Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 19, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 8C/19/2001

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4401899976
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Garaj

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4401899976.29

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Petrom Garajom v právnej veci žalobcu: E.. A.. G. H.,

stavebno obchodná firma P., H. 9, IČO: 10579281, proti žalovaným: I.) A.. R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F., D. XX, II.) H.. Y. F., nar. XX.X.XXXX, bytom F., D. XX a III.) Mirage Agency, s.r.o., Poľná 9336/8, Nové
Zámky, IČO: 46601490, zast. Judr. Róbert Hipp, bytom Čingov 820/57, Močenok, o určenie vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam a o ich vydanie, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovaným v I. - III. rade nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou voči žalovaným v I. - III. rade domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom

skladu súp. č. 6209 na parc. č. XXXX/XX a skladu súp. č. XXXX na parc. č. XXXX/XX, ktoré sú
zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. X. B. a žalovaní ( ako nástupcovia predchádzajúcich vlastníkov )
sú povinní mu ich vydať, keď tvrdil, že darovacia zmluva, ktorou predchádzajúca žalovaná tieto
nehnuteľnosti nadobudla ( od S. S. ), je absolútne neplatná z dôvodu, že už predchádzajúce prevody
týchto nehnuteľností zo spoločnosti Želstav A-Z s.r.o. Bratislava na ďalších vlastníkov boli neplatné,
pretože nehnuteľnosti predával nevlastník a boli nezákonné, keď predmetné nehnuteľnosti ( tak ako aj
ďalšie ) nepatrili do konkurznej podstaty úpadcu Želstav A-Z s.r.o. Bratislava.

2. Žalovaní v I. a II. rade so žalobou nesúhlasili a zhodne uviedli, že vlastníctvo k predmetným
nehnuteľnostiam nadobudli kúpnou zmluvou od spoločnosti INED s.r.o. Nové Zámky zo dňa 24.10.2012
v súlade s vtedy platnými zákonmi a považujú prevod za platný. Dodali, že predmetné nehnuteľnosti
previedli kúpnou zmluvou z 11.12.2017 na spoločnosť V-VISION s.r.o. Dvory nad Žitavou, ktorej vklad
bol povolený pod V 7602/2017.

3. Žalovaný v III. rade so žalobou nesúhlasil a uviedol, že incidenčný spor o zaradenie predmetných
nehnuteľností do konkurznej podstaty bol právoplatne skončený v neprospech žalobcu a súd sa
predbežne vysporiadal s otázkou vlastníckeho práva k týmto nehnuteľnostiam ( čo podľa nich zakladá
prekážku veci rozhodnutej ) a žiadal rešpektovať predošlé právoplatné rozhodnutie súdu a poukázal tiež
na neexistenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu v tomto konaní.

4. Na pojednávanie sa žalobca nedostavil, doručenie predvolania mali riadne a včas vykázané dňom

18.6.2019 ( s fikciou doručenia ), svoju neúčasť neospravedlnil, súd preto podľa § 180 CSP pojednával
v neprítomnosti žalobcu.5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením ku spisu pripojených dokladov a správ a zistil tento skutkový
a právny stav:

6. Žalobca tvrdil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto sporu, pretože
pôvodný žalovaný v I. rade ( Judr. E. E. ) ich nesprávne a v rozpore so zákonom pojal do konkurznej
podstaty úpadcu Želstva A-Z s.r.o. Bratislava a následne ich protizákonne previedol na ďalšie subjekty
( ďalších pôvodných žalovaných ), pričom pôvodná žalovaná sa ich vlastníčkou stala na základe
darovania od S. S., ktorá zmluva je neplatná, pretože na ňu vlastnícke právo prevádzal nevlastník, čo

rovnako platí aj o terajších žalovaných v I. - III. rade.

7. Žalobca podal dňa 10.9.1997 na Krajskom súde Bratislava žalobu o vylúčenie veci z konkurznej
podstaty úpadcu, ktorou žiadal z konkurznej podstaty úpadcu vylúčiť viaceré nehnuteľnosti, medzi nimi i
sklady a kancelárie v Nových Zámkoch. Pôvodný žalovaný sa bránil tým, že tento majetok do konkurznej
podstaty úpadcu patrí, pretože ho tam vniesol sám žalobca.

8. Z rozsudku Krajského súdu Bratislava 81 Cb 80/97-859 z 9.12.2002 dňa súd zistil, že ním bola
táto žaloba zamietnutá, pričom súd konštatoval, že hnuteľný i nehnuteľný majetok, ktorý žalobca žiadal
vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu ( pričom jeho súčasťou boli aj nehnuteľnosti, ku ktorým sa
navrhovateľ domáha určenia vlastníctva v tomto konaní ), do nej patrí a bol tam zaradený správne a

tiež to, že by tak nebolo možné urobiť, pokiaľ by tento majetok nebol zapísaný na listoch vlastníctva
ako majetok úpadcu.

9. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR 6 Obo 62/03-921 z 24.9.2003, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 5.1.2004, súd zistil, že ním bol potvrdený rozsudok Krajského súdu Bratislava 81 Cb 80/97-859 z

9.12.2002, pričom súd konštatoval, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

10. Okresný súd v Nových Zámkoch rozsudkom 8C/19/2001-972 z 2.3.2015 žalobu zamietol ako
nedôvodnú.

11. Krajský súd Nitra uznesením 9Co/30/2014-944 z 27.11.2014 tento rozsudok súdu prvého stupňa
zrušil a okrem iného uviedol že súd prvého stupňa sa vecou nezaoberal z pohľadu konkurencie žaloby o
vylúčenie veci s konkurznej podstaty ( o ktorej už súd rozhodoval ) a žaloby o určenie vlastníckeho práva
a tiež, že právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80
písm.c)OSP,musíbyťnaliehavý.Priskúmaníexistencienaliehavéhoprávnehozáujmuideoposúdenie,

či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa
ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len nevyvoláva zbytočné konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať ďalšie iné súdne konanie. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v
prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by bez tohto určenia sa stalo
jeho právne postavenie neisté. Procesná povinnosť preukázať a tvrdiť, že v čase rozhodovania súdu je

naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia
domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane
poukázať na určité skutkové okolnosti v prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe
určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná
žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov

konania alebo vytvára pevný základ jeho usporiadania). Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny
záujem na ním požadovanom určení, ide o samotný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu.

12. Z LV č. XXXXX a LV č. XXXXX pre kat. územie X. B. súd zistil, že A.. R. F., H.. Y. F. a spoločnosť
Mirage Agency s.r.o. Nové Zámky sú v súčasnosti vlastníkmi predmetných nehnuteľností, pričom k

prechodu vlastníctva na nich došlo počas trvania tohto sporu ( pod V 6136/2017 - kúpnou zmluvou z
29.9.2017 a V 5486/2012 - kúpnou zmluvou z 24.10.2012 ).

13. Súd zistil na verejne dostupnom portáli, že výlučným vlastníkom skladu súp. č. 6209 na parc. č.
XXXX/XX, ako aj pozemku pod ním je spoločnosť V-VISION s.r.o. Dvory nad Žitavou, ktorej vlastníctvo

bolo zapísané pod V XXXX/XXXX.

14. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,
požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.15. Podľa § 126 OZ vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

16. Ochranu vlastníckeho práva sú súdy povinné poskytovať aj dobromyseľným nadobúdateľom, ktorí
odvodzujú svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho
úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným. Tým sa dostávajú do vzájomnej

kolízie princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa ( princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu
a právnej istoty v demokratickom právnom štáte ) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného
vlastníka ( princíp nemo plus iuris ). Pokiaľ však nemožno zachovať maximum z obidvoch základných
práv, treba prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti a teda vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník
než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec
opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom

( katastrálnom ) konaní. V judikatúre ústavného súdu bola rovnako stanovená povinnosť pre všeobecné
súdy zohľadňovať špecifické okolnosti a individuálne súvislosti každého konkrétneho prípadu tak, aby
bolo dosiahnuté spravodlivé vyriešenie veci, t. j. také, aby úzkostlivé lipnutie na litere zákona v prospech
jednej procesnej strany nespôsobilo do očí bijúcu nespravodlivosť druhej procesnej strany. Primárnym
cieľom a zmyslom civilného procesu je ochrana porušených alebo ohrozených subjektívnych práv

účastníka konania. ( I. ÚS 549/2015 ). V každom konkrétnom prípade spochybňovania vlastníctva treťou
osobou sa však súdy, v zmysle nálezu Ústavného súdu SR, musia individuálne zaoberať najmä otázkou
dobrej viery ( dobromyseľnosti ) nadobúdateľa vlastníckeho práva, všeobecnými súvislosťami kolízie
základných práv ( vlastnícke právo pôvodného vlastníka oproti vlastníckemu právu nadobúdateľa ) a
individuálnymi okolnosťami konkrétneho rozhodovaného prípadu.

17. Princíp dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov
princípu právnej istoty odvíjajúceho sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva,
pokiaľ toto právo nadobudol v dobrej viere, musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom
prípade by si nikdy nemohol byť istým svojim vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho

právneho štátu. Otázkou dobrej viery takého nadobúdateľa vlastníckeho práva sa tak všeobecné
súdy musia vždy riadne zaoberať pri jeho spochybňovaní treťou osobou. Z hľadiska poskytnutia
ústavnoprávnej ochrany musí tak súd postaviť na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka
a nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery.
Tým sa dostávajú do vzájomnej kolízie obidve ústavné hodnoty - princíp ochrany dobrej viery ďalšieho

nadobúdateľa ( princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej istoty v demokratickom právnom štáte )
a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka ( princíp nemo plus iuris ad alium transfere
potest quam ipse habet, t. j. nikto nemôže previesť na iného viac práv, než koľko sám má ). Pokiaľ však
nemožno zachovať maximum z obidvoch základných práv ( čo platí aj pre tento prípad ), treba prihliadnuť
na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie

základných práv, ako aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má
niesť nedbalý vlastník než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť
o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom
správnom (katastrálnom) konaní.

18. Občiansky zákonník explicitne neupravuje všeobecný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam od nevlastníka iba na základe dobrej viery nadobúdateľa, s výnimkou vydržania
nemožno bezvýnimočne tvrdiť, že samotná absencia vlastníckeho práva prevodcu ( dominum auctoris )
povedie automaticky k neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva. V tomto smere musí dôjsť aj k
určitémuposunuvdoterajšejjudikatúreústavnéhosúduvriešeníotázky„nemoplusiuris“(I.ÚS50/2010)

o nové interpretačné závery či vývoj sociálnej reality najmä v zmysle zásadnej ochrany tej osoby, ktorá
robila právny úkon s dôverou v určitý - jej druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Navyše, ak bol
potvrdený údajmi z verejnej štátom vedenej evidencie a najmä, keď ho potom aprobuje aj príslušný
orgán verejnej moci ( kataster nehnuteľností ).

19. Z vykonaného dokazovania mal súd za nepochybne preukázané, že vecne a miestne príslušný
súd už právoplatne rozhodol o žalobe o vylúčenie veci z konkurznej podstaty ( rozsudky Krajského
súdu Bratislava 81 Cb 80/97-859 z 9.12.2002 a Najvyššieho súdu SR 6 Obo 62/03-921 z 24.9.2003 )
a rozhodol, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, boli do konkurznej podstaty úpadcu( Želstav A-Z s.r.o. Bratislava ) zaradené správcom konkurznej podstaty správne, pretože boli na listoch
vlastníctva evidované ako majetok úpadcu a len preto bolo možné ich v rámci konkurzu speňažiť, ku
čomu aj došlo. Z uvedeného vyplýva, že súd právoplatne rozhodol o tom, že úpadca v čase prevodu

týchto nehnuteľností na iné subjekty, bol ich vlastníkom a teda, že tvrdenie navrhovateľa o opaku nie
je pravdivé a nie je ničím podložené.

20. Žalobca nepreukázal, tak ako to uviedol vo svojom zrušujúcom uznesení z 27.11.2014 Krajský súd
Nitra, že by mal naliehavý právny záujem na tejto žalobe. Príslušný súd totiž už právoplatne určil, že

nehnuteľnosti ( okrem nich i ďalšie ), ku ktorým sa žalobca v tomto konaní domáha určenia vlastníctva,
boli do konkurznej podstaty úpadcu Želstav A-Z s.r.o. Bratislava zaradené správne a nie je dôvod na ich
vylúčenie z nej, pričom predpokladom pre takéto určenie je, že išlo o majetok úpadcu. Z toho vyplýva,
že nemohlo ísť o nehnuteľnosti vo vlastníctve inej osoby ( ani žalobcu ). Existencia žaloby o vylúčenie
veci z exekúcie nevylučuje ( ako to uviedol Krajský súd Nitra ) podanie žaloby o určenie vlastníckeho
práva ( pretože rozsudok súdu o tom, že vec je prípadne z konkurznej podstaty vylúčená, nie je pre

kataster vkladu schopnou listinou ), avšak vo chvíli, keď je právoplatne určené, že vec do konkurznej
podstaty patrí, súd zároveň rozhodol o tom, že daná vec nemôže byť vo vlastníctve inej osoby ( než
úpadcu ), čo znamená, že žalobca nemôže mať naliehavý právny záujem na takejto žalobe tak ako to
naznačil Krajský súd Nitra.

21. Žalobca nepreukázal ( a ani netvrdil ) žiadne skutočnosti, ktoré by mali svedčiť o tom, že by tu
existoval akýkoľvek iný dôvod k tomu, že by mal byť vlastníkom predmetných nehnuteľností ( hoci
má v občianskom právnom konaní povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť ), a teda neuniesol svoje
dôkazné bremeno a bolo potrebné jeho žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, pretože žalobca nedokáže
preukázať neplatnosť prevodu predmetných nehnuteľností na úpadcu ( ktorý ich prevádzal ďalej ).

Je pritom v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania, aby súd skúmal ďalšie prevody
týchto nehnuteľností na ďalšie osoby, nakoľko na vyššie uvedenom závere súdu ( uvedenom v
predchádzajúcom odseku ) by to nemohlo nič zmeniť s poukazom na dobromyseľnosť nadobúdateľa
vlastníckeho práva.

22. Súd poukazuje na skutočnosť, že po vyššie uvedených procesných úkonoch pôvodných žalobcov
zostal na strane žalobcov iba žalobca v I. rade ( keď žaloba žalobkyne v II. rade bola vzatá späť a
konanie o jej žalobe bolo v plnom rozsahu zastavené ) a žalobca v I. rade žiadal ( v rozpore s pôvodne
podaným návrhom, kde sa žiadalo určenie, že vlastníkmi nehnuteľností sú ona jeho manželka ), že je
výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. V konaní s takýmto predmetom žalobca nemôže byť

úspešný, pretože za stavu, ktorý tu platí ( trvanie manželstva pôvodných žalobcov v I. a II. rade, čo platí
aj v prípade, ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo zrušené za trvania manželstva ), môžu
nehnuteľnosť nadobudnúť do vlastníctva iba manželia spolu ( do BSM ) a len pokiaľ by k tomu došlo,
museli by si ho navzájom vyporiadať. Z tohto dôvodu sa žalobca v I. rade nemohol sám stať výlučným
vlastníkom uvedených nehnuteľností a žalobu by bolo nutné zamietnuť aj v prípade, keby by neboli

existovali dôvody pre zamietnutie návrhu uvedené v predchádzajúcich odsekoch tohto rozsudku.

23.Zvykonanéhodokazovaniamásúdzanepochybnepreukázané,žežalovanívI.ažIII.radenadobudli
vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam dobromyseľne a v dobrej viere v to, že predávajúci, ktorému
vlastnícke právo svedčalo a bolo osvedčené i zápisom v katastri, je platným vlastníkom predmetných

nehnuteľností.

24. V obdobných prípadoch musí predchádzajúci vlastník nehnuteľnosti ( v tomto prípade žalobca )
znášaťväčšierizikoanežjerizikonadobúdateľavdobrejviere(žalovaných), pretožetítoniesúschopní
sa nijako dozvedieť o tom, ako vec opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po

zákonom určenom správnom ( katastrálnom ) konaní. Inými slovami, žalovaní v I. - III. rade ako kupujúci
nemali žiadnu možnosť dozvedieť sa o spore o vlastníctvo kupovanej nehnuteľnosti.

25. Žalobca sám nespochybnil dobromyseľnosť žalovaných pri nadobúdaní ich vlastníckeho práva k
sporným nehnuteľnostiam.

26. Súd konštatuje, že z vyššie uvedeného bolo preukázané, že žalovaní v čase uzatvárania kúpnej
zmluvy, ktorou sporné nehnuteľnosti nadobudli, boli dobromyseľní v tom, že predávajúci sú vlastníkmipredávaných nehnuteľností, vyplývalo to zo zápisu jeho vlastníctva v katastri nehnuteľností a nič
nespochybňovalo tento ich záver.

27. Vzhľadom ku skutočnostiam uvedeným v bode 13 tohto rozsudku a na skutočnosť, že žalovaní v I.
a II. rade nie sú vlastníkmi žiadnej z nehnuteľností, ktorej určenie vlastníctva by bolo predmetom tohto
sporu, súd konšatatuje, že žalovaní v I. a II. rade nie sú v tejto veci pasívne legitimovaní a preto nie je
žaloba voči nim dôvodná, čo je ďalším z dôvodov jej zamietnutia.

28. Ak žalovaní pri nadobudnutí nehnuteľností evidovaných v katastri nehnuteľností konali v dobrej
viere v konštitutívny akt štátu, mali by požívať ústavnú ochranu. Obdobnou problematikou sa zaoberal
aj Ústavný súd Českej republiky ( napr. III. ÚS 415/15 ) a v ostatnom náleze sp. zn. III. ÚS
247/14 z 28. januára 2016 zhrnul svoju doterajšiu judikatúru s jasným záverom o originárnom
spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, ktorému treba poskytnúť
ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v

katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by bol neskôr posúdený hoci aj absolútne neplatným.
Nevyhnutným predpokladom pre tento orginárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva je dobrá viera
nadobúdateľa, ktorú sú všeobecné súdy povinné dôsledne posúdiť s ohľadom na individuálne okolnosti
každého prípadu. Zistenie, že osoba bola v dobrej viere, zakladá poskytnutie ochrany jej vlastníckemu
právu.

29. Súd z týchto dôvodov žalobu žalobcu na určenie vlastníctva zamietol ako nedôvodnú a tiež je potom
nedôvodnou jeho žaloba na vydanie predmetných nehnuteľností.

30. Vychádzajúc z uvedeného ( pokiaľ ide o dobromyseľnosť nadobúdateľa vlastníckeho práva ) súd

žalobu zamietol aj preto, že konštatuje, že ochrana dobromyseľného nadobúdateľa vlastníckeho práva
( žalovaných ) má prednosť pred ochranou žalobcovho vlastníckeho práva a to s poukazom na vyššie
uvedené.

31.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1CSPažalobcovivkonaníplneúspešnémupriznal

súd nárok na plnú náhradu trov konania. O výške jeho nároku na náhradu trov konania súd rozhodne
podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
cestou podpísaného súdu na Krajský súd Nitra. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

( označenie toho, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis
odvolateľa ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.