Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 5, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/75/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2716201883
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2716201883.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: H. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom S. č. XX, S.,
o zaplatenie 188 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Skalica zo dňa 8. februára 2018, č.k. 5C/72/2016-62, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním prvým výrokom žalobu zamietol a druhým

výrokom rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu,
pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 269 ods. 2, § 708 ods. 1 Obchodného
zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 9
zákona č. 129/2010 Z.z., § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku. Vecne ho odôvodnil
tým, že predmetná zmluva zo dňa 31.03.2011 je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, kde na jednej
strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba
- dodávateľ, ktorý pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Preto
treba na právny vzťah medzi žalovaným a žalobcom aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách. Vzhľadom na to, že uvedená zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy
súd prvej inštancie ju pri právnom posúdení posudzoval v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba nebola
podaná dôvodne. Súd prvej inštancie mal predloženými dôkazmi preukázané, že medzi stranami vznikla

dňa 31.03.2011 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej
žalobca pre žalovaného zriadil a viedol bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Súd prvej inštancie mal
zo žaloby, z podania žalobcu zo dňa 11.07.2016 a takisto z výpisov z účtu žalovaného preukázané,
že žalobca vyúčtoval žalovanému poplatky pozostávajúce z: mesačných poplatkov za vedenie účtu
vo výške 66,30 eur, poplatky za výzvu vo výške 15,- eur, za upozornenie vo výške 5 eur a poplatky
za účet - C. vo výške 27,86 eur a účet - Z. vo výške 39,80 eur. Súd prvej inštancie preskúmal
zmluvu z pohľadu náležitostí, ktoré má zmluva obsahovať podľa § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka

a zistil, že k zmluve priložené VOP a úroková sadzba produktov, na základe ktorých žalobca vyúčtoval
žalovanému poplatky, neboli žalovaným podpísané a preto ich súd prvej inštancie nemôže považovať za
individuálne dojednané a za súčasť zmluvy. VOP a úroková sadzba produktov majú štandardný (typový)
charakter, pričom tieto sú vopred pripravené, k zmluve väčšinou len priložené a v ktorých spotrebiteliazmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia (§
53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako dodávateľ poplatky so žalovaným ako spotrebiteľom
osobitne nevyjednal, tieto nie sú zmluvne dohodnuté a preto ich súd prvej inštancie považoval za

bezdôvodne účtované. Súd prvej inštancie preto žalobcovi uplatnenú časť žalovanej sumy titulom
mesačných poplatkov a poplatkov vo výške 153,96 eur nepriznal. Takto súd prvej inštancie rozhodoval
aj v zmysle § 9 ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z., keď od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok,
poplatky alebo akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere. Podobne postupoval súd prvej inštancie aj pri úroku vo výške 28 % p. a., ktorý

si žalobca uplatňoval zo žalovanej istiny. Žalobca v žalobe uviedol, že výška tohto úroku je v súlade s
VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb a žalobou si uplatňoval sumu 34,04 eur titulom úrokov po
dobu nepovoleného prečerpania. Súd prvej inštancie po preskúmaní žaloby zistil, že výška úroku nie je
dohodnutá v Zmluve zo dňa 31.03.2011 (ale je uvedená mimo zmluvy v prílohe, ktorá nie je žalovaným
podpísaná) v úrokovej sadzbe produktov v kolónke „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“, pričom ako
je uvedené v predchádzajúcom odseku, táto k zmluve priložená úroková sadzba produktov nie je a nie je

ani žalovaným podpísaná a teda tento úrok nemôže byť považovaný za zmluvne dohodnutý. Znovu, ani
vtomtoprípadeniejevýškaúrokovejsadzbyindividuálnedohodnutáapretosúdprvejinštancievzmysle
§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalobcovi úrok vo výške 34,04 eur a úrok vo výške 28 % p. a. zo
žalovanej istiny od 01.05.2013 do zaplatenia nepriznal. Takto súd prvej inštancie rozhodoval aj v zmysle
§ 9 ods. 9 Zák. č. 129/2010 Z.z., keď od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo

akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalovanému podľa
pomeru jeho úspechu vo veci priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady
trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalobca.
Svoje odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.). Poukázal na ustanovenie § 31 ods. 2
a 4 zákona o platobných službách. Ako vyplýva z vyššie uvedených ustanovení, zákon o platobných

službách výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne
dojednané. Svoj právny názor podporil aj rozsudkom Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42-16
(Home Credit vs. Biróová). Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch sú povinnou náležitosťou úverovej zmluvy, avšak nemusia byť nevyhnutne
v samotnom texte zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v obchodných podmienkach (ďalej

aj ako „VOP alebo OP") alebo sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Táto povinnosť
by mala byť ustanovená v zákone o spotrebiteľských úveroch a nepostačuje, že tak ustáli súd vo
svojom rozhodnutí. Z uvedeného teda vyplýva, že VOP/OP/sadzobník sú súčasťou zmluvy a sú pre
klienta záväzné aj keď ich nepodpísal. Poukázal na čl. VI. bod 4 zmluvy, § 710 a § 711 ods. 1
Obchodného zákonníka, § 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch a čl. III. písm. A bod 1.A, čl.

III. písm. A bod 15, čl. III. písm. A bod 23 všeobecných obchodných podmienok. V zmysle aktuálnych
Všeobecných obchodných podmienok žalobcu: -V zmysle bodu 3.4 banka vedie bežné účty výlučne
na základe zmluvy o bežnom účte uzatvorenej medzi bankou a klientom. Zo zmluvy o bežnom účte
vzniká banke záväzok viesť pre majiteľa bežný účet, avšak výlučne za podmienok v nej uvedených.
-V zmysle bodu 3.8 klient musí mať na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich

na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru poskytnutého bankou, na poplatky v zmysle
Sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči banke. -V zmysle bodu 3.12 pri zúčtovaní
úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej
dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k
nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom

banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku
na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu
vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok
vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu". Ustanovenia ods. 8.8
(ustanovenia upravujúce úročenie prostriedkov poskytnutých formou úveru) sa použijú primerane. S

oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta ako Obchodný zákonník, tak aj zákon
o spotrebiteľských úveroch v ust. § 18 ods. 1. Žalobca má za to, že zverejnením vývesiek úrokových
sadzieb na webovom sídle žalobcu a v pobočkách je splnená povinnosť v zmysle § 18 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch. Zákon nevyžaduje uvedenie úrokovej sadzby v zmluve o účte, preto jezamietnutie nároku na úrok nedôvodné. Sadzba úroku 28 % ročne je platná pre nepovolené prečerpanie
a vyplýva z Vývesky úrokových sadzieb časť „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu 28 %" a v spojení
s ustanoveniami zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (§ 2 písm. f) a § 18). Navrhol,

aby odvolací súd v zmysle § 388 Civilného sporového poriadku rozhodnutie súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsahu zmenil a vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť
dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň, aby žalobcovi priznal aj náhradu trov konania
a trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - stranou sporu (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je možné podať odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP) po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom
stanovené náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

4. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 5C/72/2016 je určenie povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 188 eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 188 eur od
1.5.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu z dôvodu absencie individuálneho
dojednania a absencie zmluvnej dohody.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj obsahu spisového materiálu dospel k

záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne
posúdil. Odvolací súd s poukazom na § 387 ods. 2 CSP preto odkazuje na odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku, keď nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie
odchýliť, keď v odvolaní odvolateľ neuviedol žiadne relevantné skutočnosti spôsobilé privodiť zmenu

rozhodnutia.

7. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci založil svoje rozhodnutie na právnom posúdení, že žalobca
ako dodávateľ so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednal poplatky a úrok, pričom v zmysle § 9
ods. 9 zákona č. 129/2010 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek

iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Spotrebiteľská zmluva je z právneho hľadiska definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho zákonníka
ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Tieto zmluvy
sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje. Navyše podmienky často ani nie sú individuálne dojednané v zmluve, ale v ďalších

prílohách(napr.všeobecnéobchodnépodmienky,obchodnépodmienkyprebankovýprodukt,sadzobník
poplatkov), ktoré sú formulárové, pričom spotrebiteľ ich obsah ovplyvniť vôbec nemôže. Nejde teda o
individuálne dojednané zmluvné ustanovenie v zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Je obvyklé,
že dodávateľ so spotrebiteľom osobitne nevyjednáva poplatky, ktoré sú súčasťou formulárového
sadzobníkapoplatkov.Spotrebiteľsavporovnanísdodávateľomnachádzavznevýhodnenompostavení

pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich
obsah. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku,
teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto zmluvnej

podmienky.

8. V preskúmavanom prípade žalobca ako dodávateľ svoje právo odvíja od spotrebiteľskej zmluvy. Aj
v tomto konkrétnom prípade žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť podstatným spôsobom obsah
spotrebiteľskej zmluvy ovplyvniť. Žalovaný ako spotrebiteľ si poplatky a úroky osobitne nevyjednal

vzhľadom na ich splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Keďže poplatky a úroky predstavujú
neprijateľnú podmienku z dôvodu, že spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je na mieste vyhodnotiť takéto zmluvné podmienky ako
absolútne neplatné v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.9. K odvolacej námietke žalobcu, že nie je daný dôvod na nepriznanie poplatkov súvisiacich s

vedením platobného účtu, nakoľko ustanovenia § 31 ods. 2, ods. 4, ods. 5 písm. d) zákona č.
492/2009 Z.z. o platobných službách určujú, že neoddeliteľnou súčasťou rámcovej zmluvy sú obchodné
podmienky, pričom rámcová zmluva obsahuje aj informácie o poplatkoch a úrokoch, je na mieste
uviesť, že spotrebiteľ nemôže na základe samotného právneho prepisu zistiť hypotézu aplikácie a
výšku špecifického poplatku. Okrem toho, všeobecné obchodné podmienky obsahujúce rozsiahly text

navodzujú skôr dojem obsahu nepodstatného charakteru. Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné trvať
na tom postupe, aby dohoda o poplatku bola obsiahnutá priamo v spotrebiteľskej zmluve uzavretej
a podpísanej ako dodávateľom tak aj spotrebiteľom. Len za takýchto okolností, zohľadňujúc nižšiu
vyjednávaciu silu spotrebiteľa, by bola dosiahnutá vyrovnaná úroveň informovanosti dodávateľa a
spotrebiteľa. Význam tejto informácie nie je možné znižovať či bagatelizovať, nakoľko takýto význam je
potrebné vidieť aj v tom, aby spotrebiteľ vedel už pred uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, či z celkového

hľadiska je úver pre neho výhodný, akceptovateľný alebo nerentabilný.

10. K odvolacej námietke žalobcu, že s oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta
ako Obchodný zákonník, tak aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 18 ods. 1, je na mieste
uviesť, že Obchodný zákonník v súvislosti so zmluvou o úvere síce upravuje úroky, ale neupravuje úroky

za prečerpanie, čo je potrebné vyhodnotiť ako dva samostatné právne inštitúty. Spotrebiteľ nemôže na
základe samotného právneho predpisu zistiť výšku špecifického úroku za prečerpanie. Z uvedeného
dôvodu je nevyhnutné trvať na tom postupe, aby dohoda o výške úroku za prečerpanie bola obsiahnutá
priamo v spotrebiteľskej zmluve uzavretej a podpísanej ako dodávateľom tak aj spotrebiteľom. Len za
takýchto okolností, zohľadňujúc nižšiu vyjednávaciu silu spotrebiteľa, by bola dosiahnutá vyrovnaná

úroveň informovanosti dodávateľa a spotrebiteľa. Význam tejto informácie je potrebné vysvetliť aj tou
úvahu, že spotrebiteľ má právo už pred uzavretím spotrebiteľskej zmluvy vedieť, či z celkového hľadiska
je úver pre neho výhodný, akceptovateľný alebo nerentabilný.

11. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

12. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolaciehokonaniavplnejvýške,vzhľadomnato,žežalovanýbolvodvolacomkonanívcelomrozsahu
úspešný.

13. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).