Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 28, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/92/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118216282
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5118216282.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v spore žalobcov: I. R. V., W..

XX.XX.XXXX, M. F. XXX XX Ď. XXX, Š. I. L., II. E. V., W.. XX.XX.XXXX, M. F. XXX XX Ď. XXX, Š. I.
L., obaja právne zastúpení JUDr. Bohuslavom Gelatkom, advokátom so sídlom Námestie SNP 17, 015
01 Rajec, IČO: 43 870 058, proti žalovaným: I. E. E., II. Y. F., C.. R., Ž., III. V. Q., IV. R. Q., C. E., V:
R. Q., všetci žalovaní neznámi vlastníci (evidovaní na LV č. XXX, vedenom pre k. ú. Ď., v časti B LV
pod B1, B3, B5, B7 a B8), zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, 817 05
Bratislava, IČO: 17 335 345, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcov I. a II. a žalovaných I. až V. k pozemku nachádzajúcemu

sa v katastrálnom území Ď., obec Ď., okres Ž., evidovanému Okresným úradom Žilina, katastrálnym
odborom, na liste vlastníctva č. XXX ako parcela V.-X. Č.. XXXX/X - orná pôda o výmere 34 m2
a toto podielové spoluvlastníctvo vyporiadava tak, že tento pozemok prikazuje do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov žalobcov I. a II.

Žalobcovia I. a II. sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť:
- žalovanej I. primeranú náhradu v sume 10,20 eur,

- žalovanej II. primeranú náhradu v sume 10,20 eur,
- žalovanému III. primeranú náhradu v sume 8,50 eur,
- žalovanej IV. primeranú náhradu v sume 10,20 eur a
- žalovanému V. primeranú náhradu v sume 19,13 eur,
a to všetko na účet č. IBAN: L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, variabilný symbol: XXXXXXX do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcom I. a II. nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 27.11.2018 podanou na Okresnom súde Žilina dňa 30.11.2018 sa žalobcovia I. a
II. proti žalovaným I. až V. domáhali vydania rozsudku, ktorým by súd zrušil podielové spoluvlastníctvo
strán sporu k nehnuteľnosti uvedenej vo výroku tohto rozsudku (ďalej aj ako „sporná nehnuteľnosť“ alebo
„sporný pozemok“) a vyporiadal toto tak, že sporná nehnuteľnosť by bola prikázaná do bezpodielového
spoluvlastníctva žalobcov I. a II. s tým, že by títo zároveň boli zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť
každému zo žalovaných I., II. a IV. primeranú náhradu v sume 10,20 eur, žalovanému III. primeranú
náhradu v sume 25,50 eur a žalovanému V. primeranú náhradu v sume 19,14 eur, a to všetko do 15

dní od právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov konania, žalobcovia I. a II.
navrhovali, aby súd nepriznal náhradu trov konania žiadnej strane sporu.
2. Podanú žalobu žalobcovia I. a II. skutkovo odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi
spoluvlastníckeho podielu k spornej nehnuteľnosti o veľkosti 103/240. Ďalšími podielovýmispoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti sú žalovaní I., II. a IV. v podiele o veľkosti 2/20, žalovaný III. v
podiele o veľkosti 5/60 a žalovaný V. v podiele o veľkosti 15/80. Spornú nehnuteľnosť dlhodobo užívajú
len žalobcovia I. a II. ako prístupovú cestu k ich rodinnému domu, pričom ostatní podieloví spoluvlastníci

sa o spornú nehnuteľnosť nikdy nezaujímali a ani na nej nehospodárili. Reálne rozdelenie spornej
nehnuteľnosti nie je účelné, preto sa žalobou domáhajú zrušenia podielového spoluvlastníctva k spornej
nehnuteľnosti a jeho vyporiadania prikázaním spornej nehnuteľnosti v celosti do ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, a to aj s prihliadnutím, že vlastnia na spornej nehnuteľnosti najväčší
spoluvlastnícky podiel. Všeobecná hodnota spornej nehnuteľnosti je vo výške 3,- eurá / m2.

3. Zákonný zástupca žalovaných, Slovenský pozemkový fond (ďalej aj ako „SPF“), sa k doručenej žalobe
a jej prílohám, v súdom určenej lehote písomne nevyjadril.
4. Súd tak vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol na pojednávaní dňa 28.06.2019 v
neprítomnosti žalobcov I. a II., žalovaných I. až V., ako aj SPF a za prítomnosti právneho zástupcu
žalobcov I. a II.
5. Od predvolania žalobcov I. a II. a žalovaných I. až V. na pojednávanie súd upustil z dôvodu, že boli

zastúpenízástupcomnacelékonanie(§178ods.1CSP).SPFakozástupcažalovanýchI.ažV.podaním
zo dňa 21.06.2019 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a vyjadril svoj súhlas so žalobou v celom
rozsahu. Peňažnú náhradu žiadal zaslať na účet uvedený vo výroku tohto rozsudku.
6. Žalobcovia I. a II. prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní zotrvali na podanej
žalobe.

7.Súdtakpokiaľideoskutkovézisteniavprejednávanejvecivychádzalzlistinnýchdôkazovoznačených
žalobcom a súčasne vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu, o ktorých pravdivosti nemal dôvodné
pochybnosti (§ 186 ods. 2 CSP).
8. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX zo dňa 27.11.2018 vedeného Okresným úradom Žilina,
katastrálnym odborom pre k. ú. Ď., obec Ď., okres Ž. (na č. l. 8 spisu) vyplýva, že na tomto bol v čase

vydania výpisu v časti A LV evidovaný pozemok parcela V.-X. Č.. XXXX/X - orná pôda o výmere 34
m2, nachádzajúci sa mimo zastavaného územia obce. V časti B LV boli ku dňu výpisu evidovaní ako
podieloví spoluvlastníci: žalobcovia I. a II. ako bezpodieloví spoluvlastníci pod B15 v podiele o veľkosti
103/240, žalovaná I. pod B1 v podiele o veľkosti 2/20, žalovaná II. pod B3 v podiele o veľkosti 2/20,
žalovaný III. pod B5 v podiele o veľkosti 5/60, žalovaná IV. pod B7 v podiele o veľkosti 2/20 a žalovaný

V. pod B8 v podiele o veľkosti 15/80, všetci žalovaní I. až V. titulom: PKV 385, ZRPS Ďurčiná a súčasne
pod B14 zapísanou správou SPF. Ku dňu rozhodnutia v prejednávanej veci nevyšlo najavo, že by došlo
k akýmkoľvek zmenám v zápisoch v častiach A a B LV č. XXX.
9. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX zo dňa 27.11.2018 vedeného Okresným úradom Žilina,
katastrálnym odborom pre k. ú. Ď., obec Ď., okres Ž. (na č. l. 7 spisu) vyplýva, že na tomto boli v čase

vydania výpisu v časti A LV medzi inými evidované pozemky: parcela V.-Z. Č.. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 138 m2, parcela V.-Z. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
139 m2 a parcela V.-Z. Č.. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 32 m2 a stavby: rodinný
dom súp. č. XXX stojaci na pozemku parcela V.-Z. Č.. XXXX/X a garáž bez súp. č. stojaca na pozemku
parcela V.-Z. Č.. XXXX/XX. V časti B LV boli ku dňu výpisu evidovaní ako bezpodieloví spoluvlastníci

týchto nehnuteľností žalobcovia I. a II. v podiele o veľkosti 1/1. Ku dňu rozhodnutia v prejednávanej veci
nevyšlo najavo, že by došlo k akýmkoľvek zmenám v zápisoch v častiach A a B LV č. XXX.
10. Podľa katastrálnej snímky vyhotovenej prostredníctvom geoportálu (na č. l. 6 spisu) je sporná
nehnuteľnosť v bezprostrednom susedstve pozemkov parciel V.-Z.: Č.. XXXX/XX a č. XXXX/XX a tvorí
tak prístupovú cestu k týmto pozemkom.

11. Súd na základe zhodných tvrdení strán sporu vychádzal z toho, že hodnota spornej nehnuteľnosti
ku dňu rozhodnutia súdu vo veci je vo výške 3 eurá / m2.
12. Podľa ust. § 34 ods. 14 zák. č.. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách
v znení zákona č. 115/2014 Z. z. účinnom od 01.05.2014, pozemkový fond za štát a neznámych

vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise, [5) § 17 zákona
č. 229/1991 Zb.] podielov spoločnej nehnuteľnosti uvedených v osobitnom predpise [23h) § 10 zákona č.
97/2013 Z. z. o pozemkových spoločenstvách] a pozemkov, ktorých vlastník nie je známy, a to aj vtedy,
ak vlastnícke právo štátu a neznámych vlastníkov je sporné; obdobne postupuje správca vo veciach
lesných pozemkov vo vlastníctve štátu a lesných pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.

13. Podľa ust. § 8 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom, register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších geodetických informácií a zo
súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, najmä zo a) súpisu
pozemkov, ktoré boli predmetom konania, b) súpisu pozemkov, ktorých vlastník a jeho miesto trvaléhopobytu alebo sídlo sú známe, c) súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého
pobytu alebo sídlo nie je známe, d) súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy.
14. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z. z. v znení zákona č. 24/2015 Z. z. účinnom od 01.04.2015,

fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov [30) zákon č. 229/1991 Zb. v znení
neskorších predpisov] s pozemkami a) vo vlastníctve štátu uvedenými v osobitnom predpise [32) § 17
zákona č. 229/1991 Zb. v znení neskorších predpisov] a v § 14 ods. 1 a v § 15 (ďalej len "pozemok
vo vlastníctve štátu"), b) s nezisteným vlastníkom (§ 13), [33) § 18 zákona č. 229/1991 Zb. v znení
neskorších predpisov] c) ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností

v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak, ak ide
o lesné pozemky, obdobne postupuje správca. [30aa) § 2 písm. q) zákona č. 326/2005 Z. z.]
15. Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z. v znení zákona č. 396/2009 Z. z. účinnom od 01.11.2009,
ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov
pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca.
16. Podľa citovaného ust. § 8 ods. 1 písm. c) zák. č. 180/1995 Z. z. sa za pozemok s neznámym

vlastníkom považuje pozemok, ktorého vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo
nie je známe. Takýto pozemok sa zapisuje do súpisu údajov katastra nehnuteľností. Keďže v danom
prípade, žalovaní I. až V. sú zjavne neznámymi vlastníkmi, súd konal so Slovenským pozemkovým
fondom ako zástupcom žalovaných I. až II. podľa cit. ust. § 34 ods. 14 zák. č.. 330/1991 Zb. (obdobne
cit. ust. § 16 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z. z.)

17. Podľa ust. § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona
č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
18. Podľa ust. § 136 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, vec môže byť
v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

19. Podľa ust. § 136 ods. 2 OZ, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové
spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
20. Podľa ust. § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
21. Podľa ust. § 141 ods. 1 OZ, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o

vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
22. Podľa ust. § 142 ods. 1 OZ v znení zákona č. 526/2002 Z. z. účinnom od 01.01.2003, ak nedôjde k
dohode,zrušíspoluvlastníctvoavykonávyporiadanienanávrhniektoréhospoluvlastníkasúd.Prihliadne
pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd
vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec

mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
23. Podľa ust. § 216 ods. 1 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
24. Podľa ust. § 216 ods. 2 CSP, súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac, než čoho sa
strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného

predpisu.
25. Na úvod právneho posúdenia veci súd konštatuje, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti s podielmi dávajúcimi celok tak,
ako to vyplýva z údajov katastra nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX vedenom Okresným úradom
Žilina, katastrálnym odborom pre k. ú. Ď.. V konaní tak boli zúčastnení - stranami sporu všetci podieloví

spoluvlastníci ako vecne legitimovaní nerozluční (nútení) spoločníci podľa ust. § 78 ods. 1 CSP, a preto
sa súd zaoberal v ďalšom vecou samou.
26. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v
spoluvlastníckom vzťahu (zásada nemo in communione potest invitus detineri). Dôvodom pre podanie

tohto návrhu na súd je v zásade skutočnosť, že buď nedošlo medzi spoluvlastníkmi k dohode ohľadom
hospodárenia so spoločnou vecou, prípadne, že sa spoluvlastníci nedohodli o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva podľa ust. § 141 ods. 1 OZ. V takomto konaní nie je súd návrhmi
spoluvlastníkov na spôsob vyporiadania viazaný (§ 216 ods. 2 CSP), keďže spôsob vyporiadania
podielového spoluvlastníctva vyplýva priamo z právneho predpisu. Cit. ust. § 142 ods. 1 OZ upravuje

tri spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom súčasne stanovuje ich poradie, ktoré
je pre súd záväzné. Prvý spôsob - reálne rozdelenie predmetu spoluvlastníctva podľa výšky podielov
medzi jednotlivých spoluvlastníkov prichádza do úvahy, ak je vec reálne deliteľná. Samotná možnosť
reálneho rozdelenia veci ešte sama o sebe nie je postačujúca, lebo okrem nej treba zvážiť aj to, doakej miery možno od spoluvlastníkov spravodlivo požadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym
rozdelením veci. Ak by napríklad reálne rozdelenie vyžadovalo vynaloženie neprimeraných nákladov
najmä vzhľadom ku hodnote veci, je potrebné na vec nahliadať ako na reálne nedeliteľnú. Súčasne tiež

treba prihliadnuť aj na účelné využitie veci. Ak by reálnym rozdelením spoločnej veci došlo k vytvoreniu
takých samostatných vecí, z ktorých by bola čo i len jedna nevyužiteľná, je taktiež potrebné nahliadať na
vecakonareálnenedeliteľnú.Druhýspôsobprichádzadoúvahyvtedy,akjereálnerozdelenienemožné,
tedavtomtoprípadesúdvecprikážedovýlučnéhovlastníctvajednéhopodielovéhospoluvlastníkaalebo
viacerých spoluvlastníkov za primeranú náhradu odstupujúcim spoluvlastníkom. Súd pri tomto prihliada

najmä na účelné využitie veci. Pri obytných domoch sa tak skúma bytová potreba spoluvlastníkov,
prihliada sa k tomu, kto dom doposiaľ obýval, udržoval ho, opravoval, prípadne investoval a kto je
schopný sa aj naďalej starať o jeho údržbu. Druhým zákonom stanoveným kritériom je veľkosť podielov
jednotlivých spoluvlastníkov. Súdna prax sa v ďalšom vyjadrila aj k otázke, či pri vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva je možné povedľa zákonom uvedených kritérií zohľadniť aj iné okolnosti. Judikatúra
túto možnosť akceptovala. V rámci posudzovania účelného využitia je tak možné zohľadniť aj celý

rad skutočností rozhodných pre záver o tom, ktorému zo spoluvlastníkov bude vec prikázaná do
spoluvlastníctva. V poradí tretím spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie
predaja veci a rozdelenie výťažku z tohto predaja medzi spoluvlastníkov v pomere podľa veľkosti ich
spoluvlastníckych podielov, čo môže prísť do úvahy vtedy, ak vec ani jeden zo spoluvlastníkov nechce.
27. Súd sa tak pri rozhodovaní v tejto veci riadil vyššie uvedenými zásadami, pričom v prvej časti

výroku tohto rozsudku zrušil na návrh žalobcov I. a II. podielové spoluvlastníctvo strán sporu k sporným
nehnuteľnostiam.
28. Pri svojom rozhodovaní o vyporiadaní tohto zrušeného spoluvlastníctva tak v prvom rade vychádzal
zo skutočnosti, ktorá vyplynula z dokazovania, a to že v danom prípade sporný pozemok je veľmi malej
výmery 34 m2, pričom tak veľkosti podielu každého zo žalovaných I., II. a IV. na spornom pozemku (2/20)

zodpovedá výmera 3,4 m2, žalovaného III. na spornom pozemku (5/60) zodpovedá výmera 2,83 m2 a
žalovaného V. na spornom pozemku (15/80) zodpovedá výmera 6,38 m2. Zohľadniac tak veľmi malú
výmeru sporného pozemku a zanedbateľnú výmeru zodpovedajúcu veľkosti spoluvlastníckeho podielu
každého zo žalovaných I. až V., súd dospel k záveru, že vyporiadanie podielového spoluvlastníctva strán
sporu reálnym rozdelením sporného pozemku je neúčelné. Sporný pozemok nie je možné v rozdelenom

stave účelne užívať.
29. Pokiaľ ide o v poradí druhý spôsob, o výlučné vlastníctvo sporných nehnuteľností prejavili záujem
len žalobcovia I. a II. ako manželia a bezpodieloví spoluvlastníci sporného pozemku v podiele o veľkosti
103/240. Súd s poukazom na veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobcov I. a II. (103/240), ako aj
na záujem o reálne využitie sporného pozemku žalobcami, dospel k záveru, že vyporiadal podielové

spoluvlastníctvo strán sporu tak, že sporný pozemok prikázal do bezpodielového spoluvlastníctva
žalobcov I. a II. ako manželov. Vzhľadom k tomu zároveň zaviazal žalobcov I. a II. ako manželov
(ako solidárnych dlžníkov, § 511 ods. 1 OZ) poskytnúť žalovaným I. až V. primeranú náhradu za ich
spoluvlastnícky podiel. Pokiaľ ide o výšku tejto náhrady, súd vychádzal z hodnoty, ktorá bola medzi
stranami sporu v spore nesporná, pričom strany sporu zjavne vychádzali zo sumy 3,- eur / m2. Súd

teda aplikujúc ust. § 186 ods. 2 CSP vychádzal zo zhodných tvrdení strán sporu o hodnote spornej
nehnuteľnosti, t. j. celkovo z hodnoty 102,- eur (3,- eurá / m2 x 34 m2 = 102,- eur), keďže nemal dôvodnú
pochybnosť o ich pravdivosti. Potom vychádzajúc z takejto hodnoty sporných nehnuteľností zaviazal
žalobcov I. a II. spoločne a nerozdielne zaplatiť (na účet vedený na tento účel Slovenským pozemkovým
fondom) každému zo žalovaným I., II. a IV. sumu 10,20 eur (102,- eur x 2/20 = 10,20 eur), žalovanému

III. sumu 8,50 eur (102,- eur x 5/60 = 8,50 eur) a žalovanému V. sumu 19,13 eur (102,- eur x 15/80
= 19,13 eur), v zmysle ust. § 142 ods. 1 OZ ako primeranú náhradu za ich spoluvlastnícky podiel na
spornej nehnuteľnosti.
30. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

31. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
32. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP aplikoval

ust. § 255 ods. 1 CSP, pričom považoval žalobcov I. a II. za plne úspešných v spore, opierajúc sa o
úvahu, že ak podieloví spoluvlastníci dosiahli v súdnom konaní zrušenie podielového spoluvlastníctva
autoritatívnym rozhodnutím súdu s presne takým spôsobom vyporiadania, aký navrhli v žalobe, boli v
súdnom konaní v plnom rozsahu úspešní. Súd však z dôvodu osobitného zreteľa, a to že u žalovaných I.až V. ide o neznámych vlastníkov, ktorí zjavne nezavinili podanie žaloby, keďže žalobcovia sa logicky s
nimi nepokúsili dohodnúť pred podaním žaloby, ako aj s poukazom na to, že žalobcovia I. a II. výslovne
v žalobe žiadali nepriznať ani jednej sporovej strane nárok na náhradu trov konania, teda rešpektujúc

ich návrh, žalobcom I. a II. náhradu trov konania nepriznal (§ 257 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).