Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 21, 2019

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 17Er/106/1997

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018202502
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2019:0018202502.2

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, pobočka Michalovce,
Nám. Osloboditeľov 81, Michalovce proti povinnému Poľnohospodárske podielnické družstvo Bežovce
v likvidácii, Bežovce, IČO: 31 670 105 o vymoženie 22.322,31 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi Blaškovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Právny predchodca oprávneného NÚP-OÚP Michalovce podal súdnemu exekútorovi JUDr. Jozefovi
Blaškovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému vo výške
22.322,31 Eur; povinnosť povinného zaplatiť mu túto sumu preukazoval vydaným rozhodnutím NÚP-
OÚP Michalovce zo dňa 15.7.1996. Okresný súd Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č.

233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) s poukazom na žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie ho poveril jej vykonaním. Zákonom č. 453/2003 Z.z. o orgánoch
štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých
zákonov došlo k zrušeniu Národných úradov práce, pričom v zmysle ust. § 291 zák. č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení sa právny nástupca pôvodného oprávneného stala Sociálna poisťovňa.

(2) Súdny exekútor návrhom na zastavenie exekúcie doručeným súdu dňa 18.4.2018 žiadal zastaviť
exekúcie z dôvodu, že vymáhaný nárok je prekludovaný.

(3) Ako je zrejmé zo súdneho spisu rozhodnutím NÚP - Okresného úradu práce Michalovce spis. zn.
10-Če/96 zo dňa 15.7.1996 bola povinnému uložená povinnosť podľa § 23 ods. 2 zák. č. 10/1993 Zb.

o Fonde zamestnanosti.

(4) Podľa § 23 ods. 2 zák. č. 10/1993 Zb. o Fonde zamestnanosti, Okresný úrad práce vymáha platenie
príspevku od zamestnávateľa, samostatne zárobkovo činnej osoby alebo občana uvedeného v § 14
ods. 1 písm. c), ak príspevok nebol zaplatený vôbec alebo bol vypočítaný a zaplatený v nižšej sume.
Odvolanie proti rozhodnutiu o úhrade príspevku nemá odkladný účinok.

(5) Podľa § 25 ods. 6 zák. č. 10/1993 Zb. o Fonde zamestnanosti, Na konanie podľa § 23 a 25 tohto
zákona sa vzťahujú predpisy o správnom konaní.

(6) Podľa § 71 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok") ak
účastník konania nesplní v určenej lehote dobrovoľne povinnosť uloženú mu rozhodnutím, ktoré je

vykonateľné (§52 ods. 2), alebo zmierom schváleným správnym orgánom alebo ním zostaveným
výkazom nedoplatkov(ďalej len "rozhodnutie"), ich výkon sa uskutoční. Ak v rozhodnutí nebola určenálehota na plnenie, určí ju orgán, ktorý uskutočňuje výkon rozhodnutia; lehota nesmie byť kratšia, než
ustanovuje osobitný právny predpis.

(7) Podľa § 71 ods. 3 správneho poriadku rozhodnutie možno vykonať najneskôr do 3 rokov po uplynutí
lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti (ods. 1).

(8) Lehota vymedzená v tomto ustanovení je lehotou prekluzívnou, čo znamená, že v tejto trojročnej
lehote musí výkon rozhodnutia alebo exekúcia aj skončiť a po jej uplynutí nemožno vo výkone

pokračovať. Na túto lehotu musí navyše súd prihliadať z úradnej povinnosti. Preklúzia predstavuje
zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať
nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to účastník konania
nenamietne. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie
nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu
(plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.

(9)RozhodnutieNÚP-OkresnéhoúradupráceMichalovcesp.zn.10-Če/96zodňa15.7.1996nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.7.1996. Posledný deň trojročnej prekluzívnej lehoty na vykonanie
exekúcie teda pripadol na deň 23.7.1999. Počnúc týmto dňom došlo k zániku práva oprávneného na
vymáhanie predmetnej pohľadávky.

(10) Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré
je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

(11) Preklúzia práva znamená jeho zánik. Zánik práva je jedným z dôvodov na zastavenie exekúcie.

Keďže došlo k naplneniu hypotézy ust. § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku, súd exekúciu ex
offo zastavil.

(12) Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, prvá veta, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca

2017.

(13) Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

(14) Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú
nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

(15) Podľa § 243j Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa

exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade
so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31.
marca 2017.

(16) V zmysle citovaného § 243j Exekučného poriadku, súdu je daná možnosť nepriznať exekútorovi
trovy exekúcie v exekučných konaniach začatých pred 1. aprílom 2017 v prípade, ak sa exekúcia
zastavila a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré takýto postup súdu odôvodňujú.
Zákonodarca demonštratívne uviedol ako dôvod to, že exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v
súlade so zákonom, čím sa má na mysli porušenie povinností vyplývajúcich implicitne z Exekučného

poriadku alebo ak exekútor nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 54 ods. 4, t.j. bezodkladne
po tom, ako nadobudol pochybnosti alebo zistil, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie. Prvým
z uvedených dôvodov na nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j môže byť taký postup exekútora,
ktorým napríklad spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní, alebo nekoná efektívne a hospodárne, čo
je v rozpore s právom na súdnu ochranu garantovaným v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Ďalším dôvodom pre nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j je nepodanie návrhu na zastavenie
exekúcie exekútorom bezodkladne po nadobudnutí pochybností alebo zistením dôvodov. V danom
prípade ide síce o subjektívnu kategóriu (moment zistenia skutočnosti alebo nadobudnutia pochybnosti
exekútorom), avšak objektívne zistiteľnú. Najčastejším príkladom takejto situácie je najmä smrť alebozánik účastníka exekučného konania bez právneho nástupcu, čo je jednoducho zistiteľné z dostupných
registrov a databáz, ku ktorým ma exekútor prístup. Ďalším príkladom je zánik priznaného práva v
prípade preklúzie, ku ktorej dochádza ex lege v zmysle príslušných zákonov. Ak exekútor vykonáva

svoju činnosť riadne a venuje sa každej exekúcii s náležitou a odbornou starostlivosťou, musí uvedené
skutočnosti zistiť bezodkladne po tom, ako v rámci exekúcie vykonáva potrebné úkony, pričom s
prihliadnutím na počty exekúcii a vyťaženosť exekútorských úradov má súd za to, že táto lehote nemôže
presahovať viac ako 12 až 18 mesiacov od vzniku objektívne zistiteľnej udalosti, ktorá vytvára dôvody
pre zastavenie exekúcie podľa príslušných právnych predpisov.

(17) Súd exekúciu zastavil z dôvodu, že došlo k prekludovaniu vymáhaného nároku, a to ešte v roku
1999, pričom súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie podal až roku 2017.

(18) Keďže k dôvodu odôvodňujúcemu zastavenie exekúcie došlo vyššie uvedeného roku, pričom od
vzniku uvedenej skutočnosti prešiel značne dlhý čas, súd dospel k záveru, že sú splnené podmienky

predpokladané § 243j Exekučného poriadku. Ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, a to že exekútor
nepostupoval v exekúcii v súlade so zákonom, keďže nekonal hospodárne a bez zbytočných prieťahov
a zároveň nepodal návrh na zastavenie podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom
do 31.3.2017). Preto súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v súlade s § 243j Exekučného
poriadku nepriznal.

Poučenie:

1./ Proti výroku I. o zastavení exekúcie možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na tunajší súd, písomne, v 3 vyhotoveniach.

2./ Proti výroku II. trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).