsobom nepreukázala, že sa na daný prípad vzťahuje objektívna 10-
ročná premlčacia doba.

30. Keďže pre počiatok plynutia objektívnej trojročnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy k

získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne (fakticky) došlo, teda bez ohľadu na to, či poškodený
vedel, alebo nevedel (nezávisle od jeho ne/vedomosti) o tejto skutočnosti v danom prípade bezdôvodné
obohatenie na strane žalovaného z dôvodu preplatenia istiny čerpaného úveru žalobkyňou vzniklo v
okamihu, kedy žalobkyňa prvýkrát preplatila istinu čerpaného úveru, prvou platbou na čerpaný úver,
ktorá presiahla splatenú istinu úveru. Od uvedeného momentu vzniklo bezdôvodné obohatenie v

rozsahu platieb platených žalobkyňou žalovanému, od tohto momentu začala plynúť objektívna trojročná
premlčacia doba a právo žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia. Okresný súd vo svojom
rozhodnutí konštatoval, že do dňa uplatnenia práva žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia
na súde (žaloba bola podaná na súd dňa 03.05.2018) trojročná objektívna premlčacia doba uplynulaohľadne prevažnej väčšiny platieb (platby realizované žalobkyňou od 11. júna 2009 do 30.10.2014),
zachovaná zostala pri platbách po máji 2015, išlo o tri splátky spolu vo výške 320,- eur (25.06.2015 vo
výške 80- eur, dňa 25.08.2015 vo výške 160,00 eur, dňa 28.09.2015 vo výške 80,- eur), s týmto záverom

sa odvolací súd stotožňuje. Súd vychádzal zo špecifikácie platieb, ktoré súdu predložila žalobkyňa,
pričom žalovaný túto špecifikáciu nerozporoval.

31. Odvolací súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia je
čiastočne dôvodná. Preto rozsudok okresného súdu podľa § 388 CSP v zamietavej časti výroku na

vydanie bezdôvodného obohatenia zmenil tak, že žalobkyni priznal voči žalovanému sumu 320,- eur
ako nárok žalobkyne z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaného na jej úkor podľa § 451 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, ktoré plnenie žalovaný prijal od žalobkyne bez právneho dôvodu (úver ktorý
poskytol žalovaný žalobkyni bol bezúročný a bezpoplatkový) a je povinný toto plnenie žalobkyni vydať.

32. Žalobkyňa si v konaní z titulu bezdôvodného obohatenia uplatnila sumu 7 395,03 eur, ktorá

predstavuje rozdiel medzi celkom ňou zaplatenou sumou žalovanému 13 055,03 eur a celkom
žalovaným jej poskytnutých prostriedkov v sume 5 660,00 eur. Odvolací súd priznal žalobkyni sumu
320,- eur, na ktorú sumu z titulu vydania bezdôvodného obohatenia má žalobkyňa voči žalovanému
podľa záveru odvolacieho súdu nárok, pretože iba v tomto rozsahu je nárok žalobkyne nepremlčaný, vo
zvyšku (do sumy 7 075,03 eur) odvolací súd žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol z

dôvodu premlčania uplatneného nároku.

33. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

34. Odvolací súd preskúmaním dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pokiaľ sa žalobkyňa
podanou žalobou domáhala zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 3 404,73
eur, s odkazom na dikciu ust. § 3 ods. 5 tretia veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa

s odôvodnením, že o takú sumu ju CFH žaloval a chcel získať ďalšie obohatenie. Odhliadnuc od
skutočnosti, že v pôvodnom konaní bola žaloba CFH zamietnutá a nárok na zaplatenie žalovanej
sumy žalobcovi nebol priznaný, nárok o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia nie je
dôvodný v dôsledku prevažného zamietnutia žaloby žalobkyne v časti nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia v danom konaní aj odvolacím súdom (žalobkyňa sa ako spotrebiteľ domohla svojho

práva na vydanie bezdôvodného obohatenia iba v nepatrnej časti, 320,- eur). Preto odvolací súd
rozhodnutie okresného súdu, ktorým zamietol žalobu žalobkyne na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia, potvrdil. Predpokladom priznania finančného zadosťučinenia je v zmysle § 3 ods. 5
zákona o ochrane spotrebiteľa to, aby spotrebiteľ úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej predpismi na jeho ochranu, pričom je treba zrozumiteľne uviesť, či a ktoré práva žalobcu

ako spotrebiteľa boli porušené postupom žalovaného a posudzovanou úverovou zmluvou v danom, v
konkrétnom prípade. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanom prípade nebolo súdu predložené
súdne rozhodnutie spĺňajúce tieto atribúty.

35. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov

konania na súde prvej inštancie.

36. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana v spore úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Podľa § 262 CSP, ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Ods. 2, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým, sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

38. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 2, § 255 ods. 2 v spojení s ust.
§ 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa sa v konaní domáhala zaplatenia 7 395,03 eur. Vo veci bola žalobkyňa
úspešná v časti 320,- eur, čo je v percentuálnom vyjadrení pomer jej úspechu vo veci 4,32 % a pomer
jej neúspechu vo veci je 95,68 %, čo predstavuje pomer úspechu žalovaného. Teda prevažuje úspechžalovaného vo veci (95,68% - 4,32 %) jeho čistý úspech vo veci je 91,36 %. Preto žalovanému patrí
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 91,36 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

39. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).