Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 28, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/365/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112212444
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6112212444.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávnenej: L. O., nar. X. X. . XXXX, bytom Z. X, XXX XX
V., zast. JUDr. Jánom Ikrenyiom, advokátom so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava proti povinnému:
GRENTEs.r.o.,sosídlomJesenského49/23,94301Štúrovo,IČO:35842458,ovymoženiepohľadávky
oprávneného vo výške 8 585,25 Eur s prísl., vedenej pod sp. zn. EX 1632/2012 súdnym exekútorom
JUDr. Ing. Jozefom Štorekom, Exekútorský úrad Nové Zámky, Bezručova 16, 940 01 Nové Zámky, o

odvolaní oprávnenej proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 6Er/461/2012-27 zo dňa 12.
marca 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 6Er/461/2012-27 zo dňa 12. marca 2018 vo výroku,
ktorým exekúciu zastavil, p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým

uznesením č.k. 6Er/461/2012-27 zo dňa 12. marca 2018 exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm.
h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej
len „Exekučný poriadok“) zastavil. Druhou výrokovou vetou rozhodol, že oprávnený je povinný uhradiť
súdnemuexekútorovitrovyexekúcievovýške49,67Eurvlehote3dníodprávoplatnostitohtouznesenia.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnená prostredníctvom právneho zástupcu podala dňa 9. mája
2012 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške 8 585,25 Eur

s príslušenstvom, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia - Rozsudku Okresného
súdu Nové Zámky, č.k. 13C/134/2011-56 zo dňa 6. februára 2012. Poverením č. 5601 083584 * zo dňa
24. mája 2012 exekučný súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Jozefa Štoreka,
Exekútorský úrad Nové Zámky, so sídlom Bezručova 16, 940 01 Nové Zámky, ktorý ju vedie pod sp. zn.
EX 1632/2012. Súdny exekútor doručil dňa 31. januára 2018 podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu
nemajetnosti povinného. Zároveň si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 49,67 Eur s DPH a

predložil exekučný spis sp. zn. EX 1632/2012. Ďalej uviedol, že z obsahu predloženého exekútorského
spisu sp. zn. EX 1632/2012 mal preukázané, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku za
spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula
neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Súdny exekútor zistil, že povinný nevlastní žiadny
hnuteľný ani nehnuteľný majetok, nie je vlastníkom ani držiteľom žiadneho motorového vozidla. Povinný
má vedený účet v OTP Banke Slovakia, avšak s mínusovým zostatkom vo výške 10 336 Eur. V dôsledku

uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených
v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie
v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti. Vychádzajúc z vyššie
citovaných zákonných ustanovení, exekučný súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku (v znení účinnom do 31. 10. 2013) zastavil, nakoľko z obsahu exekučného spisu a z oznámení
dožiadaných orgánov a inštitúcií nachádzajúcich sa v exekútorskom spise mal preukázané, že majetok

povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.2. Proti predmetnému uzneseniu vo vzťahu k prvej výrokovej vete podala v zákonom stanovenej lehote
oprávnená odvolanie. Uviedla, že napriek tomu, že súdny proces vyhrala, tak na Okresnom súde Nové
Zámky (právoplatnosť rozsudku 13. marca 2012), ako aj na Krajskom súde v Nitre, podľa jej názoru

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil jej využiť práva a oprávnenia, a to hlavne tým, že
nenariadil predbežné opatrenie, ktorým by firme FDC, s.r.o., IČO: 35842458 zakázal predať, darovať,
založiť, alebo inak scudziť svoj majetkový podiel. Tým došlo k porušeniu a obmedzeniu jej práv, čím
nastala situácia, že sa nemôže domáhať spravodlivosti. Uviedla, že počas súdneho sporu uvedená firma
mala dostatok času, aby sa svojho majetku podvodným a presne nezisteným spôsobom mohla zbaviť.

Trvala na tom, aby exekučný súd v exekúcii konal ďalej a prešetril majetkové pomery všetkých firiem,
ktorý sa to môže týkať (FDC, s.r.o. Štúrovo, FDC, s.r.o. Banská Bystrica, GRENTE s.r.o. Štúrovo). Ďalej
uviedla, že žiada preveriť aj majetkové pomery v tom čase konateľa F. I., trvale bytom D. R. XX, Y. X.,
F., a to od roku 2009 až po súčasnosť. Uviedla, že konateľ firmy sa nesnažil voči nej vyrovnať svoje
finančné záväzky, a to ani mimosúdnou cestou. Na záver uviedla, že so zastavením exekúcie nesúhlasí,
nakoľko má podozrenie, že sa jednalo o úmyselné a podvodné konanie. V doplnenom odvolaní navrhla,

aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie exekučného súdu zrušil.
3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
4. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorým bol v zmysle zrušovacieho ustanovenia § 473 zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP,

ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
5. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1(a contrario) CSP a

uznesenie exekučného súdu vo výroku, ktorým exekúciu zastavil podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
7. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie exekučného súdu výlučne z dôvodov uvedených v
odvolaní, avšak pre úplnosť dodáva nasledovné:

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 exekúciu súd zastaví,
ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
9. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 exekúciu súd zastaví na návrh
alebo aj bez návrhu.
10. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že súd prvej inštancie dňa 24. mája 2012 udelil súdnemu

exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5601 083584*, sp. zn. 6Er/461/2012 voči povinnému.
Podkladom na udelenie poverenia bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie spolu s návrhom na vykonanie exekúcie od oprávnenej a spolu s exekučným titulom -
Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 13C/134/2011-56 zo dňa 6. februára 2012, právoplatným
dňa 13. marca 2012 a vykonateľným dňa 17. marca 2012, ktorým bolo pôvodnému povinnému

uložené zaplatiť pohľadávku vo výške 8585,25 Eur s príslušenstvom. Z podnetu súdneho exekútora na
zastavenie exekúcie zo dňa 29. januára 2018 vyplynulo, že súdny exekútor zisťoval majetok povinného,
pričom z vykonaných lustrácií vyplýva, že povinný nemá žiadny majetok a nakoľko sa jedná o právnickú
osobu je pravdepodobné, že ani žiadny majetok nenadobudne.
11. V § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017 je zakotvený

princíp ochrany osoby povinného spočívajúci v povinnosti súdu zastaviť exekúciu, ak priebeh výkonu
rozhodnutia ukazuje, že výťažok, ktorý možno v exekúcii dosiahnuť, nepostačí ani na úhradu trov
exekúcie. Tento princíp je v zjavnom rozpore s právom oprávneného na vymoženie pohľadávky, ktorá
mu bola priznaná právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, a preto je k jeho využitiu potrebné
pristupovať s náležitou opatrnosťou.

12. Predmetné zákonné ustanovenie obsahuje dôvod pre zastavenie exekúcie, a to nemajetnosť
povinného, ktorá má vychádzať zo zistení predovšetkým súdneho exekútora a ktorá má za následok
vznik povinnosti oprávneného na náhradu trov exekúcie podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd
v súlade s týmto zákonným ustanovením však nie je povinný skúmať, či sú preukázané dôvody na
zastavenie exekúcie podľa tohto zákonného ustanovenia. Z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS

398/2012, III. ÚS 185/2012), vyplýva, že súdny exekútor poverený exekučným súdom na vykonanie
exekúcie tvorí súčasť súdnej moci, má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu."
Poverenýsúdnyexekútordoručiltunajšiemusúduoznámenieotom,ževykonanýmpodrobnýmšetrením
zistil, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Odvolací súd je toho názoru, že totooznámenie vzhľadom na vyššie uvedené postavenie exekútora je dostatočným "dôkazom" pre exekučný
súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného
systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti

súdneho konania. Postavenie exekútora si nie je možné zamieňať s výkonom slobodných povolaní ako
je napr. advokát. Exekútor síce nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na čo je oprávnený
iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán
verejnej moci predkladá.
13. Exekučný súd považoval skutočnosti uvádzané súdnym exekútorom za preukázané a zistil, že sú

splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Za takto
zisteného skutkového stavu sa i odvolací súd stotožňuje so záverom o nemajetnosti povinného.
14. Odvolací súd uvádza, že pre exekučný súd je rozhodujúci skutkový a právny stav v čase
vydania rozhodnutia o zastavení exekúcie. Ak v uvedenom čase mal exekučný súd preukázanú
nemajetnosť povinného, ktorá skutočnosť zakladala súdu povinnosť takúto exekúciu zastaviť, exekučný
súd postupoval vecne správne. Navyše, aj napriek tomu, že prvoradým účelom exekúcie je uspokojiť

pohľadávku oprávneného, samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv
povinného, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom poriadku tým, že exekúciu možno vykonať len v
rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie, len primeraným
spôsobom a nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona exekúcii nepodliehajú
(§ 61a Exekučného poriadku). Súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako

nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného
poriadku). Súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky
na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku). Teda, ak čo i len
jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, ako tomu bolo aj v prejednávanom
prípade, exekučný súd nemá inú možnosť, ako prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať

len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé, či tie, ktoré sa s
určitou pravdepodobnosťou môžu v budúcnosti vyskytnúť. Ako už totiž bolo uvedené vyššie, exekúcia
môže zasiahnuť do práv povinného len v nevyhnutnej miere, ktorej zásade by odporoval postup
súdneho exekútora, či exekučného súdu, ktorý by zjavne nemajetného povinného vystavil obmedzeniam
vyplývajúcim z Exekučného poriadku po neobmedzený čas, a to len z dôvodu, že je v istej miere

pravdepodobné, že majetkové pomery povinného sa v budúcnosti môžu (v pozitívnom zmysle) zmeniť.
15. V súvislosti s rozhodnutím súdu prvej inštancie odvolací súd súčasne poznamenáva, že právoplatné
rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie exekučného
konania o novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého
exekučného titulu (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 452/2011 z

20.10.2011).
16. Odvolací súd uvádza, že oprávnená vo svojom odvolaní neprodukovala také námietky, ktoré by boli
relevantné privodiť zmenu, alebo zrušenie napadnutého uznesenia exekučného súdu. Oprávnená vo
svojom odvolaní neprodukovala žiadne námietky týkajúce sa majetnosti povinného, práve naopak sama
nespochybnila tú skutočnosť, že povinný je nemajetný, pričom navrhla vykonať také úkony, ktoré nie je

možné realizovať v exekučnom konaní.
17. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie vo výroku, ktorým exekúciu zastavil
ako vecne správne potvrdil.
18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP.).